Gbely – malé mestečko na Záhorí, známe najmä náleziskami ropy. Tento rok sme sem zavítali ako súčasť výzvy 7 kopcov 3 jazerá, ale pri príprave itinerára sme zistili, že okolie má čo ponúknuť aj mimo Adamovských jazier – vyhľadávanej rekreačnej oblasti a jednej z najvýznamnejších ornitologických lokalít na Slovensku. Zaujala nás Mojmírova bašta.

A tak sme sa pozreli po miestnych zaujímavostiach. A čo sme našli? Rozhľadňu. Lebo keď zbadáme rozhľadňu, máme jasno: cieľ výletu máme. Slovensko ich má neúrekom a takmer každá z nich sľubuje aspoň malý výhľad, ktorý stojí za pár minút chôdze.

Mladučká bašta s veľkým príbehom

Rozhľadňa Mojmírova bašta patrí medzi mladšie stavby – Záhoráci ju dokončili v roku 2023. Na tabuli sme sa dozvedeli, že stavbu iniciovali miestni obyvatelia a vznikla pri príležitosti výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. A že stojí pri drevenom dvojkríži? Práve on bol vlastne dôvodom, prečo sa rozhľadňa postavila. Pri bašte je ešte prístrešok s informačnými panelmi o histórii mesta – maličkosti, ktoré robia výlet o niečo bohatším.

Rozhľadňa sa týči na Ostrom vrchu – vysokom len 255 metrov nad morom, takže dostupná úplne pre všetkých. My sme vyrazili priamo z mesta: auto sme zaparkovali pri cintoríne na druhej strane obce (ak prichádzate od Adamovských jazier), prešli malý úsek po hlavnej ceste a odbočili vľavo. Za poslednými domami sme už vedeli, kam mieriť – a Mojmírova bašta sa pred nami objavila ako cieľ, ktorý netreba hľadať dlho.

Výhľad na štyri svetové strany

Mojmírova bašta je otvorená celoročne. Návod na slektronický vstup uvádzajú priamo na dverách. Vo vnútri sme našli kasičku na dobrovoľné príspevky a potom 46 schodov – ale verte, stáli za to. Na vrchu sa vám naskytne výhľad na všetky štyri svetové strany. Nám počasie až tak neprialo – vietor bol studený, občasná hmla zakryla horizont – ale napriek tomu sme sa kochali. A priznám sa, chvíľu som sa aj usmieval nad tým, ako vietor dokáže človeka „postaviť do reality“ – chvíľa a je po romantike výhľadu, radšej späť k zemi.

Turistika pre rodiny

Mojmírova bašta nie je náročný cieľ, ale určite stojí za to ju zaradiť do itinerára. A ak sa sem vyberiete s deťmi, je tu navyše sladká bodka – ihrisko Hviezdna brána, kde sa môžu deti vyšantiť a dopriať si malú zábavnú prestávku po ceste.

A ešte jedna vec – niekedy je krásne, keď ciele nie sú len vysoké hory alebo populárne jazerá. Niekedy stačí pár minút pri rozhľadni, vietor vo vlasoch, výhľad, ktorý hneď nie je dokonalý, ale aj tak vás rozosmial a naplnil radosťou z malých vecí. Presne to je Mojmírova bašta – mladá stavba, stará tradícia, a pohľad, ktorý dáva výletu presne ten správny „šťavnatý“ záver.

Príspevok Mojmírova bašta: rozhľadňa na Záhorí, ktorá stojí za návštevu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ta vitajce, Záhoráci aj Trnaváci, ale aj všetci ostatní, čo si myslíte, že po slovensky rozumiete každému slovu. 😊 Slovenčina sa na západe prejavuje inak, než na východe. Každá dedina, každé mestečko má svoje slová a rytmus, čo znejú miestami až cudzo. Pripravili sme malý trnavácky kvíz.

Od jemného "cícícího" Záhoria, cez "erteple" až po tvrdý trnavský dialekt. Tieto nárečia majú svoje kúzlo aj svoje záhady. Skúsite, koľko toho viete? Kviz začina tlačítkom štart – a nebojte. Aj keď niečo iba tušíte, aspoň sa naučíte niečo nové o našom západnom kraji.

[HDquiz quiz = "723"]

Príspevok Rozumieš záhorácky a trnavácky? Kvíz, ktorý overí tvoje znalosti v nárečí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zabudnite na 'vyžehlené' mestské flowtraily. Ak hľadáte skutočný kontakt s prírodou, technické koreňové pasáže a vápencové skaly, MTB singletraily Stupava, Lozorno, Borinka a okolie sú pre vás to pravé orechové.

MTB singletraily Stupava, Lozorno

Záhorská strana Malých Karpát ponúka surovejší terén. Tu sa technika jazdy cení viac než čistá rýchlosť. V tomto sprievodcovi vás prevedieme tými najlepšími singletrackmi od Stupavy cez tajomný Pajštún až po technické chuťovky nad Borinkou a Lozornom. Pripravte sa na poriadny karpatský enduro zážitok!

Kompletný zoznam a opisy MTB singletrailov v okolí Lozorna, Stupavy a Borinky.. Cerová dráha, Slalomka, Blue trail, TBK... Mapy, videá, tipy a rady od jazdcov.

Baťkuf járek

MTB singletrail Baťkuf járek nad Lozornom v Malých Karpatoch plný rockgardenov, koreňov, kameňov Vás pekne vytrasie. Začína na vrchole Strmok 401 mnm, nad Lozornom. Tu štartuje 713 metrov dlhý príjazdový chodník k trailu s ostrými zákrutami, ktorý prechádza lesom väčšinou po rovine s malým klesaním, 39 metrov. 

Ďalej už zažijete náročnejšiu čas. Tá sa spúšťa od lesnej cesty cez prekážky smerom dole do jarku. Baťkúf járek singletrail je však o niečom inom. Sú tu technicky náročnejšie pasáže, veľmi veľa prejazdov cez kamenné pasáže. Ako prekážky sú tu korene, kmene stromov, strmé zjazdy, veľa a veľa kamenných prejazdov.  Treba si dávať pozor aj na úzke pasáže medzi stromami. Ľahko narazíte… Prekvapí záver trailu. Čaká Vás trail plný zábavy a náročnejšej jazdy. Odporúčam len tým skúsenejším s full bikami. 

• Trasa na štart
• Mapa trasy
• Dĺžka trasy 1,8 km
• Prevýšenie 143 m
• Časová náročnosť do 30 min
• Náročnosť ľahká

Strmok

Skvelý, krátky MTB singletrail Strmok, ktorý ponúka pekné jazdenie blízko Stupavy a Lozorna. Na traily sa nachádzajú rozmanité prekážky. Skoky rôznej obtiažnosti, náročnejšie preskoky s jamou, všetky sa dajú bez problémov obísť, malý rockgarden, kopenky, dlhšia zužujúca sa lavička, výmoľ, drop. V dolnej záverečnej časti sa singel Strmok rozdeľuje na dve časti. Jedna cez výmoľ a druhá cez cestu na druhú stranu.  

Dostupnosť

• Najľahšie z priehrady nad Lozornom cca 6 km po asfaltovej ceste ( zelená cyklotrasa ), v závere lesná cesta a chodníček. Trasa na mapy.cz tu >
• Prípadne zo Stupavy po zelenej turistickej, tiež asfalt, neskôr po lesnej ceste a chodníčku. Trasa na mapy.cz tu >
• Najkratšia cesta 3 km od priehrady nad Lozornom po zelenej turistickej, aktuálne zničenej pri ťažbe dreva. Trasa na mapy.cz tu >

Dá sa tu dobre zabaviť. Netreba to však preháňať a byť radšej viac opatrný.

• Mapa trasy
• Dĺžka trasy 900 m
• Prevýšenie -68 m
• Časová náročnosť cca 15 min
• Náročnosť stredná

Banské

MTB Singletrack Banské sa nachádza neďaleko Lozorna a Stupavy. Zaujímavá a dobrá, avšak náročná trasa je určená skôr skúsenejším cyklistom. Pri troche neopatrnosti by mohol byť dosť bolestivý. Singláč je značený čiernou farbou, čo znamená náročný trail. 🙂

Začíname neďaleko vrcholu Skala. Na trase sa nachádzajú úseky na ktorých sú prejazdy vytvorené cez a medzi kameňmi, čo môže byť pre niekoho hodne náročné a nebezpečné hlavne pri páde.  Treba byť veľmi opatrný pri prejazdoch. Hodne by to bolelo…

Veľmi sa mi páčil zjazd po skale. S ničím takým som sa ešte nestretol. Môžeme si tu vyskúšať prírodné skoky, jednoducho vytvorené cez veľké kamene, niekedy s podporou zjazdu po kmeni stromu. Je tu aj zopár veľmi strmých aj rovných pasáží. Singletrail Banské je zaujímavá avšak náročná trasa, určená skôr skúsenejším cyklistom.

• Dĺžka trailu 1,5 km
• Prevýšenie 16m /-169 m
• Časová náročnosť cca 20 min
• Náročnosť ťažká
• Mapa trasy

Saláma

Jednoduchý singletrail Saláma bez prekážok, so zákrutami a zopár malými skokmi poteší aj začiatočníka. Je vhodný aj pre úplných začiatočníkov, prípadne aj pre deti. Nič extra náročné, jednoduchý zjazd po lesnom chodníčku. 

Začína pri vrchole Spálenisko vo výške 503 mnm nachádzajúcim sa blízko Košariska nad Lozornom pri Bratislave. Vedie sem z Košariska štrková cesta z ktorej sa pri veľkom suchom strome ( vo videu ) odbáča vľavo do kopca na hlinenú lesnú cestu. Táto nás dovedie po cca 1 km až k vrcholu Spálenisko odkiaľ začína trail Saláma. Nástup na trail v mapy.cz tu.

• Dĺžka trailu 1,8 km
• Prevýšenie -162 m
• Časová náročnosť cca 10 min
• Náročnosť ľahká
• Mapa trasy

Močiarna

Skvelý single track Močiarna o dĺžke 2,2 km, klesaní -162 m, populárna trasa neďaleko Stupavy nad Lozornom pri Bratislave v Malých Karpatoch. Začína sa blízko turistického rozcestníka Močiarna nad Lozornom, tu: 48.3131189N, 17.0959536E

Dostupnosť

1. Najkratšia trasa 2,4 km od priehrady nad Lozornom po zelenej turistickej značke. Trasa mapy.cz tu
2. Zo Stupavy od kostola cez park a potom po zelenej turistickej je to 7,6 km. Trasa mapy.cz tu
3. Z Lozorna od priehrady po zelenej cyklotrase 6 km, Trasa mapy.cz tu

Je to singel s ľahkou obťiažnosťou väčšinou čisto hlinený. Na začiatku trasy sú prudké klopenky, zopár malých skokov. Neskôr sa trasa rozdeľuje na dve časti. Jedna, pre menej skúsených, to bude tá modrá a ide po pravej strane výmoľa smerom rovno dole po miernom kopci.

Druhá časť pre skúsenejších odbáča vľavo do výmoľa. Sú tu veľmi strmé zjazdy a strmé výjazdy. Trail sa tu mení na takého hada, ktorý sa vlní cez tento minikaňon😊. Na poslednom výjazde si treba dať pozor, vynáša vľavo. 

Ďalej sa po tomto bláznení vo výmole trail spája s pôvodnou vetvou a pokračuje miernym kopcom až rovinkou. Po ceste sa nachádza ešte zopár prekážok v podobe kameňov, vlniek, úzkych prejazdov medzi stromami. Na záver trailu ešte jeden prejazd cez výmoľ a sme dole nad priehradou v Lozorne.

Tip ⭐ Najlepšia časť trailu na zábavu je práve horná časť kde sa prechádza cez výmoľ alebo minikaňon. Neváhajte vyskúšať.

• Dĺžka trailu 2,2 km
• Prevýšenie 2 m / -162 m
• Časová náročnosť cca 11 min
• Náročnosť ľahká
• Mapa trasy

GuDa trail

Jednoduchý singletrail v Malých Karpatoch pri Stupave smerujúci dole svahom. Nachádza sa nad Borinkou blízko trailu Svätý Vrch 3-1, na skok od Stupavy. 

Dá sa ľahko použiť ako návratová trasa po ceste z Bieleho Kríža dole od Borinky alebo Stupavy. Je to také spestrenie jazdy. Samotný zjazd MTB Singletrack GuDa trail sa začína teda blízko Svätého Vrchu. Je to jednoduchý singletrail smerujúci iba dole svahom. Nie sú tu skoro žiadne prekážky. Jediné dve sú malý skok a úzka pasáž medzi stromami. 

Terén je prevažne s hlineným povrchom, sem tam nejaké menšie skaly a korene. Nachádza sa tu teda jeden vyrobený skok v horšom stave ale prejazdný. Chodníček je úzky, prechádza cez zopár plytkých výmoľov na ktorých sa dá trochu podskočiť a medzi mladými stromami.

Tu si treba dať obzvlášť pozor na jeden veľmi úzky úsek, kde sa prechádza dosť natesno medzi dvomi stromami. Fotografia, ktorá sa nachádza vo videu zachytáva presné miesto. Je tam už zopár odrenín na stromoch od riadidiel. Takže opatrne…

• Dĺžka trailu 761 m
• Prevýšenie -88 m
• Časová náročnosť cca 5 min
• Náročnosť stredná
• Mapa trasy

OHEK trail

Singletrail OHEK nad Lozornom a Stupavou začína blízko Červeného Domčeka, z vrcholu Ohek 377 m n.m. Je ľahko dostupný, väčšinou dobre prejazdný a zábavný. Smeruje väčšinou z kopca s časti aj na rovinke.

Singletrail ponúka jazdu aj pre menej skúsených avšak treba sa v tomto prípade vyhnúť skokom. Všetky skoky sa dajú teda aj v prípade potreby obísť. Skoky na trailoch sú minimálne pre stredne pokročilých jazdcov, ktorí už majú aj v skákaní čo to za sebou. 

Na traily sa nachádzajú klopenky, rôzne skoky malé aj väčšie, vlnky, preskoky s dierou uprostred, skoky na rovine s tvrdým dopadom 😊  a dve rozvetvenia, ktoré sa však po pár metroch opäť zase spájajú.

• Dĺžka trailu 1,7 km
• Prevýšenie -127 m
• Časová náročnosť cca 7 min
• Náročnosť ľahká
• Mapa trasy

Svätý Vrch 3-1

Je to veľmi dobre hodnotený 4 km dlhý singletrack. Je obľúbený, zelený (ľahký) a nachádza sa neďaleko Bratislavy, nad dedinkou Borinka ležiacou v údolí Malých Karpát. Túto trasu pre horské bicykle je možné použiť v oboch smeroch a má ľahké celkové fyzické hodnotenie so 75 m zeleným stúpaním.

Pre mňa je pocitovo prejazd ľahší v smere od Svätého Vrchu na Biely Kríž. Teda ako keby smerom hore. V tomto smere sa začína v blízkosti vrcholu Svätý Vrch (445 m n.m.). V týchto miestach nsa nám naskytnú pekné výhľady na zrúcaninu hradu Pajštún. Nachádza sa hneď oproti cez údolie. Cca 100 metrov ďalej máme výhľad na dedinku Borinka. Od týchto miest nám Svätý Vrch 3-1 pokračuje už len lesom bez ďalších výhľadov. Na trase sa striedajú menšie stúpania a klesania, ktoré nemôžu nikomu spôsobiť problém, na niektorých úsekoch ak si dobre zašliapete je jazda dosť rýchla. 

Zhruba v polovici trasy nám singletrack pretína modrá turistická značka smerujúca z Pánovej Lúky dole do doliny pod Dračím Hrádkom. Túto neodporúčam na bike v žiadnom prípade. Na začiatku má mierne klesanie. Avšak cca po 300 metroch začína veľmi prudké klesanie, ktoré zídu len tí skúsenejší. Kúsok od križovatky s modrou turistickou trasou pretína singletrack zelená turistická značka idúca zo Starej Rače cez údolie pod Dračím Hrádkom do Limbachu.

Táto zelená je na tom lepšie ako predchádzajúca modrá avšak zjazd po nej nie je tiež najľahší. Nesie sa údolím po šikmom chodníku plnom kameňov a koreňov. Hlavne je to turistická trasa takže opatrne… Svätý Vrch 3-1 ďalej pokračuje 1,3 km a vyúsťuje na žltej turistickej značke smerujúcej zo Stupavy v blízkosti Jajcajovho kríža.  Tu končí alebo v opačnom smere začína. 

Neďaleko odtiaľto (1,3 km) je cyklistami a turistami vyhľadávaná známa lokalita Biely kríž nad Bratislavskou Račou. Sú tu bufety, lúka, dá sa tu urobiť pekná prestávka. 

Prístup na Svätý Vrch

• Začiatok singlu smer Biely Kríž –  súradnice: 48.2524153N, 17.0920297E
• Koniec Svätého Vrchu smerom na Biely Kríž: 48.2477589N, 17.1284553E

Singletrack odporúčam aj pre úplných začiatočníkov.

• Dĺžka trailu 1,7 km
• Prevýšenie -127 m
• Časová náročnosť cca 7 min
• Náročnosť ľahká
• Mapa trasy

Kam po výjazde? (Stupava, Lozorno, Borinka)

Čo sa oplatí objaviť

Úplne jedinečnú atmosféru majú Medené Hámre a Košariská. Nie sú preľudnené. Nezabudnite že nádherné zážitkové cyklotraily ponúka aj druhá strana Stupavy okolo rieky Morava.

Kde zaparkovať

Najlepším východiskovým bodom je Stupava (parkovisko pri zámockom parku), odkiaľ sa rýchlo napojíte na hlavnú sieť flowtrailov. Alternatívou sú Medené Hámre (Borinka), ak chcete zaútočiť priamo na technické zjazdy pod Pajštúnom a Košariská.

Občerstvenie a 'Apres-bike'

Po výjazde na MTB singletraily Stupava nesmiete vynechať miestne cukrárne alebo reštaurácie v centre. Stupava je známa svojou cyklistickou kultúrou.

• Borinka: Bufety v okolí hradu Pajštún a v samotnej obci sú obľúbenou zastávkou na kofolu a rýchly doplnok energie.
• Biely Kríž: Pre tých, ktorí to potiahnu z Borinky až na hrebeň, zostáva Biely Kríž povinnou zastávkou.

Náš tip 📌 Ak máte radi históriu, naplánujte si trasu tak, aby ste prešli popri zrúcanine hradu Pajštún. Výhľad z neho na Záhorskú nížinu je po náročnom výšľape tou najlepšou odmenou.

Ako jazdiť na skalných terénoch Záhoria?

FAQ (Často kladené otázky)

Príspevok Malokarpatské MTB singletraily Stupava, Lozorno, Borinka a okolie zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa povie Záhorie, mnohým napadnú len borovicové lesy a piesok. No hneď na hranici s českým Lanžhotom sa ukrýva miesto, ktoré mi vyrazilo dych svojou pokojnou hladinou a neskutočným životom. Adamovské jazerá nie sú o zdolávaní výškových metrov, sú o spomalení. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ak hľadáte cieľ, kde namiesto turistov stretnete skôr volavku alebo labuť, toto je miesto pre vás.

Adamovské jazerá ležia medzi mestami Gbely, Kopčany, Lanžhot a Brodské. Vznikli po ťažbe štrku, no príroda si ich rýchlo vzala späť. Dnes sú dôležitou zastávkou pre sťahovavé vtáctvo a jedným z najvýznamnejších ornitologických miest na západnom Slovensku.

Čo na mieste zažijete? (Moje top tipy)

To, čo robí toto miesto výnimočným, nie je len voda, ale to, čo sa deje nad ňou. Moje odporúčanie: nezabudnite si doma ďalekohľad!

• Slovenské safari: Na jazerách bolo zaznamenaných viac ako 200 druhov vtákov. Z vtáčej rozhľadne priamo na brehu môžete sledovať hniezdne kolónie, ktoré inde v Tatrách či mestách neuvidíte.
• Ticho a relax: Jedno z jazier je vyhradené pre rybárov a ochranu prírody, čo zaručuje pokoj, aký v masových rekreačných strediskách nenájdete.
• Trojmedzie na dosah: Iba kúsok od jazier sa nachádza bod, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Rakúska.

Brána do „Moravskej Amazonie“

Adamovské jazerá nie sú izolovaný cieľ. Sú strategickým štartom pre každého, kto chce zažiť skutočnú divočinu. Stačí prejsť cez rieku Morava k dedinke Lanžhot a ocitnete sa v Moravskej Amazonii – v regióne pralesných lužných lesov a starých riečnych ramien. Celá táto oblasť (Sútok Moravy a Dyje) je v skutočnosti jeden z najcennejších ekosystémov v strednej Európe.

Z vlastnej skúsenosti odporúčam výlety v okolí plánovať podľa času:

1. Krátky okruh (2-3 hodiny)
   Pohodová prechádzka okolo jazier a výstup na rozhľadňu.
2. Moravská Amazonie (celý deň)
   Ak máte chuť na poriadnu dávku divočiny, vydajte sa od jazier hlbšie do lužných lesov k sútoku Moravy a Dyje. Pešo ďaleko nezájdete, sú to kilometre ciest a chodníkov. O tom, ako sa do tejto "Amazonie" dostať kolobežkou alebo bicyklom, sme už písali v našich článkoch
   ➡️ Do Moravskej Amazonie kolobežkou
   ➡️ Vlakom a bicyklom do Amazonie.

Ako si naplánovať výlet

Praktické rady na záver

• Adamovské jazerá vám možno nedajú svalovicu na nohách ako výstup na Červené pleso, ale zaručene vám vyčistia myseľ.
• Ak máte v pláne aj Baťov kanál, nechajte si ho ako samostatný tip na ďalší víkend v prístave v Skalici – táto oblasť má totiž toľko tvárí, že jeden deň vám stačiť nebude.
• Ak máte radi adrenalín, vyskúšajte pump track Gbely.
• Ak máte radi históriu objavte kaplnku sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. patrí medzi najstaršie sakrálne stavby Slovenska.

Uvidíme sa na Záhorí v rámci 11. ročníka 7 kopcov 3 jazerá!

Príspevok Adamovské jazerá: Neobjavený vtáčí raj na Záhorí, ktorý vás prekvapí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Samozrejme, že sme sa tešili, že si užijeme bicyklovanie. Ale tentokrát nebola pre nás priorita samotná cesta, ale predovšetkým jej cieľ, resp. niekoľko „medzicieľov“. Báječná záhorácka bicyklovačka po pamiatkach Záhoria a Moravy.

Začali sme v Holíči. Tu sme odstavili auto. Zaparkovali sme na parkovisku priamo pred zámkom. Parkovisko bolo bezplatné, aj napriek tomu bolo na parkovisku ešte niekoľko miest voľných. Zložili sme bicykle a mohli sme vyraziť. Obišli sme zámok po jeho pravej strane.

Priamo za ním sme sa napojili na cyklocestu, ktorá nás mala doviesť k nášmu prvému medzicieľu – ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.

Kostolík sv. Margity Antiochijskej

Cyklocesta ku kostolíku je perfektne pripravená. Najprv asfaltová (na niektorých miestach aj ako súčasť bežnej dopravnej komunikácie), neskôr prašná poľná (ale stále upravená a kvalitná). Trochu sme zazmätkovali na križovatke, na ktorej sme chceli pokračovať po ceste do Kopčian. Kostolík sa však nenachádza v dedine, takže na križovatke bolo potrebné odbočiť na cestu vpravo.

Zmätky sme rýchlo vyriešili a o chvíľu sa pred nami otvoril výhľad na pole, na ktorom na miernej terénnej vyvýšenine stál predrománsky kostolík.

Kostol patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku s možným veľkomoravským pôvodom. Postavili ho niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia. Kostolík je veľmi fotogenický. Urobili sme si niekoľko záberov a pokračovali sme poľnou cestou k nášmu ďalšiemu medzicieľu – Lávke Veľkej Moravy.

Lávka Veľkej Moravy

K mostu pre peších a cyklistov ponad rieku Morava sme sa od kostolíka sv. Margity dostali veľmi rýchlo. Lávka spája slovenskú obec Kopčany s moravskou obcou Mikulčice. Zároveň spája dve obľúbené cyklotrasy. Umožňuje tak plynulý prechod medzi dvoma významnými archeologickými lokalitami – v tejto fáze výletu sme mali zvládnutý kostolík v Kopčanoch a mohli sme sa tešiť na slovanské hradisko v Mikulčiciach.

Slovanské hradisko v Mikulčiciach

Keď sme prešli cez most, pustili sme sa dole z hrádze a cestou cez les sme sa opäť veľmi rýchlo dostali k ďalšiemu nášmu medzicieľu. Privítalo nás návštevnícke centrum, pred ktorým je nielen veľké parkovisko pre autá, ale je tu pripravené tiež množstvo stojanov na bicykle. Aj my sme tu svoje bicykle odložili a vybrali sme sa práve do návštevníckeho centra.

Jeho súčasťou je vyhliadková veža, ktorá sa týči až do výšky 30 metrov. Samozrejme využili sme možnosť vystúpiť na ňu, vďaka čomu sa nám naskytol výhľad z vtáčej perspektívy na najväčšie slovanské hradisko v Čechách (aj keď veľa odkrytých základov veľkomoravských objektov z nej nie je vidno).

V návštevníckom centre si môžete zakúpiť si vstupenky nielen na vyhliadkovú vežu, ale na prehliadky viacerých prehliadkových okruhov v rámci pavilónov so sprievodcom. My sme túto možnosť nevyužili a absolvovali sme iba voľnú prehliadku vonkajšieho areálu. Takže to, čo sme si pred tým chceli obzrieť z hora z veže, sme si teraz mohli pozrieť zblízka.

Samozrejme, zastavenie na slovanskom hradisku sme využili aj na občerstvenie. Energiu sme doplnili v miestnom bufete. A keďže jazda z Holíča k hradisku bola naozaj krátka, rozhodli sme sa pokračovať v cykloceste ďalej. Naším ďalším medzicieľom sa stal Lužický rybník.

Lužický rybník

Od hradiska sme sa vybrali cestou, ktorá je zároveň aj cyklocestou do obce Mikulčice. Prešli sme cez Mikulčice až do obce Lužice. Na konci Lužíc sme zišli z cyklocesty prudko doľava, aby sme sa dostali k rybníku.

Zvládli sme priamy prejazd cez štvorpúdovku aby sme po pár metroch túto cestu opustili a zasa prudko zabočili (tentokrát doprava). A už sa nám naskytol výhľad pomedzi domy na rybník. K rybníku sme už dojazdili na voľnobeh… Okolie Lužického rybníka je prezentované ako rekreačné a oddychové miesto, vhodné nielen pre rybárčenie. Bohužiaľ, my sme si ho veľmi neužili, pretože nad nami sa začali kopiť ťažké čierne mraky. Z diaľky bolo počuť už aj hrmenie. Takže radšej sme z bicyklov ani nezosadli (ak nerátam krátke zosadnutie na urobenie aspoň pár fotiek) a vrátili sme sa späť do obce Lužice.

Návrat do Holíča

Nevrátili sme sa však tou istou cestou, ktorou sme sa dostali k rybníku, ale cestičkou cez rybník. Okrajom dediny sme sa dostali na polia a poľnou cestou (samozrejme s pomocou navigácie) sme sa dostali až k rieke Morava.

A popri nej sme dobicyklovali opäť k Lávke Veľkej Moravy. Cesta od rybníka k mostu bola naozaj rýchla, pretože mraky nás stále strašili svojou prítomnosťou. Ale zvládli sme cestu v suchu až po kostolík v Kopčanoch. Tam sa prvýkrát rozpršalo.

Do Holíča to bol odtiaľto len kúsok, takže už nám to vlastne ani nevadilo. Kým sme prišli do Holíča, na chvíľu pršať prestalo. Pohodlne sme si vychutnali záverečnú kofolu v Bažantnici.

Keď sa rozpršalo úplne, to sme už sedeli v aute a po prima výlete sme sa vracali domov. Nabicyklovaných sme síce mali iba necelých 36 kilometrov, ale videli sme kus krásneho kraja.

Príspevok Báječná záhorácka bicyklovačka z Holíča zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

U každého deda raz príde chvíľa, že zoberie vnučku a začne jej ukazovať miesta, kde ako dieťa vystrájal. Šesťdesiat rokov ubehlo ako voda a ja som tu. Svojim spôsobom sa symbolicky vraciam naspäť, so svojou vnučkou Šiškou, do Veľkých Levár.

Cez Bratislavu náskokom

"Stredný vagón zadné dvere. Nebaľte nič." vydávam telefonické pokyny a nastupujem na stanici vo Vinohradoch. Šišku mi podívajú cez dvere až na Železnej studničke, keď vlak zastaví. Na stanici beriem aj detský lístok. Keď sa pristaví vlakvedúci a pýta lístok, chvíľu sa Šiška ošíva. Keď jej ho opečiatkuje, začína byť na seba hrdá.

Lamač, Železná Studienka, Devínka nová Ves, Devínske jazero, Zohor, Plavecký štvrtok, Malacky Veľké Leváre, už ako štvorročný som vedel všetky zastávky naspamäť. Vtedy bol šesťdňový pracovný týždeň a škôlok nebolo. Hoci som Bratislavák, prežil som celé detstvo vo Veľkých Levároch pri Habánskom dvore. Mali sme tu prelezené všetko.

Za Malackami

Cesta vlakom nie je nudná ako autom. Vo vozni sa Šiška musela postaviť za svoje práva. To keď jej podobne mladý súputník začal dvíhať všetky operadlá nahor a ona ich chcela naopak, dole. "Nedávaj, nesmieš" postavila sa hrdo so vztýčenou hlavou na odpor. Kým si všetko vyjasnili, boli sme v Zohore.

Medzi Malackami a Levármi bola kedysi pri koľajach búdka s kvetinovým záhonom, holubami a udržiavanou záhradkou. Práve odtiaľto sa ovládali staničné semafory a je to aj miesto mojich najkrajších spomienok. Stareček bol totiž výpravcom.

Plácačka a čapica. Cink, telefón, potvrdiť, stlačiť poistku na páke a presunúť do polohy dole. Lanká popri trati sa presunuli a zelená. Práve tu som počul prvýkrát v živote úplné ticho, keď počuješ každú muchu, včelu, cvrčka a zvuk hrabaného sena. Železničiari sa o okolie výpravne vzorne starali. Dnes sme búdku len prefrčali. Po domčeku a záhone nezostala žiadna pamiatka.

Veľké Leváre

Vystupujeme vo Veľkých Levároch. Nová stanica je modernejšia, ale nemá vôňu starej. Slnko pečie a my kráčame po starom chodníku do Levár. Kedysi tu boli dve odstavné koľaje so starými vozňami. Ich prelezenie nám vtedy trvalo celé jedny prázdniny.

"Kladka a páka. Zaberte riadne." Prvé hodiny fyziky som dostal v predškolskom veku. Vtedy nás napadlo roztlačiť po koľajach staré nápravy a zhodiť ich na konci z koľají. Jožka, Jožka a Peter. Videli nás a schytali sme világoš. (Pozn. Világoš: Podľa historickej bitky kde dostala Uhorská armáda v r. 1849 riadne na prdel) Na druhý deň sme boli pri koľajach znova. Prizerajúci železničiari si z nás riadne usierali, keď sme sa mordovali s nápravami, aby sme ich dali na koľaje späť.

Cyklochodník je označený tabuľou EU. Zo starého dopukaného chodníka je dnes ako žehlička vyasfaltovaná cyklotrasa. Šiška pozerá na kolobežkujúce sa dievča: "Dedko, ona padne a bude plač", predpovedá. Aj sa tak stalo. Malo to svoje výhody. Kolobežku už dievčatko nechce, zato Šiška si môže pojazdiť.

Veľkolevársky náhon

Dochádzame na razcestník k Veľkolevárskemu náhonu. Cesta vedie k starej píle a rybníkom, kde sme v detstve trávili hodiny: počítali vozne prechádzajúcich vlakov, kúpalí sa, váľali v pilinách a znova do vody. Mnohí mylne hovoria, že cez Leváre tečie Rudava. V skutočnosti obteká dedinu. Pod ňou tečie melioračný Rudavský kanál, kedysi poháňajúci starý habánsky mlyn a prinášajúci vodu i komáre na polia.

Veľké Leváre boli odjakživa rozdelené na luteránsku a katolícku časť. Hranicou bola malacká cesta. Prechádzam popri známych bránach. Veľa sa zmenilo a zároveň zostalo rovnaké. „Ale nepovydaj. Bratislaváci prišli.“ Kým presvedčím ľudí za bránami, že nechceme ostať, len ísť ďalej, chvíľu to trvá.

Šiška tu má premiéru. Prišiel som jej ukázať svoje detské miesta. Zabúcham na okno, ozvú sa dva psy a kucapa. Otvorí sa bránka a tam je Vierka. Chvíľu pozerá na Šišku a hovorí: „No gonc, celá Ertláčka.“ Sme doma. Sadám ku káve a Šiška spoznáva môj detský svet – záhradu, záhony, bečky s vodou a psy. "Neskáč Rexo, neskáč" kontroluje zábavu Vierka.

Generačné strety

Ťažko už chodí, palička treba, ide jej na osemdesiat. Kedysi ma varovala. Pamätám, ako som prvýkrát spoznal lekára: viezla ma malého na štangli a ja som jej pri jazde vopchal nohu do kolesa. Koža nikdy nedorástla, ale starala sa o mňa dobre.

Na tom istom dvore pred 30 rokmi padla aj Šiškina mama, moja dcéra. Starenka sa chcela pozrieť do kočíka na pravnučku, stratila rovnováhu a kočiar sa prevrhol. Mamina letela ako z trampolíny. Odvtedy hovoríme, že je na hlavu udretá.

Pred troma rokmi Vierka ovdovela.. "Jaký byu, taký byu, ale byu. Nebyua sem tu sama. Nejhorší sú zimné večeri. Už v pět je tma a já sem tu zavrená, celé dni sama. Samota je zlá. Neskáč Rexo!"

Rudava

Keď pôjdete od evanjelického kostola ku kaštieľu ochutnajte Veľké lekváre. Park kaštieľa je dnes opustený. Kedysi tu bolo jazierko s lodičkou. V psychiatrickej liečebni som zažil v detstve veľa a snáď ma to aj poznamenalo. Raz mi tu dokonca aj rybársky háčik z nohy vyťahovali. Vtedy som chytil asi najväčšiu rybu v živote. Tzv. samochytanie: Keď sa napriahneš, švihneš a háčik ostane zapuchnutý v nohe. Opäť világoš. Neskôr sme radšej lovili raky, ktorých bolo pod kameňmi Rudavy neúrekom.

Domov sa chodilo okolo kostola Panny Márie – baroková stavba s dvoma vežami, do ktorej sa údajne zmestí až 3000 ľudí. Veže majú 46 metrov. Ďalší világoš nás stretol, keď sme sa potajme vyštverali na kostolnú vežu a babky nás pri zvonoch z práce zbadali.

Dva kilometre spomienok za nami a Šiška začína strečkovať. "Dedko, ja som už unavená a ďalej sa mi nechce. Ak pôjdeme, začnem plakať a maminkovať. A to naozaj nikto nepotrebuje." začína neoblomne vyjednávať a mne dochádzajú príbehy aj dôvody prečo pokračovať. Zachraňuje to Rudavský kanál. Aj po tých rokoch tu poznám každú uličku medzi domami k vode.

Náučný chodník Rudava

Sme dole. Cestička okolo kanála sa medzitým zmenila na náučný chodník Rudava. Žákov rybník dnes už neexistuje. Chodili sme sa tam potajme kúpať a trhať mrkvu zo záhrady. Tu sme skúšali fajčiť prvé balty a tu sme sa prvýkrát povracali. Tiež világoš.

Pár krokov a sme pri moste v našom prístave. Na mieste, kde sme sa s Jožom a Jožom rozhodli postaviť loď, pustiť ju na Rudavu a preplaviť sa s ňou až do Čierneho mora. Nech niekto tvrdí, že Zeman s cestou do praveku neinšpiroval.

Vtedy asfaltovali cestu a tak sme cestárom odgúľali v noci sud asfaltu. Schovali sme ho na záhrade. Skoro mesiac sme stĺkali na dvore zo starej králikárne loď. Potom sme nahriali asfalt a celú sme ju vyasfaltovali, aby tesnila a netiekla. Slávnostne sme ju zniesli k Rudave, zložili sľub vernosti a položili na vodu. Loď klesla ku dnu a leží tam možno dodnes. Vyfasovali sme za sud aj králikáreń.

O 50 rokov neskôr Šiška nechce opustiť miesto bývalého prístavu. Už nie je unavená. Chce ísť do vody. Máča si topánky. Vraj nech sú lesklé. Vidím jej na očiach že by najradšej do vody skočila. Skúša ma to bábo koľko znesiem? Zrazu nepotrebuje televízor ani rozprávky. Nie je unavená. Z Rudavy nás vyženú iba komáre. Plieskajúc po rukách, zodpovedne si uvedomujem: "Tie svine nás zaživa zožerú." Aspoň niečo ostalo po starom.

Prevapenia Habánskeho dvora

Ukazujem Šiške ešte pozostatky náhonu na starý mlyn (dnes už z neho veľa neostalo) a štveráme sa úzkymi uličkami k Habánskemu dvoru. Levárky so Šutrovňou si necháme na inokedy.

V Šenku u Habánú si dám jedno pivo, počkáme na autobus a ten nás dovezie priamo k vlaku. Tak znel plán.

Chyba lávky, je nedeľa. Šenk je zavretý, autobusy nechodia a mne ostáva najťažšia časť celej výpravy. Vysvetliť Šiške, že musíme odšliapať k vlaku tri a pol kilometra pešo naspäť.

"Dedko, ponesieš ma na pleciach a nebudem plakať! Dohoda?" Nakoniec volíme kompromis. Dedo má nárok na dve zloženia a cestou jedno pivo. Šiška ide dedovi na plecia a dedo volí zrýchleným krokom presun k stanici.

Nostalgia skončila a vystriedal ju pot a úpek. Šiška sa stále niečo pýta ale ja skôr premýšľam, že by mala papať menej. S dvoma zastávkami sa dostávame až k Zlatke. Konečne chladené pivo. Šiška vyfasuje jogurt a povolenie ňúrať po celom dome. To sa jej páči. Objavovať, kutrať, prehŕňať sa, hrabať. "Choc si kám sceš, rob si co sceš." Dáva pokyny Zlatica. Na vlak to už máme len pár minút. Keď odchádzame Šiška sa mi zverí: "Dedko, dobre tu bolo."

Na výlet vlakom

A tak sedíme znovu na stanici a obaja spokojní čakáme na vlak. Šiška je už skúsený železničný cestovateľ. Na všetko je zvedavá a ja si ochotne vymýšľam. Dedo navyše poučený. Nabudúce berieme kolobežky. Vlak do stanice Detstvo naplnil očakávania.

Na Železnej Studienke podám Šišku cez dvere ocinovi. Ja pokračujem až do stanice Vinohrady. Nostalgickú spomienku zalejem v Bufete na dobrom mieste jedným oroseným. Potichu a sám. Tak to mám rád.

Príspevok Vlakom do stanice Detstvo: Nostalgický návrat starého záhoráka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.