Na konci Rijeky, tam, kde rieka Riečica vchádza do mesta a neskôr vstupuje do mora, leží stará papierenská fabrika. Jej múry sú rozpadnuté, okná vyrazené. Vzduch vonia po mokrom betóne a zabudnutých príbehoch. Fabrika na papier v Rijeke ponúka dobrodruhom skvelú príležitosť objaviť okrem chorvátskych pláží aj niečo iné. Novú dimenziu estetiky, lokálne grafity i fantázie, ktorú genius loci tohto miesta ponúka.

Len ty, ticho a fantázia

Sú miesta, kde čas neplynie. Opustené fabriky, prázdne haly, miestnosti plné prachu a ticha. Niektorí vidia len rozpadnuté budovy, ja vidím príbehy. Pohodené papiere, každá odlúpnutá omietka, každé rozbité okno, nevyprázdnený šuflík starého rozbitého stola, všetko nesie stopu ľudí, ktorí tu kedysi boli.

Fotografovanie týchto miest je pre mňa ako zachytávanie ich posledných výdychov. Je to akoby som sa snažil zaznamenať ozvenu krokov, rachotu strojov a života ktorý tu kedysi pulzoval. Boli to miesta práce, hluku, rytmu strojov a rozhovorov. Teraz ich napĺňa iba ticho a vietor.

Láka ma ten paradox—niečo, čo bolo postavené na produktivitu a ruch, sa premieňa na katedrálu ticha. Fotím, pretože chcem zachytiť to zvláštne spojenie minulosti a prítomnosti, života a zabudnutia.

A možno je v tom aj niečo osobné. Každá opustená fabrika mi pripomína pominuteľnosť. Nie len miest, ale aj nás. Ak aj tieto obrovské budovy dokáže pohltiť čas, čo zostane po nás? Možno len obrazy, ktoré niekto raz nájde. Možno len ticho medzi stenami.

Fabrika na papier

Jeden strážil bicykle, druhý objavoval. A naopak. Vstúpili sme cez dieru v plote, drôt sa zachytil o rukáv, ale nedržal ma. Vo vnútri bolo plesnivo, chladno a vlhko, aj keď vonku pálilo slnko. Kroky sa ozývali po prázdnej hale. Na stenách ešte viseli hrdzavé háky, na zemi boli rozsypané staré papiere—možno faktúry, možno listy, ktoré nikdy nedorazili.

Dávaj pozor kam kráčaš. Nikdy nevieš, čo sa pod tebou prepadne alebo čo ti spadne na hlavu.

Fabrika kedysi vyrábala cigaretový papier, baliaci papier, možno aj staré učebnice. Rok 1821, napísané na hrdzavom kovovom štíte nad vstupnou bránou. Bola to jedna z prvých papierní v tejto časti Európy. Za čias Rakúsko-Uhorska to tu muselo prekypovať životom. Údajne zamestnávala vyše 1500 ľudí. Potom prišla vojna. A potom ďalšia.

Zabudnutý industrál

V jednej z hál sa ešte stále týčili pozostatky starých strojov. Boli rozbité, ale niektoré časti sa dali rozoznať—veľké lisy, obrovské cievky, mechanické ramená, ktoré kedysi dvíhali balíky papiera. Na podlahe sa tiahli hrdzavé koľajnice. Možno na nich jazdil úzky vagón, ktorý prevážal hotové výrobky do skladu.

V zadnej hale bolo niečo iné. Ticho tu bolo ešte hustejšie. Steny pokrývali staré nápisy, niektoré ešte čitateľné. Dátumy. Mená. Čísla. Pracovné smeny alebo niečo iné?

Fabrika na papier nám vydáva ďalšie a ďalšie tajomstvá. Kúsok ďalej si domáci urobili akýsi techno priestor. Grafity, muzika, pohodené fľaše. Ďalšia hala, v ktorej zjavne po ukončení výroby fungovala asi hodne nezávislá diskotéka.

Do rokliny

Za hlavnými halami sa dvíhala roklina. Zľava rieka, sprava skaly. A tam, na jej konci, na opustenom chodníku sme našli halu. Dlhá, sivá, s obitými dverami, ktoré sa len mierne pohli, keď sme na ne zatlačili. Pred ňou i za ňou rampy a staré strážne vojenské stanovištia. Dve. Malé, opustené. Priezory na streľbu tmavé ako oči niekoho, kto videl príliš veľa. Lepšie miesto na koncentráciu neželaných, odkiaľ niet uniku, by si v Rijeke nenašiel.

Na strope čosi viselo. Na podlahe sme našli starý zamknutý zámok. Ťažký, hrubý, stále zamknutý, hoci dvere už dávno stratili význam. Kto ho zamkol? A prečo?

„Načo tu tie strážne stanovištia boli? Čo sa tu dialo?“ spýtal sa jeden z nás, ale nikto neodpovedal. Ani večer domáca (mimochodom učiteľka) nebola ochotná alebo schopná odpovedať.

Rječina tam vonku tiekla ďalej, nerozprávala. A my sme sa zhodli, že niektoré dvere je lepšie neotvárať.

Príspevok Rijeka: fabrika na papier, zabudnutý industriál zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Chorvátsko je vnímané ako slovenské resp. české more. Každý Slovák sa chystá na pár dní do Chorvátska predsa len vypadnúť. Výber padol na Rijeku, lebo je ľahko dostupná z Bratislavy vlakom. Rijeka je najväčší prístav v Chorvátsku a dôležité hospodárske a dopravné centrum. Je to dynamické mesto s bohatou históriou a kultúrou. Ale tiež morom. Objavme spolu najkrajšie pláže Rijeky.

Kamarátovi sa môj plán zapáčil a vybehli sme preskúmať Rijeku a okolité Istrijské pláže. Hneď na začiatok by som rád poznamenal, že päť dní v Rijeke ma presvedčilo, že za skvelým morom netreba nikam ďalej chodiť.

Chorvátsko je relatívne bezpečná krajina. Ale nezabudnite si rúšku. Budete ju potrebovať v dopravných prostriedkoch aj obchodoch, hoci pravidlá sa stále menia. Pláže sú poloprázdne, ceny polovičné a všetci sú ústretoví a milí.

Priznám, takéto milé Chorvátsko som ešte nezažil.

Kantrida a Ploče

Oblasť Kantrida je všeobecne vnímaná ako športová a centrálna mestská pláž Rijeky. Najmä v okolí olympijských bazénv je veľmi moderná. Je najbližšie k mestských bytovkám a z toho vyplýva všetko ostatné. Zabudnite na súkromie. Ohromná placka bez tieňa s davom ľudí i prístupom psov. Oveľa viac ma zaujala neoficiálna zóna na skalách za futbalovým štadiónom pri prístave. Dôvody boli hneď dva: Viac súkromia a Ožujsko iba 14 kn. :-) 

V prístave som ochutnal asi aj najlepšie pivo Chorvátska Zlatni Medved z Medvedgradu. Ak ste fajnšmeker už iné piť nebudete. Ale pozor, nepomýľte si ho s pivom PAN. :-)

Takisto by ste si nemali pomýliť pláže. Jedna z najluxusnejšie vybavených pláží Ploče totiž leží priamo pod zastávkou Kantrida Bazeni. Turisti si ich preto zamieňajú. Ploče a Kantrida sú ale z hľadiska atraktivity a služieb úplne iné pláže. Ploče spoznáte podľa architektonicky vynikajúco riešeného olympijského plaveckého štadóna, ktorý dominuje nad celou plážou. Pláž bola ocenená modrou vlajkou top pláží Chorvátska za čistotu a služby. Betón, kamienky i lehátka, sprchy, šatne i toalety. Tiež má špeciálny prístup pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Bivio

Oproti Kantride je Bivio oveľa kľudnejšia pláž. Je tu pokoj. Nie je tu taká masovka a už vôbec nie hlava na hlave. V čase korona krízy sa to hodilo. 

Bivio je konečná zastávka linky 1. Nemáte kde zablúdiť. Pláž je dobre značená, ale ako obyčajne schody, schody a schody... Ak máte radi súkromie, oplatí sa hľadať svoje miesto na slnku popri chodníku. Okolo celého mora vedie cestička. Čo schody, to dokonalé miesto na kúpanie. Temer všade popri chodníku nájdete aj oddychové piknik zóny, kde sa môžete schovať cez obed pred páliacim slnkom.

Veľa plážičiek v okolí Bivia sú FKK.

Ak pôjdete popri mori na sever, dostanete sa až na Kostanj. Tu som objavil pláž pre invalidov. Padla mi sánka, dokonalý servis a vybavenie. Kostanj je iba kúsok od Opatije, čo je vlastne hranica zálivu Istrijského poloostrova.

Pećine side

Mnoho ľudí vníma Rijeku ako mestský rybársky prístav. Oblasť Pečine (v ktorej som aj býval) ma však prekvapila. Najkrajšie pláže Rijeky nájdete práve tu.

Sabličevo

Sabličevo, Glavanovo a uzatváracia Pajol Beach. Tri nádherné malé pláže, jedna zaujímavejšia ako druhá. Miestni mi dokonca povedali, že Sabličevo patrí k 15 najkrajším plážam Chorvátska vôbec. Klenbové schodisko dole akoby bolo z inej dimenzie. Táto malá kamienková pláž je obklopená skalami a mimoriadne čistým morom. Jednoducho sa vám zastaví dych. Pláž nájdete iba kúsok od hotela Jadran a jej klenby poskytnú cez obed perfektný tieň.

Glavanovo

Glavanovo na vás dýchne skôr izoláciou a opustenosťou. Je vidno, že vily a okolitá zástavba už majú niečo za sebou. Glavanovo je však rajom pre miestnych a romantikov.

Schody, schody a zase schody. Moje najobľúbenejšie miesto na kúpanie malo iba malú betónovú terasu, rozbitú stoličku a rebrík do hlbiny. Totálne súkromie, kde môžeš byť celé hodiny iba sám so sebou. Opustená vila s vysutým balkónom nad morom iba dotvárala genius loci tohto miesta.

Dobrý tip: Popri všetkých plážach Rijeky od Pečine až po Bivio jazdí autobus číslo 1. Stačí vám naň obyčajný lístok za 7 kn a môžete spoznať všetky pláže mesta. Predávajú ho v stánkoch. Lístok si môžte kúpiť aj priamo u šoféra, stojí však 10 kn. Ak použijete viac ako 2 cesty, oplatí sa radšej zobrať celodenný lístok za 20 kn na zónu 1. Tá vám na pláže a centrum mesta dokonale stačí.

Prístav a mesto

Mesto s najväčším nákladným prístavom v Chorvátsku. Za návštevu stoja pozostatky mestského opevnenia. Z rímskeho obdobia sa tu zachoval v strede mesta ešte rímsky oblúk. V centre mesta je niekoľko kostolov a múzeí: námornícke, historické, prírodovedecké i moderného umenia.

Rok 2020 mal byť pre Rijeku prevratný. Kultúrne mesto roka. Ale korona zasiahla aj tu. Mesto je poloprázdne, povestný TunelRi (Riječki tunel) je preventívne zatvorený. Atmosféru života mestu dodáva najmä prístav a parková zóna lagún okolo Rječiny (rieky ktorá mestom preteká).

Ceny vás potešia. Priamo pri prístave je SPAR, ktorý má ponuku a ceny veľmi podobnú našim supermarketom.

Žurkovo

Pláže Žurkovo nájdete asi 3 km južnejšie pod Rijekou. Je to už iný distrikt. Ak sa zveziete okolo prístavných dokov hneď po kruháči k moru, objavíte v rokline nádherný malý prístav s plážou a dokonale priezračnou vodou. 

Ale to nie je to hlavné. Hneď za jacht klubom totiž začína 3 km chodník, ktorý vás prevedie tými najkrajšími a najopustenejšími zákutiami. Objavil som tam desiatky mini plážičiek a kúpacích mól kde nestretnete ani živej duše.

Priezračnosť vody je úžasná. Vône borovíc takisto. Bez problémov vidíte do niekoľko metrovej hĺbky.

Svežanj

Lagúna Svežanj zhruba v polovici chodníka je vychýrený bio priestor s najvyššou kvalitou vody. Je známa svojimi čistými vodami a krásnymi prírodnými scenériami. Okolitá vegetácia a skalnaté pobrežie vytvárajú dokonale malebné prostredie na fotenie.

Voda v lagúne je krištáľovo čistá a ideálna na kúpanie a šnorchlovanie. Aj v Chorvátsku môžete objaviť podvodný svet plný morských živočíchov a rastlín. Svežanj je menej frekventované miesto, čo znamená, že tu môžete nájsť pokoj a ticho, ktoré je často ťažké nájsť na centrálnych plážach Rijeky.

Nikam ďalej netreba chodiť. Ja som našiel najkrajšie pláže Rijeky práve tu, za Žurkovom.

Opatija

Sevenou stranou Rijeky a tiež hranicou medzi Istrou a pobrežím chorvátska je kúpeľné mesto Opatija. Je známa svojou dlhoročnou tradíciou kúpeľníctva a turizmu. Mesto sa začalo rozvíjať ako letovisko v 19. storočí a dodnes je obľúbenou destináciou pre rekreáciu a wellness.

V Opatiji nájdete plno krásnych secesných budov a elegantných vilových domov, ktoré odrážajú jej bohatú históriu ako kúpeľného mesta. Promenáda Lungomare, ktorá sa tiahne pozdĺž pobrežia, ponúka nádherné výhľady na more a okolité hory. Objavili sme Park Angiolina krásne udržiavaný park s bambusovými záhradami. Má o poznanie exkluzívnejšie pláž ale načriete oveľa hlbšie do peňaženky.

Príspevok Najkrajšie pláže Rijeky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Lacné letenky nás tentokrát zlákali. Letecký výlet do Zadaru – perfektný víkend v perfektnej destinácii na otvorenie letnej sezóny. :) Ubytovanie sme si vybrali neďaleko krásnej pláže, ale ďalej od historického centra, ktoré sa rozprestiera na malom polostrove.

Keďže ubytovanie sme si zohnali cca 3 km od centra, na cestu k nemu, resp. na cestu do mesta sme využívali služby spoločností Bolt alebo Uber (to sa týkalo aj cesty z letiska či na letisko). Vzdialenosť 3 km by sa po pobreží dala úplne bez problémov zvládnuť aj peši, ale keďže najmladšia účastníčka našej výletnej skupiny má aktuálne iba tri roky, uprednostnili sme jazdu autom.

Historický Zadar

Historické staré mesto ponúka množstvo architektonických pokladov, prehliadku ktorých sme si určite nechceli nechať ujsť, aj keď prioritne sme si s deťmi počas víkendu na úvod letnej sezóny chceli vychutnať predovšetkým kúpanie v mori.

Taxík nás odviezol až k samotnému centru, ale poučení od „našej domácej“ sme vystúpili už pri moste, ktorý spája pevninu s polostrovom. Dobre sme urobili, pretože z taxíka sme vystúpili priamo pri vstupe na most, ktorý na svojej druhej strane ústil cez kamennú bránu v hradbách priamo do centra mesta. A mohli sme sa začať túlať malebnými uličkami mesta s najväčším počtom historických pamiatok v Chorvátsku.

V uličkách a na námestiach pripomínajúcich starodávne časy pulzoval aj na začiatku sezóny čulý ruch, ale mesto v tomto období ešte nebolo preplnené turistami. Bez problémov a v relatívnej pohode sme vychutnávali nielen návštevu rôznych historických pamiatok, ale aj bohatý barový život :)

A čo sme v Zadare videli?

Obišli sme všetko podstatné. Pamiatky sme neobchádzali v nejakom poradí. Polostrov je relatívne malý, preto ak by sme aj niečo vynechali, bez problémov by sme sa k tomu dostali o niekoľko chvíľ z druhej strany. A to sa vzťahovalo aj na úvod našej prehliadky mestom. Do Zadaru sme nevstúpili slávnou Kamennou bránou, ale využili sme tú „obyčajnejšiu“ v rámci mestského opevnenia. Kamennú sme si boli pozrieť až dodatočne.

Naším východiskovým bodom sa po vstupe do historického centra mesta stalo Ľudové námestie (Narodni trg), ktorému dominuje mestská strážna vež.

Rímske pamiatky

Zaujímavosťou Zadaru je, že v ktorejkoľvek uličke môžete zbadať pozostatky rímskych stavieb. Najviac sme si to uvedomovali pri stavbe starého Rímskeho fóra. Po jeho pravej strane stojí symbol Zadaru - kostol sv. Donáta. Toľko úžasných vecí na jednom mieste sme nemohli len tak obísť.

Aby sme dali zadosť kardionápravníku. hrdinsky sme vystúpali až hore na zvonicu katedrály sv. Anastásie. Z jej vrcholu sme objavili nádherný výhľad na celé mesto, more aj v pozadí sa týčiace chorvátske hory.

Morský organ

Po zostupe sme pokračovali k najväčšej turistickej atrakcii Zadaru – k Morskému orgánu. Morský organ Chorváti postavili podľa projektu architekta Nikoli Bašića. Je to experimentálny hudobný nástroj, ktorý vytvára zvuky a melódie silou prúdenia morských vĺn. Hneď vedľa neho sa nachádza Pozdrav Slnku, ďalšie skvelé dielo architekta Nikolu Bašića vybudované z viac než troch stovák sklenených solárnych panelov.

Potulky mestom sa tu neskončili. Vrátili sme sa mestskými hradbami a pokračovali sme na námestie Päť studní a k bašte Grimani. Prehliadka celého historického centra Zadaru nám naozaj netrvala dlho. Letecký výlet do Zadaru bol krásny ale krátky.

Jadranské more

Ale aký by to bol pobyt v Chorvátsku, keby sme sa neosviežili vo vlnách Jadranského mora? Po prvom dni, ktorý sme využili na prechádzku po nádhernom historickom meste, sme druhý deň nášho úvodného letného víkendu strávili pri mori.

V okolí Zadaru je obrovské množstvo pláží, predovšetkým kamienkových, ale dajú sa nájsť aj piesočné. My sme si vybrali pláž, ktorá bola najdostupnejšia – pláž Borik. Táto pláž je od centra Zadaru vzdialená asi 5 kilometrov. Kvôli kamienkom sme radšej zobrali aj topánky do vody. Na niektoré úseky pláže však navážajú piesok. V týchto miestach je prístup do mora vhodný pre deti aj bez topánok.

A po celodennom kúpaní sme si ešte raz dopriali návštevu mesta. Zadar sa nám za bieleho dňa veľmi páčil, ale jeho atmosféra po zotmení je neopísateľná. Užili sme si ju nielen my dospelí, ale aj deti. Letecký výlet do Zadaru budem určite odporúčať :-)

Príspevok Letecký výlet do Zadaru zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Plánovaná cesta k Jadranu nám cez Maďarsko trvala 6. dní. Mali sme za sebou 800 km. Rozhodne však cykloexpedícia stála za to.

Deň 7 Kúpačky a logistika okolo Rijeky

Po prenocovaní ráno opäť vyrážame na stanicu a úspešne kupujeme lístky.

Máme 6 hodín do odchodu vlaku a tak smerujeme na sever mesta nájsť nejakú pláž na dnešný oddych. Na konci mesta odbočujeme do nejakého starého nefunkčného kempu Preluk, krásny výhľad z útesu na more, malé kamenné pláže, ideálne miesto na zavesenie hamaky, čo Jaro hneď aj vykonal. Ja mám ale chuť ešte pokračovať a preskúmať ďalšie pláže.

Vydávam sa teda smerom Opatija, Lovran a Medveja, a túto trasu teda vôbec neľutujem. Krásne miesta, presúvam sa chodníkom priamo pri mori, dokonca po pláži medzi opaľujúcimi turistami, aby som nakoniec zistil, že tam cyklisti majú zákaz. Našťastie to nikomu nevadí, nakupujem posledné suveníry, a po 4 hodinách sa vraciam do kempu za Jarom.

Rýchlo sa ešte idem hodiť do mora, kde medzitým slušne začalo fúkať a vlny ma pekne obúchali a takmer nedovolili vrátiť sa na breh.

Vlaková logistika v Oguline

O druhej vyrážame na stanicu a pekne podľa plánu niečo pred pol štvrtou nastupujeme na vlak smer Ogulin.

Železnica kľučkuje v horách, naberá stúpanie a my spomíname na miesta, ktoré sme predošlé dní jazdili na bicykloch. Tu sme oddychovali, tu sme križovali železnicu, tu sme si fotili výhľad. Nakoniec som aj trochu podriemal a okolo šiestej vystupujeme v Oguline.

Nasleduje náročné hľadanie pizzérie, v centre všetko zavreté a tak pokračujeme asi 2 kilometre ďalej, kde nás v pohode obslúžia. Ešte nákup pred cestou, a následné hodinové čakanie na stanici, kde sa postupne začali schádzať skupiny hlavne českých turistov smerujúcich do Prahy. Postupne prichádza ďalší miestny vlak z Rijeky (mohli sme ísť o 4 hodiny neskôr, ale nechceli sme riskovať), rovnako prichádza aj Regiojet z Rijeky. Len spoj zo Splitu podľa informácií mešká 46 minút.

A tak zostávame na peróne jediní, čo nemáme kam nastúpiť a čakáme. Po príchode vlaku nastáva presun vozňov a tak sa snažíme naložiť naše bicykle, aby sme na konci peróna zistili, že náš bicyklový vozeň stojí ešte o čosi ďalej za výhybkou. Srandista steward nás smeruje potlačiť bicykel úzkou uličkou predošlého vozňa a tak kým sa dopracujeme s bicyklami pomedzi cestujúcich a následne preskakujeme spiacich českých turistov v 7 vozňoch, konečne už za jazdy nájdeme svoje lôžka a zaľahneme.Po nočnej kontrole na hraniciach s Maďarskom už toho veľa nenaspím a okolo siedmej vystupujeme v Budapešti.

Prejdených 55 kilometrov.

Deň 8 Z Budapešti do Fiľakova

Z Budapešti máme naplánovaný návrat do Banskej Bystrice cez Fiľakovo, kde máme spoločného kamoša z výletu v Rumunsku a ja plánujem ísť pozrieť rodičov na chalupu pri Lučenci.

Čaká nás teda takmer 160 kilometrov, na stanici zadávam do mapy navigovanie k parlamentu a vtipná navigácia nás okamžité ťahá do najväčšieho stúpania. Po 2 kilometroch máme takmer 150 výškových metrov a konečne klesáme k Dunaju. To už radšej neriskujeme, zadávam do mapy Fiľakovo za jazdy robím pár fotiek Budapešti, kým sa konečne po 30 kilometroch vymotáme z veľkomesta. Nasledujú maďarské kopčeky a nekonečné bočné cesty, mám pocit, že dnes to ubieha strašne pomaly celá nudná trasa v teple snáď neskončí.

Po 100 kilometroch stále zostáva do Salgotarjánu ešte 25 kilometrov, ale konečne ma z nudy vytrhne Buddha Park za hlavnou cestou, ktorý musím okamžite navštíviť aspoň malou zastávkou.

Na Fiľakovo

Napokon sme po ďalšej hodine dobojovali do Salgotarjánu, kde sme pôvodne plánovali niečo zjesť. Teraz však už blízko hraníc nemáme chuť zdržiavať sa a pokračujeme rovno k hraniciam. Vítajú nás policajti, pýtajú covid passy a zase len nechápu naše tisíc kilometrové cestovanie k moru a späť v tomto teple.

So vstupom na Slovensko nie je žiadny problém a tak sme o pár chvíľ na zmrzline pod Fiľakovským hradom. Konečne nakupujeme v slovenskej/nemeckej Bille, po týždni slintania si konečne kupujem aj červenú sladkú dyňu a vešiam fajné 5-kilové závažie na riadidlá. S takým skvelým nákladom dorazíme posledných 20 kilometrov a v Lučenci sa s Jarom rozlúčime - on má odvoz domov do Brezna a ja prichádzam na chalupu. Zajtra ma ešte čaká pohodový presun domov do Banskej Bystrice, túto trasu už poznám a je to smiešnych cca 75 kilometrov. Dnes prejdených 164 kilometrov.

Deň 9 Home sweet home

Ráno sa budím o deviatej, stále prší. Zdá sa mi neuveriteľné, že sme celý výlet absolvovali bez jedinej kvapky a teraz od noci prší a až okolo obeda konečne vykukne aj slnko. Na cestu tak vyrážam až okolo druhej, s myšlienkou naskočiť na vlak niekde cestou ak ma zastihne ďalšia prehánka, keďže od Maďarska prichádzajú ďalšie mraky. Ide sa mi hrozne, fúka strašný protivietor a aj dole kopcom musím pedálovať, aby som nezastavil. Odbočujem teda z hlavnej cesty na Podrečany a idem sa pozrieť ako vyzerá po roku vypustená Ružiná.

Prekvapivo je celá zelená, zarastená, ale niektoré bufety sú otvorené. Kropia ma prvé kvapky a tak pozerám do mobilu, vlak mi ide o 20 minút z Mýtnej do Zvolena, aspoň by som sa vyhol hlavnému ťahu po Kriváň, kde je cesta pre cyklistu nebezpečná.

Ešte si odbehnem ku známej do Kotmanovej na kávu a nakoniec nastupujem o hodinu neskôr na vlak do Zvolena. Cestou vo vlaku spočítam kilometre výletu, je ich približne 1080 a tak som rozhodnutý doraziť zo Zvolena do Bystrice 20 kilometrov nech to zaokrúhlim na 1100.

Túto trasu už poznám fakt dokonale, najskôr cez centrum Zvolena naruším protest Hnutia obrody jazdou pred rečníkmi a výkrikom Fúúúj, následne po hrádzi na Sliač a cestami s novým asfaltom cez Veľkú Lúku a Hronsek do Vlkanovej. Tu už si dovolím posledné kilometre po štrkovej ceste, kde som výlet začal skúšobnou jazdou. Spomínam na lepenie prvého defektu, aj na všetky zážitky z posledných 9 dní a prichádzam domov, kde už ma víta moja vlčiačka Elza. Snáď si už čoskoro podobný výlet zopakujem …

Dnes prejdených 50 kilometrov, celkove 1102.

Predchádzajúce časti:

• Časť 1: Chorvátsko na bicykli: Prechod cez Maďarsko
• Časť 2: Chorvátsko na bicykli: Stretnutie s Jadranom

Príspevok Chorvátsko na bicykli: III. časť: Návrat domov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Deň 4 na Záhreb

Ráno sa snažíme vyštartovať čo najskôr, aj som si privstal a stihol konečne zalepiť deravé duše z prvého dňa. Rozhodli sme sa nepokračovať do mesta Varaždin, ale rovno do Záhrebu, aby sme potiahli čo najďalej a ušetrili kilometre na ďalší deň. Vynechali sme aj obchod, ten hľadáme až po 50 km v mestečku Novi Marof. To už máme za sebou aj nejakú skratku cez miestne lazy, kde nás potrápili stúpania až okolo 20%.

Po neskorých raňajkách a doplnení tekutín pokračujeme smer Záhreb. Občas prudko hore, aby sme sa potom rovnako prudko spustili, napríklad cez mestečko Sveti Ivan Zelina. Vo výpeku na slnku sa konečne dostávame do Sesvete, odkiaľ by to malo byť už len nejakých 10 km do centra Záhrebu.

Záhreb

Myšlienkami sme už v centre, ale obednú prestávky si dávame na predmestí, očakávajúc rozumnejšie ceny. Po jedle nás čaká presun do centra a ten je poriadne šialený.

Na rozdiel od Maďarska tu neexistujú cyklocesty, len 4 pruhy pre autá a po krajoch električková trať. Človek nevie, čo si má tesne pred smrťou vybrať a tak sa chvíľu trápime po chodníkoch, aby sme napokon predsa len riskli rýchly presun medzi električkami a taxíkmi po mačacích hlavách.

Prichádzame do centra, kde je na tržnici ale aj v meste nejaký veľký neporiadok a kopec ľudí. A samozrejme neskutočná páľava, tak znechutene vyrážame na výpadovku von z mesta.

Motáme sa tam snáď hodinu, kým sa dostávame von z mesta a nasledujeme pelotón cestných cyklistov smerom k dnešnému ubytovaniu v dedine Pisarovina.

Posledné kilometre nás ešte potrápia 2 poriadne stupáčiky, ale ubytovanie nachádzame a hneď nás aj víta pán domáci. Izba takmer v suteréne, príjemne vychladená, bicykle skrývame do garáže a ideme hľadať obchod, hneď vedľa ubytovania prechádzame ulicou Vladimira Nazora. Pri obchode znova sledujem pelotón, ktorý s nami vyrážal zo Záhrebu a vracia sa zo svojej jazdy.

Prejdených 142 kilometrov a k moru zostáva 150, stihneme ich za deň? Dnes sme nestretli žiadny Mustang.

Deň 5 prvé stretnutie s Jadranom

Ráno vstávame pomerne skoro, dnes nás čaká najťažší deň. Trasa predpovedá 150 kilometrov, takmer 2000 výškových metrov a teploty nad 30 stupňami.

Pôvodne sme plánovali na cestu k moru 6 dní, ale vlak nám odchádza už siedmy deň a ak chcem byť pri mori viac ako jeden deň, potrebujeme sa k moru dostať ešte dnes. Prvých 35 km do mesta Karlovac ubieha úplne v pohode. Stojíme na raňajky v obchode, konečne aj vyberám nejaké kuny na drobné výdaje a situácia sa mení hneď za mestom, kde nás čakajú prvé kopčeky s 15%.

Bolo to zatiaľ len také malé upozornenie, lebo ďalších 40 kilometrov je stále celkom pohodových a nadmorská výška len postupne stúpa zo 100 metrov nad morom na 220 metrov nad morom. V dedine Severin na Kupi zažívam menšie dejavu, to miesto je mi veľmi známe až po pár sekundách zisťujem, že som si toto miesto overoval na google maps. Pôvodne som tu plánoval prenocovanie pred posledným dňoch, za dedinou sa nachádza hrad Dvorac Frankopan, za ním už je len roklinka s riečkou a za ňou Slovinský kopec.

Stari Grad

Po krátkom oddychu v príjemnou chládku za hradom robíme nákup a začíname dnešné stúpania. Prvým sa dostávame nad 500 metrov nad morom a zase sa 100 metrov spúšťame do mestečka Vrbovsko. Celé Vrbovsko je len nekonečné stúpanie a za každou zákrutou nás čaká ďalší kopec. Teplota stúpa, a ja sledujem na displeji príjemné údaje stúpanie 8%, teplota 44°.

Našťastie v nadmorskej výške 666 metrov nad morom ako spasenie vedľa cesty stojí prístrešok s vodou. Osviežime sa a zdolávame posledné kilometre až do výšky nad 800 metrov nad morom.

Snažíme sa nahovoriť si, že zostáva už len polovica cesty po hrebeni a zjazd k moru. Bohužiaľ v tomto teple sú tie kopčeky hore-dole náročné a po 112 kilometroch robíme ďalšiu prestávku a doplnenie tekutín v meste Delnice. Narýchlo ešte prebehnem AirBnb a rezervujem ubytovanie priamo na pláži v Kraljevici (náhodou na ulici Vladimira Nazora), aby sme mali motiváciu na posledných 40 kilometrov.

Na Rijeku

Vlastne celý deň sme zvažovali, či budeme šlapať do Rijeky alebo Crikevnice, nakoniec tak deň ukončíme niekde v strede medzi nimi.

Táto trasa smerovala krátkou skratkou 1000 metrov na vedľajšiu hlavnú cestu, na mape ale nebolo vidieť, že ten kilometer bude neustále 17% stúpanie. Našťastie nasleduje zjazd a posledný kopec, kde nám spoločnosť robí dvojica na elektrobicykloch. Jediné, čo ma ruší, že si v rýchlom tempe dávajú bez prílb a navyše s dieťaťom v sedačke. To už sa nám na zjazde konečne ukáže more a po 740 kilometroch sa tešíme, že to dnes naozaj dokážeme.

Nasleduje 20 kilometrový zjazd, obdivujeme zátoku, nadjazdy diaľnice ale aj železnicu v údolí až prichádzame do Kraljevice a fakt priamo na pláži 5 metrov od mora náš dnešný nocľah. Debatujem s hostiteľom, dáva mi tipy na ďalší deň a hovorím o našom pláne rezervovať vlak z Rijeky do Ogulinu o dva dni. O pár minút mi na papieri prináša vypísané spoje, veľká vďaka za všetko.

Prejdených 150 kilometrov a sme v cieli, stretli sme 2 Mustangy.

Deň 6 Otok Krk a Rijeka

Síce sme dorazili do cieľa, ale tu sa vrátim k popisu nášho pôvodného plánu.

Siedmy deň o 22:00 máme rezervovaný vlak z Ogulinu do Budapešti. Do Budapešti preto, lebo cestou k moru sme sa nechceli zdržiavať zastávkou v Budapešti a teraz pred nami bude ešte víkend a chceli sme ho využiť na jazdu Budapešť - Banská Bystrica, čo sa javila zaujímavejšia trasa ako Bratislava - BB. A z Ogulinu preto, že Regiojet vozí bicykle len zo Splitu, Ogulinu a Záhrebu, a z Rijeky sa pripája spoj len pre cestujúcich bez bicyklov.

Pôvodne sme tak chceli do Ogulinu vyšliapať, ale splnenim cieľa a kúpaním v mori nejako vyprchalo nadšenie a predstava ďalšieho stúpania 1000 metrov v tom teple sa nám nepozdávala. Preto zvolíme deň voľna, obhliadku pláží na ostrove Krk, prenocovanie v Rijeke, doobeda oddych na miestnej pláži a poobede o tretej presun vlakom do Ogulinu.

Ráno po raňajkách teda vyrážame na Krk, ale už most je dopravný zážitok a ani cesta cez Krk nie je vôbec priateľská k cyklistom.

Prvý oddych volíme v okolí Omišalj, aby sme napokon skončili na pláži Njivice. Bohužiaľ v tej doprave sa nám ďalej na Krk a Bašku nechce, tak radšej pol dňa oddychujeme v hamake a kúpaním v mori.

Nasleduje návrat cez most a smer Rijeka. To znamená peknú trasu okolo Bakarskeho zálivu s výhľadom na diaľničné nadjazdy odspodu.

Rijeka

Príchod do Rijeky nám otvára oči, to mesto je v kopci a presuny po meste sú šialené. V tom nás utvrdzuje aj pani hostiteľka v dnešnom ubytovaní (vedľa parku Vladimira Nazora), ktorá nevie pochopiť našu trasu 800 kilometrov v tomto teple a bicyklovanie po kopcovitej Rijeke s ťažkými bicyklami. Preto nám odporúča skôr peší presun po meste a využívanie schodov, čo sú skratky v kopcoch.

Večer ešte vyrážame na železničnú stanicu kúpiť lístky, ale samozrejme nám zavreli asi 4 minúty pred naším príchodom a tak len spravíme nákup a po návrate na ubytovanie zaľahneme spať. Prejdených 56 kilometrov.

Ďalšie časti:

• Časť 1: Chorvátsko na bicykli: Prechod cez Maďarsko
• Časť 3: Chorvátsko na bicykli: Návrat domov

Príspevok Chorvátsko na bicykli: II. časť: Stretnutie s Jadranom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Je piatok 2.júla 2021, po práci nakladám bicykel a vyrážam na skúšobnú jazdu. Tento rok som si konečne naplánoval s kamošom Jarom expedičnú dovolenku z domu až k moru do Chorvátska a vlastne si prvýkrát otestujem cestovanie s naloženým bicyklom bez podpory.

Myšlienka bola v hlave už niekoľko rokov, vlani nás stopla korona, ale teraz sme si jeden júnový deň napísali a vlastne sme sa hneď aj zhodli, že je to super nápad.

Spiatočné lístky na vlak z Ogulinu v Chorvátsku do Budapešti sú kúpené (o tom prečo práve takáto kombinácia, napíšem neskôr), batožina zbalená a osadená na bicykel, nové plášte pripravené na jazdu. Chcem tiež otestovať lýtko, na ktoré som včera po dlhej dobe dostal ráno pri vstávaní z postele poriadny kŕč. Chodí sa mi dva dni ťažko, ale bicyklom do práce to šlo, tak snáď nebude problém.

Pri skúšobnej jazde zisťujem, že 20+ kilogramov navyše dosť ovplyvňuje ovládanie bicykla. Vyberám si štrkovú cestu a pod váhou batožiny po 8 km jazdy sledujem prázdne zadné koleso, sakra. Oprava defektu je zložitá, ani na 2 krát sa dieru zalepiť nepodarilo a tak vkladám novú dušu a pokračujem s hodinovým meškaním domov.

Nuž, bude to zaujímavá jazda, čaká nás 9 dní a približne 1000 kilometrov, ak všetko pôjde podľa plánu. Pre istotu som ešte utekal do obchodu kúpiť 2 nové duše na cestu :-)

Deň 1 na Ostrihom

Ráno narýchlo raňajkujem, spravím poslednú kontrolu batožiny a elektroniky a vyrážam na námestie v Banskej Bystrici odkiaľ vyrážame. Robíme fotografie pred cestou, preberieme náš dnešný plán potiahnuť jazdu do Štúrova a ideálne takých 20 km za hranice, aby sme mali zajtra jednoduchšie doraziť k Balatonu.

Úvod cesty je parádny, vietor v chrbte nás ženie cez Sliač a Zvolen, odbočujeme smer Krupina a mne sa nejak nezdá predné koleso - defekt. Zastavujú pri nás a ponúkajú pomoc aj chlapi na babetách z Ružomberka, majú rovnako namierené do Štúrova. Ale pomoc netreba, zisťujem, že páska prekrývajúca špice je posunutá a tak vlastne dušu pod tou váhou prerážaju špice, resp. hrany v ráfiku. Koleso s novou dušou a podlepeným ráfikom opravené a pokračujeme. Ešte si robím srandu, že podobný tuning musím najbližšie spraviť aj na zadnom kolese. Tú šancu som dostal rýchlejšie ako som plánoval, prešli sme asi 9 km :-) Nuž minul som obidve náhradné duše po 37 kilometroch a rozmýšľam, aká toto bude jazda s takými zastávkami. Len Jaro ma upokojuje, že ďalší defekt už teraz nebude až po návrat domov. A mal pravdu.

Stúpame do Krupiny a potom dlhým miernym klesaním okolo jednej prichádzame do Šiah. Zjeme cestoviny a bočnými cestami pokračujeme do Štúrova. Tu nás mierne trápi protivietor, ale cesta ubieha v pohode a tak v prijateľnom čase prekonávame most do Ostrihomu. 

Prechádzame hranicu

Žiadna kontrola na maďarskej strane, čo nám vyhovuje, menej už vyhovujú mierne kopčeky do dnešného cieľa - vyhliadli sme si hotel v dedinke Nagysáp na bookingu.

Po príchode na miesto nás však obsluha odmieta, že hotel je plný. Klikám v mobile booking a vidim 3 voľné izby, idem sa ešte raz pýtať a odpoveď rovnaká. Keď chlapovi ukazujem booking, ticho pozerá do monitora a vraví “No máme 1 poslednú izbu, ale bicykle musia zostať von”. To už strácame chuť im platiť a pokračujeme do ďalšej dediny Bajna. Po chvíli hľadania stojíme pred bránou označenou posteľou, na zvonček nik neodpovedá, telefónne číslo je nedostupné, len suseda po nás vykrikuje niečo maďarsky. Naberám odvahu a pomedzi 3 psy vchádzam do dvora, kde mi pán domáci len ukázal prst a 5 minút chodí hore dole, až kým sa neukáže pani šéfka, čo vie pár slov anglicky a suverénne pýta 10000 forintov, na osobu. Prepočítavam to na 29 Eur, čo sa nám zdá dosť, tak skúšam zjednať na 40 Eur za oboch, teta je neúprosná, už je to 60 Eur za oboch. Tak teda odchádzame, zdá sa nám to priveľa.

Čas pokročil a rozmýšľame, kde sa zložíme na noc. Pred nami ďalšie kopčeky a ako spasenie sa nám vedľa cesty zjavil prístrešok s lavičkami. Pri západe slnka rozkladáme hamaky, spacáky a zaspávame pri hitovkách z neďalekej párty na maďarských lazoch za dedinou Bajna. Prejdených 171 kilometrov, mierne nad plán a stretli sme 4 Mustangy.

Deň 2 na Balaton

V noci sme veľa nenaspali, bolo chladno, hudba hučala až do svitania do štvrtej, potom začali štebotať vtáky a s východom slnka po šiestej teda začíname baliť.

Vyrážame na približne 10 km do najbližšej dediny Zsámbék, kde plánujeme nájsť obchod a raňajky. Nachádzame len benzínku, ale sú na nej potraviny Spar Mini a celkom dobré ceny.

Doteraz sme bicyklovali po pomerne málo vyťažených cestách, ale teraz sa dostávame na hlavné ťahy a občas sú tie obiehania dosť akčné. Síce sa nás snažia predbiehať s odstupom, ale vtedy sa skôr bojím o tých v protismere, lebo sú to tesnotky. Mám pocit, že všetci maďari z horného Uhorska idú na víkend k Balatonu a kľud máme až v centre Székesfehérváru v pešej zóne.

V centre sa nám prihovára mladý slovák, tak prehodíme pár slov. Ale tiež nás čaká ďalšia nemilá skúsenosť s maďarskou obsluhou, keď chlap v pizzérii nás po maďarsky vykázal z terasy. Neviem, čo chcel povedať, lebo anglicky sa baviť odmietol, tak sme zvesili slovenské vlajky a šli do inej reštaurácie, kde sa konečne správali normálne, len nás nechali sedieť na rozpálenom slnku, lebo všetky miesta v chládku boli obsadené.

Popri Balatone

Po fajnej pizzi pokračujeme výpadovkou smer Balaton a v nejakej dedine, ktorej názov si už nepamätám zrazu pozeráme na formulku odparkovanú pred domom. Na jednej strane chválime maďarské cyklocesty vo väčších mestách, na druhej strane nadávame na ich nápady v dedinách, kedy cyklocesta je vedená pred dvormi vedľa chodníka, ale tým pádom je na hlavnej cesta zákaz cyklistom a my sa tak presúvame hore dole a snažíme sa dodržiavať predpisy. Spomaľuje nás to, ale čoskoro dorazíme do Balatonvilágos a konečne máme pred sebou Balaton - tu som doteraz tiež nikdy nebol.

Popri Balatone je to maximálna pohoda, len úsek po Siofók je preplnený ľuďmi aj cyklistami. Je to akoby jedno nekonečné mesto s plážami a tak postupne prechádzame o pár ulíc ďalej a rýchlejším tempom hľadáme Balatonlelle, kde sme cestou bookli ubytovanie (za 23 Eur pre oboch, nie ako teta v zapadákove pýtala 60).

Po príchode na miesto nás čakal menší šok, recepcia skončila pred hodinou a nikde nikoho. Volám na číslo z AirBnb a vraj omyl, našťastie Jaro rozlúštil číslo z nejakého formulára, ktorý sme našli na recepcii za okienkom a tak nás milá pani po telefóne naviguje ku schránke s kľúčom k našej izbe. Tá je priestranná, zmestili sa tam aj bicykle. Samozrejme večer sa pri západe slnka vrháme do Balatonu a vychutnávame schladenie unaveného tela. V noci pršalo a prešla búrka, tak sme spokojní s dnešným nocľahom, von by sa už v tom daždi spalo horšie.

Prejdených 158 kilometrov, takmer podľa plánu a stretli sme 5 Mustangov.

Deň 3 na Chorvátsko

Ráno vyrážame o niečo neskôr, našťastie pršať už prestalo, ale kým nakúpime raňajky v blízkych potravinách, je takmer 10 hodín.

Dnes nás síce čaká len nejakých 130 kilometrov za chorvátsku hranicu, ale ťažko predpokladať ako sa cesta vyvinie. Mimochodom toto chorvátske ubytovanie bolo jediné zaplatené už dopredu, lebo na vstup do Chorvátska sme potrebovali aj adresu pobytu, tak to bola taká poistka a preto sme aj prvé 3 dni plánovali prejsť približne 450 kilometrov. Pre zaujímavosť si pamätajte, ubytovanie bolo na ulici Vladimira Nazora.

Cesta stále pokračuje popri Balatone, ale už je to oveľa prázdnejšie a len občas stretávame cyklistov. Pripája sa k nám česká skupina, ktorá ide trojdňový okruh okolo Balatonu. Dostal som tiež tip na ďalší výlet, keď mi chlap veľmi odporúčal Innskú cyklocestu z Álp do Passau a možno až do Bratislavy. Dnes sa šlape príjemne, lebo je po daždi pod mrakom a konečne znesiteľné teploty. Na konci Balatonu ešte posledný krát fotíme veľkú vodu a vyrážame smer Nagykanizsa.

Cesty sú tu pohodové, áut je dosť málo, zdá sa, že väčšina cestuje diaľnicou.

Prichádzame už blízko k hranici, dokonca sme k ubytovaniu možno pár kilometrov, delí nás jeden železničný most. Ale hraničný prechod je až o takmer 20 km a tak si dávame ešte pekný okruh najskôr maďarským a potom chorvátskym rovinatým pohraničím. Prechod cez hranice bol úplne bez problémov a čakania, kontrola občianskeho preukazu a covid passu nás púšťa cez hranice. To už sme jednou nohou v cieli, to druhou nás čaká k moru ešte dobrých 300 kilometrov a kopce.

Ubytovanie bolo parádne, mali sme k dispozícii celé poschodie domu, ubytovanie pre 7 osôb, milá teta suseda (pripadala mi mierne pod parou) nám kadečo porozprávala a doporučila reštauráciu asi 3 km ďaleko. Kvôli korone tu väčšinu reštaurácií zavreli, tak sme hľadali spomínanú, ale bola ešte o nejaký kilometer ďalej za mestom. Každopádne čevapčiči bolo super a radler je výbornou bodkou dňa. Prejdených celkove 145 kilometrov aj s hľadaním večere a stretli sme 1 Mustang.

• Časť 2: Chorvátsko na bicykli: Stretnutie s Jadranom
• Časť 3: Chorvátsko na bicykli: Cesta domov

Príspevok Chorvátsko na bicykli: I. časť: Prechod Maďarskom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Náruživí cyklisti zvyknú sezónu štartovať cyklokempami v teplých krajinách. :) Tohto roku nás pandemické opatrenia trochu obmedzia, tak skúsme aspoň trochu pospomínať a zbilancovať. Kam sa oplatí ísť a čo sa tam dá zažiť. Za tie roky sme prelozili kadečo. Tak vyberajte:

Kempy Sporttour

[Open][Close]

• Sicília
• Cattolica, San Marino
• Mallorca
• Baška Voda
• Šibenik
• Podgora
• Sardínia
• Rab

Sicília

Skorý jarný cykloštart pod Etnou

Skorá jarná Sicília je pre bajkovačku ideálna. Dole si už močíte otlaky v mori, Taormina je poloprázdna aj keď káva je furt za päťku. A na Etne sa ešte lyžuje. Pod Etnou nájdete skvelé espresso, riadne kopce, ale aj rovinky popri pláži. Pozri reportáž.

Ostatné roky sa zvykli štartovať jarné cyklistické pobyty až od polovice marca. Cyklistov ale pribúda a dobré počasie si chcú užiť čo najskôr. Aj preto padla voľba na Sicíliu, kde je dosť teplo na cyklistiku po celý rok a chodia tam trénovať aj profesionáli. Taliansko máme radi kvôli jedlu, zmrzline, ľuďom a krásnej krajine, ale aj preto, lebo cyklisti nie sú v Taliansku nepriatelia vodičov.

Základňa v Catanii ľahko dostupná letecky z Viedne alebo Budapešti je ideálnou voľbou.

Cattolica, San Marino

Bike & Triathlon tréningový kemp Rimini, Viserba - Taliansko

Ak si chcete na jar kvalitne zatrénovať v teplejšom podnebí je Rimini a Panorama route príjemným osviežením. Bývali sme v hoteli ktorý je zaradený do organizácie Italy Bike Hotels. Dobrá pridaná hodnota pre cyklistov a triatlonistov.

Samozrejmosťou bola pestrá stredomorská strava z mäsitých jedál, rýb, šalátov, cestovín a rôznych koláčikov. Okolie San Marina a Rimini ponúka pestré trasy. Nájdete tu všetko od úplných rovín, cez zvlnený terén až po ostré kopce a dlhé stúpania až do výšky skoro 1500m. Nie nadarmo tu celý svoj život trénoval Marco Pantani a hovoril, že nepotrebuje ísť trénovať inam, lebo tu nájde všetko potrebné.

Pre triatlonistov a bežcov sú navyše v okolí hotela a na pieskových plážach dlhé promenády na behanie. Za týždeň sme tu najazdili temer 800 km. :-)

Mallorca

Palma de Mallorca, Sollér, Formentor

Kedykoľvek prídeš, kedykoľvek odídeš. Kompletné cyklistické zázemie a ak sa zadarí, tak v cene letenky je aj prevoz bicykla. Jarná Mallorca je už roky cyklistami vnímaná ako tréningová lokalita "par excelence". Vnútrozemie smerom k Sineu ponúka cyklistom rovinkaté cestičky, kde je možné nakrútiť stovky kilometrov denne. Hoci tu fučí, nízke ploty okolo ciest účinne vytvárajú závetrie. Navyše šoféri aut sú na cyklsitiku zvyknutí a veľmi ohľaduplní. Úplný kopcový raj ponúka hornatý západ okolo Formentoru, Solléru a Andratxu. Ideálnym termínom je začiatok marca až do polovice júna. Dá sa aj v septembri.

Baška Voda

Jarné kilometre Baška Voda, Chorvátsko

Rokmi osvedčená destinácia. Sporttour ponúka skvelú jarnú bajkovačku už viac ako 15 rokov. 9 dní tréningu na bicykli v zvlnenom až kopcovitom teréne, veľa tréningových skupín, kde si každý nájde tú svoju partiu. Ubytovanie v komfortných 4* hoteloch Horizont alebo Slavija s welness, SPA a fittness v cene ubytovania! Cesta aj MTB. Biokovo, Svatý Jure, Cetina, Makarska, Omiš. Kto nebol bajkovať na Baške nevie, čo to je skvelý cyklokemp. my sme tam boli už 7 krát. 

Šibenik

Jarný rovinatejší rozbeh, Chorvátsko

Pre tých, čo uprednostňujú rovinatejší a miernejšie zvlnený rozbeh v nádhernom prostredí NP Krka. 9 dní tréningu na bicykli. Ubytovanie v osvedčenom rezorte Solaris bolo naprosto skvelé. Najlepšia strava čo som kedy v hoteli na cyklokempoch jedol. Pomohol aj wellnes, hotelové bazény a posilovňa.

Šibenik poskytuje v jarnom období teploty od 15°C do 22°C v tieni. Prostredie je ideálne na prvé kilometre na bicykli po zime pre tých, ktorí nepotrebujú taký skorý rozbeh a v terénoch, kde si viete lepšie ustrážiť to, čo chcú trénovať. Viď reportáž

Podgora

Veľká Noc na bajku

Podgora je len kúsok od Bašky Vody, zato rovno pod najstrmším výstupom na Sv. Jure a k bráne Biokova. 9 dní tréningu na bicykli v zvlnenom až kopcovitom teréne poteší. Vhodné aj pre horské bicykle. Ako tradične, Chorváti ponúkajú z jari skvelé ubytovanie, stravu a podmienky za rozumné ceny. Hotel pri mori, tento kemp je vhodný aj pre partnerky a deti. Teploty počas pobytu od 18°C - 26°C.

Z roka na rok chce bicyklovať viac a viac cyklistov, pre ktorých nie je úplne podstatné najazdenie objemov pred súťažnou sezónou ale berú jarné jazdenie viac ako dovolenku s bicyklom. Práve takýmto je Podgora s možnosťou bicyklovať v teplejšom už skoro letnom počasí a následne relaxovať v hoteli pri mori určená. Zvyčajne je zabezpečený aj program a vybavenie pre malé deti.

Sardínia

Olbia kemp

Každý deň iným smerom. Jedna pracovná smena krútenia nohami na kopcoch v okolí Olbie. Ak smeruješ na Costa Smeralda, prvá zastávka je zvyčajne v Golfo Aranchi. Pressíčko za euríčko. Nasledujúca zastávka až pred Porto Cervo, alebo (ak ideš do vnútrozemia) v Arzachene. Tam už je zastávka pestrejšia. Banán, lepeňák a ďalšia presso kávička. A prirodzene… pivo. Sardínia je proste bohovská. Pozri si reportáž Olbia rides >

Rab

MTB adrenaline Kamenjak

Prísť s bajkom na Rab a nedať horský trajlík na Lopar, Suha Puntu alebo plošiny Kamenjaku je neodpustiteľná chyba. Rab to je v prvom rade objavovanie a v druhom adrenalín. Objavujete pláže kam sa bežný turista nedostane. Cestičky schodné iba tak, že bicykel jednoducho prenesiete. Alebo prehodíte cez plot. Malý ostrov, ktorý autom nieje ďaleko od Slovenska toho ponúka naozaj veľa. Viac tu RAB MTB Adrenalín >

Príspevok Jarné tréningové cyklistické kempy, kam sa oplatí dobajkovať zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Väčšina ambicióznejších cyklistov asi pozná Jarné kilometre na Baške vode. Tento Norov už legendárny cyklokemp okolo Biokova, Cetiny, Omišu a Makarskej sa jazdí každú jar už 16 rokov. Mne však pre jarný rozjazd viac vyhovuje Śibenik. Na rozdiel od Bašky Vody mi umožňuje aj tréning prvých objemov na rovinách. Navyše mi otvoril čarovné zákutia Krky, Tisna, Murteru a ostrovov Kornati. Bicyklom okolo NP Krka:

Okolo Krky

Vstať, panáka, raňajky, ležať, na záchod, obliecť, tyčinky, dofúkať, naplniť fľaše, skontrolovať bicykel, vyraziť. Každodenný ranný rituál cyklistu v kempe je nemenný.

Výšľap cez centrum Śibeniku je každé ráno trochu hektické. Treba sa premlieť cez rušnú mestskú magistrálu, obchvatom obísť tunel (nie je pre bicykle prejazdný) a dostávaš sa do vnútrozemia. Málo aut a veľa ciest. Raj.

Z jednej strany vedie cesta cez Lozovac priamo ku Skradinskym vodopádom, ambicióznejší cyklisti (teda my) však volia okružnú trasu okolo celej Krky cez prístav Skradin, Dubravice, Rupe a Laškovicu na zadné pereje Roški Slap a druhou stranou okolo celej Krky naspäť. K zostupu k vodopádom sa síce dostanú ale o niekoľko hodín neskôr.

Pred vodopádmi nás čaká okruh, čosi vyše 93 km s prevýšením 1300 m. Hore, dole, hore, dole...

Skradin

Prvú zastávku volíme až v Skradine. Neodmysliteľné ranné espresso nemôže chýbať. Takto po ránu mimo sezóny je ešte prístav poloprázdny. Ak sem však zavítate v lete, parkovať budete (ak sa zadarí) niekoľko kilometrov od prístavu.

Skradin je tiež posledná možnosť so cťou tento súboj s Krkou vzdať. 

• Dnes sa necítim, niečo na mňa lezie, radšej otočím...
• Skutočne malebný prístav, radšej ostanem a pofotím....
• Nejak mi hegluje zadné koleso, preverím...

To je len zopár rád, ako sa z podobného trailu medzi cyklomagormi aspoň trochu so cťou vyvliecť. Dnes to (ako obyčajne) nevzdáva nikto. Poznáme sa a je jasné, že ideme všetci. O tom aká rozkoš nás čaká svedčí aj výškový profil :-)

Prvé stúpania a padáky si užívame. Tie na otočke, okolo Roški Slapu už len prežívame. Je mimo sezóny. Všetko je zatvorené, iba vody je dosť. Všade naokolo. V jazere: "Napi sa a šlapeme ďalej."

Roški Slap

má jedinečnú atmosféru. Nie sú tu davy turistov, žiadne magnetky, parkoviská,... Oveľa skôr uveríš, že za rohom k tebe nakráčajú Old Shatterhand a Winnetou so svojimi žrebcami Ilči a Hatátitlá. Alebo Pamela od šumících vod.

Roški Slap má ešte jednu výhodu. Tu končí to: "hore, dole" a dostávame sa na náhornú planinu. Tá nám okrem roviny a protivetra ponúkne aj neskutočné obrazy celého jazera, uprostred ktorého leží ostrov Visovac s nejakým kláštorom v strede. Aj by sme sa spustili dole. Ale "300 dole a 300 hore" sa už nikomu nechce.

Pokračujeme ešte cez jednu roklinu a spúšťame sa k vode až pri Skradinskom Buku. Hlavnej turistickej atrakcii celej Krky. Výhodou bicykla je, že to dáš za hubičku. Ak si ukecaný aj bez vstupného.

Na vodopádoch nás chytí dážď. Nevadí. Užívame si to. Domov je to už cez kopček za hubičku.

Predné vodopády Krka

KRKA národný park

Národný park Krka leží iba pár kilometrov do vnútrozemia od Šibeniku. Park pomenovaný po rieke Krka sa rozkladá na ploche niečo vyše 142 km² a zahŕňa dve tretiny samotnej rieky. Hlavnými highlightami parku sú jeho nádherné vodopády Skradinski Buk, Roski Slap a ostrov Visovac. Krka je po Plitvických jazerách asi druhým najznámejším miestom Chorvátska. Isť bicyklom okolo NP Krka je celoživotný zážiok.

Keď vznikala Teslova energia sveta

Málokto tuší, že vedľa vodopádov Skradinsky buk sa nachádza vodná elektráreň Jaruga. Je jedným z najstarších zariadení na výrobu energie na svete. Sem bola premiestnená v roku 1903 z neďalekej pôvodnej lokality Jaruga postavenej v roku 1895. Iba jedna elektráreň na svete je staršia. O 2 dni. Tá od Nicolu Teslu na Niagarských vodopádoch.

A Šibenik vďaka nej získal tiež ďalšie prvenstvo. Prvé mesto s elektrickým osvetlením. Paráda.

Skradinsky buk

Vodopády pozná asi každý výletník Chorvátska. Z celej Krky sú najznámejšie. 80% všetkých turistov smeruje najmä sem. Privezú ich sem lode alebo autá. Dajú si buřta, pivo, cigaretku, kúpia magnetku, zopár foto, prejdú sa okolo vodopádov. Pod Skradinskym bukom si môžu aj zaplávať.

Vodopády sú mimoriadne fotogenické. Natáčali sa tu aj niektoré diely Vinetoua. Môžete tu nájsť aj zachované vodné mlyny z 19. storočia. a stredoveký kláštor. Kaskády majú 17 stupňov s celkovou výške 45,7 m. Cez priezračné azúrové vody Krky vedie drevená lávka. Impozantný zážitok. Bicyklom okolo NP Krka prekvapí.

Predné vodopády Krka

Dosyta jsme se naobjímali, vždy znovu jsme si tiskli ruce a naše vítání nemělo mít konce. Zatím jeho vraník opsal v letu dokonalý kruh, zmírnil běh a doklusal k nám jako věrný pes. Zaslechl můj hlas, vesele zařičel a již otíral svou malou hlavu o mé rameno a dotýkal se tlamou mé tváře.

"Podívej, jak tě vítá a líbá," usmál se Vinnetou, "Old Shatterhand je nejen přítel člověka, ale i zvířete a zvíře i člověk ho uchovávají ve své paměti."

Přitom zavadil zrakem o mého koně a v jeho vážné tváři se zaleskl nový úsměv.

Bohvie čo by bolo s vraníkmi, keby mali v tom čase bicykle. :-)

Bicykel, Šibenik a Chorvástko

Ide to dohromady najmä v jarných mesiacoch. U nás zima, tam už teplo. Cyklokempy sú skvelé tým, že sa mnohí znova po roku stretneme. Navzájom sa poznáme. Jazdíme.

V minulosti boli doménou kempov cestné bicykle. Ale stále viac sa pridávajú aj MTB bajkeri. Nenadarmo sa hovorí, že Chorvátsko je Slovenské more. A ponúka scenérie, nálady a trasy, ktoré sú doma nevídané.

Bicyklom okolo NP Krka GPS trasy

• Okolo Krky 93/1300
• Trogir 106/1050
• Primostan 51/450
• Tisno Murter 81/800
• Vransko Jezero 106/900

Príspevok Bicyklom okolo perly Chorvátska: NP Krka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.