Výstup na Gerlach s horským vodcom: trasa cez Velickú a Batizovskú próbu, praktické tipy a emócie z najvyššieho štítu Slovenska.

Podarilo sa! Zdolali sme Gerlach

Zdolali sme Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), najvyšší vrchol Slovenska aj celých Karpát. Vyrazili sme zavčas rána zo Sliezskeho domu, plní energie a očakávaní. Čakala nás klasická trasa cez Velickú a Batizovskú próbu – 11 kilometrov s prevýšením približne 1 100 metrov.
Už na štarte nám bolo jasné, že to nebude len taká prechádzka.

Výstup cez Velickú próbu

Prvá časť cez Velickú dolinu, okolo Večného dažďa až po Kvetnicu, bola ešte v pohodovom tempe. Tam to začalo byť vážnejšie – obliekli sme si sedacie úväzy, prilby a naviazali sa na lano. Velická próba bola prvou skúškou, ktorú sme zvládli s rešpektom, no s úsmevom.

Potom prišlo strmé stúpanie. Miestami sme išli štvornožky cez skalný terén, kým sme sa vyšplhali do Sedla nad Kotlom (2 440 m). Tu sa otvorili úchvatné výhľady na tatranské štíty a doliny, ale dlho sme sa nezdržali – čakali nás ďalšie technické úseky.

Batizovský žľab a finálny výstup

Traverz cez Gerlachovský kotol nás priviedol k Štrbine pod Kotlovým štítom – a tam sme prvýkrát zbadali náš cieľ. Ešte bolo treba zdolať Batizovský žľab, ktorý preveril naše sily. Po hodine náročného stúpania sme sa konečne ocitli pri kríži na vrchole Gerlachu.

Pohľad z vrcholu bol neuveriteľný. Z vtáčej perspektívy sme videli celé Tatry, a hoci sme boli vyčerpaní, únava sa stratila v eufórii. Radosť, fotky, malý oddych – a už sme mysleli na zostup.

Náročný zostup a kamzíky pri Batizovskom plese

Cesta dolu býva vždy tvrdšia skúška než výstup. Batizovská próba so železnými stupačkami si vypýtala maximum koncentrácie. Odtiaľ to už bol len kúsok k Batizovskému plesu, kde sme doplnili energiu a stretli rodinku kamzíkov – pozerali na nás pokojne, akoby tu patrili viac než my.

Záver po Tatranskej magistrále späť na Sliezsky dom bol o posledných zvyškoch síl, ale odmenou nám bolo tematické pivo „Gerlach“. Zaslúžené!

Praktické tipy k výstupu na Gerlach

• Bez horského vodcu to nejde – výstup na Gerlach je oficiálne povolený iba s certifikovaným horským vodcom.
• Trasa: Sliezsky dom – Velická próba – Sedlo nad Kotlom – Batizovský žľab – Gerlach – zostup cez Batizovskú próbu a Batizovské pleso.
• Dĺžka: cca 11 km, prevýšenie 1 100 m, čas 8–10 hodín.
• Vybavenie: pevná obuv, vrstvy do každého počasia, prilba, sedací úväz (vodca zabezpečí lano a výstroj).
• Kedy ísť: ideálne v lete a na jeseň, keď sú stabilnejšie podmienky.
• Nástupné miesto: Sliezsky dom – dostupný autom, taxíkom alebo pešo zo Starého Smokovca (cca 2 hodiny).

Gerlach je zážitok na celý život

Výstup na Gerlach nie je len o zdolaní Vysokých Tatier a najvyššieho bodu Slovenska. Je to deň plný emócií, adrenalínu, prekonávania samého seba a napokon aj pokory pred tatranskou prírodou.

Kto raz stál pri kríži na Gerlachu, ten už Tatry nikdy nebude vnímať rovnako.

Koľko stojí výstup na Gerlach s horským vodcom?

Príspevok Výstup na Gerlach s horským vodcom: Ako sme zdolali najvyšší vrchol Slovenska zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Výlet, kde sa aj 1200 metrov zmení na Tour de France. Cyklistika okolo Oravskej priehrady ponúka výhľady, krčmy aj duchov.

Duchovia na stanici a štart pod dohľadom osudu

Nedeľa, 25. máj, 8:50. Železničná stanica Trstená – prázdna, tichá, bez vlakov. Výluka. Našťastie pre nás, aj pre miestnych železničiarov, ktorých úprimne potešila naša prítomnosť. Zhadzujeme z nosiča Pandu, Kontesu a Bianku, balíme takmer všetko potrebné (čo sa neskôr ukáže ako kľúčové slovo dňa) a počúvame tip od miestnych: „Cyklochodníkom do Targu.“

Pekné. Ale dnešný plán nemeníme. O 9:15 vyrážame smer Oravská priehrada. Prvých 1200 metrov ubehne rýchlo. Prvá pauza ešte v Trstenej: „Chlapci, vy mi neviete povedať, že nemám prilbu?!“

Tour de Trstená: keď 6 kilometrov nestačí

Rýchly GPS pohľad – 1,2 km. Rýchle rozhodnutie: „Zuzka, Vladko, choďte. Ja sa vrátim pre prilbu, dobehnem vás na hrádzi.“

Zápletka level dva: chýba aj celá podsedlová kapsička. Druhý obrat. Rovnaký kopec. Rovnaký spot. Poctivá dávka déjà vu. Výsledok? GPS ukazuje 6 km. Realita? Stále len 1200 m od štartu.

Nakoniec sa od zakliateho miesta lúčim rýchlym šprintom, dobieham dvoch spolubojovníkov na hrádzi a Zuzka sa, samozrejme, vďačne spýta:
„Maroško, a poďakovala som ti za prilbu?“
„Áno. Asi takto: 'Kde sa toľko motáš?! Čakáme ťa 20 minút!'“

Námestovo bez kávy, Klin s výhľadom ako v Riu

Pokračujeme lesom, úsek síce bez výhľadov, ale zato s kopou zábavy. V Námestove nás čaká malý šok – nedeľa pred obedom, ale všetko zatvorené. Káva ani pivo nikde.

Takže smerujeme ďalej – bočnou cestou s výhľadom na Babiu horu stúpame do obce Klin. Odtiaľ vedie krátky, no krásny výšľap ku Socha Krista – Rio de Klin. Vrchol Grapa, výhľad na priehradu, otvorený bufet. Konečne. Pivo, oddych, fotky z každého uhla. Naozaj každého.

Hranica, zmena plánu a Marysina polana

Zjazd späť do Klina, pokračujeme cez Zubrohlavu a Bobrov do Poľska. Pôvodný plán: rozhľadňa nad Hladovkou. Realita: čas tlačí.

Zrazu pohraničná scéna: kamenná socha miestnej devy drží tabuľku „Marysina polana – wieza widokowa“. Vedie k nej šotolinová cesta. Berieme to ako znamenie. Meníme plán. A dobre robíme – krásny výhľad, ticho, žiadne davy.

Návrat cez Jablonku, Liesek a záverečná Žaba

Z Marysinej polany zbiehame na hlavnú cestu. Cez Jablonku a Chyžné sa vraciame späť na Slovensko. V Liesku krátka odbočka ku kaplnke a napájame sa na cyklochodník Trstená–Targ. Presne ten, ktorý nám ráno odporúčali železničiari.

Záver patrí osvieženiu v podniku s príznačným názvom Žaba. A ako na začiatku, tak aj na konci – stretávame miestneho „promotéra“: „Trstená–Targ! A aj ubytovanie vybavím.“

Záver: Orava, kde sa nič nemení... a práve preto sa vraciame

Cyklistika okolo Oravskej priehrady nie je len o kilometroch. Je to o príbehoch medzi nimi. O ľuďoch, výhľadoch, prekvapeniach a tom, že nie vždy treba ísť tam, kam ste chceli. Stačí ísť tam, kam vás zavolá cesta... alebo devy z kamenných sôch.

Tipy pre cyklistov: Oravská priehrada na dvoch kolesách

• Stanica Trstená = dobrý východiskový bod – bez vlakov, ale s možnosťou parkovať a naladiť sa rozhovorom s miestnymi.
• Nezabudni prilbu... a podsedlovú kapsičku – ozaj, fakt si to skontroluj. 1200 metrov môžu bolieť viac ako 60 km.
• Námestovo je krásne, ale nedeľne zavreté – nenájdeš tu ani kávu, ani pivo. Vezmi si rezervu alebo cieľ mier viac severne.
• Rio de Klin je povinná fotozastávka – krátky výšľap, výhľad, bufet. Ideálne miesto na pivo aj pokoj.
• Marysina polana namiesto Hladovky – plán B, ktorý ťa odmení. Poľská rozhľadňa prístupná šotolinou, bez davov, s výhľadmi.
• Cesta späť cez Liesek ponúka panorámu Západných Tatier – bonus pre dušu.
• Záver v Žabe so „zlatým“ promotérom – odpočívaj, počúvaj tipy. Možno sa zrodí ďalší cyklovýlet.

Príspevok Cyklistika okolo Oravskej priehrady: Z Trstenej až na Rio de Klin zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jar je tu a bicykel v kúte už netrpezlivo prehadzuje rýchlosti sám od seba. Tak teda dobre, pomyslím si, je čas vyvetrať lýtka, srdce aj výčitky po zimnom leňošení. Vybrali sme si „jarné zahrievacie kolečko“ – ako inak než rovno cyklovýšľap MTB na Lysú Horu, cieľ 7 kopcov 3 jazerá, v pohorí Ćergov. Lebo keď už sa po zime vrátiš na bicykel, tak rovno do kopca, prudko, dlho a s výhľadmi ako odmena (a výhovorkou na prestávky).

Kde vystúpiť z vlaku?

Z: Môžme ísť takto v sobotu? (mapa v prílohe)
M: Za mňa OK ale začal by som už v Raslaviciach.
Z: Dobre, aspoň sa rozjazdím pred tým stupákom.

...A tak sme namiesto zastávky Hertník z vlaku vystúpili v Raslaviciach a výlet sa začal.

Nooo... teda začal ako začal. Keď musíš "skoro ráno" o 8:25 stihnúť vlak z Prešova, rannú kávu v takom prípade doma isto nestihneš! Hľadali sme teda v Raslaviciach. Podarilo sa! Penzión neďaleko železničnej zastávky, v ňom rýchla káva a konečne môžeme šliapnúť do pedálov.

Popri Sekčove

Prvé kilometre po asfalte proti prúdu Sekčova a my za sebou postupne nechávame Vaniškovce, Osikov a Fričkovce. "A kde je tá chata Čergov?" Zaznela otázka pri pohľade na pohorie, ktoré máme dnes v pláne zdolať. "No tam hore" znela stručná a jasná odpoveď s dodatkom "schovaná niekde v tých stromoch". Čo ale za okamih zbadáme, je tabuľa s nápisom Hertník. A to môže znamenať len jediné, koniec rozjazdievania sa, pripravte sa na ten stupák! Aaa tak ešte nie, ešte ten očakávaný stupák na chvíľku odložme, veď v Hertníku majú kaštieľ.

Prvá, neplánovaná fotoprestávka dnešného dňa netrvá dlho, v každom prípade ale kaštieľ obchádzame zo všetkých strán, aby sme našli miesto odkiaľ môžeme nahliadnúť aj za jeho hradby.

"Dobre chlapci, ešte tuto chcem jedu fotku a ideme! A stojíme až pro kolibe!"

MTB na Lysú Horu

Chata Čergov

Nuž, kto by teraz čakal ten vytúžený stupák má smolu, Chata Koliba je od nás 1,2km blízko a len 50m hore. Hurá máme šťastie, nikde ani živej duše a všetko zamknuté, ešteže nám vonku nechali lavičky. Občerstvenie z batoha v príjemnom prostredí vedľa rybníka po takto náročnom začiatku výletu určite padne vhod každému. Tradične ešte zopár cvaknutí mobilom a o desať minút už konečne veselo stúpame hľadať tú schovanú chatu Čergov. Lesná asfaltka vo vcelku slušnom, aj keď po predchadzajúcich daždivých dňoch miestami v dosť zablatenom stave nás vedie až takmer do sedla Čergov.

Reklamná tabuľa s nápisom Chata Čergov, logom neďalekého svetového pivovaru a šípkou naznačujúcou ten správny smer nás nakopnú do záverečneho úseku a tak sa čoskoro zastavujeme pri označníku "Sedlo Čergov, chaty". Odtiaľto je to k samotnej chate už iba približne-presne asi 47,3 m, takže hádate správne... o malú chvíľku už sedíme v jej útrobách.

Opäť sa občerstvíme, osviežíme ale zároveň dostávame inak od milého personálu nepotešujúcu informáciu "žiaľ magnetky dnes nemáme". Mierne sklamaní (áno vážne len málinko) sa teda chystáme vyraziť na ďalšiu časť cesty, keď v tom priamo vo dverách chaty stretávame malú skupinku turistov a v nej jednu známu tvár.

Kamarátka, ktorú sme nevideli už hádam aj roky. My pripravení na pokračovanie výletu, ona s partiou túžiaca po občerstvení a oddychu v chate, takže spoločná fotka a toto milé nečakané stretnutie spolu s chatou Čergov opúšťame po zelenej turistickej značke smer Lysá.

Smer Lysá

Zastavujeme sa až pod Okrúhlou kde nachádzame krásne prostredie Oddychovej zóny pod Okrúhlou. Počasie nám veľmi nepraje a tak túto fotopauzu skracujeme na nutné minimum, aby sme po pár metroch opäť v sedle zbadali na neďalekom kopci stožiar, náš najbližší cieľ. Alebo žeby teda opäť nie? MTB na Lysú Horu.

Do cesty nám niekto postavil kaplnku, Oltár Kameň. Aj tuto sa na nás usmeje šťastie, a keďže kaplnku nepostavili do cesty iba nám, máme sa komu poďakovať za cvaknutie spoločnej fotky.

Lysá vrchol

Opäť sadáme do sedla a po nekonečných 240 metroch nás víta tabuľka "LYSÁ VRCHOL". Zvládli sme to! Toto je hlavný cieľ dnešného výletu. Rozhliadame sa po okolí no vzhľadom na počasie sú dnes tie výhľady nie najlepšie aj tak však nádherné.

Nasleduje fotka tu, fotka tam, fotka takto, ešte takto, aj na tejto lavičke jednu poprosím a nech je tam aj bufet autobus, počkajte ešte zbehnem k nemu a poprosím si ďalšiu. Ja si prosím jednu tuto, takú že akože zjazdujem. Akože zjazduješ? To je dobré... poďme dole po tom snehu, a zrazu z fotošialenstva plynulo prechádzame do zjazdu a ani si nestihneme uvedomiť, že sme už opustili Lysú.

Zjazd po snehu

Zábavka na snehu nás ale veľmi rýchlo prestane baviť. No nešlo to tak ako sme si to predstavovali, a preto aj pre vlastnú bezpečnosť opúšťame snehové pole a radšej zjazdujeme bezpečnejšie okrajom zjazdovky. Mierne vymrznutí odkladáme bicykle pri chate Šport a ideme sa usušiť, a zahriať.

Najkrajšia časť výletu?

No pre každého niečo iné. Ale zjazd asfaltkou od chaty Šport do Drienice je príjemnou zmenou. Dáme kávu? ...zaznie popri svišťaniu vetra v ďalšej časti zjazdu tesne pred Sabinovom.

OK stojíme na benzínke. Rýchle doplnenie kofeínu a centrum mesta už obchádzame bočnou gravel uličkou popri hradbách odkiaľ je to na cyklochodník smer Prešov, v ktorom je cieľ dnešného výletu, už len na skok.

Príspevok Jarný cyklovýšľap MTB na Lysú Horu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Výlet vlakom na Hričovský hrad som zvažovala dlhšie a cesta vlakom na Žilinu mi to vždy pripomenula. Žilina leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline na sútoku Váhu s riekami Kysuce a Rajčianka. Celá kotlina sa nachádza medzi horskými pohoriami Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina.

Vlakom na Žilinu

Počasie hlásili výborné, tak sme sa vybrali na výlet. Z vlaku sme vystúpili krátko pred 9 tou a vybrali sme sa smerom na Veveričkin les.

Krátkym stúpaním lesom sme sa dostali k hojdačke, kde sme si spravili prestávku s občerstvením, pohúpali sa trochu a pokračovali k obrej lavičke s výhľadom na celú Bytču a pohorie okolo.

Pofotili sa ďalej k srdcu na ďaľšie prekrásne panorámy okolia.

Z Paštinej Závady na Hričovský hrad

Po červenej značke sme prišli až do dedinky Paštiná Závada a zvolili smer Hričovský hrad. Krásna mierne stúpajúca cestička lesom ubiehala jedna radosť. Okolo obeda sme dorazili k nášmu cieľu, kde sa partička dobrovoľníkov podieľala na obnove hradu a práca im šla krásne od ruky.

Pochutnali sme si na dobrotách, čo sme si pripravili aj pochválili chlapcov, akí sú šikovní.

Naspäť cez Hričovské Podhradie

Cestu naspäť sme zvolili po žltej do Hričovského Podhradia. je tu síce prudšia cesta, ale zato úžasná skalná scenéria s malými výklenkami.

Na vlakovú stanicu ZSSK sme prišli krátko pred 16.00. Ešte nám bolo málo, tak sme zašli vlakom do Žiliny pozrieť námestie a schladiť sa do kina.

Pekný nenáročný výlet.

Príspevok Výlet vlakom na Hričovský hrad alebo prečo vystúpiť z vlaku v Žiline zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.