Človek je pán tvorstva, z toho mu plynú nemalé výhody. Má navrch nad jedincami živočíšnej ríše, ktorí ešte nestihli vymyslieť strelné zbrane. Prechytračí tvorov, ktoré si myslia, že zjesť maškrtu nápadne položenú pod zavesenou sieťou je dobrý nápad. Niektoré živočíchy zase považujú za férový obchod občasné strihanie, dojenie a stratu nakladeného vajca či člena stáda, výmenou za pravidelné kŕmenie a príbytok. No a potom sú tu živočíchy, ktoré od pradávnych čias zvyšujú ľudskú mobilitu. Túžba človeka pohybovať sa rýchlo a ďaleko tu bola skôr ako bicykel a stránka restartnisa.sk. Niektoré nástenné maľby v jaskyniach síce zobrazujú pravekého človeka na bicykli, avšak je tu podozrenie že je to hoax, alebo nekalá reklamná praktika niektorého výrobcu bicyklov a ich príslušenstva. Reč je o koníčkoch: Jazda na koni alebo ako nespadnúť z koňa.

Jazda na koňoch

Priznám sa, milujem prírodu a pohyb, ale šanca pohybovať sa prírodou s minimálnou námahou bez hlučného hučania a smradu benzínového motora a pritom vystúpiť z mojej komfortnej zóny ma zlákala natoľko, že som sa na to dal. A „dal“ som na to aj Ajku. V zľavomate som kúpil mojej drahej polovičke pobyt na ranči s výletom na koňoch.

„Ja na koni?!“ neveriacky krúti hlavou Ajka nervózne žmoliac darčekový voucher.
„No a čoby nie, určite to bude super!“ pokúšam sa na ňu preniesť svoje nadšenie.
„Si sa s koňom zrazil?!“ moje nadšenie sa od Ajky odráža ako ping-pongová loptička od steny.
„Neboj, už som nám objednal kurz jazdenia, kde sa to naučíme.“
„Som ochotná sa ku koňovi priblížiť a dať mu maškrtu, ak bude vyzerať civilizovane a neoslintá ma, ale…“
„To je dobrý začiatok, som rád, že súhlasíš,“ preruším Ajku a rýchle opúšťam miestnosť a považujem rozhovor za ukončený.

Ajka sa snažila túto tému ešte párkrát otvoriť a matne si spomínam, že na mňa kričala, pričom celkom podarene hrala hrozivo vyzerajúci pád z koňa (stoličky), na ktorom demonštrovala najkatastrofickejšie scenáre, ale v deň D stála vedľa mňa (veď viete – V dobrom aj zlom…).

Tréning som zabezpečil v malebnej obci kysuckého kraja, v Nesluši. Na tréning sme prišli na čas, bohužiaľ, na nesprávne miesto. Trochu blúdenia po okolí Nesluše a zo sotva 30 minútovým meškaním sme stanuli pred párom nervóznych inštruktorov. Po krátkom privítaní a predstavení priviedli dva mohutné nepárnokopytníky. Vždy som si myslel, že kôň je vysoko inteligentné zviera. Bol som príjemne neprekvapený, kone si nás rezervovane, ale so záujmom obzerali a vyhodnocovali situáciu.

Náuka o koňoch

„Takže, čo viete o koňoch?“ pýta sa inštruktorka.

Keďže som ako pedagóg zvyknutý na pokusy študentov zaskočiť ma nečakanou otázkou, ihneď som prevzal iniciatívu a pristúpil som:

„Tak konkrétne tento model je kôň takzvaný štandardný alebo tiež bežný, v latinčine „koňus familiáris“. Má náhon 4×4, je vybavený dvojicou vizuálnych senzorov, takzvaná očná buľva vzor I., akustické senzory na vrchu hlavy sú polohovateľné. Prívod vzduchu zabezpečujú nozdry, v praxi sa to nazýva priame nasávanie. Telo je tvorené sústavou kostí, svalov a šliach. V zadnej časti sú vývody pre odpad pevného a kvapalného skupenstva. Celý exteriér je v koži, takže pôsobí luxusne. Chvost…“, tu ma prerušil inštruktor, keďže som vyzeral, že budem pokračovať vo výklade ešte hodnú chvíľu.

„V zásade máte pravdu, poďme k praktickej časti,“ uzavrel.

Kone nás nedôverčivo sledovali, keď sme od inštruktorov prebrali nástroje na bežnú „koňskú“ údržbu. Pozrel som na koňa a ukázal mu kefu na znak toho, že v nasledujúcich momentoch sa ho budem dotýkať, ale je to pre jeho dobro a ocenil by som, keby ma nezabil nečakaným kopancom do hlavy. Kôň si odfrkol na znak, že súhlasí.

„Vždy sa pozrite na jeho uši, keď mu stoja a sú nastražené dopredu, je pokojný. Keby ich mal dozadu a pritiahnuté znamená to, že je agresívny. V takom prípade…“, inštruktor v tomto momente zaváhal, tak som mu do toho vstúpil: „…mu ich treba chytiť a dať dopredu do polohy „pokojný kôň“?“

Inštruktor sa na mňa na chvíľu zadíval, aby zistil či šlo o žart, alebo tento človek neprežije nasledujúcich 15 minút. „Nie, vzdialiť sa,“ doplnil, „a rýchlo“ doplnil doplnenie, „a ďaleko“ doplnil doplnenie doplnenia.

Inak koňovi nemusíte meniť olej, dopĺňať vodu do ostrekovačov, ani meniť vypálené žiarovky v svetlometoch, nedostanú defekt, ani im nespadne reťaz. Takže za chvíľu pred nami stáli dva čisté a spokojne sa tváriace kone, a aj inštruktori sa viditeľne uvoľnili.

„Poďme jazdiť,“ rozhodli.
„Na začiatok budete jazdiť bez sedla, je to omnoho ťažšie, ale rýchlejšie pochopíte základy a získate balans.“
„Nemáte menšieho a pokiaľ možno s pomocnými kolieskami?“ pokúsila sa Ajka o vtip, keď ju inštruktorka odvádzala do vedľajšieho cvičiska.

Ideme na koňa

Rozlúčili sme sa pohľadom.

„Tak poďme na to pán Remek, toto je Atrei,“ predstavuje nás inštruktor.
„Inžinier Remek, Žilinská univerzita, moc ma teší.“
„Atrei je valach,“ upresňuje inštruktor.
„Poznám, východná Morava, ja som Žilinčan.“
„Nie, to znamená, že je kastrovaný,“ trpezlivo vysvetľuje inštruktor.
„To ma mrzí kamoš,“ sústrastne ho poťapkám.
„Takže, nasadáme vždy zľava,“ vraví inštruktor.
„Jasné, ale na anglického sprava, tam kde je volant,“ žartujem.

Inštruktor s benevolentným úsmevom pokračuje: „keď máte sedlo, ľavú nohu dáte do strmeňa, druhou sa odrazíte, dosť na to, aby ste sa dostali hore, nie tak moc, aby som si po Vás musel prísť na druhú stranu koňa. Sedlo nemáte, tak Vám dám stupáka.“
„Keď je kôň v pohybe a potrebujem na neho vyskočiť za jazdy?“ kladiem legitímnu otázku.
„To budeme mať až na druhej hodine, poďte,“ uisťuje ma.

Pocit sedieť na koňovi je silný zážitok. Cítim sa ako húnsky kráľ Attila, som pripravený plieniť Európu. Zvrchu sa dívam na inštruktora a predstavujem si, ako by som ho poľahky rozťal kozáckou šabľou. „Za boha a za kráľa!!!“ zvolám, nad hlavu zdvihnem imaginárnu šabľu a… …a Atrei sa zohne, aby si zo zeme odhryzol trocha trávy. Sabotáž, velezrada, kone už nie sú to, čo bývali kedysi.

Prvú hodinu riadi koňa inštruktor, jazdíme v kruhu, ja sa snažím nespadnúť a vykonávam cviky, ktoré majú zlepšiť môj balans. Tréning bol náročný a jedno Vám poviem, bolí ma zadok a kostrč a to tak, že moc som šťastný, keď sa skončí hodina.

Na druhý deň sa Ajka v pyžamku došuchtá do kuchyne, „ja mám z toho koňa úplne rozmrdanú riť.“
„Aj ja,“ prisvedčím a obaja prepukneme do hysterického smiechu nad vetou vytrhnutou z kôňtextu.
„Ja to kašlem, dnes sa vysteliem maxivložkami,“ ozrejmí svoju dnešnú stratégiu Ajka.

Sedieť na koni je silný zážitok

Jazda zo sedlom je podstatne jednoduchšia, väčšie pohodlie, väčšia istota. Preberáme pracovný a ľahký klus. Asi v polovičke lekcie príde Ajka k môjmu cvičisku. „Miláčik, vieš že ťa ľúbim, ale ak sa ma pokúsiš prehovárať alebo nútiť, stráviť na tom zvierati ešte ďalšiu minútu, máš na stole rozvodové papiere.“ Pre tento prípad som mal v talóne pripravenú motivačnú reč z Pána prsteňov, ktorou Aragorn pred Čiernou bránou vlial nekonečnú odvahu do mužov, s ktorými sa chystal padnúť v neľútostnom boji. Ale oni stáli iba proti Sauronovi a jeho armáde, ja som bol v omnoho nebezpečnejšej situácií. „Chápem, bral som si ženu do koča aj do voza, o koňovi vtedy nepadlo ani slovo. Môžeš byť moje páža.“ Moje páža mi gestom jednej ruky dalo najavo čo si o mojom nápade myslí a odkráčalo. Pážatá už nie sú to, čo bývali kedysi. Prehliadol som tento priestupok proti subordinácií a pokračoval som v tréningu.

Jazdím ako boh

Niekoľko ďalších hodín tréningu (celkovo 5) zo mňa urobilo skúseného ridera. Mojou maturitou bol výlet na rozhľadňu Tábor, ktorá sa týči nad Kysuckým Novým Mestom. Kôň si nového jazdca vždy otestuje, to znamená, že prestane poslúchať, aby zistil, či mu to prejde. Atrei sa zasekol po asi dvadsiatich metroch chôdze, odmietol ísť ďalej a skúsil sa začať pásť, dostal holene a pochopil, že na ňom už sedí jazdec, čo nebude váhať dať ho na náhradné diely, respektíve salámu. „Vohul to ty líná kůže!!!“ zvolal som a vyrazili sme cvalom v ústrety nejasnej budúcnosti. Celý výlet som odšoféroval a inštruktor vravel, že som si viedol skvele. Možno sa bál, že keby povedal niečo iné, pýtal by som peniaze naspäť, ale pravdou je, že som sa v sedle začínal cítiť pohodlne a isto.

Jazda na koni alebo ako nespadnúť z koňa

Apropo, Ajka ešte raz na koňa vysadla a ani to nenarušilo náš inak harmonický zväzok. Mali sme predsa objednaný pobyt s výletom na koňoch. Ajka dobrovoľne pokračovala v kurze na ranči. Ja som čakal, že sa ma ujme nejaký skúsený honák typu Johna Wayna. Ujalo sa ma 16-ročné dievčatko typu Darinky Rolincovej a vyrazili sme. Prechádzali sme okolím dedinky Svätý Anton cez Pastiersku lúku na Končitý vrch a vrch Husárka. Kráčame, občas klusáme, občas cválame, občas čakáme, aby kone vykonali potrebu. Po ceste som sa učil takzvaný westernový typ jazdenia, ktorý sa od môjho anglického líšil tým, že vyzerá viac cool. Rýchlo som si ho osvojil, odchádzal som s perfektným držaním tela a pátosom anglického suchara a vrátil som sa znudene žujúc steblo trávy.

„Howdy miss,“ zvítal som sa so svojou ženou a sňal imaginárny cowboyský klobúk.
„Na hodinu ťa človek pustí von s 16-ročnou babou a hneď prídeš o rozum. Máš zaracha,“ informuje ma Ajka.
„Zajazdili sme si dobre, ale celý ten čas som myslel len na teba,“ pílim si pod sebou konár.
„Bez X-boxu,“ doplní Ajka.

Mlčím, aby som to nemal o chlebe a vode. Do konca pobytu sa mi podarilo Ajku obmäkčiť a tak tento príbeh končí happy endom. Každopádne, odporúčam si jazdu na koni aspoň vyskúšať, pravda, nie je to pre každého, ale ste na vzduchu v prírode a o to predsa ide.

Čo sa týka nákladovosti, výcvik sa pohybuje niekde okolo 150 € pre dve osoby, potom hodinová vychádzka do prírody okolo 10 €. No a ak by ste si chceli koňa kúpiť pripravte si minimálne 30 000,- € a počítajte okolo 150,- € mesačne na ustajnenie.