Toto je prológ celého seriálu našich príbehov na tému jachting v Chorvátsku: ako sa mestskí hoblíci (hobby námorníci – rozumej ajťáci a úradníci) začali hrať na vetrom ošľahaných morských vlkov. Ešte pred prvou vlnou, pred prvým výkrikom: “Kurva pozor, skaly”, parkujeme naše autá naložené proviantom v prístave Kaštela, kúsok od Splitu, kde si máme vyzvdihnúť loď a najmä – kapitána. Kaštela a umenie čakania. Aj tak by sa dala nazvať táto kapitola.
Ako spoznáte hoblíka na mori
Sú dve sorty. Tá prvá všetko vie, všade bola, všetko pozná. S obrovským expresívnym vkladom rozpráva, čo zažila pri minulej plavbe, hoci možno o tom iba počula. Tá druhá je ticho. Občas počuť cvaknutie a výstrek plechovky piva. To keď s neistotou čaká čo bude nasledovať.
Prológ: Kaštela a umenie čakania
Do Kaštely sme prišli skoro ráno, kým more ešte nemalo farbu. Loď ešte nebola pripravená. Kapitán bol niekde. My sme mali čas — a to je na Jadrane nebezpečný stav.
Šiel som pozdĺž brehu smerom na sever, bez mapy, bez cieľa, len s foťákom, plechovkou piva v ruke a nejasným pocitom, že niečo tam je. Kilometer, možno menej. A zrazu — osada. Nie prístav, nie resort, nie turistická dedinka s tavernami a magnetkami. Niečo staršie.
Kaštel Kastilac
Kastilac nie je na mape, ktorú dostanete v turistickom centre. Je to bývalé opevnenie mníchov — postavené aby odolalo, chránilo, vydržalo. Vydržalo. Mnísi odišli. Miestni zostali.
Domy priamo nad morom, jeden na druhom, vchod vedľa vchodu, kameň vedľa kameňa. Múry, ktoré nevysvetľujú, len stoja. More pod nimi — nie ako kulisa, ale ako susedná izba.
Tie múry, ktoré robili kedysi hranicu medzi bezpečím a nebezpečím, teraz nesú antény, kvetináče a vyblednuté okenice. Niekto na opevnení mníchov suší prádlo. Ružové tričko, modré šortky. Človek hneď pochopí: Sem turista nepatrí ani náhodou.
Ráno tam malo inú hustotu. Tiché, surové, trochu ľahostajné k tomu, že som tam bol.
Sadol som si na schody niekoho cudzieho domu a chvíľu som len bol. Bez fotozariadenia, bez instagramového uhla. Len to ráno a tá osada, ktorá existovala dávno predtým a bude existovať dlho potom. Mimochodom, vedeli ste, že v pevnosti sa natáčalo aj zopár častí Game of Thrones?
Smer Brač: Ako sme prežili prvú noc
Jachting v Chorvátsku má svoje úskalia. Plachetníc veľa. Prebierka (check-in) lode sa pretiahla do poobedia.
Nie len preto, že kapitán, nazvime ho Slavo, kontroloval každý detail lode s výrazom chirurga pred operáciou srdca. Ale aj preto, že niekto objavil dvor s jahňacinou. Tá jahňacina nepotrebovala žiadnu zámienku. Bola to ona, kto nás zdržal — a nikto sa nesťažoval. Ani kapitán.
Vyplávali sme neskoro popoludní, možno až na večer. More nás počkalo.
Nikto ti nepovie, že more v noci vyzerá inak ako cez deň. Alebo ti to povie, ale nepochopíš to, kým nestojíš za kormidlom s pohárom vína v ruke a nezistíš, že tá tmavá vec pred vami nie je vlna.
Sú to skaly.
Reakcia skúseného jachtára: korekcia kurzu, pokoj, poznámka do lodného denníka.
Reakcia nášho kapitána a kormidelníka v jednej osobe: Jedno konkrétne slovenské slovo, ktoré vystihuje situáciu lepšie ako celá námorná terminológia dokopy. Hlasno. Do noci. Nad otvoreným morom.
More to vzalo na vedomie a nezaregovalo. Zato my áno, Tak hlasné zarazené mlčanie som nezažil zvyšok cesty.
Vytočiť plné kormidlo doprava. Loď nahnevane zaškrípala. Nie dramaticky — skôr ako človek, ktorému stúpite na nohu v metre a on sa rozhodne to pretrpieť mlčky. Plávali sme ďalej.
Tiché ráno v prístave Milna na Brači
Kapitán vstal prvý. Nepovedal nič. Uvaril kávu, pozrel na nás a zmizol pod palubu. Tá pauza trvala presne tak dlho, aby každý z nás v duchu prepočítal, či má na opravu jachty.
Vrátil sa so šnorchlovacím setom a plutvami, sadol si. Nalial si ďalšiu kávu a panáka.
„Je to OK, nič sa nestalo.” povedal.
Kúpili sme hrozno. Zjedli raňajky. Ktosi naznačil, že ak nechceme pumpovať, je načase sa okupať. Prvý skok do mora, trochu poodplávaš a zrazu je ti lepšie. Voda je čistá, vidíš až na dno. Niekde tam dole bol pravdepodobne kúsok laku z trupu. Nezamestnávali sme sa tým.
Jachting v Chorvátsku sme si zamilovali. Hoblík sa učí rýchlo. Hlavne sa učí poslúchať kapitána a na čo sa nepýtať.
