Najprv som ani netušila, že je niečo také možné. Dnes už viem, že v jednom jedinom okamihu môžem stáť v dvoch mojich obľúbených krajinách zároveň – v Slovinsku aj v Taliansku.

Stačí sa postaviť na Európske námestie (v poľštine aj taliančine známe ako Trg Evrope / Piazza della Transalpina), ktoré spája slovinskú Novú Goricu a taliansku Goriziu. Ako je to možné? Obe mestá totiž kedysi tvorili jeden historický celok.

Ako železná opona ustúpila spoločnému mestu

Po druhej svetovej vojne v roku 1947 rozdelila územie nová štátna hranica. Tadiaľto viedla neúprosná železná opona a mestá od seba oddelil vysoký plot. Hranica bola desiatky rokov uzavretá. Rozdeľovala nielen územia, ale aj rodiny, priateľov a každodenný život.

Situácia sa začala meniť až po vstupe Slovinska do Európskej únie v roku 2004 a následne do Schengenu. Hraničné kontroly sa definitivne zrušili a z niekdajšieho barikádového rozdelenia zostala už len symbolická čiara namaľovaná na dlažbe Európskeho námestia.

Práve tam som sa postavila na symbolický bod označujúci bývalú hranicu. Jednou nohou som stála v Taliansku, druhou v Slovinsku. A musím priznať, že ten pocit voľnosti a slobody bol oveľa zaujímavejší, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

📦 Zaujímavosti Nova Gorica a Gorizia

💡 Vedeli ste, že...?

• Európske hlavné mesto kultúry: Nova Gorica a Gorizia boli vybrané ako Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2025. Je to vôbec prvýkrát v histórii, čo tento prestížny titul získali dve cezhraničné spojené mestá z dvoch rôznych štátov pod spoločným heslom GO! 2025.
• Solkanski most v rekordoch: Hlavný kamenný oblúk Solkanského mosta meria 85 metrov. Zapísali ho v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčší kamenný železničný oblúkový most na svete.
• Smaragdová Soča: Rieka Soča (v Taliansku nazývaná Isonzo), nad ktorou sa most klenie, je známa svojou neskutočnou, priam rozprávkovou tyrkysovo-smaragdovou farbou vody.

Talianska siesta a stredoveký Hrad Gorizia

Nova Gorica a Gorizia však nie sú iba o niekdajšej hranici. Od roku 2011 ich spája spoločná cezhraničná správna rada a obe mestá fungujú ako jeden spoločný priestor. Každé z nich si však zachovalo vlastný charakter, osobitú atmosféru aj historické centrum.

Najvýznamnejšou pamiatkou širokého okolia je bezpochyby Hrad Gorizia na talianskej strane. Naše kroky preto od príchodu do mesta smerovali práve tam.

Auto sme nechali na platenom parkovisku pod hradným kopcom a vybrali sa pešo nahor. Cestou sme sa trochu zamotali do úzkych kamenných uličiek, no vôbec nám to neprekážalo. Práve naopak – mesto na nás okamžite dýchlo typickou talianskou pohodou. Prišli sme krátko po poludní a centrum pôsobilo takmer opustene. Zatvorené kaviarne a reštaurácie nám hneď pripomenuli, v akej krajine sa nachádzame. Siesta je jednoducho siesta.

Našťastie, hrad bol pre návštevníkov otvorený. Ešte pred vstupom do jeho areálu sme míňali dve zaujímavé múzeá: Múzeum Veľkej vojny a Múzeum módy a úžitkového umenia. O kúsok ďalej stojí nenápadný kostol Ducha Svätého zo 14. storočia.

Pokračovali sme po kamennej dlažbe až k hlavnej hradnej bráne. Hrad Gorizia tvorí sústava mohutných kamenných hradieb a obranných veží, ktoré dodnes pôsobia impozantne. Po zakúpení vstupeniek sme vstúpili na nádvorie s atmosférou stredovekej pevnosti. Expozície približujú históriu Gorizie a celého regiónu, no milo nás prekvapila aj rozsiahla zbierka historických hudobných nástrojov. Skutočnou odmenou však boli výhľady z hradných hradieb na panorámu Novej Gorice, okolité vinice a zelené kopce.

Technický zázrak Solkanski most: Najväčší kamenný oblúk na svete

Keď sme sa vrátili k autu, rozhodli sme sa objavovať región ďalej. Len niekoľko kilometrov od Novej Gorice sa v obci Solkan nachádza ďalšia svetová pozoruhodnosť – Solkanski most (Solkanski most). Hnedé turistické tabule nás bez problémov doviedli až na parkovisko pri rieke. Odtiaľ to bolo k mostu cez rieku Soča už len pár minút pešo.

A stálo to za to! Most je skutočne impozantný. Bol postavený v rokoch 1900 až 1905 pre slávnu železničnú trať Transalpina a dodnes patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky Slovinska. Vďaka rozpätiu hlavného oblúka 85 metrov vysekaného z 4 533 opracovaných kamenných blokov je najväčším kamenným železničným oblúkovým mostom na svete.

Keď človek stojí pod ním a sleduje mohutnú kamennú konštrukciu vysoko nad tyrkysovou hladinou rieky Soča, uvedomí si, aké odvážne staviteľské dielo tu vzniklo pred viac než sto rokmi.

Ak sa teda ocitnete v Novej Gorici alebo Gorizii, malú zachádzku do Solkanu vám môžem len odporučiť. Solkanski most je presne tá stavba, ktorú jednoducho musíte vidieť na vlastné oči! 😊

Príspevok Nova Gorica a Gorizia: Hranica bez hraníc a najväčší kamenný most sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jarná Sicília na začiatku marca je pre cyklistu čisté vyslobodenie: skvelé počasie, slnečné lúče, prázdne cesty, teplota okolo 15 – 19 °C a more vyhriate nad 14 °C. Rozhodovanie, kam vyraziť na prvý jarný cyklokemp, bolo vďaka tomu úplne jednoduché. Taliansko mám rád, Sicíliu mám rád, bicyklovanie mám rád a sicílske caffè lungo obzvlášť. Etna na bicykli mimo sezóny je správna voľba.

To najdôležitejšie je pochopiť čo máš rád a prečo to robíš. Výstup na toto aktívne sopečné monštrum z nulovej nadmorskej výšky priamo od mora? Etna na bicykli patrí k absolútnym životným topom každého cyklistu!

🍊 Rituál kávopiča a delenie na „bušičov“ a „kakafko group“

Denný rituál na Sicílii je prostý: ráno vstať, dať si skvelé raňajky, čerstvo vytlačenú pomarančovú šťavu, chrumkavý croissant, poctivé espresso a naplánovať, kam sa dnes ide. O desiatej obuješ tretry, sadneš do sedla a celý deň máš pred sebou. Len točenie pedálmi, slnko, vietor vo vlasoch a azúrové nebo. Vypínaš hlavu, starosti aj problémy.

V skupine máme aj mladých vlčiakov z Kaktus team a zopár reprezentantov juniorov. Pravidlo cyklokempov však hovorí jasne: hneď na druhý deň sa partia rozdelí na kategórie – Bušiči, Kávopiči, Cappuccino group a Kakafko group.

Na začiatku si, samozrejme, každý myslí, že je bušič. Zaradí sa do peletónu k mladým chrtom, ktorí ho odpárajú hneď na prvom kopečku. Tepovka atakuje životné funkcie, jazyk visí po kolená a peletón mizne v diaľke. Už o pár minút „pseudo-bušič“ pochopí, že je lepšie prejsť ku kávopičom a radšej v zdraví prežiť.

🐕 Skratka cez Sant'Alfio: 19 % stena a štvornohý psychopat

Už druhý deň sme si naplánovali okruh cez Acireale popod vstupy k Národnému parku Etna. Po krátke servisnej zastávke v miestnom cykloobchode som sa rozhodol, že si to nandám skratkou kolmo hore. Ideály neskúseného. Rozhodol som sa skrátiť cestu kolmo hore cez Sant'Alfio. Väčšina plánovačov opisuje prístup k Etne ako dlhý, pohodový tempársky výstup s priemerným sklonom okolo 5 %.

O skratke cez Sant'Alfio to rozhodne neplatí! Najmä keď postupne míňam cestné tabule s číslami 16%, 19% a viac... Na jarný plynulý rozjazd nohy fakt poďakujú.

V najťažšom úseku sa ku mne pripojil miestny pes. Nie, nenatrhol mi zadok, ani nekúsol do päty. Bol rafinovanejší. Iba sa chcel zabávať a hrať. S neochvejným psím kľudom a žobravými očami sa mi motal pod kolesami celé tri kilometre neľudského stúpania. Jeho najväčšou zábavou bolo postaviť sa mi dva metre pred predné koleso priamo v najstrmšej serpentíne, sadnúť si a ostentatívne zavadzať.

Nič nedostane človeka do kolien tak, ako keď ide v 19-percentnom stúpaní na doraz a nevie, či psa obísť, zliezť a nakopať ho do zadku, alebo sa na tom celom začať bezvládne smiať. Doprial som mu skvelú zábavu. Keď sme sa dostali na hranicu národného parku a videl, že mám dosť, jednoducho sa na mňa vysral, otočil sa a nechal ma môjmu osudu.

🌋 Dve tváre Etny: Nord vs. Sud

Sopečný výstup vyžaduje slušnú kondíciu. Ide sa predsa z nuly od morskej hladiny. Etna ponúka dve hlavné prístupové cesty na žiletke:

Etna Nord (zo strany Linguaglossa)

Výstup končí vo výške 1 780 m n. m. v stredisku Piano Provenzana. Hore nájdete sedačkové lanovky, meter snehu a lyžiarov v lyžiarkach, medzi ktorými na cestnom bicykli v tenkom drese pôsobíte ako mimozemšťan z inej galaxie.

Etna Sud (zo strany Zafferana Etnea)

Asfaltka sa ťahá až do výške 2 000 m n. m. ku Ristorante Sapienza. Táto južná cesta je vo všetkom TOP: je strmšia, fotogenickejšia, poskytuje neskutočnú čiernu mesačnú krajinu zo zatuhnutej lávy, no cesta je o niečo rozbitejšia než tá severná.

Prichádzali sme postupne a tak sme sa aj postupne stretali v pube pod lanovkami. Nakoniec sa niektorí tešili že prišlo na zjazd sprievodné auto.

❄️ Pozor na oblečenie: Pri morskom pobreží sa zapotíš v krátkom drese, no hore na Etne je kosa a meter snehu. Pri zjazde dlhom 20 kilometrov na tebe zamrznú aj sople. Poriadna vetrovka a teplé rukavice vo vrecku sú povinnosť!

🍊 Taormina a Aci Castello

V Taormine som bol cez leto 2x a v turistickej sezóne už nikdy viac. Ponúka síce fantastickú historickú kulisu, výhľady a pamiatky relatívne nízko nad morom. Obrovskou výhodou jarnej Sicílie je práve to, že turistické magnety ako Taormina, Giardini Naxos či Aci Castello sú v marci mimo komerčného ruchu.

Kým v lete je Taormina preplnené turistické peklo, na jar je bez davov. S bicyklom zaparkuješ všade, bez problémov si sadneš na to najlepšie kapučíno či remeselnú zmrzlinu a vychutnáš si historickú kulisu bez predavačov zbytočností.

Sicilsky reset hlavy

Primitovo  po taliansky znamená základný, primárny, prostý, jednoduchý. A taký život ma tu celý týždeň čaká. Bicykel mi vždy fantasticky vyčistí hlavu. Reset. Zero. Žiješ len pre túto chvíľu. tento pocit, danú atmosféru. Opantanie endorfínmy a výkonom sa nedá dobre opísať, treba to len zažiť. Podobne ako ochutnať sicílske odrody Grillo, Cattaratto a Nero d Avola.

Máš čas iba pre seba a užívaš si to.

🍊 Život na Sicílii: Pomarančové menu a nekonečné traily

Trasy popri mori umožňujú cyklistom zvládnuť slušné objemy kilometrov v miernej záťaži, čo je ideálne pre jarný cyklo štart. Denná dávka 60-80 km s min. 500 m prevýšenia. Skvelý rozjazd v kopcoch aj na rovine.

Po cestách vo vnútrozemí sa všade povaľujú zrelé opadané pomaranče a citróny. Hneď od tretieho dňa som ich zaradil ako svoje základné obedové menu. Dáš štyri-päť obrovských, šťavnatých pomarančov priamo pri ceste a si vybavený – síce lepkavý, ale zasýtený a plný vitamínov!

Ak si otužilejší, dole sa kúpeš. Ak vyšliapeš Etnu, za dve hodiny sa motáš medzi lyžiarmi. K tomu všetkému Taormina, Giardini Naxos, Aci Castello, Cattania, ... Ak bicykluješ, mestskému chaosu sa vyhni. Vypadni radšej do Sicílskeho vnútrozemia.

Aci Castello s normanským hradom na lávovom brale či citrusové aleje vo vnútrozemí ti definitívne dobijú batérie. Domov sa vraciaš s čistou hlavou, vyhriatym telom a spomienkami na najlepšiu jarnú bajkovačku!

Lúčim sa starým cyklistickým pravidlom: "Každý dobrý závodník má na nohe prevodník,"

Príspevok Etna na bicykli a okolie Taorminy: Pomaranče, 19% stojky, otravné psy a lyžiari pod kráterom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď v Arabbe alebo Corvare preberáte cyklistické mapy Dolomitov, väčšina ľudí mieri automaticky na Sella Rondu. Kto však hľadá niečo divokejšie, surovejšie a nasiaknuté históriou, ten odbočí na Passo Valparola (2 168 m n. m.) smerom na Cortinu d’Ampezzo.nu d’Ampezzo.

Niekedy sa hovorí, že každý horský priesmyk v Taliansku má svoju vlastnú dušu. Ak je Passo Pordoi elegantné a Passo Fedaia pod ľadovcom majestátne, Valparola je ako pristátie na Mesiaci.

🚵‍♂️ Výstup: Z La Ville do krajiny kamenia

Štartujeme z doliny Alta Badia z obce San Cassiano (La Villa). Cesta na Passo Valparola odtiaľto meria približne 13 kilometrov s prevýšením cez 800 metrov.

Sklon stúpania je príjemne konštantný, väčšinou sa drží okolo 6 až 8 %, no cesta vás postupne vyvádza z lesa do pásma kosodreviny a neskôr do nehostinnej, skalnatej pustatiny. Stromy miznú. Okolo cesty ostávajú len obrovské vápencové balvany, ktoré vyzerajú, akoby ich tam pred tisíckami rokov rozhadzovali obri.

Záhuba nožného svalstva prichádza až v záverečných dvoch kilometroch pred sedlom, kde cesta nekompromisne pritvrdí k 10 percentám. Dýchanie je čoraz ťažšie, no odmenou je neskutočná kulisa vrcholu Sass de Stria (Čertova skala), ktorá sa týči priamo nad cestou.

☕ Rifugio Valparola: Káva pri horskom plese a zákopové spomienky

Akonáhle sa prehupnete cez hranicu 2 168 metrov, privíta vás Rifugio Valparola – charizmatická horská chata, vedľa ktorej sa ukrýva malé, krištáľovo čisté horské pleso Lago di Valparola.

Zosadnúť z bicykla, oprieť cesťák o drevené zábradlie a dať si na terase poctivé talianske presíčko s výhľadom na obrovské skalné steny je čisté vyslobodenie. No toto miesto má aj svoju druhá, temnejšiu tvár.

Priamo vedľa chaty stojí Forte Tre Sassi – stará rakúsko-uhorská pevnosť z roku 1898. Práve tu, v rokoch 1915 až 1917, prebiehal jeden z najkrutejších horských konfliktov v dejinách. Talianski a rakúski vojaci tu v mrazoch, lavínach a snehu vysekávali do kolmých skalných stien zákopy a štôlne. Dnes tu nájdete vojenské múzeum a po skalách okolo vás sú stále viditeľné pozostatky bodnatých drôtov a kaňonov.

Keď človek sedí na bicykli z karbónu v tesných funkčných handrách a pozerá sa na tie skaly, neubráni sa mrazeniu po chrbte. My tu bojujeme s vlastnou lenivosťou a výškovými metrami. Oni tu pred sto rokmi bojovali o holý život v mínus dvadsiatich stupňoch.

🚀 Zjazd na Passo Falzarego a padák do Cortiny d'Ampezzo

Po káve na Valparole vás čaká krátky, sotva kilometrový zjazd k neďalekému sedlu Passo Falzarego (2 105 m n. m.). Odtiaľto sa otvára jeden z najkrajších a najrýchlejších zjazdov v celých Dolomitoch.

Cesta z Falzarega klesá 16 kilometrov plynulým padákom cez ihličnaté lesy až do kolísky zimných olympijských hier. Do slávnej Cortiny d’Ampezzo. Asfalt je široký, prehľadné serpentíny striedajú rýchle rovinky a rýchlosť na bicykli tu bez väčšej námahy prekračuje 70 km/h. Brzdové kotúče dostávajú zabrať. No ten pocit slobody, keď pred sebou vidíte celé údolie Cortiny obkolesené masívom Cristallo a Tofana, je neopísateľný.

📝 Zhrnutie pre cyklistov:

• Obtiažnosť: 4/5 (najmä ak Valparolu zaradíte ako súčasť dlhšieho okruhu cez Cortinu a Passo Giau).
• Povinná zastávka: Rifugio Valparola (kava, koláč, fotka pri plese a pevnosti Tre Sassi).
• Tip na okruh: Arabba ➔ Passo Campolongo ➔ La Villa ➔ Passo Valparola ➔ Passo Falzarego ➔ Cortina d'Ampezzo ➔ Passo Giau (alebo Falzarego naspäť) ➔ Arabba. (Pozor, toto je už kráľovská etapa pre poctivých chrtov!)

Príspevok Passo Valparola na bicykli: Mesiac na zemi, mrazivá história a zjazd do Cortiny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa povie cyklistika v Taliansku, väčšina ľudí si automaticky vybaví Sella Rondu. Ak však hľadáte niečo surovejšie, s majestátnejšou kulisou a stúpaniami, pri ktorých si siahnete na samotné dno, odpoveďou je okruh okolo Marmolady cez Passo Fedaia.

Marmolada (3 343 m n. m.) je so svojím jediným skutočným ľadovcom nekorunovanou kráľovnou Dolomitov. Obísť tento masív na cestnom bicykli znamená absolvovať jednu z najkrajších, no zároveň najzradnejších trás v Taliansku.

🚴 Trasa a parametre okruhu:

• Trasa: Arabba ➔ Passo Pordoi (2 239 m) ➔ Canazei ➔ Passo Fedaia (2 057 m) ➔ Rocca Pietore ➔ Caprile ➔ Pieve di Livinallongo (Col di Lana) ➔ Arabba
• Dĺžka okruhu: 67 km
• Prevýšenie: 2 140 m
• Najvyšší bod: Passo Pordoi (2 239 m n. m.) a Passo Fedaia (2 057 m n. m.)

💡 Zlatá rada: Prečo ísť okruh v smere hodinových ručičiek?

Akonáhle stojíte v Arabbe na bicykli, máte dve možnosti. A my vám dôrazne odporúčame vyraziť smerom na Passo Pordoi, nie naopak!

Prečo? Ak by ste išli opačne – teda z Caprile/Rocca Pietore smerom nahor na Passo Fedaia – čaká vás cyklistické peklo. Z tejto strany totiž budete 12 kilometrov nepretržite stúpať okolo výstražných tabúľ hlásiacich 15% a viac. Žiadne milosrdné serpentíny na oddych. Žiadne plošiny. Len nekonečná, strmá rovná čiara zakúsnutá do skaly, kde sa vám pred očami varí asfalt a vy nevidíte koniec.

V smere z Canazei je výstup na Passo Fedaia plynulejší, lepšie stráviteľný a umožní vám si ten zážitok aj vychutnať.

🏔️ Okruh okolo Marmolady

1. Rozohriatie na Passo Pordoi (2 239 m n. m.)

Štartujeme v Arabbe a hneď od prvých metrov stúpame na ikonické Passo Pordoi. Serpentíny tu majú príjemný, plynulý sklon okolo 7 – 8 %, takže sa nohy pekne rozbehnú. Hore vás privíta monumentálny výhľad a pamätník Fausta Coppiho.

Nasleduje nádherný, rýchly zjazd do známeho strediska Canazei v údolí Val di Fassa.

2. Výstup na Passo Fedaia (2 057 m n. m.)

V Canazei odbočujeme doľava a začína sa hlavné stúpanie dňa. Cesta nás vedie pozdĺž potoka ku stene Marmolady. Sklon postupne atakuje nohy, no odmenou na vrchole je Lago di Fedaia – úchvatné priehradné jazero s gýčovo tyrkysovou vodou, priamo pod masívom ľadovca Marmolada.

Je to ideálne miesto na zaslúžené presíčko, koláč a fotku s najvyšším vrcholom Dolomitov za chrbtom.

3. Zjazd cez Rocca Pietore a návrat cez Col di Lana

Z Fedaie nasleduje brutálny, technický a neuveriteľne rýchly zjazd do Rocca Pietore a Caprile. Tu na vlastnej koži (a na horúcich brzdových kotúčoch) pochopíte, čo by znamenalo šliapať tento kopec z opačnej strany.

Z Caprile nás cesta vedie mierne nahor cez Pieve di Livinallongo pod úbočím tragicky známeho vrchu Col di Lana (miesto krutých bojov prvej svetovej vojny) späť do Arabby. Nohy tu po dvoch ťažkých priesmykoch pália, no pocit v cieli je na nezaplatenie.

Využili sme tu starú francúzsku radu. Si smädný? Choď na cintorín. Na každom cintoríne EU totiž musí byť voľne dostupná pitná voda. Cintooríny sme objavili rovno dva, ani to nestačilo. Hygiena, nehygiena, nakoniec som naplnil fľašu aj z fontány a s ňou som sa šťastne zviezol naspäť do Arraby.

👑 Kráľovná Marmolada: Dôvod, prečo sa sem vrátiť

Marmolada (3 343 m) je so svojou kolmou, 800 metrov vysokou južnou stenou a severným ľadovcom skutočným prírodným majestátom. Ak vás cestný bicykel prestane baviť alebo si chcete dať pauzu, oblasť okolo Fedaie a Passo Pordoi je eldorádom pre hiking a MTB.

Z Passo Pordoi vedie úchvatný hrebeňový trail priamo smerom k ľadovcu Marmolada, ktorý sa dá prejsť pešo alebo na celoodpruženom horskom bicykli. my sme zvolili tentokrát hiking a vlastné nohy.

Okienko pre lenivých:

🚠 Lanovka z Arabby na Porta Vescovo

Ak chcete na chvíľu zosadnúť z bicykla a pozrieť sa na celú stenu Marmolady s jej ľadovcom ako na dlani, z Arabby sa ponúka fantastická možnosť. Priamo z centra obce premáva vysokokapacitná kabínová lanovka Arabba – Porta Vescovo.

• Čo vás čaká na vrchole (2 478 m n. m.): Horná stanica lanovky leží priamo na hrebeni oproti Marmolade. Je tu reštaurácia s vyhliadkovou terasou, odkiaľ je bezkonkurenčne najkrajší fotografický pohľad na celý masív Marmolady a priehradu Lago di Fedaia dole v údolí.
• Pre cyklistov a turistov: Lanovka vyváža aj cestujúcich s bicyklami (MTB / e-bike). Odtiaľto sa dajú jazdiť legendárne singletraily (vrátane známeho Viel del Pan) alebo sa len pešo prejsť po hrebeni.
• Prevádzka a lístky: Lanovka premáva počas letnej sezóny (spravidla od polovičky júna do konca septembra) denne od 8:30 do 17:00. Lístok sa dá kúpiť jednosmerný aj obojsmerný, prípadne v rámci regionálneho pasu Dolomiti SuperSummer.
• Tip na kávu: Dajte si espresso na terase na Porta Vaves predtým, než sa pustíte do samotného šliapania na Passo Pordoi a Fedaiu. Ten výhľad vás okamžite naladí!

📝 Zhrnutie pre cyklistov:

• Obtiažnosť: 4/5 (vyžaduje dobrú kondíciu a kompakt prevody / širšiu kazetu).
• Občerstvenie: Chata pri Lago di Fedaia a kaviarne na Passo Pordoi.
• Najlepší čas na jazdu: Jún (mimo hlavnej talianskej sezóny) alebo september, kedy sú cesty voľnejšie.

Príspevok Okruh okolo Marmolady cez Passo Fedaia: 15% peklo a tyrkysový ľadovec v srdci Dolomitov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Už dvakrát sa toto nenápadné horské mestečko stalo základným východiskovým miestom pre naše cyklovýlety v okolí Bormia. Leží v údolí Alta Valtellina, obklopené trojtisícovými vrcholmi národného parku Stelvio, priamo pod stúpaním na legendárnu Gaviu. Prečo ho milujeme? Je oveľa menej preľudnené, cenovo neporovnateľne výhodnejšie ako turisticky prefláknuté Bormio a navyše, priamo na námestí majú skvelé, ľadovo chladené pivo.

Santa Caterina Valfurva, lyžiarske stredisko patrí v lete bikerom

V zime je Santa Caterina Valfurva pojmom. Miestna zjazdovka Deborah Compagnoni (pomenovaná po slávnej rodáčke a trojnásobnej olympijskej víťazke) pravidelne hostí Svetový pohár v alpskom lyžovaní. Stredisko je známe stabilným snehom a skvelým freeridom až do výšky 2880 m n. m.

Len čo sa však sneh roztopí, lyžiari uvoľnia miesto cyklistom a turistom. Stredisko má totiž dve obrovské výhody pre letný reštart:

• Zhutnený cyklonášup: Umožňuje ti natlačiť brutálne výškové metre do jedného predĺženého víkendu bez zbytočného presúvania autom.
• MTB a Singletraily: Ak ťa omrzí úzky hladký asfalt, kabínková lanovka Platiom ťa vyvezie hore aj s horským bicyklom. Okolie ponúka parádne enduro a cross-country trasy. Absolútnym hitom pre MTB je Sunny Valley – náhorná plošina, kde nájdeš nádherné flow-traily, technické zjazdy a hlavne panorámy, z ktorých ti padne sánka.

Turistika pre tých, čo nemajú dosť

Ak ti po celom dni v sedle ostane nejaká energia, alebo so sebou berieš rodinu a turistický sprievod, Santa Caterina ťa nenechá nudiť sa. Chodníky odtiaľto vedú priamo k ľadovcom masívu Ortles-Cevedale.

Skvelým tipom na stredne náročnú turistiku je výstup k chate Rifugio Gianni Casati (3269 m n. m.), ktorá leží priamo na ľadovci a ponúka výhľady ako z expedičného filmu. Pre milovníkov histórie sú zasa povinnou jazdou trasy okolo priesmyku Gavia, kde dodnes nájdeš staré zákopy, vojenské mulatúry a kamenné pevnosti z prvej svetovej vojny (tzv. Biely vojnový front).

Ako nastúpať 6000 výškových za 72 hodín?

Santa Caterina Valvurfa je ako cyklistický katapult. Umožňuje nám zhutniť cyklonášup do predĺženého víkendu. Ak ideš z Nauders, na bicykel vysadneš už cestou v Prate a dáš si prvých 1600 výškových serpentínami Stelvio Pass. Má to výhodu. Naspäť sa spustíš zadarmo. Sadneš do auta a prevezieš sa cez priesmyk ešte raz s foťákom v ruke a spokojný až do St. Cateriny.

Vystúpiť z auta nevládzeš, lebo nohy znovu totálne zdreveneli. Zase si zabudol po jazde vystrečovať a hamstringy ostali zatiahnuté ako dobre vytvrdnutá klobása v špajzi. Tak začína náš overený trojdňový masaker, ktorý ťa vyžmýka ako citrón.

Druhý deň patrí obligátne Stelviu zo strany Bormia. Ten istý cieľ, úplne iné cesty.  To už máš nastúpaných 3500 m. Zvažuješ aj spustiť sa cez Umbrail Pass do Švajčiarska ale obava ti nedá. „Zajtra na najťažšej etape vyvädnem“.

Tretí deň sa spustíš opäť do Bormia. Tentokrát na juh. Až dole. Cez Mazzo di Valtellina vyskúšať Mortorilo Pass, najstrmší kopec okolia. 12 km v priemere 11%. Brutus. Pozrieš Pantaniho pamätník. Exceloval tu. Aby reč nestála, návdavkom si pridáš ešte prechod cez Ponte di Legno a Gavia Pass, aby ťa námestie v St. Caterine podvečer privítalo dobrým pivom. Dnes si si naložil ďalších stodesať a 3000 výškových. Ten tunel je fakt strašný.

Štvrtý deň sa už iba preklínaš. Tú Gaviu z druhej strany predsa netreba. Po blbých výhovorkách nakoniec zacvakneš tretry a vyrazíš. Nie je to ďaleko. Rovno pod nosom. Priložíš ďalších 1400 výškových a ak to prežiješ, zaklínaš sa: „Už nikdy viac nesadnem na bicykel“. Vydrží ti to týždeň. 

Livigno a bezcolná odmena

Pred odchodom domov ti ostane už len jedna milá, priam posvätná povinnosť. Livigno.

Jeho bezcolná zóna je raj. Dotankuješ plnú nádrž za smiešne lacné prachy, pokukáš cykloobchody, kde majú občas neuveriteľné výpredaje značkového oblečenia. Do košíka prihodíš 23-ročný rum Ron Zacapa za krásnych 32€. A potom už len hajde domov. Do reality. Robotovať a zarábať na ďalšie Alpy.

📌 Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Santa Caterina Valfurva: Strategický a lacný raj priamo pod zadkom mýtickej Gavie zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Highlightom pre mňa je výšľap na Passo Gavia zo St. Cateriny. Jednak je stredisko vyššie položené, jednak je tam oveľa menší ruch a krajšie výhľady. Vždy keď sme v Cateríne, je to povinná jazda.

Cima Coppi je titul, ktorý dostáva každoročne najvyšší vrchol v príslušnom ročníku Giro d’Italia, jedného z najvýznamnejších cyklistických pretekov Grand Tour. Cimo Copi dáva prvému jazdcovi možnosť získať viac klasifikačných bodov ako ktorékoľvek iné zaradené hory v pretekoch. Gavia pass získala túto výsadu už 9 krát.

Prvá skúsenosť z Gaviou

„Neboj Peťó, dáme Mortirolo, potom sa najeme, prehupneme ešte cez jeden kopeček a sme na hoteli. To dáš…“, motivuje Noro.

Ten „ešte jeden kopeček“ bolo práve Passo Gavia. To som ešte nevedel o čo kráča. S výškou 2652 m n.m. Iba 3 m menej ako Gerlachovský štít. Gavia bola po Stelviu môj druhý „grandtour“ kopec. Aj by sa to dalo, ak by mi ju fešáci neskombinovali z Mortirolo pass. Čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Mortirolo Pass som so zopár krízami zlúskol ako malinu. Spustili sme sa do Ponte di Legno a dali skvelú pizzu. Pred nami sa týčila Gavia. Dvaja mladí súťaživí chrti, dvaja namakaní temer dedkovia a ja. Dole sme si ešte ozrejmovali cestu: „Nezabudnite odbočiť, je to taká nenápadná odbočka z hlavnej cesty, asi kilometer za mestom“

Kríza hodnôt

Už dole som vedel, že je zle. 17,3 km s prevýšením 1363 m. „Počkám chvíľu, pustím ich dopredu a zoberiem si do sedla taxi. Na 30 eur sa nejaký taxikár určite ulakomí.“ Nevydalo. Ego nepustilo a vyrazil som, že to predsa len skúsim. Po prvých 500 výškových metroch som použil svoj posledný gél. „Otočím to a vrátim sa naspäť. Toto dám len v taxíku. Ale čo ak tam žiaden nebude?“ Zacvakávam a pomaly krútim ďalej. Metre veľmi pomaly ubúdajú. Sedlo akoby sa ani nepribližovalo. 700 nastúpaných.

Zachraňuje ma fontána. Tečie z nej voda. Jej pitnosťou sa nezaoberám. Už dávno nemám ani kvapku. Chytá ma panika. Naspäť sa už nedá a vrchol je v nedohľadne. Racionálne zvažujem možnosti. Stopnem si nejaké auto a ponúknem mu 50, kľudne aj 100 eur, len nech ma vyvezie hore. 

Odkladám bicykel a začínam stopovať. Autá okolo mňa frčia ale nikto nezastavuje. Panika začína vrcholiť. Vysadám a šliapem až k nejakej plošine, kde sú zaparkované autá. „Možno hubári. Niekoho musím zlomiť.“ Ale naokolo ani nohy. Začínam mykať autami. Snáď sa spustí nejaký alarm a privolá šoféra. Počítam peniaze v peňaženke. Mám tam čosi vyše 200 €. Strach zo mňa robí granda. Kľudne dám všetky tomu, kto ma vyvezie. 

Nič. Alarmy hučia. Nikde nikto. Som morálne na dne. Cesta sa zužuje prakticky na chodník. Zvečerieva sa. Hlaďák. Demoralizácia. Okolo mňa frčia už len motorkári. Ale práve ten symbol civilizácie ma drží nad vodou. Ešte som tu neostal sám. Inak by som začal kričať o pomoc. Zmráka sa. Toto nedám. Prechádzam cez tunel. Strašný neosvetlený tunel v ktorom sa ozýva rev motoriek, akoby predurčovali môj koniec. Keď som vyšiel z tunela bol som na konci. „Ďalej to nedám.“

Bicykel za život

Musím niekoho zastaviť aby ma vyviezol hore. „Kľudne dám aj ten bicykel. Len nech to prežijem.“ V poslednom pude sebazáchovy racionálne reagujem a dávam to „na obeť“. „Musím niekoho zastaviť za každú cenu.“ Kladiem bicykel na cestu a líham ku krajnici. Zabralo. Zastavilo hneď prvé auto.

Holanďan s rodinou a dvoma deťmi v Caravelle sa ma pýta, či potrebujem pomoc. Vysúkal som zo seba prosbu, aby ma vyviezol hore. Že som to „trochu prehnal“. Natlačili do mňa plechovku Coly a zo dve Snickers tyčinky, naložili bicykel.

Je teplo a ja sedím ani netutám. Veziem sa hore. Asi pol kilometra vyššie zbadám zdemoralizovaného Nora opierať sa jednou nohou o zľadovatený sneh na krajnici. Tiež má dosť. 

Gavia Pass

Hore ma nechceli vyložiť. Pýtali sa, či ma nemajú zviesť až k hotelu. Skvelí ľudia. „Nie“, odpovedám, „toto už dám.“ S roztrasenými rukami vysadám na bicykel a spúšťam sa do St. Cateriny. V rukách mám taký tras a kŕče, že viac ako 25km/h to nepúšťam. O polhodinu som dole. Tam ma dobieha Noro. „Peťo a ty čo tu robíš, kde si sa tu vzal?“ Pokorne priznávam pravdu a blahorečím humanite holanďanov.  „Čo ste mi nezastavili, skoro som zomrel“, priznáva aj on. 🙂 

Je dobre. Slnko zapadá a my sedíme na námestí na pive. Zrazu telefón. Volajú zvyšní dvaja makači. „Magori, my sme v nejakej prdeli, ja tu vidím tabuľu Benátky!?!?!?!“ Zle odbočili a vystúpali v záchvate súťaživosti omylom na Passo Tonale. Neostávalo len sadnúť do auta a do noci ich autom sťahovať cez dva priesmyky dole.

Gaviu som dal ešte niekoľko krát. Z oboch strán. Ale nie tak dramaticky. A už nikdy nie v kombinácii s Mortirolom. 🙂 Vždy keď sme v St. Cateríne, je to povinná jazda. 

Pozri GPX trasy St. Catarina Gavia veľký okruh Bormio Mortirollo Gavi

💖 Okienko Giro d’Italia: Cima Coppi a deň, kedy silní muži plakali

Passo Gavia (2652 m n. m.) patrí k najposvätnejším a zároveň najobávanejším vrcholom ružového Grand Tour. Tradične slúži ako Cima Coppi – najvyšší bod pretekov, kde sa bojuje o prestížny balík bodov do vrchárskej súťaže. Giro sem zavítalo celkovo 14-krát (titul Cima Coppi získala Gavia 9-krát).

• Premiéra v oblakoch (1960): Prvý prejazd cez Gaviu vymyslel legendárny riaditeľ pretekov Vincenzo Torriani v roku 1960. Cesta bola vtedy len úzkym, nezaasfaltovaným chodníkom pre mulice bez akýchkoľvek zvodidiel. Legendárny Imerio Massignan vtedy prešiel vrchol ako prvý, no kvôli trom defektom v zjazde stratil ružový dres.
• Snehové peklo z roku 1988: Najslávnejší a najdrsnejší moment svetovej cyklistiky sa tu odohral 5. júna 1988. Počas 14. etapy zasiahla priesmyk brutálna snehová búrka. Na vrchole bolo -5 °C a pol metra snehu. Pretekári v letných dresoch mrzli, plakali od bolesti a nekontrolovateľne sa triasli. Tí, čo mali silu, zjazdovali dole, zatiaľ čo ostatných museli z bicyklov skladať zmrznutých ako kusy ľadu. Američan Andy Hampsten vtedy toto snehové peklo prežil, obliekol si Maglia Rosa a preteky vyhral. Táto etapa sa zapísala do histórie ako „deň, kedy silní muži plakali“.

Passo Gavia a turistika

Pre niekoho je Gavia cieľom, pre iných štartom. Hikeri a výškolezci jasajú.

Priamo nad priesmykom z východnej strany je Corno dei Tre Signori (3360 m) a vedľa Monte Gaviola (3025). Na druhej strane cesty sa týči Monte Gavia (3223 m). Pokračovaním po ceste v smere na Bormio sa po necelých 3 km dostanete k pamätníku, odkiaľ začínajú trasy pre skupinu Punta San Matteo (3678 m). Do tejto skupiny patria Pizo Tresero (3594 m), Punta Pendranzini (3599), Cima Dosegu (3560) a niekoľko ďalších trojtisícoviek.

Passo Gavia MTB

Na Gavii sa aktívny cyklista nenudí. Prikladám aj niekoľko ukážok MTB trailov:

• MTB Monte Gavia
• Alpencross race
• Ponte di Legno

Príspevok Passo Gavia: Lombardský gigant a report z dňa, kedy som menil bicykel za holý život zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Už je to nejaký rok, čo sme dávali Bormio na bicyli. Vtedy to bol druhý pokus spoznať aspekty vrchárskej cyklistiky. Bol som hoblík a netušil som, čo nás čaká. Parťáci cyklisti, majstri v zbrani, ma iba s úsmevom upokojovali: "To dáš."

Sú miesta, kde si cyklisti hovoria „tu by to šlo“. A potom sú miesta, kde prvé, čo po vystúpení z auta urobíš, je, že s rešpektom zakloníš hlavu a ticho hlesneš: „Do riti, tak toto bude bolieť.“

Talianske Bormio ležiace v regióne Lombardia je presne ten druhý prípad. Pre cestného cyklistu neexistuje na mape Európy strategickejší bod. Predstav si to ako kruhový objazd, z ktorého každá odbočka vedie na jedno z najslávnejších, najstrmších a najkrajších stúpaní, aké kedy človek na dvoch kolesách pokoril. Bormio nie je len tranzitná stanica. Je to svätyňa, kde sa ranná káva pije s príchuťou strachu a rešpektu z výškových metrov.

Cyklistická križovatka snov: Kam vyraziť z Bormia?

Ak si rozložíš základný tábor v Bormiu, tvoj najväčší problém nebude nedostatok trás, ale brutálna rozhodovacia paralýza. Kamkoľvek sa totiž pozrieš, tam ťa čaká cyklistická legenda.

• Passo dello Stelvio (2 758 m n. m.): Kráľ všetkých priesmykov. Priamo z Bormia štartuješ na 21-kilometrové stúpanie s prevýšením cez 1 500 metrov a sklonom, ktorý ti nedá vydýchnuť. Hore ťa čaká slávnych 48 serpentín z druhej (prato) strany, alebo divoká a drsná stena z tej „tvojej“, bormijskej strany vrátane prejazdu cez úzke, vlhké skalné tunely. Vyšľapať sem je pre cyklistu ekvivalent maratónu pre bežca. Povinnosť, ktorú musíš mať v denníku.
• Passo Gavia (2 621 m n. m.): Ak je Stelvio kráľom, Gavia je divokou kráľovnou. Cesta z Bormia je síce o niečo miernejšia než z druhej strany od Ponte di Legno, ale nenechaj sa oklamať. Hore ťa čaká drsná, mesačná krajina, kde aj uprostred leta jazdíš okolo snehových stien a ľadových plies. Gavia má neskutočnú, takmer až mystickú atmosféru a minimum áut.
• Mortirolo (1 852 m n. m.): Toto stúpanie neleží priamo nad Bormiom, ale musíš k nemu kúsok zísť do údolia smerom na Mazzo di Valtellina. A potom? Potom zažiješ čisté cyklistické peklo. Mortirolo je jedno z najstrmších stúpaní v Európe. Priemerný sklon je okolo 10,5 %, pričom najhoršie pasáže olizujú 18 %. Keď sem v roku 1994 vletel legendárny Marco Pantani, prepísal históriu. Ty tu budeš bojovať o holé prežitie a hľadať na prehadzovačke prevody, ktoré tam nemáš. Raz to kamarát opísal slovami: "Predstav si, že vychádzaš na bajku s podzemnej garáže... a takto je to desať kilometrov."
• Smer Livigno (Passo Foscagno – 2 291 m n. m.): Ak máš chuť na vysokohorský nákup bez cla (Livigno je bezcolná zóna) alebo si chceš dať skvelý tréning vo výške nad dvetisíc metrov, vydaj sa smerom na Foscagno. Dlhé, tiahle a veterné stúpanie ťa preverí, no odmenou ti budú výhľady a skvelé talianske espresso v Livigne.

Jedinečnosť a bizarnosti Bormia: Keď sa neklope na pedále

Bormio však nie je len o potení krvi na asfalte. Toto mestečko má neuveriteľný charakter a skrýva niekoľko vecí, ktoré inde v Alpách nenájdeš:

• Snehové bariéry v júli: Nie je nič nezvyčajné, že v júni či dokonca v júli vyrazíš z Bormia dole v krátkom dresíku pri 25 °C a na vrchole Stelvia či Gavie ťa privítajú trojmetrové vyfrézované snehové mantinely a teplota okolo nuly. Talianski cestári tu zvádzajú s prírodou nekonečný boj.
• QC Terme a termálne pramene zadarmo: Bormio je známe svojou termálnou vodou. Sú tu luxusné rímske kúpele Bagni Vecchi a Bagni Nuovi, kde môžeš regenerovať unavené nohy. Ale ak si fajnšmeker a chceš zažiť niečo autentické, vyhľadaj Pozza di Leonardo (Leonardov prameň). Je to prírodný termálny kamenný bazénik ukrytý v lese pri rieke, ktorý je úplne zadarmo. Po ťažkom dni v sedle je to čistý balzam na dušu aj svaly.

Bormio a Grand Tour: Kde sa rodia legendy Giro d'Italia

Bormio a cyklistické preteky Giro d'Italia sú spojené pupočnou šnúrou. Žiadne iné miesto nevidelo toľko cyklistickej drámy ako práve tieto kopce.

Najlegendárnejší moment sa odohral 5. júna 1988 počas 14. etapy cez Passo Gavia. V ten deň sa cez priesmyk prevalila brutálna snehová búrka. Teploty klesli hlboko pod nulu, viditeľnosť bola takmer nulová. Pretekári plakali od zimy, neboli schopní brzdiť, mechanici im na bicykle liali teplú vodu z termosiek, aby im rozmrazili ruky a prevody.

Američan Andy Hampsten vtedy prežil toto snehové peklo, vybojoval ružový dres (Maglia Rosa) a preteky nakoniec vyhral. Táto etapa sa zapísala do histórie ako „deň, kedy silní muži plakali“ a spravila z Gavie a Bormia nesmrteľné cyklistické ikony. Zakaždým, keď tadiaľto prechádza Giro, celé Bormio sa oblečie do ružovej farby a na asfaltových cestách svietia nastriekané mená najväčších hrdinov cyklistiky.

📌 Často kladené otázky (FAQ) pre cyklistov v Bormiu

Bormio na bicykli: náš 4 denný itinerár

1. deň príchod podvečer
   krátky výšľap na Passo Gavia zo St. Catarina, 28 km, prevýšenie 902 m
2. deň
   Stelvio Passo z Bormia, 78 km, prevýšenie 2120 m
3. deň
   Mortirollo, Ponte di Legno a ešte raz Passo Gavio, 111,4 km, prevýšenie 2894 m
   siahol som si naozaj na dno síl - toto bolo naozaj veľa
4. deň zrána a odchod
   Livigno Passo, ukončovačka s príjemným XO nákupom :-) a padať domov

Verdikt

Štyri dni a prišiel som šťastný i keď kompletne vypľutý. Je to len a len o hlave. Nikdy by som predtým neveril, že sa to dá.

Bormio na bicykli nie je pre každého. Ak hľadáš rovinatú cykloturistiku popri hrádzi, choď radšej k Neziderskému jazeru. Ale ak chceš zažiť poctivú vysokohorskú cyklistiku, siahnuť si na dno svojich síl, prejsť zákrutami, kde sa písala história Giro d'Italia, a večer sa vyhrať v teplom termálnom prameni uprostred lesa – Bormio je tvoj ďalší cieľ.

Čítaj tiež: Legendárne priesmyky Tour de France

Príspevok Bormio na bicykli: Cykloraj pod ochranou Stelvia, kde ti zhoria nohy a zaplesá srdce zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď plánujete roadtrip po južnom Taliansku a vašou základňou je slnečná Apúlia, existuje jedno miesto, kvôli ktorému musíte prekročiť hranice regiónu. Stačí prejsť pár kilometrov do susednej Basilicaty a ocitnete sa v úplne inom svete. Vitajte v meste Matera.

Na prvý pohľad pôsobí ako gigantický kamenný labyrint. Domy, kostoly, schodiská a úzke uličky sú tu naukladané jeden na druhom tak dokonale a prirodzene, akoby ich ani nevytvorili ľudské ruky, ale samotná divoká skala. Niet sa čomu diviť – Matera patrí medzi najstaršie nepretržite obývané mestá na svete. Archeológovia odhadujú, že prví ľudia tu v jaskyniach prebývali už pred približne 9 000 rokmi.

Od „hanby Talianska“ k luxusným jaskynným hotelom

Srdcom celého mesta sú svetoznáme štvrte Sassi di Matera, zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Tieto skalné obydlia neboli postavené z kameňa – boli priamo doň vytesané. Po celé stáročia tu v hlbokých jaskyniach žili celé rodiny. V jednej tmavej miestnosti sa varilo, spalo, pracovalo a často tu s ľuďmi zdieľali tesný priestor aj domáce zvieratá, ktoré slúžili ako živé radiátory.

Dnes to znie ako exotika, no ešte v polovici minulého storočia to bola pre tisícky ľudí drsná každodenná realita. V 50. rokoch bola Matera kvôli katastrofálnym hygienickým podmienkam, malárii a extrémnej chudobe považovaná za symbol úpadku a vyslúžila si nelichotivú prezývku „hanba Talianska“. Štát nakoniec obyvateľov násilne presťahoval do novovymyslených panelových štvrtí a jaskyne ostali prázdne.

Našťastie sa v 80. rokoch našla partia vizionárov, ktorí v opustených ruinách videli architektonický klenot. Dnes je všetko inak. Z bývalých chudobných dier v skale sú dnes tie najluxusnejšie boutique hotely, štýlové reštaurácie, galérie a kaviarne. Kruh sa uzavrel a Matera bola v roku 2019 vyhlásená za Európske hlavné mesto kultúry.

Filmové kulisy a obria podzemná katedrála

Najkrajšie na Matere je to, že tu nemusíte (a vlastne ani nemôžete) chodiť podľa mapy. Stačí sa len tak bezcieľne túlať. Každá ulička vás zavedie na iné poschodie, každé schodisko otvorí nový, dychberúci výhľad a za každým rohom objavíte malé skryté námestíčko alebo kamenný kostol. Veľmi rýchlo tu stratíte orientáciu, ale presne v tom spočíva to kúzlo.

Pri potulkách určite nevynechajte tieto tri veci:

1. Skalné kostoly: Sú rozosiate priamo medzi domami aj v okolitých útesoch. Vo svojich útrobách ukrývajú vzácne, stovky rokov staré byzantské fresky, ktoré akoby zázrakom prežili vlhko a stáročia zabudnutia.
2. Palombaro Lungo: Pod hlavným mestským námestím sa ukrýva obrovská podzemná cisterna na zachytávanie dažďovej vody. Vyzerá ako temná podzemná katedrála a je dôkazom neskutočnej vynaliezavosti miestnych ľudí, pre ktorých bola voda v suchom regióne nad zlato.
3. Filmová atmosféra: Keď sa budete prechádzať uličkami, rýchlo pochopíte, prečo toto miesto miluje Hollywood. Matera poslúžila ako autentická kulisa pre filmy ako Umučenie Krista od Mela Gibsona, Ben Hur či v kultovej naháňačke s Jamesom Bondom vo filme Nie je čas zomrieť.

Madonna della Bruna

Mali sme navyše obrovské šťavenie, že sme sem dorazili dva týždne pred najväčším miestnym sviatkom Madonna della Bruna (ktorý sa koná 2. júla). Celé mesto už dýchalo neuveriteľnou energiou – ulice zdobili masívne svetelné dekorácie, na námestiach zneli koncerty a z každej kaviarne bolo cítiť, že pre domácich ide o najdôležitejší deň v roku. Ak môžete, zostaňte tu až do úplného zotmenia. Keď sa rozsvietia tisícky žltých svetiel, Matera sa premení na to najromantickejšie korzo, aké si viete predstaviť.

Biela vrana: Prečo do parku potrebujete priateľa s veľkou nohou Ak chcete vidieť Materu z tej najdivokejšej perspektívy, musíte prejsť na druhú stranu hlbokého kaňonu Gravina do chráneného parku Parco della Murgia Materana cez visutý Tibetský most. Ukrýva paleolitické jaskyne a fantastické výhľady. Má to však háčik. Taliani berú bezpečnosť na tomto chodníku vážne a v obyčajných teniskách vás pani pri pokladni na trasu nepustí.

Ja som sa síce dlho a s úsmevom snažila pani presvedčiť, že moje tenisky to zvládnu, no bola neoblomná. Nakoniec sa obetoval môj priateľ. Vzdal sa výletu, požičal mi svoje trekové topánky o pár čísel väčšie, a ja som si tak vďaka tomuto chlapskému gestu mohla vychutnať tie najkrajšie panorámy na celú Materu. Páni, ponaučenie pre vás: noste so sebou poriadnu obuv, nikdy neviete, kedy ňou zachránite výlet svojej polovičke!

📌 Často kladené otázky (FAQ)

Matera je miesto, ktoré sa nedá opísať jednou vetou ani zachytiť na jednu fotku. Je to živá kronika ľudstva. Keď raz zablúdite do jej kamenného náručia, okamžite pochopíte, prečo patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete v živote navštíviť.

Príspevok Matera: Kamenný labyrint, ktorý vstal z popola a očaril aj Jamesa Bonda zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.