Nie vždy treba liezť vysoko na skaly, aby sme si vychutnali pohľad pre Bohov. Občas stačí zájsť do neďalekého parku, na malý kopček v okolí, či do záhrady. I my sme sa rozhodli užiť si voľný deň tak trošku lážo-plážo a vybrali sme sa do arboréta Mlyňany.

Kvitnúce arborétum

Jún je čas, kedy všetko krásne kvitne a vonia.

A čo môžete obdivovať v takom arboréte? Môžete ovoniavať ruže všetkých druhov a farieb v rozáriu. Práve kvitnúce rododendrony a azalky. Počúvať bzučiacich čmeliakov vo fialovej levanduli. Hľadieť do vysokých korún stromov. Prechádzať zároveň Japonskom i Amerikou.

Kaštieľ a park Tesárske Mlyňany

Uprostred arboréta sa tiež nachádza romantický kaštieľ, v ktorom sídli správa arboréta a je tam aj menšie múzeum venované svojmu zakladateľovi.

Arborétum Mlyňany je na ploche 67 hektárov. Založil ho v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi a dnes vďaka svojmu rozsahu pestovaných cudzokrajných drevín patrí k najväčším arborétam v strednej Európe. V celom areáli sa nachádza až niečo cez 2500 druhov drevín a rastlín.

Blížiace sa leto je obdobím farieb. Vo vzduchu cítiť vôňu stromov. Dni sa predlžujú a noci krátia. Máme to tu na Slovensku pod nosom, tak prečo sa tam nevybrať na príjemnú prechádzku okolo jazierok a všemožných rastlín, tak trochu rozjímať, triediť si myšlienky a tešiť sa z vône kvetov.

Arborétum je skvelý tip pre jednodenný aktívny a poučný výlet s deťmi.

Urobte si radosť

Ako povedal Elton John - Záhrady sú jednoducho stvorené ako potrava srdca.

A tiež si dovolím citovať Dale Carnegieho – Neodkladajme svoj život. Všetci snívame o nejakej magickej ružovej záhrade v budúcnosti, namiesto toho, aby sme sa tešili z ruží kvitnúcich pod našimi oknami...

A v neposlednom rade, ak máte vlastnú záhradu – zoberte rýľ, motyku, lopatu a oddychujte... hoci aj fyzickou prácou. 😉

Príspevok Arborétum Tesárske Mlyňany zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prečo navštíviť Šarišský hrad a Archeopark? Šarišský hrad patrí k najrozsiahlejším hradným komplexom na Slovensku. Nie je to len „ďalší hrad“, ale živé miesto, ktoré vďaka projektu Archeoparku ukazuje, ako sa na hrade kedysi žilo.

🏰 Zaujímavosti a história hradu

• Pevnosť na sopke: Hrad stojí na kužeľovitom andezitovom vrchu (vyhasnutá sopka), čo mu dodáva unikátnu siluetu.
• Centrum Šariša: Kedysi bol hlavným sídlom Šarišskej stolice.
• Archeopark: V areáli nájdete zrekonštruované objekty, repliky historických obliehacích strojov a náučné tabule, ktoré vás vtiahnu do stredovekej každodennosti.

🥾 Turistické výstupové trasy na hrad

Prístup je veľmi komfortný, čo robí z hradu obľúbené miesto pre Prešovčanov:

1. Z Veľkého Šariša po asfaltke (Žltá značka): Ideálna pre rodiny. Cesta stúpa mierne, je široká a vedie krásnym lesoparkom. Zvládnete ju aj s lepším športovým kočíkom.
2. Náučný chodník: Odbočuje z hlavnej cesty a prevedie vás prírodnými zaujímavosťami hradného vrchu.

Link na mapu trasy z Veľkého Šariša, a cyklotrasu z Prešova na Mapy.cz

Čo sme tam zažili (Naša skúsenosť)

Šarišský hrad a Archeopark nás vždy dostane svojou rozlohou. Keď vyjdete hore, nečaká vás len jedna budova, ale obrovská trávnatá plošina obohnaná hradbami, kde sa deti môžu vybehať. Najväčším zážitkom je výstup na donjon (hlavnú vežu), ktorá slúži ako vyhliadka. Ten výhľad na Tatry, Stráže a Čergov je za jasného počasia dychberúci. Atmosféru dotvárajú voľne sa pasúce ovce, ktoré udržiavajú areál „pokosený“.

Archeopark Veľký Šariš

Čo vidieť v okolí?

• Pivovar Šariš: Priamo v meste pod hradom (možnosť exkurzie po dohode).
• Prešov: Krajské mesto s historickým centrom a Solivarom je len 10 minút autom.
• Hrad Kapušany: Ak máte „hradný deň“, ďalšia krásna zrúcanina je hneď cez kopec.

Logistika a doprava 🚌

• Autom: Parkovanie je možné na veľkom záchytnom parkovisku pod hradným vrchom vo Veľkom Šariši. [Odkaz na parkovisko v Google Maps]
• MHD z Prešova: Na hrad sa dostanete linkou č. 45, vystúpite na zastávke „Pivovar“ alebo „Námestie sv. Jakuba“.
• Bicyklom: Z Prešova vedie až pod hrad bezpečná cyklotrasa popri rieke Torysa.

Rýchly prehľad: Šarišský hrad a Archeopark

• Lokalita: Veľký Šariš (okres Prešov)
• Náročnosť: Nenáročná / Stredná (asfaltka aj lesný chodník)
• Čas výstupu: 45 – 60 minút
• Vstupné: Areál je spoplatnený (udržiavaný Archeopark)

📍Praktické tipy a informácie

• Vstupné: Keďže ide o Archeopark s personálom a službami, platí sa symbolické vstupné (podpora obnovy hradu).
• Služby: Počas sezóny je v areáli otvorený bufet a k dispozícii sú čisté toalety.
• Akcie: Sledujte kalendár – Šarišské hradné hry sú jedným z najlepších dobových podujatí v regióne.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Príspevok Šarišský hrad a Archeopark: Kráľovské sídlo nad mestom Veľký Šariš zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prečo navštíviť Turniansky hrad? Nie je to len kopa skál. Je to strategický bod, ktorý po stáročia kontroloval obchodnú cestu z Gemera na Spiš a do Košíc. Dnes je to predovšetkým miesto s jedným z najkrajších kruhových výhľadov v Slovenskom krase.

🏰 Zaujímavosti a história

• Vznik: Hrad bol postavený v 14. storočí ako rodové sídlo Tornayovcov.
• Osudná deštrukcia: Osudným sa mu stal rok 1848, kedy tu ubytované vojsko neopatrnosťou spôsobilo požiar. Odvtedy chátra.
• Geológia: Hrad stojí na strmom vápencovom vrchu (375 m n. m.), ktorý je domovom vzácneho rastlinného druhu – rumenice turnianskej, ktorú nenájdete nikde inde na svete.

🥾 Turistické výstupové trasy

Na hrad vedie niekoľko ciest, no najobľúbenejšia je klasika z obce:

1. Z Turnianskeho Podhradia (Modrá značka): Najrýchlejšia trasa. Začína pri kostole alebo pri reštaurácii pod hradom. Stúpanie je pomerne strmé, ale krátke. Cesta vedie cez typické krasové stráne.
2. Zo Zádielskej tiesňavy (Žltá + Modrá): Ak máte viac času, spojte návštevu hradu s prechodom Zádielskou planinou. Je to krásny celodenný okruh.

Čo sme tam zažili (Naša skúsenosť)

Keď sme na hrad vystúpili naposledy, prekvapil nás ten pokoj. Kým v neďalekom Zádieli bývajú davy, na Turni je atmosféra intímnejšia. Najsilnejším momentom je chvíľa, keď si sadnete do jedného z okenných otvorov a pod sebou vidíte symetriu Hrušovských rybníkov. Ak prídete podvečer, západy slnka nad planinou sú tu priam filmové.

Čo vidieť v okolí?

Keď už ste v tejto lokalite, nevynechajte:

• Zádielska tiesňava: Monumentálny kaňon, ktorý začína hneď za vedľajšou dedinou.
• Hrušovské rybníky: Ideálne na nenáročnú prechádzku pri vode.
• Hájske vodopády: Séria menších vodopádov v krásnom lese len pár kilometrov autom.

Logistika a doprava 🚌

• Autom: Z Košíc ste tu za 30 minút, z Rožňavy za 20. Zaparkovať sa dá priamo v obci Turnianske Podhradie na odstavných plochách pod hradným kopcom. [Odkaz na parkovisko v Google Maps]
• Autobusom/Vlakom: Autobusy z Košíc stoja priamo v obci. Vlaková stanica Turňa nad Bodvou je trochu ďalej (cca 25 min pešo k nástupu na chodník).

📍Praktické tipy a informácie

• Obuv: Hoci je trasa krátka, povrch je kamenistý (vápencová suť). Šľapky radšej nechajte v aute.
• Voda: Na hradnom kopci nie je žiadny bufet ani prameň. Vezmite si dostatok tekutín so sebou.
• Dobrovoľníci: Na hrade pôsobí združenie Castrum Thorna, ktoré sa venuje jeho záchrane. Ak ich tam stretnete, nebojte sa prehodiť pár slov – robia skvelú prácu!

Rýchly prehľad

• Lokalita: Turnianske Podhradie (okres Košice-okolie)
• Náročnosť: Nenáročná (vhodné aj pre deti a psov)
• Čas výstupu: 30 – 45 minút
• Najlepší čas: Celoročne, ale jarné a jesenné výhľady sú bezkonkurenčné.

Najčastejšie otázky (FAQ)

Príspevok Turniansky hrad: Stredoveká stráž nad cestou do Košíc zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na Čachtický hrad vedie mnoho ciest. A nielen z Čachtíc samotných. My sme sa rozhodli zdolať tento cieľ bicyklami po stopách Lazovej stovky. Helma, pitný režim, zapnúť tretry a vyrážame - MTB cyklotrasy Čachtice, smer Vrbové, Šípkové a Ošmek. Práve vo Vrbovom si dávame oficiálny štart aj cieľ.

Výstup zo Šípkového na Ošmek

Na konci Šípkového strácame asfalt. Bicyklami vybiehame na pole, ktoré nás privedie modrou značkou až ku zvážnici na osadu Ošmek.

Pripeká a my sa potíme. Počasie nádherne vyšlo a zatiaľ si to skvelo užívame. Cyklotrasy na Čachtice prekvapujú.

Z Ošmeku na Plešivec

Skutočný záhul však prichádza až s výstupom na Veľký Plešivec (470 m.n.m.). "To snáď nemyslia vážne. Kto sem tie kopce navozil?" Napriek výkonným e-bajkom zopár krát tlačíme. Veľký Plešivec sa ale odmení. Krásnym výhľadom na široké okolie Vážskej kotliny.

Nevieme prestať fotiť. Z vrchu Plešivca vedie nádherný turistický chodník až na hrad. Zneužívame ho ako parádny single trail. Až na pár brdkov je to prevažne stále dole kopcom.

Občas stretávame turistov i cyklistov idúcich v protismere. V ich očiach je vidno otázku: "Ešte ďaleko na kopec?" Ej veru dosť. Tá šedá machuľa v pozadí je Čachtický hrad. Keď ho už vidíme, sme spokojnejší. Len zle neodbočiť. V priesmyku je odbočka na Višňové. Padneme dole a ten stupák po druhý krát by sme už nemuseli prežiť. :-)

Spúšťame sa na Čachtický hrad.

Čachtický hrad

Ide máj. Práve dnes je otvorenie sezóny. A na hrade to pulzuje životom. Hrad sa vypína na vrchu Čachtického krasu. Sú tu i jaskyne a podzemie. Z Čachtíc sem prúdia davy turistov. Dostanete sa sem aj priamo vlakom z Nového mesta nad Váhom. Najčastejším výstupom, ako sa na Čachtický hrad dostať, je práve z centra Čachtíc. V obci hneď blízko Draškovičovského kaštieľa je parkovisko, kde si môžte odstaviť auto. Tí pohodlnejší sa môžu ešte kúsok vyššie vyviezť. Tam je už ale platený parking. Ďalej len pešo.

Je to mierny, nenáročný, ale dosť unavujúci výstup. Najmä v horúcich letných dňoch. Cesta je takmer pod hrad vyasfaltovaná. Trvá približne 50 minút po zelenej turistickej trase. Cestou určite dostanete ponuku na vstup do miestneho strašidelného podzemia a na kúpu knihy o histórii Čachtíc. Ak vám ju ponúkne autor sám, nedá sa odmietnuť. :-)

Aj by sme vstúpili do podzemia. Keby sme nemali bicykle. Pokračujeme radšej do centra a okolo kostola malebnou cestičkou do doliny na Myjavské kopanice a Višňové.

Práve vo Višňovom máme tip na najkrajší výstup. Z Nového mesta nad Váhom ide nádherná železničná lokálka cez Čachtice, až na Starú Turú. Vy však vystúpte až na zastávke Višňové.

Turistický chodník poza hrad je síce strmý, ale rozhodne zaujímavejší ako cesta po asfalte. Sem ale cyklotrasy Čachtice nevedú. A cesta vlakom touto dolinou patrí medzi naše najkrajšie železničné zážitky.

Višňové

Zadným okruhom sa vraciame cez sedlo Ošmek späť do Šípkového a na Vrbové. Máme dosť. Je podvečer. Dnes krásnych 33 km s viac ako kilometrovým prevýšením. (pozri trasa)

Už o týždeň sa chystáme na ďalší z cieľov, hrad Tematín.

Príspevok MTB cyklotrasy Čachtice: cez Ošmek a Višňové na Čachtický hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

„Malé Karpaty sú pohorie, ktoré máme rovno „pod oknom“. Tú najbližšiu časť máme poprechádzanú krížom – krážom, tohto roku sme sa však rozhodli bližšie spoznať aj tie vzdialenejšie zákutia týchto krásnych lesov. Napriek tomu, že najvyššie vrchy majú len niečo cez 700 m n. m., pohorie je bohaté na množstvo prírodných aj historických skvostov.

My sme sa vybrali za tými najznámejšími – najprv sme zdolali všetky značené malokarpatské 700-vky a k tomu sme pridali aj všetky zrúcaniny, ktoré sa v tejto oblasti zachovali. Spoznávali sme ich autenticky, v tempe našej rodiny a s deťmi v pätách.

💡 TIP PRE PLÁNOVANIE: Ak hľadáte technické detaily, mapy a kompletný zoznam dvanástich lokalít, pozrite si nášho nového 👉Sprievodcu hradmi a zrúcaninami v Malých Karpatoch.👈 V tomto článku nižšie vám zasa prinášame naše osobné rodinné postrehy, ako sme tieto výlety zvládli v praxi.“

Ako sme spoznávali malokarpatské hrady

Rada by som vám predstavila naše rodinné výstupy na zrúcaniny ukryté v Malých Karpatoch v poradí, v akom sme ich my, Cvikovci, s našimi dvoma deťmi postupne objavovali. Keďže Malé Karpaty nie sú veľkým pohorím, všetky ciele boli v zásade veľmi ľahko dostupné. Naše deti síce už nepatria k tým najmenším, som však presvedčená, že celú našu „Karpaty tour“ by bez väčších problémov zvládli aj menší turisti.

Pajštún

„Malokarpatské ciele sme začali plniť tými najbližšími. Voľba padla na Pajštún. Keďže sa neďaleko nachádza aj Dračí hrádok, rozhodli sme sa spojiť oba ciele do jedného výletu.

Hrad Pajštún sa týči nad obcou Borinka. Tento obranný hrad z 13. storočia definitívne zničili až napoleonské vojská na začiatku 19. storočia. Odvtedy je z neho ruina, ktorá je dnes obľúbeným cieľom nielen pre Bratislavčanov. Vďaka ľahkej dostupnosti je tu takmer vždy plno, no hradný areál je dostatočne rozsiahly na to, aby ste sa tu necítili obmedzovaní. Atmosféru dotvára niekoľko ohnísk, ktoré návštevníci naplno využívajú.

Cesta pod hradby Najjednoduchší prístup na Pajštún vedie priamo z Borinky, no využiť môžete aj trasu zo Stupavy či dlhší pochod z Lamača cez Marianku. My sme si však výlet naplánovali inak.

Z centra Borinky sme sa nevybrali najkratšou cestou, ale prešli sme až na koniec obce smerom na Medené Hámre. Po pár stovkách metrov sme nastúpili na lesnú cestu, ktorá nás bez problémov doviedla najskôr k Dračiemu hrádku.

Dračí hrádok

Dračí hrádok, niekedy nazývaný aj Hadí hrad, mal voľakedy funkciu kráľovského strážneho hradu. Dnes už z neho nezostalo takmer nič, viditeľná je iba časť múru osadenia vstupného mosta. Vďaka týmto podmienkam možno zhodnotiť, že Dračí hrádok je z nami navštívených malokarpatských zrúcanín v súčasnosti tá najmenšia a teda jej prehliadkou sme nezabili veľa času 🙂

Z Dračieho hrádku sme pokračovali ďalej po žltej turistickej značke až k rozcestníku „Pod Kozliskom“ a ďalej sme pokračovali až na hrad Pajštún.

Viac o našej ceste za prvými dvoma hradmi nájdete tu >

Plavecký hrad: Strážca Záhoria

„Ďalší z našich cieľov leží na záhoráckej strane Malých Karpát – priamo nad obcou Plavecké Podhradie. Práve odtiaľto vedie najjednoduchší výstup, hoci k hradu sa dá dostať aj inými cestami, napríklad z Plaveckého Mikuláša. Výlet si môžete predĺžiť aj o výstup na blízky vrch Vápenná.

Cesta z Podhradia je síce o niečo strmšia, ale nie je náročná a trvá približne 20 až 30 minút. Deti výšľap zvládnu bez problémov a odmenou im (a nielen im) bude nádherný výhľad na Záhorskú nížinu.

Plavecký hrad kedysi plnil najmä strážnu funkciu. Dnes je to pomerne dobre zachovaná zrúcanina a významná dominanta západnej časti pohoria. Je viditeľný už z diaľky a právom patrí medzi najobľúbenejšie turistické ciele v regióne.

Ako sme zvládli zimný výstup na Plavecký hrad sa môžete dočítať tu

Ostrý Kameň: Na streche Malých Karpát

Aj tento výlet sme absolvovali tak, že sme v ňom spojili dva ciele. Hoci to nebolo vopred plánované a išlo skôr o spontánne rozhodnutie... ale poďme pekne po poriadku.

Prvotným cieľom bol hrad Ostrý Kameň – najvyššie položená zrúcanina v Malých Karpatoch. Tomu zodpovedal aj výstup, ktorý bol zo všetkých našich hradných potuliek asi najnáročnejší. Netreba však zabúdať, že sme v Malých Karpatoch, takže žiadne 'zdrvujúce' stúpanie nečakajte.

Samozrejme, do kopca treba šliapať a chvíľami aj pomerne prudko, no hrad je stále dobre dostupný aj pre menších turistov. Odmenou za vynaloženú námahu je úchvatný výhľad na hrebeň pohoria a na vodnú nádrž Buková, ktorú máte priamo pod nohami.

Korlátko

My sme ho spojili s návštevou hradu Korlátka. Z Ostrého Kameňa na Korlátko sa dá prejsť aj peši, my sme však využili auto (až v aute sme totiž usúdili, že keď sme už tak blízko nášho ďalšieho cieľa, bola by škody nevyužiť to). Doviezli sme sa do Cerovej; cesta nás vyviedla až na parkovisko k samotnému hradu. Takže v tento deň sme navštívili dva pohraničné hrady postavené na ochranu tzv. Českej cesty a zároveň sme spojili dva úplne rozdielne ciele – prvý najťažšie dostupný a druhý (asi) najľahšie dostupný cieľ našej „Karpaty tour“. 🙂

Ak by ste chceli vedieť viac o našom výlete na Ostrý kameň a Korlátko, môžete si to prečítať tu

Biely Kameň: Prekvapenie nad vinohradmi

„Konečne sme zamierili aj na východnú stranu Malých Karpát. Vybrali sme sa na Biely Kameň, o ktorom sme netušili, že je od Svätého Jura skutočne len na skok.

Zaparkovali sme v centre mestečka a zostala som v úžase. Hoci som cez Jur prechádzala miliónkrát, až teraz sme objavili jeho čarovné uličky. Toto vinohradnícke mesto si skutočne zaslúži každú pochvalu a náš výlet sme (po návrate z lesa) zakončili presne tak, ako sa na Jur patrí – posedením pri skvelej káve a miestnom vínku.

Vyrážame na hrad Z centra sme sledovali značky, vošli do lesa, raz sme si vydýchli a... boli sme tam. Toľko k našej „turistike“. Ruiny sú ukryté v hustých korunách stromov, čo hradu dodáva tajomnú atmosféru, no kvôli pokročilému rozpadu múrov sme museli byť pri prieskume opatrní.

Chceli sme si trasu predĺžiť až na Biely Kríž, ale prietrž mračien rozhodla za nás. Premoknutí do nitky, ale vysmiati, sme sa vrátili do mesta. Bol to skôr milý relax než horský výkon, no pre rodiny s tými najmenšími deťmi je Biely Kameň absolútne ideálnym cieľom.

Hrad Branč: Osamelý strážca kopaníc

Za Brančom sme sa vybrali do typického kopaničiarskeho kraja. Hrad tróni na vysokom kopci nad obcou Podbranč a vďaka jeho bielej siluete ho vidíte už z diaľky.

Hoci sa dá zaparkovať takmer pod bránou, my sme auto nechali v dedine. Chceli sme si užiť aspoň krátku prechádzku okolo miestneho cintorína, ktorá nás doviedla až na vrchol. Stúpanie je krátke, no v ten deň bolo cez 30 stupňov, takže sme sa na hradby vyštverali poriadne zapotení.

Kruhový výhľad na svet Hrad je dnes pekne upravený a hoci z neho ostali len obvodové múry, pôsobí majestátne. Najväčším zážitkom je však ten úchvatný kruhový výhľad. Myjavskú pahorkatinu a okolité kopce máte ako na dlani.

Opäť sa tu nedá hovoriť o náročnej turistike, no ako rodinný výlet je Branč absolútna špička. Je to presne to miesto, kde vypustíte deti na lúku uprostred hradieb a len si užívate ten pokoj kopaničiarskeho kraja.

Katarínka

Hoci je prístup ku Katarínke nenáročný, v tomto prípade platí: za málo peňazí, veľa muziky. Atmosféra v okolí ruín je napriek výletníkom magická. Ak budete mať šťastie na otvorenú vežu, určite neváhajte a vystúpte hore. Tých pár strmých schodov za ten výhľad rozhodne stojí.

Najväčšie prekvapenie nás však čakalo hneď vedľa – Lesná železnička. Pôvodne slúžila priemyslu, dnes je to úžasná historická atrakcia. Mali sme šťastie, že vláčik práve premával, a tak sme sa ním všetci odviezli. Bol to ten typ nevšedného zážitku, pri ktorom sa dospelí usmievajú rovnako úprimne ako deti.

Katarínka je miesto, ktoré vás nabije energiou a deti zabaví tak, že na konci dňa budú v aute spokojne spať. 🙂

Určite odporúčam.   

Devín: Pešo cez bratislavskú džungľu

Hoci bývame v Lamači a Devín máme takmer pod nosom, vybrali sme si ho až ako finále nášho malokarpatského roka. Namiesto pohodlnej cesty autom či MHD sme sa rozhodli pre turistickú výzvu a vyrazili sme z domu po svojich.

Cesta cez Dúbravskú hlavicu nás poriadne prekvapila. Masa ľudí nás neomylne doviedla k novej rozhľadni na Devínskej Kobyle. Musím uznať, že hoci tam bolo tesno, architektúra veže aj výhľad sú naozaj pôsobivé. My sme však po chvíli s úľavou odbočili späť do lesa, smerom k nášmu pôvodnému cieľu.

Pohľad, ktorý sa neomrzí Najkrajší moment prišiel tesne pred cieľom. Keď sme na chvíľu opustili značený chodník a vystúpili na kopec nad cestou, naskytol sa nám čarokrásny pohľad: hrad Devín ako na dlani, majestátny Dunaj a pod ním tichá dedinka.

Devín síce nie je voľne prístupný ako ostatné zrúcaniny v našom zozname, no zaplatiť vstupné sa oplatí. Prechádzka touto historickou lokalitou nad sútokom dvoch riek má v sebe silu, ktorá vás prinúti na chvíľu sa zastaviť a vnímať dejiny strednej Európy. Je to skutočne dôstojná bodka za každou potulkou Malými Karpatmi.

Čachtický hrad

Toto je jeden z dvoch hrad z „Karpaty tour“, ktorý sme nezdolali v tomto prvom „covid“ roku. Návštevu Čachtického hradu sme už však absolvovali v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá v zime 2018 a následne aj mimo výzvy v lete 2019. O tom, ako sme tento cieľ zabsolvovali, som už písala v samostatnom článku u Čachticiach.

V skratke však môžem zhrnúť, že aj návšteva Čachtického hradu je nenáročná a pre deti veľmi príjemná, či už v lete alebo zime.   

Dobrá Voda: Tajomstvo ukryté v lesoch

Dobrá Voda bola dlho naším posledným restom, no v jednu príjemnú májovú nedeľu sme sa konečne dočkali. Aj v tomto prípade ide skôr o príjemnú prechádzku než o náročný výstup, hoci zdatnejší turisti si ju môžu predĺžiť až k spomínanej Katarínke. My sme si však tentoraz dopriali skôr 'lenivý' rodinný režim.

Cez cintorín do histórie Naša prechádzka začala v centre obce. Cesta k hradu je vskutku netradičná – vedie priamo cez miestny cintorín, kde odpočíva aj básnik Ján Hollý. Krátko nato sme v lese natrafili aj na tiché ruiny starého židovského cintorína. Tieto zastavenia dodávajú výletu zvláštnu, pokojnú atmosféru.

Hrad, ktorý sa netýči, ale skrýva Dobrá Voda má svoje unikátne čaro v tom, že sa netýči na vysokom brale, ale je doslova vtiahnutá do lesa. Hoci ide o zrúcaninu, patrí k najrozsiahlejším v celých Malých Karpatoch. Keď sa pred vami zrazu spomedzi stromov vynoria mohutné veže a obvodové múry, máte pocit, že ste objavili stratený svet. Celá trasa trvá sotva dvadsať minút a je ideálna aj pre tých najmenších objaviteľov, ktorých bavia tajomné zákutia.

Rodinné výlety po hradoch a zrúcaninách

Týchto 11 lokalít patrí k malokarpatskej výletnej klasike, no pohorie v sebe ukrýva aj ďalšie, menej známe zvyšky hradieb, ktoré na svoje znovuobjavenie ešte len čakajú. Možno sa k nim raz vrátime ako skutoční objavitelia – stačí len dostať ten správny tip.

Malé Karpaty však nie sú len o ruinách. Ak máte chuť na zachovalú históriu, nájdete tu aj krásne hrady a zámky, ktoré trónia priamo v centrách našich miest a obcí. Ich návšteva nie je o turistike, ale o príjemných prechádzkach s deťmi, ktoré zvládne naozaj každý. Stačí len vyraziť!

Príspevok Ako sme spoznávali malokarpatské hrady s deťmi: Naše rodinné postrehy a tipy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

S duchmi starých križiakov sa nežartuje. Už vôbec nie, ak sa chystáš navštíviť križiacky hrad Malbork, ktorý nájdeš pod úrovňou mora na brehu rieky Nogat neďaleko od Gdaňska. Tento poľský hradný komplex z 13. storočia je najväčší hrad na svete meraný podľa rozlohy, takisto je to najväčšia tehlová stavba sveta. Preto je právom zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Pôvodne to mal byť iba rýchly výlet. Krátka prehliadka najväčšieho gotického tehlového hradu na svete. Ale prvý kontakt s časopriestorom Malborku nám pripravila už strážkyňa parkoviska. 

Paradox časopriestoru

“30 zlotých.” Zapýtala na úplne prázdnom parkovisku: “Ale na celý deň.” S úsmevom dopovedala, keď videla že sa chystáme otočiť. Nezvyklala nás
“My sme chceli na dve-tri hodiny,”  opatrne začnem zjednávať.
“30 zlotých na dve hodiny,” uistila nás opätovne.

Nežartuj. Otočili sme z tohto časového paradoxu a zaparkovali sme bezplatne, na úplne prázdnom parkovisku o 300 metrov ďalej. Potom už len peší most cez rieku Nogat. Veď hrad je pod úrovňou mora.

Brána bez konca

Vchádzaš cez bránu. Brána má bránu. A tá má ešte jednu bránu. Cez ňu vstúpiš do nádvoria, ktoré má ďalšie nádvorie. A tam je ešte jedno. Ale tam ťa zastavia a povedia, že pre lístky musíš ísť naspäť okolo celého hradu. A tak, keď už si myslíš, že si vnútri – vlastne nie si. Každý východ je len ďalší vstup.

„To je ako matrioška z tehál,“ povedal Johny, keď sme prechádzali už siedmym mostom nad hradnou priekopou. A vtedy sa to stalo. Cvak. Realita zhasla. Vybil sa mi mobil a smart hodinky ukazovali nejaké divné čínske znaky.

Križiacky hrad Malbork

foto depositphotos restartnisa

Malbork je miesto, kde sa niečo vo vzduchu nemení ani po stáročiach. Rád nemeckých rytierov tu nestaval len zámok – stavali realitu, kde minulosť akoby nikdy úplne neodišla. Na každom rohu čaká výklenok, kde by sa mohol niekto ukrývať. Je to živý organizmus z tehál, storočí a nedopovedaných myšlienok. Niekde v hradbách si uvedomíš, že už si tu raz bol. Ale nie ty a dnes. Ale ty a vtedy.

Malbork nie je len hrad. Je to test.  Na tvoju pamäť. Orientáciu. A psychickú stabilitu. Na treťom nádvorí sa nám stratilo slnko. Na štvrtom – dôvera v kartografiu. A v piatom sa stratil aj samotný Johny. Až neskôr priznal, že potreboval (ako to medzi seniormi chodí) nutne na WC.

Návrat do súčasnosti (možno)

Po troch hodinách, ktoré boli možno chvíľou, možno dňom alebo desaťročím, nás hrad „vypľul“. Doslova. Vyšli sme von z temnoty a slnko zažiarilo ako pominuté. Na oblohe sa križovali akési biele čiary. Žeby tajomné križiacke znamenia pocestným? Alebo preslávené chemtrails? Nie. To len pristával na gdaňské letisko ďalší Ryanair so stovkou zvedavých turistov.

Johny mlčal. Kúpili sme si magnetku a knižku. Predavač prijal kartu.
„To je dobré znamenie,“ hovorím.
„Alebo len dobrý krycí manéver rádu,“ šepne Johny a radšej zaplatí hotovými, aby mu nevydali v stredovekých grošoch. Obchádzame hrad. Objavujeme starý kostol.

Kostol svätého Jána Krstiteľa

Na prelome 19. a 20. storočia to bol údajne jediný katolícky kostol v meste. Celý ho renovujú. Pozakrývané obrazy, polovica oltáru i organu. Ale omše tu zjavne slúžia a nasvietenie tých klenieb vytvára priam mystickú náladu. Johny pri fotení začína hovoriť po latinsky. Divné, býva na maďaroch a na rozdiel od klavíra, jazyky mu nikdy nešli.

„Dominus illuminatio mea,“ potichu šepká akoby zaklínal.

Tvrdí, že to videl niekde na obraze. Ale nikde v celom kostole žiaden obraz s takým názvom nevidím  Len výjav sv. Juraja a akejsi dýky.

Vraciam sa k autu a paradoxne stále na tom istom mieste stojí. 30 zlotých využijeme na dobré víno.

Hrad Malbork: časová kapsula alebo poľský Hogwarts

Ak pôjdete do Malborku, odporúčam:

• Prísť s rešpektom. A s plne nabitou baterkou – nie preto, že zhasne svetlo, ale preto, že ti v tom labyrinte spadne mapa.
• Zobrať si sprievodcu. Ale najlepšie takého, čo žije. Nie niekoho, kto hovorí, že si pamätá korunováciu Jadwigy.
• Zamyslieť sa nad tým, čo znamená „zachované v čase“. Pretože niektoré miesta ťa nezoberú späť. Oni ťa nepustia späť.

Praktické tipy

• Malbork je vzdialený cca 60 km od Gdaňska. Vlakom, autom aj na koňoch (ak máš).
• Vstupné zahŕňa audio sprievodcu v slovenčine (áno, majú).
• Hrad je obrovský – vyhraď si aspoň 3–4 hodiny.
• Zámok má reštauráciu, kaviareň, WC, ale nevylučujem, že ich obsluhuje templársky potomok.

Príspevok Hrad Malbork: Stratení v priestore a čase najväčšieho tehlového hradu sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hľadáte výlet, ktorý spojí krásnu prírodu, históriu a trocha národnej hrdosti? Tak si nasmerujte kroky do Strážovských vrchov, kde na vás čaká majestátna zrúcanina Hradu Uhrovec a ikonický Jankov vŕšok. Jeden ponúka pohľad do stredoveku, druhý pripomína hrdinské činy partizánov. A medzi nimi? Kopec krásnych turistických trás a cyklotrás, ktoré vás prevedú touto malebnou časťou Slovenska.

Hrad Uhrovec

Stredoveká pýcha ukrytá v lese. Tento nádherný hrad, postavený v 13. storočí, patrí medzi najzachovalejšie hradné ruiny na Slovensku. Leží nad obcou Uhrovské Podhradie a jeho poloha uprostred hustých lesov mu dodáva tajomnú atmosféru. Navyše, vďaka dobrovoľníkom, ktorí ho rekonštruujú, je hrad stále prístupnejší a jeho čaro rastie s každým ďalším rokom.

Prečo navštíviť Hrad Uhrovec?

• Nádherné výhľady na Strážovské vrchy a Ponitrie.
• Autentická hradná atmosféra bez davov turistov.
• Zaujímavá história – dokonca tu vyrastal aj Ľudovít Štúr!
• Výborný cieľ na nenáročnú túru alebo cyklovýlet.

Jankov vŕšok

Pamätník histórie s krásnymi výhľadmi Jankov vŕšok (533 m n. m.) je symbolom protifašistického odboja a jeden z najvýznamnejších partizánskych pamätníkov na Slovensku. Nachádza sa nad Uhrovcom a Bánovcami nad Bebravou a ponúka krásne panoramatické výhľady na široké okolie.

Čo vás čaká na Jankovom vŕšku?

• Monumentálny pamätník venovaný SNP.
• Pokojná príroda ideálna na oddych a nenáročné prechádzky.
• Výborné cyklotrasy a turistické chodníky.
• Reštaurácia a ubytovanie – skvelé miesto na občerstvenie po túre!

Najlepšie turistické trasy v okolí

Výstup na Hrad Uhrovec z Uhrovského Podhradia

• Dĺžka: cca 3,5 km (tam)
• Čas: 1,5 hodiny výstupu
• Popis: Najrýchlejšia cesta k hradu vedie z obce Uhrovské Podhradie. Stúpanie je mierne, lesný chodník príjemný a na vrchole vás čaká nádherný výhľad.

Túra z Jankovho vŕšku na Hrad Uhrovec

• Dĺžka: cca 8 km (tam a späť)
• Čas: 3-4 hodiny
• Popis: Ideálna kombinácia turistiky a histórie. Trasa vedie cez lesy a lúky s peknými výhľadmi a spája dve ikonické miesta regiónu.

Hrebeňová túra: Jankov vŕšok – Rokoš – Zliechov

• Dĺžka: cca 18 km
• Čas: 6-7 hodín
• Popis: Dlhšia, ale krásna hrebeňová túra s možnosťou výstupu na Rokoš (1 010 m n. m.). Odmenou sú epické výhľady a menej frekventované chodníky.

MTB – Cyklotrasy pre dobrodruhov

Bánovce nad Bebravou – Jankov vŕšok – Hrad Uhrovec

• Dĺžka: cca 25 km
• Popis: Príjemná trasa kombinujúca asfalt a lesné cesty, vhodná pre stredne pokročilých cyklistov.

MTB okruh cez Uhrovské Podhradie

• Dĺžka: cca 30 km
• Popis: MTB trasa vedie krásnymi lesmi a ponúka poriadne výšľapy aj technické zjazdy.

Cyklotrasa Jankov vŕšok – Strážovské vrchy

• Dĺžka: cca 40 km
• Popis: Náročnejší okruh vedúci cez Strážovské vrchy, vhodný pre skúsených bikerov.

Zaujímavosti a atrakcie v okolí

• Uhrovský hrad – Stredoveká atmosféra, výhľady a stále sa obnovujúce múry.
• Vodná nádrž Nitrianske Rudno – Ak sa po túre chcete osviežiť, zamierte sem!
• Strážov (1 213 m n. m.) – Najvyšší vrch Strážovských vrchov, krásna turistika s výhľadmi.
• Zoologická záhrada Bojnice – Len 40 minút autom od Bánoviec nad Bebravou. Ideálny výlet pre rodiny.
• Liečebné kúpele Trenčianske Teplice – Po poriadnej túre si môžete dopriať relax v termálnych kúpeľoch.

Tipy pre návštevníkov

• Sezónnosť: V lete odporúčame skorý výstup – Strážovské vrchy vedia byť horúce! V zime sa pripravte na sneh a blato na chodníkoch.
• Bezpečnosť: Turistika v Strážovských vrchoch je bezpečná, no občas môžete stretnúť divú zver – robte hluk a noste zvončeky.
• Stravovanie: Na Jankovom vŕšku nájdete reštauráciu, pri hrade Uhrovec je najlepšou voľbou vlastný proviant.
• Navigácia: Trasy sú dobre značené, ale v hustých lesoch sa môže hodiť GPS aplikácia.

Prečo sa vybrať na Hrad Uhrovec a Jankov vŕšok?

Táto lokalita ponúka dokonalú kombináciu histórie, krásnej prírody a nenáročnej turistiky. Hrad Uhrovec vás prenesie do stredoveku, Jankov vŕšok pripomenie boj za slobodu a medzi nimi si užijete fantastické výhľady, lesné cesty a kľud, aký v preplnených turistických oblastiach nenájdete.

Tak čo, vidíme sa na hrebeni? 😉

Príspevok Hrad Uhrovec a Jankov vŕšok – história a turistika Strážovské vrchy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak máte radi históriu, prírodu a trochu dobrodružstva, hrad Šomoška nad dedinkou Šiatorská Bukovinka by mohol byť práve pre vás! Naša výprava na tento malebný, ale trochu tajomný hrad na konci sveta bola plná nečakaných zážitkov. Snáď prvým prekvapením bolo, že sme tam boli jediní turisti.

Šiatorská Bukovinka – Kde je vlastne ten hrad?

Výprava začína klasicky. Nasadáme do auta a plní očakávania vyrážame cez Fiľakovo až na samý kraj Slovensko maďarského pomedzia, smer Šiatorská Bukovinka. Po vstupe do dedinky si uvedomujeme, že názov "Šiatorská Bukovinka" síce znie poeticky, ale hrad je trochu... nenápadný. Pár domorodcov nás posiela smerom do lesa s lakonickou radou: „Choďte stále hore, tam to nájdete.“

Keď sa konečne dostaneme na správny chodník, čaká nás výšlap pomedzi stromy, ktoré sa rozchádzajú ako dvere do strateného kráľovstva. Naše prvé prekvapenie je, že hrad nie je až tak hneď za rohom, ako to dedinčania naznačovali. Po hodine cesty však začíname byť presvedčení, že sa objaví každú chvíľu.

Hrad Šomoška

Nakoniec sa hrad skutočne vynoril pred nami. Pevnosť alebo hromada kameňov? Kto by čakal veľkolepý stredoveký palác, bude možno sklamaný – z hradu ostali predovšetkým základy, torzo múrov a veža. Ale jeho atmosféra? Ta je k nezaplateniu! Staré kamene majú svoj jedinečný šarm a pri troche fantázie sa človek ľahko ocitne v dobách rytierov a dvorných priehrad.

Aby sme si užili pohľady na zrúcaninu a okolité kopce, vyliezli sme na najvyššiu zachovalú časť hradu. A vtedy nás čakalo ďalšie milé prekvapenie:. Výhľady na slovenskú krajinu a časť Maďarska boli jednoducho dych berúce. Vietor nám šľahal do tváre, ale to nás nezastavilo, aby sme ako správni turisti nefotili ako besní. Mimochodom, nestretli sme živej duše.

Tipy na výlet v okolí

Aby sme nezostali len u hradu! Ak sa rozhodnete navštíviť oblasť Šiatorská Bukovinka, hrad Šomoška je len jedným z mnohých pokladov, ktoré tu môžete nájsť. Iba pár metrov od hradu nájdete kamenný vodopád, vysoký asi 9 metrov. Je to unikátny prírodný výtvor nielen na Slovensku. Za jeho vznik vďačíme stuhnutej láve starej vyše 4 milióny rokov. Neďaleko je tiež kamenné more, ktoré vytvorili úlomky tých istých tmavých čadičových stĺpov.

Ak už sme prídete, tu je zopár našich tipov, čo by ste mali zažiť:

Výstup na vrch Ragáč

Prírodná rezervácia okolo Ragáča patrí medzi najmladšie vulkány na Slovensku. Výšlap je stredne náročný, ale výhľady na rozsiahlu krajinu sú skvelé. A navyše si môžete vychutnať pocit, že stojíte na sopke!

CHKO Cerová vrchovina

Pro milovníkov prírody a samoty je Cerová vrchovina rajom. Cestou vás čakajú hlboké lesy, tiché rybníky i rozľahlé pastviny. A to najlepšie? Turistov tu asi vôbec nestretnete, takže si prírodu užijete doslova sami.

CHKO Cerová vrchovina sa môže tiež pochváliť najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku, ktorá sa nazýva Labyrintová jaskyňa. Je 182 metrov dlhá. Nachádza sa v NPR Pohanský hrad. V Cerovej vrchovine nájdete množstvo kamenných morí. Najväčšie je asi Šurické kamenné more.

Turistický chodník k lomu

Smerom k maďarskej hranici je tiež kamenný lom. Stojí za návštevu. Cesta je trochu náročnejšia, ale za tú snahu to rozhodne stojí.

Hrad Salgó, Salgótarján

Ak pozriete z veže Šomošky, ľahko ho zbadáte kúsok za maďarskými hranicami. Salgó mal (ako väčšina hradov v tejto oblasti) pohnutú históriu. Pôvodne ho postavili ako vežu chrániacu pred mongolskými nájazdmi. Neskôr ju kráľ Béla IV. zrenovoval na pevnosť. Počas husitskej vojny pevnosť v roku 1460 dobyli a následne ju druhý krát dorazila osmanská armáda v 16. storočí.

Šiatorská Bukovinka

Ak hľadáte výlet, kde vás nebudú otravovať magnetkami, urobiť si piknik s výhľadom na zrúcaninu, a zároveň spoznať trochu slovenskej histórie a prírody, hrad Šomoška nad Šiatorskou Bukovinkou by určite nemal chýbať na vašom zozname. Aj keď sme sa priamo na náučnom chodníku trochu stratili a samotný hrad tiež nie je najhonosnejší, zažili sme skvelý deň plný objavovania. A čo navyše, objavili sme jedinečné čaro tohto zabudnutého kúska Slovenska.

Tak čo, vyrazíte tiež na dobrodružstvo po stopách zrúcanín?

Príspevok Šiatorská Bukovinka: hrad Šomoška na konci sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.