Ak chceš zdolať Babu musíš ísť na to s Ignácom na Somára, cez Konské hlavy.

Hrebeňovka Malých Karpát so Železnej studničky cez Kamzík až po Pezinskú Babu nás lákala ako trofej už dávno. Rozhodli sme sa preto preveriť naše schopnosti. lokálne vlaky i červený trail.

Z Kamzíka na Pezinskú Babu a vlakom ZSSK naspäť — Na železnú studničku

Železná studienka

Śtartujeme na Železnej. Trepať sa cez celé mesto horským bicyklom sa neoplatí. Oveľa pohodlnejšie je nastúpiť o 8,00 na stanici v Rači na osobný vlak ZSSK, ktorý vás za 24 minút vyloží priamo na Železnej Studienke. Tento skvelý turistický spoj obchádza celé Karpaty. Začína v Pezinku a končí až v Kútoch. Máte tak možnosť vystúpiť kdekoľvek po trase. Či už na Železnej, v Devínskej Novej Vsi pokračujúc na cyklotrasy rakúskeho Schlosshofu alebo v Zohore s prestupom na cyklovlak Záhoráčik a Plavecké Podhradie.

Už na Snežienke bonusovo pridávame výstup na Kamzík a Cvičnú lúku. Nedať celú trasu by sa nám nerátalo.

Bratislavský lesopark, ktorý sa nachádza na kopcoch nad mestom, je skvelým miestom pre cyklistov.

Malé Karpaty turistov dychtiacich po vysokých horách nijak neohurujú. To sa však nedá povedať o cyklotrasáchh. V posledných rokoch tu vybudované cyklotrasy a singletraily spravili z Malých Karpát mekku MTB cyklistiky a jeden z najlepších bikeparkov aj široko ďaleko za hranicami Slovenska. Trasy sú lesákmi aj MTB bikermi pravidelne udržované. Skvelý priestor na dokonalé MTB vyšantenie.

Nad Cvičnou lúkou nastupujeme na červený hrebeňový trail a toho sa prakticky nepustíme až po Pezinskú Babu. Malú odbočku na žltú zaradíme už pri Troch Duboch. Tento trail je jeden z najkrajších a prevedie nás až nad Peknú cestu. Odkiaľ pokračujeme na Včelín.

Biely Kríž

Našou prvou zastávkou je Včelín. Kultová Karpatská cyklokrčmička je povestná nekonečne dobrými polievkami a my tou fazuľovou ani dnes nepohrdneme. Neďaleko odtiaľto je aj Sakrakopec. V roku 1966 tu došlo k najväčšiej leteckej tragédii v histórii Česko-Slovenska. Na palube zahynulo všetkých 82 ľudí – 74 cestujúcich a 8 členov posádky, 63 mužov, 18 žien i 13-ročný chlapec.

Pridávame do brucha ešte pagáč a pokračujeme poza Malý Javorník na Salaš. Míňame Jurské jazero. Nedá sa obísť ho a nefotiť. Je to chránená oblasť brezových jelšín a horského rašeliniska, z ktorej sála neskutočný pokoj a pohoda. Zo Salaša na Kozí Chrbát sa to ešte ako tak dá. Skutočné stúpanie človeka preverí až pri výstupe na Somára. Našťastie cyklotrasa vrchol obchádza. Na zvážnici znovu stojíme. Otvárajú sa nám nádherné panorámy Malých Karpát. Aj keď to vyzerá, že Konské hlavy (predposledný cieľ cesty) sú na dosah nieje to pravda. Máme pocit že sú stále ďalej a ďalej.

Konské hlavy

Nádherný lesný trail. Ten padák si užívame. Pre tento pocit má význam žiť. ale nič nieje zadarmo. Pri poslednom stúpaní na Konské hlavy už toho máme plné zuby. Na vrchole zliezame z bicyklov a dáme chvíľu oraz. Nie je kam sa ponáhľať. Čaká nás už iba klesanie na Pezinskú Babu a odtiaľ po asfalte cez cajlu na Pezinok.

Pezinská Baba

Pezinská Baba žije v každom ročnom období. Hoci väčšina zimných stredísk to už so zasnežovaním v Karpatoch vzdala, tu nie. V zime lyže, v lete bicykle a batohy a … motorky. Práve tu prebiehajú cyklistické Dema dni s nejakým cyklo závodom. Pri parkovisku si sadáme na jedného lahváča. Po tom nekonečnom kľude v lese sa strhávame pri každom zavytí motoriek, ktorých je tu neúrekom. Asfalt patrí motorkárom. Každý koženoodenec na motorke to do kopca na Babu musí proste osoliť, ako sa dá. Toto nemusíme.

Po chvíli rozhodovania volíme radšej modrú trasu na Rozálku. Privedie nás po lesných zvážniciach a cestách až k Pezinskému zámku.

Ideme vlakom ZSSK

Sme v Pezinku na stanici a máme dosť. Zisťujeme, že najbližší vlak nám ide až o 40 minút. Na presun do centra, ani nemyslíme. Do kopca už na bicykli ani meter. Odkladáme bajky a sadáme na orosené točené. Ej ako je dobre v staničnej reštaurácii.

V Pezinku stoja aj niektoré rýchliky. Ak vám môžem poradiť, vždy uprednostnite na krátke trasy osobák. Nielen preto, že stojí presne tam, kde potrebujete. Ale najmä preto, že osobné vlaky ZSSK sú moderné a čisté a je v nich pre cyklistu vždy viac a komfortnejšieho priestoru ako v natrieskaných rýchlikoch.