Ak hľadáte trasu, kde zhon mestskej civilizácie strieda hlboké ticho lesov, vôňa starého dreva a architektúra, akú nenájdete nikde inde na svete, Karpatská drevená cesta je vaším dokonalým cieľom. Tento fascinujúci turisticko-poznávací projekt sa ťahá od podhoria Tatier, cez Šariš a Horný Zemplín, až po najvýchodnejšie hranice Národného parku Poloniny s Poľskom a Ukrajinou.

Východné Karpaty zdobí unikátny súbor drevených sakrálnych stavieb – prevažne gréckokatolíckych a pravoslávnych cerkví, no nájdete tu aj rímskokatolícke kostoly a evanjelické artikulárne chrámy. Mnohé z nich pochádzajú zo 16. až 18. storočia a spája ich neskutočná stavebná technika: boli postavené tradičnou zrubovou konštrukciou, pôvodne bez použitia jediného kovového klinca.

Architektonický zázrak: Ako spoznať karpatskú cerkev?

Karpaty sú križovatkou dvoch veľkých kultúrnych svetov – západného (latinského) a východného (byzantského). Práve v drevenej architektúre Východného Slovenska sa tieto vplyvy spojili do neopakovateľného štýlu:

• Trojdielnosť a trojvežatosť: Tradičná zrubová cerkev sa skladá z troch častí usporiadaných na jednej osi z východu na západ: babinec (vstupný priestor pre ženy), hlavná loď (priestor pre veriacich) a svätyňa / oltár (presbytórium smerujúce na východ).
• Ikonostas – srdce chrámu: Interiéru dominujú bohato vyrezávané a maľované drevené steny plné ikon, ktoré oddeľujú svätyňu od hlavnej lode. Ikonostasy podliehajú prísnym kanonickým pravidlám s výjavmi zo Starého a Nového zákona.
• Šindľové strechy a cibuľovité vežičky: Budovy sú pokryté dreveným šindľom a zakončené tepanými kovovými krížmi, z ktorých každý má svoj vlastný originálny ornament.

Najkrajšie chrámy na trase

Zatiaľ čo niektoré drevené kostolíky v priebehu dejín premiestnili do skanzenov, väčšina z nich dodnes stojí na svojich pôvodných miestach v malých zapadnutých dedinkách, kde stále slúžia svojmu pôvodnému účelu.

Topoľa (Pod poloninskými lúkami)

Chrám sv. Michala Archanjela (r. 1700): Fotogenická zrubová cerkev ležiaca na svahu nad dedinou. Hneď vedľa chrámu sa nachádza samostatná drevená zvonica a vojenský cintorín z 1. svetovej vojny. V obci pôsobil aj významný rusínsky buditeľ Alexander Duchnovič.

Inovce (Ticho pod hranicou)

Cerkva archanjela Michala (r. 1836): Patrí k najmenším dreveným chrámom na Slovensku. Trojdielna zrubová stavba prikrytá valbovou šindľovou strechou sa nachádza v tesnej blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice. Zastavte sa tu, požiadajte o kľúč správcu a zažite pocit, kde počuť trávu rásť.

Ruská Bystrá (Klenot v Zozname UNESCO)

Chrám prenosenia moštov sv. Mikuláša (r. 1730): Tento gréckokatolícky drevený chrám ukrytý pod masívom Vihorlatu pre jeho mimoriadnu svetovú hodnotu v roku 2008 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (spolu s ďalšími 7 slovenskými drevenými kostolmi). Má kompaktný, archaický vzhľad s cenným ikonostasom z 18. storočia.

Kalná Ráztoka (Unikátna obielená cerkev)

Chrám sv. Bazila Veľkého (r. 1750): Na prvý pohľad sa odlišuje od ostatných. Jej zrubové steny z vonkajšej strany omietli hlinou a obielili vápnom na ochranu pred nepriaznivým počasím. Vďaka tomu vyzerá ako murovaná stavba zakrytá šindľovou strechou, čo jej dodáva starobylý ráz.

Zboj / Bardejovské kúpele (Zachránená pamiatka)

Chrám sv. Mikuláša (r. 1775): Pôvodne stál v hraničnej obci Zboj v Poloninách. Počas 2. svetovej vojny armáda obec silno poškodila, no chrám sa podarilo zachrániť. V roku 1967 ho premiestnili do skanzenu v Bardejovských kúpeľoch, kde patrí k najkrajším ukážkam karpatského staviteľstva.

6. Frička a Kožany (Perly Šariša)

• Frička (18. storočie): Chrám sv. Michala s dochovaným oltárom z roku 1716.
• Kožany (r. 1760): Gréckokatolícka cerkev s unikátnou vnútornou nástennou maľbou a vzácnou ikonografiou, ktorá patri medzi najvýznamnejšie na východnom Slovensku.

Ako objavovať Karpatskú drevenú cestu?

Karpatská drevená cesta nie je diaľnica s masovým turizmom. Je to zážitková trasa, ktorú si najlepšie vychutnáte pomalým tempom.

• Zo sedla bicykla (Gravel & MTB raj): Podhorie Polonín, Laborecká vrchovina a Ondavská vrchovina ponúkajú tiché asfaltové cesty III. triedy a spevnené cyklotrasy s minimálnou automobilovou premávkou. Objavovať kostolíky na bicykli je pravdepodobne najkrajší spôsob, ako túto krajinu nasať.
• Sprievodcovský B-Plán a kultúrny tip: Ak sa vyberiete po trase cez Medzilaborce, určite navštívte Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré predstavuje svetový unikát pop-artu v kontrastnom prostredí rázovitého Rusínskeho regiónu.
• Ako sa dostať dovnútra? Väčšina drevených chrámov býva z bezpečnostných dôvodov zamknutá. Na dverách alebo informačnej tabuli však takmer vždy nájdete telefónne číslo na miestneho správcu alebo babku z susedného domu. Po zavolaní vám chrám veľmi radi odomknú, urobia krátky výklad a umožnia vám nahliadnuť do ticha storočných interiérov. (Nezabudnite nechať drobný milodar na údržbu chrámu!)

📍Praktické info pred cestou

• Ubytovanie: Zabudnite na obrovské hotelové komplexy. Najlepší zážitok ponúkajú malé rodinné penzióny, drevenice a chalupy prevoňané drevom v obciach ako Osadné, Nová Sedlica, Ulič či v okolí Sniny a Bardejovských kúpeľov.
• Stravovanie: Vychutnajte si tradičnú rusínsku a zemplínsku kuchyňu – ochutnajte domáce pirohy, tatarčané pirohy (z pohánkovej múky), či poctivý mačanku.
• Rešpekt k tradíciám: Mnohé z týchto objektov sú stále živými domami modlitby. Pri návšteve interiérov dodržiavajte vhodné oblečenie, ticho a pred fotografovaním sa vždy opýtajte na povolenie.

Často kladené otázky (FAQ) – Karpatská drevená cesta

📍 Tip navyše: Ak sa niekedy vyberiete spoznávať históriu Východných Karpát v okolí Medzilaboriec, neobíďte Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.

Príspevok Karpatská drevená cesta: Turisticky neobjavený poklad Slovenska a unikátne sakrálne klenoty zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte najdivokejší kút Slovenska, kde sa čas spomalil a oblohu v noci zdobia tisíce hviezd bez svetelného znečistenia, Kremenec Poloniny ponúka neopakovateľné dobrodružstvo na samotnom východe našej krajiny.

Národný park Poloniny (Bukovské vrchy) ukrýva storočné bukové pralesy zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO, voľne žijúce zubry hrivnaté a slávny vrch Kremenec (1 221 m n. m.) – najvýchodnejší bod Slovenska a unikátne trojmedzie troch štátov. V rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá je to povinnosť pre každého milovníka nespútanej divočiny.

Kremenec: Trojmedzie troch štátov a prales Stužica

Kremenec (1 221 m n. m.) je geografickým klenotom celého regiónu. Práve na jeho vrcholovej plošine sa stretávajú hranice troch krajín: Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Bod trojmedzia zdobí masívny kamenný granitový stĺp.

Cesta na Kremenec vedie cez Národnú prírodnú rezerváciu Stužica – jeden z najstarších a najzachovalejších pralesov v Európe, kde obrovské storočné buky a jedle tvoria kulisu ako zo starodávnych báji. Poloniny sú zároveň vyhlásené za Park tmavej oblohy, nakoľko tu nameriate najnižšie svetelné znečistenie na celom Slovensku.

Turistické trasy na Kremenec v Poloninách

Tu sú najkrajšie trasové možnosti pre objavovanie najvýchodnejšieho cípu republiky:

Okruh z Novej Sedlice cez Stužicu na Kremenec (Najkratší a najobľúbenejší)

Štartuje v najvýchodnejšej obci Slovenska – v Novej Sedlici. Stúpate po červenej značke cez pôvodný prales Stužica až k hraničnému stĺpu na Kremenci. Späť sa môžete vrátiť po červenej/zelenej hrebeňovke cez vrch Čierťaž dole do Novej Sedlice.

• Trasa: Nová Sedlica ➔ Prales Stužica ➔ Kremenec ➔ Čierťaž ➔ Nová Sedlica
• Dĺžka / Prevýšenie: cca 19 km (okruh) | stúpanie cca 950 m
• Čas: cca 6:30 až 7:30 h

Viacdňová hrebeňovka Bukovských vrchov (Pre skutočných dobrodruhov)

Legenda medzi slovenskými trekmi. Trasa vedie z Osadného (alebo zo Stariny) po červenej hraničnej značke cez Balnicu, Ruské sedlo, Ďurkovec, Jarabú skalu a Pľašu až na Kremenec s cieľom v Novej Sedlici.

• Parametre: 50+ km | 2 až 3 dni s nocľahom vo voľne prístupných útulniach a táboriskách priamo na hrebeni.
• Osobná skúsenosť: Ak vás zaujíma, ako vyzerá trojdňové putovanie po tomto hrebeni podané bez servítky a s nefalšovaným východniarskym humorom, prečítajte si autentickú reportáž: Poloniny, Kremenec a Sninský kameň po zemplínsky.

Jednodňový výstup na Maguru zo Stakčína

Príjemný rodinný výstup od vodnej nádrže Stariná cez obec Jalové (kde nájdete ikonický drevený kostolík) až na vrchol Magura (656 m n. m.).

Cyklotrasy v Poloninách: Po stopách drevených chrámov

Hoci sú samotné pralesné chodníky určené výhradne peším turistom, podhorie Polonín je pre horských aj cross cyklistov rajom bez masovej premávky:

Rodinný B-Plán a výlety v okolí

• Cesta po drevených chrámoch (Cerkvách): Unikátny kultúrny trip autokomplexom alebo bicyklom. Mnohé kostolíky pochádzajú zo 17. a 18. storočia a sú postavené bez jediného klinca.
• Sninský kameň a Morské oko (Presah do Vihorlatu): Zo Sniny je to len na skok k vyhasnutej sopke Sninský kameň (1 006 m n. m.) a k fotogenickému hradenému jazeru Morské oko.
• Relax pri Sninských rybníkoch: Biokúpalisko Sninské rybníky ponúka skvelé zázemie pre kempovanie, kúpanie a regeneráciu po náročnom treku.

📍Praktické info pred návštevou

• Pozor na hraničné pásmo: Kremenec a celý hrebeň ležia na prísne stráženej schengenskej hranici s Ukrajinou. Neustále majte pri sebe platný doklad totožnosti (cestovný pas alebo občiansky preukaz) pre prípad kontroly Hraničnou a cudzineckou políciou. Vstup na ukrajinskú stranu mimo oficiálnych priechodov je prísne zakázaný.
• Voda na hrebeni: Zdroje pitnej vody a studničky na hrebeni môžete nájsť v horúcich letných mesiacoch vyschnuté. Vždy si so sebou berte dostatočnú zásobu vody.
• Výbava a divočina: V Poloninách žijú zubry, vlky aj medvede. Pri bivakovaní na vyhradených táboriskách nikdy nenechávajte potraviny voľne pri stane.

FAQ – Kremenec a Poloniny

Často kladené otázky

Príspevok Kremenec Poloniny turistické trasy cyklotrasy: Trojmedzie východu, UNESCO pralesy a drevené kostolíky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky a cyklotrasy od Remetských a Zemplínskych Hámrov alebo náučný chodník zo Sniny cez Sninský kameň. Morské oko turistika, cyklotrasy.

Turistické trasy

Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.). Po modrej turistickej značke sa k nemu dostanete za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko. K nemu turistov zavedie žltá turistická značka, začínajúca pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), výstup trvá cca 30 minút, ale tým potulky po Vihorlate iba začínajú.

Morské oko

je pre väčšinu z nás ten najzapadnutejší cieľ vo Vihorlate. Na samom východe Slovenska. A práve preto sme zvolili Morské oko ako cieľ v 7 kopcov 3 jazerá. Práve miesta ako Vihorlat, Poloniny, Krupinské vrchy, či Latorica sľubujú ticho, čistú prírodu a možno posledné nekomerčné, turisticky nepokazené miesta na Slovensku.

Ako prvá v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá zdolala Morské oko Mária:

... od parkoviska (Krivec) sa k Morskemu oku dostane clovek intuitivne - je tam aj nejaka znacka, ale hlavne je to asfaltka.... na Sninsky kamen sa da dostat viacerymi vyznacenymi trasami, my sme sli najkratsou (okolo laveho brehu morskeho oka) a zo sninskeho kamena sme sli po cervenej trase, ktora kopiruje hranicu medzi kosickym a presovskym krajom a z tej sme odbocili na zelenu smerom na Krivec (parkovisko)... trasa vyzera byt málo vyuzivana, su tam aj popadane stromy z burok, ktore treba obchadzat a chvilku sme sli po potociku.... navyse my sme po cely ten cas nestretli ani cloveka :-) ale nie sme ziadni velki turisti a zvladli sme to bez problemov a bola to naozaj pekna prechadzka... ak sa uz clovek dostane na morske oko, bola by skoda sa pri nom len odfotit, otocit sa na pate a ist domov.

Ukážka celkom krásneho 16 km výšľapu. Ale ak ste sa do Sniny vybrali, dajte si čas. Kľudne si užite čistú prírodu Vihorlatských vrchov aspoň na víkend.

Túra na Sninský kameň

Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Aj keď má v názve prívlastok sninský, jeho vrchol sa nachádza v okrese Humenné, na území Vojenského obvodu Valaškovce.

Vrchol je vzdialený približne 7 kilometrov juho-juhovýchodne od mesta Snina. Ak štartujete na Morské Oko turistika zo Sniny, pôjdete cezeň. Sninský kameň je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa zvládnete pomocou železných rebríkov.

Príspevok Morské oko turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Letecká skupina Slovensko z neba prostredníctvom svojich športových lietadiel  a ich posádok nafotografovala celý okres Sobrance. Z leteckých snímok pripravujú v spolupráci s redakciou fotopublikáciu, ktorá ukáže tento región v jeho plnej kráse a navyše z netradičného pohľadu. Zábery z neba sa stanú inšpiráciou pre nejeden výlet v krajine lemovanej Vihorlatskými vrchmi. Výnimočnosťou tohto miesta je fakt, že je pomyselnou vstupnou bránou nielen na Slovensko, ale do celej Európskej únie pre ľudí, prichádzajúcich k nám z východu.

Na východe je toho veľa

Pripravovaná publikácia bude obsahovať približne stodvadsať leteckých fotografií. Kniha zachytávajúca každú obec v okrese Sobrance, najúchvatnejšie prírodné skvosty či historické pamiatky budú inšpiráciou nielen pre domácich návštevníkov. Ak žijete v tomto regióne, máte jedinečnú príležitosť aktívne vstúpiť do procesu prípravy projektu poskytnutím zaujímavých a atraktívnych informácií.

Chcete sa otestovať koľko toho o Vihorlatskom regióne viete? V spolupráci s knižným vydavateľstvom CBS Slovensko z neba sme pripravili krátky vedomostný test, koľko toho o tomto regióne viete.

Otestujte sa

Každý kto správne zodpovedie aspoň 7 otázok získa od vydavateľstva malý bonus.

TEST: Sobrance a okolie z neba začnite kliknutím na tlačítko ĎALEJ. Test je bezplatný. Žiadne registrácie, ani reklamy. Správne odpovede a výsledok sa zobrazia na konci testu. Rekord je pod 3 minuty. Budeme radi ak test zozdieľate a pochválite sa svojim výsledkom. :-)

[HDquiz quiz = "481"]

Ďalšie testy o Slovensku tu >

foto: CBS, Slovensko z neba: z pripravovanej knihy Sobrance a okolie z neba

Príspevok Kvíz: Sobrance, Vihorlat a okolie z neba. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jedno z najkrajších prírodných jazier na Slovensku - Morské oko

je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom.

Pri Oku je množstvo nádherných a romantických zákutí.

Odporúčam prísť k jazeru skoro ráno, keď sa príroda okolo jazera prebúdza a merať čas vtáčími hodinami - na brehu sa nachádza tabuľa s informáciami o nich

Jazero je súčasťou chránenej prírodnej oblasti. Je tretím najväčším jazerom na Slovensku. Jeho rozloha je 13,8 ha, dĺžka približne 750 metrov a hĺbka v preliačinách dna dosahuje až 26 metrov

Voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb. Hemží sa to tu jalcami, žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy. Lov, kúpanie či člnkovanie je zakázané (5. stupeň ochrany). Pomenovanie Morské oko dostalo jazero pre svoju blankytne modrú farbu vody pripomínajúcu morskú hlbočinu a podľa tvaru ľudského oka

Jazero sa dá obísť celé dokola

V priľahlých lesoch sa dajú vidieť čarovné veci - Vihorlatské vrchy majú neobyčajne bohatú faunu a flóru

V bukových lesoch Vihorlatu sa skrýva aj Malé Morsko oko.

Výhľady z Vihorlatu na Zemplín so známou Zemplínskou šíravou i ďalej na juh až do Maďarska

A toto je už pohľad na Vihorlatské vrchy zo Sninského kameňa. V diaľke najvyššie vyčnieva samotný vrch Vihorlat - najvyšší v pohorí (1076 m n.m.).  Celý hrebeň Vihorlatských vrchov sa tiahne v dĺžke asi 53 km, zatiaľ čo jeho šírka je maximálne 11 km. To znamená, že tieto vrchy sú jedným z najdlhších horských celkov Západných Karpát - na Slovensku sa však nachádza len ich časť, východný úsek leží na území Ukrajiny.

Vihorlatské vrchy sú sopečného pôvodu, čo by uhádol asi každý už pri prvom pohľade na ne. Na opačnom konci hlavného hrebeňa sa snaží bujná vegetácia pohltiť Sninský kameň - dominantný skalný útvar nad Morským okom.

Z úctyhodnej výšky na Sninskom kameni vidno, že jazero svojim tvarom naozaj pripomína ľudské oko. Som rada, že som sa o tom mohla opäť presvedčiť a dúfam, že nie naposledy.

Yes I think to myself: what a wonderful world.

Ďakujeme autorke: Emílii Stajskovej Hamrákovej

Príspevok Fotoesej o Morskom oku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.