Bicyklom cez Transalpinu a Transfagarasan. Do prvej časti: Zo Slovenska na Transalpinu >

Deň 4 Transfagarasan - najkrajší

Očakával som, že tento deň bude vrcholom výletu, a bol. Ale postupne, ráno nás potešilo znova slnečné počasie. Ako domáca pani predpovedala už predošlý deň, vraj bude krásne. Veselo sme teda vyrazili na nekonečné stúpanie na jednu z najkrajších ciest na svete, čakalo nás takmer 65 kilometrov na vrchol.

Prvé stúpanie k priehrade Lacul Vidraru nás neprekvapilo, poznali sme ho z predošlého dňa. Nasledovalo obchádzanie priehrady, takmer rovinka, kde sme za každou zákrutou čakali medvede. A zbytočne, škoda, ale napokon sme žiadneho nestretli.

A potom to prišlo, začali sme stúpať. Najskôr nenápadne, pribúdali zákruty, aj pohyb áut a turistov. Ale stále sa to dalo prežiť, to počasie asi odradilo aj veľa šoférov a motorkárov. Prvých sme začali stretať až po pár hodinách na ceste.

Transfagarasan

Až keď sa dolina otvorila, prišli prvé momenty, keď som každú chvíľu zastavoval a fotil.

A to bola ešte tá menej atraktívna strana stúpania, na vrchol sme dorazili už do chladného počasia, čakal nás prechod tunelom pod vrcholom a na druhej strane komercia pri jazere Lacul Balea. Plné parkoviská turistov, úplne iný svet. Dali sme obed, povinné fotky a skupinka mi zdrhla smerom dole.

Lacul Balea

Ale prostredie bolo pekné a hlavne po pár metroch sa mi pred očami ukázala cesta, o ktorej som dlhšie sníval. A teraz som po nej išiel, a smerom dole :-)

Najkrajšie cyklotrasy sveta

Zjazd to bol super, ale mne skôr behalo po rozume, ako si to raz ešte musím dať opačným smerom :-) Snáď sa to ešte niekedy podarí.

Posledný nocľah sme mali zabezpečený znova v súkromí v dedine Timisoara, v cene znova do 10 Eur aj s bohatými raňajkami a lokálnymi špecialitami.

Celkový sumár za deň: 96 km a nastúpané 2300 m

Deň 5 Rozlúčka s Rumunskom

Posledná etapa už bola len taká rozlúčková, bez veľkých kopcov a konečne v krásnom letnom počasí. Jediným cieľom bolo spoznať ešte nejaké miesta a poobede naložiť bicykle a vyraziť domov.

Zvažovali sme navštíviť Sibiu, ale nakoniec sa tam vybral len Vlado. My ostatní sme radšej prebehli znova dedinkami a menšími mestečkami, až sme sa všetci stretli za dedinou Orlat.

A oplatilo sa, konečne sme stretali vysmiatych domácich s konskými povozmi.

A tu sa končí náš výlet, v pozadí nás už čaká náš odvoz. Ubehlo to rýchlo, a bolo to super. Ako vždy na bicykli na nových miestach.

Celkový sumár za deň: 76 km a nastúpané 600 m

Bicyklom cez Transalpinu a Transfagarasan. Odkazy:

1. čast reportáže Zo Slovenska na Transalpinu >

Príspevok Bicyklom cez Transalpinu a Transfagarasan 2 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Rumunské ikonické cesty Transalpina a Transfagarasan som mal v oku už pár rokov, ale až v roku 2018 som začal zvažovať ich prejazd na bicykli. Nakoniec som na dovolenku uprednostnil Alpy a nechal to na ďalší rok. Keď sa v januári objavila ponuka na prejazd Rumunskom s doprovodným mikrobusom, neváhal som dlho. Okamžite som bol prihlásený na júlový cyklovýlet. Bicyklom cez Transalpinu a Transfagarasan.

Po Rumunsku 400 km za 4 dní

Trasa vyše 400 kilometrov po asfalte za 5 dní. A ja som mal jedinú otázku, či to absolvovať na mojom celoodpruženom bicykli alebo hľadať nejakú alternatívu. Pol roka som preklikával ponuky crossových, cestných, gravelových bicyklov, aby som nakoniec asi týždeň pred výletom kúpil v miestnom obchode v Banskej Bystrici cross značky Dema. Taký obyčajný, presne na podmienky Rumunska :-)

Niekoľko mesiacov pred odjazdom sme 9 členná posádka výletu vytvorili skupinový chat na Messengeri a diskutovali o výlete. Až prišiel júl, a zrovna v deň keď som kúpil bicykel prišla večer správa. Auto sa pokazilo a jazda sa ruší. Nálada celý víkend pokazená, ale v pondelok sme spoločne narýchlo vybavili náhradné auto z požičovne a o týždeň už nakladali bicykle a vyrážali smer Rumunsko.

Deň nultý - Slovenská etapa

Odchod bol plánovaný buď z Bratislavy, alebo z Fiľakova, odkiaľ bol organizátor výletu Jožko. A z Banskej Bystrice to mám bližšie do Fiľakova, takže som si naplánoval svoju nultú etapu ako jazdu na bicykli z Banskej Bystrice do dedinky Vidiná pri Lučenci, kde mám chalupu, aby som sa nasledujúci deň dopravil k miestu odjazdu. Vlastne som si tak chcel otestovať nový bicykel, navyše naložený všetkými vecami na týždňový výlet. Bola to moja prvá jazda, počasie malo byť nevyspytateľné, a na leto chladné v horách od 3 do 12 stupňov, takže som bral aj nejaké oblečenie do dažďa a zimy.

Cez Slovensko

Samozrejme som nešiel po hlavnej ceste, ale cez krásne kopčeky po dedinkách a lazoch v okolí Detvy a Budinej. Celkom dobrá príprava na rumunské prostredie, čo myslíte?

Aj počasie ma vyškolilo, najskôr teplo, slnko, potom búrka, dážď a ochladenie, ktoré som musel prečkať asi hodinku v lese niekde na Budinských lazoch. Dorazil som napriek tomu pohodovým tempom do cieľa, aj s návštevou Ružinej, kde som si dal tradičný langoš.

Celkový sumár za deň: 83 km a nastúpané 900 m

Ďalší deň nasledovala cesta do Rumunska, ráno som sa teda pobalil na chalupe, ešte som predsa vybalil nejaké veci, aby bol presun jednoduchší a za hodinku som bol vo Fiľakove. Tu ma už čakali okrem Jožka tiež kamoš Martin (poznáme sa dlho, ale skôr z online priestoru) a ďalší spolucestujúci Jaro, s ktorým som sa zoznámil 2 týždne skôr pri zoznamovacej jazde na Kráľovu Hoľu.

Netrvalo dlho a dočkali sme sa odvozu, ďalšími spolujazdcami boli Matúš, Vlado, Gyozo a jediná odvážna žena Alenka. Šoférom bol Viktor, ktorý organizuje cyklovýlety na Balkán už roky, a mal nám zabezpečovať nielen doprovodné vozidlo, ale aj priebežne ubytovanie. Cesta ubehla bez problémov, dokonca sme cestou fandili Saganovi v jednej z mnohých etáp na Tour de France.

Večer sme sa ubytovali blízko mesta Šebeš a plánovali prvý deň. Ubytovanie v súkromí u milého domáceho pána, aj s raňajkami za cca 9 Eur na osobu.

Deň 1 Ochutnávka Transalpiny

Po raňajkách a rýchlom dokúpení zásob na cestu, sme vyrazili na prvú trasu. Dnes to malo byť dlhé celodenné stúpanie v dĺžke takmer 80 kilometrov, sám som nemal predstavu, čo nás vlastne čaká.

Cestou ale bolo pár komerčných mieste so stánkami, od suvenírov, cez rôzne gýče až po miestne fajnotky. Napríklad som tu jedol asi najlepší langoš v živote pri Lacul Oasa :-)

Bolo to však celý deň mierne stúpanie, krásnymi dolinami popri niekoľkých priehradách až na vrchol - kde vlastne nič nebolo, len jedna pasúca krava :-)

Len posledných pár kilometrov zjazdu, kde zrazu skončila asfaltka. Skončili sme v nejakej rekreačnej oblasti, resp. kempe blízko rieky Lotru. Spali sme v celkom luxusnom hoteli Alpin*** za 12 Eur na osobu. Aspoň sme vysušili všetky veci po celodennom mrholení.

Celkový sumár za deň: 85 km a nastúpané 1700 m

Deň 2 Vrchol Transalpiny, takmer

Ráno sme sa zobudili do prekvapivo slnečného dňa, lebo predpoveď na celý týždeň bola skôr daždivá a chladná. S radosťou sme sadli na bicykle a obdivovali krásnu dolinku rieky Lotru, pokračovali sme ďalej na juh k vrcholu Transalpiny. Dnes sme v pláne okrem vrcholu aj presun k Transgarašu, takže bolo treba vyraziť čo najskôr. Veci zostali na hoteli, že sa ešte z vrcholu vrátime a možno dáme sprchu pred ďalšou cestou.

Stúpanie bolo čoraz ťažšie, už to nebola taká lahoda ako predošlý deň a museli sme častejšie čakať. Premávka však prekvapivo nebola taká hrozná a áut bolo pomerne málo. Na ceste sme skôr stretali zvieratká všetkého druhu, veď sme v Rumunsku.

Postupne prišli miesta a stúpanie, kde sme prevetrali najľahšie prevody. Napriek tomu ja osobne som zvyknutý na väčšie kopčeky. Trasu som si užíval aj keď počasie sa už postupne zhoršovalo.

Po asi 15 kilometroch a 750 nastúpaných metroch sme dosiahli vrchol - trhovisko so suvenírmi a jedlom. Nechýbalo už veľa k ikonickému ozajstnému vrcholu - serpentín Transalpiny. Ale nebol čas, prichádzali prvé kvapky a tak padlo rozhodnutie návratu do doliny a presunu ďalej. Škoda, ale aspoň mám ešte motiváciu sa vrátiť a vyšlapať si to až k týmto serpentínam v pozadí.

Návrat k hotelu bol mokrý, veľmi mokrý. Prišla taká búrka, že sme ani nepotrebovali sprchu na hoteli :-) Skôr išlo o zdravie, a tak sme prehodili suchšie veci a vyrazili popri jazere Lacul Vidra.

Lacul Vidra

Čakalo nás ešte jedno menšie stúpanie a potom očakávaný zjazd vyše 30 kilometrov, alebo skoro 50 kilometrov až do dnešného cieľa za mestom Brezoi. Trasa by to bola fajn, ale v celodennom daždi a chlade sme toho mali večer dosť.

Spali sme znova takom mini súkromnom penzióniku za cca 8 Eur na osobu.

Bicyklom cez Transalpinu a Transfagarasan

Celkový sumár za deň: 109 km a nastúpané 1300 m

Deň 3 Presun v daždivý deň k Transfagarasan

Už ráno mrholilo, kým sme zjedli raňajky, začalo poriadne pršať. Dnešné etapa mala byť pomerne nudná, ako presun k Transfagarašu. V tomto počasí a po hlavnej ceste by to nebol dobrý nápad. A tak sme naložili bicykle na auto a absolvovali asi 50 km radšej v aute. Bicykle sme osedlali až v dedinke Aldesti, kde už bola menšia premávka a prestalo pršať.

Podľa plánu to dnes bolo znova takmer celú trasu do kopca, cez 2 menšie hrby až pod štart cesty Transfagarasan v dedinke Arefu. Putovali sme rumunským vidiekom, obdivovali miestnu architektúru a užívali si znova kopec zvierat pri ceste, aj na ceste.

Čo bolo horšie, znova začalo pršať a tak sme znova dorazili do cieľa mokrí. A to sme ešte prečkali asi hodinu na parkovisku pred potravinami v Curtea de Arges. Počasie proste tomuto výletu neprialo. Po tejto ľahšej etape ešte zostal čas, a tak sme večer urobili menší výlet autom. Pôvodne bol plán navštíviť Drakulov hrad nad dedinou, ale bol zavretý z dôvodu veľkého počtu medveďov v okolí.

Drakulov hrad

To nás pred ďalším dňom trošku vystrašilo, veď takmer v každom videu z tejto trasy je medveď :-) Tak som aspoň dúfal, že konečne aj moja GoPro niečo natočí. Tak sme si aspoň boli pozrieť trasu, čo nás čaká ďalší deň.

Ten vrchol v pozadí, tam niekde je náš cieľ na zajtra. Ubytovanie v súkromí bolo super, milá domáca dokonca pozapínala kúrenie, aby sme si znova vysušili všetky veci, a to znova za cca 7 Eur na osobu.

Celkový sumár za deň: 50 km a nastúpané 700 m

Bicyklom cez Transalpinu a Transfagarasan: pokračovanie Deň 4: na Transfagaras >

Príspevok Bicyklom cez Transalpinu a Transfagarasan 1 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Poznáte to. Zobudíte sa a rozmýšľate čo idete dnes robiť, Práca, povinnosti, rodina. V kútiku duše, ale chcete zažiť dobrodružstvo, spoznať niečo nové, neznáme, posunúť si svoje hranice, splniť si sny. Tak aj u mňa sa takto jedného dňa, zrodila myšlienka navštíviť ďalší najvyšší vrchol niektorého štátu a moja pozornosť sa zamerala na Rumunsko a jeho vrchol Moldoveanu 2544 m.n.m. v srdci Rumunska.

Samotná myšlienka na turistiku v Rumunsku od začiatku vo mne vyvolávali pochybnosti, obavy, ale aj nadšenie a zvedavosť. Bol to jeden z mojich prvých výstupov v zahraničí a preto som si sám netrúfal. Oslovil som kamarátov, skúsených turistov či by sa nechceli pridať a oni súhlasili. Už sme boli 3 a pre naplnenie auta sme zháňali ďalších dobrodruhov. Za 2 dni sme museli zmeniť základný plán isť 5 ľudí, lebo sa hlásilo až 10 záujemcov. Našťastie bola v zálohe 9 miestna Caravella a tak sme začali prípravy.

Fargaš

Informácii bolo pomerne dosť na internete no mapu pohoria Fargaš kde sa Moldoveanu nachádza sa nepodarilo ani cez vydavateľa zabezpečiť. Môj plán bol začať výstup v dedinke Victoria, ktorá sa javila ako najlepšie miesto k priamemu a najkratšiemu výstupu na vrchol. Parťáci rozhodli ale na nástup z malej dedinky Sâmbăta.

Samotné cestovanie na miesto bolo bez problémov aj cez Rumunsko. Dobré cesty na hlavných ťahoch a v okolí veľkých miest striedali úseky z horšími v opustenejších oblastiach, ale boli sme celkovo príjemne prekvapený kvalitou ciest. Po 11 hodinách a 900 km sme ráno tesne po východe slnka dorazili na parkovisko pred malý kláštor v dedinke Sâmbăta.

Počasie je krásne a preto začíname baliť batohy na cestu a asi po hodinke oddychu od príchodu vyrážame, Je niečo pred 8:00 dávame na plecia ťažké batohy a smerujeme za dedinu po širokej lesnej ceste slúžiacej na zvoz dreva ktorá pokračuje ďalej do lesa ďalšie asi 4km, potom sa príjemná cestička s miernym stúpaním začína dvíhať do prudkého stúpania po kamennej ceste okolo malej vodnej elektrárne do lese.

Cabana Valea Sambetei

Tu sa začína striedať lesný terén s lúkami a celkom príjemne pokračuje s dobrým značením až k veľkej otvorenej ploche medzi lesmi, kde sa nachádza chata Cabana Valea Sambetei. Prešli sme asi 8,5 km a 700 výškových, no s ťažkými batohmi už pociťovať že sily ubúdajú. Doteraz sme boli celou cestou sami, ale pred chatou je množstvo stanov a na chate dosť ľudí. Na chate sa dá zakúpiť dokonca aj za eura pitie, pivo, niečo na prejedenie, voda.

Vzhľadom na to čo nás čaká je dobré tu doplniť zásoby, pretože je to na dlho posledná možnosť ako sa dostať k pitnej vode a jedlu. Od teraz čo nemáte zo sebou už nevyriešite. Máme zo sebou aj sáčkové polievky a variče tak berieme aj viac vody, aby sme si potom mohli pochutiť na vývare a doplniť cestou energiu a zohriať sa. Gentlemansky prosím jedinú ženu v našej skupine či by neodniesla na polievočku 2 l vody navyše, lebo ja som už nemal miesto, že za odmenu si pochutí na teplom jedle. Neodolateľná ponuka.

Po asi hodinke oddychu pokračujeme ďalej. Od chaty je v diaľke vidieť široké sedlo ,kde máme smerovať. Pri predstave ,že sa tam musíme z ťažkými batohmi vydriapať bolia stehná už teraz Ale vieme ,teda myslíme si že keď už budeme v sedle, čaká nás už len pekná pohodová hrebeňovka. Najhoršie je predsa vždy sa na hrebeň dostať. Pokračujeme pekne lúkami a lesom pod sedlo, začína prudké stúpanie po malom chodníčku s kameňmi a čoraz viac suti.

Do sedla Moldoveanu

Výhľady na okolitú prírodu sú čoraz krajšie a dych berúce. Niektoré štíty sú famózne. Do sedla smeruje viac skupiniek ľudí, z ktorých sa drtivá väčšina vracia späť, pretože tam je ich konečný ciel a ďalej pokračujú už len tí, čo rátajú z prespávanim v horách. Dvere do divokej a osamelej prírody sú otvorené. Všade na okolo sú počuť obrovské stáda oviec. A ako sme sa dozvedeli, V Rumunsku je bežné kde sú v horách ovečky, sú aj medvede a vlky. Dokonca sme počuli aj varovania pred tunajšími pastiermi, ktorý údajne okrádajú turistov a znásilňujú ženy. Noooo  vlka sme nevideli, medveďa sme tiež nestretli, pastieri sú milí a priateľský, takže pokračujeme ďalej a po asi  5 hodinách od štartu dorážame do sedla.

V sedle vidíme smerovník k nášmu cieľu a už dosť vyčerpaný doterajším výstupom nám mrzne úsmev na tvári. K vrcholu je to oficiálne už len ďalších 5 hodín. Neostáva nič len doplniť energiu, najesť sa, doplniť tekutiny, čo najviac odľahčiť batohy a pokračovať ďalej. Parťáčka Martina statočne a odhodlane ochraňuje naše 2l vody na polievočku, ktorej varenie odkladáme až na večer, keď dorazíme pod vrchol. Počasie sa v sedle začína meniť a dosť fúka a citeľne sa ochladilo. Zo slnečného počasia sa zmenilo na polooblačno a začína sa zbierať oblačnosť. Máme za sebou 11,5 km a 1500 výškových metrov.

Zopár hrebeňov

Pri pohľade do vytlačených máp a na smer našej cesty musíme prekonať 5 priečnych hrebeňov, ktoré nás delia od Moldoveanu. Nedá sa nič robiť, musíme vyraziť, čas začína byť náš nepriateľ, aby sme bezpečne za svetla prišli pod vrchol. Terén je striedavo klesajúci a stúpajúci väčšinou po vrstevnici sem tam priamo po hrebeni, K výraznej strate výšky neprichádza. Počasie ako na hojdačke, chvíľu slniečko, chvíľu pod chladným oblakom a silným vetrom. Je to krásna trasa po hrebeni pohoria Fargaš s úžasnými scenériami ,vďaka ktorým zabúdate na už našľapané km a únavu. Krásna odmena za každý ďalší prejdený km

Po hrebeni

Cestička je krásne viditeľná za každým prekonaným hrebeňom a postup k cieľu je síce s únavou a citeľným vyčerpaním plynulý. Po každom prekonanom hrebeni si dávame krátku pauzu na oddych a sledujeme pred sebou ďalší úsek ktorý nás čaká. Niektoré vyzerajú z diaľky dosť náročné a neskutočne dlhé, ale v skutočnosti to ide pomerne rýchlo. Len keby tie ťažké batohy nemusel človek niesť. Trochu nás klame pohľad do diaľky, kde sa kopí vysoká oblačnosť a vlastne len tipujeme ktorý hrebeň je ten posledný, aj keď mapa nepustí a má ich byť 5.

Po asi 11 hodinách, 17,5 km a 2250 výškových metroch, podvečer dorážame pod vrchol. Ten je v oblačnosti a tak sa pripravujeme na oddych v útulni pod vrcholom. Neskutočná úľava zbaviť sa toho batohu .Sme vyčerpaný, uzimený a celu cestu od sedla sa teším na teplú polievočku. Prosím Maťku o vodu aby som mohol dať variť niečo teplé na zohriatie. Slinky sa nám zbiehajú a mám chuť si ten sáčok vysypať do úst, akú mám chuť na niečo slané, mineráli chýbajú. Vyberám varič, plynovú bombu a .a.a.a. slzy sa mi tlačia do očí, bomba je na iný varič ako mám.

Ťažkosti s varičom

Tvrdá začiatočnícka chyba, netušil som že existujú 2 druhy, a ani v obchode ma neupozornili že či mám správny varič na tu bombu. Ešte  malá nádej, kamarát ma tiež varič, ale bombu nebral, kedže som ja oznámil že beriem novú plnú. Samozrejme že nepasuje tiež. Vražedné pohľady ma odsudzujú na vyhostenie zo spoločnosti a v nemilosti som vyhostený na samotku. To najhoršie ma ešte len čaká. Oznámiť nežnej polovičke nášho tímu ,že 15 km a 1300 výškových niesla 2l vody záťaže zbytočne. Lúčim sa zo životom a idem jej oznámiť že teplá polievočka nebude.

Neostáva nič iné ako suchá strava. Únava je obrovská a niektorý nemenovaný členovia behom 30 min od príchodu zaspávajú. Že Miško. Treba priznať že pre 3 členov to bola asi najťažšia a najdlhšia túra akú kedy išli a to na ťažko zbalený. Takže veľký obdiv ako bojovali a zaslúžia si kľud a oddych. Pár nás ale ešte nemá dosť a chceme ešte dnes isť pozrieť ako ďaleko je vrchol a obzrieť cestu na zajtrajšie ráno.

A preto vyrážame už na ľahko na vrchol do hmly, oblačnosti a vetra. Po asi 45 minútach stojíme na vrchole. Nič moc není vidieť, ale sme radi že sme tu, lebo počasie sa výrazne zhoršuje a máme aj pochybnosti, či sa zajtra bude dať isť na vrchol.

Cez noc sme moc nepospali, Vonku bola taký výchrica, že skoro dvere od bivaku vytrhlo .Veru som aj na wc potreboval, ale neodvážil som sa ísť von, musel som držať do rána, a nebol som jediný čo trpel v noci. Ráno keď sme otvorili dvere, bolo to ako z inej planéty. Krásne čisté nebo, slniečko už začalo vychádzať a osvetlovať vrcholy a my sme konečne videli kde sme to vlastne včera prišli. Bolo nám jasné že dnes to bude topka a že sa nám výstup všetkým podarí dokončiť .Po ranných povinnostiach vyrážame na vrchol.

Moldoveanu

Záverečná časť výstupu je prudšie stúpanie po skalnej suti a potom poza ostrý hrebeň v skalách. Asi v strede hrebeňa je potrebné opatrne prejsť, preskočiť, preliezť, ako každý uzná za vhodné malé sedielko medzi dvoma skalami. Potom už je to len chodníček v skalách a záver po vrchole hrebena až k označenému vrcholu..Sme hore, Najvyššie miesto Rumunska - Moldoveanu 2544 m.n.m. nám dovolilo ho navštíviť a pokoriť ho.

Po dokonalom užítí si výhľadov na vrchole sa vyberáme na spiatočnú cestu, zostupovať sme sa rozhodli povodne naplánovanou cestou na výstup do dedinky Victoria. Nenápadna odbočka na ňu je kúsok nad bivakom smerom k vrcholu za takou skalnou stenou tesne pred prudkým stúpaním na vrchol. Nieje to dobre označené, ale dá sa to nájsť, keď viete že tam niekde musí byť. Je z nej krásny výhľad do údolia kde pôjdete celý zostup a vyzerá ako oveľa jednoduhšia výstupová cesta ako náš výstup

Suťové polia

Popisujem aj zostup, lebo tato trasa sa dá použiť ako najrýchlejšia a najdostupnejšia aj na výstup. Zostup začína po prudkom suťovom poli, a medzi ešte stále snehovými poliami a veĺkými skalymi. Je to asi len 1 km -1,5 km cca 400 výškových, technického a opatrného postupu a jediné prudké miesto a stúpanie cestou k vrcholu.

Po prekonaní tohto miesta je zostup už bezpečný a príjemný, za nami sa ukazujú krásne pohľady na okolité strmé hory a krásnu prírodu. Postupujeme opatrne a užívame si krásny slnečný deň, po včerajšku je cítiť únava v nohách a preto radšej bezpečne a na istotu, aby sa nikto nezranil. Je potrebné stále myslieť na to, že moc ľudí sem nechodí a pomoc je min 5-6 hodín od vás v ťažko prístupnom teréne.

Po asi 2 km zostupujeme k potoku a už celu cestu kopírujeme jeho trasu po širokom otvorenom údolí. Slnko páli a není sa tu kde schovať pred stúpajúcou teplotou, znásobenou sálajúcim teplom z okolitej trávy. Našťastie sa dá každú chvíľu niekde schladiť v potoku, Cesta je dobre viditeľná a značená. Za chrtom je stále vidieť Moldoveanu, kde sme ešte pred 3 hodinkami stáli.

Pastier alebo jeho pes?

Vchádzame do lesa, kde to vyzerá ako v pralese, staré popadané stromy obrastené machom. Ako by sa tu zastavil čas. Po asi 4km od vrcholu je v lese ďalší bivak. Celkovo je na celej trase aj na hrebeni viacero prístreškov vhodných na prespatie alebo schovanie  pred zlým počasím. Ich stav nás tiež príjemne prekvapil. Postupujeme stále lesom, niekde horšou cestou, je vidno že túto cestu asi moc turistov nepoužíva, stretávame tu aj povestných nebezpečných pastierov a také menšie stádo ovečiek.

Victoria

Stádo nás núti ustúpiť z chodníka a dať im prednosť. Na všetko dozeralo pár statných baranov a asi 10 pastierskych psov. Pastier slušne poprosil o nejaké sladkosti alebo o nejaku dobrotu čo nám ostali, radi ich ponúkneme, kedže my už ich potrebovať nebudeme, ale im sa v horách zídu. Neplánovaná, asi 30 min. prestávka kým celé stádo prešlo okolo nás nám v tieni lesa prišla aj vhod. To čo ostalo po prechode stáda z lesnej cestičky sa chodníčkom na turistiku nedá nazvať. Naštastie po asi 1 km sme vyšli z lesa už na spevnenú cestu. Do dediny Victoria je to z bivaku pod vrcholom asi 15 km a 1700 výškových na zostup. My sme pokračovali za dedinou po prašnej ceste dalších 5km k autu. Slnko a teplo nás veľmi vyčerpávali a tak som cestou stopol auto a poprosil aby aspoň jedného z nás odviezli k nášmu autu a potom som sa vrátil pre ostatných.

Obťiažnosť výstupu

Výstup na najvyšší vrchol Rumunska Moldoveanu 2544m.n.m.hodnotím ako náročnejší výstup, ktorý sa dá možno aj za jeden deň otočiť, ale asi len s niekym kto tam bol alebo veľmi dobre vedieť cestu a zvoliť správny nástup. Moc ľudí na ceste nestretnete, treba preto rátať s tým čo si nezoberiete, bude vám chýbať. Z dôvodu veĺkého množstva pasúcich sa oviec v týchto horách nedoporučujem pre možnú kontamináciu používať vodu z potokov, aj keď vyzerá veĺmi čistá.

Na prechod pohorím a hrebeňovku treba byť dobre vybavený, určite si skontrolujte varič a bombu či Vám sedí. Príroda je jedna z najkrajších akú som doteraz mohol navštíviť počas výstupov na najvyššie vrcholy európskych štátov. Určite doporučujem všetkým, čo chcú zažiť trošku dobrodružstva, odrezať sa od civilizácie na chvíľu a užiť si krásne výhľady. Cítili sme sa tu bezpečne a ako by sme tu boli doma, obyvatelia veĺmi milý a ustretový.

Výstup sa uskutočnil 25.6.2016

Horám zdar.

Príspevok Rumunsko, Moldoveanu – 2544 m.n.m. V srdci divokej Transylvánie zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.