Vína St. Emilion majú určite čarovnú moc. Existujú opojné miesta, ktoré ťa zmenia. St. Emilion však nie je jedno z nich. Tento región ťa nezmení. St. Emilion ťa opije.

A úprimne – to je lepšie.

🎙️Nerád čítaš? Vypočuj si podcast

GPS, kukurica a prvá lekcia pokory

Prvýkrát sme prišli autom. S entuziazmom, navigáciou a naivnou vierou, že Francúzi zadávajú GPS súradnice rovnako ako zvyšok ľudstva.

Nezadávajú.

Francúzske súradnice majú vlastnú filozofiu. Vychádza z predpokladu, že ak tam naozaj chceš prísť, nájdeš si cestu sám. (v angličtine: East, West vo francúzštine: Est, Ouest) To „O“ nie je nula. To je západ. GPS nás neposlala do vinice. Poslala nás do kukuričného poľa. Nie omylom. Skôr ako test charakteru.

Stratili sme dobrú hodinu. Pozerali na pole, na navigáciu a na seba. A niekto povedal: „Dáme víno?“

Logické.

Bordeaux na cintoríne

Najbližší supermarket. Fľaša Bordeaux s hrdým nápisom appellation contrôlée. To nemôže byť zlé. Na ochutnávku sme našli jediné pokojné miesto – cintorín.

Rozložili sme sa pri starom náhrobku. Otvorili fľašu a s hlbkou vierou v očiach naliali. A potom nastalo ticho.

Víno bolo… presne také, ako by ste čakali od vína kúpeného v slovenskom Lídli a otvoreného na cintoríne. Bez chuti, bez vône, bez duše. Malo s "grand cru" spoločné asi len farbu. Vtedy sme pochopili prvú dôležitú vec: Appellation contrôlée zo supermarketu je ako michelinská hviezda na pumpe. Technicky možné. Prakticky podozrivé.

So syrom to bolo o niečo lepšie. Ale len preto, že syr mal chuť.

Vinice St. Emilion: víno alebo bicykel?

Keď sa konečne dostaneš do viníc St. Emilion, pochopíš, že je to úplne iný svet než Médoc.

Žiadne korporácie. Žiadne návštevnícke centrá. Len malé rodinné château a ľudia, ktorí ti nalejú víno a pozerajú sa na teba tak, akoby ti práve odovzdávali rodinné dedičstvo.

„Toto je najlepšie víno, aké tu máme,“ tú vetu sme počuli asi pätnásťkrát. Po treťom pohári začneš veriť každému.

Najlepší spôsob, ako to celé prejsť, je na bicykli. Lenže… Keď piješ, nemal by si bicyklovať. A keď nepiješ – čo vlastne robíš v St. Emilion? Toto je dilema, ktorú som nevyriešil ani na druhý pokus.

Po tretej návšteve grand cru château sme pochopili dve veci. Za prvé: každý tu má to najlepšie víno na svete. Za druhé: musíme odbočiť z hlavných turistických trás.

Strýc, ktorý nám ukázal smer

Po pár degustáciách sme pochopili, že musíme odbočiť z hlavných turistických trás. A tak sme odbočili do Montagne. Prvé vinárstvo – zjavne väčšie družstvo - zatvorené. Strýc, zapínajúc si traky na menžestrákoch, prišiel odomknúť po štvrťhodine. Zjavne sme ho zobudili zo siesty. Pozrel sa na nás tak, ako sa pozerá človek, ktorému práve prerušili život.

Ochutnali sme. Zrazu sme stáli pred vínom rovnakým alebo lepším ako na turistickej zóne – za tretinu ceny. Sem turisti ešte nedorazili. Alebo ak áno, strýc ich odradil pohľadom.

Spýtali sme sa ho: „Keby si mal on sám kúpiť jedno víno z tejto oblasti, ktoré by to bolo?“

Chvíľu mlčal. Potom povedal: „Thomas Tui.“

Zdvihol telefón a čosi francúzsky vysvetľoval. Kolegov syn, ktorý žil roky v Paríži a hovoril plynule po francúzsky, nám to preložil so sotva potláčaným úsmevom: „Mám tu troch chlapíkov zo Slovákov. Celkom milí ale veľa nakecajú. veľa nekúpia ale niečo kúpia.“

Ani sme nevedeli kam presne nás poslal. Len adresu. Až keď sme uvideli príjazdovú cestu k château  La Couronne, bolo jasné, že sme postúpili do vyššej ligy.

Thomas Thiou a víno ako náboženstvo

Dostali sme sa do vinohradov, ktoré mali pod koreňmi natiahnuté vlastnú závlahu i kúrenie. Thomas Thiou nás už čakal. Nepôsobil ako vinár. Pôsobil ako človek, ktorý sa rozhodol, že víno bude robiť po svojom – a svet sa prispôsobí. Kým väčšina Bordeaux vín je klasické blendované cuvée, Thomas robí čistý Merlot. Sám. Po svojom a zdá sa, že nekompromisne.

Hodinu nám rozprával o pôde. Hodinu v chateau o sudoch a trení. Ochutnávali sme priamo zo sudov. Lepší Merlot som v živote nepil. Potom príde ten moment potvrdenia. Cena.

Najlacnejšia fľaša: 43 eur.

Pozreli sme sa na seba.

A potom sme si spomenuli na Château Petrus. Najslávnejšie meno bordeauxského Pomerolu. Fľaša ich štandardného ročníka začína na štyritisíc eurách. Najstaršie historické ročníky (1945) sa predávajú za jedenásťtisíc a viac za fľašu.

Jedenásťtisíc eur za fľašu vína. Existujú ľudia, ktorí to zaplatia? Áno, bez rozmýšľania.

Opýtali sme sa jedného miestneho someliéra, či aj on niekedy ochutnal víno za tisíce.

„Občas príde tá chvíľa," povedal s úsmevom. „Raz za čas k nám zavíta rusky alebo čínsky hovoriaci vyšší úradník so svojou suitou. Vínu sa veľmi nerozumie, ale povie: otvorte mi to najdrahšie čo máte. Otvoríme. On ochutná a povie: ‚nič moc' a odloží pohár. Ostatní ho úctivo nasledujú, prikyvujú a idú ďalej. Vtedy prichádza naša chvíľa."

Z tohto pohľadu je 43 eur za Thomasovu reservu naozaj hubička. Kúpili sme každý po tri fľaše. Thomas sa s veľkým nadhľadom usmial, zobral ešte niekoľko otvorených fliaš a podal nám ich: „To máte na večer, mládenci.“

1820 kilometrov ticha

Cestu domov sme dali na jeden záťah. 1820 kilometrov. Auto plné vína. Štart o tretej ráno.

Môj syn povedal za celú cestu tri slová: „Áno, áno a nie.“ V poradí na otázky či chce cik prestávku, či mu kúpim niečo na jedenie a či nás nechce prestriedať za volantom.

Pri Bratislave sme už boli vo fáze, keď ponorková nemoc testuje charaktery a ticho reže.

Víno sme previezli. Vzťahy prežili. Tesne. Do Bordeaux autom na jeden záťah nikdy viac.

Druhý pokus: múdrejší, ale nie dosť

O päť rokov neskôr sme sa vrátili. Letecky. Múdrejší o jedno rozhodnutie. Bývali sme priamo vedľa Lýcea Václava Havla. Historické mesto, katedrály, múzeá, jeho parky a múzeum vín sme objavovali na bicykloch, električke, lodných trajektoch. Tentokrát viac kultúra a menej GPS a kukurica.

Ale nedalo nám.

Jeden deň sme nasadli na vlak a vystúpili priamo na stanici St. Emilion. Cez stredovekú bránu Porte Brunet sme vošli do mesta, ktoré sa za päť rokov zmenilo – turistov pribudlo, autenticity ubudlo, ceny šli jedným smerom. Objavili sme sieť vápencových jaskýň kedysi slúžiacich na uskladnenie vína.

Prešli sme arkádami Cloître des Cordeliers, kde z niekdajších cirkevných priestorov urobili obchodnú pasáž s kaviarňami. Vystúpali sme na vežu Monolithic Church. A na Kings Tower – La Tour du Roy – kde sa každoročne stretávajú najvýznamnejší bordeauxskí producenti a v tichosti si dohadujú ceny na ďalšiu sezónu.
Tip: na vežu kostola úžasným výhľadom sa dostanete celkom ľahko, kľúče vám dajú na informačnom centre.

Investičná katastrofa

Po piatej degustácii Vína St. Emilion sa mesto zmení. Uličky sú krajšie. Ľudia múdrejší. Predajcovia úprimnejší. To je nebezpečná fáza. Práve sme sa rozhodli založiť investičnú archívnu vinotéku. Jej základom sa mal stať archívny ročník Château Trianon.

Kúpili sme ho. Zabalili. Niesli ako relikviu. Na stanici sme čakali medzi unavenými, mierne tackajúcimi sa turistami asi hodinu. Slovo dalo slovo, pozreli sme sa na seba. Potichu som vytiahol nožík, niekto podal pohár.

A investícia skončila skôr, než začala.

Vína St. Emilion a ich poučenie

Musím priznať jednu vec. Bola to najlepšia investícia, akú sme kedy spravili. Pretože v St. Emilion neexistuje nič také ako archivovanie vína. Existuje len moment, keď ho otvoríš.

A ten moment príde vždy skôr, než si plánoval.

📍Praktické tipy pre návštevu St. Emilion

• Doprava: Vlak je víťaz. Zabudni na auto a trápenie s GPS v kukurici. Z Bordeaux (Gare Saint-Jean) ide priamy vlak, ste tam za 35 minút a stanica v St. Emilion je len kúsok od historických brán. Navyše, môžete degustovať bez výčitiek.
• Logistika nákupu: Ak kúpite viac fliaš, väčšina vinárstiev (ako Thomas Thiou) vám ich vie dnes poslať kuriérom priamo domov. Šetrí to chrbát aj "ponorku" v aute na 1820 kilometroch.
• Kedy ísť: Ideálne sú máj, jún alebo september. Vyhnete sa hlavným prázdninovým davom a spaľujúcim horúčavám, ktoré v kombinácii s červeným vínom vedia človeka rýchlo "odpáliť".
• Rezervácie: Pri slávnych menách (Grand Cru Classé) si návštevu a degustáciu dohodnite týždne vopred online. Ak hľadáte autenticitu a "strýka v manšestrákoch", zamierte do satelitných oblastí ako Montagne-Saint-Émilion alebo Lussac.
• Obuv: Mesto je plné strmých uličiek a mačacích hláv (vápencové dlaždice). Nechajte lakovky doma, potrebujete niečo, v čom sa po treťom pohári nepotknete.

❓Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Vína St. Emilion na dvakrát: Sprievodca pre turistov, ktorí obľubujú „opijný“ vínny mok zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nech robíš, čo robíš, ak si chceš užiť Antithessi po svojich, musíš z ktorejkoľvek strany vyšliapať veľa schodov alebo riadne prevýšenie. Parissi winery jediné vinárstvo priamo na streche ostrova Skiathos, leží na jednom z najkrajších turistických trailov ostrova, okolo najvyššieho vrchu Mytikas. Takýto program na Skiathose sme jednoducho nemohli vynechať.

Malá vinárska revolúcia

Prvá ma očarila panoráma ostrova. Potom architektúra a genius loci miesta.. Keď som však prvýkrát vstúpil do Parisi Winery, nečakal som, že sa ocitnem uprostred takej rodinnej ságy. Vinárstvo, ktoré založila rodina Parisi, nie je len o víne – je to príbeh odvahy, tradície a prežitia v čase pandémie. Giannis Parisi a Maria Koutseri tu obhospodarujú veľmi mladé a malé vinárstvo, ktoré však prešlo búrlivými obdobiami.

"Je vlastne jediné na ostrove Skiathos", začína nám rozprávať Maria. Ich vinice sa rozprestierajú na 45 stremách, čo je grécka jednotka pre meranie pôdy (jedna strema je 1000 m²). Sú patrioti. Pestujú len tradičné grécke odrody, ako Roditis, Assyrtiko, Malagousia, Xinomavro, Limnio a Moscato of Alexandria.

Všetky vinice sú nezalievateľné – viničom stačí len dažďová voda. „Chceme, aby korene išli hlboko do zeme. Tam nájdu minerály a živiny, ktoré dávajú vínu chuť,“ dodáva.

História vína na Skiathose siaha až do staroveku, keď sa tu vyrábal populárny rímsky nápoj Stratis – víno, do ktorého pri kvasení pridávali morskú vodu. Hovorilo sa, že je výborné na trávenie po prejedaní na sympóziách. :-)

Zničené vinice a návrat k tradícii

"V 40. a 50. rokoch bol ostrov pokrytý vinicami, až kým prišla Phylloxera – hmyz, ktorý zničil korene takmer všetkých európskych viníc. Miestni sa preorientovali na olivové háje a turizmus. Ľudia radšej kúpili víno za sto eur, než aby opäť obnovovali vinič“ spomína Mária.

Giannis Parisi, dnes hlava vinárstva, sa vínu venoval už od detstva. „Mal som 12 rokov, keď som sa učil remeslu elektrikára, a potom som odcestoval pracovať na nákladných lodiach, aby som videl svet a zarobil viac,“ rozpráva. Po návrate založil s rodinou vinice, najprv len ako hobby, aby oživil tradíciu a otestoval, či pôda na ostrove ešte niečo dá. Jeho profesionálny záujem podporilo aj pozorovanie mníchov, ktorí strihali vinič na neobývanom ostrove Kerapanaya.

Víno ako poslanie

„Skiatos je populárna destinácia, ale je to malý ostrov, nemá čo ponúknuť lokálneho. Chceli sme ľuďom ukázať, kto sme a ako vyrábame víno,“ vysvetľuje Mária. Postavili vinárstvo, najali enológa a začali znovu pestovať vinice.

Prevádzkovali prosperujúci hotel ale výstavba vinárstva s modernou technológiou bola pre rodinu obrovskou a nákladnou investíciou. Rodina vyčerpala všetky svoje úspory, vzala si pôžičky od bánk i príbuzných. Problémy dokonal COVID.

Parissi winery

Rok 2020 však priniesol pandémiu. Vinárstvo nebolo dokončené, hotely zatvorené, peniaze vyčerpané. „Najťažšie bolo, keď naše deti, 15 a 17 rokov, chceli desať eur na kávu a my sme im museli povedať, že nemáme nič. Celá rodina bola pod obrovským tlakom,“ spomína.

V roku 2020 spravili závažné rozhodnutie. Aby zabránili strate všetkého, prijali bolestivé rozhodnutie predať svoj dobre zavedený hotelový podnik, aby získali čas a pokryli dlhy. Predaj hotela bol jedinou cestou, ako prežiť. „Bolo to bolestivé, ale nevyhnutné. Teraz môžeme platiť štúdium detí a postupne splácať dlhy. Hostia, ktorí prichádzajú a odchádzajú nadšení, nám dávajú energiu pokračovať,“ hovorí Mária s úsmevom.

Víno a turistika ruka v ruke

Dnes je Parisi Winery otvorené každý deň od 10:30 do 21:30 a návštevníci prichádzajú prevažne sami – 70 % sú nezávislí turisti, zvyšok cestovné kancelárie. „Niektorí turisti prídu kvôli Mamma Mia, ale my nie sme fanúšikmi tejto módy. Pre nás je dôležité, že sa dostanú aj k nám a zažijú autentické Skiathos,“ dodáva majiteľka.

My dodávame že pre turistov a hikerov je to skvelý cieľ po jednom z najkrajších trailov ostrova okolo vrchu Mytikas. Aj keď je ostrov malý, vinárstvo poskytuje ideálnu zastávku pre tých, ktorí chcú zakončiť svoj výlet pohárom kvalitného gréckeho vína s príbehom.

Prečo navštíviť Parissi winery?

1. Zažiješ jedinečnú ponuku na ostrove Skiathos.
2. Môžeš „ochutnať pôdu“ ostrova Skiathos prostredníctvom našich vín.
3. Vychutnáš si panoramatický výhľad na ostrov Skiathos z vyvýšenej polohy vinárstva.

Príspevok Parissi winery: Ochutnať Antithessi pod Mytikas na streche Skiathosu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tejo je mega rieka pretekajúca Lisabonom. Além znamená “za”, teda krajina "za riekou Tejo". Alentejo. Kto by sa nechcel ocitnúť v ospalej krajine, kde sa víno leje potokom, slnko svieti bez prestávky a jediná skutočne stresujúca vec je rozhodnutie, či si dáš ďalší pohár červeného alebo bieleho?Prechádzame krajinou vína Alentejo, najlepšej vinárskej oblasti Portugalska, kde aj ten najväčší abstinent skončí s degustačným pohárom v ruke.

Začalo to nenápadnou výzvou z Lisabonu. Poďme ochutnať skutočne suché portugalské vína. A tak sedíme v Lisabone na stanici Orient a čakáme na vlak, ktorý nás dovezie do Évory, historického centra celého regiónu. Ťažko tomu slovákovi uveriť ale vlak prišiel načas a v cieľovej Évore nemeškal ani minútu.

Évora

Požičiame si auto a ubytujeme sa priamo v centre. Máme krásnu izbu so záhradou a terasou. Pri parkovaní v uličke užšej ako je naše auto začínam chápať, prečo Portugalci uprednostňujú namiesto trojtonových SUV malé Fiat 500. Nestrácame čas a ešte večer navštívime enotéku Cartouxa. Je hneď vedľa ruín rímskeho chrámu.

„Dobrý deň, vitajte v Alentejo! Budete ochutnávať červené, biele, alebo rosé?“ pýta sa someliér.„Všetko, prosím,“ odpovedáme s nadšením. Prípravu netreba podceniť. Ochutnávame ostošesť a chute riešime s vážnosťou, ktorá by sa dala porovnať s NASA testovaním raketového paliva.

Po niekoľkých pohároch sa začíname cítiť ako skúsení odborníci. Diskutujeme o tanínoch, kyslosti a dĺžke dozvuku s chlapíkom, ktorý o tom niečo vie a zjavne je pobavený našou náhlou sebadôverou. Naše znalosti by sa mohli obmedziť na „chutí to skvele“ a „dajte mi ešte jeden pohár“, ale kto by nám to vyčítal? Hlavne keď platíme. Sme predsa v Évore! A nasledujuce tri dni nás čaká objavovanie vín a krás tohto regiónu na druhom konci Európy. Život predsa nie je len o práci a strese, ale o radosti z malých vecí, ktoré nás robia šťastnými.

Monsaraz Castle

Viac vo fotogalérii Évora >

Široké pláne, korkové stromy, pasúce sa stáda, jemne zvlnené kopce a občasné pohoria. Pri cesta do Monsaraz sa vyhnite diaľniciam. Zažijete tak oveľa viac. Keď sa vyšplháte na zámok Monsaraz, ten veľkolepý pohľad na jazero Albufeira de Alqueva vás ohromí.

Návršie hradu aj jazero tvoria jedinečnú symbiózu histórie, prírody a moderných ekologických iniciatív. Vodná nádrž pod stredovekým hradom je ohromujúca, ako nekonečná oáza vody na púšti. Je to najväčšia umelá vodná nádrž v Európe. Albufeira de Alqueva sa tiahne cez viac ako 250 km² a vytvára pritom nespočetné množstvo zátok, polostrovov a ostrovov, ktoré ponúkajú človeku nevídané možnosti na objavovanie.

Sme tu mimo sezóny a sme tu sami. To je dobre. V úzkych uličkách Monsaraz Castle sa nenáhlivo motáme. Vonku je 35°, je ako vo vyhni, slnko nás spaľuje. Pri hľadaní chládku objavujeme aj múzeum inkvizície. Obišli sme všetky uličky a stretli sme štyroch ľudí. V tej tichosti a prázdnote si sľubujem, že ak sa sem raz vrátim, ubytujem sa priamo tu. Na hrade v Monsaraz. Áno, aj to sa dá.

Albufeira de Alqueva

Do fotogalérie Évora >

Schádzame dole k jazeru. Sme v prístave, kde okrem jednej loďky a snáď brodu pre dobytok nič nie je. Počuješ tu vietor vibrovať a trávu rásť. Napriek tomu ten moment považujem za najsilnejší zážitok dňa. Snívam o loďke a objavovaní brehov toho ticha. :-)

Tie nekonečné zálivy a meandre ma lákajú. Na druhej strane jazera je už Španielsko. Ešte krátka zastávka pri prehistorickom olivovom sade a utekáme do Monsaraz. Čaká nás prvá ochutnávka.

Adega José de Sousa

Ak sa ma niekto spýta, prečo práve toto vinárstvo, odpoviem: "Lebo treba." V José de Sousa totiž dorábajú tradičné víno tradičnými metódami v keramických amforách tak, ako ho vyrábali Rimania pred 2000 rokmi. Viac o vinárstve tu.

Adega Jose de Sousa

Ako sa spracúva víno podľa rimanov, 2000 rokov starou metódou? A ako chutí?

Reportáž

Estremoz

Druhý deň začíname v Estremoz. MIlujem kontrasty a preto máme na poobedie dohodnuté stretnutie v Herdado do Freixo, asi najmodernejšom vinárstve regiónu a možno i v európskom meradle. Ale teraz je na rade čosi iné. Portugalsko je známe starožitnosťami a blšími trhmi.

Do fotogalérie Évora >

Pravidelné sobotné trhy v Estremoz sú úplne iná liga ako trhy v Lisabone. Žiaden čínsky brak, žiaden fejk. Zoženiete tu za babku všetko. Autentické, starožitné a portugalské.

Predstavte si stánky naložené všetkým možným a nemožným – od starožitných kukučkových hodín, ktoré by mohli (alebo nemuseli) ešte ukazovať správny čas, cez staré gramofónové platne, až po obrazy, ktorých umelecká hodnota je priamo úmerná vašej fantázii.

„Koľko za tie kukučkové hodiny?“ pýtate sa s nadšením starého predavača, ktorý vyzerá, že by mohol byť priamym potomkom pôvodného majiteľa tohto artefaktu.

„To nie sú len kukučky,“ odpovedá predavač tajomne. „To sú hodiny, ktoré viseli v Évora Monte na zámku! Aspoň to tvrdil muž, čo mi ho predal.“

Pritakáte a po krátkej a priateľskej debate, ktorá zahŕňa šarmantné pokusy o zjednávanie, sa z vás stávajú hrdí majitelia tohto „historického“ kúsku. Kto neverí, nech navštívi môjho syna v Lisabone. Že vraj kukajú dodnes.

Koberce z Arraiolos

Kúsok ďalej predáva teta veľmi zachovalý ručne tkaný koberec, zjavne z Arraiolos. Je úplne jedno, že ho budeme musieť vláčiť do Lisabonu. Okamžite zjednávame. Výroba týchto kobercov je totiž zložitý a časovo náročný proces, ktorý vyžaduje veľkú zručnosť a trpezlivosť. Každý koberec je ručne vyšívaný na bavlnenom alebo jutovom základe, pričom sa používajú ovčie vlny farbené prírodnými farbivami. Tieto farby sú získavané z rôznych rastlín, minerálov a hliny, čo zaručuje trvanlivosť a živé odtiene. Technika výšivky je známa ako „Arraiolos stitch“, špeciálny druh gobelínového stehu. Tento steh je základom pre vytváranie zložitých a detailných maurských vzorov, ktoré sú pre ne charakteristické. Príznačná je aj ich cena. Aj malý koberček stojí stovky eur, veľké bežne i niekoľko tisíc.

Pokračujeme každý sám v putovaní medzi stánkami. Niekde si nás obzrú a zhodnotia, že snaha netreba, inde sa predavač snaží predať svoje najlepšie poklady s príbehmi, ktoré sú minimálne rovnako hodnotné ako tie predmety. Jeden pán ponúka starý porcelánový čajový servis s tvrdením, že ho použila samotná kráľovná Portugalska. Nezáleží na tom, či je to pravda, dôležité je, že vám ponúkol krásnu predstavu.

Náhle ma zaujme stánok s kožou. Na ručne robenej trojnožke s vyšívanou kožou to sedí pán majiteľ a ponúka ma: "Sadni si". Viem, že to je blbosť, iracionálne rozhodnutie, toto mi do lietadla nikdy nepustia. Napriek tomu ma cena 25 eur zlomí. Odchádzam s trofejou.

Alentejano one star

Po hodine prechádzania sa a objavovania si zaslúžime odmenu. Kupujem ešte mango, žltý melón, nejaké staré plesnivé syry a sausages na večeru. Nakladáme do auta koberec aj trojnožku a smerujeme k Alentejano hotelu, kde si objednáme pastel de nata, šálku kávy a malé pivo. Naozaj malé. Podávajú mi 2 dcl. Kým si pochutnávam na sladkom dezertíku, pozerám sa na okoloidúcich ľudí. Trhy po jednej končia, je pekelne teplo a každý z návštevníkov si odnáša svoj vlastný úlovok, iste i s osobitým príbehom.

S dvoma espresso kávami a jedným malým pivom opúšťame Estremoz čosi po jednej. Už som videl mnoho hotelov, ktoré sa hrdili troma, štyrmi i piatimi hviezdičkami. Ale aby bol hotel hrdý na jednu a pritom plný spokojných domácich zákazníkov bolo pre mňa novým poznaním. Do štvrtej času dosť, nasmerujeme si to teda do Vila Vicosa. dedinka je známa najmä mramorovými baňami ale ako správni turisti objavíme najprv kaštieľ.

Vila Vicosa

Ak budem zomierať, náhrobok bude odtiaľto. Mramor je všade. Je ho dostatok. Dokonca aj na verejných toaletách veľmi lokálnej krčmičky v Esprimoz.

Celá fotogaléria Évora >

Múzeum mramoru obchádzame. Je to trochu turistická nuda. Zato cestou na Esprimoz objavujeme desiatky živých mramorových lomov. Sála z nich denno denný pot a autenticita. Znova prízvukujem: "Ak chceš objaviť Alentejo, zídi z hlavných turistických ťahov a ciest."

Krajinou vína Alentejo

Trochu faktov. Vínárska oblasť Alentejo sa nachádza v južnej časti Portugalska. Je jednou z najvýznamnejších a najuznávanejších vínnych oblastí v krajine a zaberá takmer tretinu pevninského Portugalska. Je známe nielen vínom ale aj krásnou prírodou, korkovými stromami a historickými dedinkami.

Podnebie je prevažne stredomorské, s horúcimi suchými letami a miernymi zimami, čo vytvára spolu s pôdou ideálne podmienky pre pestovanie viniča. Pôdy sú tu rôznorodé, od granitových a bridlicových po vápenaté a hlinito-piesčité, čo prispieva k bohatosti a rozmanitosti miestnych vín.

História vinárstva v oblasti Alentejo siaha až do rímskych čias. Z tej doby tu nájdete mnoho pamiatok. Rímske ruiny, staroveké hrady, kláštory aj typické biele dedinky s úzkymi uličkami a modrými oknami. Samotná Évora je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Dnes je Alentejo považované za jednu z najinovatívnejších a najdynamickejších vinárskych oblastí v Portugalsku. Toho dôkazom je aj náš ďalší tip, ultramoderné vinárstvo pri dedinke Freixo.

Herdade do Freixo

Ak chcete pochopiť, čo znamená nekompromisný prístup, navštívte Herdade do Freixo. Bol to highlight toho dňa a možno celého výletu vôbec. Ak sa ma niekto spýta, prečo sa trepať za vínom až do Portugalska, odpoviem osobnou skúsenosťou. Dám do kontrastu historickú výrobu José de Sousa a ultramoderný prístup vinárov práve vo Freixo.

Herdade do Freixo

Ultramoderné vinárstvo uprostred ničoho, v srdci Alenejo. Ako chutí víno vyrobené ultramodernou technológiou?

Reportáž

Moderna a história. Absolútne nekompromisné kontrasty v prístupe, technológii, produkcii i chuti sú najlepším dôvodom, prečo navštíviť Evoru, objaviť Alentejo a ochutnať jeho vína. V oblasti nájdete desiatky, možno stovku vinárstiev s veľmi kvalitným vínom a na Európu s veľmi priaznivými cenami ale práve tieto dve vinárstva predstavujú limity a extrém v prístupe.

To, čo ich spája je výborné nezameniteľné víno, láska k prírode, lokál patriotizmus a hrdosť na krajinu pôvodu. Veď nenadarmo, obe vinárstva produkujú vína už od 19. storočia.

Cork forrest

Cestou na posledný cieľ dnešného dňa, kaštieľ Monte Évora sme našli cestu cez prastarý korkový les. Museli sme zastaviť. K fotkám nemám čo dodať. Iba že ticho. Absolútne ticho.

Celá fotogaléria Évora >

Évora Monte

A to už sa šplháme do posledného kopca dnešného dňa. Z vrcholu Évora Monte sa otvára v 360° výhľad na celé Alentejo. Toto je už druhý historický kaštieľ, ktorý je vnútri hradieb obývaný. Vylezieme na hradby a prejdeme celý zámocký komplex dookola. Cestou vidíme kŕmenie sliepok aj kladenie kytíc na mramorové náhrobky miestneho cintorína. Tento kaštieľ má aj vlastný cintorín.

Zámok kombinuje prvky vojenskej pevnosti s estetickými prvkami palácovej architektúry. Hlavnou dominantou hradu sú (podobne ako na Bratislavskom hrade) štyri veže, ktoré sú prepojené hrubými múrmi a vytvárajú štvorcové vnútorné nádvorie. Veže sú vybavené cimburím a strieľňami, ktoré poskytovali obrancom hradu strategickú výhodu. Mauri, Španieli, Portugalci, zjavne sa to tu v stredoveku mlelo. Vstup do hradu vedie cez veľkolepú bránu s bohato zdobeným portálom. Vo vnútri hradu je niekoľko sál a komnát, ktoré boli kedysi používané ako obytné miestnosti a reprezentačné priestory.

Keď odchádzame, do kopca sa štverá veľký karavan. Musí to byť nesmierna sloboda odparkovať hore, roztiahnuť si stôl, stoličky a obdivovať pri lahvinke a dobrom syre západ slnka. Nevďačne závidíme a trielime radšej na záhradu do Évory.

Almendres Cromlech

Tretí deň sme sa vybrali opačným smerom. Cez dedinku Guadaloupe na Almendres Cromlech a potom na zámok Montemor-o-Novo. V pláne bol aj náš tretí tip na skvelé vinárstvo Quinta da Plansel. Avšak s Dorine nám to časovo tentokrát nevyšlo. Čo už, nedeľa. Snáď nabudúce.

Ak vám niekto poradí zájsť na cromlechy na výlet autom, slušne poďakujte. Pozrite si naše fotky a obráťte są. Nezlomíte si poloos a ušetríte si posedenie u psychiatra. Takú rozbitú cestu a taký stres len tak ľahko nezažijete. 20 km cesta do Guadaloupe nám trvala desať minút. 6 km úsek ku Almendres Cromlech nám zabral viac ako dve hodiny. Ak by sme išli pešo, boli by sme tam skôr. Ak by sme nešli autom, nemali by sme tepovku nad 130 a stres na hranici mozgovej porážky. To nie ten megalitický cromlech (starý 4000 rokov pred kristom) bol zážitok, ale tá cesta. A namiesto mystiky a ezoteriky sme meditovali najmä nad stavom ľavej poloosi našej Fiatky.

Almendres Cromlech je tiež známy ako „portugalský Stonehenge“. Je jedným z najväčších a najzachovalejších megalitických komplexov na Pyrenejskom polostrove. Datuje sa do obdobia neolitu, približne 6000 až 3000 rokov pred naším letopočtom. To znamená, že tento megalitický komplex je starší ako Stonehenge samotný. Tvrdia, že prehistorické komunity tu vykonávali rituály a slávnosti, a zároveň slúžil ako astronomické observatórium. Komplex Almendres Cromlech sa skladá z viac ako 90 žulových kameňov, usporiadaných do dvoch elipsovitých kruhov. Kamene majú rôzne veľkosti, niektoré dosahujú výšku až tri metre. Mnohé z nich sú pokryté tajomnými vyrytými symbolmi a obrazcami. Tieto symboly môžu predstavovať solárne a lunárne motívy, no ich presný význam zostáva záhadou.

Dnes je celý komplex oplotený. Ale nečudo. 6000 rokov staré kamene tak snáď odolajú turistickým nápisom typu "Jan + Evelyn, Love 2024" a pod...

Montemor-o-Novo

Úplne iný zážitok bola návšteva zámku Montemor. Montemor-o-Novo je mesto s hlbokými historickými koreňmi. Prvé osídlenie tohto územia sa datuje až do neolitu, pričom miesto bolo dôležitým centrom počas rímskej aj maurskej nadvlády. Hlavnou dominantou mesta je jeho hrad, ktorý stojí na vrchole kopca a ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu.

Bol postavený v 13. storočí, a v priebehu rokov bol svedkom mnohých historických udalostí, vrátane stretnutí portugalských kráľov. Kedysi patril nedzi najväčšie opevnenia v Portugalsku, časom však kvôli nedostatku vody ľudia zišli do podzámčia, kúpili si motorky a začali žiť dole.

Do fotogalérie Évora >

Raz do roka organizujú výjazd na motorkách k hradu. A práve ten moment sa nám podaril vystihnúť. Skúsení "rent-e-káristi" ma asi chápu. Vedia, čo znamená, ak im Europcar požičia 8 rokov starú minifiatku a vysolí na auto exces fee 1400 eur. Takú hodnotu to auto ani nemá. To nie je poistenie ale pravá inkvizícia.

Keďže sa nám nepodarilo dohodnúť ochutnávku v Quinta de Plansel, rozhodli sme sa skusmo zastaviť v Quinta de São José de Peramanca.

Bola to trefa na neistotu ale opäť môžem potvrdiť, že tak skvelé víno, za tak dobrú cenu, akú nám odporučili som dávno neochutnal. Zvyšok nášho výletu sme venovali samotnej Evore. O tom ale samostatný článok.

Évora

Ćo ponúka centrum regiónu Alentejo a kam zablúdiť v uličkách Évory?

reportáž

Čo dodať na záver?

Alentejo je nielen o víne, pamatkach, prírode a histórii ale aj o vynikajúcej kuchyni. Miestne špeciality zahŕňajú pokrmy ako açorda (chlieb so šalviou a cesnakom), migas (chlebové krutóny s rôznymi prísadami), porco preto (čierne prasa) a ensopado de borrego (jahňací guláš). Tieto jedlá často dopĺňajú miestne vína a spolu vytvárajú nezabudnuteľné gastronomické zážitky. A ak sa ma niekto spýta, prečo cestovať za kvalitným vínom do Portugalska, práve naše zážitky sú najlepšia odpoveď. Ak máte radi víno, autentické neturistické zážitky, panenskú krajinu a pamiatky, krajinou vína Alentejo musíte rozhodne aspoň raz za život prejsť.

Celá fotogaléria Évora >

Príspevok Évora, krajinou vína Alentejo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

NIekde v strede, medzi Evorou, Estremoz a Redondom. Uprostred ničoho. Po prvom pohľade na zábery z Herdade do Freixo som vedel, že tam musím vojsť Ako ultramoderná futuristická vývrtka zavŕtaná 30 m priamo do vinohradu. Neviem, či som už v tak moderne, šýlovo čisto a vkusne poňatom vinohradníctve kedy bol.

Dohováranie návštevy pre krátkosť času nebolo jednoduché. Ale nakoniec sa v sobotu o 16:00 zadarilo. Po včerajšej návšteve historického vinárstva José de Sousa v Monsaraz a doobedňajších miestnych blších trhoch v Estremoz, stojíme pred zavretou bránou Herdade do Freixo. 15 minút pred dohodnutou schôdzkou ktosi prichádza a na minútu presne odomyká.

Otvára sa nám temer kilometrová poľná cesta cez statok k samotnému vinárstvu.

Prichádzame k samotnému komplexu. Je tu odparkovaných zopár áut, ale nikde ani nohy. Vstupujeme dnu. Otvoríme pre dvere, sme v lobby. Výhľad z vnútra na vinohrady je nádherný. Otvorím druhé dvere... a padne mi sánka. Architekt, ktorý navrhol toto dielo určite víno i svoju prácu miluje.

Herdade do Freixo

Celý komplex je navrhnutý tak, aby akcentoval minimalistické čisté línie a zachoval pritom vidiecky ráz krajiny. Na prvý pohľad ide o inovatívne vinárstvo, navrhnuté s technickou a estetickou prísnosťou, umiestené diskrétne v centre vinohradov. Budovy vo vinohradoch temer nenájdete. Dokonca aj na streche komplexu rodí vinič, ktorý sa rozprestiera všade naokolo, na 300 ha území vinárskej oblasti Alentejo.

​Epicentrum budovy evokuje obrovskú vínnu vývrtku, zapustenú do zeme, s celkovo 3 poschodiami pod vinohradom, s odvážnou a nečakanou architektúrou rampy, ktorá končí až vo vínnych pivniciach. Pomáha tak energeticky nenáročne udržovať stabilnú teplotu pre zrenie a archiváciu vín v rozličných ročných obdobiach. Tento jedinečný architektonický koncept je mimoriadny nielen v Portugalsku ale v celej Európe.

Vášeň a filozofia

Tu sa nešetrilo Pozemky a vínny komplex patriace Herdade do Freixo pochádzajú z vášne investorov pre krajinu a víno. Rešpekt k prírode. Udržateľnosť a posun vpred s ambíciou vybudovať generačný referenčný projekt, ktorý si zachová storočnú autenticitu nehnuteľnosti. Cieľom snaženia je zachovanie vidieckej krajiny, ochrana miestnej fauny a flóry v kombinácii s výrobou vín nespochybniteľnej kvality. Tu uprostred divej krajiny som všetko uvedené našiel.

Nielen architektúra ale aj procesy

Už z etikiet vín sála grafická čistota a profesionalita. Pivnice zapustené 18 metrov pod terénom garantujú celoročnú stálu teplotu. Pri rozprave o technológiách nás upozorňujú, že v celom komplexe nie sú žiadne čerpadlá. Chcú zachovať potenciál hrozna a rešpektovať víno počas fermentácie a zrenia, a preto bolo ich použitie úplne vylúčené, Počas celého výrobného procesu využívajú len prirodzenú gravitáciu.

Pestované odrody

Červeným odrodám Touriga National, Cabernet Savignon, Alicante Bouschet, Petit Verdot, Syrah sa v terroir Freixo mimoriadne darí. Zahanbiť sa nedajú ani biele odrody Savignon Blanc, Riesling, Chardonay i miestne klony Alvarinho a Arinto.

Ochutnávka

Po prvom splynutí vína s jazykom som pochopil, že Herdade do Freixo má ambície nielen vo výnimočnej architektúre ale tiež v produkcii výnimočných vín. Niet divu, že väčšina vín má prívlastok Reserva.

Ochutnali sme mono vína aj Freixo blend viacerých odrôd. Vyváženosť a harmónia bola nad očakávania. Priznám dobrovoľne v Portugalsku som asi lepšie víno nepil.

Pri opatrnom dopyte na cenu ma taktiež prekvapili. Nie sú to vína na každodenné pitie. Je to skôr gurmánsky zážitok. Napriek tomu, sú tie ceny v porovnaní s takým francúzskym St. Emilion viac než príjemné. Chuť na jazyku doplnil aj akustický zážitok. Na spodnom poschodí vínnych pivníc sme objavili krídlo. A ako taký Chopin znie v chráme vín si môžete vypočuť tu.

Herdade do Freixo ponúk pripraveným komplexný zážitok. Pre oči, jazyk aj uši. :-)

Ochutnaj atmosféru

Epilóg

Hodina utiekla ako voda. Na cestu sme si kúpili nejaké lahvinky. Ešte pár obzretí na komplex z vinohradu a trielime ďalej. Čaká nás kaštieľ Monte Evora a cesta do našej základne v Evore samotnej. Večer fľašku ochutnáme.

Vína sú ako parfémy. Tie kvalitné poznáte aj podľa veľmi dlhej vône a dochuti. Ráno sa zobúdzam a mľasknem. Na jazyku cítim chuť i vôňu.

English version >

Príspevok Herdade do Freixo, ako futuristická vývrtka do vinohradu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vinárstvo José de Sousa Rosado Fernandes bola založená v roku 1878 a hrdí sa tradičnou výrobou vína v srdci portugalskej oblasti Alentejo. Iba desať kilometrov od malebného zámku Monsaraz a prekrásneho jazera Albufeira de Alqueva sa udržiava 2 000 rokov stará rímska tradícia. Pivnica José de Sousa vlastní 114 keramických amfor, v ktorých prebieha starobylá metóda kvasenia. Takýto unikát sme si nemohli nechať ujsť. Po krátkych logistických dohovoroch sme sa dohodli na návšteve a krátkom rozhovore s Annou Limou, miestnym koordinátorom vínneho turizmu.

"Ovoňaj."
"To je Portské"
"Nie je to portské, nemá cukor. Taká špeciálna chuť..."

Podľa webovej stránky je vaša spoločnosť rodinným vinárstvom s dlhoročnou tradíciou. Víno vyrábate klasickou technológiou od roku 1878. Ako vznikla myšlienka vyrábať víno klasickou technológiou?

Vinárstvo José de Sousa Rosado Fernandes existuje od roku 1878 a v roku 1986 ho kúpil José Maria da Fonseca, aby si splnil svoj dlhoročný sen o výrobe vína v Alentejo. Nachádza sa v Reguengos de Monsaraz a udržiava sa tu tradícia, ktorú začali Rimania pred viac ako 2000 rokmi. V hlinených amforách tu používame starobylú metódu kvasenia.

Vinárstvo od svojho vzniku vždy vyrábalo svoje vína v hlinených nádobách. Predovšetkým preto, že hlina bola jednou z najbežnejších surovín v regióne. Máme tu najväčšie hrnčiarske centrum v krajine, São Pedro do Corval, vzdialené 7 km od vinárstva. Tiež z dôvodu, že nová rodina, ktorá vlastní vinárstvo (José Maria da Fonseca), prijala výzvu inovovať bez toho, aby poprela svoje korene, t. j. modernizovať metódy bez toho, aby niekedy nahradila starobylé umenie výroby vína v hlinených nádobách.

Čím sa líši vaša tradičná výroba od výroby iných vín? Čím sú vaše vína jedinečné?

Naša výroba v hlinených nádobáchvďaka osobitostiam počas fermntačného procesu dodáva vínu jedinečnú a charakteristickú chuť. Na výrobu nášho hlineného vína sa používajú len tradičné odrody hrozna z regiónu: Grand Noir, Trincadeira, Aragonês, Moreto, Antão Vaz, Manteúdo a Diagalves.

Keď hrozno dorazí, šliape sa bosými nohami v lagares (nádržiach), aby sa porušili šupky. Pri fermentácii sa použije 30% stopiek. Zvyšok sa oddelí na vinárskom stole a ide do takzvaného "vína zo stoniek", akéhosi "soľno-paprikového" korenia, ktoré vinár v prípade potreby použije neskôr. Prechod z lagares do hlinených nádob sa vykonáva ručne a kvasenie prebieha pri teplote 27 až 28 °C. Keďže vinárstvo je čiastočne pod zemou, prostredie je chladné a vždy sa rieši zalievanie kadí, aby sa dosiahli o niečo nižšie teploty vo vnútri.

Počas procesu kvasenia sa musí urobiť prekrývka (filter) ponoriť pomocou drevenej stierky. Niekoľko týždňov čakáme, kým sa šupky usadia na dne. Môže to trvať aj dlhšie. Na dne hlinenej nádoby je otvor, ktorý je zakrytý korkovou zátkou. Ak chcete víno odobrať, jednoducho odstráňte zátku a víno sa prefiltruje cez samotnú prekrývku. Prvých 20 litrov vyjde zakalených, potom sa vložia späť do hlineného hrnca a začne vychádzať čisté víno.

Pre toto víno z hlineného hrnca potom existuje niekoľko možných ciest.

Buď môže dozrievať vo francúzskom dubovom dreve, ak ide o šarže José de Sousa Mayor a José de Sousa, ktoré nie sú 100% vínom z hlinených hrncov. Alebo ide do gaštanového dreva, ak ide o Puro Talha. V tomto prípade môže víno namiesto v sude vyzrievať v ďalšom hlinenom hrnci a tu bude zakryté olivovým olejom. Je to tradičný spôsob, ako zabrániť prípadnej oxidácii.

Celý tento proces dodá vínam rôzne senzorické profily.

Naše tradičné vína

• Puro Talha (biele víno z čistej hlinenej nádoby) s jantárovou farbou, vôňou sušeného ovocia, korenia, vyvinutého, bieleho korenia, zrelého kivi, chleba, likéru, sena. Chuť: elegantná, komplexná, dobrá kyslosť so suchým záverom.

• Puro Talha Red s hnedočervenou farbou. Veľmi komplexná vôňa s minerálnymi tónmi z hliny. Chuť veľmi poznačená hlinou, veľmi minerálna s jemnými trieslovinami.

Koľko vína vyrobíte ročne tradičnou metódou?

Čisté Puro Talha je celkom vzácnosť na trhu. Čo sa týka produkcie, Vinárstvo José de Sousa produkuje približne 500 litrov bieleho vína a červeného nie viac ako 5 000 litrov. Podľa názoru vinára Domingosa Soaresa Franca musíte najskôr "pripraviť chuťové bunky", aby ste mohli víno talha naplno oceniť.

Ako tradičná výroba mení chuť a charakter vína?

Pri tradičnej výrobe na chuť vplýva:

• Použitie tradičných odrôd hrozna z regiónu;
• Dlhší kontakt so šupkami a pevnými časťami (dokvášanie) až do polovice novembra, i nadmerné okysličovanie počas vinifikácie;
• Prelievame málo, aby vínu úprava nedodala príliš veľa chuti. Naďalej používame hlinené hrnce so starým obložením, ktoré dodajú vínu pikantné tóny;
• počas predĺženého obdobia zrenia používame zátku z olivového oleja olej na zníženie oxidácie. Toto zrenie môže trvať od 4 do 10 mesiacov v prípade Puro Talha Blanco alebo 16 mesiacov v prípade Puro Talha Tinto.

Použitie hlinených nádob dodáva vínu korenie a tretí rozmer. Červené vína sú spravidla ľahšie a biele gastronomickejšie.

Ktoré odrody hrozna najlepšie rastú na vašich svahoch? Máte klasické odrody hrozna alebo aj vlastné miestne odrody?

Používané odrody hrozna sú tradičné pre tento región, pričom sa prejavujú najmä na žulových pôdach v oblasti Monte da Ribeira a v kontinentálnom podnebí podoblasti Reguengos de Monsaraz. Najstaršia viničná réva, ktorú máme, pochádza z rokov 1952 až 1954. Približne 10 % vinohradu tvorí biele hrozno a 90 % červené hrozno.

Čisté biele hrozno talha, ktoré sa používa, je: Antão vaz, Manteúdo a Diagalves. V červenom odrode z roku 1940 sa používa hrozno Grand noir, Trincadeira, Aragonez a Moreto.

Zber prebieha v prvom alebo druhom septembrovom týždni, najprv biele a potom červené, a asi tri týždne. Musíme využiť vysoké teploty a nízku vlhkosť, ktoré v tomto regióne prevládajú.

Vyrábate víno aj klasickou a modernou technológiou?

Okrem tradičnej pivnice pod úrovňou zeme s hlinenými hrncami a dvoma šliapacími mlynmi má Adega José de Sousa aj štyri mlyny, kde sa stále vykonáva tradičné šliapanie a kde sa vinifikujú prémiové vína. Máme tiež modernú pivnicu. Tá bola postavená súčasnou rodinou majiteľa (José Maria da Fonseca) a má 44 nerezových kadí a všetky technológie potrebné na kvasenie mladých vín. Používame rôzne metódy výroby, čo nám umožňuje vyrábať širokú škálu vín, od ovocných a sviežich až po komplexné, štruktúrované a drevité, prémiové vína. Jedinečnosťou sú minerálne a zemité tony čistého talha (keramických amfor).

Ktoré vína by mal návštevník vášho vinárstva určite ochutnať?

Máme kompletné portfólio zážitkov vínnej turistiky, kde si klient môže vybrať z rôznych ochutnávok vín, pričom ku klasickým ochutnávkam je možné pridať aj regionálne produkty.
Máme tiež program pre rodiny alebo tematické programy, ktoré sa líšia v závislosti od ročného obdobia. Ponúkame ochutnávky vína Talha,. Klient môže ochutnať 2 vína 100 % talha a jedno víno čiastočne vinifikované v talhe (Puro Talha biele, Puro talha červené a José de Sousa Mayor). Najlepšie tak pochopí pojem talha a jeho prirodzenú mineralitu/zemitosť! Ale ak si klient želá ochutnať aj iné druhy vína, máme pre neho pripravené rôzne možnosti.

Ponúkate aj zážitkovú turistiku spojenú s výrobou vína?

Áno, počas obdobia zberu (august a september), ktorého termíny ešte budú stanovené; v závislosti od predpovede na poli a zrelosti viniča ponúkame Vinárstvo José de Sousa možnosť zúčastniť sa na "tematickom" programe zberu.

Adega Jose de Sousa

Zákazníci sa priamo zúčastnia na poli pri rezaní strapcov alebo v pivnici pri ochutnávke muštov či šliapaní. Máme dve možnosti programu. S obedom a bez obeda. Zážitok pozostáva z uvítacieho drinku, po ktorom nasleduje prehliadka vinárstva so sprievodcom. Priama účasť na zbere a šliapaní hrozna končí ochutnávkou vín s obedom z regionálnych pochutín.

Ďakujeme za rozhovor

UK version >

Príspevok Vinárstvo José de Sousa, kde sa víno vyrába tradičnou metódou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

O Madeirských vínach kolujú medzi slovenskými vinármi legendy. Väčšinou však hovoria o pôvodných sudových vínach určených pre námorné plavby, ktoré boli pri vyšších teplotách váľané a dopĺňané s brandy (obdoba portského) pre dlhú trvanlivosť. História týchto Madeirských vín siaha prinajmenšom do polovice 16. storočia. O to viac ma prekvapilo, keď mi Leanor odporučila návštevu miestneho vinárstva Quinta Do Barbusano v Sao Vincente, ktoré sa špecializuje na suché odrodové vína.

Nelenil som a dohodol som si stretnutie s Jessicou, manažérkou vinárstva na krátky rozhovor.

Ahoj Jesica. Povedz nám viac o vašom vinárstve.

Sme veľmi malé vinárstvo, pestujeme vinič na severných svahoch Madeiry, kde získava vďaka moru a skvelej mineralizácii výnimočnú chuť a vlastnosti. Náš hlavný vinohrad, kde sa aj nachádzame, je v São Vincente. Na 12 hektároch viníc tu pestujeme 2 odrody hrozna, Verdelho a Tinta Negra. Ďalších 13 hektárov máme v Ponta Delgada a Porto Moniz. V Porto Moniz máme červené odrody Aragonês a Touriga Nacional. V Ponta Delgada máme zasa Verdelho a Arnsburguer.

Povedz nám niečo o tradíci vášho vinárstva.

Chceme sa orientovať na tradíciu a kvalitu. Naše víno nájdeš skôr v reštauráciach a na degustáciách, než v obchodoch. Hoci zopár tradičných Madeirských obchodov nás má v ponuke.

Pán majiteľ António Oliveira sa venuje pestovaniu hrozna a výrobe vín už viac ako 20 rokov. Na výrobu našich červených vín sa používajú odrody Aragonêz a Touriga Nacional. Ich podiel sa mení podľa sezóny ale vždy dostanú nádych francúzskeho dubového dreva. Občas dubových sudov a vždy nádych hobliny. Vína zrejú v dreve od 6 mesiacov do 2 rokov. Minulý rok sme založili ďalšie nové vinice aj na ostrove Porto Santo. Hrozná z tohto ostrova určite obohatia chute ktoré Barbusano každoročne prináša.

Ak by si si ty mala vybrať jednu fľašku, ktoré víno by to bolo?

Asi biele Verdelho 2019. Verdelho je klasická madeirská odroda viniča už od 17. storočia. Vyžaduje si vyššie polohy, hlbokú pôdu so špecifickým stupňom vlhkosti a sedia jej práve severné strany ostrova. Verdelho má nízku výnosnosť a skoro dozrieva. Má nezameniteľnú chuť a pestuje sa práve preto v São Vicente, Ponta Delgada e Arco de São Jorge.

Počul som, že víno vyrábate tradičným spôsobom, šliapaním…

Áno. Každoročne organizujeme enologické eventy spojené s ochutnávkami, zberom i tradičným šliapaním hrozna. Zber a šliapanie hrozna je pre všetkých zúčastnených sviatok. V našej vinici a degustovni už druhý rok ponúkame aj riadené degustačné ochutnávky spojené s tradičnou madeirskou gastronómiou a prechádzkou vo viniciach.

Výroba vína tradičným spôsobom šliapaním

foto: Quinta Do Barbusano

Ako sa o nich bežný turista dozvie? Treba sa nejak objednať?

Ak chcete aby sa vám náš človek venoval, v sezóne je lepšie si zavolať (+351) 926 637 730 a objednať sa. Počas zvyšku roka stačí zväčša len prísť. Chodia sem páry, milovníci vína i celé organizované skupiny. Sao Vincente je samo o sebe očarujúce a vinohrad vám ukáže inú dušu Madeiry. Naším hlavným cieľom je poskytnúť jedinečný zážitok tým, ktorí nás navštívia!

Vinohrady Quinta Do Barbusano

Opúšťame na chvíľu Jessicu a ideme sa nadýchať do vinohradu. Nádherná prechádzka spojená s plným pohárom. Cez výhonky viniča pozerám na náprotivný kopec s kostolom Panny Márie Fatimskej.

Svahy Sao Vincente však ponúkajú aj skvelé turistické traily od mora až na vyhliadku Bica de Cana a Levadu Faja do Rodrigues s nekonečnými výhľadmi do údolia.

Prechádzka vinohradom

Prechádzka vinohradom ma napĺňa pokojom. Je vidno že o vinohrady sa tu s láskou starajú. Ďalšia terasa, krásna vyhliadka, stôl akoby čakal na moju čašu. Zastavil sa čas. Vnímam len pokoj, ticho a atmosféru. Nad hlavou letia oblaky a v hlave mi lieta more myšlienok. Treba sa zastaviť a vychutnať život. Kam sa ponáhľať. Snenie preruší krátka dažďová spŕška.

Otáčam. Ešte ma čaká degustácia.

Degustácia vín

Centru degustačnej miestnosti tróni obrovský drevený lis na olivy s erbom Quinta Do Barbusano.

S Jessicou sa nás ujala degustátorka, ktorá je nielen milá ale o vínach z týchto viníc vie aj rozprávať. Navyše svoje informácie zabalí do vtipu, porozumenia, ľudskosti a príjemných úsmevov. Degustačné hlty preklápame pre neutralizáciu chutí jabĺčkom. Zapisujeme si skóre. Vôňa, farba, hladkosť, telo, chuť, dozvuk,… Fu. Vždy sú to preteky.

Nakoniec odchádzam s mojimi dvoma favoritmi. Verdelho. Neklamala. :-) A červené cuveé Vinhas do Antonino. Hladké ako samet, veľmi vyvážené, ovocné, plné vône a chuti. Pri nákupe sa osobne stretnem aj s majiteľom. Antonio je skvelý chlap. Vidno že je to pracant a srdciar každým coulom.

Na výzor si moc nepotrpí, skôr ho zaujíma moja voľba a názor na víno. Žije svojimi vinicami a vínom.

Teším sa na večer. Cestou ešte dobijem moju električku. Do elektroáut som sa na Maderie zamiloval. Myslím, že moje rozhodnutie nezaťažovať výfukovými smradmi toto krásne miesto dostalo nový rozmer.

Quinta Do Barbusano

Epilóg

Ráno sa prebúdzam a prvé, čo zacítim na jazyku je včerajšie Verdelho. Čo k tomu povedať. Víno si má človek aj po dlhom čase na jazyku pamätať. Keď o pár dní odlietam, na letisku objavujem celú zostavu Quinta Do Barbusano. Tak predsa ho niekde aj predávajú. :-)

Madeira je známa nádhernými vyhliadkami a vínom. Máte radi krásne vyhliadky a víno? Dve najkrajšie objavíte vo viniciach San Teodore v Quinta Do Barbusano. Objednávať sa mimo sezóny netreba.

Príspevok Quinta Do Barbusano: Najkrajší vinársky výhľad a degustácia vína na Madeire zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak ste aspoň trochu pričuchli k vínam, tak navštíviť v Bordeaux múzeum vín je povinná jazda. La Cité du Vin je jedinečné kultúrne centrum venované svetovému dedičstvu vína. Tá show je fakt výnimočná. Objavíte veľkolepú vínnu cestu naprieč storočiami okolo celého sveta.

La Cité du Vin

Zaujme vás už samotná architektúra v tvare karafy. Priestor s rozlohou viac ako 13 000 m² je rozdelený na 10 poschodí, od toroidu až po vežu, kde sa nachádza vyhliadka s riadenou ochutnávkou vín.

Najkrajšie vinice sveta

Na návštevu si pripravte minimálne tri hodiny. Zaskočí váš už vstupná sála, na ktorej premietajú letecké zábery z najkrajších francúzskych viníc. Poviete si: "prebehnem", ale nedá sa. Tie zábery sú tak dokonalé, že neviete oči odtrhnúť.

Múzeum nájdete za západnými dokmi Bordeaux, z ktoré sa pomaly stáva mládežnícka moderná štvrť.

História vín

Začínate v starom Egypte a postupne sa prepracujete až k dnešku. Múzeum vás prevedie neskutočnou multimediálnou prezentáciou všetkými storočiami. Neviem, čo som vôbec niečo tak pôsobivé v múzeu kedy videl. Je jasné, že na scénografiu, dramaturgiu a svetelný efekt si tu fakt potrpia.

Argentína

Do tohto dňa som o vínnej Argentíne počul iba sporadicky. Mali sme šťastie, práve tu mala Argentína národnú expozíciu vinárstva o jednotlivých oblastiach. Po 30 minútach som mal pociť, že letenku do Argentíny si musím kúpiť ihneď.

Chute, tvary, vône a emócie vína

Ďalšie poschodia sa z nás snažili spraviť someliérov. Rafinovaná interakcia čuchových, chuťových a zmyslovo vizuálnych pomôcok mi konečne pomohla objaviť, ako má chutiť na jazyku satén alebo ako hľadať vo vôňach ovocie, huby či plesnivinu.

Keď som si konečne po dvoch hodinách sadol, predo mnou sa roztočil kruh. Nie hociaký. Postupne sa na ňom roztáčali a deformovali výjavy zo života tak, ako vníma alkoholik víno po jednom, dvoch či desiatich pohároch. :-) Takýto lacný a rýchly pocit kocoviny som ešte nezažil.

Veža Cité du Vin

Sme hore, 58 m nad zemou. Je tu skvelá rozhľadňa. Ale to hlavné, je tu ochutnávka. A tá vás presvedčí, že špičkové vína môžu pochádzať nielen z Francúzska ale napríklad aj z takého Mexika, čo by málokto povedal. Dokonca sme v ponuke našli aj tokajský MONO špeciál nášho kamaráta Macíka.

O predajni suvenírov na prízemí sa rozpisovať nebudem. Obraz si urobte z fotiek sami. Najväčší problém lacných leteniek je to, že vám do lietadla nezoberú kartóny vín. :-)

Bordeaux je predovšetkým mestom vín a ja víno rád.

Oblasť Bordeaux je v princípe rozdelená na 4 vinárske oblasti. Médoc, Libourne, Graves a Entre-Deux-mers. Medoc a Graves rozprestierajúce sa na južnej strane (Left Bnak) sú pokryté najmä veľkými korporátnymi vinárstvami. Naproti tomu Libourne je skôr miesto drobných rodinných vinárstiev, kde pri ochutnávkach nemáte problém stretnúť majiteľa. Práve v Libournes sú aj povestné dedinky Marguux, Pomerol a St. Emilion. Tak na zajtra sa tam pozrieme.

Príspevok Ochutnať Cité du Vin zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kedysi mi jeden priateľ povedal, že streda je zástrčkový deň. Pre mňa bol tento pondelok zas deň presúvací. Prechod cez vnútro Sicílie po trase Roccamena, Poggioreale a Salaparuta na pláže Mazara del Vallo ma nadchol.

Navigácia mi ponúkla efektívne hneď 3 cesty, vybral som si tú štvrtú najpomalšiu.

Roccamena: Diablov most

Asi kilometer juhozápadne od Roccameny stojí Diablov most. Patrí k desiatim najkultovejším záberom zo Sicílie. Most je pravdepodobne normanského pôvodu, ale s dôležitými arabskými vplyvmi.

Čo je na ňom zaujímavé, vedie odnikiaľ, nikam.

Je dobre zachovaný a v nedávnej dobe bol zjavne zrekonštruovaný. Most sa nachádza pod horou Maranfusa a prechádza cez pravé rameno rieky Belice.

Bežne toto miesto ani nenájdete. Je tu neskutočné ticho. Priestor premýšľať, prečo na Sicíliu znovu a znovu ísť.

Poggioreale

Mestečko Poggioreale možno od roku 1968 nazvať mestom duchov.

Malebné sicílske mestečko zasiahlo pred polstoročím zemetrasenie, ktoré spôsobilo, že väčšina jeho obyvateľov definitívne utiekla, aj keď mnohé budovy zostali stáť. To, čo po sebe zanechali, sa stalo jedným z najväčších talianskych miest duchov – miestom zamrznutým v presnom čase zemetrasenia. 

V škole je zničená len časť, na tabuli sú stále čmáranice žiakov a na stene je v kalendári rok: 1968.

Ruiny Poggioreale

Zemetrasenie v údolí Belice vtedy zabilo 200 ľudí. Sicílčania ho nazývajú svojimi modernými Pompejami. Za menej než hodinu ľahlo po zemetrasení celé mesto. Nikdy sa nespamätalo. Nakoniec bolo prestavané na bezpečnejšom mieste niekoľko kilometrov južne.

Dnes je mesto oplotené a okupuje ho iba pár túlavých psov.

Je tam zákaz vstupu, ale vysvetli to slovákovi.

Salaparuta

Živú tektoniku možno vidieť po celej Sicílii. Na cestách i v regióne.

Schádzam dole z hôr a otvára sa mi vinársky región Salaparuta.

Grillo, Catarratto a Nero d Avola

Terre Siciliane. Tri sorty zrodené priamo na Sicílii. Nebudem vás s tým obťažovať. Poobedoval som s rodinou Vaccaro a ani neviem, čím som si to zaslúžil.

Naložil som kartónik 7dl šampiónov a diaľnica E90 ma spoľahlivo doviedla do iného sveta.

Mazara dell Vallo

Roviny a pláže Sicílie. Tak som bol zo šoférovania ubitý, že som si musel dať nejakú desinku na záver. Skvelé popri mori, popri prístave a na záver aj nejaké to čľupnutie do vĺn.

Proste skvelý pracovný deň. Pripisujem pekných 11+3 cestou, spolu 14 km. Nie moc, ale aspoň som konečne vyhulil tempo na 6 minut za km.

Na zajtra mám naplánované objaviť saracénsky maják a plážové traily v Granitole.

Príspevok Cez Diablov most a mŕtve Poggioreale na pláže Mazara del Vallo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.