Po Krakove, Varšave a Gdansku mala Vroclav uzavrieť našu poľskú kolobežkovú epopeju. Netušili sme, že Vroclav na kolobežkách nás najprv oklame.

🎙️Nerád čítaš? Vypočuj si podcast

Deň 1: Poľské benátky a ostrovy Odry

Vroclav sa nezdá. Centru tu nie je centrom. Vystúpili sme z vlaku. Zložili sme batožinu v bytíku blízko stanice, rozložili skladacie kolobežky Kostka a bez mapy ihneď vyrazili smerom k Odre. O desať minút sme už kľučkovali po mostoch okolo kanálov. Rieka tu netečie, ona sa vetví. Sedem ostrovov, desiatky lávok. Preto volajú miestni Vroclav aj „poľské Benátky“.

Najväčší z ostrovov – Ostrów Tumski – pôsobí ako iné mesto. Gotické veže, plynári zapínajúci večer ručne lampy, ticho.

„Tak toto je centrum?“ pýtam sa.

Nie je.

Skutočný Rynek Glowny je úplne inde. Vroclav si centrum stráži ako tajomstvo.

Na Tumskom ostrove nás dostala nielen Katedrála sv. Jána Krstiteľa ale najmä výstava v nej. Neviem si predstaviť podobnú monumentálnu inštaláciu "poslednej večere" na Slovensku.

Z úplne iného súdka je moderná inštalácia Nawa od Oskara Ziętu so zrkadlovými oblúkmi medzi stromami. Minulosť a súčasnosť sa tu nehádajú. Len stoja vedľa seba.

Večer sme sa vracali okolo Panoramy Racławickej – 114 metrov dlhého kruhového obrazu z roku 1894. Jeden z najväčších svojho druhu v Európe. Obraz sem previezli po vojne z Ľvova ako silný symbol "presťahovaného" mesta.

Vedeli ste, že Vroclav patrila postupne Čechám, Rakúsku, Prusku aj Nemecku? Až po roku 1945 sa stala definitívne poľskou. Preto tá architektonická schizofrénia. A preto je taká fascinujúca.

Sumár: 14 km, 6 hodín na kolobežke

A tiež prvé poznanie: kolobežka je v meste rýchlejšia než električka a slobodnejšia než auto. Mosty, dlažba, nábrežie – nič z toho nie je problém (pravda, tie dlažobné kocky občas áno)

Oceníš, keď môžeš kolobežku jedným pohybom zložiť a vojsť do električky alebo galérie.

Náš tip: Medzi hlavnou budovou Polytechniky a Geocentrom premáva lanovka Polinka. Vedie priamo nad Odrou. Skladacia kolobežka je do nej ideálna – ušetríš si kilometre obchádzania cez mosty a máš výhľad na mesto z výšky.

Deň 2: Centrum, bunkre a trpaslíci

Na kolobežky sme nastúpili skoro ráno. Vroclav sa ešte len prebúdzala. Obrovský okruh nás viedol okolo OC Wroclavia, k ikonickej Vodárenskej veži.

Wieża Ciśnień

Keď sme k nej dokolobežkovali, pôsobila ako z románu. Červená tehla, 63 metrov výšky, novogotické detaily. Wieża Ciśnień z roku 1904 nevyzerá ako technická stavba. Skôr ako hradná veža, ktorá zablúdila do 20. storočia. Miestni ju bez váhania nazývajú „najkrajšou vodárenskou vežou sveta“. A úprimne? Ťažko by si hľadal vodárenskú vežu, ku ktorej sa ideš odfotiť ako katedrále.

Iba kúsok od nej (pri nábreží) je Hydropolis - unikátne centrum vedomostí o vode v historickom podzemnom zásobníku na vodu. Pred vchodom je najdlhšia vodná tlačiareň v Európe (voda padá a vytvára nápisy). S kolobežkou tam zaparkuješ za sekundu.

Pokračujeje k vlaku do neba okolo najvyššej budove mesta – Sky Tower. Moderné vrstvy mesta sa tu miešajú so starými ako akvarel po daždi.

Najväčšie prekvapenie a dnešný cieľ? Poľský vlak do neba a Muzeum Współczesne Wrocław v štvrti Szepin. Sídlí v nadzemnom protileteckom bunkri z roku 1942. Brutálny betón, ktorý dnes ukrýva súčasné umenie. Otvorené v roku 2011, unikátne svojou lokalitou i prezentovanými dielami. Minulosť, ktorá mala chrániť pred bombami, dnes chráni obrazy.

👉 Zamyslenie Poľský vlak do neba
👉 Viac o Muzeum Współczesne Wrocław

Dzielnicą Czterech Wyznań

Podvečer sme sa rozhodli potúlať po Dzielnici Czterech Wyznań – štvrti štyroch vierovyznaní. Katolícky kostol, pravoslávny chrám, evanjelický kostol a synagóga v pešej vzdialenosti pár minút od seba, to je aj na tolerantnú Európu trochu nahusto.

Hľadali sme sakrálne stavby a našli sme perfektnú vegánsku reštauráciu, nočný bar a Neon Gallery na Ruskej ulici. Staré reklamné neóny z 60. a 70. rokov dnes svietia ako spomienka na socialistický dizajn a vytvárajú kulisu pre kreatívcov a mladých influencerov.

Neon Gallery

👉 Viac o multikulturálnom a kreatívnom priestore a nočnom živote Neon Gallery.

Rynek Glowny

Do centra mesta na Rynek Glowny sme dorazili až podvečer. Farebné domy, gotická radnica, svetlo, ktoré sa láme na dlažbe. Mesto sa tu hrá na renesanciu, hoci je mladšie, než vyzerá.

Vedeli ste, že Vo Vroclave je viac než 400 bronzových trpaslíkov roztrúsených po meste.? Začalo sa to ako protikomunistický happening v 80. rokoch. Dnes ich deti milujú a turisti naháňajú. Existuje aj trpaslík na kolobežke. Volá sa Hulajanek a nájdeš ho (príznačne) pred predajňou kolobežiek v blízkosti cyklotrás.

Sumár: 27 km a 10 hodín na nohách a kolobežke

Kolobežka Kostka tu ukázala svoju silu: veľké kolesá zvládnu dlažbu, skladací rám nás pustil do múzea, a my sme za deň videli viac, než by sme zvládli peši za týždeň. Áno kolobežka je ideálnym dopravným prostriedkom na spoznávanie mesta. Je výhodnejšia ako bicykel, lebo nemusíš neustále nasadať a zosadať. Stačí zložiť nohu.

Praktický Scooter-hack: Vroclav má jedno špecifikum – "maćkovú dlažbu" (veľké mačacie hlavy) v úplnom centre. Kým Rynek je pre kolobežku s malými kolesami "vibračná skúška", hneď vedľa neho vedie Promenada Staromiejska. Je to zelený pás s hladkým asfaltom/mlatom, ktorý kopíruje bývalé hradby a vodnú priekopu. Pre kolobežku je to "diaľnica" cez centrum bez trasenia hlavy.

Deň 3: Vroclav ako mekka umenia

Ráno cez mosty, okolo ZOO, smer Hala Stulecia – UNESCO pamiatka z roku 1913, revolučná železobetónová kupola. Vedľa stojí ihla Iglica – symbol povojnovej výstavy, o ktorej sme dlho rozmšľali, či to je umenie alebo nejaký pozostatok zabudnutého žeriavu.

A trochu ďalej Japonské záhrady a ticho medzi kaprami koi.

Náš prvý dnešný cieľ? Contemporary Art vo Four Domes Pavilion – jedna z najlepších galérií súčasného umenia v Poľsku a možno i v EU. Privítala nás manažérka múzea, Iwona Dorota Bigos. Prechádzali sme zbierkami, ktoré dokazujú, že Vroclav nie je len historická kulisa. Je to pulzujúce laboratórium dneška.

👉 Viac o Four Domes Pavilion

Popoludní Národné múzeum. Gotika, renesancia, baroko. Kurátor Michał Antoni Pieczka nám rozprával o stredovekých oltároch tak zanietene, až som mal pocit, že sochy dýchajú. Nie nadarmo sa hovorí, že Vroclav je mekkou poľského umenia. V roku 2016 bola Európskym hlavným mestom kultúry.

👉 Viac o Národnom múzeu Vroclav

Večer bol v znamení slalomu medzi turistami po nábreží Odry. Keď sme okolo unavene kráčajúcich turistov leteli podvečer na kolobežkách, videl som v mnohých očiach neskrývanú závisť. Mierny dážď nás zrýchľoval. Freska kaviareň ponúkla pivo a pokoj.

Sumár: 18 km 8 hodin

Gastrotipy pre "kolobežkový pohon"

Vroclav je tiež známa svojou gastronómiou:

• Hala Targowa je historická tržnica (blízko piesočného ostrova), kde kúpite najlepšie pirohy a čerstvé ovocie na cestu. Interiér s betónovými oblúkmi je pre milovníkov architektúry a fotografie povinnosť.
• Pasibus: Je považovaný za lokálnu legenda burgerov, ktorá začínala ako foodtruck. Po 27 km v nohách padne určite vhod.

Deň 4: Nadodrze a iné Vroclavy

Turistické centrum sme nechali za chrbtom. Mierime do Nadodrze.

Štvrť, ktorá bola kedysi zanedbaná, dnes žije galériami, dielňami a street artom. Objavujeme starú zrekonštruovanú stanicu i komunitné dvory s cieľom objaviť záhradu grafít, ktorá vznikla v spolupráci s centrom OKAP. Street art tu nie je vandalizmus. Je to kultivácia priestoru. Dvory s murálmi sme nakoniec našli na ulici F.D. Roosevelta. Postavy tu doslova vystupujú zo stien.

👉 Pozri Mural garden na Rooseveltke

Tu sa ukazuje výhoda citytouringu na kolobežke najviac. Vchádzaš do ulíc, ktoré by si peši obišiel, autom minul a v MHD ani nespoznal. Kolobežka je mestský kompas.

Pozor na nočné jazdy cez obrubníky! Johny si z Vroclavi odniesol nielen 80 GB fotiek, ale aj načreté rebro ako suvenír. Vroclavská dlažba neodpúšťa nepozornosť, ani keď sa pozeráte na krásne neóny.

Sumár: 23 km a takmer 10 hodín v nohách.

Prečo Vroclav na kolobežkách Kostka?

• rýchle presuny medzi ostrovmi a štvrťami
• zvládnutá dlažba aj nábrežné cesty
• skladací rám umožní vstup do galérií i dopravy
• mesto na dosah, oveľa väčší akčný rádius než pešo
• nulové parkovné, nulový stres

Na druhý deň už len skladanie kolobežiek a vlak domov.

Vroclav nás nevyčerpala. Len otvorila ďalšie plány a otázky. Kam v Poľsku ďalej?

FAQ: Vroclav na kolobežkách

Príspevok Kostkovic Vroclav: na kolobežkách v meste ostrovov a poľského umenia (4-dňový sprievodca mestom) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Varšava centrum vie zaskočiť hneď po príchode. Stačí prísť na hlavnú stanicu a hneď zistíte, že z perónu na perón môže byť nekonečne ďaleko. Myslíte si, že ste na správnej stanici – a o 300 metrov ďalej zistíte, že máte ísť na inú stanicu - Śródmieście. Takto som sa ocitol v spleti chodieb hlavnej stanice, hľadal pokladňu a miesto informácií nachádzal len obchody a blikajúce LCD panely.. Tam som absolvoval svoju prvú poľskú jazykovú lekciu.

Staničná lekcia Varšavy

Po štvrťhodine som konečne natrafil na pokladníčku.
– „Two tickets for three days, please,“ ukazujem prstami.
– „Trzy bilety?“
– „Nie, dva bilety na tri dni!“ skúšam slovensko-poľskú improvizáciu.
– „Dwa czy trzy?“ nechápavo sa usmieva: „Dokąd pan jedzie?“
– „Varšava!“
– „Ale jesteś w Warszawie.“

– "Kúrva!", stratil som trpezlivosť: „Dva bilety na 72 godzin. S1, Varšava.“
Pokladníčka sa rozžiarila: – „Aha, kúrva! Miejski. Za rohem jest automat biletowy.“

A tak som sa naučil prvé poľské slovíčko, ktoré funguje všade.

Palác kultúry a vedy

Keď sme vyšli so všetkými baglami a kolobežkami, pred nami sa objavil Palác kultúry a vedy. Monument 20. storočia, ktorý Varšavčania dlho ironicky prezývali Stalinov chladič – rovnako, ako Pražania svojho času pomenovali gigantický Stalinov pomník „Fronta na mäso“.

Pôvodne sa plánovalo celé „Mesto priateľstva“ – komplex budov, ktorý by Varšavu zmenil na miniatúrnu Moskvu. Našťastie zostalo len pri jednom paláci. Architekt Lev Rudnev doň pridal prvky z Krakova a Lublinu, aby pôsobil „poľskejšie“. Ale Varšavčania mu aj tak hovorili skratkou PKiN – a trochu posmešne: „Palác kultúry i nešťastia.“

Dnes Palác kultúry a vedy (237 m) už dávno nie je len spomienkou na komunizmus. V jeho stenách nájdete divadlá, múzeá, kongresové sály aj kino. A hoci ho prekonal Varso Tower (310 m), stále je ikonou mesta, ktorá k Varšave patrí.

Varšavská La Défense

Kým kedysi dominoval len Palác a stanica, dnes ich obklopujú moderné sklenené veže – Varso Tower, Warsaw Spire či Warsaw Unit s „dračiou kožou“. Nová panoráma mení tvár mesta a Varšava pôsobí ako stredoeurópska metropola, plná skla, svetla, kancelárií a obchodných centier, ktorá sa už neobzerá za minulosťou.

Varšavské geto

Medzi mrakodrapmi a v bočných uličkách sa však stále dajú objaviť zvyšky varšavského geta. Často zamurované v stenách novostavieb, nenápadné a tiché. My sme ich hľadali na kolobežkách – a priznávam, mnohé sme aj minuli.

Kvašáky a jazykové lekcie

Johny je známy svojou slušnosťou. Má veľký problém vyjadrovať sa priamo a expresívne. Zažili sme to u domácej, bývalej lekárky na penzii. Okrem debát o politike a živote v našich malebných krajinách sa Johny spýtal, či by mu nemohla poradiť. Práve dobral silné antibiotiká a v žalúdku mal akosi neisto.

– „Mám akúsi divnú, neistú stolicu,“ zašveholil Johny.
– „Niepewna stolica? Co się u Państwa dzieje? Daka polityka?“
– „No… riedku stolicu,“ nástojí Johny, naznačujúc brušné kŕče.
Domáca sa zamyslí, potom kývne hlavou:
– „Jaj, masz biegonki. Sraki, ty masz sraki.“
– „Zjedz kiszone ogórki, to na pewno pomoże.“

A tak sme v bočných uličkách narazili na malý trh – syry, rebierka, kompóty a, samozrejme, kvašáky. Tie sa stali záchranou pre Johnyho žalúdok po antibiotikách. Slovo sraki si pamätáme doteraz. A kvašáky na trhu boli naozaj výborné, hoci Johny sa nepriznal, či pomohli.

Asi áno, lebo o pár ulíc ďalej v Hale Koszyki (Warsaw Foodie Market) nás dostali hneď pri vstupe lisabonské koláčiky (Pasteis de Nata). Odchádzali sme až po hodine, po dobrom indickom menu a zmrzline navyše.

Večerná Varšava centrum

Končíme na brehu Visly, solídne unavení, s dvoma plechovkami Tyskie kúpenými v Žabke, sledujúc očarujúce tvary legín vyšportovaných mladých bežkýň.

Kostka kolobežka na skvelých ložiskách je v meste cennejšia než poklad. Bez nej by ste nevideli polku Varšavy. ani by ste nevnímali tie závistivé pohľady podvečerných utrmácaných turistov.

Za nami je Mazowiecka ulica, ktorá vibruje barmi a klubmi. Ale Nowy Świat a jeho Pawilony (ukryté za bránou číslom 22/28) bzučiace ako úľ nám pripomenuli atmosféru legendárnej Stoczni v Gdansku. Všetko sme si prebehli – Johny hodnotil ceny piva, ja estetiku a malebnosť prostredia.

Nakoniec vyhralo niečo celkom iné. Prešli sme paláce aj trhy, bary aj kluby – a nakoniec nám najlepšie chutí pivo v kľude záhrady v Otwocku.

Aj taká je Varšava: hlučná aj tichá, provokatívna aj obyčajná. Najprv vás vyhodí z rytmu, a potom vám dá miesto, kde sa znovu nadýchnete.

Čo vidieť a zažiť vo Varšave

• Palác kultúry a vedy (PKiN) – „Stalinov chladič“, dnes divadlá, múzeá a vyhliadky na mesto.
• Varso Tower a moderná panoráma – najvyšší mrakodrap EÚ (310 m), Warsaw Spire či Warsaw Unit s „dračiou kožou“.
• Múry varšavského geta – skryté fragmenty histórie Varšava centrum.
• Mieste trhy a kvašáky (kiszone ogórki) – poľské probiotikum a autentická chuť ulice.
• Hala Koszyki (Warsaw Foodie Market) – moderná hala s kuchyňami sveta, od pasteis de nata až po indické kari.
• Nočný život Varšavy – Mazowiecka pre bary a kluby, Pawilony pre alternatívnu scénu, alebo plechovka Tyskie pri Visle.
• Kolobežkou či bicyklom – najlepší spôsob, ako vidieť polovicu mesta a cítiť sa ako domáci.

Príspevok Kostkovic Varšava: Centrum, Palác kultúry a vedy s kúskom poľského dialektu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Historická Varšava volá. Naša jazda začala v srdci mesta, kúsok od paláca kultúry a umenia. Kráľovská cesta opradená mnohými legendami bola cez vojnu temer celá zrovnaná so zemou. Po vojne ju celú nanovo postavili. aby povstala z popola ako bájny fénix. Dnes dôsledne zrekonštruované farebné meštiacke domy, úzke uličky i malebné námestia vyzerajú, akoby tu stáli storočia.

Kráľovská cesta

Turisticky najexponovanejším úsekom je elegantné Krakovské predmestie (Krakowskie Przedmieście). Dostanete sa tam cez niekoľko plyšových medveďov, turistických nástrah a stánkov kebabov. Ocenili sme však tiež bezplatné a čisté toalety temer všade. Poliaci zjavne majú rozum a nenechajú si obštievať parky a rohy fasád turistami a lokálnou mládežou.

V krypte kostola sv. Anny na Krakovskom predmestí sa údajne nachádza tajná chodba vedúca až ku Kráľovskému palácu. Bohužiaľ sme ju nepreskúmali, nebolo kde odložiť kolobežky, čas tlačil a historická Varšava je fakt rozsiahla. Popri jazde sme objavili Varšavskú Univerzitu, prezidentský palác i sochu Mikuláša Koperníka pred vchodom do Staszicovho paláca. Na rozdiel od nášho zbojníka Jánošíka, Poľsko môže byť na svojich rodákov právom hrdé. Mnohí boli nositeľmi vzdelania, vedy a pokroku ľudstva.

Kráľovský palác

Hoci je Varšava už dlho centrom Poľska, hlavným mestom sa stala až v roku 1596, keď kráľ Žigmund III. Vasa presunul kráľovský dvor z Krakova. Poloha Varšavy bola pre Poľsko-litovskú úniu výhodnejšia, pretože ležala presne medzi Krakovom a Vilniusom.

Kráľovský palác je miestom, kde sa mieša história so strašidlami. Vraj keď hodiny na veži odbijú polnoc, objaví sa duch kráľa Žigmunda III. Vasu a kontroluje, či Varšava nespí. Počas vojny musel mať voľno – celé okolie sa premenilo na sutiny.

Palác však po vojne vstalo z popola. Dnes tu môžete prechádzať trónovou sálou alebo si spomenúť, že práve tu prijali prvú európsku ústavu v roku 1791. Rembrandt tu visí vedľa Canaletta tak samozrejme, akoby patrili k inventáru – a pritom ich pred pár desaťročiami zachraňovali zo sutín. A ak budete mať šťastie, možno stretnete aj kráľovnú Barboru, ktorá tu vraj blúdi dodnes.

Prehliadka hradu alebo kolobežky? Vyhrali Kostky, tak sme aspoň potrkotali na múriku pri pive s miestnym kočišom a pobrali sa do srdca Starého mesta.

Staré mesto

Ak zájdete na ulicu Krzywe Koło môžete v noci stretnúť baziliška, ktorý tu žil v pivnici domu. Toto monštrum údajne zabíjalo svojím pohľadom. Podľa legendy ho porazil odvážny krajčír pomocou zrkadla, čím obrátil smrtiaci pohľad proti samotnému baziliškovi. My máme odkaz pre všetkých turistov: "Pite s mierou."

Staré mesto (Stare Miasto) je srdcom historickej Varšavy. Po zničení počas druhej svetovej vojny bolo obnovené s neuveriteľnou presnosťou. Centrum tvorí Staromestské námestie (Rynek Starego Miasta), obklopené farebnými meštianskymi domami. Uprostred neho stojí socha morskej panny, symbol mesta.

Z námestia sa rozbiehajú úzke, dláždené uličky, ktoré vytvárajú temer mystický labyrint podobný pražskej Zlatej Uličke. Staré mesto je veľmi malé. Určite nevynechajte Ulicu Świętojańsku, ktorá vedie ku Katedrále sv. Jána, Ulica Piwnu, známu svojimi historickými pivnicami a Ulicu Szeroki Dunaj, ktorou kedysi tiekol riečny kanál. Celé centrum je obohnané tehelnými hradbami.

Niektorí veria, že v podzemí Starého mesta je ukrytý poklad templárov, ktorý tam mal byť uschovaný pred stáročiami. V tom dave na kolobežkách nám však na hľadanie neostal čas, objavili sme však jantárový šach, kde len figúrky stáli pekný 29 000 zlotých, šachovnica samotná ďalších 18 000. No nekúp si suvenír.

Viete ako vznikol názov Warsawa?

Legenda o Varšavskej Syrenke (symbole mesta) hovorí o rybárovi Wars-ovi a morskej panne Sawe. Vraj to bola sestra známejšej kodanskej morskej panny, ktorá sa zamilovala do rybára. Práve oni dali Varšave jej meno a stali sa jej ochrancami. Bohužiaľ, ani oni mesto pred bombardovaním neuchránili.

Nové mesto

Za Barbakanom sa začína ‚Nové‘ mesto. Nové je len podľa mena – štvrť tu stojí od 14. storočia. Menej turistov, viac ticha a atmosféry. Pre nás znamenala rýchly útek od davov zo Starého mesta.

Námestie Nového mesta s fontánou s delfínom i kostol sv. Kazimíra sme rýchlo preleteli. Zastavili sme sa až pri rodnom Dome Marie Skłodowskej-Curie, ktorá tiež preslávila Poľsko na poli vedy.

Kačicu z Tamky si tu radšej nedávajte. Legenda o začarovanej princeznej premenenenej na zlatú kačku hovorí, že stráži poklad v podzemí paláca Ostrogských. Len čistý a odvážny mladík by ju mohol vyslobodiť. My sme neboli ani čistí, ani odvážni. Ale nejaký poklad by sa už konečne hodil.

Po Kráľovskej ceste sa po cyklotrase rýchlo presúvame na jej opačný koniec. Utekáme do zeleného mesta za súčasným umením.

Zámok Ujazdovsky

Presúvame sa svižne do parku a zámku Ujazdowski. Krásny padák, spúšťame sa. Zle sme odbočili a čaká nás tak stovka schodov naspäť. Dychčíme, ale stojí to za to. Zámok, postavený v 17. storočí, prešiel mnohými zmenami a dnes slúži ako Centrum súčasného umenia. Galérie moderného umenia nikdy neobchádzame. Oceňujeme preto, že teta na pokladni nám postráži kolobky. A bolo čo vidieť.

Parky Varšavy sú rozsiahle a plné zelene. Park Pole Mokotowskie ktorý volajú aj "Varšavský Central Park", multimediálny park fontán, aj park Ujazdovsky si na kolobežke naozaj užijete. Neviem si predstaviť, ako inak absolvovať tie kilometre chodníkov, kde vám pohyb na dvoch kolách nezakazujú. Fakt sme si to užívali.

Lazienki Królewskie

Łazienki Królewskie, najväčší park Varšavy nás skoro dorazil. Krásne záhrady, jazerá a paláce sa tiahnu na kilometre, človek by tu vedel stráviť deň. My sme zvládli len dve hodiny, lebo kolobežky boli zakázané a tlačiť ich po alejach je istý druh pekla.

Palác na ostrove práve opravovali, oranžéria bola zavretá pre firemnú párty a koncert pri soche Chopina sa nekonal. Ale aj tak tu cítiš noblesu – miesto, kde si posledný poľský kráľ budoval svoj raj, je dodnes krásne. Len škoda, že kráľ nepočítal s kolobežkármi.“

Po dvoch hodinách tlačenia sme radšej utiekli na nábrežie Visly. Čím viac sa čas blížil k večeru, tým viac sme vnímali závistlivé pohľady uchodených turistov, keď sme sa na kolobkách zľahla presúvali.

Aj keď nanovo postavená, historická Varšava a jej pamiatky rozhodne zaujali.

Čo vidieť vo Varšave – tipy

• Kráľovská cesta (Krakowskie Przedmieście) – elegantný bulvár s kostolom sv. Anny, Varšavskou univerzitou, prezidentským palácom a sochou Koperníka.
• Kráľovský palác (Zamek Królewski) – nanovo postavený palác s kráľovskymi apartmánmi, obrazmi Rembrandta a legendami o duchoch.
• Staré mesto (Stare Miasto) – UNESCO skvost s morskou pannou, Staromestským námestím a katedrálou sv. Jána.
• Nové mesto (Nowe Miasto) – rodný dom Marie Skłodowskej-Curie, malebné námestia a legenda o zlatej kačke.
• Zámok a park Ujazdowski – barokový zámok dnes slúžiaci ako Centrum súčasného umenia.
• Łazienki Królewskie – rozľahlý kráľovský park s Palácom na ostrove, oranžériou a sochou Fryderyka Chopina.
• Varšavské zelené parky – Pole Mokotowskie („Varšavský Central Park“), multimediálny park fontán a nábrežie Visly, ideálne na kolobežku.

Príspevok Kostkovic Varšava: Staré mesto, jeho tajomstvá a legendy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sme na AirBnB prvýkrát začali skloňovať mestečko Otwock v súvislosti s ubytovaním vo Varšave, bol som opatrný. Pre ubytovanie hovoril sľubovaný mimoriadny komfort za skvelú cenu, opatrnosť naopak vyvolávala doprava do mesta. Predsa len, dvaja blázniví seniori cestujúci vlakom a na skladacích kolobežkách, bývajúci 24 kilometrov od centra Varšavy.

Vďaka google a mimoriadne sympatickej cene nakoniec ten Otwock vyhral. Našťastie. V jeho prospech hovorili aj fotografie ubytovania (mnohí ubytovatelia dodnes kvalitu fotiek a informácií podceňujú) a Mazowiecki park krajobrazowy.

Medzi Otwockom a Varšavou

Ako sme sa učili základy polštiny a prišli do Otwocku venujem samostatný príbeh. Zaslúži si. Spomeniem len fakt, že doprava medzi Otwockom a Varšavou je viac ako skvelá. Chodia sem totiž každých 30 minút rýchlovlaky, na ktoré navyše platia celodenné varšavské lístky. Za necelých 12 eur sme kúpili tie 72 hodinové, ktoré nám umožnili využívať bez výnimky metro, vlaky, autobusy, električky vrátane rýchlovlakov. Ak si kúpite ako my, dvojzónový, Otwock aj všetko v okruhu do 30 km je vaše.

Kolobežka a vlak

Už znalí problematiky, zobrali sme si skladacie Kostka kolobežky. Aj tak nepatria medzi najmenšie. Prvé dni sme ich vo vlaku skladali. Čas však ukázal, že ani netreba. Konduktori bicykle ani kolobežky nijak neriešili. Skvelá správa, do Varšavy sa treba vrátiť.

Večerné záhradné rozpravy

S našimi ubytovateľmi, pani Malgorzatou a jej manželom sme si od prvej chvíle padli do oka. Prvé oťukávanie nastalo už večer na záhrade, kde sme ich my ponúkli českou Plzňou a oni nás akýmsi poľským špeciálom. Tam sme sa aj prvýkrát dozvedeli čosi o tom, kde bývame.

Ich dom, ktorý v mnohom preberá prvky Švidermajer, si zamilujete na prvý pohľad. A tak sme sa Malgorzaty spýtali, čo to ten Švídermajer vlastne je.

Šwidermajer

Štýl Šwidermajer vznikol koncom 19. a začiatkom 20. storočia v okolí Otwocku. Jeho názov je hravou kombináciou rieky Świder a nemeckého slova "Biedermeier", ktoré označuje štýl nábytku a architektúry. Za jeho tvorcu sa považuje Michał Elwiro Andriolli, poľský umelec a ilustrátor, ktorý tu pôsobil a vytvoril prvé domy, s ktorých sa už bohužiaľ veľa nezachovalo.

Drevená architektúra sa vyznačuje domami s bohatými ozdobnými prvkami, verandami a balkónmi. Typické sú vyrezávané ornamenty, veľké okná a priestranné terasy. Kombinujú sa tu prvky tradičnej poľskej drevenej architektúry s ruskými a švajčiarskymi vplyvmi.  Dnes už tých domov veľa nie je, mnohé zbúrali alebo sa o ne prestali po vojne starať. Ale v poslednom čase sa ľudia začali o to opäť zaujímať. Snažia sa tie, čo zostali, opraviť a zachrániť. A presne v takom dome a na takom dvore sme teraz sedeli.

Domy v tomto štýle boli v Otwocku pôvodne navrhnuté ako letné rezidencie pre bohatých Varšavčanov, ktorí chceli uniknúť z mesta.

Kúpeľný Otwock

Otwock mal punc slávneho kúpeľného mesta pri Varšave. Šwidermajer sa stal populárnym práve vďaka zdravému podnebiu tejto oblasti, známej svojimi borovicovými lesmi a čistým vzduchom.

Pred vojnou tu bolo 8 klimatických sanatórií na liečenie tuberkulózy, pľúcnych chorôb a nervových problémov. Vojna to však všetko zmenila. Po nej veľa liečební zaniklo alebo ich zmenili na niečo iné. Niektoré zbombardovali, iné proste schátrali. Keď prišli nové lieky a moderné metódy liečenia, už nebolo toľko potrebné chodiť do klimatických kúpeľov. Tak to pomaly upadalo.

Čo však platí aj dnes, celý Otwock je utopený v prírode, pokoji a zeleni. Plno borovicových lesov a čistý, suchý vzduch. Aj my sme si ho na kolobežkách užili.

Mazowiecki Park Krajobrazowy

Prírodný park, ktorý má skoro 16000 hektárov a desiatky kilometrov rovinkových lesných chodníčkov v tesnej blízkosti Otwocku bol od počiatku jedným z našich cieľov. Taká malá rovinkatá Šumava. Miešajú sa tu lesy, lúky, rašeliniská a močiare. Strávili sme tu hneď prvý podvečer.

Rašelinové jazero Torfy

Dali sme si výlet k rašelinovému jazeru Torfy. Zvláštne na ňom je, že je vlastne umelé. Vzniklo po ťažbe rašeliny. Dnes je to oáza vlhkosti a kyslosti, vodných rastlín, labutí a kvákajúcich živočíchov. Jazda k jazeru patrila k najkrajším kolobežkovým trailom v Poľsku. Údajne tu nájdeš aj rosičky, také malé mäsožravé rastlinky. Nám sa nezadarilo.

Vojenské bunkre

Asi tri kilometre za jazerom je niekoľko starých vojenských bunkrov. Väčšina z nich pochádza z obdobia pred druhou svetovou vojnou. Boli súčasťou obrannej línie okolo Varšavy. Dnes sú z nich malé múzeá. My však máme vojenskej tematiky aj bez toho za posledné tri roky dosť.

Celý náš zážitok by sa dal zhrnúť takto:

Cez deň turistický ruch, pamiatky, Visla a atrakcie veľkomesta, večer pokoj a kľud s pivkom v ruke, pod borovicovým hájom, v drevenom dome typu Šwidermajer. K tomu ako bonus každý večer buď rockový koncert v parku alebo film pod holým nebom. Lepšiu voľbu sme nemohli urobiť.

Ďalšie tipy na výlety v okolí Varšavy

• Konstancin-Jeziorna je menšie mestečko, asi 20 km od Varšavy. Tiež kúpeľné mesto, podobne ako Otwock. Majú tam soľnú jaskyňu a park s liečivými prameňmi. Objavíš pokojné miesto s peknou architektúrou.
• Hneď za Varšavou nájdeš veľký národný park Kampinoski Park Narodowy. Má kopu lesov, dún a mokradí. Skvelé miesto na turistiku, kolobežky a cyklistiku. Môžeš tam vidieť aj zubry!
• Máš rád klavír? Żelazowa Wola je rodisko Fryderyka Chopina. Je tam pekný park a múzeum v dome, kde sa narodil. Organizujú tam koncerty klasickej hudby.
• V Modline zas nájdeš obrovskú pevnosť z 19. storočia. Je to jedno z najväčších vojenských opevnení v Poľsku. Super pre fanúšikov vojenských reálií.
• Ak máš rád židovskú históriu, objav malé historické mestečko Góra Kalwaria s pekným námestím a starými kostolmi.
• Zalew Zegrzyński je veľká vodná nádrž severne od Varšavy. Skvelé miesto na turistiku, vodné športy a plávanie.
• Puszcza Kampinoska je rozsiahly les s piesočnými dunami a mokraďami. Výborné na pešie túry, bicykle, kolobežky a pozorovanie prírody.
• Všade nájdeš Biedronku, kde predávajú Plzeň, lacnejšie ako v Bratislave.

Varšava naozaj nie je len Palác kultúry, nábrežie Visly, Praga alebo Staré mesto. Všetky tieto tipy sú blízko Varšavy a dajú sa navštíviť (často vlakom) ako jednodňové výlety. Navyše na rovinke, ktorá je v okolí Varšavy všade, sa Kostka kolobežka stane tvojim najlepším priateľom.

Príspevok Čarovný Otwock pri Varšave: mestečko utopené v borovicových lesoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa povie Varšava, mnohým sa vybaví rušné centrum s mrakodrapmi alebo historické Staré Mesto. No skutočný život poľskej metropoly sme objavili pozdĺž nábrežia. Adrenalínová jazda kolobežkou okolo Visly nám odhalila úplne iný pohľad na toto mesto.

Doobedie sme strávili konzumáciou súčasného umenia v Ujazdowskom zámku a prechádzkou v nekonečných parkoch varšavského Belvederu a Lazienok Krolewskych. Doslova prechádzkou. V celom parku bol totiž zákaz pohybu na kolobežkách a po dvoch hodinách tlačenia (hoc je tam krásne) sme toho mali plné zuby.

Kolobežkou okolo Visly

Jazdu okolo Visly sme začali tou najprirodzenejšou potrebou, akú môže senior na kolobežke mať: "Aha, tam je krovie a hneď za ním nejaký kanál. Odboč."

A tak sme našli nielen záchranárov na Visle ale aj Kanał Portowy. Tento bývalý priemyselný kanál prestavali na atraktívnu rekreačnú zónu, plnú hausbótov, kanoe a padlboardov.

Po krátkej zastávke pri stromoch nás čakala nová pohroma. Johny je hladný. Veľmi hladný. Kto pozná Johnyho a vie, čo to znamená, radšej urýchlene trieli k obchodu. Ako správni fajnšmekri smerujeme k prvej Biedronke, hoci viem, že to nie je dobrý nápad. Johny totiž obľubuje mega zľavy a mohlo by sa stať, že nákup neodnesieme, v lepšom prípade sa taške od váhy nákupu utrhnú uši.

Miami Wars

Vydávame sa na kolobkách popri rieke, keď tu pri ústí kanála zbadáme veľa bicyklov. Stáčame a čaká nás prvá zastávka - Miami Wars Club. Tento plážový bar s exotickou atmosférou je ideálnym miestom na kebab, pivo a pečenú chobotnicu, čo nám dodá optimizmus pred ďalšou jazdou. Priznám, pri pohľade na barový pult mi dodal optimizmus aj pohľad na čierne vytesnané legíny. Ten kto tieto odevy vymyslel má moje sympatie.

Warsaw Promenade

Pokračujeme po Warsaw Promenade, dlhom nábreží lemovanom kaviarňami, reštauráciami a zelenými plochami. Sledujeme turistov i miestnych Varšavanov, ktorí si rieku a slnečné dni riadne užívajú. Promenáda nás privedie až k Bulwaru Jana Karskiego, ktorý akoby volal: "sadni si na pivo a užívaj výhľady na rieku, mosty, lode a panorámu mesta.”

Varšavský národný štadión

Najprv ma zaujala iba strecha: "Vyzerá ako výplet môjho cyklo kolesa." Potom rozmery. Kolosálne. Do štadióna, známeho aj ako PGE Narodowy, sa zmestí vyše 58000 divákov. Impozantná športová aréna dominuje panoráme východného brehu Visly. Jeho unikátna červeno-biela fasáda údajne pripomína vlajúcu poľskú vlajku a stala sa ikonickým symbolom modernej Varšavy.

Okrem futbalových zápasov tu organizujú aj veľké koncerty, konferencie a iné masové podujatia. Štadión má totiž zaťahovaciu strechu, ktorá umožňuje jeho využitie za každého počasia. V zimných mesiacoch sa plocha mení na obrovské klzisko.

Tango na Visle

Turistické plavidlá na Visle sú ozaj bizarné. Fejkové dvojsťažníky, chatrče, motorové hausbóty aj kópie vikingských člnov. Žiadna drážďanská dokonalosť. Rozhodli sme sa posedieť. Jednak pitný režim, jednak to divadlo všade navôkol.

Pred nami rachot. Chlapík sa porúčal na bicykli k zemi: "Kurwa, to jest tyłek." Poľský monológ ako sa patrí. Rýchlo sa obzriem a veru len tak tak, že som nespadol na Kostke sám. Pred nami bicykel s tou najkrajšou prdelkou vo Varšave v bielom overale.

Kúsok vedľa hrajú chlapci šach. Veľa chlapcov, veľa sústredenia. Pred stolmi veľká šachovnica s výzvou: „Zrobisz mat drugim ruchem?”

Zbehli sme do Žabky. Ak v Biedronke nájdeš megazľavy, v Žabke pri Visle nájdeš megarady. Odstáli sme si v dvadsať metrovej šóre medzi mládežou 4 plechovice Tyskie a jedny Haribo, gumené medvedíky. Hor sa k Visle naspäť na schodíky. Pozdĺž celej Visly sú na nábreží schody. Sedia na nich usmiate páriky zamilovaných, športovci, rodiny s deťmi... Cítiš z nich pohodu. Geopolitické stratégie dnes asi nechali doma.

Nakoniec sme objavili hlavný hajlajt večera. Tri spojené remorkéry s parketom, na nich páni v rifliach i vo frakoch a dámy v letných háboch i róbach. Po rieke sa zo starého gramofónu rozlievalo zmyselné predvojnové argentínske tango. No to bola taká paráda, že sme tam skysli skoro hodinu. Rad sedadiel pre dámy, rad pre pánov. Ten pre pánov prázdny a pred loďou davy tancuchtivých dievčat s blikajúcimi očami, ktoré hovorili: "Vyzvi ma. Aj ja chcem."

Vistula pedestrian and bicycle bridge

Sme športovci a máme radi ciele. Dali sme to na komplet, kolobežkou okolo Visly, až na druhý koniec promenády ku Gdaňskému mostu. Vyvrcholením našej cesty bol spätný prejazd cez nový peší most: Vistula pedestrian and bicycle bridge.

Tento impozantný most, určený výlučne pre chodcov a cyklistov, ponúka dych berúce výhľady na Vislu a okolitú krajinu. V strede mosta, ako inak, posedenie. Ideálne miesto na zastavenie a nafotenie nezabudnuteľných záberov. Odtiaľ už iba na Starú Pragu a na vlak do Otwocku. To som ešte nezmienil, bývame v Otwocku a fakt si to užívame. Raz vám napíšem aj prečo.

Poézia Visly

Každá kvapka rieky je fragmentom v nekonečnom obraze, ktorú rieka neprestajne komponuje. Akoby óda na život, na premenu, na večnosť zachytenú v prúde vody, ktorá nikdy nezastane, nikdy sa neunaví, vždy plynie ďalej, nesúc so sebou naše príbehy a aj tie z minulosti.

Niekedy by som chcel vedieť lietať. Ale možno by postačil dron. Tieto nádherné zábery z Visly nám sprostredkoval fotograf Viktor Strumillo na výstave o živote Visly priamo na nábreží.

Kostkovic Varšava

Jazda na Kostka kolobežke okolo Visly (máme ju radi) odhaľuje Varšavu z úplne inej perspektívy. Kombinuje v sebe adrenalín, prírodu a mestský život.

V meste je Kostka vlastne neporaziteľná. Chodník, cyklotrasa, cesta, semafory, neriešiš. Žiadne zosadanie, nasadanie, žiadne státie ani preluky. Žiadna únava, pritom akčný rádius do 30 km je pre kolobežkára brnkačka. Ak chceš fotiť, dáš len nohu zo stojanu. Kto si to nevyskúša, neuverí.

Či už ste milovníkom aktívneho oddychu alebo len hľadáte nový spôsob, ako spoznať mesto, táto trasa vám určite poskytne nezabudnuteľné spomienky na Varšavu.

Príspevok Kostkovic Varšava: kolobežkou okolo Visly objaviť krásu tanga zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Stará Praga je varšavská štvrť, kde sa realita mieša s legendami, mytológia a rebélia s tajomnom. Každý turistický bedeker ti povie:: „Choď sa pozrieť do varšavského Starého mesta, tam je to autentické.“ Je to pravda, lenže Staré mesto je viac replika než realita – po vojne bolo zničené a komplet nanovo postavené. Stará Praga však stojí tak, ako stála. Tu ešte cítiš dych skutočného mesta. Je surová a autentická. Miesto, kde sa minulosť stretá s undergroundom a kde vraj duchovia ešte stále bdejú.

Praga bola kedysi samostatné mesto, pričlenené k Varšave až v roku 1791. A zatiaľ čo druhá svetová vojna zrovnala so zemou ľavý breh, Stará Praga na pravom brehu Visly ostala zázrakom takmer nedotknutá. Aj preto je dnes považovaná za jedno z mála miest, kde sa dá vidieť pôvodná Varšava.

Väčšina ľudí obdivuje v hlavnom meste Poľska mrakodrapy, Palác kultúry či zrekonštruované Staré mesto. Ale stačí prejsť cez Vislu a človek sa ocitne v úplne inej realite – v Prage. Kedysi to bola robotnícka štvrť, odkiaľ sa Varšavčania vracali domov so strachom o peňaženku. Dnes sa o nej hovorí ako o „Brooklyne Varšavy“.

Viete o tom, že Praga bola historicky oddelená od samotnej Varšavy? Vzhľadom na nemožnosť postaviť most cez Vislu (ľudia mohli prekročiť rieku len v zime, keď zamrzla, alebo v lete loďou) zostali tieto mestá nezávislé, až kým ich v roku 1791 nezjednotil kráľ Stanislav August Poniatowski. Nový status Pragy však netrval dlho; len o tri roky neskôr, počas bitky o Pragu, tam invázna ruská armáda zmasakrovala 20 000 civilných obyvateľov a zničila celú štvrť. Je pochopiteľné, prečo sa poliaci s obavou pozerajú na východ.

Fasády, ktoré prežili vojnu

Hneď, ako sme prešli peším mostom privítala nás socha pamätníka 1. pešej divízia Tadeusza Kościuszka. Ten nám akoby naznačoval. Stop. nechoď ďalej.

Domy na Prage nepôsobia elegantne, skôr ošarpane, ale práve v tom je ich sila. Na niektorých stenách vidno stopy po guľkách z druhej svetovej vojny. Tie isté steny nesú graffiti - revolučné odkazy mladej generácie. Človek tu nemusí veľa vysvetľovať – história a príbeh sú vpísané priamo do tehál.

Chápať dušu tohto miesta sme začali. Zviezli sme sa až ku katedrále svatého Michaela Archanjela, stále očakávajúc niečo výnimočné. Až po dlhšom čase som pochopil to hlavné: "Vlez do dvorov."

V jednom z takých dvorov so starými tehlami som pozdravil dvoch típkov na stoličkách z paliet, s pivami v ruke. Keď som im povedal, čo tu hľadám zasmiali sa: „Tu nemusíš chodiť do múzea. Múzeum je priamo na ulici. Všade.“ A mali pravdu.

Medzi krčmou a chrámom

Praga bola vždy robotnícka štvrť. Tam, kde sa kedysi miešal pach piva a železa, dnes stojí vedľa seba všetko – pravoslávny chrám sv. Márie Magdalény z roku 1869 s cibuľovitými kupolami, rozpadnuté fabriky, socialistické bloky, moderná zástavba aj hipsterské bary

Práve tu bol kedysi známy pivovar Koneser, dnes prestavaný na moderný komplex galérií, reštaurácií a múzeí vodky. A hneď za rohom nájdeš dvory, kde to vyzerá, akoby sa tu zastavil čas – rozpadnuté schodiská, bielizeň na šnúrach, deti s loptou.

Ale Praga má aj svoje historické legendy. Na mieste dnešného Parku Praskiego, stála kedysi šibenica. Miestni veria, že územie je prekliate a v noci sa tam zjavujú duchovia popravených.

V kostole Narodenia Panny Márie v Kamionku sa naopak nachádza zázračný obraz Matky Božej, ktorý údajne zachránil Varšavu pred morovou epidémiou v 17. storočí.

Graffiti v uliciach

Graffiti v Prage nie sú len škrabance po stenách. Sú to manifesty. Jeden múr nesie obrovskú maľbu orla, ďalší je pokrytý portrétmi miestnych legiend. Nechýbal môj obľúbený Jimi, ba ani slovenský medveď. Vraj tu niektorí street-artisti nechávajú kódy a odkazy, ktoré chápu len zasvätení. My sme rozumeli akurát to, že tu má umenie rýchlejší tep než v sterilnom centre.

Najznámejší je mural venovaný kapelám a hudobníkom, ktorí sa v tejto štvrti narodili – Czesław Niemen či Tadeusz Nalepa. Praga má totiž hudobnú tradíciu, ktorá siaha až k cigánskym kapelám a pouličným harmonikárom.

Mystika legiend a duchov

Historici pripomínajú, že Praga bola miestom ťažkých bojov počas pruskej okupácie aj počas varšavského povstania. Možno práve preto má jej atmosféra stále akýsi ťaživý podtón. O Prage sa šepká, že je posadnutá duchmi. V jednom dvore sa vraj stále zjavuje vojak, ktorý tu padol počas povstania. Niekto iný zas tvrdí, že v noci počuť kroky po schodoch opusteného domu, aj keď tam už nik nebýva. Johny tomu asi podľahol, lebo čím viac som sa do dvorov tejto štvrte vnáral, tým menej bol ochotný prekročiť hranice starých robtníckych barakov.

"Johny, Poď, to si nevidel."
"Ja počkám..."
"Fakt tu je dvor, na dvor"
"Počkám ťa vonku."

Prechádzanie medzi nádvoriami starých činžovných domov dalo zabrať. Johny sa rozhodol radšej počkať na ulici, v civilizácii. Aj samotní Varšavčania často tvrdia, že noc v Prage nie je pre slabé povahy. Mnohí sa tam necítia bezpečne a niet sa čo čudovať.

Desaťročia to bola štvrť chudoby, zničených činžiakov, kde v rozpadnutých barakoch prežívali celé rodiny. Praga si vyslúžila povesť „Bermudského trojuholníka“ – miesta, kam sa turisti radšej nevydávali, ak chceli ráno ešte počítať so svojou peňaženkou.

Pocta Polanskému

A predsa majú tieto ošarpané dvory a brány zvláštnu filmovú charizmu. Práve tu totiž Roman Polanski nakrúcal slávne scény z filmu Pianista. Tie rozpadajúce sa domy dokonale suplovali kulisy Varšavského geta, ktoré už dávno neexistovalo. Namiesto sterilných filmových štúdií použil realitu – zrúcaniny, čo sa nedali vymyslieť ani najsugestívnejšou dekoráciou. A tak sa Praga navždy vpísala aj do dejín kinematografie.

Stará Praga dnes: medzi minulosťou a budúcnosťou

Praga má úplne inú atmosféru ako industriálny look gdanskej 100cznie. Pripomína skôr atmosféru Prašiny alebo Stínadel z Rýchlych šípov.

Za posledné roky sa Praga mení. Hipsteri, umelci a investori objavili jej potenciál. Bývalé továrne sú dnes centrami kultúry, v kluboch hrá alternatívna hudba, na trhoch sa predáva remeselné pivo a tajomné uličky treba stále viac hľadať. Aj kultový Bazar Różyckiego mal na bráne zámku.

Centrum Koneser je dnes symbolom tejto zmeny – od robotníckeho pivovaru po luxusné byty a moderné bary. A pritom, len čo zídeš z hlavnej ulice, nájdeš špinavý dvor s rozbitými oknami a psami na reťazi.

Stará Praga

Ak chceš vidieť Varšavu bez filtra, zabudni na pohľadnice a zámky. Choď do Pragy. Je to miesto, ktoré ťa možno trochu vystraší, možno očarí, ale určite ti zostane v pamäti.

Tipy, čo sa oplatí v Starej Prage navštíviť

• Katedrála sv. Michala a sv. Floriána – neogotický chrám, ktorý patrí k dominantám štvrte.
• Zoo Varšava – jedna z najstarších zoologických záhrad v Európe, otvorená už v roku 1928.
• Bazar Różyckiego – legendárne trhovisko, ktoré je odrazom starej Pragy a jej pouličnej atmosféry sme našli zavretý
• Ulica Ząbkowska – srdce alternatívnej kultúry, plné barov, galérií a street artu.
• Múzeum Pragy – rozpráva históriu štvrte od jej počiatkov po súčasnosť.
• Filmárske lokality z Pianistu – ak vieš, kde hľadať, objavíš dvory a domy, ktoré poslúžili ako scény pre Polanského film.
• A určite stojí za to objaviť tisíc odtieňov hrdze

Príspevok Stará Praga: štvrť, kde sa Varšava prestáva hrať na turistov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Piešťany sa už od dnes stanú domovom renomovaných jazzových odborníkov aj začínajúcich hudobníkov. V dňoch 3. až 8. augusta 2025 sa práve v Piešťanoch uskutoční ďalší ročník Medzinárodnej jazzovej dielne Doda Šošoku – pomenovanej podľa významnej jazzovej osobnosti, ktorá tu dlhé roky pôsobila. Záujemcovia o tento jedinečný hudobno-vzdelávací projekt, ako aj široká verejnosť, budú môcť navštíviť koncerty, ktoré sa uskutočnia na rôznych miestach.

Medzinárodná jazzová dielňa Doda Šošoku už neodmysliteľne patrí k Piešťanom ako legendárne kúpele. Letný relax s kvalitnou jazzovou hudbou a svetoznámymi hudobníkmi je možné zažiť na viacerých miestach. Jedným z nich je kultové miesto Mliečak, kde sa bude jamovať každý večer počas celej dielne – otváracia jam session už v nedeľu 3. augusta. Spojenie jazzu a hiphopu sa tu odohrá 7. augusta (štvrtok) na after party s Rišom B a Davidom zo Senca, ktorí prinesú svoju úchvatnú zbierku vinylov. Chýbať nebude ani burza platní.

V Kine Fontáne sa 4. augusta (pondelok) o 18:00 uskutoční slávnostný otvárací koncert, na ktorom sa predstavia všetci lektori, vrátane newyorského speváka JD Waltera. V ten istý večer bude pódium patriť aj Michalovi Bugalovi, ktorý odohrá svoj koncert v Gitarovom múzeu. Do Kina Fontána zavíta 6. augusta (streda) aj kvarteto jazzmenov – Oskar Török, Nikolaj Nikitin, Ľuboš Šrámek, Juraj Griglák a Martin Valihora.

Nádherné prostredie mestskej záhrady, vysoký gastronomický štandard a výnimočná hudobná produkcia – to je hudobný klub La Musica, kde sa 7. (štvrtok) a 8. augusta (piatok) predstavia účastníci dielne na záverečných koncertoch.

Medzinárodnú jazzovú dielňu Doda Šošoka podporil z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia – hlavný partner podujatia. Ďalej podujatie podporili Trnavský samosprávny kraj, Nadácia ZSE, SKF SOZA a Mesto Piešťany.

Na všetky podujatia pre verejnosť je voľné vstupné. Príďte zažiť nezabudnuteľnú jazzovú atmosféru!

Informácie:

Medzinárodná jazzová dielňa Doda Šošoku; 3. – 8. 08. 2025; Piešťany

4.8.2025 /od 18:00 – Otvárací koncert – Kino Fontána – Simona Hulejová, JD Walter, Klaudius Kováč, Stanislav Palúch, Martin Uherek, Tomáš Baroš, Marián Ševčík

3 – 6.8.2025 /od 20:00 – Jam Session – Milečak pub and restaurant

6.8. 2025 /od 18:00 – Koncert lektorov a hostí – Oskar Török, Nikolaj Nikitin, Ľubomír Šrámek, Juraj Griglák, Martin Valihora

7.8.2025 /od 19:00 – Michal Bugala Guitar Session – Gitarové múzeum

7.8.2025 /od 20:00 – DJ´s David zo Senca a Rišo B zo Žužulety – Mliečak pub and restaurant

Príspevok Medzinárodná jazzová dielňa Doda Šošoku spríjemní leto v Piešťanoch koncertmi aj pre verejnosť zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Opäť sme sa hecli. Ranné slnko sa škriabe po nebi, keď vystupujeme z lokálky v Trenčíne. S Johnnym rýchlo vykladáme naše kolobežky Kostka. On skladá svoju Twenty Fold ako švajčiarsky nôž, ja sa borím s mojou Trip Max – je dlhšia než pondelkové ráno, ale na dlhé túry ako stvorená. 28 palcové kolesá s gravel plášťami umožňujú nielen ľahkú priechodnosť terénom ale aj neskutočnú zotrvačnosť. Akoby to išlo samo.

Zo zadného východu podchodu sa priplietame k zimnému štadiónu a za necelý kilometer sme na cyklotrase. A odtiaľ už len Vážska cyklonirvána, občas prerušovaná stavebným dokončovacím bordelom.

Vážska cyklomagistrála: Asfaltová rozprávka (a trocha potu)

Pod kolesami to fičí ako po masle. Cyklotrasa sa vlní pri Váhu ako tmavá saténová stužka. Slnko nás praží – na tabuli síce 26, ale pocitovo 38. Vzduch sa varí.

„Pozri, tam je Skalka nad Váhom,“ ukazujem na kopec. Najstarší kláštor na Slovensku – zatiaľ iba z diaľky. História tu mrká z každého rohu, len sa jej niekedy nechce vstávať.

Míňame Sihoť, most Skalka a napojíme sa na Nosický a Kočkovský kanál – súčasť Vážskej kaskády. Vyliezame na hornú hrádzu, Tlačíme kolobežky do výšky akoby nám za to platili a zhora si vychutnávame rieku, čo sa kľukatí ako had s migrénou. V diaľke sa črtá panoráma Vršateckých brál, na druhej strane Trenčianka Teplá, vstupná brána do Trenčianskych Teplíc.

Kanály, cyklisti a pokoj ako z pohľadnice

Asfalt rovný ako pravda, všade samí cyklisti, bežci, deti, bubliny. Cez krátke pauzy stretávame rybárov.

„Ja ryby púšťam. Len raz za rok jednu zoberiem svokre, nech má radosť... a mám tu od nej pokoj,“ poznamená jeden, ani nezdvihne oči.

O kilometer ďalej rybárka: „Robím s ľuďmi. Tu je boží kľud.“ Z jej hlasu cítiš, že je to hotová mantra.

Dubnica nad Váhom: pizza, pivko a baroko

Po dvoch hodinách pohodovej jazdy dorážame do Dubnice. Vítajú nás ticho a tieň. Bistro Spartak nás pohostí pizzou a Březňákom – dvoch si dáme, ja aj pokukujem po treťom. Ale pred jazdou radšej nie.

Ťažkými nohami mierime ku kaštieľu. Baroková fasáda nás ohromí. Zpredu. Objavovanie centra Dubnice netrvá dlho. Vraciam sa radšej do parku medz majestátne lipy a platany – tu zrazu kontrasty: Zadná fasáda kaštieľa jasne ukáže rozdiel medzi socialistickou realitou a podporou EU fondov.

Na záver ešte Grotta – umelá jaskyňa, zamknutá, ale s kúskom tajomstva. Po schodoch zoskackáme späť k štadiónu. Vlak nečaká. Prichádzame v strese, 3 minúty pred odchodom. A prekvapivo, vlak nemešká.

Návrat do Trenčína (s experimentálnou logistikou)

Dobrodružstvo pokračuje. Ako zmestiť kolobežky do dvoch stojanov, keď je vo vagóne okrem nás ešte ďalších 8 cyklistov? Kolobežky tlačíme medzi bicykle ako tetris level hard. Skladacia kolobežka sa ukázali ako neoceniteľná pre tento typ výletov. Vystupujeme v Zlatovciach a skúšame Trenčín z druhej strany.

Preplávame cez všetky zmrzlinárne a kaviarne až na Mierové námestie. Najlepšia zmrzlina v meste je... ako to povedať diplomaticky? No, existuje, ale je všetko, len nie najlepšia.

Hrad, história a ešte sa vrátime

Z mosta nás zdraví Trenčiansky hrad. Vyzerá, že si nás pamätá. Rád by nám vyrozprával všetky svoje príbehy, ale nemáme čas – čaká nás vlak.

Cyklochodník nás vedie po čerstvom asfalte, popri Váhu. Dve trasy – stará hrádzna a nová civilizovaná. Zvezieme sa tou novou, ale už teraz vieme, že sa vrátime. Objaviť Trenčiansky hrad, Beckov i južnú stranu Vážskej cyklomagistrály až po Nové mesto nad Váhom. ... a snáď aj tú zmrzlinu zmeniť.

Záver? Kostky sú hodené. Vážska cyklomagistrála si nás získala a v jej mapovaní po okruhoch v Strečne, Žiline a Bytči pokračujeme ďalej. A zatiaľ čo naše kolobežky oddychujú v úložnom priestore vlaku, my už vymýšľame, kam nabudúce.

Príspevok Kostkovic Trenčín: Vážska cyklomagistrála cez Nosický a Kočkovský kanál zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.