Na Záhorí v Kopčanoch môžete objaviť dve mimoriadne zaujímavé miesta.Kostol sv. Margity Antiochijskej a Kačenáreň.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Kostol sv. Margity Antiochijskej bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia. Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou apsidou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Apsida a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Zrejme nešlo o bežný kostolík, keďže archeológovia odkryli zvyšky západnej dvojpriestorovej predsiene (nartexu) obdĺžnikového pôdorysu, ktorá bola ku kostolíku dodatočne pristavaná.

Kostolík patrí medzi najhodnotnejšie a najmalebnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku. - Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov na Slovensku a radí sa medzi významné pamiatky (po)veľkomoravskej architektúry.

Až do roku 1994 bol považovaný za málo zaujímavý gotický objekt zo 14. storočia. - O možnom staršom pôvode svedčili len indície. Gotický portál sa nenachádza v strede západného priečelia, ale je mierne vyosený. Ku kostolíku sa konali púte na sviatok sv. Margity Antiochijskej 13. júla, hoci tento dátum sa slávil len do 12. storočia a neskôr bol posunutý na 20. júla. - Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9. storočie.

Kačenáreň v Kopčanoch

zabudnutý historický objekt na Záhorí. Kačenáreň v Kopčanoch patrí k zabudnutým historickým objektom Záhoria.

Stručná história Kačenárne:

Objekt Kačenáreň má pomerne dlhú históriu. Siaha totiž do roku 1736, keď v tejto lokalite z iniciatívy cisára Karola III. vznikol žrebčín Štít. Okrem neho vznikol aj rybník, konkrétne za účelom odchytu divých kačíc. K nemu bol postavený aj objekt Kačenárne. Neskôr v roku 1759 bol tunajší rybník rozšírený na plochu 3000m². Všetky objekty (Kačenáreň, žrebčín a zámok v Holíči) mali k dispozícii veľmi kvalitné logistické spojenie. Vtedajšie cestné spojenie sa až na priamu cestu medzi Kačenárňou a zámkom zachovalo dodnes.

Ako fungoval odchyt kačíc?

Rybník disponoval sústavou kanálov, nad ktorými boli rozložené siete. Bol používaný tzv. holandský spôsob prípravy sietí. Všetky súčasti systému, maskovali rákosím. Všetko fungovalo k spokojnosti, nakoľko prevádzka Kačenárne trvala úctyhodných 182 rokov t.j. až do roku 1918. Tunajší odchyt kačíc predstavoval zaujímavú turistickú atrakciu, avšak dnes sú rybníky i budova v rozklade.

Klub slovenských turistov - KST

Príspevok Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prírodná rezervácia Martalúzka leží v Národnom parku Nízke Tatry, v blízkosti známej Kráľovej hole. Turistická trasa na vrchol vedie z každého smeru.

Jej ústrednou dominantou je pôsobivý, krajinársky mimoriadne hodnotný skalný amfiteáter. Okrem tohto amfiteátra možno v lokalite obdivovať vzácne pralesovité porasty, kamenné moria či záružlím lemovanú riečku Hnilec, ktorá sa kľukatí pomedzi skaly, padajúc početnými kaskádami a vytvárajúc drobné viacstupňové vodopády.

Rezervácia, ktorá predstavuje zaujímavý prechod od lesov k hôľnemu pásmu, je domovom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, možno tu zazrieť svišťa, medveďa či rysa ostrovida.

Turistické trasy

Prírodná rezervácia Martalúzka je turisticky prístupná z troch smerov:

• Z Liptovskej Tepličky po modrej trase cez Smrečinské sedlo
• Z Vernáru po červenej/zelenej trase na Rázcestie Morna a Smrečinské sedlo
• Z Telgártu po červenej trase k prameňu Zubrovica a na asfaltku smerujúcu na Kráľovu hoľu.

Na bicykli viete prísť zo Šumiacu po cyklotrase na Kráľovu hoľu až na hranicu územia prírodnej rezervácie.

Príspevok Prírodná rezervácia Martalúzka turistická trasa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Iba zrúcanina veže sa zachovala z ranogotického kostolíka zaniknutej stredovekej dediny Miloj pri Spišskom Hrušove.

Kostolík Miloj

Kostolík, ktorý bol zasvätený sv. Stanislavovi postavili niekedy v 13. storočí ako ranogotickú jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou. Starostlivo opracované nárožné kamene na veži a zvyšku západnej steny lode, spolu s portálmi do podvežia svedčia o kvalite a istej reprezentatívnosti objektu.

"Terra Miloy"

Prvá písomná zmienka o "terra Miloy" sa nachádza v darovacej listine z roku 1255. Samotný kostol sa prvýkrát spomína v prameňoch v roku 1402. Dedina Miloj zanikla niekedy v 16. storočí. Chátrajúci kostol sa mal stať zdrojom stavebného materiálu pri výstavbe renesančného kaštieľa Csákyovcov v Spišskom Hrušove.

V súčasnosti stojí veža kostolíka v poli niekoľko sto metrov západne od obce Spišský Hrušov, neďaleko cesty do Spišskej Novej Vsi, kúsok od Slovenského raja.

Legendy

Okrem samotnej veže sa zachovali i zvyšky západnej steny lode, na južnej strane aj jej nárožie. Veža predstavuje veľmi peknú dominantu krajiny a zaslúžila by si viac pozornosti zo strany kompetentných, aby sa predišlo ďalšiemu chátraniu a úbytku muriva.

Povráva sa, že ľudia z dediny Miloj boli veľmi zhýralí a tak sa jedného dňa celá obec prepadla do pekla. Jediné, čo zostalo bol vysvätený kostol. Podľa historických zdrojov však obyvateľov „vyhnali“ zlé klimatické podmienky. Dlhodobé tuhé zimy, letné búrky a silné lejaky zničili úrodu, čím započalo hladovanie a ľudia sa napokon začali sťahovať do úrodnejších zemí.

Zrúcanina kostolíka v zaniknutej dedine Miloj

Dôvodom, prečo sa z kostola zachovalo len tak málo je i fakt, že časť chátrajúcich múrov obyvatelia využili ako zdroj stavebného materiálu pre iné objekty v Spišskom Hrušove.

Príspevok Zrúcanina kostolíka v zaniknutej dedine Miloj pri Spišskom Hrušove zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prírodná pamiatka Šarkania diera - jedna z najznámejších jaskýň v okolí Žiliny - leží na území Národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly pri obci Súľov-Hradná, neďaleko Bytče.

Šarkania diera

Tento nádherný úkaz je výtvorom prírody a sily presakujúcej povrchovej vody. Jaskyňa je dlhá 58 metrov a vysoká približne 20 metrov. Tomuto jaskynnému masívu dominuje 10 m široký vstup.

Pre turistov je voľne prístupná na juhozápadnom svahu vrchu Roháč. Zaujímavosťou je, že sa v jaskyni našli pozostatky vyhynutého jaskynného medveďa a dôkazy o osídlení človekom už v mladšej dobe kamennej.

Legenda dokonca hovorí, že v tejto jaskyni žil istý čas i nebezpečný drak a podľa neho napokon táto jaskyňa dostala aj svoj názov.

Príspevok Jaskyňa Šarkania diera zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.