Po zaparkovaní auta v areáli Oponického kaštieľa v obci Oponice nám ostalo už len skontrolovať, či sme si zobrali všetko potrebné so sebou. Náučný chodník vedie po zelenej turistickej značke popri družstve do krásneho bukového lesa v západnom výbežku pohoria Tribeč nad obcou, v chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.
Zákruta vpravo, informačná tabuľa, potom vľavo a už len mierne stúpanie čiastočne kamenistou cestou. V družnom rozhovore sme sa ani nenazdali a v okne cez koruny stromov a náletových drevín jasne svietili múry Oponického hradu.
Oponický hrad
Na rázcestí nám značka ukázala odbočku k hradu. Označenie už nie je v najlepšej forme, no naše pozorné oko nesklamalo. Dali sme si malé zastavenie na oblečenie nepremokavých búnd a pršiplášťov, aby sme začínajúce mrholenie prežili v suchu.
Bolo teplučko a záujem zdolať zrúcaninu nepominul. Pokračovali sme úzkym chodníkom, cez ktorý pretekal jemný prúd vody. Museli sme sa viac pozerať pod nohy ako zvyčajne. A tak sme si všimli aj vodou poumývané väčšie kremencové skaly, ktoré teraz tvorili pohodlné schody.
Neprestajné mierne stúpanie nás viedlo až pod kopec, kde sa opäť po pravici objavili hradné múry. Zrúcanina Oponického hradu leží v nadmorskej výške 333 m n.m. Otvorila sa nám v celej svojej kráse. Prešli sme okolo obvodových múrov k prednej časti. Je tu nádherne vybudovaný prístupový most. Ak upriamite pohľad cez lúku s posedeniami pred sebou, uvidíte očarujúce výhľady na Topoľčiansku kotlinu.
Na informačnej tabuli pred vstupným mostom sme si prečítali o histórií hradu.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1300. Za zakladateľov a prvých vlastníkov hradu sa považujú Čákovci. Po smrti Matúša Čáka sa v roku 1329 stal jeho majiteľom Mikuláš Gutkeled a od roku 1392 prešiel do vlastníctva zakladateľa rodu Aponiovcov. Husitské vojská v roku 1430 hrad dobyli a poškodili, no rýchlo bol opravený. Jeho sláva však časom upadala a dostával sa do rúk čoraz chudobnejších majiteľov. Vďaka aspoň základnej údržbe však v priebehu 16. a na začiatku 17. storočia odolal tureckému náporu. K zániku hradu prispeli spory o majetok Aponiovcov medzi dvoma bratmi, ktoré sa vliekli už od roku 1612. Majitelia hrad definitívne opustili v roku 1645 a presťahovali sa do podhradia. Odvtedy hrad pustol. (wiki)
Preskúmali sme čiastočne zrekonštruované miesta zrúcaniny. Sem tam rebríky, sem tam schody a dobudované poschodia ponúkli pár zaujímavých zákutí.
Bol nám dopriaty trochu silnejší chvíľkový májový dáždik. A tak sme sa trochu viac sústredili na každý krok v nerovnomernom teréne. Tento malý adrenalín spestril zostup.
Na záver sme sa už len vrátili očarujúcim lesom k Oponickému kaštieľu.
Trochu histórie: Legenda hovorí, že v tejto oblasti rád oddychoval Svätopluk, predtým ako tam stál na mieste zrúcaniny nejaký objekt. Údajne tu zanechal veľký poklad, ktorý však bude možné vykopať až vtedy, keď ho slovanský národ bude najviac potrebovať.
Pre nás bolo toto miesto s cca 6 km v nohách úžasným zážitkom s príchuťou dažďa.
Odporučenie
Výlet je krátky, niekoľkohodinový, nenáročný, vhodný aj pre rodiny s malými deťmi.
