Jeseň v listnatých lesoch má zvláštnu schopnosť – spomalí čas. Farby sú sýtejšie, vzduch ostrejší a každý lúč slnka pôsobí ako malý dar. Turistika je fajn. Ale na bicykli sa ten svet otvorí akosi viac. Rýchlejšie, širšie, intenzívnejšie. A presne preto vyrážame na MTB okolo Súľova a Manína.

Sedlo Patúch: ticho, les a možno aj macko

Štartujeme poobede od chaty Patúch pri Lietavskej Svinnej. Už prvé metre naznačia, že to nebude úplne zadarmo. Stúpame farebným lesom do sedla Patúch a ja si v duchu hovorím:

„Dobrý nápad s tou pol dňovou dovolenkou.“

Les hrá všetkými farbami. Miestami je to až podozrivo dokonalé – ako keby niekto prepálil saturáciu. Keď zasvieti slnko, celé to pôsobí tak trochu neskutočne. Súľov je na jeseň najkrajší, hoci.. Niekde tu vraj chodí aj medveď.

Zatiaľ sme mali šťastie – alebo skôr rešpekt. On je tu doma. My sme len na návšteve.

Súľovské skaly: gýč, ktorý ti nevadí

Zo sedla schádzame lesom smer Súľov. A potom sa to otvorí. Súľovské skaly.

Na jeseň pôsobia až gýčovo krásne. Tie veže, bralá a skalné mestá vyzerajú, akoby ich niekto rozostaval podľa fantázie. Vraj tu kedysi stálo more a tieto skaly sú jeho dnom – len obráteným naruby.

Trochu sa zatiahne. Farby už nie sú také zlaté, ale stále majú silu. Nie je to Instagram. Je to lepšie.

Vrchteplá: názov, ktorý klame

Zo Súľova pokračujeme cez kopček do Vrchteplej. Dlho som si myslela, že to je názov nejakého vrchu. Nie je.

Je to malá obec, tichá, nenápadná. Taká, kde máš pocit, že čas tu plynie inak. Bez tlaku, bez hluku. Len domy, lúky a lesy okolo.

Bosmany: výhľad, ktorý si treba zaslúžiť

Tentoraz vynechávame Manínsku tiesňavu. Odbočíme na náučný chodník poza Ostrenec smer Bosmany. Bicykle necháme dole a vybehneme hore pešo. A stojí to za to.

Bosmany sú skalné bralo s výhľadom na Manínsku dolinu. Nie je to miesto, kde sa tlačia davy. Skôr taký malý únik. Výhľad, ktorý si musíš trochu zaslúžiť.

Chvíľu stojíme. Mlčíme. Také tie momenty, keď nikto nič nekomentuje, lebo netreba.

Obrovská lavička a malé zastavenie

Pokračujeme ďalej cez lesy a lúky až k obrovskej lavičke. Áno, presne takej, na ktorej sa cítiš ako dieťa. Sadneme si.

Maníny máme ako na dlani. Vietor sa opiera do kopcov, tráva šuští a človek si uvedomí, že nič viac vlastne netreba.

Súboj s časom

Cesta späť vedie cez Bodinú, sedlo Marek a Malú Čiernu. A zrazu už nejde o výhľady. Ide o čas. Slnko klesá, tiene sa predlžujú a my zrýchľujeme. Ten zvláštny pocit, keď vieš, že to ešte stihneš… ale musíš zabrať.

Do Lietavskej Svinnej prichádzame presne na hrane. Stmieva sa a dopadajú prvé kvapky dažďa. Ako keby to celé malo presne načasovaný koniec.

Výjazd, ktorý si zapamätáš

Máme za sebou ďalší výjazd. MTB okolo Súľova a Manína nie je najdlhšia trasa. Možno ani nie najťažšia. Ale jedna z tých, ktoré si zapamätáš. Kvôli farbám, tichu a tomu zvláštnemu pocitu, že si bol na správnom mieste v správny čas.

A presne kvôli tomu sa sem raz vrátime.

FAQ: Ako sa pripraviť na jesennú MTB bajkovačku

Príspevok MTB okolo Súľova a Manína: cez kopce, lesy a lúky na bajku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bol to posledný cieľ Žilinskej putovačky. Začiatkom novembra sa dni už krátia, ale vzduch má stále tú zvláštnu jesennú mäkkosť, ktorá ťa ešte nepustí domov. A tak vyrážame – posledný cieľ Žilinskej putovačky: rozhľadňa na Hladkom vrchu nad Zborovom nad Bystricou.

Leží vo výške 750 m n. m. a pôvodne slúži ako protipožiarna monitorovacia veža. Pre nás má však inú funkciu – výhľady. Bystrická dolina, údolie Krásna nad Kysucou a v diaľke aj silueta Malej Fatry. Také tie momenty, keď si povieš: „Dobre, toto stálo za to.“

Nenápadný kamenný most, ktorý prehliadneš

Ráno vyrážame zo Žiliny smer Kysuce. V Dunajove odbočíme na Blažkov a tam prichádza prvé malé prekvapenie.

Kamenný most.

Žiadne tabule, žiadne davy. Len stavba, okolo ktorej by si pokojne prešiel bez povšimnutia. A pritom patrí medzi najväčšie celokamenné mosty na Slovensku – má výšku 10 metrov a dĺžku viac ako 53 metrov.

Stále slúži. Ticho, bez pozornosti. Presne tak, ako to majú radi veci, ktoré prežili viac než jednu generáciu.

Stúpanie na Hladký vrch

Z Blažkova cez Vyšné Vane začíname stúpať na Hladký vrch. Nie je to dlhé, ale vie to štípať do nôh. Priznávam – miestami tlačím.

„Ešte kúsok,“ hovorím si.
„To hovoríš už desať minút,“ odpovedá mi hlava.

Ale presne o tom to je. A potom sa to zlomí. Les sa otvorí a my stojíme pri rozhľadni. Bez veľkých fanfár, bez davov. Len vietor, ticho a výhľad.

Rozhľadňa na Hladkom vrchu

Rozhľadňa je otvorená celoročne a pôsobí nenápadne – akoby ani nechcela byť atrakciou. Skôr strážcom krajiny. Zhora vidíš:

• Bystrickú dolinu
• údolie Krásna nad Kysucou
• obrysy Malej Fatry

A hlavne ten pokoj, ktorý sa nedá odfotiť.

Útulňa ako zo starej rozprávky

Cestou dole pribrzdíme pri útulni. Vyzerá trochu ako domček na stračej nôžke – akoby sem ani nepatrila, a predsa tu stojí presne tak, ako má. Potom už len kopírujeme červenú značku, ktorá nás bezpečne vedie späť do údolia.

Sme späť v civilizácii. Ale deň ešte nekončí.

VN Nová Bystrica: pokoj na hladine

Pohľad na hodinky je jasný – do tmy máme ešte čas. Rozhodnutie padne rýchlo: Vodná nádrž Nová Bystrica. Šliapeme do pedálov a ticho pri vode nás ťahá dopredu viac než motivácia. A potom to príde.

Hladina. Ticho. Jesenné farby. Žiadny hluk, len vietor a voda.

Sadneme si. Na chvíľu nič neriešime. Len sme.

A presne vtedy si uvedomíš, že toto je ten moment, kvôli ktorému si sem šiel.

Sedlo Lutiška: posledná skúška

Idylka končí. Čaká nás ešte návrat do Žiliny cez sedlo Lutiška. Dlhé, tiahle stúpanie. Také, ktoré ťa neprekvapí, ale postupne vyčerpá.

„Už len hore,“ hovorím si. A tentoraz to myslím vážne.

Keď ho dáš, príde odmena – dlhý zjazd späť do Žiliny.

Návrat po tme

Domov prichádzame za tmy. Unavení, trochu prefúkaní, ale spokojní.

Nie kvôli kilometrom. Ani kvôli výkonu. Ale kvôli tomu, že aj obyčajný novembrový deň sa dá premeniť na malý príbeh.

Tip na výlet: Hladký vrch a VN Nová Bystrica

Ak hľadáš nenáročný, ale pestrý výjazd, kombinácia rozhľadňa na Hladkom vrchu + VN Nová Bystrica je presne ono:

• krátke, ale výživné stúpanie
• výhľady bez davov
• zaujímavosti po ceste (kamenný most)
• pokoj pri vode

A bonus? Ten pocit, že si si deň zobral späť pre seba.

Príspevok Rozhľadňa na Hladkom vrchu jesenný MTB výjazd k VN Nová Bystrica zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno v Ľubochni má ten zvláštny pokoj, keď ešte aj asfalt zíva. Naložíme bajky, pozrieme na seba a bez veľkých slov je jasné, že dnes pôjde o výškové metre, nie o kompromisy. Veľká Fatra na bajku nikdy nie je prechádzka po nábreží. Je to dialóg s kopcom. A občas aj hádka.

Ľubochnianska dolina a prvé rozhodnutie

Začíname v Ľubochnianskej doline. Len po prvý rázcestník „Salatín, horáreň“. Potom doľava – smer Sedlo pod Červeným grúňom. Cestička je pekná. Taká tá medveďovo-romantická. Našťastie bez medveďa. Nikde nikto. Míňame vodopád, les zhustne a my stúpame po zelenej cykloznačke.

Pri rázcestníku „Na Jame“ príde prvá filozofická otázka dňa: zísť do Čutkovskej doliny alebo pokračovať po žltej?

Nechám sa zlákať zelenou značkou. „Určite to bude lepšie, nechce sa mi tlačiť do kopca,“ poviem si múdro. Už sme takmer v 940 metroch. V tej chvíli netuším, že si práve píšem vlastný osud.

Veľká Fatra na bajku: Blato, stromy a 2,1 km pokory

Schádzame do Čutkovskej doliny a prichádza krásne stúpanie po príjemnej ceste až na Dutkovu lúku. A potom to uvidíme.

Rozbitá, blatistá, rozrytá cesta. Tabuľka: nebezpečný úsek, tlačenie bicykla 2,1 km.

Pozrieme na seba. Už sa nedá cúvnuť.

Korene, blato, popadané stromy. Bicykel na pleci, nohy po členky v bahne. Stretneme e-bikerov. Otočia to. Úprimne? Rozumiem im. Tento úsek nie je Instagram. Je to charakterový test.

Ale vydržíme. A keď sa konečne otvorí horizont na Vtáčnik, všetko dáva zmysel. Výhľady vo Veľkej Fatre nie sú zadarmo. Musíš si ich zaslúžiť.

Smrekovica a ticho nad lesom

Pokračujeme cez Vyšné a Nižné Šiprúnske sedlo. Každé stúpanie má svoju kadenciu. Každý výhľad svoju odmenu. Na Smrekovici sa zastavíme trochu dlhšie. Vietor tu rozpráva pomaly. Zbehneme ešte smerom na Skalnú Alpu, ale zákaz je zákaz. Otočíme to.

MTB zjazd cez Vyšné Matejkovo po asfalte pôsobí ako wellness po horskej terapii. Nohy si vydýchnu. My tiež. Ale len na chvíľu.

Vlkolínec: „Chcem, ale nevládzem“

Parťák zrazu zahlási: „Ešte by sme mohli…“

Rovinky nás vraj nebavia. A do zotmenia je čas. Tak znova hore. Bukovina, lesy, metre pribúdajú. Potom konečne Vlkolínec. Myslím si, že už len zídeme dole.

Mýlim sa.

Stúpame cez Vlkolinec na Vrchlúky, do sedla pod Sidorovom a na Vlkolínske lúky. Parťák ukáže na kopec oproti. „Vidíš tú cestičku?“

„Už nieeee…“
„Prečo? Nechceš?“
„Chcem. Ale nevládzem.“

To je moment pravdy. Nie ten z výhľadu. Ten z vnútra.

MTB z Ľubochne do Vlkolínca: čísla, ktoré bolia

Veľká Fatra na bajku občas zabolí. Nakoniec zídeme smerom na Ružomberok a bočnými cestami, hore-dole, späť do Ľubochne k autu.

• 90 kilometrov
• 2727 výškových metrov

Čísla sú to slušné. Ale nejde o čísla. Ide o ten pocit, keď stojíš hore, pot ti steká do očí a ty si povieš: „Stálo to za to.“

A niekde v lese, vraj, sa na nás pozeral medveď a krútil hlavou.

Vraj.

FAQ – Veľká Fatra na bajku

Príspevok MTB z Ľubochne do Vlkolínca: Veľká Fatra na bajku na hrane (a bez medveďa) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zázrivá je obec na severe Slovenska, kde zima zvykne čarovať bez varovania. Tento rok snehu ubudlo viac, než by sa patrilo, no ja som si vysnívala zasnežené stromčeky. A tak vznikol plán: Zimný Minčol a Kubínska hoľa zo Zázrivej ako malý osobný experiment.

Ráno vyrážame zo Žiliny. Začiatok februára, no kopce pôsobia unavene. Hmla visí nízko, svahy sú hnedé. „Aké stromčeky?“ smejú sa chalani. „Veď nič nie je biele.“

Len sa pousmejem. Niekedy treba ísť aj proti očividnej realite.

Trasa: cez Hlásnu skalu hore, cez Kozinskú dole

Zo Zázrivej sa napojíme na červenú značku smerom cez Hlásnu skalu. Plán je jasný: Minčol, potom Kubínska hoľa, a návrat žltou cez Kozinskú.

Len čo sa ponoríme do lesa, hmla začne robiť svoju prácu. Stromy sú zrazu biele. Námraza obalila konáre do jemných tvarov. Moje vysnívané stromčeky stoja presne tam, kde majú.

„Tak čo?“ otočím sa. „Odborník vedel.“

Smiech je odpoveďou.

Minčol: keď sa ukáže slnko

Na Minčole sa z hmly na chvíľu vynorí slnko. Svetlo sa opiera do bielych stromov a krajina získa mäkké kontúry. Nie je to dramatická panoráma Tatier. Je to tichý, jemný moment.

A mne to stačí.

Kubínska hoľa a Vasiľovská hoľa bez výhľadov

Prechádzame cez Kubínsku hoľu. Bežne sa tu ľudia zastavia kvôli výhľadom. Dnes ich niet. Hmla drží horizont pevne pod zámkom.

Pokračujeme cez Vasiľovskú hoľu. Stromy sú stále obalené námrazou, chodník mäkký a tichý. Ide sa dobre. Tak dobre, že sa nám nechce dolu. A tak pridáme ešte Príslopec.

Krajina je čarovná inak. Bez veľkých scén, bez potlesku. Len detail – konár, ktorý sa pod ťarchou ľadu leskne ako sklo.

Návrat do Zázrivej v hmle

Schádzame po žltej značke cez Kozinskú späť do Zázrivej. Hmla nás zabalí späť do šede. No stromčeky ostávajú biele až takmer dolu.

Dnes to nebolo o výhľadoch. Bolo to o stromoch.

A možno aj o tom, že keď si niečo úprimne vysnívate, hory to občas zoberú ako výzvu.

Praktické info – Zimný Minčol a Kubínska hoľa

• Štart: Zázrivá
• Trasa: červená cez Hlásnu skalu – Minčol – Kubínska hoľa – Vasiľovská hoľa – Príslopec – žltá cez Kozinskú späť
• Charakter: zvlnený hrebeň, v zime častá námraza
• Tip: aj keď doliny vyzerajú bez snehu, vo vyšších polohách môže byť úplne iný svet

Každé počasie má svoje čaro. A niekedy vás Zimný Minčol a Kubínska hoľa prekvapí práve vtedy, keď sa mu rozhodnete veriť.

Príspevok Minčol a Kubínska hoľa zo Zázrivej: keď si vysnívate stromčeky a ony prídu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

December v meste pod Dubňom vie byť poriadne sychravý. Keď sa Žilina ponorí do nekonečnej šedej hmly a vianočný zhon začína naberať na obrátkach, hlava si pýta reštart. A pre nás je najlepším liekom bike. Tentoraz sme sa rozhodli preveriť kondíciu aj morálku na klasike, ktorá v zime chutí úplne inak – MTB výšľap na Polom.

Zo zamrznutej Žiliny do mliečnej dráhy

Vyrážame poobede. Žilina je utopená v mliečnej hmle a teplota v doline nás hneď po štarte v Strečne poriadne vyštípe. Plán je jasný: smer Rakytie a potom uvidíme, či budeme mať „inverzné“ šťastie.

Terén je na toto ročné obdobie priam ideálny. Žiadny sneh ani ľad, len poctivo zmrznuté blato, ktoré pod kolesami krásne chrumká a drží stopu. Stúpame nahor a hmla sa nás drží ako tieň. Človek len krúti pedálmi, pozerá do šedého prázdna a v duchu si hovorí: „Dnes to asi na tie výhľady nebude.“ No nádej umiera posledná.

Zlom v sedle Javorina: Cyklistické MTB nebo

Tesne pred sedlom Javorina prichádza ten moment, pre ktorý sa oplatí v zime trápiť na bicykli. Ako keby ste preťali neviditeľnú hladinu. Hmla v sekunde ostáva pod nami a nás zalieva neuveriteľne ostré a teplé decembrové slnko.

Čím viac sa blížime k pamätníku na Polome, tým viac sme ohromení. Pod nami sa rozprestiera nekonečný biely oceán, z ktorého vyčnievajú len najvyššie vrcholy Malej Fatry. Je to ten typický zimný paradox – kým v meste ľudia mrzli v šedi, my tu hore chytáme bronz v krátkych rukávoch. Oplatilo sa vydržať a nepustiť to v polovici kopca.

Adrenalínový zjazd do mrazivej reality

Po povinnej fotke a chvíľke ticha nad mrakmi nás čaká tá technickejšia časť – zjazd do Stráňav. Akonáhle sa však z výslnia ponárame späť do hmly, dostávame „facku“ od reality. Teplota klesá o dobrých 10 stupňov, vlhkosť sa nám lepí na dresy a prsty na brzdách nám začínajú poriadne tuhnúť.

Prichádza staré známe ponaučenie: „Nabudúce nezabudni poriadne zimné rukavice!“ Aj keď nám prsty takmer odmrzli, ten pocit z jazdy nad oblakmi to tisíckrát vyvážil. Ale aj tak, Zimný MTB výšľap na Polom sa vydaril.

Príspevok Zimný MTB výšľap na Polom: Keď v decembri vymeníte hmlu za jazdu nad oblakmi zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Táto trasa sa zrodila z túžby. O Čarovnej lúke, Kykuľe, Trojmedzí či Megonkách som snívala už dávno. Problém bol vždy rovnaký – nebolo s kým. Až teraz sa to podarilo. So správnym parťákom a chuťou objavovať sme si naplánovali trasu, ktorú by sme len ťažko stihli zvlášť. Výsledok? Bicyklom na Trojmedzie: Cez hojdačky, bunkre a kamenné gule až na hranice troch štátov: 140 km, 1800 výškových metrov a nezabudnuteľný deň.

Zo Žiliny na Kysuce a prvé MTB výšľapy

Vyrazili sme zo Žiliny smerom na Oščadnicu. Prvá zastávka: Čarovná lúka – pokojná a tichá, ako stvorená na chvíľu zastavenia. Hneď na to nás čakalo prvé stúpanie cez Vreščovské sedlo až na hranicu s Poľskom. Prešli sme cez poľský Zwardoň a vrátili sa späť na slovenské územie – pred nami sa týčila Kykula.

Kykula a najväčšia lavička široko-ďaleko

Na Kykuľu sa síce treba vyštverať, ale výhľad a obrovská panoramatická lavička stoja za každú kvapku potu. Sme na 845 m n. m. a z tohto miesta sú výhľady, ktoré by si zaslúžili soundtrack. Čistá poézia prírody.

Tri kríže, Skalité a pivko zaslúžené

Z Kykuľe pokračujeme na Tri kríže na Grúni – ďalší krásny bod s výhľadom. Cez Gazdíkov schádzame do Skalitého, kde si dávame krátku pauzu a prvé zaslúžené pivko. Ale netreba sa príliš zdržovať – čakajú nás ešte Malé Šance a niečo, čo by nik nečakal.

Obrovská hojdačka a Trojmedzie

Na ceste nás prekvapila obria hojdačka – taká, čo ťa vráti do detstva. Neodoláme, sme ako malé deti. Ďalším cieľom je Trojmedzie – miesto, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska. Symbolické miesto, kde môžeš mať každú nohu v inom štáte. Hlavný hraničný kameň je síce ukrytý v koryte potoka, ale my ideme až k nemu. Lebo keď už, tak poriadne.

Jaworzynka, Hrčava a vlk z minulosti

Prechádzame cez poľskú Jaworzynku do českej Hrčavy. Tu nás čaká ďalšie pivo – domáce, z vlastného pivovaru, s výhľadom ako z katalógu. Ale ešte nekončíme. Naším ďalším cieľom je pamätník posledného vlka.

Vlk bol v Moravskoslezských Beskydoch zastrelený v roku 1914. Pamätník je ukrytý v húštine, kam vedie neoficiálny chodník. Musíme preliezať stromy a podvedome sa obzeráme – je to trochu strašidelné. Ale nájdeme ho. Rýchla fotka a späť na asfalt.

Šance: Strážcovia Jablunkovského priesmyku

Na chvíľu nás osvieži drobný dážď a prichádzame k Hradisku Šance – konkrétne Veľkým Šanciam. Tieto historické opevnenia vznikli už v 16. storočí ako ochrana pred Turkami. Neskôr slúžili na obranu Sliezska. Boli súčasťou rozsiahlej siete 18 pevností, ktoré chránili južnú a juhovýchodnú hranicu. Prechádzame celý areál, hoci čas sa už kráti. Ak chceme prísť bicyklom na Trojmedzie, treba sa poponáhľať.

Megonky: Gule, ktoré sa nehádzali

Naším posledným cieľom sú Megonky – kamenné gule s takmer dokonalým tvarom. Jedinečný geologický útvar, ktorý nájdeš len na niekoľkých miestach sveta. Dnes je lokalita chránená, v minulosti si ich ľudia odnášali domov ako dekoráciu. V areáli nájdeme lavičky aj informačné tabule.

Naspäť do Žiliny

Cez Čadcu smerujeme domov. Bicyklom na Trojmedzie nás zmorilo ale únava sa mieša s nadšením. Za jediný deň sme zažili výhľady, bunkre, hraničné body, divočinu aj geologické záhady. Ak hľadáš cyklovýlet, ktorý nie je len o kilometroch, ale najmä o zážitkoch – toto je ono.

Príspevok MTB bicyklom na Trojmedzie: Hojdačky, bunkre a hranice troch štátov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

130 km MTB krásnych Kysúc: Vychylovka – sedlo Beskyd – Brýzgalky, krásne výhľady, lesné železničky a ticho osád. Krásne aprílové počasie, slnko svieti a vzduch vonia jarou. Ideálny čas sadnúť na bike. Štartujeme zo Žiliny – najprv cez Vodné dielo, potom stúpanie cez sedlo Lutiška, smerom na Kysuce. Prvé výšľapy nás rozohrejú, no odmenou je dlhý zjazd dolu.

Dnešný plán je jasný: Vychylovka, sedlo Demänová, rozhľadňa Beskyd a potom cez Brýzgalky späť.

Do sedla Demänová: samota, kľud a krásne výhľady

Cesta ubieha rýchlo. Vychylovkou len prefrčíme – ľudí je veľa a nezastavujeme. Hneď za dedinou odbočujeme na cyklocestu smerom na sedlo Demänová. Tu sa všetko mení. Ticho, nikde nikoho. Len my, les a stúpajúca cesta.

V sedle Beskyd pri rozhľadni stretávame len jednu rodinku. Vláčik, ktorý tu premáva z Kysuckej aj Oravskej strany (zo stanice Tanečník), už pravdepodobne odišiel.

Rozhľadňa Beskyd je kúsok od trate. Výhľady odtiaľ sú neskutočné – Oravské Beskydy, Malá Fatra, a priamo oproti sa dvíha majestátny Veľký Rozsutec. Príroda sa ešte len prebúdza po zime, no o mesiac to tu musí byť ešte silnejší vizuálny zážitok. Dáme si pauzu, pokocháme sa výhľadom, niečo pod zub – a pokračujeme.

Kysucká dedina a atmosféra dávnych čias

Na spiatočnej ceste sa ešte zastavujeme v Múzeu kysuckej dediny – skanzen Vychylovka. Je to stála expozícia v prírode, ktorá prenesie človeka do minulosti regiónu. Nájdeš tu 34 historických stavieb roztrúsených medzi stromami, spolu s funkčnou úvraťovou železničkou. Veľký zážitok, a to nielen pre deti.

Veľmi sa nám tu páči, ale plán je plán – smerujeme vyššie.

Do osady Brýzgalky: ticho, história a príroda

Ďalšia zastávka: osada Brýzgalky nad Novou Bystricou. Ukrytá vysoko v horách, ako z iného sveta. Výhľady na Malú Fatru sú dychberúce. Miesto má bohatú históriu a bolo kedysi aj sledované – v súvislosti s osobnosťami, ktoré tu žili.

Dnes tu vládne pokoj. Chalupári ju pomáhajú udržiavať v pôvodnom stave. Žiadny ruch, len šum stromov, spev vtákov a vôňa lesa. Nechce sa nám odtiaľto.

Ale musíme – čaká nás ešte cesta späť. Z Brýzgaliek schádzame cez Veľký Potok do Novej Bystrice. Odtiaľ už po cyklotrase, cez známe miesta.

Záver v Kysuckom Novom Meste

Ešte jedna zaslúžená zastávka – pivo v Kysuckom Novom Meste padne vhod. Nohy už cítia kilometre, ale pocit spokojnosti je silnejší. Posledné kilometre do Žiliny už ideme na pohodu.

MTB zhrnutie

• Trasa: Žilina – Lutiška – Vychylovka – sedlo Demänová - Beskyd – Brýzgalky – Nová Bystrica – KNM – Žilina
• Dĺžka: cca 130 km
• Prevýšenie: ~1500 m
• Typ trasy: kombinácia asfaltu, cyklotrás, horských ciest
• Náročnosť: stredná až vyššia – vhodné pre trénovaných cyklistov
• Zaujímavosti: rozhľadňa Beskyd, úvraťová železnička, skanzen Vychylovka, osada Brýzgalky
• Čas: 6–9 hodín vrátane prestávok

Príspevok 130 km MTB krásnych Kysúc: Vychylovka, Beskyd a Brýzgalky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

190 km, 1690 výškových metrov, pár prehánok, veľa výhľadov a jedna obrovská lavička. Výjazd MTB za cieľmi VKT... A VKT ako výzva… ale po svojom. Tento rok padlo rozhodnutie: dáme Vrchársku korunu Trenčiansku. Výber jasný – pekné kopce, výhľady, zaujímavé miesta. Čo je dôležité – Trenčín nie je ďaleko.

Najskôr sme jazdili so Zuzkou a top sprievodcom Ivanom. Neskôr sa však ukázalo, že mám parťáka rovno zo Žiliny – lenže vlaky veľmi nemusí. A tak vznikol nápad: ísť na vrcholy VKT priamo zo Žiliny. Pre niekoho možno zbytočná komplikácia, pre nás jasná výzva.

Cez Bytču, Považskú a Púchov: cesta, ktorá sama ponúka nápady

Ráno vyrážame. Prvá časť trasy je pohodová – cyklotrasa vedie cez Bytču, Považskú Bystricu až do Púchova. Krátka fotozastávka pri nádherných makovo-harmančekových poliach pred Považskou – nedalo sa odolať. Fotenie, pocity, oddych – presne tak má vyzerať deň na biku.

V Púchove prichádza spontánny nápad – čo tak Kohútka? Máme za sebou len 60 km a 100 výškových metrov, kopec už láka. Rozhodnutie padlo rýchlo – ide sa hore. Neplánovaný vrchol, ale presne o tom sú tie najlepšie výjazdy.

Tlstá hora a najkrajší dážď dňa

Po dlhom zjazde do Dohnian to ide ako po masle – zadarmo kilometre. Odbočujeme na cyklocestu k rozhľadni Tlstá hora. Počasie nás však skúša – prichádza dážď, prvý poriadny za deň. Ale nevzdávame to. Na vrchu nás čaká výnimočná rozhľadňa v tvare valašského klobúka od Antonína Závadu. Má 21,5 metra, okolo nej prístrešok, lavičky, ohnisko. Sedíme pod strechou, vtipkujeme, že špekačky a pivko by teraz sadli. Dážď netrvá dlho, obloha sa trhá a ideme ďalej – smer Zubák.

Lavička Lednica: stratený chodník, ale perfektný cieľ

Ďalší vrchol VKT – lavička Lednica. Chceme si trasu skrátiť, tak volíme modrú značku z Hornej Breznice. Trochu adrenalín – chodník na lúke sa stráca, tráva do pásu, cesta v lese tiež nič moc. Zjavne tadiaľto moc ľudí nechodí. Ale potom ju vidíme. Hore na kopci – obrovská lavička ako cieľový maják. Už len vyšliapať a sme tam.

Výhľady sú nádherné. Šíre kopce, pokoj, trochu bláznovstva v nohách, ale presne pre takéto momenty to robíme.

Záver s úsmevom a pivom

nebudem tajiť, 190 km výjazd MTB za cieľmi VKT zo Žiliny nás preveril. Na spiatočnej ceste ešte rýchla zastávka v Púchove – Zuzka volá, tak dávame krátky pokec. Potom už len dlhá cesta naspäť do Žiliny. Nohy už bolia, ale hlava je ľahká.

Technické zhrnutie

• Trasa: Žilina – Bytča – Púchov – Kohútka – Tlsta hora – Lednica – Púchov – Žilina
• Dĺžka: cca 190 km
• Prevýšenie: 1690 m
• Typ trasy: asfalt, cyklotrasy, lesné úseky, turistické chodníky
• Náročnosť: vysoká – vyžaduje vytrvalosť a dobrú kondičku
• VKT body navštívené: rozhľadňa Tlsta hora, lavička Lednica, plus bonus – Kohútka
• Čas: celodenný výlet (10+ hodín)

Príspevok 190 km výjazd MTB za cieľmi VKT zo Žiliny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.