Vyraziť do Sardínie a nevidieť Gorropu Canyon je ako ísť do Paríža a vyhnúť sa Eiffelovke. Tento obrovský kaňon, jeden z najväčších a najhlbších v Európe, je považovaný za prírodný div Sardínie. Takže keď sme sa s kamarátom Marekom rozhodli, že si dáme malý „výlet“ do tejto prírodnej nádhernej štrbiny, netušili sme, že to bude skôr zápas s vlastnými schopnosťami (a trošku aj so zdravým rozumom).

Gola Gorropu: cez prastaré stromy

Všetko začalo na náhornom parkovisku, kdesi na úpätí pohoria Supramonte. Tam sa stretávajú turisti, nadšenci adrenalínu a občas aj zopár divoko vypasených kôz, ktoré striehnu na zabudnuté desiaty. My sme si dali klasickú sardínsku prípravu: natiahli sme outdoor tenisky, do batohov napchali vodu a lepeňáky (veď čo ak by nás náhodou zaskočil hlaďák) a vyrazili sme.

Cesta dole viedla okolo prastarých stromov, medzi ktorými dominovali korkové duby a storočné olivovníky. Jeden z najstarších a najpokrútenejších Marek zhodnotil:
„Ty, tento má minimálne tisíc rokov. Vyzerá staršie než moja babka.“
„A vyzerá aj odolnejšie,“ zakontroval som a vyslúžil si tak prvú dávku kamarátskych nadávok.

Kaňon Gorropu: Zostup do ticha a masívnych stien

Gorropu Canyon je neskutočne pôsobivé miesto. Steny vysoké až 500 metrov sa týčia do neba, pričom na niektorých miestach sa zúžia tak, že medzi nimi vidíte iba tenký pruh modrej oblohy. Akoby sa samotná zem rozhodla roztrhnúť na dve časti. Tento kaňon, ktorý je chránený v rámci prírodného parku Supramonte, je domovom vzácnych rastlín a zvierat, vrátane muflónov a supov.

Keď sme zišli do kaňonu, zasiahlo nás hrobové ticho. Žiadny hluk, len občasné šumenie vetra a ozvena našich krokov. Marek chvíľu išiel ako ryba bez vody – neschopný vydávať svoje obvyklé hlášky. Ale dlho mu to nevydržalo. Pri pohľade na jednu obrovskú stenu zahlásil:
„Ak by som mal toto liezť, potreboval by som nielen lano, ale aj psychiatra.“
„A ešte horolezeckú prilbu na tvoje ego,“ pridal som oduševnene.

Skaly, reťaze a náš limit odvahy

Postupovali sme ďalej po trati, ktorá sa stávala čoraz náročnejšou. Na niektorých miestach sme museli preliezať obrovské balvany, ktoré vyzerali ako rozhádzané gigantické kocky bohov. Marek mal pri jednom balvane problém.
„Ty, počkaj, počkaj,“ zastavil ma, „toto už nie je turistika, to je olympiáda v skákaní cez kamene!“

Všetko bolo však len rozcvičkou na to, čo nás čakalo ďalej: úsek s reťazami. Tie tam boli natiahnuté pre tých, ktorí sa odvážia pokračovať hlbšie do kaňonu. Až po tento bod sme si stále držali ilúziu, že už máme čosi za sebou. Ale keď sme sa postavili pred reťaze, uvedomili sme si, že to už je nad naše sily.

Jazierko víta víťazov (naoko)

Pri malom jazierku, ktoré sa lesklo ako smaragd medzi kameňmi, sme sa zastavili. Voda bola priezračná, a keby nebola tak studená, určite by sme si v nej zaplávali. Posadili sme sa na kameň a začali rozbaľovať lepeňáky. Marek sa snažil otvoriť balíček, ktorý mu očividne „zavarila“ technológia plastového obalu. Po minúte zápasu sa priznal: „Gorropu ma nezlomil, ale tento sendvič áno.“

Po chvíli oddychu sme sa rozhodli, že ďalej už nejdeme. Nie preto, že by sme boli slabí, ale – ako Marek povedal – „pretože máme doma ešte veľa miest, kde treba vyzerať hrdinsky“. A s touto filozofiou sme sa vybrali späť.

Záver: Gorropu, uvidíme sa znovu!

Gorropu Canyon nás očaril svojou divokosťou a majestátnosťou. Nedostali sme sa do jeho najhlbších častí, ale to nám vôbec nevadilo. Dobrodružstvo spočíva v zážitkoch, nie v prekročení pomyselných cieľových čiar.

Keď sme sa vrátili k autu, Marek sa ešte raz obzrel smerom k kaňonu a povedal: „Dobrý kaňon, ale myslím, že nabudúce to skúsime aj cez reťaze.“

Takže, Gorropu Canyon, uvidíme sa možno znovu. Ale najprv si musíme trochu zlepšiť techniku – a možno aj sebavedomie.

Príspevok Gorropu Canyon trail: Ako sme (takmer) zdolali najväčší kaňon Európy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

O ôsmej vstaneš, dáš silné raňajky a ideš si na chvíľu odfúknuť. Potom nahodíš dres, tri krát skontroluješ GPSku. Zase nedobitá. Doplníš fľašu, do zadného vačku fukerku, tyčinku a banán a ideš dole. Ďalší už nastavujú, olejujú, dofukujú, ... Ideme objaviť najkrajšie cyklotrasy Sardínie v okolí Olbie.

Medzitým zistíš, že si na izbe zabudol helmu. Vybehneš hore ale zabudneš, že kľúče od izby si zase zabudol v garážach. Zbehneš a vybehneš to znova. Zoberieš helmu, zbehneš dole, letmo skontroluješ tlak v pneumatikách a už tlačíš pred garáž. Ostatní v partii už netrpezlivo čakajú. Krátke kolečko a vyrážame...

Olbia

Každý deň iným smerom. Jedna pracovná smena krútenia nohami na kopcoch v okolí Olbie. Ak smeruješ na Costa Smeralda, prvá zastávka je zvyčajne v Golfo Aranchi. Pressíčko za euríčko. Nasledujúca zastávka až pred Porto Cervo, alebo (ak ideš do vnútrozemia) v Arzachene.

Tam už je zastávka pestrejšia. Banán, lepeňák a ďalšia presso kávička. A prirodzene... pivo.

Parťáci

Ísť v partii sa vyplatí nielen kvôli závetriu, ale najmä kvôli hecu. Denne 5 hodín na kolesách, denne čosi do 100 km, denne čosi okolo kilometra na výšku. Musíš dokázať ostatným, že máš naviac. Ísť mimo háku (a nielen v protivetre) je bolestivé. To najdeprimujúcejšie pre cestného cyklistu je, keď vidí, ako sa meter po metri pomaly peletón vzďaluje.

Ak odpadneš musíš za svoje. Ak ťa musia čakať, robia si z teba celý deň prdel. Preberá sa to aj pri večeri. A to predsa nechceš. Ta radšej mákneš, často aj cez bolesť. Endorfíny a ego to istia.

Po jazde

Okolo piatej poobede odkladáš bicykel v garáž. Spolu s tebou aj ostatní. Každý má úsmev na tvári ale je to len z časti endorfín. V skutočnosti je každý rád, že už má potom. Rozpráva sa výhradne na tému najkrajšie cyklotrasy Sardínie v okolí Olbie.

Mal by si strečovať ale bezvládne sa zvalíš do postele. Na izbe je z upotených dresov smrad ako v Carihrade. Strašný smrad.

Čo ti dodá sily

Wellness ťa vzpruží. Studená, teplá, studená,... nohy ochkajú radosťou. Odteraz až do neskorej noci začína debata. Kde ste boli vy a kde tí druhí. Ako to zvládli? Ako si mákli? Čo videli, kde vykapali, .... Preháňanie, zveličovanie, radosť z dosiahnutého. Všetko ako má byť. Najväčší hrdinovia sú hoblíci, ktorí si siahli na podlahu. Najtichšie sú ti najnamakanejší. :-)

Na večeru zbodneš všetko čo vidíš. Bufety mám rád. Dva chody, tri chody, ešte niečo sladké, ovocie, človek by neveril, koľko sa doňho po takom výjazde zmestí. Kecy pokračujú aj po večeri.

Potom nejaké pivko, možno fľaška vína a ešte nejaké kecy. O deviatej si už v posteli. Si zrecyklovaný. Zajtra pokračuje cirkus znova.

Olbia

Olbia leží na severovýchode Sardínie. Existuje už od čias starých Rimanov a turistov očarúva svojimi pamiatkami.

Najvýznamnejšou pamiatkou Olbie je nádherná románska Bazilika San Simplicio z prelomu 11. a 12. storočia. V blízkosti baziliky sa nachádza Kostol sv. Pavla Apoštola zo 17. storočia. Na svoje si prídu aj milovníci múzeí.

Nachádza sa tu totiž aj Národné archeologické múzeum. Tu ale zoznam pozitív pre bajkerov končí. Semafory, hustá premávka, jednosmerky, blúdenie, stále zastavovanie. Olbia nebola stvorená pre cyklistu na cesťáku. Mesto treba čím skôr opustiť.

Golfo Aranchi

Neplatí to však o prístave Golfo Aranchi. Okrem toho, že si tu cez kopeček a tunel pekne máknete, v prístavných baroch nájdete odstavený nejeden bicykel. Vďaka kávopičom, krásnym výhľadom, atmosfére mora a špičkovej talianskej káve.

Monte Limbara

Monte Limbara 1359 m.n.m. je druhý najvyšší kopec na Sardínii. Z Tempio Pausania vedie na vrchol cez píniový les celkom solídna asfaltka plná serpentín a nečakaných zvratov. Pre mnohých Alpských lámačov kopcov sa výška 1359 m nemusí zdať ambiciózna. Zdanie však klame. Podobne ako na Sv. Jure v Biokove stúpate totiž z nuly. Od mora.

Zaslúžený oddych na kopci Monte Libara.

Monte Limbara je tiež rajom pre turistov a horolezcov. Najmä severné pieskovcové steny ponúkajú veľmi zaujímavé výstupy a fantastický výhľad do všetkých strán. Najvyšší vrchol Punta Balestreri je však komplet pokrytý radarovými, televíznymi a rozhlasovými vežami.

Padru

Ak sa vydáte do vnútrozemia popri mori, vyhnete sa mestskému ruchu. Cesta na Loiri, Padru a Sozzu vám poskytne niekoľko serióznych kopečkov a príležitostí dať si lokálne presíčko s miestnymi.

V Padru sme objavili úžasný výstup k nejakému pútnemu prameňu, cesta a výhľady nás však zaujali viac ako cieľ samotný. Potom to prišlo....

Pedra Biancha

Totálna vychytávka. Zošup cez Pedra Biancha pri Sozze do San Teodoro. Ani Mortirollo, ani Zoncolan, možno posledný kilometer pod vysielačom Kitzbuhel Hornu. Strašné klesanie.

Keď sa spustil dole tou asfaltkou Laci, rozžeravil ráfiky brzdením tak, že dostal defekt i osmičku naraz. Varovanie. Zákaz vjazdu motorovým vozidlám. Kto sem ten asfalt preboha vylial a načo? A ako dokázal, že nestiekol dole? Na necelom kilometri dáte dole 400 m.

Objavili sme asi najstrmšiu asfaltku na Sardínii. Ak tam budete nesmiete tento zážitok vynechať.

Odporúčané GPX trasy

Kondične náročné trasy pre cestných cyklistov, zväčša cez 100km a prevýšením 1500-2950m. Bez kondičky do toho nechoďte.

• Monte Limbara
• Porto Cervo, Rotondo
• Monte Nieddu
• Arzachena okruh
• Pedra Biancha, Posada
• Costa Smeralda okruh
• Coda Cavallo San Teodoro

Costa Smeralda

Všetky bedekery odporúčajú Smaragdové pobrežie (Costa Smeralda) ako "európsky karibik" s nádhernými plážami, bielym pieskom, neuveriteľne čistou, smaragdovou vodou, čarovnými zátokami a skvelými letoviskami.

V bedekeroch však nepíšu, že ak si dáte espresso v jednom z jeho najnoblesnejších centier Porto Cervo, zaplatíte zaň krásnych 7 eur. A nezachráni to ani fakt, že pri troche šťastia tam môžete stretnúť aj nejakú hollywoodsku celebritku. Ale vážne.

Porto Cervo

V Gallure, pásme zeme na severovýchode Sardínie, leží nesporné kráľovstvo luxusných dovoleniek. Jeho symbolom je malá a očarujúca dedinka pri mori, architektonický skvost zasadený do oblasti prírodných krás.

Starý prístav pochádza zo 60. rokov 20. storočia, keď princ Karim Aga Khan IV., uchvátený krásou tohto úseku pobrežia, dostal skvelý nápad, keď sa rozhodol kúpiť tu pozemky a s pomocou niekoľkých talianskych architektov priviedol život do tohto raja medzinárodnej elitnej turistiky. V 80. rokoch sa začali práce na výstavbe nového turistického prístavu, ktorý je teraz jedným z najväčších a najlepšie vybavených v Stredozemnom mori.

Prístav Porto Cervo patrí medzi najluxusnejšie strediská Sardínie. Je nádherný. Ak však nechcete zbankrotovať, radšej si ho rýchlo prezrite a potom oblúkom obíďte. S najväčšou pravdepodobnosťou o pár kilometrov nájdete ešte krajšie miesto, kde z vás ale nestiahnu kožu zaživa. :-)

Ak si dáte akýkoľvek okruh okolo Costa Smeralda, asi neminiete ďalšiu významnú križovatku, mestečko Arzachena.

Arzachena

Arzachena sa nachádza neďaleko malej dedinky Cannigione. Na rozdiel od Porto Cervo tu kúpite espresso za euro. Ako všade v Taliansku. Miestne archeologické nálezisko obsahuje množstvo stôp starovekej sardínskej civilizácie Arzachena, ktorá obývala sever Sardínie a juh Korziky.

Okrem kamenných stavieb sa v tejto oblasti nachádza aj Hrob obrov. Sú to kolektívne hroby z doby bronzovej, ktoré dostali názov od miestnych archeológov. Po celej Sardínii ich bolo objavených viac ako 800.

San Teodoro

Hory a pláže. Nádherné výhľady. Prírodné toalety. Iné nečakajte. Napriek tomu ste každému zvládnutému kopcu radi.

Cyklistika a pláže

To je na Sardínii najmä pred sezónou jedinečná kombinácia. Omočiť si nohy na skvelých plážach s tým najjemnejším a najbelším pieskom v okolí San Teodoro, to poteší.

Coda Cavallo

Tak sme aj zablúdili do lagúny Coda Cavallo.

"Ci boha. Tu sa oplatí žiť aj zomrieť. Nádhera." To druhé vám určite bude hroziť, ak vám predložia v turistickej sezóne účet. Tento rezort využívajú naozaj len tí, ktorí vyžadujú súkromie a sú najnáročnejší.

Cyklokempov na Sardínii sa zúčastňujeme každoročne. Vďaka lacným letenkám aj servisu našich kamarátov zo Sporttouru. A radi sa aj okúpeme.

Ďalšie články na tému Sardínia:

• Sardínia hiking trails kopce okolo Cagliari >
• Sardínia outdoor trail po kopcoch Nuoro >
• Sardíniou na bicykli alebo pokojné more kapitána nespraví >

Príspevok Sardínia na cesťáku Olbia rides zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak vyrazíte z Nuoro cez pohorie Genargentu do Lanusei, celé okolie je pretkané bezpočtom turistických trás na hranici 1000 m.n.m. Trasy sú výborne značené. Objavíte tiež vrch Punta La Marmora, známy v Sardínčine ako Perdas Carpias. Sardínia hiking trails kopce okolo Cagliari.

Pri našej predchádzajúcej cyklonávšteve Sardínie pred pár rokmi sme si mysleli, že sme najvyšší kopec Sardínie zvládli. Omyl.

Monte Limbara s výškou 1356 m.n.m. je iba druhý najvyšší. Dnes sme sa vyviezli do sedla Monte Bruttu, z ktorého sme trek k tomu skutočne najvyššiemu kopcu Sardínie Punta La Marmora vo výške 1,834 m konečne dali. Spoznáte ho už z diaľky. Všade kvitnú kvety a na jeho vrchole sneží.

Kopce okolo Cagliari

Monte Arbu, Bruttu, Fumai a Marmora

Lesy tu nehľadajte. Skôr stepné náhorné hole s chodníkmi a pasienkami, ktorým čo chýba na výške, rozhodne doženú na dĺžke. Áno. Ak hľadáte trasy 10,20 i 30 km dlhé, tu ste doma. Ak hľadáte neobývané nehostinné miesto, kde nestretnete človeka, ste doma. Ak hľadáte miesto, kde fučí....

Ak ste hore a nevládzete, vytiahnite fotoaparát. Ak práve neleje, nie je hmla alebo zatiahnuté, objavíte tie najkrajšie výhľady na hory a pobrežie celého ostrova. Váš najväčší problém bude v tom vetre udržať fotoaparát bez pohybu.

Trasy okolo týchto kopcov vás preveria. Mnohé vrcholy sú ťažko dosiahnuteľné. Sú skalnaté a členité, vhodné pre skúsených turistov, samovrahov a vybavených lezcov. Ak máte závrate alebo ste lezeckí poserovia- ako my, na väčšinu vrcholov sa budete pozerať odspodu. 

Chodníky vyzerajú veľmi schodné aj pre MTB bicykle, keď som však videl ten ostrý skalistý podklad zaváhal som. Toto rozhodne nie je na lodičky. Ani na tenisky. Ani na nekvalitnú obuv. Už vôbec nie na ojazdené lacné pneumatiky.

Viete si predstaviť že dostanete šlus 20 km od najbližšej civilizácie, kde s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjde v ten deň ani živá duša a stretnete leda tak voľne sa pasúce kravy, ovce alebo kamzíky? 

Brucei, Monte Lampara

Ak budete mať na Sardínii auto a máte radi hory, určite si nedajte ujsť cestu SS125 ktorá spája severovýchod ostrova popri pobreží od hora dole. Končí až v Cagliari.

To najkrajšie nájdete 25 km pred mestom v sedle pohoria Sette Fratelli medzi mestečkami St Gregorio a Campu Omu Monte Cresia. Vedie tadiaľ totiž turistický trail ku kopci Monte Lampara atakujúcom tiež 1000 m.n.m. 

Sardínia hiking trails kopce okolo Cagliari. Opäť zmena. Lesnatý terén s monumentálnymi solitérnymi skaliskami pozvoľna prechádzal do fakt seriózneho pralesu. Sedlo pod vrcholom nám poskytlo výhľady, akoby z inej planéty. Lozenie po skalách však vyžaduje slušné technické schopnosti, dobrú obuv a najmä stabilitu. Ak máte závrate, rozhodne by som sa hore nešplhal.

Doma zvládame bežný treking s paličkami v priemerke 6-7 km/h. Vďaka prechodom cez skalistý terén sa nám tu podarila spraviť brutálna priemerka 2,1 km/h.

Iba vďaka Googlu sa nám podarilo namapovať starú románsku cestu okolo 7 archeo pamiatok so San Gregoria do dediny Brucei. Asi najvyššie položená dedina na Sardínii. Fakt sme tie pamiatky hľadali a fakt sme dohromady nič okrem starého akvaduktu, ktorý bol navyše neoznačený, nenašli. Ak tu aj nejaké archeo vykopávky boli, dávno prachom zapadli alebo sa rozpadli. Miestni farmári zjavne pochopili, že turistický ruch ich pasienkom a poliam voňať nebude.

Sant Antioco

Ostrov ostrova. Neviem čo nás furt ťahá prísť až na koniec sveta. Na Sardínii je týmto koncom rozhodne ostrov Sant Antioco. Bol osídlený už od 5. tisícročia pred Kristom. Z toto obdobia tu boli nájdené hrobky a menhíry. Na ostrove nájdete aj špecialitu Sardínie, staré megalitické veže, pozostatky nuraghi civilizácie. Ostrov milovali aj starí Rimania. Hneď po príchode vás prekvapí zrekonštruovaný románsky most.

Ostrov je známy obrovským archeo múzeom v plenéri, ale tiež opustenou delostreleckou batériou- pevnosťou, umiestenou na najjužnejšom výbežku ostrova za plážou Maladroxia.

Na to prvé miesto smerujú autobusy plné "all inclusive" turistov, na tom druhom sme nenašli živej duše. Zato sme konečne objavili divoký pobrežný raj. S mestom duchov. S opusteným delostreleckým kempom, ktorý by mohol s väčšinou z turistických rezortov súťažiť nielen v polohe ale aj v architektúre o to najkrajšie miesto, kde chcete byť iba sami so sebou. 

Richtung Alghero. Hore na opustenú pevnosť sme sa kvôli nedostatku času netrepali. Terénne traily kopírujúce okraj pobrežia však vrelo doporučujeme.

Alghero

sme mali naplánované ako poslednú zastávku pred odletom. Krátka prechádzka centrom dedinky pri letisku, fľaška Cataratto, ten najlepšie vyzretý parmezán za 12,90 kg, rýchly spánok, ráno odovzdať auto, uhádať že je čisté a v poriadku a nasadnúť do lietadla smerom domov.

Aké bolo naše prekvapenie, keď sme sa dostali do centra Alghera.

Alghero, v miestnom alžírskom dialekte tiež známe ako L'Alguer má síce iba necelých 50 000 obyvateľov, rozlohou prístavu a centra sa však nedá s polmiliónovou Bratislavou ani porovnať. Jeden deň stačí iba na obehnutie prístavu, miestnej baziliky a hlavných pamiatok. Všetko tu funguje. Možno aj preto, že v roku 2012 Alghero patrilo medzi top 10 najnavštevovanejších miest celého Talianska.

Záverom krátke hiking zhrnutie :-)

• Tu sme rozhodne neskončili, Sardínia hiking trails kopce okolo Cagliari vás nadchnú
• Hornatá Korzika je určite výzva na budúci rok, Sardínia však ponúka rozmanitosť. Športovú aj zážitkovú.
• Ak chcete vidieť niečo majestátne a máte aj kondíciu, rozhodne navštívte Národný park Golfo di Orosei a Gennargentu s jeho kaňonmi Luna, Fuili a Gorropu.
• Ak máte radi technicky menej náročné túry, Sardínia ponúka na jej juhovýchode hory s dobre značenými trasami  a nádhernými výhľadmi.
• RyanAir lieta z Bratislavy. A ak v tom viete trochu chodiť a nemáte nezmyselné "allinclusive" nároky, tak za pár eur môžte zažiť mimo sezónu niečo fakt výnimočné.
• Sardínia má neskutočne členité pobrežie s nádhernými plážami, skalami, morom a roklinami. Pri ďalšom výjazde sme sa rozhodli zamerať práve na ne.

Ďalšie články zo Sardínie

• Sardínia hiking trails po zákutiach Nuoro  >
• Sardíniou na bicykli alebo pokojné more kapitána nespraví >
• Sardínia na bajku Olbia Costa Smeralda >

Príspevok Sardínia hiking trails kopce okolo Cagliari zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Sardínia je druhý najväčší ostrov v Stredozemnom mori a zároveň autonómny región Talianska. Je 270 km dlhý od severu k juhu a 145 km široký od západu na východ. Ostrov leží na západ od pevninskej časti Talianska a je rozdelený na viac provincií. Hlavným a zároveň najväčším mestom ostrova je Cagliari na juhu ostrova významnými mestami na severe sú tiež Alghero a Olbia. Z jednoduchého dôvodu. Sem sa často a lacno lieta. :-)

Pobrežie Sardínie je dlhé takmer dvetisíc kilometrov a na rozdiel od Korziky je pomerne rôznorodé. Má nádherné hory, kaňony, skalnaté pobrežia ale aj roviny s nádhernými piesočnými plážami. Sardínia je často nazývaná aj ostrov tisícich pláží.

Po prvých dvoch cyklokempoch v Olbii sme sa tentokrát rozhodli spoznať hory Sardínie v Gerlachoch. Po svojich. Už prvý prieskum hornatého teritória Nuoro sľuboval nevšedé zážitky. Cala Luna, Gorropu kaňon, vrchy dosahujúce 1400 m n.n.m.

Oblasť Nuoro

Týždenný trail sme rozdelili na 3 etapy. Nuoro, Cagliari a Sassari. A neľutovali sme. Sardínia outdoor je niečo úplne iné ako "all inclusive" vyyaľovanie sa na pláži. Je tiež iné ako objavovanie ostrova na bicykli. Väčšina trás je schodná iba v dobrej obuvi, často s očakávanými skúsenosťami z lezenia po skalách. Zabudol som niečo? Áno. Sardínia má tiež významné románske archeo pamiatky.

Gola Su Gorropu

Kaňon Gorropu patrí medzi nejhlbšie rokliny v Európe a rozhodne medzi top hiking miesta Sardínie. Bol to hlavný cieľ našej cesty a preveril nás.

Do kaňonu vedú 2 trasy. Vrchná z priesmyku Genna Silana a spodná Baccas-Gorroputrekking 12km šotolinová cesta s plateným parkoviskom cca 6 km od cieľa. Ak sa chcete dostať k vstupu do kaňonu, ktoroukoľvek musíte prekonať 600 výškových metrov a min. 5 km. Tam a to isté v opačnom garde naspäť.

Neviem, či je krajší zostup do kaňonu, alebo kaňon samotný. Po ceste  neskutočné výhľady, cestu lemujú gigantické stromy- jalovce i 1000 rokov staré tisy, duby a oleandre. Fotky hore. Pred bránou samotnou zvažujete, či sa vôbec pustiť ďalej. Na záver vás totiž bude čakať 7 km vychutnávka s polkilometrovým prevýšením späť.

Nakoniec do kaňonu vleziete. Sú tu 3 trasy podľa obtiažnosti. Vyžadujú kvalitnú obuv a tie ťažšie aj základné lezecké schopnosti. Žltá je najľahšia. Kamene, ktoré preliezate sú často meter i viac vysoké. Chodník (ak sa to dá tak nazvať) vedie korytom bývalého potoka. Má miestami menej ako 5 m a steny okolo presahujú výšku aj 450 m. Lezecké steny majú obtiažnosť 6b–8b. Impozantné. Kaňon je ukončený jazierkom a obavou, či to vôbec budeme schopní dať do zotmenia naspäť. Prežili sme. 

Február je na Sardínii krásne obdobie na turistiku. Nikde ani živej duše a nevyberajú pri bráne vstupné 5€. Na druhej strane, ak si podvrtnete kotník, ... Dole sa dá nabrať pitná voda. V turistickej sezóne tu funguje tiež 4x4 servis, ktorý vás buď len zvezie k bráne alebo poskytne za nemalé peniaze aj skúseného "guida".  My sme sa rozhodli minúť tie peniaze lepšie. V miestnej enotéke.

Cala Gonone, Fuili a Luna

Tri prímorské kaňony, ktoré zmenia váš pohľad na Sardíniu. Už spustenie sa autom do prímorského mestečka Cala Gonone je zážitok. Bolo nám čudné, že tá cesta je betónová. Potom sme to pochopili. Spojka zarevala.

Gonone, Fuili a Luna: do kaňonov Nuoro

Záliv Orosei je považovaný za najdivokejšiu a najviac nedotknutú pobrežnú oblasť Sardínie. V Cala Gonone nájdete aj krásne morské akvárium.

Ak sa chcete dostať do dvoch nádherných kaňonov Luna a Fuili je najlepšie prísť autom až na samý koniec cesty- Settore Ferry. Ďalej len na pešo. Do Luny sa dostanete iba po svojich, ak prekonáte 10km jednosmerne horským trailom. Za to čo zažijete sa to ale vyplatí. Neskutočné jaskynné systémy, strmé steny, pralesné pozostatky cez ktoré sa predierate. Vnímate iba šum vetra a štebot vtákov. Ste úplne sami so sebou. Impozantné.

Kaňony dlhé niekoľko kilometrov vznikli eróziou potokov vo vápencovom podloží pri vtekaní do mora. Každý kaňon je ukončený tou najdivokejšou a najosamelejšou plážou, akú si viete predstaviť. Žiadne lehátka. Iba skaly, jaskyne, vyvrátené kmene a priezračná azúrová voda. Ak budete mať šťastie možno stretnete aj človeka. V Lune sa nám to nepodarilo :-)

Rozhodne by som sa do kaňonov nepúšťal počas dažďa a v zlom počasí. Skaly sú veľmi klzké a povodne tu nie sú nič výnimočné. Našťastie naše Gerlachy na skalách perfektne držali.

Cala Luna: By Alexander Fradellafra [CC0 or CC0], via Wikimedia Commons

Galitelli, Monte Tuttavista

Už po vstupe do Galitelli máte pocit, že niečo je inak. Je tu pomaly viac kostolov ako domov. A nie ledaakých. Domáci nás zasvätili do najsvätejšieho miesta Sardínie. Tvrdili, že sa tu údajne zjavil po ukrižovaní Kristus. Predsa len, nedalo mi a trochu som zabrowsoval.

Našiel som, že niekedy v 13. storočí sem po mori priplával najsvätejší kríž a miestny kňaz ho doniesol do Galitelli. Odvtedy sa tu dejú zázraky.

Z Galitelli je dnes pútne miesto. Priamo nad dedinou na impozantnom 800 m kopci Monte Tuttavista stojí bronzový kríž, ku ktorému sme sa rozhodli vystúpať. Dá to zabrať. Z Monte Tuttavista sú nádherné výhľady na všetky okolité hrebene teritória Nuoro.

Nuoro s jeho roklinami, kopcami, jaskyňami a kaňonmi vnímam ako najdivokejší kus celej Sardínie. V ďalšom článku si priblížime chrbtovú turistickú trasu, ktorá nás cez 1000m hory privedie z Nuora až do Cagliari, na juh krajiny.

Príspevok Sardínia hiking trails po zákutiach Nuoro zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na konci turistickej sezóny má sprievodca pocit vyšinutia. Nenávidí ľudí, odmieta používať hlasivky a kontakt s okolitým svetom prichádza do úvahy len v nevyhnutných prípadoch. Takýto stav vyhoretia trvá u každého inak dlho, u mňa približne mesiac.

Keď to zájde takto ďaleko, jediný overený všeliek a najlepší reset je spakovať sa do batoha a vypadnúť.. najlepšie úplne sám a čím ďalej od civilizácie.

Novembrová Sardínia - padlo rozhodnutie. Prečo nie, hlavne nech tam nie sú ľudia. A tak to aj bolo - na Sardoške mimo sezónu ani živáčika a tutto zavreto - absolútne tutto. Ryanair to rozhodol superlacnými letenkami do Alghera v cene jednej večere. Organizácia výletu je veľmi povrchná - prísť, zohnať si bicykel, prebicyklovať sa k príčetnosti, vratíť sa bez ujmy domov. A vôbec, prehnané organizovanie je pre amatérov. Veď keby sme nemuseli nikdy improvizovať, život by bol nudný.

Šport je najlepší očistec pre hlavu. No na sólo ceste sa z človeka stáva tak trochu blázon. Rozpráva sa sám zo sebou, spieva si na celé kolo, vedie imaginárne konverzácie s okolím. Niekoľkokrát do dňa zažíva pocit zúfalstva, beznádeje, eufórie, radosti a absolútnej slobody. A hlavne veľa, veľmi veľa filozofuje. Naverimpána, čo myšlienka, to životná múdrosť.

S hrdosťou filozofa som sa rozhodla tieto mudrá zosumarizovať - možno raz poslúžia nejakému inému vyhoretému človiečiku na úteku pred ľuďmi.

Bez bicykla si človek nezabicykluje.

Story začína prvý deň v Alghere. Požičovňa, cez ktorú prebehla internetová rezervácia krásneho krosáčiku neexistuje, vlastne mimo sezóny neexistuje asi žiadna požičovňa. Tretí deň ráno sa s pocitom absolútnej beznádeje zmocňujem bieleho mestského bicyklíka s košíkom a blatníkmi. Hlavne že prevody radia - štatisticky jeden z troch, a brzdí to. Minimálne na prednú. To stačí na začiatok. Sadu na defekty nemajú. Čo nemáš, nepotrebuješ, hovorím si. A hor sa konečne z Alghera na 5 dňovú bicyklovku.

[caption id="attachment_4736" align="aligncenter" width="812"] To je on[/caption]

Na cestách som úkaz. Nie že by bolo zrovna koho ohurovať - denne prinajlepšom tak zodesať domácich na traktoroch a stáda békajúcich oviec. Jediní cyklisti široko ďaleko sú deviati našlapanci z Ríma na Bianchi bicykloch, jazdiaci v pelotóne. Denne dávame približne rovnakú etapu. Pri pohľade na môj profibajk a veľký batoh na chrbte im šklbe kútikmi od smiechu. Tsa, bábovky, hovorím si. Jazdiť na 7 kilových cesťáčikoch nie je žiadne umenie. Prvé dva dni sa pravidelne obiehame podľa toho, kto má práve presso pauzu. Aj vďaka nim ma povesť o Lučii brázdicej Sardíniu na bielom bicyklíku predbieha a v najbližšej dedinke ma domáci štramáci vyhrievajúci sa pred miestnym obchodom pri poháriku vína povzbudzujú pokrikmi - Lučía go, go! Ale späť k tým životným múdrostiam.

Kde je ovečka, tam je ovčiarsky pes. Nefoť ovečku.

Je to veľmi prosté, ovciam sa treba oblúkom vyhýbať. Do kopca sa pred ovčiarskymi psami šlape ťažko.

[caption id="attachment_4732" align="aligncenter" width="852"] Uvítací výbor, ilustračná fotka[/caption]

Čo mačka, to sviňa. Nehladkaj mačičku.

Líška sa a potom ťa dokúše. S malou dušičkou si dezinfikujem rany pleťovou vodou s alkoholom. Betadine cez letiskovú kontrolu neprešiel, čo ma vedie k ďalšej múdrosti - vďaka bohu za kozmetiku.

Diaľnica naozaj nie je pre cyklistov.

Niekde som sa dočítala, že na Sardínii diaľnice nie sú. Ale je to ojeb - sú, po tridsiatom kilometri som už predmetnému knižnému sprievodcovi nevedela prísť na meno. V hlave si premietam hlásenie lokálneho rádia- na D1-ke neoznačený cyklista na bielom bicykli. Na danom úseku zvýšte opatrnosť. Hecujem sa s Hand in my pocket od Alanis Morissette, ale od strachu sa mi natriasajú blatníky.

Maličkosti zachránia život.

Keď zistíš, že nemáš tašku s jedlom, prežiješ aj na ďatli. Dve ďatle s kokosovým olejom postačia na 50 km kopcovitej etapy. Potom buď príde civilizácia, alebo glykemický šok. Ale je to utrpenie mladého bajkera.

[caption id="attachment_4734" align="aligncenter" width="812"] Na zdravie![/caption]

Pri zjazde sa nespieva.

Nech ťa to láka akokoľvek.. Tretí zhltnutý chrobák ma takmer udusil a už si iba v hlave opakujem: "Lučía, zavri tú hubu."

Na defekty to lepenie predsa len treba.

Keď pichnete a nemáte lepenie, nie je to nič moc.

Horšie je keď zistíte, že jediný sprej na defekty čo máte, vám nesedí na ventil.

Ešte hlúpejšie od vás je, keď nemáte so sebou ani náhradnú dušu.

A karma zasadí posledný úder, keď ste pritom uprostred hory so zákazom vjazdu automobilov. Za ľahkovážnosť sa platí.

Na každý problém sa treba poriadne najesť.

V stresových situáciách potrebuje telo posilniť. So stoickým kľudom sedím na ohrade pre kravy a jem všetko čo mám v batohu, do poslednej tyčinky. Morálna a fyzická vzpruha sa ihneď dostavia a hor sa šlapať do najbližšej civilizácie 19km.

Žiaden správny talian nenechá Seňorinu v štichu.

Tlačím si ten bicyklík so zadnou dušou na franforce a po chvíli začujem zvuk spásy! Z bočnej cesty sa vynorí najabsurdnejší miniautiak Sardínie. Zadné dvere chýbaju, trochu nadskakuje, kapota plieska, spätné sklá rozbité. Z miniautiaku vystúpi minimužik, ktorý ešte pamätá dobu prehistorickú a spustí 10minútovú prednášku. Z toho, čo rozumiem, sa pohoršuje nad tým, čo robí sama seňora s takým bicyklom na takomto mieste. Odpovedám ako viem: "Sí, grazie." Naložíme bicykel, do pol tela sa vykľáňam z otvoreného kufra pridŕžajúc ho a o 20 minút ma mužik vyloží v zatvorenom pneuservise. Obvolá pár ľudi a o chvíľu sa to tu hmýri mechanikmi. Po polhodinke maturovania skonštatujú, že duša je nenávratne stratená. Po ďalšej hodinke sa im podarí zohnať podobnú dušu zo starého bicykla od pani bývajúcej kúsok od nás. Pri dofukovaní ju experti prasknú. Počuť nahnevaný výkrik, naložia ma do auta a vraj ideme. Tak dobre teda, ideme.

[caption id="attachment_4739" align="aligncenter" width="640"] Minimužik, záchranca dňa[/caption]

[caption id="attachment_4740" align="aligncenter" width="800"] Experti z pneuservisu[/caption]

Na plnohodnotnú trištvrtehodinovú konverzáciu so Sardínčanmi stačia dve frázy: No, Grazie a Non Capisco.

Ak sú neodbitní a tlačia na pílku konverzácie, treba to umocniť. Non capisco NIENTE (taliančinu sa učím za chodu, ale malo by to byť: Nerozumiem NIČ). Pri sústavnom opakovaní týchto fráz sa mi konverzáciu počas jazdy podarilo skrátiť na neuveriteľných 45 minút. Každý si ide svoje. Utkvelej predstave - čím hlasnejšie hovorím, tým lepšie mi rozumie, začínam po polhodine talianskych decibelov naozaj veriť. Z Non capisco NIENTE sa vraciam späť k obyčajnému Non capisco- pokrok. Snáď sa asi aj dohodneme a ja možno zistím, kam ma v tej mašine vezú.

Kde nie je nič, je pneuservis.

Slnko už zapadlo, jazdíme takmer hodinu a uprostred ničoho zrazu vyrastie otvorený pneuservis o veľkosti Baumaxu. Máme dušu, aj na mieste, aj náhradnú. Do hodinky sme späť a vyložia ma u niekoho niekde, vraj tam môžem prespať. Googlelokalizujem sa, odhnadnem svoje možnosti na ďalší deň a zaspávam spánkom spravodlivých.

Čím viac sľubov, tým väčšie rozčarovanie.

Pokial sprievodca sľubuje mestečko za horami na pobreží s nespočetným množstvom hotelov, kempingov a privátov, budťe si istí, že tam mimo sezónu nebude nikto. Nielenže nikto, ale absolútne nič. Ani pitná voda, zadebnené okná, sú to mestá duchov. Posledné decká vody musia vystačit na zajtrajší výšlap cez kopce späť. Spím v hoteli “Pod Palmovým Listom”. Čo už, pokojné more dobrého kapitána nespraví.

[caption id="attachment_4741" align="aligncenter" width="812"] Hotel “Pod Palmovým Listom”[/caption]

Na návratoch je niečo magické. Posledných 10km pred Algherom sa už nikam neponáhľam, len si vychutnávam pohľad na more a približujúcu sa finálnu destináciu. V meste vraciam profibajk, ktorý ma napriek všetkým svojim muchám bezpečne prepravil vyše 300km. Úspešne unikám vrúcnym bozkom jeho rozžhaveného majiteľa a s triumfálnym pocitom sa prechádzam po nábreží pri západe slnka. Tu v meste to žije, muzikanti hrajú po uliciach, vyparádené dámy sa chichocú na lacných talianskych komplimentoch, všade sa to blyští suvenírmi. Nech reprezentujem, obliekam si aj ja tričko najmenej slané, obtiahnuté cyklošponovky s elegantnými čiernymi cykloteniskami, a pri západe slnka si v najlepšej reštaurácii vychutnám drahé vínko s rybími špecialitami o budgete posledných troch dní cesty. A že to celé stálo za to. Očakávaný efekt výletu sa ihneď dostavil. Vidno to byť nemusí, ale sebaistota mi lieta v oblakoch, hoci človek zrovna nezdolával Everest. Ide skôr o stav mysle. S pokojom na duši je načase sa vrátiť domov.

[caption id="attachment_4742" align="aligncenter" width="812"] Koniec dobrý, všetko dobré. Final destination.[/caption]

A nakoniec možno moja posledná, veľmi subjektívne vnímaná múdrosť. Žvot je príliš krátky na to, aby sme si dokola čítali zákony. Tak vstaňte od stola a papierov a spravte si čas na seba. A hlavne sa netreba brať príliš vážne :)

Sardinia outdoor: Sardínia hiking trails po zákutiach Nuoro  >

Príspevok Sardíniou na bicykli, alebo pokojné more kapitána nespraví zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.