Riga, perla pobaltia

Riga je hlavné a najväčšie mesto Lotyšska. Zároveň je to najväčšie mesto všetkých troch pobaltských krajín, takže hovorí sa o nej aj ako o hlavnom meste Pobaltia. Tiež sa hovorí, že Riga je perla Pobaltia. Tak sme to išli overiť.

Odlet z Viedne

Do Rigy sme sa dostali priamym letom z Viedne. Let trval približne 2 hodiny, ale keďže na rižskom letisku sme pristáli v neskorých večerných hodinách v deň, keď Lotyši slávili štátny sviatok, verejná doprava bola pre nás už nedostupná (napriek tomu, že autobusovú zastávku linky č. 22 sme našli ihneď pred východom z letiska) a na cestu z letiska do centra mesta sme museli využiť služby spoločnosti Bolt. Aspoň cesta do hotela bola rýchla a bez akéhokoľvek blúdenia. 🙂

Stará Riga

Stará Riga

Hotel, v ktorom sme sa ubytovali, sa nachádzal v samotnom centre mesta, hneď na okraji jeho historickej časti, takže sme mali mať všade blízko. A tak na druhý deň hneď po raňajkách sme vyrazili na potulky bludiskom dláždených stredovekých uličiek plných elegantných meštianskych domov tvoriacich Starú Rigu.   

Kostol Sv. Petra

Starému centru dominujú gotické veže. Naša prvá zastávka, iba niekoľko sto metrov od nášho hotela, bola práve pri jednej z nich – pri kostole sv. Petra. Veža tohto kostola jednoznačne tvorí hlavný prvok panorámy Rigy a je jednou z najstarších stredovekých budov v celom Pobaltí. Za kostolom sme narazili na zaujímavé súsošie muzikantov z Brém. Ide o sochu somára, psa, mačky a kohúta, stojacich na sebe, podľa rozprávky bratov Grimmovcov.

Ratslaukums

Vrátili sme sa pred hlavný vchod do kostola a uličkou oproti sme sa „preštrikovali“ na námestie Ratslaukums, na ktorom sa nachádza radnica, ale ktorému dominuje predovšetkým impozantná a najviac fotografovaná budova Starej Rigy – Dom Čiernych hláv. Budova bola postavená v roku 1334 a slúžila ako konferenčná, či slávnostná sieň pre bratstvo Čiernohlavcov, čo bol cech slobodných nemeckých kupcov v Rige.

Dom Čiernych hláv

Dom bol zbombardovaný počas 2. svetovej vojny a jeho skazu dokončili Sovieti. Zostali však zachované pôvodné plány a v roku 2001 bola dokončená jeho presná replika. O histórii domu sme sa dozvedeli počas jeho návštevy. V suteréne budovy je expozícia zo života „čiernych hláv“, súčasťou ktorej je aj premietanie práve o histórii domu. Na prízemí a vrchnom podlaží sa nachádza niekoľko slávnostných sál, ktoré si zachovali svoj historický interiér. Budova domu čiernych hláv je právom považovaná za jednu z najkrajších architektonických pamiatok Lotyšska.

Po prehliadke domu ˇČiernych hláv“ nás uličkami Starej Rigy k sebe pritiahla rižská katedrála, ktorá sa nachádza na Doma Laukums. Je jedným z najväčších evanjelických chrámov v krajinách okolo Baltského mora. Z námestia sme sa následne vybrali k ďalším architektonickým klenotom mesta, k Trom bratom.

Výhoda Rigy je, že ak sa človek vyberie kamkoľvek, vždy sa dostane tam, kde chce, za pár minút a peši(!)

Traja bratia

Sieť uličiek je popretkávaná tak, že svoj cieľ každý skôr či neskôr nájde. Tak to bolo aj s Tromi bratmi. Je to skupina troch historických domov, ktoré boli postavené v 15. až 17. storočí. Dom s popisným číslom 17 je zároveň najstarší obytný dom v meste. Pre zaujímavosť je potrebné dodať, že v Talline je podobný komplex budov s názvom Tri sestry.

A od „bratov“ to už bol iba malinký kúsok ku rižskému zámku, ktorý stojí na brehu rieky Daugavy. V súčasnosti je sídlom lotyšského prezidenta a sídli tu aj lotyšské historické múzeum.

Švédska brána

Od zámku sme sa vrátili späť do uličiek starého mesta, aby sme v našej prehliadke pokračovali až k Švédskej bráne. Ak by sa nám nechcelo motať sa uličkami, mohli sme využiť priamu cestu cez Tornaiela. Švédska brána je jediná zachovaná brána stredovekého opevnenia v Rige. Cez Švédsku bránu sme vystúpili zo Starej Rigy a vybrali sme sa spoznávať aj iné časti centra mesta.

Alberta iela

Staré mesto z jednej strany obmýva rieka Daugava, z druhej strany je obklopené zelenými parkmi. Cez jeden z nich (Esplanade), mimochodom, krásne upravený, sme prešli až na Kalpakabulvaris, ktorým sme popri rôznych veľvyslanectvách prešli na Alberta iela. Alberta iela je síce ulica plná predovšetkým obytných domov, ale patrí presne k tým, ktoré nie je možné pri návšteve Rigy vynechať. Alberta iela je súčasťou tzv. Tichého centra. Stará Riga je nádherná štvrť, ale krásou sa jej bez problémov vyrovná aj táto, ktorá je typická svojou secesiou. V Rige sa nachádza niekoľko stoviek secesných budov a najvyššia koncentrácia secesie sa nachádza práve tu, na Albert iela. Prehliadku tejto ulice počas pobytu v Rige nie je možné vynechať. 

Malý testík: Riga je hlavné mesto:

Rohový dom

A po okamihoch plných krásy sme sa vybrali pozrieť sa na niečo temnejšie, čo bolo súčasťou ešte nedávnej histórie. Ulicami širšieho centra Rigy sme prešli až k Rohovému domu. Toto je miesto, kde KGB väznila, mučia a popravovala svoje obete. V súčasnosti je v dome expozícia venovaná práve obetiam, ale aj páchateľom politickej represie. Priznávam, že duch domu zapôsobil na mňa veľmi negatívne. Najmä, keď som si uvedomila, že tie strašné veci sa tu odohrávali fakt nie tak dávno, vlastne ešte v čase, keď ja som si užívala šťastné detstvo. Prehliadku, resp. získavanie informácií o tejto dobe som ukončila zhnusená a bola som šťastná, keď sme sa po Brivibasiela vrátili popri pomníku Slobody do Starej Rigy plnej krás, aby sme si na záver dňa mohli ešte obzrieť jeden zo symbolov Rigy – Mačací dom.

Rižské trhovisko

Na ďalší deň sme sa vybrali odhaliť ďalšiu tvár Rigy. Úplne inú, ako sme zažili deň pred tým, ale nemenej zaujímavú. Vybrali sme sa na rižské centrálne trhovisko. Rozľahlé trhovisko sa nachádza iba kúsok od historického centra (je potrebné prejsť podchodom pod tepnou 13. Januaraiela) v niekoľkých hangároch na vzducholode z doby 1. svetovej vojny. Hangáre sú tematicky rozdelené – v jednom sa ponúka ovocie a zelenina, v ďalšom ryby. Samostatný hangár je pre mäso a výrobky z neho, ďalšie pre niečo sladké, slané, hotové jedlá, v ďalšom ponúkajú drogériu a oblečenie. Bolo fascinujúce prechádzať sa pomedzi stánky, v ktorých sa skutočne dalo kúpiť asi úplne všetko. A ak by to bolo málo, ďalšie stánky sa nachádzajú okolo hangárov. Ak by sa niečo nepodarilo zohnať vnútri, vonku sa to určite nájde – kvety, kožušiny, dekorácie……

Stalinova narodeninová torta

Prešli sme celé trhovisko a presunuli sme sa k Lotyšskej akadémii vied, ktorá sa nachádza len pár sto metrov od trhoviska. Na cestu k tejto vysokej stalinistickej budove nie je potrebná žiadna mapa, či navigácia. Je viditeľná zo široka, z ďaleka a určite sa nedá prehliadnuť a obísť. Ide o skutočný „skvost“ socialistickej architektúry (rovnaké budovy sa nachádzajú aj v iných mestách, v Moskve ich je vraj až sedem, podľa typických tvarov socialistického realizmu dostali hanlivú prezývku – Stalinova narodeninová torta), ale aj tento patrí k histórii Rigy  a nie je dôvod ho úmyselne vynechať. Najmä ak si človek uvedomí, že budova má 21 poschodí a na 15. sa nachádza vyhliadková plošina, ktorá ponúka fascinujúci výhľad na celú Rigu.

Riga očarí

To najpodstatnejšie z Rigy sme bez problémov stihli vidieť za dva dni. Dokonca nám zostal čas, aby sme prešli jedným z mostov ponad rieku Daugava a dostali sa až k národnej knižnici. Bohužiaľ pre nás, v deň, keď sme k nej prišli, bola kvôli štátnemu sviatku zatvorená. Vďaka štátnemu sviatku sme však získali bonus k výletu v podobe všadeprítomnej vlajkovej výzdoby, ktorá bola veľmi vkusná a fotogenická.  

Riga na mňa urobila neskutočný dojem a som presvedčená, že sa do tohto malebného mesta ešte vrátim. Ale už nezostanem iba v Rige, určite sa vyberiem aj ďalej. Minimálne k moru, ktoré sa nachádza iba necelých 25 km od centra Rigy. A určite budem o tom následne informovať. 🙂 

Pošli ďalej
Cvikova Katarina
Cvikova Katarina

Rodina Cvikova nadšení športovci, bežci, turisti a výletníci po krásach Slovenska. Ďalšie články autorov >

Articles: 55