Lotyšsko je pre našinca stále tak trochu biela mapa. Ak sa však človek odváži ju odhaliť, zistí, že pod chladným vetrom Baltiku sa skrýva krajina s príbehom. Riga – „perla Pobaltia“ – je síce magnet, ale Lotyšsko nie je len o nej. Len 25 kilometrov od hlavného mesta sa otvára takmer nekonečný pás bieleho piesku, ktorý akoby niekto natiahol medzi borovicové a brezové lesy. Volá sa Jurmala.

Jurmala je oficiálne letovisko Lotyšska. Má 32 kilometrov a oficiálne status jediného lotyšského letoviska. V skutočnosti je to mozaika malých obcí, ktoré sa nenápadne prelievajú jedna do druhej.

Majori a Dzintari: tepna života

Centrum diania je v Majori a Dzintari. Ich spoločným srdcom je Jomas iela – promenáda lemovaná drevenými domčekmi, secesnými vilami, kaviarňami a reštauráciami, ktoré voňajú rybou aj sladkou škoricou. Na jej konci stojí pravoslávny kostol a hneď pred ním sa krúti Zemeguļa – zvláštna guľovitá socha, ktorá slúži ako orientačný bod i miesto rande.

A hoci sa turisti radi fotia pri nej, miestnych detí viac láka bronzová korytnačka pri pláži. Vraj symbolizuje pokoj Jurmaly. My sme jej dali vlastnú interpretáciu – že aj keď je život pomalý, vždy vedie k moru.

Lesopark Dzintari a jeho rozhľadňa

Z Majori stačí pár krokov a človek sa ocitne v Dzintari. Lesopark Dzintari tu vonia živicou a decká kričia z Tarzania dráh, ktoré by obstáli aj v Alpách. A kto má chuť zdvihnúť pohľad nad koruny stromov, vyšplhá sa na rozhľadňu vysokú 38 metrov. Z jej dvanástich balkónov je Jurmala ako na dlani – pás zelene, piesku a modrej vody.

Kemeri: sláva a pád kúpeľného mesta

Kemeri je už ďalej, vlakom tak dvadsať minút. Lístky sa kupujú pohodlne v aplikácii, ale pozor – musíte ich vo vlaku ešte validovať. Kemeri kedysi bývali vychytené kúpele. Sírová voda a bahno liečili pľúca aj nervy, slávny hotel navštevovali celebrity, dokonca aj Charlie Chaplin. Dnes však po tejto sláve ostali len ruiny a nostalgia.

Najväčšou atrakciou je zrekonštruovaná vodárenská veža z roku 1929. Dve vyhliadky vo výške 12 a 42 metrov ukazujú mesto, parky a, paradoxne, aj chátrajúci hotel, ktorý pôsobí ako biely palác uväznený v čase. K tomu mosty cez umelé kanály, rotunda na Ostrove lásky, staré pramene, a kostol svätých Petra a Pavla – drevený, voňajúci severom. Miesto, kde sa sovietske sny miešajú s realitou postsocialistického úpadku.

Rybárske korene: Buļļuciems

Predtým, ako pláže zaplnili plavky a uteráky, žili tu rybári. V Buļļuciems, pri prírodnom parku Ragakāpa, sme nazreli do ich života. Skanzen ukazuje jednoduché chatrče, udiareň rýb, stodolu aj kúpeľnú búdu. Nástroje, kotvy, lode, celé to rozpráva o tvrdom živote pri mori. A najlepšie na tom? Vstup je zadarmo, lístok na autobus č. 1 stojí 0,90 €.

Pláž – pravá tvár Jurmaly

Stačí pár krokov od skanzenu a ocitneš sa na ďalšom úseku pláže. Takmer prázdnom. Len ty, piesok a Baltik, ktorý je trochu chladnejší než Stredozemné more, ale nekonečne pokojnejší. Jurmala je vlastne séria kontrastov: ruch promenád a ticho piesku, luxusné vily a chátrajúce kúpele, detský krik v lanovom parku a mlčanie mora.

A práve to z nej robí miesto, ktoré sa neoplatí obísť. Letovisko, kde každý nájde „svoju“ pláž a kde Modrá vlajka čistoty veje nad pieskom belším než tvoja košeľa.

Príspevok Jurmala: plážový raj Baltiku ukrytý za borovicami zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď som plánovala náš výlet po Lotyšsku, neustále sa predo mnou vynáral pojem „Vrch krížov“. Najprv som to ignorovala – veď sa nachádza v Litve, nie v krajine, ktorú sme mali v pláne. Ale niečo ma k tomu stále ťahalo. Až som klikla. A urobila som dobre.

Zistila som, že Vrch krížov nie je tak ďaleko od lotyšských hraníc. A čo viac – nie je to len náboženské pútnické miesto. Je to symbol odporu, ktorý prežil okupácie, zákazy aj pokusy o vymazanie. Bolo rozhodnuté – musím ho vidieť.

Cesta, ktorá si pýtala kompromis

Zo známej Jurmaly to ale nebolo jednoduché. Žiadne priame spoje, nízka frekvencia spojení. Tak sme prvýkrát dali šancu cestovke. Mikrobus, booking a poďme. A dobre sme urobili.

Náš sprievodca Janis – vtipný, rozhľadený, plynulá angličtina – nás obohatil o toľko informácií, že nám cesta ubehla ako nič. Dokonca nám zastavil pri hranici s Litvou na fotku. Potom už len krátka prestávka a vrhli sme sa k cieľu.

Obchodíky, tunel a pohľad, ktorý vás umlčí

Mikrobus zastal pred skupinou nízkych budov – suveníry, magnetky, jantár, kríže... všetko bolo jasné. Medzi nimi úzky priechod, ktorý otvoril výhľad na pahorok obsypaný krížmi. Z diaľky pôsobil ako zvláštna scenéria. Ale čím sme boli bližšie, tým viac rástol. A spolu s ním aj počet krížov.

Vrch krížov

To je miesto, kde sa zastavil čas. Vrch je v skutočnosti malý pahorok, ale tvorený je labyrintom uličiek, v ktorých sa kríže prepletajú bez akéhokoľvek systému. Od monumentálnych trojmetrových až po maličké drevené krížiky. Všetky majú spoločné jedno – nesú príbeh. Vďaku, prosbu, spomienku. Aj ten váš tam môže nájsť miesto.

Kríže, ktoré nezničili ani tanky

História hovorí, že Vrch krížov vznikol okolo roku 1831. Sovietska moc sa ho pokúsila niekoľkokrát zničiť. Márne. Ľudia sa vracali, nosili nové. Každý zničený kríž nahradilo desať ďalších. A pahorok opäť rástol.

V 20. storočí sa stal symbolom odporu proti komunistickej nadvláde. V roku 1993 miesto navštívil pápež Ján Pavol II a daroval mu sochu Krista, ktorá víta pútnikov dodnes.

200-tisíc krížov a možno i viac

Janis tvrdil, že krížov je tu viac ako 200 000. Ale kto ich reálne spočítal? Denne pribúdajú ďalšie. Počet je vlastne nepodstatný. Dôležité je, čo toto miesto vyžaruje – atmosféru, ktorú nepopíšu slová ani fotky.

Späť cez Jelgavu – so spomienkou a obedom

Cesta späť viedla cez Jelgavu – lotyšské mesto s najväčším barokovým palácom v Pobaltí. A chutným obedom ako záver výletu, ktorý sa mi vryl hlboko pod kožu. Vrch krížov nebol len výlet. Bol to zážitok. A odporúčam ho každému, kto má chuť precítiť niečo skutočné.

Príspevok Vrch krížov: Tisíce krížov, jeden príbeh – o viere, vzdore a nádeji zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prechádzka po drevenom chodníku Kemeri Bog Trail ponad jedno z najväčších rašelinísk v Lotyšsku ponúka ticho, výhľady aj liečivú silu prírody. NP Kemeri vás prekvapí viac, než by ste čakali.

Lotyšsko je ako rovná doska – žiadne kopce, ba ani kopčeky. Ale to neznamená, že sa tu nedá absolvovať zaujímavá turistika. Lotyšsko je doslova zelená krajina, nájdeš tu plno borovicových lesov, lúk, jazier, ale tiež mnohých rašelinísk. A práve rašeliniská nás zlákali na ich návštevu.

NP Kemeri: Močaristý zázrak neďaleko Jurmaly

Lotyšsko možno nemá hory, ale to neznamená, že nemá čo ponúknuť. Rovinatá krajina je plná lesov, jazier, lúk a rašelinísk – a práve tie sú jedným z najcharakteristickejších prírodných úkazov v tejto časti Európy. Naša cesta nás zaviedla do Národného parku Kemeri, tretieho najväčšieho v krajine, len pár kilometrov od známeho kúpeľného mesta Jurmala.

Jurmala – kde sa začína letná pohoda

Mesto Jurmala (čo doslova znamená „pobrežie“) je najväčším kúpeľným mestom v Lotyšsku. Rozprestiera sa pozdĺž 30 kilometrovej piesočnatej pláže pri Rižskom zálive, približne 25 kilometrov od hlavného mesta Riga. Jurmala je zložená z viacerých častí – my sme bývali v časti Bulduri.

Vlakom do močariska – a ráno je kľúčové

Z Jurmaly sme sa do dedinky Kemeri vybrali vlakom – jazdia približne každé dve hodiny z Rigy, cesta z Bulduri trvala asi 35 minút. Vyrazili sme okolo ôsmej ráno – a dobre sme spravili. Raňajší čas znamenal prázdne chodníky a ticho, ktoré sme si ešte chvíľu mohli užiť.

Po vystúpení z vlaku nás privítala informačná tabuľa s QR kódom na navigáciu. Odviedla nás po asi štyroch kilometroch lesného chodníka až k začiatku legendárneho Kemeri Bog Trail.

Les, komáre a... útek

Áno, les bol krásny. Ale pravdu povediac – obrovské množstvo komárov nám veľmi rýchlo pokazilo romantiku. Od prvého kroku nás sprevádzali v húfoch a jediné, čo nám pomáhalo, bola myšlienka na to, že čoskoro prídeme na rašelinový chodník. Ten sa začínal pri parkovisku s infocentrom a toaletami.

Infocentrum pri našom príchode ešte neotvorili, takže sme pokračovali priamo k vstupu na drevený chodník. A akoby to načasovali – keď sme vošli na drevený mostík ponad močiare, komáre akoby zázračne zmizli.

Drevený chodník a vyhliadka ako odmenu

Po asi 500 metroch sme dorazili na rozbočku. Vybrať si môžete z dvoch trás – kratšia (1,5 km) a dlhšia (3,5 km). My sme samozrejme zvolili tú dlhšiu. Trasa nás viedla po drevenom mostíku cez rašelinisko – nazývané "vyvýšené rašelinisko", pretože jeho povrch je vyššie než okolitý terén a pod ním pramení sírovitá minerálna voda s liečivými účinkami.

Cieľom trasy je vyhliadková veža, odkiaľ sa otvára panoráma na celé močarisko, jazerá a neporušenú prírodu. Je to pohľad, ktorý sa vám vryje do pamäti. Cestou späť sa dá oddýchnuť na lavičkách, ktoré lemujú celý okruh.

Ako sa dostať späť, keď už nevládzete?

Chodník Kemeri Bog Trail tvorí okruh a vraciate sa späť k parkovisku. Predstava, že znovu prejdeme 3,5 km lesom v obkľúčení komárov, nás desila. Bolt? Žiadny signál. Stopovanie? Nikto neodchádzal. Našťastie infocentrum už fungovalo – a na okne visel nápis „Transfer“ s číslom.

Zavolali sme. Miestny chalan z Kemeri doletel do 10 minút na Toyote a za 20 € nás všetkých piatich odviezol späť do dediny. Keby si bol vypýtal 50 €, aj tak by sme mu to dali – cestu, ktorú sme medzi sebou nazvali „Lesom utrpenia“, by sme už druhýkrát nezvládli.

Čo je vlastne Kemeri Bog?

• Kemeri Bog je vyvýšené rašelinisko, typické pre pobrežné oblasti Lotyšska.
• Je súčasťou Národného parku Kemeri, založeného v roku 1997, ktorý chráni rozsiahle mokrade, minerálne pramene a lesné biotopy.
• Rašeliniská vznikli pred 8 000 rokmi a sú dôležitým zásobníkom uhlíka.
• Minerálne pramene v tejto oblasti sa využívali už v 19. storočí na liečbu v kúpeľných domoch v Jurmale.

Praktické tipy Kemeri Bog Trail:

• Nezabudnite na repelent – naozaj, nepreháňame.
• Vezmite si vhodnú obuv – cesta k chodníku vedie cez les.
• Ráno je ideálne – menej ľudí, nižšie teploty, viac pokoja.

Záver:

Napriek komárom sme odchádzali s pocitom, že sme zažili niečo výnimočné. Rašelinové jazerá, drevený chodník nad krajinou ako z iného sveta, ticho, ktoré lieči. Kemeri Bog Trail nie je masová atrakcia, ale je to výnimočné miesto. Ak hľadáte alternatívu ku klasickému poznávaniu miest, sem sa určite oplatí vyraziť.

Príspevok Kemeri Bog Trail: Rašelinové kráľovstvo v srdci Lotyšska, to je ticho, komáre a liečivá voda zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Riga je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska. Zároveň je to najväčšie mesto všetkých troch pobaltských krajín, takže hovorí sa o nej aj ako o hlavnom meste Pobaltia. Tiež sa hovorí, že Riga je perla Pobaltia. Tak sme to išli overiť.

Odlet z Viedne

Do Rigy sme sa dostali priamym letom z Viedne. Let trval približne 2 hodiny, ale keďže na rižskom letisku sme pristáli v neskorých večerných hodinách v deň, keď Lotyši slávili štátny sviatok, verejná doprava bola pre nás už nedostupná (napriek tomu, že autobusovú zastávku linky č. 22 sme našli ihneď pred východom z letiska) a na cestu z letiska do centra mesta sme museli využiť služby spoločnosti Bolt. Aspoň cesta do hotela bola rýchla a bez akéhokoľvek blúdenia. :-)

Stará Riga

Hotel, v ktorom sme sa ubytovali, sa nachádzal v samotnom centre mesta, hneď na okraji jeho historickej časti, takže sme mali mať všade blízko. A tak na druhý deň hneď po raňajkách sme vyrazili na potulky bludiskom dláždených stredovekých uličiek plných elegantných meštianskych domov tvoriacich Starú Rigu.   

Kostol Sv. Petra

Starému centru dominujú gotické veže. Naša prvá zastávka, iba niekoľko sto metrov od nášho hotela, bola práve pri jednej z nich – pri kostole sv. Petra. Veža tohto kostola jednoznačne tvorí hlavný prvok panorámy Rigy a je jednou z najstarších stredovekých budov v celom Pobaltí. Za kostolom sme narazili na zaujímavé súsošie muzikantov z Brém. Ide o sochu somára, psa, mačky a kohúta, stojacich na sebe, podľa rozprávky bratov Grimmovcov.

Ratslaukums

Vrátili sme sa pred hlavný vchod do kostola a uličkou oproti sme sa „preštrikovali“ na námestie Ratslaukums, na ktorom sa nachádza radnica, ale ktorému dominuje predovšetkým impozantná a najviac fotografovaná budova Starej Rigy – Dom Čiernych hláv. Budova bola postavená v roku 1334 a slúžila ako konferenčná, či slávnostná sieň pre bratstvo Čiernohlavcov, čo bol cech slobodných nemeckých kupcov v Rige.

Dom Čiernych hláv

Dom bol zbombardovaný počas 2. svetovej vojny a jeho skazu dokončili Sovieti. Zostali však zachované pôvodné plány a v roku 2001 bola dokončená jeho presná replika. O histórii domu sme sa dozvedeli počas jeho návštevy. V suteréne budovy je expozícia zo života „čiernych hláv“, súčasťou ktorej je aj premietanie práve o histórii domu. Na prízemí a vrchnom podlaží sa nachádza niekoľko slávnostných sál, ktoré si zachovali svoj historický interiér. Budova domu čiernych hláv je právom považovaná za jednu z najkrajších architektonických pamiatok Lotyšska.

Po prehliadke domu ˇČiernych hláv“ nás uličkami Starej Rigy k sebe pritiahla rižská katedrála, ktorá sa nachádza na Doma Laukums. Je jedným z najväčších evanjelických chrámov v krajinách okolo Baltského mora. Z námestia sme sa následne vybrali k ďalším architektonickým klenotom mesta, k Trom bratom.

Traja bratia

Sieť uličiek je popretkávaná tak, že svoj cieľ každý skôr či neskôr nájde. Tak to bolo aj s Tromi bratmi. Je to skupina troch historických domov, ktoré boli postavené v 15. až 17. storočí. Dom s popisným číslom 17 je zároveň najstarší obytný dom v meste. Pre zaujímavosť je potrebné dodať, že v Talline je podobný komplex budov s názvom Tri sestry.

A od „bratov“ to už bol iba malinký kúsok ku rižskému zámku, ktorý stojí na brehu rieky Daugavy. V súčasnosti je sídlom lotyšského prezidenta a sídli tu aj lotyšské historické múzeum.

Švédska brána

Od zámku sme sa vrátili späť do uličiek starého mesta, aby sme v našej prehliadke pokračovali až k Švédskej bráne. Ak by sa nám nechcelo motať sa uličkami, mohli sme využiť priamu cestu cez Tornaiela. Švédska brána je jediná zachovaná brána stredovekého opevnenia v Rige. Cez Švédsku bránu sme vystúpili zo Starej Rigy a vybrali sme sa spoznávať aj iné časti centra mesta.

Alberta iela

Staré mesto z jednej strany obmýva rieka Daugava, z druhej strany je obklopené zelenými parkmi. Cez jeden z nich (Esplanade), mimochodom, krásne upravený, sme prešli až na Kalpakabulvaris, ktorým sme popri rôznych veľvyslanectvách prešli na Alberta iela. Alberta iela je síce ulica plná predovšetkým obytných domov, ale patrí presne k tým, ktoré nie je možné pri návšteve Rigy vynechať. Alberta iela je súčasťou tzv. Tichého centra. Stará Riga je nádherná štvrť, ale krásou sa jej bez problémov vyrovná aj táto, ktorá je typická svojou secesiou. V Rige sa nachádza niekoľko stoviek secesných budov a najvyššia koncentrácia secesie sa nachádza práve tu, na Albert iela. Prehliadku tejto ulice počas pobytu v Rige nie je možné vynechať. 

Malý testík: Riga je hlavné mesto:

[kviz a="Estónska" b="Lotyšska" odpoved="b"]Hoci sa Riga nazva hlavným mestom pobaltia, v skutočnosti je hlavným mestom Lotyšska. :-)[/kviz]

Rohový dom

A po okamihoch plných krásy sme sa vybrali pozrieť sa na niečo temnejšie, čo bolo súčasťou ešte nedávnej histórie. Ulicami širšieho centra Rigy sme prešli až k Rohovému domu. Toto je miesto, kde KGB väznila, mučia a popravovala svoje obete. V súčasnosti je v dome expozícia venovaná práve obetiam, ale aj páchateľom politickej represie. Priznávam, že duch domu zapôsobil na mňa veľmi negatívne. Najmä, keď som si uvedomila, že tie strašné veci sa tu odohrávali fakt nie tak dávno, vlastne ešte v čase, keď ja som si užívala šťastné detstvo. Prehliadku, resp. získavanie informácií o tejto dobe som ukončila zhnusená a bola som šťastná, keď sme sa po Brivibasiela vrátili popri pomníku Slobody do Starej Rigy plnej krás, aby sme si na záver dňa mohli ešte obzrieť jeden zo symbolov Rigy – Mačací dom.

Rižské trhovisko

Na ďalší deň sme sa vybrali odhaliť ďalšiu tvár Rigy. Úplne inú, ako sme zažili deň pred tým, ale nemenej zaujímavú. Vybrali sme sa na rižské centrálne trhovisko. Rozľahlé trhovisko sa nachádza iba kúsok od historického centra (je potrebné prejsť podchodom pod tepnou 13. Januaraiela) v niekoľkých hangároch na vzducholode z doby 1. svetovej vojny. Hangáre sú tematicky rozdelené – v jednom sa ponúka ovocie a zelenina, v ďalšom ryby. Samostatný hangár je pre mäso a výrobky z neho, ďalšie pre niečo sladké, slané, hotové jedlá, v ďalšom ponúkajú drogériu a oblečenie. Bolo fascinujúce prechádzať sa pomedzi stánky, v ktorých sa skutočne dalo kúpiť asi úplne všetko. A ak by to bolo málo, ďalšie stánky sa nachádzajú okolo hangárov. Ak by sa niečo nepodarilo zohnať vnútri, vonku sa to určite nájde – kvety, kožušiny, dekorácie......

Stalinova narodeninová torta

Prešli sme celé trhovisko a presunuli sme sa k Lotyšskej akadémii vied, ktorá sa nachádza len pár sto metrov od trhoviska. Na cestu k tejto vysokej stalinistickej budove nie je potrebná žiadna mapa, či navigácia. Je viditeľná zo široka, z ďaleka a určite sa nedá prehliadnuť a obísť. Ide o skutočný „skvost“ socialistickej architektúry (rovnaké budovy sa nachádzajú aj v iných mestách, v Moskve ich je vraj až sedem, podľa typických tvarov socialistického realizmu dostali hanlivú prezývku – Stalinova narodeninová torta), ale aj tento patrí k histórii Rigy  a nie je dôvod ho úmyselne vynechať. Najmä ak si človek uvedomí, že budova má 21 poschodí a na 15. sa nachádza vyhliadková plošina, ktorá ponúka fascinujúci výhľad na celú Rigu.

Riga očarí

To najpodstatnejšie z Rigy sme bez problémov stihli vidieť za dva dni. Dokonca nám zostal čas, aby sme prešli jedným z mostov ponad rieku Daugava a dostali sa až k národnej knižnici. Bohužiaľ pre nás, v deň, keď sme k nej prišli, bola kvôli štátnemu sviatku zatvorená. Vďaka štátnemu sviatku sme však získali bonus k výletu v podobe všadeprítomnej vlajkovej výzdoby, ktorá bola veľmi vkusná a fotogenická.  

Riga na mňa urobila neskutočný dojem a som presvedčená, že sa do tohto malebného mesta ešte vrátim. Ale už nezostanem iba v Rige, určite sa vyberiem aj ďalej. Minimálne k moru, ktoré sa nachádza iba necelých 25 km od centra Rigy. A určite budem o tom následne informovať. :-) 

Príspevok Riga, perla pobaltia zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.