Väčšina turistov urobí v Agrigente tú istú chybu cez kopirák. Prihrnú sa po diaľnici, vystúpia na parkovisku pod kopcom, cvaknú si dórsky stĺp v Údolí chrámov, kúpia magnetku a prchajú preč. O meste hore na kopci nevedia vôbec nič. Náš sprievodca vám ukáže iné Agrigento v starých uličkách. Zavedie vás tam, kam bežný zájazd nevystrčí nos. Do strmých horných štvrtí, kde autá neprejdú, omietka sa lúpe v celých plátoch a medzi balkónmi visí vypraná bielizeň vedľa nápisov Vendesi.
Ak chcete na Sicílii skutočne nasať genius loci, musíte odísť z hlavnej korzovej ulice Via Atenea a začať stúpať. Čím strmšie schody, tým menej ľudí a tým viac reality.
Urban still life: Estetika vecí, ktoré pomaly dosluhujú
Hore nad mestom sa začína iný svet. Farby a kompozície, aké by nevymyslel ani ten najlepší maliar.
Ošarpané tyrkysové dvere, z ktorých trčí hrdzavý kľúč. Popraskaná okrová fasáda, kvetináč z prázdnej plechovky od olivového oleja a stará Vespa opretá o stenu, ktorá tam stojí evidentne od osemdesiatych rokov. Všetko to ešte slúži, no má jasnú tendenciu doslúžiť.
Do horných uličiek starého Agrigenta sa moderné auto proste nedostane. Mnohé priechody majú šírku sotva meter a pol a namiesto ciest vás čakajú len kamenné schody. Aj preto sa mladí postupne sťahujú dole do modernejších štvrtí. Žije sa tam pohodlnejšie, zaparkujete tam, nákup a basy s vodou nemusíte ťahať pešo na tretie poschodie po schodoch z dvanásteho storočia. Hore zostalo ticho, vietor a pár starých dám, ktoré vás sledujú spoza záclony v otvorenom okne.
Investícia za jedno euro a memento vymierania
Každý druhý dom má na hrdzavej bráne tabuľku: Vendesi alebo Affittasi. Predaj alebo prenájom.
Práve tu človek pochopí, prečo talianska vláda pred pár rokmi rozbehla ten slávny projekt predaja domov za symbolické 1 euro. V menších mestečkách vnútrozemia Sicília jednoducho vymiera. Mladí utekajú do Milána, Londýna alebo aspoň do Palerma.
Agrigento je na tom stále lepšie. Je to krajské mesto, má univerzitu, more za rohom a slávnu históriu. Lenže v týchto strmých uličkách je vyprázdňovanie vidieť na každom kroku. Kúpiť dom za jedno euro znie na papieri lákavo. Lenže keď vidíte tie prehnité trámy, prasknuté nosné múry a fakt, že stavebný materiál by ste sem museli voziť na chrbte osla, romantika rýchlo vyprchá.
Od Grékov cez Arabov až po Cestu ruže
Agrigento má za sebou takmer 2 600 rokov nepretržitého chaosu. Založili ho grécki kolonisti z Rodosu a Kréty v roku 581 pred n. l. ako Akragas. V čase najväčšej slávy súperilo so Syrakúzami a Aténami.
Keď mesto neskôr dobyli Arabi, premenovali ho na Kerkent a vybudovali tu moslimské centrum, ktoré konkurovalo arabskému Palermu. Práve Arabi vtisli hornému mestu jeho dnešnú tvár: labyrint slepých uličiek, kamenné oblúky a uzavreté dvory. Niektoré domy v horných štvrtiach podľa svojho stavu vyzerajú, akoby si tých Arabov ešte pamätali.
Zároveň je Agrigento dôležitým uzlom pre pútnikov. Práve tu sa začína slávna Magna Via Francigena a chodník Itinerarium Rosaliae (Cesta ruže). Táto trasa meria takmer dvesto kilometrov a vedie pešo z juhu cez celé surové vnútrozemie, Corleone a Ficuzzu až k hrobu svätej Rozálie na Monte Pellegrino nad Palermom. Keď stojíte hore na terase a pozeráte na zvlnené kopce vnútrozemia, cítite tú diaľku v nohách už len pri pohľade.
Pohľad z horných terás: Kontrast dvoch svetov
Z najvyšších bodov starého mesta, pri kostole Santa Maria dei Greci alebo okolo katedrály San Gerlando, sa otvára brutálny kontrast.
Na jednej strane vidíte staré terakotové strechy, zvonice a prázdne dvory. Priamo pod nimi vyrastá moderné Agrigento – paneláky, rušné štvorprúdovky a betón. V diaľke sa ligotajú dórské stĺpy chrámov a za nimi modré Stredozemné more.
Dole pod kopcom sa valia autobusy s turistami v klobúkoch. Hore nestretnete hodiny ani živú dušu. Mesto tu neslúži ako naleštená kulisa. Dýcha svojím vlastným, pomalým a mierne unaveným tempom. Presne v týchto zapadnutých uličkách človek pochopí, že skutočná Sicília sa neskrýva v brožúrkach, ale v prachu a tichu za rohom.
Praktické tipy: Agrigento v starých uličkách
- Parkovanie a prístup: S autom sa do horného historického centra vôbec nepokúšajte vojsť. Uličky sú extrémne úzke a platí tu prísna zóna ZTL. Auto nechajte na platenom záchytnom parkovisku pri stanici (Piazza Marconi) alebo na bezplatných parkoviskách pod hradbami na ulici Via Empedocle.
- Obuv: Staré mesto je tvorené výhradne strmými kamennými schodmi a klzkou dlažbou. Žabky a sandále nechajte na pláži, vezmite si pevnú obuv s protišmykovou podrážkou.
- Čas na návštevu: Ideálne neskoro popoludní, keď opadne obedňajšia horúčava a zapadajúce slnko zafarbí žltý vápencový tuf starých domov do sýtooranžova.
- Čo neprehliadnuť: Kostol Santa Maria dei Greci (postavený priamo na zvyškoch gréckeho Aténinho chrámu – cez sklenenú podlahu vidno pôvodné dórské základy) a monumentálnu Katedrálu San Gerlando na samom vrchole kopca.
Často kladené otázky (FAQ)
Rozhodne áno. Údolie chrámov zaberie 2 až 3 hodiny, no mesto na kopci ponúka úplne iný, autentický zážitok zo sicílskeho života bez davov. Dajte mu aspoň podvečernú dvojhodinovú prechádzku spojenú s večerou.
Projekty symbolického predaja prebiehajú cez miestne samosprávy vo vybraných obciach regiónu. Kúpa domu za 1 € je však podmienená záväzkom investovať desaťtisíce eur do kompletnej rekonštrukcie pod dohľadom pamiatkarov v presne stanovenom termíne.
Áno. Horné uličky pôsobia polorozpadnuto a chudobne, no ide o pokojné obytné štvrte starousadlíkov. Bežná obozretnosť pri osobných veciach stačí, tak ako všade v Taliansku.
