Pre generáciu „boomerov“ a milovníkov starej turistiky to nie je žiadna Burda. Sú to Kováčovské kopce. Miesto, kde sme trávili letné tábory, prvé jarné výlety a kde sa v rekreačnej osade Kováčov zastavil čas tým najpríjemnejším spôsobom. Hoci ich moderné mapy dnes uvádzajú pod iným menom, pre mnohých z nás zostávajú Kováčovské kopce tým najteplejším a najslnečnejším pohorím na Slovensku.

Viac než len geografický unikát

Kováčovské kopce sa hrdia niekoľkými „naj“, ktoré by ste v tak malom pohorí nečakali. S rozlohou okolo 20 km² sú síce naším najmenším pohorím, no ich poloha pri Dunaji a sútoku s Hronom im dodáva neopakovateľnú atmosféru. Sú najnižšie, najjužnejšie a s viac ako 50 slnečnými dňami v roku aj najsuchšie.

Zatiaľ čo dnešní kartografi uprednostnili názov Burda podľa najvyššieho vrchu, ja sa rád vraciam k názvu, ktorý mi v hlave rozsvieti spomienky na školské výlety. Rozhodol som sa ich znovu preskúmať v rámci môjho projektu Koruny Slovenska.

Marťová túra: Keď Kováčovské kopce kvitnú

Do Kováčovských kopcov som sa vybral v marci, keď jar na juhu Slovenska už naplno klopala na dvere. Logistika je pritom skvelá – z Bratislavy ste rýchlikom v Štúrove za necelú hodinu a pol. Po krátkej rannej káve a povinnej horúcej čokoláde na stanici ma autobus odviezol priamo pod DSS Kováčov, kde moja cesta začala.

Výstup na Plešivec a rešpekt k prírode

Moja trasa viedla z osady Kováčov nahor dubovým lesom. Cieľom bol najvyšší bod – Plešivec (396 m n. m.). Cesta je to príjemná, nezáludná, ideálna na rozchodenie po zime. Keďže vrcholová kóta leží v prísne chránenej NPR Burdov, zastavil som sa s rešpektom na jej hranici. Pre „zberateľa“ vrcholov bol cieľ splnený aj bez narušenia ticha vzácnej rezervácie.

Panoráma, ktorá berie dych

Najväčší poklad, ktorý Kováčovské kopce ukrývajú, je výhľad z červenej značky:

• Skaly a Dunaj: Z útesov vidíte mohutný Dunaj, ako sa prerezáva Vyšehradskou bránou.
• Ostrihomská katedrála: Pohľad na baziliku na druhom brehu je z tejto perspektívy majestátny.
• Divoká fauna: Ak budete ticho, možno budete mať šťastie ako ja a stretnete stádo muflónov, ktorým sa na týchto slnečných stráňach mimoriadne darí.

🏁 Z Kováčova do Kamenice za 90 minút

Tento prechod je „jednohubka“ v tom najlepšom zmysle slova. Celú trasu zvládnete za hodinu a pol, s odbočkou za vrcholom za tri. Je to ideálna rodinná turistika, ktorú zvládnu aj tí najmenší členovia výpravy.

Zvyšok dňa odporúčam stráviť v centre Štúrova, prejsť sa po Moste Márie Valérie alebo len tak posedieť na nábreží pri soche Jána III. Sobieskeho. Kováčovské kopce mi opäť dokázali, že aj tie najmenšie miesta na mape v sebe skrývajú veľké príbehy.

Bol to skrátka parádny jarný reštart!

📥 [INFO-KARTA] Kováčovské kopce

• Štart: Kováčov (zastávka bus pod DSS).
• Cieľ: Kamenica nad Hronom.
• Náročnosť: Nízka (vhodné pre deti a seniorov).
• Čas: 1,5 – 3 hodiny podľa zvolenej trasy.
• Zaujímavosť: Kováčovské kopce sú domovom raritnej stredomorskej flóry, ktorú inde na Slovensku nenájdete.

Príspevok Kováčovské kopce: Návrat do najjužnejšieho raja našich detstiev zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pohorie Burda vyrastá od brehov Dunaja tak strmo a bralnato, že si ich pri návšteve Štúrova jednoducho nemôžete nevšimnúť. Toto malé vulkanické pohorie, budované andezitmi z čias mohutnej treťohornej činnosti, je unikátom, ktorý láka nielen výhľadmi, ale aj vzácnym rastlinstvom.

Pohorie Burda

Budované je andezitovými pyroklastikami, ktoré sa tu nahromadili počas mohutnej vulkanickej aktivity pred miliónmi rokov. Neskôr ich síce prekryli mladšie usadeniny a najmä nánosy spraše, ale v prírode to už tak chodí, že ruka v ruke idú tvorivé sily s deštrukčnými, ktoré odniesli mäkký pokryv a vyniesli na svetlo sveta pôvodné vulkanity. Prispeli k tomu aj rieky. Okrem Dunaja Hron a Ipeľ, ktoré obtekajú Burdu zo západnej, resp. východnej strany.

Pohorie Burda však nie je zaujímavé len vďaka jej neživej prírode, ale bohatá a unikátna je aj tamojšie rastlinstvo a živočíšstvo. Základné informácie nájdeme tu.

Cesta na okraj republiky „erotickým“ vláčikom

Dostať sa zo stredného Slovenska na južný okraj republiky je logistická výzva, po ktorej vás zadok od sedenia vo vlaku bolí viac ako nohy po túre. Zvolili sme rýchlik do Levíc a odtiaľ pokračovali do Štúrova lokálnym spojom, ktorému som dal prívlastok „erotický vláčik“. Dôvod? Občasné vibrovanie a nadhadzovanie, akoby koleso každú chvíľu preskočilo kameň.

V Štúrove nás už čakal autobus do Chľaby – dedinky pri sútoku Ipľa s Dunajom, kde nás spoza plota vyprevádzala dvojica zvedavých pštrosov emu.

🌲 Odvrátená strana Burdy: Leliansky les

Rozhodli sme sa prejsť Burdu z jej „odvrátenej“ strany – cez ploché zalesnené chrbty a doliny. Stúpali sme Veľkou dolinou, ktorá pohorie delí na dve špecifické časti, obe chránené ako Národné prírodné rezervácie:

1. Leliansky les (severná časť): Dominujú tu bukové dúbravy a tieň.
2. Burdov (južná časť): Turisticky atraktívnejšia zóna so slnečnými andezitovými bralami a vzácnymi lesostepami.

Cesta lesom k miestu U troch studničiek je príjemná prechádzka, vhodná aj pre cykloturistov. Sympatickým detailom sú nové stoly a lavice, ktoré tu miestni lesníci venovali svojim bývalým kolegom. Sympatické gesto.

Lapálie s foťákom

Trápi ma foťák, presnejšie baterky. Dosť mi kazia náladu. Napriek tomu, že boli celú noc v nabíjačke, foťák pípa, že sú mŕtve. Nie je to prvý raz a budem musieť nájsť riešenie. Pravda, aj foťáčik si už zaslúži štrajkovať, však za tých 17 rokov si toho užil až-až. Napríklad tvrdý pád na dlažbu pri prechádzke ranným Innsbruckom. Ale vyzerá to tak, že má japonskú výdrž i precíznosť na rozdiel od čínskych bateriek.

📸 Skaly: Výhľady na Dunaj a Ostrihom

Popod Kráľovu horu sme sa dostali k hlavnému cieľu – bralám na južnej strane, ktoré domáci volajú jednoducho Skaly.

Oči nám plávali po ligotavej hladine Dunaja, kde práve prechádzala nákladná loď. Pod nami sa vlieval Hron a na druhom brehu sa majestátne dvíhala Ostrihomská katedrála. Tento monument, ktorý začal stavať slovenský arcibiskup Alexander Rudnay, dominuje celému prielomu Dunaja cez Vyšehradskú bránu.

Pod nami je ústie Hrona, na druhej strane Dunaja sa zdvíhajú Vyšehradské a Pilišské vrchy. Skaly sú povestné svojím výhľadom na mesto Ostrihom.

🌼 Symbol prichádzajúcej jari

Na južných svahoch Burdy už v týchto dňoch preberá vládu jar. Jej prvým poslom je hlaváčik jarný (Adonis vernalis). Zatiaľ rozkvitli len prví „odvážlivci“, ale čoskoro sa tieto andezitové svahy rozžiaria celými žltými trsmi. Za touto krásou sa neskôr oplatí vybehnúť aj na nitriansky na nitriansky Zobor alebo Žibricu.

🏛️ Kamenica nad Hronom a rímske legendy

Zostup z brál nás zaviedol do Kamenice nad Hronom. Miestna história dýcha antikou – možno tadiaľto kráčal aj rímsky cisár Marcus Aurelius, keď písal svoje úvahy. K sútoku Hrona s Dunajom sa viaže aj legenda o zázračnom daždi, ktorý v roku 174 zachránil rímske légie pred drvivou porážkou od Kvádov.

K tejto bitke sa viaže legenda o zázračnom daždi, ktorý zachránil rímskych legionárov od drvivej porážky. Dostali sa do obkľúčenia Kvádov sužovaní ich útokmi i smädom. Zrazu sa obloha zatiahla čiernymi mrakmi. Priniesli životodarnú vodu a bleskami vraj spôsobili v kvádskych šíkoch zmätok. Kde sa táto bitka odohrala, nevedno. Bolo to niekde pri Hrone, možno práve v tých miestach, na ktoré sme pozerali z Burdy, možno - lebo aj také tvrdenia sa objavili - v Hrochotskej doline na Poľane.

Kamenica nad Hronom

Dedine dominuje veža kostola a "domček na prespanie" vysoko na svahu, ktorého staviteľ sa dal azda inšpirovať šľachtickým kaštieľom.Stred dediny nesie meno rodáka Istvána Gyurcsóa, ktorý tu má aj pamätník. Doteraz mi to meno nič nehovorilo. Dnes viem, že išlo o spisovateľa píšuceho básne i prózu po maďarsky a aktívneho kultúrneho pracovníka medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku.

Už o pol druhej sa vydávame na cestu domov. Autobusom do Štúrova a potom vlakom s presadaním v Nových Zámkoch a Šuranoch. Celkom asi štyri hodiny. Trošku zdriemnem, ale pre istotu som si do batoha pribalil knihu, aby cesta vlakom s "pravidelným meškaním" nebola až taká nudná.

📥 [INFO-KARTA] Pohorie Burda – turistický tip

• Východisko: Chľaba (autobus zo Štúrova).
• Cieľ: Kamenica nad Hronom.
• Čas prechodu: cca 3 – 4 hodiny (pohodovým tempom).
• Geológia: Andezitové pyroklastiká (vulkanický pôvod).
• Zaujímavosť: Výskyt hlaváčika jarného a panoráma sútoku troch riek (Dunaj, Hron, Ipeľ).

Príspevok Pohorie Burda, výlet vlakom na najjužnejšie a najteplejšie pohorie Slovenska. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.