V predposledný prázdninový víkend sme viezli naše deti na letné sústredenie do Hornej Vsi. Cestou späť sme sa rozhodli, že keď sme už pomerne ďaleko od Bratislavy, doprajeme si v týchto končinách aspoň krátku prechádzku konečne iba vo dvojici. Ale kam? Ani sme nevedeli, že absolvujeme výlet na Oponický hrad.
Po dlhej dobe sme chceli zažiť kratučký výletík aj bez detí. Keďže išlo o spontánne rozhodnutie, nemali sme nič naplánované. Zrúcanina hradu, ktorá sa týčila na jednom z kopcov Tríbeču nás lákala už dávnejšie. Až keď sme prišli do obce Oponice, pochopili sme, že ide o Oponický hrad.
Oponice
Zaparkovali sme v strede dediny, na pravej strane vedľa krásne zrekonštruovaného Apponyiovského kaštieľa. Prešli sme popod otvorenú rampu a na prvej odbočke vpravo sme priamo „nabehli“ na turistickú cestu značenú zelenou turistickou značkou. Cesta bola v zásade rovinatá a po tri štvrte hodine chôdze nás pomerne nečakaná odbočka z hlavnej cesty voviedla do lesa, kde začalo trochu mierne stúpanie. Netrvalo to však dlho a my sme sa o chvíľu dostali priamo na hrad.
Oponický hrad
Z informačnej tabule sme sa dozvedeli, že bol postavený v 13. storočí a slúžil ako strážny hrad. Nachádza sa vo výške 333 m n. m. Hrad je v porovnaní s inými zrúcaninami pomerne malý, ale napriek tomu nám ponúkol nádherné výhľady na okolitú krajinu.
Aktuálne prebiehajú na hrade rekonštrukčné práce. Niektoré miesta sú prístupné iba na vlastné nebezpečie, na väčšinu sa však bez problémov dostanete. Pri hrade nájdete pripravené miesta s ohniskami, takže hrad je výborný cieľ aj v prípade, ak si chcete spojiť turistiku (prechádzku) s opekačkou. Ponúka nádherné výhľady.
Trasa na hrad
Cesta z parkoviska na hrad bola dlhá cca 2,5 km a teda presne tak bola dlhá cesta aj späť. Ide o veľmi jednoduchú turistiku, iba s miernym prevýšením, vhodnú aj pre najmenšie deti.
Užili sme si naoza minivýlet,. Považujem ho za veľmi príjemné spestrenie bežných dní. A deťom sme museli sľúbiť, že ich absenciu na tomto výlete vykompenzujeme – teda Oponický hrad navštívime s manželom minimálne ešte aspoň jedenkrát. 🙂
