Na Čachtický hrad vedie mnoho ciest. A nielen z Čachtíc samotných. My sme sa rozhodli zdolať tento cieľ bicyklami po stopách Lazovej stovky. Helma, pitný režim, zapnúť tretry a vyrážame - MTB cyklotrasy Čachtice, smer Vrbové, Šípkové a Ošmek. Práve vo Vrbovom si dávame oficiálny štart aj cieľ.

Výstup zo Šípkového na Ošmek

Na konci Šípkového strácame asfalt. Bicyklami vybiehame na pole, ktoré nás privedie modrou značkou až ku zvážnici na osadu Ošmek.

Pripeká a my sa potíme. Počasie nádherne vyšlo a zatiaľ si to skvelo užívame. Cyklotrasy na Čachtice prekvapujú.

Z Ošmeku na Plešivec

Skutočný záhul však prichádza až s výstupom na Veľký Plešivec (470 m.n.m.). "To snáď nemyslia vážne. Kto sem tie kopce navozil?" Napriek výkonným e-bajkom zopár krát tlačíme. Veľký Plešivec sa ale odmení. Krásnym výhľadom na široké okolie Vážskej kotliny.

Nevieme prestať fotiť. Z vrchu Plešivca vedie nádherný turistický chodník až na hrad. Zneužívame ho ako parádny single trail. Až na pár brdkov je to prevažne stále dole kopcom.

Občas stretávame turistov i cyklistov idúcich v protismere. V ich očiach je vidno otázku: "Ešte ďaleko na kopec?" Ej veru dosť. Tá šedá machuľa v pozadí je Čachtický hrad. Keď ho už vidíme, sme spokojnejší. Len zle neodbočiť. V priesmyku je odbočka na Višňové. Padneme dole a ten stupák po druhý krát by sme už nemuseli prežiť. :-)

Spúšťame sa na Čachtický hrad.

Čachtický hrad

Ide máj. Práve dnes je otvorenie sezóny. A na hrade to pulzuje životom. Hrad sa vypína na vrchu Čachtického krasu. Sú tu i jaskyne a podzemie. Z Čachtíc sem prúdia davy turistov. Dostanete sa sem aj priamo vlakom z Nového mesta nad Váhom. Najčastejším výstupom, ako sa na Čachtický hrad dostať, je práve z centra Čachtíc. V obci hneď blízko Draškovičovského kaštieľa je parkovisko, kde si môžte odstaviť auto. Tí pohodlnejší sa môžu ešte kúsok vyššie vyviezť. Tam je už ale platený parking. Ďalej len pešo.

Je to mierny, nenáročný, ale dosť unavujúci výstup. Najmä v horúcich letných dňoch. Cesta je takmer pod hrad vyasfaltovaná. Trvá približne 50 minút po zelenej turistickej trase. Cestou určite dostanete ponuku na vstup do miestneho strašidelného podzemia a na kúpu knihy o histórii Čachtíc. Ak vám ju ponúkne autor sám, nedá sa odmietnuť. :-)

Aj by sme vstúpili do podzemia. Keby sme nemali bicykle. Pokračujeme radšej do centra a okolo kostola malebnou cestičkou do doliny na Myjavské kopanice a Višňové.

Práve vo Višňovom máme tip na najkrajší výstup. Z Nového mesta nad Váhom ide nádherná železničná lokálka cez Čachtice, až na Starú Turú. Vy však vystúpte až na zastávke Višňové.

Turistický chodník poza hrad je síce strmý, ale rozhodne zaujímavejší ako cesta po asfalte. Sem ale cyklotrasy Čachtice nevedú. A cesta vlakom touto dolinou patrí medzi naše najkrajšie železničné zážitky.

Višňové

Zadným okruhom sa vraciame cez sedlo Ošmek späť do Šípkového a na Vrbové. Máme dosť. Je podvečer. Dnes krásnych 33 km s viac ako kilometrovým prevýšením. (pozri trasa)

Už o týždeň sa chystáme na ďalší z cieľov, hrad Tematín.

Príspevok MTB cyklotrasy Čachtice: cez Ošmek a Višňové na Čachtický hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

„Malé Karpaty sú pohorie, ktoré máme rovno „pod oknom“. Tú najbližšiu časť máme poprechádzanú krížom – krážom, tohto roku sme sa však rozhodli bližšie spoznať aj tie vzdialenejšie zákutia týchto krásnych lesov. Napriek tomu, že najvyššie vrchy majú len niečo cez 700 m n. m., pohorie je bohaté na množstvo prírodných aj historických skvostov.

My sme sa vybrali za tými najznámejšími – najprv sme zdolali všetky značené malokarpatské 700-vky a k tomu sme pridali aj všetky zrúcaniny, ktoré sa v tejto oblasti zachovali. Spoznávali sme ich autenticky, v tempe našej rodiny a s deťmi v pätách.

💡 TIP PRE PLÁNOVANIE: Ak hľadáte technické detaily, mapy a kompletný zoznam dvanástich lokalít, pozrite si nášho nového 👉Sprievodcu hradmi a zrúcaninami v Malých Karpatoch.👈 V tomto článku nižšie vám zasa prinášame naše osobné rodinné postrehy, ako sme tieto výlety zvládli v praxi.“

Ako sme spoznávali malokarpatské hrady

Rada by som vám predstavila naše rodinné výstupy na zrúcaniny ukryté v Malých Karpatoch v poradí, v akom sme ich my, Cvikovci, s našimi dvoma deťmi postupne objavovali. Keďže Malé Karpaty nie sú veľkým pohorím, všetky ciele boli v zásade veľmi ľahko dostupné. Naše deti síce už nepatria k tým najmenším, som však presvedčená, že celú našu „Karpaty tour“ by bez väčších problémov zvládli aj menší turisti.

Pajštún

„Malokarpatské ciele sme začali plniť tými najbližšími. Voľba padla na Pajštún. Keďže sa neďaleko nachádza aj Dračí hrádok, rozhodli sme sa spojiť oba ciele do jedného výletu.

Hrad Pajštún sa týči nad obcou Borinka. Tento obranný hrad z 13. storočia definitívne zničili až napoleonské vojská na začiatku 19. storočia. Odvtedy je z neho ruina, ktorá je dnes obľúbeným cieľom nielen pre Bratislavčanov. Vďaka ľahkej dostupnosti je tu takmer vždy plno, no hradný areál je dostatočne rozsiahly na to, aby ste sa tu necítili obmedzovaní. Atmosféru dotvára niekoľko ohnísk, ktoré návštevníci naplno využívajú.

Cesta pod hradby Najjednoduchší prístup na Pajštún vedie priamo z Borinky, no využiť môžete aj trasu zo Stupavy či dlhší pochod z Lamača cez Marianku. My sme si však výlet naplánovali inak.

Z centra Borinky sme sa nevybrali najkratšou cestou, ale prešli sme až na koniec obce smerom na Medené Hámre. Po pár stovkách metrov sme nastúpili na lesnú cestu, ktorá nás bez problémov doviedla najskôr k Dračiemu hrádku.

Dračí hrádok

Dračí hrádok, niekedy nazývaný aj Hadí hrad, mal voľakedy funkciu kráľovského strážneho hradu. Dnes už z neho nezostalo takmer nič, viditeľná je iba časť múru osadenia vstupného mosta. Vďaka týmto podmienkam možno zhodnotiť, že Dračí hrádok je z nami navštívených malokarpatských zrúcanín v súčasnosti tá najmenšia a teda jej prehliadkou sme nezabili veľa času 🙂

Z Dračieho hrádku sme pokračovali ďalej po žltej turistickej značke až k rozcestníku „Pod Kozliskom“ a ďalej sme pokračovali až na hrad Pajštún.

Viac o našej ceste za prvými dvoma hradmi nájdete tu >

Plavecký hrad: Strážca Záhoria

„Ďalší z našich cieľov leží na záhoráckej strane Malých Karpát – priamo nad obcou Plavecké Podhradie. Práve odtiaľto vedie najjednoduchší výstup, hoci k hradu sa dá dostať aj inými cestami, napríklad z Plaveckého Mikuláša. Výlet si môžete predĺžiť aj o výstup na blízky vrch Vápenná.

Cesta z Podhradia je síce o niečo strmšia, ale nie je náročná a trvá približne 20 až 30 minút. Deti výšľap zvládnu bez problémov a odmenou im (a nielen im) bude nádherný výhľad na Záhorskú nížinu.

Plavecký hrad kedysi plnil najmä strážnu funkciu. Dnes je to pomerne dobre zachovaná zrúcanina a významná dominanta západnej časti pohoria. Je viditeľný už z diaľky a právom patrí medzi najobľúbenejšie turistické ciele v regióne.

Ako sme zvládli zimný výstup na Plavecký hrad sa môžete dočítať tu

Ostrý Kameň: Na streche Malých Karpát

Aj tento výlet sme absolvovali tak, že sme v ňom spojili dva ciele. Hoci to nebolo vopred plánované a išlo skôr o spontánne rozhodnutie... ale poďme pekne po poriadku.

Prvotným cieľom bol hrad Ostrý Kameň – najvyššie položená zrúcanina v Malých Karpatoch. Tomu zodpovedal aj výstup, ktorý bol zo všetkých našich hradných potuliek asi najnáročnejší. Netreba však zabúdať, že sme v Malých Karpatoch, takže žiadne 'zdrvujúce' stúpanie nečakajte.

Samozrejme, do kopca treba šliapať a chvíľami aj pomerne prudko, no hrad je stále dobre dostupný aj pre menších turistov. Odmenou za vynaloženú námahu je úchvatný výhľad na hrebeň pohoria a na vodnú nádrž Buková, ktorú máte priamo pod nohami.

Korlátko

My sme ho spojili s návštevou hradu Korlátka. Z Ostrého Kameňa na Korlátko sa dá prejsť aj peši, my sme však využili auto (až v aute sme totiž usúdili, že keď sme už tak blízko nášho ďalšieho cieľa, bola by škody nevyužiť to). Doviezli sme sa do Cerovej; cesta nás vyviedla až na parkovisko k samotnému hradu. Takže v tento deň sme navštívili dva pohraničné hrady postavené na ochranu tzv. Českej cesty a zároveň sme spojili dva úplne rozdielne ciele – prvý najťažšie dostupný a druhý (asi) najľahšie dostupný cieľ našej „Karpaty tour“. 🙂

Ak by ste chceli vedieť viac o našom výlete na Ostrý kameň a Korlátko, môžete si to prečítať tu

Biely Kameň: Prekvapenie nad vinohradmi

„Konečne sme zamierili aj na východnú stranu Malých Karpát. Vybrali sme sa na Biely Kameň, o ktorom sme netušili, že je od Svätého Jura skutočne len na skok.

Zaparkovali sme v centre mestečka a zostala som v úžase. Hoci som cez Jur prechádzala miliónkrát, až teraz sme objavili jeho čarovné uličky. Toto vinohradnícke mesto si skutočne zaslúži každú pochvalu a náš výlet sme (po návrate z lesa) zakončili presne tak, ako sa na Jur patrí – posedením pri skvelej káve a miestnom vínku.

Vyrážame na hrad Z centra sme sledovali značky, vošli do lesa, raz sme si vydýchli a... boli sme tam. Toľko k našej „turistike“. Ruiny sú ukryté v hustých korunách stromov, čo hradu dodáva tajomnú atmosféru, no kvôli pokročilému rozpadu múrov sme museli byť pri prieskume opatrní.

Chceli sme si trasu predĺžiť až na Biely Kríž, ale prietrž mračien rozhodla za nás. Premoknutí do nitky, ale vysmiati, sme sa vrátili do mesta. Bol to skôr milý relax než horský výkon, no pre rodiny s tými najmenšími deťmi je Biely Kameň absolútne ideálnym cieľom.

Hrad Branč: Osamelý strážca kopaníc

Za Brančom sme sa vybrali do typického kopaničiarskeho kraja. Hrad tróni na vysokom kopci nad obcou Podbranč a vďaka jeho bielej siluete ho vidíte už z diaľky.

Hoci sa dá zaparkovať takmer pod bránou, my sme auto nechali v dedine. Chceli sme si užiť aspoň krátku prechádzku okolo miestneho cintorína, ktorá nás doviedla až na vrchol. Stúpanie je krátke, no v ten deň bolo cez 30 stupňov, takže sme sa na hradby vyštverali poriadne zapotení.

Kruhový výhľad na svet Hrad je dnes pekne upravený a hoci z neho ostali len obvodové múry, pôsobí majestátne. Najväčším zážitkom je však ten úchvatný kruhový výhľad. Myjavskú pahorkatinu a okolité kopce máte ako na dlani.

Opäť sa tu nedá hovoriť o náročnej turistike, no ako rodinný výlet je Branč absolútna špička. Je to presne to miesto, kde vypustíte deti na lúku uprostred hradieb a len si užívate ten pokoj kopaničiarskeho kraja.

Katarínka

Hoci je prístup ku Katarínke nenáročný, v tomto prípade platí: za málo peňazí, veľa muziky. Atmosféra v okolí ruín je napriek výletníkom magická. Ak budete mať šťastie na otvorenú vežu, určite neváhajte a vystúpte hore. Tých pár strmých schodov za ten výhľad rozhodne stojí.

Najväčšie prekvapenie nás však čakalo hneď vedľa – Lesná železnička. Pôvodne slúžila priemyslu, dnes je to úžasná historická atrakcia. Mali sme šťastie, že vláčik práve premával, a tak sme sa ním všetci odviezli. Bol to ten typ nevšedného zážitku, pri ktorom sa dospelí usmievajú rovnako úprimne ako deti.

Katarínka je miesto, ktoré vás nabije energiou a deti zabaví tak, že na konci dňa budú v aute spokojne spať. 🙂

Určite odporúčam.   

Devín: Pešo cez bratislavskú džungľu

Hoci bývame v Lamači a Devín máme takmer pod nosom, vybrali sme si ho až ako finále nášho malokarpatského roka. Namiesto pohodlnej cesty autom či MHD sme sa rozhodli pre turistickú výzvu a vyrazili sme z domu po svojich.

Cesta cez Dúbravskú hlavicu nás poriadne prekvapila. Masa ľudí nás neomylne doviedla k novej rozhľadni na Devínskej Kobyle. Musím uznať, že hoci tam bolo tesno, architektúra veže aj výhľad sú naozaj pôsobivé. My sme však po chvíli s úľavou odbočili späť do lesa, smerom k nášmu pôvodnému cieľu.

Pohľad, ktorý sa neomrzí Najkrajší moment prišiel tesne pred cieľom. Keď sme na chvíľu opustili značený chodník a vystúpili na kopec nad cestou, naskytol sa nám čarokrásny pohľad: hrad Devín ako na dlani, majestátny Dunaj a pod ním tichá dedinka.

Devín síce nie je voľne prístupný ako ostatné zrúcaniny v našom zozname, no zaplatiť vstupné sa oplatí. Prechádzka touto historickou lokalitou nad sútokom dvoch riek má v sebe silu, ktorá vás prinúti na chvíľu sa zastaviť a vnímať dejiny strednej Európy. Je to skutočne dôstojná bodka za každou potulkou Malými Karpatmi.

Čachtický hrad

Toto je jeden z dvoch hrad z „Karpaty tour“, ktorý sme nezdolali v tomto prvom „covid“ roku. Návštevu Čachtického hradu sme už však absolvovali v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá v zime 2018 a následne aj mimo výzvy v lete 2019. O tom, ako sme tento cieľ zabsolvovali, som už písala v samostatnom článku u Čachticiach.

V skratke však môžem zhrnúť, že aj návšteva Čachtického hradu je nenáročná a pre deti veľmi príjemná, či už v lete alebo zime.   

Dobrá Voda: Tajomstvo ukryté v lesoch

Dobrá Voda bola dlho naším posledným restom, no v jednu príjemnú májovú nedeľu sme sa konečne dočkali. Aj v tomto prípade ide skôr o príjemnú prechádzku než o náročný výstup, hoci zdatnejší turisti si ju môžu predĺžiť až k spomínanej Katarínke. My sme si však tentoraz dopriali skôr 'lenivý' rodinný režim.

Cez cintorín do histórie Naša prechádzka začala v centre obce. Cesta k hradu je vskutku netradičná – vedie priamo cez miestny cintorín, kde odpočíva aj básnik Ján Hollý. Krátko nato sme v lese natrafili aj na tiché ruiny starého židovského cintorína. Tieto zastavenia dodávajú výletu zvláštnu, pokojnú atmosféru.

Hrad, ktorý sa netýči, ale skrýva Dobrá Voda má svoje unikátne čaro v tom, že sa netýči na vysokom brale, ale je doslova vtiahnutá do lesa. Hoci ide o zrúcaninu, patrí k najrozsiahlejším v celých Malých Karpatoch. Keď sa pred vami zrazu spomedzi stromov vynoria mohutné veže a obvodové múry, máte pocit, že ste objavili stratený svet. Celá trasa trvá sotva dvadsať minút a je ideálna aj pre tých najmenších objaviteľov, ktorých bavia tajomné zákutia.

Rodinné výlety po hradoch a zrúcaninách

Týchto 11 lokalít patrí k malokarpatskej výletnej klasike, no pohorie v sebe ukrýva aj ďalšie, menej známe zvyšky hradieb, ktoré na svoje znovuobjavenie ešte len čakajú. Možno sa k nim raz vrátime ako skutoční objavitelia – stačí len dostať ten správny tip.

Malé Karpaty však nie sú len o ruinách. Ak máte chuť na zachovalú históriu, nájdete tu aj krásne hrady a zámky, ktoré trónia priamo v centrách našich miest a obcí. Ich návšteva nie je o turistike, ale o príjemných prechádzkach s deťmi, ktoré zvládne naozaj každý. Stačí len vyraziť!

Príspevok Ako sme spoznávali malokarpatské hrady s deťmi: Naše rodinné postrehy a tipy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

S duchmi starých križiakov sa nežartuje. Už vôbec nie, ak sa chystáš navštíviť križiacky hrad Malbork, ktorý nájdeš pod úrovňou mora na brehu rieky Nogat neďaleko od Gdaňska. Tento poľský hradný komplex z 13. storočia je najväčší hrad na svete meraný podľa rozlohy, takisto je to najväčšia tehlová stavba sveta. Preto je právom zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Pôvodne to mal byť iba rýchly výlet. Krátka prehliadka najväčšieho gotického tehlového hradu na svete. Ale prvý kontakt s časopriestorom Malborku nám pripravila už strážkyňa parkoviska. 

Paradox časopriestoru

“30 zlotých.” Zapýtala na úplne prázdnom parkovisku: “Ale na celý deň.” S úsmevom dopovedala, keď videla že sa chystáme otočiť. Nezvyklala nás
“My sme chceli na dve-tri hodiny,”  opatrne začnem zjednávať.
“30 zlotých na dve hodiny,” uistila nás opätovne.

Nežartuj. Otočili sme z tohto časového paradoxu a zaparkovali sme bezplatne, na úplne prázdnom parkovisku o 300 metrov ďalej. Potom už len peší most cez rieku Nogat. Veď hrad je pod úrovňou mora.

Brána bez konca

Vchádzaš cez bránu. Brána má bránu. A tá má ešte jednu bránu. Cez ňu vstúpiš do nádvoria, ktoré má ďalšie nádvorie. A tam je ešte jedno. Ale tam ťa zastavia a povedia, že pre lístky musíš ísť naspäť okolo celého hradu. A tak, keď už si myslíš, že si vnútri – vlastne nie si. Každý východ je len ďalší vstup.

„To je ako matrioška z tehál,“ povedal Johny, keď sme prechádzali už siedmym mostom nad hradnou priekopou. A vtedy sa to stalo. Cvak. Realita zhasla. Vybil sa mi mobil a smart hodinky ukazovali nejaké divné čínske znaky.

Križiacky hrad Malbork

foto depositphotos restartnisa

Malbork je miesto, kde sa niečo vo vzduchu nemení ani po stáročiach. Rád nemeckých rytierov tu nestaval len zámok – stavali realitu, kde minulosť akoby nikdy úplne neodišla. Na každom rohu čaká výklenok, kde by sa mohol niekto ukrývať. Je to živý organizmus z tehál, storočí a nedopovedaných myšlienok. Niekde v hradbách si uvedomíš, že už si tu raz bol. Ale nie ty a dnes. Ale ty a vtedy.

Malbork nie je len hrad. Je to test.  Na tvoju pamäť. Orientáciu. A psychickú stabilitu. Na treťom nádvorí sa nám stratilo slnko. Na štvrtom – dôvera v kartografiu. A v piatom sa stratil aj samotný Johny. Až neskôr priznal, že potreboval (ako to medzi seniormi chodí) nutne na WC.

Návrat do súčasnosti (možno)

Po troch hodinách, ktoré boli možno chvíľou, možno dňom alebo desaťročím, nás hrad „vypľul“. Doslova. Vyšli sme von z temnoty a slnko zažiarilo ako pominuté. Na oblohe sa križovali akési biele čiary. Žeby tajomné križiacke znamenia pocestným? Alebo preslávené chemtrails? Nie. To len pristával na gdaňské letisko ďalší Ryanair so stovkou zvedavých turistov.

Johny mlčal. Kúpili sme si magnetku a knižku. Predavač prijal kartu.
„To je dobré znamenie,“ hovorím.
„Alebo len dobrý krycí manéver rádu,“ šepne Johny a radšej zaplatí hotovými, aby mu nevydali v stredovekých grošoch. Obchádzame hrad. Objavujeme starý kostol.

Kostol svätého Jána Krstiteľa

Na prelome 19. a 20. storočia to bol údajne jediný katolícky kostol v meste. Celý ho renovujú. Pozakrývané obrazy, polovica oltáru i organu. Ale omše tu zjavne slúžia a nasvietenie tých klenieb vytvára priam mystickú náladu. Johny pri fotení začína hovoriť po latinsky. Divné, býva na maďaroch a na rozdiel od klavíra, jazyky mu nikdy nešli.

„Dominus illuminatio mea,“ potichu šepká akoby zaklínal.

Tvrdí, že to videl niekde na obraze. Ale nikde v celom kostole žiaden obraz s takým názvom nevidím  Len výjav sv. Juraja a akejsi dýky.

Vraciam sa k autu a paradoxne stále na tom istom mieste stojí. 30 zlotých využijeme na dobré víno.

Hrad Malbork: časová kapsula alebo poľský Hogwarts

Ak pôjdete do Malborku, odporúčam:

• Prísť s rešpektom. A s plne nabitou baterkou – nie preto, že zhasne svetlo, ale preto, že ti v tom labyrinte spadne mapa.
• Zobrať si sprievodcu. Ale najlepšie takého, čo žije. Nie niekoho, kto hovorí, že si pamätá korunováciu Jadwigy.
• Zamyslieť sa nad tým, čo znamená „zachované v čase“. Pretože niektoré miesta ťa nezoberú späť. Oni ťa nepustia späť.

Praktické tipy

• Malbork je vzdialený cca 60 km od Gdaňska. Vlakom, autom aj na koňoch (ak máš).
• Vstupné zahŕňa audio sprievodcu v slovenčine (áno, majú).
• Hrad je obrovský – vyhraď si aspoň 3–4 hodiny.
• Zámok má reštauráciu, kaviareň, WC, ale nevylučujem, že ich obsluhuje templársky potomok.

Príspevok Hrad Malbork: Stratení v priestore a čase najväčšieho tehlového hradu sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hľadáte výlet, ktorý spojí krásnu prírodu, históriu a trocha národnej hrdosti? Tak si nasmerujte kroky do Strážovských vrchov, kde na vás čaká majestátna zrúcanina Hradu Uhrovec a ikonický Jankov vŕšok. Jeden ponúka pohľad do stredoveku, druhý pripomína hrdinské činy partizánov. A medzi nimi? Kopec krásnych turistických trás a cyklotrás, ktoré vás prevedú touto malebnou časťou Slovenska.

Hrad Uhrovec

Stredoveká pýcha ukrytá v lese. Tento nádherný hrad, postavený v 13. storočí, patrí medzi najzachovalejšie hradné ruiny na Slovensku. Leží nad obcou Uhrovské Podhradie a jeho poloha uprostred hustých lesov mu dodáva tajomnú atmosféru. Navyše, vďaka dobrovoľníkom, ktorí ho rekonštruujú, je hrad stále prístupnejší a jeho čaro rastie s každým ďalším rokom.

Prečo navštíviť Hrad Uhrovec?

• Nádherné výhľady na Strážovské vrchy a Ponitrie.
• Autentická hradná atmosféra bez davov turistov.
• Zaujímavá história – dokonca tu vyrastal aj Ľudovít Štúr!
• Výborný cieľ na nenáročnú túru alebo cyklovýlet.

Jankov vŕšok

Pamätník histórie s krásnymi výhľadmi Jankov vŕšok (533 m n. m.) je symbolom protifašistického odboja a jeden z najvýznamnejších partizánskych pamätníkov na Slovensku. Nachádza sa nad Uhrovcom a Bánovcami nad Bebravou a ponúka krásne panoramatické výhľady na široké okolie.

Čo vás čaká na Jankovom vŕšku?

• Monumentálny pamätník venovaný SNP.
• Pokojná príroda ideálna na oddych a nenáročné prechádzky.
• Výborné cyklotrasy a turistické chodníky.
• Reštaurácia a ubytovanie – skvelé miesto na občerstvenie po túre!

Najlepšie turistické trasy v okolí

Výstup na Hrad Uhrovec z Uhrovského Podhradia

• Dĺžka: cca 3,5 km (tam)
• Čas: 1,5 hodiny výstupu
• Popis: Najrýchlejšia cesta k hradu vedie z obce Uhrovské Podhradie. Stúpanie je mierne, lesný chodník príjemný a na vrchole vás čaká nádherný výhľad.

Túra z Jankovho vŕšku na Hrad Uhrovec

• Dĺžka: cca 8 km (tam a späť)
• Čas: 3-4 hodiny
• Popis: Ideálna kombinácia turistiky a histórie. Trasa vedie cez lesy a lúky s peknými výhľadmi a spája dve ikonické miesta regiónu.

Hrebeňová túra: Jankov vŕšok – Rokoš – Zliechov

• Dĺžka: cca 18 km
• Čas: 6-7 hodín
• Popis: Dlhšia, ale krásna hrebeňová túra s možnosťou výstupu na Rokoš (1 010 m n. m.). Odmenou sú epické výhľady a menej frekventované chodníky.

MTB – Cyklotrasy pre dobrodruhov

Bánovce nad Bebravou – Jankov vŕšok – Hrad Uhrovec

• Dĺžka: cca 25 km
• Popis: Príjemná trasa kombinujúca asfalt a lesné cesty, vhodná pre stredne pokročilých cyklistov.

MTB okruh cez Uhrovské Podhradie

• Dĺžka: cca 30 km
• Popis: MTB trasa vedie krásnymi lesmi a ponúka poriadne výšľapy aj technické zjazdy.

Cyklotrasa Jankov vŕšok – Strážovské vrchy

• Dĺžka: cca 40 km
• Popis: Náročnejší okruh vedúci cez Strážovské vrchy, vhodný pre skúsených bikerov.

Zaujímavosti a atrakcie v okolí

• Uhrovský hrad – Stredoveká atmosféra, výhľady a stále sa obnovujúce múry.
• Vodná nádrž Nitrianske Rudno – Ak sa po túre chcete osviežiť, zamierte sem!
• Strážov (1 213 m n. m.) – Najvyšší vrch Strážovských vrchov, krásna turistika s výhľadmi.
• Zoologická záhrada Bojnice – Len 40 minút autom od Bánoviec nad Bebravou. Ideálny výlet pre rodiny.
• Liečebné kúpele Trenčianske Teplice – Po poriadnej túre si môžete dopriať relax v termálnych kúpeľoch.

Tipy pre návštevníkov

• Sezónnosť: V lete odporúčame skorý výstup – Strážovské vrchy vedia byť horúce! V zime sa pripravte na sneh a blato na chodníkoch.
• Bezpečnosť: Turistika v Strážovských vrchoch je bezpečná, no občas môžete stretnúť divú zver – robte hluk a noste zvončeky.
• Stravovanie: Na Jankovom vŕšku nájdete reštauráciu, pri hrade Uhrovec je najlepšou voľbou vlastný proviant.
• Navigácia: Trasy sú dobre značené, ale v hustých lesoch sa môže hodiť GPS aplikácia.

Prečo sa vybrať na Hrad Uhrovec a Jankov vŕšok?

Táto lokalita ponúka dokonalú kombináciu histórie, krásnej prírody a nenáročnej turistiky. Hrad Uhrovec vás prenesie do stredoveku, Jankov vŕšok pripomenie boj za slobodu a medzi nimi si užijete fantastické výhľady, lesné cesty a kľud, aký v preplnených turistických oblastiach nenájdete.

Tak čo, vidíme sa na hrebeni? 😉

Príspevok Hrad Uhrovec a Jankov vŕšok – história a turistika Strážovské vrchy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak máte radi históriu, prírodu a trochu dobrodružstva, hrad Šomoška nad dedinkou Šiatorská Bukovinka by mohol byť práve pre vás! Naša výprava na tento malebný, ale trochu tajomný hrad na konci sveta bola plná nečakaných zážitkov. Snáď prvým prekvapením bolo, že sme tam boli jediní turisti.

Šiatorská Bukovinka – Kde je vlastne ten hrad?

Výprava začína klasicky. Nasadáme do auta a plní očakávania vyrážame cez Fiľakovo až na samý kraj Slovensko maďarského pomedzia, smer Šiatorská Bukovinka. Po vstupe do dedinky si uvedomujeme, že názov "Šiatorská Bukovinka" síce znie poeticky, ale hrad je trochu... nenápadný. Pár domorodcov nás posiela smerom do lesa s lakonickou radou: „Choďte stále hore, tam to nájdete.“

Keď sa konečne dostaneme na správny chodník, čaká nás výšlap pomedzi stromy, ktoré sa rozchádzajú ako dvere do strateného kráľovstva. Naše prvé prekvapenie je, že hrad nie je až tak hneď za rohom, ako to dedinčania naznačovali. Po hodine cesty však začíname byť presvedčení, že sa objaví každú chvíľu.

Hrad Šomoška

Nakoniec sa hrad skutočne vynoril pred nami. Pevnosť alebo hromada kameňov? Kto by čakal veľkolepý stredoveký palác, bude možno sklamaný – z hradu ostali predovšetkým základy, torzo múrov a veža. Ale jeho atmosféra? Ta je k nezaplateniu! Staré kamene majú svoj jedinečný šarm a pri troche fantázie sa človek ľahko ocitne v dobách rytierov a dvorných priehrad.

Aby sme si užili pohľady na zrúcaninu a okolité kopce, vyliezli sme na najvyššiu zachovalú časť hradu. A vtedy nás čakalo ďalšie milé prekvapenie:. Výhľady na slovenskú krajinu a časť Maďarska boli jednoducho dych berúce. Vietor nám šľahal do tváre, ale to nás nezastavilo, aby sme ako správni turisti nefotili ako besní. Mimochodom, nestretli sme živej duše.

Tipy na výlet v okolí

Aby sme nezostali len u hradu! Ak sa rozhodnete navštíviť oblasť Šiatorská Bukovinka, hrad Šomoška je len jedným z mnohých pokladov, ktoré tu môžete nájsť. Iba pár metrov od hradu nájdete kamenný vodopád, vysoký asi 9 metrov. Je to unikátny prírodný výtvor nielen na Slovensku. Za jeho vznik vďačíme stuhnutej láve starej vyše 4 milióny rokov. Neďaleko je tiež kamenné more, ktoré vytvorili úlomky tých istých tmavých čadičových stĺpov.

Ak už sme prídete, tu je zopár našich tipov, čo by ste mali zažiť:

Výstup na vrch Ragáč

Prírodná rezervácia okolo Ragáča patrí medzi najmladšie vulkány na Slovensku. Výšlap je stredne náročný, ale výhľady na rozsiahlu krajinu sú skvelé. A navyše si môžete vychutnať pocit, že stojíte na sopke!

CHKO Cerová vrchovina

Pro milovníkov prírody a samoty je Cerová vrchovina rajom. Cestou vás čakajú hlboké lesy, tiché rybníky i rozľahlé pastviny. A to najlepšie? Turistov tu asi vôbec nestretnete, takže si prírodu užijete doslova sami.

CHKO Cerová vrchovina sa môže tiež pochváliť najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku, ktorá sa nazýva Labyrintová jaskyňa. Je 182 metrov dlhá. Nachádza sa v NPR Pohanský hrad. V Cerovej vrchovine nájdete množstvo kamenných morí. Najväčšie je asi Šurické kamenné more.

Turistický chodník k lomu

Smerom k maďarskej hranici je tiež kamenný lom. Stojí za návštevu. Cesta je trochu náročnejšia, ale za tú snahu to rozhodne stojí.

Hrad Salgó, Salgótarján

Ak pozriete z veže Šomošky, ľahko ho zbadáte kúsok za maďarskými hranicami. Salgó mal (ako väčšina hradov v tejto oblasti) pohnutú históriu. Pôvodne ho postavili ako vežu chrániacu pred mongolskými nájazdmi. Neskôr ju kráľ Béla IV. zrenovoval na pevnosť. Počas husitskej vojny pevnosť v roku 1460 dobyli a následne ju druhý krát dorazila osmanská armáda v 16. storočí.

Šiatorská Bukovinka

Ak hľadáte výlet, kde vás nebudú otravovať magnetkami, urobiť si piknik s výhľadom na zrúcaninu, a zároveň spoznať trochu slovenskej histórie a prírody, hrad Šomoška nad Šiatorskou Bukovinkou by určite nemal chýbať na vašom zozname. Aj keď sme sa priamo na náučnom chodníku trochu stratili a samotný hrad tiež nie je najhonosnejší, zažili sme skvelý deň plný objavovania. A čo navyše, objavili sme jedinečné čaro tohto zabudnutého kúska Slovenska.

Tak čo, vyrazíte tiež na dobrodružstvo po stopách zrúcanín?

Príspevok Šiatorská Bukovinka: hrad Šomoška na konci sveta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bojnický zámok je jednou z najkrajších pamiatok Slovenska, o tom niet pochýb. Väčšina ľudí ho pozná ako romantický hrad z rozprávok, miesta, kde sa natáčalo nespočetne filmov, kam sa vyberajú zamilované páry na rande a kde sa malým deťom rozprávajú tajomné storky. Ale viete, čo všetko sa skrýva za jeho krásnymi vežami a idylickými výhľadmi? Toto sú tie menej známe fakty a pikošky, ktoré by vám mohli Bojnice ukázať úplne inom svetle.

Čo ste všetko nevedeli o Bojnickom zámku?

„Romantická“ premena? Skôr prerábka storočia!

Keď sa povie Bojnický zámok, mnohí si predstavíme stredovekých rytierov a princezné. Pravdou však je, že táto podoba hradu, ktorú dnes obdivujeme, je iba výsledkom veľkolepej prestavby na konci 19. storočia. Tú inicioval posledný majiteľ hradu, gróf Ján Pálffy. A ten to teda zobral pekne od podlahy (a aj od stropov)! Vznikli nové romantické veže, okná a dokonca aj niektoré „stredoveké“ fresky na stenách. Ale nikde sa nepíše, že niektoré z nich si objednali podľa vlastných nápadov – akoby si dekoroval svoje bývanie podľa katalógu „Romantický hrad pre náročných“.

A čo gróf Ján Pálffy? Už za života žiadal, aby ho pochovali v útrobách hradu. Lenže povesti hovoria, že keď jeho telo neskôr preniesli, začali sa objavovať zvláštne zvuky a vrzgoty. Kto vie, možno ho vyrušovali pri popoludňajšom odpočinku...

Bojnický oltár

Keď už hovoríme o prepychu a umeleckých výstrelkoch grófa Pálffyho, nesmieme zabudnúť ani na legendárny Bojnický oltár. Tento skvost gotického umenia v roku 1933 ukradli, dlho cestoval aby nakoniec skončil v Čechách, v Konzervátorsko-reštaurátorskej dielni Obrazárny společnosti vlasteneckých přátel umění. Na Slovensko sa vrátil až v roku 1984. Dodnes je pýchou hradu, ale je aj opradený rôznymi záhadami. Hovorí sa, že počas jeho presunu a rekonštrukcie v 19. storočí niektorí remeselníci prisahali, že z oltára vychádzala zvláštna vôňa, akoby staré drevo nieslo tajomné posolstvo. Skôr to však boli pozosatky vajíčkovej tempery na dreve. :-)

Jedna z legiend dokonca tvrdí, že na oltári sa objavovali zvláštne svetelné odrazy a lúče aj v noci, akoby sa umenie snažilo ožiť. Gróf Pálffy sa zrejme nebál pridať k tomuto príbehu pár vlastných „úprav“ a nechať šíriť ďalšie magické vlastnosti – vraj jeho prítomnosť dokáže zlepšiť úrodu a nepriaznivo ovplyvniť osud. A aj keď tomu veriť nechcete, človeka to láka prísť sa pozrieť aspoň raz na túto „magickú čarovnú skrinku“.

Dračí príbeh, ktorý vás zmetie z nôh

Každý hrad má svoje príbehy o duchoch, ale Bojnický hrad sa môže pochváliť čímsi extra – príbehmi o drakoch! Pravda, žiadny šupinatý obor tu po chodbách nebehal (aspoň teda podľa historikov). Stará legenda však hovorí o dračom poklade, ktorý je ukrytý niekde hlboko pod hradom.

Podľa tejto legendy, dávno predtým, než gróf Pálffy začal maľovať fresky a objednávať gotické okná, miestni pastieri vraj v jaskyniach pod hradom našli dračie kosti a „zlaté vajcia“. Pravda, archeológovia tvrdili, že to boli iba nejaké staré fosílie a poklad? Možno len sen. Ale poďme si to povedať úprimne – koho by bavil nudný výklad o geologickom pôvode hornín, keď tu máme mýtus o drakoch?

Hádajte, kde nájdete najstrašidelnejší zámok na Slovensku?

Aj keď Bojnický zámok vyzerá ako z rozprávky, niektoré jeho časti sú poriadne desivé. Napríklad taká hradná studňa. Podľa povestí sa v nej kedysi dávno skrývali zúfalí hradní sluhovia pred svojimi pánmi. A prečo? Lebo verili, že keď sa ponoria do jej hlbín, „zlý duch hradu“ ich nebudem môcť nájsť. A čo je na tom najstrašidelnejšie? To, že ľudia tvrdia, že v noci z tej studne počuť šepot a...

A ak si myslíte, že je to len jeden z tých strašidelných príbehov, ktoré si vymýšľajú sprievodcovia, prezradím vám, že ešte aj dnešní kasteláni radšej obchádzajú túto časť hradu. Možno nechcú bezpečákom vysvetľovať, prečo si pri kontrole hradu vypočuli nečakané pozdravy a rozhovory z temných kútov. :-)

Múmia, ktorú by ste tu určite nečakali

Jeden z najzvláštnejších a najmenej známych faktov o Bojnickom hrade je to, že gróf Ján Pálffy bol taký milovník histórie a exotiky, že si do svojho súkromného múzea nechal priviezť egyptskú múmiu. A nie, nebola to nikto z tých, čo sme bežne videli v pyramídach. Múmia bola uložená priamo v hradnej knižnici. Akoby len čakala na to, že si niekto príde požičať knihu a náhodou ju objaví.

Povesti hovoria, že keď múmiu odhalili, začali sa v hrade diať podivné veci – od prepadnutých stropov až po zmiznuté šálky na čaj. Gróf vraj vždy tvrdil, že je to len náhoda, ale miestni obyvatelia mu až tak veľmi neverili. Obľuboval totiž kávu.

Vytekajúca tekutina z hrobky – Grófov duch ide na prechádzku?

A teraz k najpodivnejšej časti celého príbehu: hrobka grófa Jána Pálffyho. Už sme spomínali, že bol pochovaný v hradnej hrobke. Ale čo sa stalo potom, na to sa spomína len potichu. Legenda hovorí, že z jeho hrobky začala jedného dňa vytekať zvláštna tekutina.

Niekto tvrdil, že je to len voda, ktorá si našla cestu cez staré steny. Iní však prisahali, že tekutina mala zvláštnu farbu a dokonca mierne svietila v tme! Aké praktické, ak si zabudnete baterku, však? Miestni si dodnes rozprávajú, že je to duch grófa, ktorý sa snaží upozorniť na svoje nesplnené želanie. Chcel aby ho pochovali priamo na hrade a nie v hrobke, ktorá je teraz prázdna.

A tak sa ľudia nechajú unášať predstavami o grófovom duchovi, ktorý prechádza po hrade a dozerá na to, či sa jeho poklady a „dračie vajcia“ nikde nestrácajú. Mimochodom, o tom, či tekutina má liečivé účinky alebo len kazí steny hradnej hrobky, zatiaľ stále vedú diskusie.

A čo ďalšie vidieť v Bojniciach a okolí?

Ak ste s deťmi, určite navštívte Bojnickú ZOO a Prepoštskú jaskyňu s múzeom praveku. V Bojniciach je tiež Múzeum bábok a betlehemov. Nad hradom v Magure sa týči moderná vyhliadková veža Čajka. Ak na ňu vyšplháte, zažijete nádherný panoramatický výhľad na celé Bojnice a Prievidzskú kotlinu, okolitú prírodu i pohorie Vtáčnik. Ak máte chuť na niečo netradičné, odporúčame navštíviť Banský skanzen Cígeľ, len asi 15 km od Bojníc. Ale hlavne:

Termálne kúpele Bojnice. Pre tých, ktorí si chcú po celodennom objavovaní oddýchnuť, sú Bojnické kúpele ideálnym miestom. Liečivé termálne pramene pomáhajú pri ochoreniach pohybového ústrojenstva a zároveň môžu poskytnúť príjemný relax.

Bojnický zámok – Hrad, ktorý nikdy nezostarne

Bojnický hrad je miestom, kde sa stretáva história s legendami a niekoľkými (ne)pravdepodobnými príbehmi, ktoré zámku dodávajú jeho neodolateľný šmrnc. A aj keď dnes láka turistov svojou krásou a veľkoleposťou, sú to práve tie záhadné a niekedy aj trošku strašidelné príbehy, ktoré nás prinútia vrátiť sa späť a hľadať viac. Lebo kto by tomu odolal, aby sa aspoň na chvíľu ocitol v príbehu, kde sa mieša romantika s troškou (či poriadnou dávkou) mystiky?

Tak čo, trúfate si na nočnú prehliadku, alebo radšej zostanete pri tých rozprávkových legendách?

Príspevok Bojnický zámok: Čo ste všetko nevedeli o Bojnickom hrade zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Áno. Na Slovensku sa nachádzajú aj mnohé staré necirkevné stavby. Sú svedectvom o histórii a kultúre nášho územia. Hoci najstaršie dochované stavby sú často sakrálneho charakteru, existuje aj niekoľko významných stavieb, zväčša hradov a opevnení. Na niektoré z nich sme sa vybrali aj v rámci turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Tu je náš výber: Najstaršie hrady na Slovensku:

Medzi takéto stavby by sme určite mohli priradiť aj hradisko Valy, Ducové, Sitno či pozostatky z Veľkomoravských hradísk na Zobore, ale z nich už pôvodného (okrem archeologických vykopávok a replík) veľa neostalo.

Nitriansky hrad

Lokalita: Nitra, Nitriansky kraj (11. storočie)

Nitriansky hrad má základy, ktoré siahajú do 11. storočia. Hrad bol dôležitým centrom Veľkej Moravy a neskôr Uhorského kráľovstva. Aj keď bol hrad viackrát prestavaný, niektoré časti, ako napríklad základy a niektoré múry, pochádzajú z tohto obdobia.

Spišský hrad

Lokalita: Spišské Podhradie, Prešovský kraj (12. storočie)

Spišský hrad, jeden z najväčších hradných komplexov v strednej Európe, má základy datované do 12. storočia. Tento monumentálny hrad je významným svedkom stredovekej architektúry a histórie.

Zvolen (Pustý hrad)

Lokalita: Zvolen, Banskobystrický kraj (12. storočie)

Popis: Pustý hrad nad Zvolenom je ďalším z významných hradov, ktorého základy siahajú do 12. storočia. Hrad bol v minulosti rozsiahlym komplexom a dnes tu možno vidieť ruiny, ktoré dokumentujú jeho niekdajšiu veľkosť.

Devínsky hrad

Lokalita: Bratislava, Bratislavský kraj (9. storočie)

Devínsky hrad je jedným z najstarších hradov na Slovensku, ktorého počiatky siahajú do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy. Hrad bol strategicky významný pre kontrolu nad údolím Dunaja a Moravy. Aj keď Napoleonské vojská hrad zničili v roku 1809, jeho základy a ruiny sú stále viditeľné.

Nitranský Vŕšok (Veľkomoravské hradisko)

Lokalita: Nitra, Nitriansky kraj (9. storočie)

Na Nitranskom Vŕšku sa nachádzali hradiská, ktoré sú datované do obdobia Veľkej Moravy (9. storočie). Aj keď samotné opevnenia už neexistujú, archeologické nálezy ukazujú na bohatú históriu tohto miesta.

Čachtický hrad

• Lokalita: Čachtice, Trenčiansky kraj (13. storočie)
• Čachtický hrad je známy najmä vďaka legende o Alžbete Báthoryovej. Postavili ho v prvej polovici 13. storočia. Aj keď je dnes hrad zrúcaninou, jeho história a architektúra ponúkajú zaujímavý pohľad do stredoveku.

Oponický hrad

Lokalita: Oponice, Nitriansky kraj (13. storočie)

Oponický hrad postavili v 13. storočí. Slúžil ako sídlo šľachtických rodín. Dnes je hrad zrúcaninou, ale stále sa tu dá nájsť množstvo zachovaných častí, ktoré svedčia o jeho bývalej sláve.

Hrad Šariš

Lokalita: Veľký Šariš, Prešovský kraj (13. storočie)

Hrad Šariš je jedným z najstarších hradov na Slovensku, postavený na staršom základe pravdepodobne už v 12. storočí, s prvými písomnými zmienkami v 13. storočí. Hrad bol dôležitým stredovekým opevnením a dnes je obľúbeným cieľom turistov.

Pajštún

Lokalita: Borinka, Bratislavský kraj (13. storočie)

Pajštúnsky hrad postavili v 13. storočí a slúžil na ochranu obchodnej cesty vedúcej do Bratislavy. Hrad je dnes zrúcaninou, no jeho poloha v Malých Karpatoch z neho robí obľúbený cieľ turistov.

Levický hrad

Lokalita: Levice, Nitriansky kraj (13. storočie)

Levický hrad založili v 13. storočí na ochranu územia proti Tatárom. Dnes je z neho zrúcanina. Stále však predstavuje dôležitý kúsok histórie Levického okresu.

Zoznam nie je zďaleka presný ani úplný. O prvenstve "Najstaršie hrady na Slovensku" sa vedú stále diskusie. Necirkevné stavby predstavujú rôznorodú históriu Slovenska, od hradov a opevnení až po strategické miesta, ktoré mali dôležitú úlohu v histórii územia.

Príspevok Najstaršie hrady na Slovensku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bratislavský hrad sa nachádza vysoko nad Dunajom, čo mu poskytuje dominantný výhľad na široké okolie. Táto strategická poloha umožňovala jeho obranu a kontrolu nad dôležitou obchodnou cestou, ktorá prechádzala cez Dunaj. Bol kľúčovým bodom pre kontrolu regiónu.

Okrem svojej funkcie ako kráľovská rezidencia a vojenská pevnosť, mal hrad aj významnú úlohu počas rôznych historických období. Bol miestom korunovácií uhorských kráľov, sídlom mocných šľachtických rodín a nielen vojenským, ale aj administratívnym centrom. Je jedným z mála hradov, ktorý slúžil ako kráľovská rezidencia nielen v stredoveku, ale aj v neskorších obdobiach, napríklad počas vlády Habsburgovcov.

Hrad, ktorý sa nikdy nenudil

Kto hovorí, že staré hrady musia byť nudné? Bratislavský hrad je majstrom „neuveriteľných historických momentov“. Pôvodne postavený v 9. storočí ako strategický bod nad Dunajom, prežil viac zvratov ako mnohé obľúbené reality show. V 11. storočí sa stal kráľovským sídlom a dodnes je štýlový a moderne zrenovovaný s nádychom kráľovskej elegancie. Jeho súčasnú podobu dotvárali renesančné, barokové a moderné rekonštrukcie.

Počas stredoveku hrad v plnej funkčnosti slúžil ako obranná pevnosť. Jeho múry navrhli s extrémnou hrúbkou, aby odolali rôznym útokom, vrátane obliehaní a kanónového ostreľovania. Hrúbka sedem metrov i viac bola vtedy na hrade bežná. Dnes sú niektoré časti pôvodných hrubých múrov stále zachované a môžete si ich prezrieť pri prehliadke hradu. Tieto zachované časti poskytujú pohľad na silu a veľkoleposť pôvodných obranných opatrení.

Požiar, ktorý hrad temer zničil

V roku 1811 hrad prežil svoju vlastnú verziu „nechcenej módnej premeny“ – veľký požiar! Tento požiar zanechal hrad v troskách. Požiar úplne zničil veľkú časť budovy. Vznikol pravdepodobne v dôsledku nešťastnej náhody alebo nehody pri rekonstrukčných prácach a spôsobil vážne poškodenie a zrútenie časti hradu. Mnohé z jeho historických častí, vrátane veže a množstva stien požiar úplne zničil. Po požiari zostali z hradu len ruiny. Rozsiahla obnova začala až v päťdesiatych rokoch minulého storočia s cieľom obnoviť hrad, pokiaľ možno čo najvernejšie do jeho bývalej slávy.

Štyri veže hradu alebo ako sa hrad „spájal“

Pred tým, než sa hrad stal známym svojím štvorramenným pôdorysom, mal samostatnú vežu s veľmi osobitým charakterom. Veľkú samostatná veža, známa ako „donjon“, slúžila ako hlavná obranná a obytná veža a bola pravdepodobne oveľa väčšia a samostatnejšia než po prestavbe. V 16. a 17. storočí však všetky štyri veže spojili a vytvorili tak dnešný štvoruholník v tvare obráteného stola, ktorý dotvára siluetu Bratislavy. Spojenie veží a prestavba na štvorramenný pôdorys mali významný obranný účel. Nová konfigurácia umožnila lepšiu obranu proti obliehaniu a útokom.

Podzemné tajomstvá a kaplnky Bratislavského hradu

Hrad je spojený s legendami. Okrem tých bežných o pokladoch a strašidlách sa hovorí o záhadných podzemných tuneloch a historických mystériách, ktoré pridávajú k jeho atmosfére.. Pod jeho stenami sa ukrýva kaplnka zasvätená svätej Alžbete a možno aj „tajný únikový tunel zo studne“, ktorý je plný historických záhad. Možno sa v ňom skrýva aj nejaký „poklad“, ktorý zaujme každého hľadača dobrodružstva.

Na hrade sa nachádzajú dva staré zvony , ktoré sú jedinečné. Jeden z nich je starý približne 600 rokov a podľa legiend, keď zaznie, prinesie šťastie tým, ktorí sú v jeho blízkosti. V hradnej veži sú údajne skryté schody, ktoré vedú do veľmi zle prístupných miest. Mali slúžiť ako tajné únikové cesty pre prípad obliehania. Legendy rozprávajú o tajnom cigánskom tuneli,, ktorý mal spájať hrad s okolím mesta. Pravdou je, že hrad je s tunelom pod ním naozaj prepojený.

Hradný výťah z tunela

Myslíte si, že hrad je zastaraný? Omyl! V 20. storočí sa hrad dostal do moderného veku s podzemným výťahom, ktorý umožní rýchlo a pohodlne vystúpiť na nádvorie. Tento výťah je ako „VIP prístup“ pre vyvolených, ktorí sa chcú dostať na hrad a z neho bez šliapania do kopca a zvedavých očí.

Koruna času

Bratislavský hrad podľa legiend skrýva v svojich základoch tajný artefakt – korunu času. Priniesol ho na hrad alchymista z ďalekého východu (samozrejme, tajne, keďže vtedajšia šľachta rada kombinovala vedu s mágiou na čierno). Koruna času umožňuje svojmu nositeľovi manipulovať s časom – odkladať ho, zrýchliť alebo dokonca zabezpečiť minulosť.

Legenda vraví, že posledný, kto korunu použil, bol Matej Korvín, keď v období svojho vládnutia narazil na neprekonateľné problémy. Ale pri experimente niečo pokazil – časová línia sa zdeformovala a on zmizol. Odvtedy sa po hrade občas zjavuje jeho tieň. Ľudia tvrdia, že Korvín stále blúdi hradom, hľadajúc spôsob, ako obnoviť poriadok v časopriestore.

Ak to znie šialene, tak vedzte, že aj dnes existuje zvláštny jav: Keď prechádzaš okolo hradu zdá sa, že niektoré miesta míňate rýchlejšie, než by ste mali a čas sa na chvíľu zastaví. Možno sa tam deje viac, než si myslíme...:-) Koruna času vraj stále čaká na niekoho, kto odhalí jej tajomstvo...

Hrad ako miesto pre kultúru a umenie

Dnes je Bratislavský hrad nielen historickou pamiatkou, ale aj živým kultúrnym centrom. Od koncertov a výstav po reprezentačné akcie.

Skladateľ na hrade: Ilja Zeljenka a jeho „kráľovský“ byt

Ešte jedno prekvapenie? Jedna z najlepších adries v meste znie: Bratislavský hrad 1, Bratislava. Slovenský skladateľ Ilja Zeljenka mal v Bratislavskom hrade byt, kde komponoval svoje skladby.

Bratislavský hrad je miesto plné príbehov, ktoré sú zaujímavejšie než najnovšie mestské legendy. Má viac tajomstiev, než si dokážete predstaviť, a je pripravený vás vlákať do svojich historických a kultúrnych hĺbok.

Príspevok Bratislavský hrad: klenot plný histórie legiend a príbehov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.