19.9.2016

Akranes - Kerid - Grindavik

V noci poriadne pršalo a fúkal silný vietor, ale stan drží. Budíme sa a raňajkujeme instantnú čokoládu s Gainerom a sušeným mliekom. Mňamka. Hygiénu vykonávam v studenej vode pri umývadle. Z benzínky oproti cesty je na mňa dobrý výhľad, ale vôbec ma to netrápi. Balíme veci a vyrážame. Dnes sa kruh uzatvára, na križovatke cesty 1  s cestou 36 pri Teyliaviku.

Ideme na Kerid

Celkom pekné sopečné jazero - vyberajú na neho vstupné, ako keby ho tu postavili.

Dochádza nám energia, cestujeme ticho a Ajke klipkajú oči. Keď jej položím ruku na stehno, strhne sa a zakričí - "Ja som nespala!" Bojí sa, že keď zaspí, zaspím aj ja. Prišli sme k významnej turistickej atrakcii - k vodnej elektrárni... kebyže chcem vidieť vodnú elektráreň, idem na Vodné dielo.

Prišli sme do múzea Elfov v Stokkseyri. Je zatvorené, lebo je pondelok. Ajka má vykašliavaciu fázu svojej choroby. V jeden moment vidím, ako do vreckovky vychrchle žlto-zeleno-sivý chriacheľ tvaru, veľkosti a konzistencie rozvarenej halušky. Pokračujeme do Grindaviku.

Sme unavení, je to ten typ únavy z cudziny, z cestovania, z nedostatku pohodlia, z odlúčenia od ľudí, ktorých máte radi.

Objednávam lístky na zajtra do Modrej lagúny. Posledný termín 19:00, na hodinu pre dvoch, za 80 eur. Ale kto nebol v Blue Lagoon, akoby ani nebol na Islande. Rozkladáme stan. Snívame o domove.

20.9.2016

Grindavik - Stokkseyri - Blue Lagoon

Balíme tábor, aj keď sa sem večer vraciame. Istota je guľomet. Island je krajina s najmenšou kriminalitou, len moja paranoja nevie, či to vedia aj ostatní turisti.

Ideme opäť do múzea Elfov, kde sme boli aj včera, ale bolo zavreté. Dnes je tiež zatvorené. Pani v informáciach/kaviarni vraví, že o jednej otvoria... možno. Počkáme v kaviarni, Ajka si dopraje perníkový koláč. Aby som vyzeral islandsky, pýtam si tradičný islandský koláč so sardinkami. Pani je zmätená. Keď z môjho úsmevu vyčíta pokus o vtip, usmeje sa a pomyslí si "blbeček" a veselo ide ďalej štrikovať pulóver s nórskym vzorom. Múzeum ani dnes akosi neotvára, hold, sme tu mimo sezóny.

Nazrieme do obchodíku s handmade výrobkami, pani je pohostinná a milá. Ajka konštatuje: "Všetci sú tu takí pohostinní, milí." Dopĺňam: "Sú to predsa potomkovia Vikingov, tí boli známi tým, že boli pohostinní a milí. Keď zrovna nerabovali a neplienili."

Večer ideme do Modrej lagúny. Vo vode postávajú ľudia s bielym bahnom na ksichte. Napatláme sa, aby sme tiež zapadli. Po chvíli silica na tvári nepríjemne tuhne, čo scucáva tvar a paralyzuje mimiku. Sme ako nabotoxovaný a bahno radšej zmývame. Ideme spať, už zajtra letíme.

21.9.2016

Grindavik - Keflavik

Vstávame, prší. Skladáme stan. Prechádzka po Grindaviku. Balíme sa. Teta pri check-ine sa na Ajku pozerá podozrievavo, ako keby mala niečo za lubom, ale keďže Ajka za mnou nič nemala, prešli sme bez problémov. Spíme v Budapešti.

22.9.2016

Budapešť - Bratislava - Žilina

Keďže cestujeme, Ajka má črevné problémy. Naložil som do nej čierneho uhlia ako do pece a dúfam, že to zvládne.

Lístky na vlak sme si objednávali dopredu, už pred dovolenkou. Objednávali sme ich spolu, aby sme sa nepomýlili. Pomýlili sme sa. Regiojet Bratislava - Žilina sme neobjednali na 17:33, ale na 5:33... Narýchlo kupujeme rýchlik, trojhodinovej ceste domov sa nevyhneme. Našťastie máme v kupé príjemnú spoločnosť, dve mladé dievčatá a dvoch chalanov. Hneď za Bratislavou musia odísť, lebo do kupé prichádzajú pasažieri s miestenkami.

Po celodennom cestovaní a po ukončenej islandskej výprave asi nevoniame najpríjemnejšie, ale toto je fakt sila.  Myslel som že Ajkine trojdňové termoprádlo nemôže nič prekonať. Sprievodkyňu odhodí dozadu, keď otvorí dvere do nášho kupé. Čuchám si do podpazušia, aby som mal aspoň trochu čerstvého vzduchu. S pánmi nemenovaného etnika sa dávam do reči. Cestujú až do Popradu. Nášmu utrpeniu jednoducho nemá byť koniec. Až na ten smrad sú ale v pohode. Kúpili sme si taštičky od Fornetti, veľmi sme sa na ne tešili. Dáme si ich zrejme až doma...

Ďalšie časti reportáže

1. Island: Prílet do Reykjavik
2. Island: Landmannalaugar, Geysir – Strokkur – Gullfoss
3. Island: Skógafoss, Fagrifoss – Skaftafell
4. Island: Dettifoss, Dimmuborgir, Laugarbaki, 3 sopky, Akranes
5. Island: Grindavik, Stokkseyri, Blue Lagoon a domov

Príspevok ISLAND 2016 expedičný denník časť 5 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

16.9.2016
Seydisfjördur - Dettifoss - Dimmuborgir - Godafoss - Akureyri

Precestovali sme sa až do mestečka Akureyri. Dnes spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme zostali sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky. Cestou sme prišli k najmohutnejšiemu vodopáde v Európe - k Detifossu. Ajka pišťala nadšením, keďže na chvíľu spoza mrakov vykuklo slniečko a podaril sa jej záber vodopádu i s dúhou.

Dimmuborgir je zaujímavý park sopečných kameňov, kde tu rastú kríky a ich listy na jeseň hrajú všetkými farbami.

17.9.2016
Akureyri - Glaumbaer - Laugarbaki

Dnes sme mali ísť sledovať veľryby z pohodlnej výletnej lode. Máme šťastie - lodný technik je po piatkovej noci ožratý, náš výlet je teda zdarma upgradnutý na dvakrát drahší extrémny zážitok v rýchločlnoch.

Problém je, že zas prší a je bohovská kosa. Samozrejme si sadneme úplne dopredu, aby sme mali ten najlepší, ničím nerušený výhľad a pri rýchloplavbe po mori schytávame každú jednu kvapku. Vietor nám ich šľahá do tváre sťa bodajúce krúpence. Veľryba je krásny majestát, inteligentný cicavec s komplexnými spoločenskými väzbami... zaujímalo by ma ako asi chutí, ale keďže hot-dog tu stojí v prepočte 10 €, budem sa tváriť, že jedenie veľrybieho steaku by bolo nemorálne. Cestou na západ sa zastavujeme v islandskom "skanzene" - prehliadame si farmársky islandský dom z prelomu storočia. Domčeky z nevypálených hlinených tehál dýchajú na nás a rozprávajú nám príbeh strasti, ale aj radosti života ľudí, čo tu žili. Nechápem, prečo títo ľudia opustili dobrodružný život krvilačných vikingských nájazdníkov a dali sa na farmárčenie na sopečných kameňoch.

Spíme v ubytovni Langafit. 

Rozhodnutie padlo okamžite dvojhlasne, ešte keď sme sa vracali premrznutí z mora. Tiež nerozumiem, načo nám dávali záchranné vesty, keby padnem do mora, okamžite sa premením na cencúľ ako Leo v Titanicu. Mala by to byť ale už naša posledná noc na ubytovni. Ďalej by mali byť otvorené kempy. Prvý pohľad nás trošku vydesí. Langafit je pumpa. Nuž čo, spať na pumpe - lepšie ako v stane. Uvíta nás ale milá pani, pumpa nás ešte milšie prekvapí - časť je obytná a krásne zariadená vo vintage štýle. Dokonca máme free bazén s termálnou vodou. Čo viac si priať.

18.9.2016
Laugarbaki - 3 sopky - Geitland Nature Reserve - Surtshellir - Akranes

Super, pokazil sa mi zips na bunde. Prvé dva dni dovolenky by som to považoval za rozsudok pomalej smrti. Dnes viem, že to zvládnem, ale i tak je to nepríjemné. Boli sme na sopke, na ľadovci Langjökull a v prírodnej zaujímavosti - jaskyni Surtshellir - kedysi tadiaľ pretekala láva. Ajka si udrela nohu o ťažný systém auta. Preskúmal som auto, škoda nie je veľká. Ajka kríva, obetovala svoju nohu na oltár záchrany dverí, ktoré by inak odtrhol vietor. Z islandského outbacku pri vodopáde Hraunfossar posielame pohľadnice, hádžeme ich do opustenej schránky, je možné, že pohľadnice dorazia neskôr ako my, alebo neskôr ako adresáti zmenia adresy, alebo neskôr ako tento vesmír zanikne vo finálnej kataklizme.

Prišli sme do kempu v Akranes. Je zatvorený, aj keď mal byť otvorený do konca mesiaca. Zatvorený je aj kemp vo Ferstikle, cca 30km odtiaľto. Všade sú zamknuté záchody, bol som tak vytočený, že som vyložil v hájiku na golfovom ihrisku vo Ferstikle. Ak niekto zle zatočí loptičku na siedmej jamke, bude nemilo prekvapený...  Vraciame sa do Akranes, sprchujem sa z hadice s ľadovou vodou, v prostredí s pocitovou teplotou max. 5 stupňov. Stratila sa nám lyžica a druhá miešacia sa najprv ohla a potom jej odpadla hlava. Kto vie, kde súdruhovia z Tescomy urobilu chybu. Urobil som improvizovanú lyžicu z kusu pet fľaše. Ajke sa s ňou zle je, tak žere z kastrólu ako vlčiak. Ajka začína byť hardcore, so smiechom a iskričkou v očiach zahlási - "toto kempovanie v zavretých kempoch ma začína baviť"! Ajka má stále upchaný nos, v noci chrápe ako drevorubač. Čím si opäť raz zaistila prvenstvo - ako jediný drevorubač, keďže na Islande nie sú žiadne lesy. Zlepšovák, emergency blanket dávame na podlahu stanu, rozdiel je cítiť, zo spodu od zeme menej ťahá.

Ďalšie časti reportáže

1. Island: Prílet do Reykjavik
2. Island: Landmannalaugar, Geysir – Strokkur – Gullfoss
3. Island: Skógafoss, Fagrifoss – Skaftafell
4. Island: Dettifoss, Dimmuborgir, Laugarbaki, 3 sopky, Akranes
5. Island: Grindavik, Stokkseyri, Blue Lagoon a domov

Príspevok ISLAND 2016 expedičný denník časť 4 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

14.9.2016
Hvolsvöllur - Skógafoss - Dyrhólaey - Kirkjubæjarklaustur

Človek sa vie radovať z objatia tepla až po tom, čo okúsi neúprosnú náruč chladu. Nie, že by mi bolo nejak extra teplo, ale smrť už na mňa neprehovárala nad ránom krutým slovom. Do zásoby sme si chceli spraviť čaj. Ajka zobrala novú termosku, ktorú sme so sebou nikde nemali, hrá miliónom farieb. Akonáhle sme do nej naliali horúci čaj, bola rozpálená, že sa nedala udržať v ruke - toľko k jej termoizolačným vlastnostiam. Čaj bol studený v priebehu pol hodiny. Super máme tu spacák od Matela a Hello kitty termosku. Chcel som ju vyhodiť, ale Ajka si ju chce nechať - veselo argumentuje, vraj na prenášanie studených vecí v zime. Dnes sa perie, sušiak som vyrobil natiahnutím šnúry medzi opierkami na hlavu, predných a zadných sedadiel. Celkovo možno tri metre sušiacej šnúry, slušné. Okoloidúcim, ktorí nazrú do nášho auta, sa naskytne pohľad na naše spodné prádlo. Dnes sme boli na Skogafosse a prešli sme sa okolo riečky Skoga. Po ceste sme mali spoločnú živú diskusiu o tom, ako ovca (je ich tu spústa) vníma samú seba, a či by sa spoznala v plyšovej ovci. Dokázal by si zabiť ovcu? Neviem, ovca je plachá, bolo by ju ťažké uloviť. A čo barana? Hmm, baran by mohol zaútočiť, takže by som mal šancu, ale mal by ju aj ten baran...

Cestou som mal problémy s gps, spoliehal som sa na môj redundantný navigačný systém - Ajku s mapou, ktorú nervózne žmolí a čas od času ju otočí o 180 stupňov.

Boli sme sledovať špeciálneho islandského vtáka "puffina". Vidinu radosti, z pozorovania tohto endemitu, nám skazil turista, od ktorého sme sa dozvedeli, že tie svine krpaté už odleteli do teplých krajín. Cestou na východ sa nám rozsvietila kontrolka porucha motora a Joko (tak som našu Hondu rav4 pomenoval) sa začala v nižších otáčkach  cukať ako epileptik na tanečnom parkete osvetľovanom stroboskopom.

Horko-ťažko sme dorazili do Kirkjubæjarklausturu. Mestečko, ktoré má v názve 20 písmen! Kemp je tu zatvorený, našli sme ubytovňu za lacný peniaz. Recepčný - Poliak ako poleno - nás šupol na malú, sparťanskú, skoro nevybavenú izbu bez kúpeľne. Po posledných dňoch sa cítime ako v päťhviezdičkovom hoteli Grand Imperial. Poliak zo SADcars sa ma pýta, v akom meste sme uviazli. Keďže som Kirkjubæjarklaustur nedokázal "vyspellovať", musel som poprosiť pikolíka na recepcii. Viking Kovacz posiela spojku - ďalšieho Poliaka, aby nám doviezol nové auto. Mal by tu byť za tri hodiny.

Stíhame presunúť všetky veci z auta do izby a dať dvojhodinový výstup k vodopádu Systrafoss. Poľský chaseň odovzdal nové auto, prezradil nám, že budova, kde máme izbu, bola pôvodne jatka a v ústrety neistej budúcnosti odišiel na dosluhujúcej Joko.

Ajka si dnes vyzliekla termoprádlo, ktoré nosila posledné tri dni. Je to moja žena, milujem ju a preto túto časť nebudem ďalej rozpisovať.

15.9.2016
Kirkjubaejarklaustur - Fagrifoss - Skaftafell - Jökulsárlón - Seydisfjördur

Islanďania veria na škriatkov a elfov. Úplne všetci, ešte aj prezident. Ajka si túto vieru adoptovala a za každým rohom tieto mýtické bytosti vidí. "Videla som elfa, videla som elfa! Bolo tam také niečo biele!" kričí sťa malé dieťa,  ale racionálne doplní "alebo to mohla byť tiež vyhodená vreckovka..." čím zachováva mystickosť týchto bytostí.

Dnes sme prešli 546 km po cestách, kde sa často nedá ísť ani 60km/h, v aute bez tempomatu a v turistických topánkach. ...umieram. Vrátili sme sa na Fagrifoss, potom sme boli na výlete v národnom parku Skaftafell, kde sme si dali túričku na vodopád Svartifoss.

Pri zátoke s ľadovcami Jökulsárlón sa nám naskytol pohľad na tuleňov žijúcich vo voľnej prírode. Pri ceste sa pásol sob, zastavujeme a fotíme si ho. Vôbec sa nás nebojí. Cestou v horách nás zastihla hmla, biela ako mlieko. Viditeľnosť 15 metrov, na oboch stranách cesty priepaste. Postupne zmizli zvodidlá, stĺpiky, aj čiary krajníc. Vlniaci sa stredový prúžok na ceste som hypnotizoval očami, ako zaklínač hadov kobru, ktorej hrá na trúbku. Spíme v kempe - v malebnom mestečku Seydisfjördur. Za teplú vodu sa tu platí len islandskou menou, a keďže sme sa spoliehali všade na kartu, moja otužilosť tu žne ovocie.

Ďalšie časti reportáže

1. Island: Prílet do Reykjavik
2. Island: Landmannalaugar, Geysir – Strokkur – Gullfoss
3. Island: Skógafoss, Fagrifoss – Skaftafell
4. Island: Dettifoss, Dimmuborgir, Laugarbaki, 3 sopky, Akranes
5. Island: Grindavik, Stokkseyri, Blue Lagoon a domov

Príspevok ISLAND 2016 expedičný denník časť 3 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

12.9.2016
Þingvellir - Geysir - Strokkur - Gullfoss - Hjalparfoss - Landmannalaugar

Noc bola naozaj chladná, Ajka sa zobudila a vyzerala ako Drážďany v 45-tom. Ukázalo sa, že Ajkin spacák, ktorý deklaruje použitie do -5 stupňov je asi hračkársky.

Ajka prechladla, vlastne hneď, ako vystúpila z lietadla. Keď som jej ráno chcel spraviť Theraflu zistil som, že Európskou úniou unifikovaný varič a Európskou úniou unifikovaná bomba k variču nemajú unifikovaný ventil. Mohol som tak akurát ventilovať svoju zlosť nad mojou dôverčivosťou k tomuto nadnárodnému európskemu subjektu. S Ajkou sme sa natlačili trvanlivým fitness chlebom a nutelou z malých kelímkov, zožužľali sme niekoľko plátkov sušeného mäsa a vyrazili sme na cestu do národného parku Þingvellir.

Vyrazili sme zavčas ráno a objavovali jeho krásy, než park zaplavil prílev ázijských nájazdníkov. Ibaže tentokrát nie sú ozbrojení kopijami, ale selfie tyčami a túžbou spraviť si selfie na každom mieste, kde budú najviac zavadzať ostatným bez ohľadu na to, či za nimi je niečo zaujímavé alebo nie je. Ajke som kúpil v info-centre horúcu čokoládu a bol som za hrdinu označený znova. Mám pocit, že než táto dovolenka skončí, slovo hrdina značne zdevalvuje.

Ďalšia zastávka boli gejzíry. Turisti na každý výstrek túžobne čakali, ako pornoherečka po únavnom natáčaní. Zvuk gejzíru v momente výstreku bol prehlušený salvou fotoaparátov, mobilov a tabletov signalizujúcich, že snímok sa podarilo zachytiť. Ideme ďalej na vodopád Gullfoss.

Odtiaľ nás čaká ďaleká cesta do Dúhových hôr. Keďže som nesvoj z divočiny, do ktorej mierime, vypestoval som si obsedantne kompulzívny syndróm tankovania doplna na každej pumpe, okolo ktorej prechádzame. Krajina sa mení rýchlo, trávnaté lány sú striedané náhle vyvretou čiernou pustatinou. Na úseku ani nie 50 metrov, ako keby sme sa dostali do inej dimenzie. Ajka sucho prehlási "Mordor".

Brodenie po F cestách

Prechádzame na takzvanú F-kovú cestu. F ako "fuck". 26 kilákov po ceste, ktorú som pracovne nazval "vytriasačka blômb". Ajka je žena do koča, aj do 4x4. Naviguje a sleduje trakciu kolies v kritických úsekoch. Keď si myslím, že už musíme byť na konci sveta, vidím oproti nám ísť autobus. To je Island. Ajka sa neveriacky spýta, keď autobus prejde "To čo bolo?!", "Štvorka na Hájik" odpovedám chladne.

Dorazili sme do kempu, rozložili sme v daždi stan. Ajka zistila, že nefungujú sprchy, stále prší, vonku je zima a na trek v Dúhových horách sa najviac tešila. Zosypala sa. Je toho na ňu moc. Je silne prechladnutá, smrdí a pred nami je vidina ďalšej chladnej noci, len druhej z jedenástich. Rýchlo jej varím Theraflu a spolieham sa skôr na efekt teplého nápoja na psychiku, než na Paracetanol v ňom.

Ajka sa ukľudní, smeje sa cez slzy. Dávam pozor, či sa nejedná o hysterický smiech, ale vyzerá to ok. Mal som veľa kulinárskych nápadov na poľné varenie, momentálne sa uspokojujem s instantnými cestovinami "šunka a syr" od maggi. Cestoviny zabrali, je nám lepšie. Pred spaním sa idem okúpať do termálneho prameňa. Ajka nejde, argumentuje, že má plavky v aute a to je ďaleko od kempu, ale podľa mňa sa jej nechce v tejto kose ani vyzliecť.

V prameni sa rochní pestrá zmes turistov. Pozerám, všetci majú plavky - nuda, vlastne nie nuda. Ja mám plavky v ruke a kabínky tu nie sú. Nutnosť nepozná žiaden predpis, idem "cicina ven" a šup do plaviek. Bola mi fakt kosa, takže ak sa aj niekto pozeral, veľký dojem som asi neurobil. Ideme spať, minulú noc sme podcenili, túto noc sme si teda obliekli všetko, čo tu máme. Ajka je priorita a tak jej dávam môj spacák a beriem si jej "hračkársky". Dávam jej svoju bundu a ešte ju zabalím do tzv. "emergency blanket", čo je taká alobalová fólia, čo má odrážať teplo. Ajka vyzerá ako živánska do pahreby. Ideme spať.

13.9.2016
Landmannalaugar - Þjofafoss - skoro Þórsmörk - Seljalandsfoss - Hvolsvöllur

Tá žena sa zbláznila?! To čo si zobrala za spacák? To je od Matela?! Keby som si dal tri také spacáky, tak je to málo, to je tak na prenocovanie u niekoho v obývačke. Skoro som umrel, nechápem, ako to Ajka minulú noc prežila. Uff, noci tu budú ťažké. Našťastie Ajke bolo v noci teplo, tak hádam to nejako vyladíme.

Na trek sa teda nejde, lebo hnusne prší. Varíme instantnú ovsenú kašu, ktorú osladím hrozienkami, zjedli sme štyri porcie. Čakáme ešte dve hodiny, či sa počasie neumúdri. Neumúdrilo, balíme. Balenie stanu v daždi je ako-ako-ako... je asi tak na hovno ako balenie stanu v daždi. Je nám zima, do Ajky som sa snažil naliať trocha brandy. Nechutí jej, ani keď argumentujem, že je to ako višne v čokoláde, len bez tých višní a bez čokolády. Island je veľký a nemôžeme si dovoliť tu čakať.

Opúšťame Dúhové hory a ideme na Seljalandsfoss vodopád, Þjofafoss a Þórsmörk.

Na Þórsmörk sme nedorazili. Zdolali sme 5 brodov, šiesty vyzeral hlboko, tak som ho bol najprv prebrodiť peši. Zistenie: 1 - Voda z ľadovca je studená. 2 - Voda je 40 cm hlboká. 3 - Výfuk máme vo výške 35 cm, som na vážkach.

Ajka ma zaprisaháva, aby sme to otočili. Nakoniec rozhodol fakt, že nemáme poistenie na utopenie auta. Keby sme uviazli, tak sa na Islande asi nedoplatíme. Táboríme v kempe, kde je kuchynka a teplá sprcha. Čakám, kým sa Ajka dosprchuje, zo sprchy počujem slastné zvuky, nie nepodobné tým, čo som od nej počul naposledy v Budapešti.

Dnes sme sa rozhodli, že nám nebude zima. Ajke som zase dal svoj spacák, ale zobral som si svoju bundu a dal som si na seba úplne všetko čo tu mám -  termoprádlo, 4 tričká, mikinu a bundu, dvoje hrubé ponožky a dvoje gate. Poďme na to! Dodatok: 30 minút sme sa snažili Ajke spojazdniť mobilné dáta, aby si mohla pozrieť predpoveď polárnej žiary, až nás pri tejto činnosti nepríjemne vyrušil spolukempujúci starší pán z karavanu oproti, aby sme sa išli pozrieť na oblohu...

Na oblohe bola polárna žiara... wow irónia. Bohužiaľ, nepodarilo sa nám ju dobre odfotiť (pritom sme do foťáku investovali 71 € :-) - nejaká stará klasika na baterky :-) ).

Ďalšie časti reportáže

1. Island: Prílet do Reykjavik
2. Island: Landmannalaugar, Geysir – Strokkur – Gullfoss
3. Island: Skógafoss, Fagrifoss – Skaftafell
4. Island: Dettifoss, Dimmuborgir, Laugarbaki, 3 sopky, Akranes
5. Island: Grindavik, Stokkseyri, Blue Lagoon a domov

Príspevok ISLAND 2016 expedičný denník časť 2 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Andrea a Ľuboš Remekovci

Predslov

Dovolenka je súbor procesov, ktoré vyústia do príjemného zážitku a relaxácie tela a duše, pokiaľ možno na úkor zamestnávateľa. Vo februári tohto roku sme sa spoločne rozhodli, že najbližšiu dovolenku nestrávime na nejakej "All-inclusiv-ke" vylihovaním pri mori, ale aktívne, objavovaním niektorej exotickej krajiny. Výber destinácie sa obmedzil na Ajkine: "Poďme na Island, žijú tam Elfovia!" Rýchlo som súhlasil, keďže dávam prednosť konfrontácií s Elfom pred dravými predátormi a jedovatým hmyzom, čo mohli byť obyvatelia krajiny, kde sme dosť dobre mohli skončiť, keby Island v hlasovaní neprešiel. Odhlasované, ide sa na Island. Doma o všetkom hlasujeme - Ajka je predseda hlasovacej komisie, ja som člen a zástupca predsedu. Každý máme jeden hlas, v prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda...

Prípravy

Prípravy prebiehali postupne. Prvé dva mesiace sme sa aktívne tešili. V máji sme kúpili letenky na 11. september, t.j. v jeseni a mimo hlavnej turistickej sezóny. V tom momente prišli aj prvé pochybnosti o našej materiálnej, psychickej a fyzickej pripravenosti. V rámci hospodárenia a nepreťaženia rodinného rozpočtu sme sa rozhodli pre dovolenkový model "Český turista". Takže hor sa stanovať, potraviny si vezieme. Investovali sme do vybavenia, ktoré budeme môcť využívať aj po skončení dovolenky: stan, karimatky, funkčné oblečenie, spacák (iba mne - Ajka spacák má) atď. Fyzickú pripravenosť sme trénovali výletmi za krásami Slovenska v rámci výzvy Reštartni sa 2016. Snáď len táboreniu nebola venovaná dostatočná príprava a tréning sa obmedzil na jednu noc stanovania u rodičov na záhrade (kde sme vydržali do tretej rána a presunuli sa do postele) a jednu noc stanovania pri jazere Neusiedlersee v tropických letných horúčavách.

Posledné prípravy a balenie prebehli "rýchlo a zbesilo" - ani nie tri dni pred odchodom. Tento denník je záznamom našej malej expedície, ako aj oknom do duše jej účastníkov. Pre lepšie preniknutie do hĺbky tejto skúsenosti odporúčam čitateľovi ponoriť sa do týchto riadkov v kryosaune, v horskej bystrine, alebo v zimných mesiacoch vonku v neadekvátnom oblečení.

10.9.2016
Žilina - Bratislava - Budapešť

Vyrážame, niet cesty späť, beží nám hlavou, keď stojíme v predsieni nášho bytíku a pri nohách sa týči hora z batožín. Dva ruksaky 15 a 20 kilo a dve cestovné tašky.  Môj ruksak je paradoxne ľahší než Ajkin, ale som dosť sebavedomý chlap na to, aby som nechal ženu niesť ťažší ruksak. Z myšlienok nás násilne vytrhne zvonenie mobilu, je tu taxík. Ešte raz, piaty krát a naposledy  prechádzam byt. Na moje sklamanie je voda odstavená a sporák vypnutý - rovnako, ako pri predchádzajúcich štyroch kontrolách. Pri výťahu obaja s vypätím nervov pozorujeme, ako zamykám dvere, aby sme si neskôr boli istí, že som zamkol. 

Súkame sa do malého výťahu, ale keďže nedokážeme oklamať fyzikálne zákony v newtonovskom vesmíre ustupujeme a ideme po jednom. Ajka v jednom z jej mnohých momentov geniality zobrala smeti na vyhodenie. Super, ušetrili sme výjazd záchranným zložkám, ktoré by po týždni museli prenikať do nášho bytu po tom, ako by susedia nahlásili šíriaci sa mŕtvolný zápach. Taxikár zmobilizoval všetky svoje skúsenosti nazbierané hraním tetrisu a skoro celú batožinu ukladá do kufra auta. Na vlakovú stanicu cestujeme mlčky. Pri vystupovaní z taxíku sa Ajka zosypala, respektíve rozsypala. Z batohu jej postupne odpadol spacák, aj palice. Úsmevné pohľady okoloidúcich na "backpackerov" amatérov nás nechávajú vlažnými.

Na stanici sme s dostatočným predstihom a časovú rezervu rozšírenú o meškanie vlaku využívame o návštevu toalety - nie že by sme pred odchodom neboli obaja doma 5-krát, ale stres robí svoje. Cítime, ako nás táto skúsenosť zblíži a upevní náš vzťah. "Zamkol si?!", spýta sa odrazu Ajka a v očiach má pohľad človeka, ktorý ma úprimnú starosť. Ja mám v tom momente oči podliate krvou, ako potláčam moje najprimitívnejšie agresívne inštinkty.

Náhle je ohlásene nástupište a dav ľudí vyrazí vpred. Vyrážame aj my, i keď náš odpich je vplyvom väčšieho inertného odporu ťažkých ruksakov pomalší. Na nástupišti sa staviame na miesto, kde predpokladáme zastavenie nášho vozňa. Vlak zastavuje a my zisťujeme, že náš vozeň je na opačnej strane nástupišťa.

Po kratšej prechádzke nastúpime do nášho vozňa a skladáme telá a batožinu do nášho kupé. Sedíme v teplom oblečení, určenom do arktických oblastí, v kupé, v ktorom sa nedá vypnúť kúrenie. Ajka rezignuje a cez sáčkové polievky sa prediera k tričku s krátkym rukávom. Pri cestovaní sa očividne mení povaha jednotlivca. Ajka sa zvykne hanbiť, ale v tomto momente idú  "cecky ven" a po krátkom striptíze je Ajka prezlečená a prepotené tričko mám v rukách, aby som dosvedčil, že ani tričko z merino vlny nedokáže robiť zázraky. Od sprievodkyne, ktorá si zjavne dokáže predstaviť lepší spôsob, ako tráviť sobotu než v práci, dostávame dve trojdecové fľaštičky minerálky Rajec - ja s heslom "Vydrž", Ajka s heslom "Pridaj".

Rozhodli sme sa, že si ich vezmeme na Island a budeme z nich, okrem tekutín, čerpať aj psychickú energiu. V Trenčíne sa kupé zaplní, ale nám to nevadí, máme radi spoločnosť a milých ľudí. Pán vedľa sa pri pohľade na našu batožinu s úsmevom spýta "Nezabudli ste si akordeón?" ...hajzel premúdrený.

Medzistanica Bratislava - máme hodinku, tak ideme do reštaurácie oproti. "Ja si dám kapustovú", vravím.
"Dobre a Vám?", čašník pozrie na Ajku.
"Cézar šalát", objedná si Ajka.
"Nemáme", odpovedá čašník.
"Slepačí vývar".
"Nemáme".
"Tak hovädzí", zjednáva Ajka.
"Nemáme".
"Cesnakovú".
"Nemáme".
"Mmmm", Ajka hĺbavo pátra v jedálnom lístku, "jablkový závin?".

Čašník smutne pokrúti hlavou.
"Minerálku?", opáči Ajka.
"Samozrejme!", povie čašník a na tvári sa mu črtá triumf.
"Jemne perlivú", dodá Ajka a kútiky čašníkovi znova klesnú.
"Alebo, akú máte," zmiluje sa Ajka.

Čašník odchádza ako porazený gladiátor, ktorého súper ušetril na naliehanie davu.

Vlak z Bratislavy

Na železničnej stanici v Bratislave sme svedkami komického výjavu, ako sa korpulentná pani snaží vysvetliť trom Číňankám, že keby sa na lavičke potlačili, mohla by si prisadnúť. Chvíľu trvalo než sa dohodli, lebo pani nevedela dobre po čínsky a jej posunková reč sa podobala skôr záchvatu tropického šialenstva. Číňanky sa ale nakoniec scucli na menšiu polovičku lavičky a pani usalašila telo na ten zvyšok. Všetci boli šťastní, okrem troch scucnutých Číňaniek. Nástup do vlaku neprebehol pokojne, nakoľko sa pri nastupovaní a vystupovaní z nášho vozňa stretli dve české rodinky a zvítavanie sa pretiahlo. Za to sme sa dozvedeli "Jak se má Franta", "Co dělá Boženka", no a že "Chudák Pepa je v rozvodovým řízení, ale za všechno stejně může ta jeho vochechule, která neví, jakej je Pepa dobrák." Nastúpili sme teda pod dohľadom výpravcu, ktorý rodinnú "sešlost" rozohnal mávaním plácačkou a rytmickom hvízdaní na píšťalke.

Cesta nám ubiehala rýchlo, čas trávime konverzáciou. Rozpráva Ajka. Zo sedačky oproti, hlasom nepresahujúcim 30 decibelov. Ja, keďže ju na tú vzdialenosť vôbec nepočujem, sa zapájam iba mimikou tváre tak, aby môj výraz reflektoval jej rozhorčenie, nadšenie či obavy. Keď vlak zastane, zisťujem, že som súhlasil s nákupom novej sedačky na balkón, poličky do kuchyne, že mám rovnaký názor na nesmrteľnosť duše a zdieľam aj jej odpor k plazivému hmyzu a k tureckej kuchyni.

Budapešť

Vystupujeme na stanici Budapešť Keléti a rozhliadame sa ako opustené šteniatka. Taxíky v Budapešti sú krásne, všetky sú uniformne žlto-čierne. Vyhliadnem si taxikára, ktorý vzhľadovo pripomína Sándora Petőfiho a idem s ním vyjednať cenu. Vyjednal som, že cenu určí taxameter. Doma v Žiline taxikári takéto vymoženosti nemajú. Chlapík mi tiež do ruky tisne bloček. "Čo som na nákupe v Kauflande?!" pýtam sa, ale bloček zo slušnosti prijmem. Sme na mieste, kde booking.com vraví, že máme hotel. Nič tu nie je, asi to bude trocha ďalej. S ťažkou batožinou sa plahočíme v teple, po krajnici frekventovanej cesty. Po 200 metroch sa vzďaľujeme civilizácii, otočka a ide sa naspäť.

Žiadna cesta nie je taká dlhá ako tá, po ktorej sa vraciate, keď ste zablúdili.

Naša múdrosť

Upachtení sme sa vrátili na miesto, kde nás vysadil taxík a zisťujeme, že hotel sme mali za chrbtom. Zalial by ma studený pot, keby mu ten teplý urobil miesto. Pani na recepcii nás ubytuje a nasledujúce hodiny trávime praním vecí v umývadle a ich sušením fénom. Máme len pár kusov oblečenia a neblahé tušenie, že táto izba bude nadlho naším posledným luxusom. Nechce sa nám vyberať veci na spanie, ktoré sú pochované hlboko v ruksakoch, takže spíme nahí, čo vyústi do príjemného zážitku, ktorý tu nebude podrobnejšie opísaný.

11.9.2016
Budapešť - Reykjavík - Þingvellir

Ležíme v posteli a uvedomujeme si definitívnosť chvíle. Raňajkujeme výdatne a Ajka si na izbe s posvätnou odovzdanosťou umyje vlasy. Vidina mastnej hlavy ju desí, ale cíti, že tomuto démonu bude musieť v najbližších dňoch čeliť. Priznáva aj rezignáciu na holenie nôh, či iných partií, to je démon, ktorému budem musieť pre zmenu čeliť ja.

Znova si prejdeme mapu a podrobne si vytvoríme plán na prvú polovicu expedície, nahlas to nepoviem, ale napadne mi porekadlo "Žiaden plán neprežije prvý kontakt s nepriateľom." Ajka demonštruje zžitosť s prírodou, pre kempovanie nepostrádateľný to atribút, záchvatom paniky, keď zistí, že po nohe jej lezie malý zelený chrobáčik. Vôbec som netušil, ako vysoko sa dá vyskočiť bez toho, aby človek pokrčil nohy v kolenách. Ajka si neadekvátnosť svojej reakcie rýchlo uvedomí a zneistie. Aby som jej dodal sebavedomie ubezpečujem ju, že v prípade jedovatého chrobáčika, by mohla byť takáto reakcia rozdielom medzi životom a smrťou.

Prichádzame na letisko, batohy nám pikolík obalí do celofánu, aby nám neodpadli paličky, spacáky, a iné pre expedíciu nepostrádateľné aktíva. Odbavenie je bezproblémové, prechádzame bežnou letiskovou rutinou - vyzuť, rozpažiť, predkloniť, roztiahnuť, zakašlať, atď. Nastupujeme, letíme. Ajku púšťam k oknu, ja sadám do stredu a vedľa si sadá 150 kilový chlap, ktorého kumpáni sedia o tri rady vpredu. Atmosféra hustne s hromadiacimi sa fľaštičkami tvrdého alkoholu na rozkladacom stolíku pred naším spolucestujúcim.

Z kokpitu vychádza pilotka, útle mladé blonďavé žieňa. "Ondro, Ondro! Ni, to táto nás vezie!?" zvolá obor vedľa. "Ja sa na to ... ... chcem vystúpiť!" dodá. Letíme ďalej a po chvíli vychádza z kokpitu prešedivený starší pán. Ondro volá dozadu na obra vedľa nás: "Štefan, Štefan! Pilotka je študentka a kapitán letu dôchodca, sme v prdeli, nedoletíme!" Snažíme sa ignorovať tieto nevyžiadané proroctvá.  Na Ajke zaznamenávam známky únavy a apatie. Krátkou anamnézou: "Som smädná a hladná." dedukujem, že Ajka má nedostatok tekutín a potrebuje sa najesť. Vyberám teda cestovné tašky a hľadám poživeň. Ajka vypije dva glgy vody (viac nie, aby nebola nútená použiť toaletu). V taškách máme more sáčkových polotovarov, ale nič "ready to eat".

V bočnom vačku nájdem čokoládu a zo slovami "máme tu len čokoládu" podávam Ajke dve tabuľky. Ajke sa rozžiaria oči. "Čokoláda môže byť!" oznámi s plnými ústami skôr, než si stihnem sadnúť späť. Medzi tým, dva glgy vody stihli pretiecť cez Ajkin vyživovací systém, takže návšteve toalety sme sa nevyhli. Chľastacia šnúra slovenskej partie medzitým pokračuje a nadobúdam podozrenie, že obor vedľa nepije pre potešenie z alkoholického opojenia, ale snaží sa dojesť orieškami, ktoré sú zdarma ku každej štvrtej fľaštičke. Stevardka s fingovanou ľútosťou oznamuje, že vypili všetky zásoby na palube. "Ondrej, ten nožík ti vzali?" obor sa zahľadí na podlahu, "lebo ja mám tam niekde dolu v batohu fľašu frndžalice, kebyže odmontujem tento panel, hádam by som sa k nej dostal!" Keďže ale Ondrejovi bol nožík ochranou letiska zhabaný, k rozmontovaniu časti lietadla počas letu nedošlo.

To, čo nasledovalo, nikto nečakal (teda okrem tých, čo nám radili, aby sme nešli stanovať v jeseni na Island). Vietor a ukrutná zima! Aspoň pre nás, čo sme docestovali so slnkom rozpálenej Budapešti. Islandské deti tu síce pobehujú v mikinkách, ale my sme hneď nasadili ťažké kalibre - ľahké jarné bundičky podložené flískami. Cez deň je tu okolo 10 stupňov, pocitovo 5. Na noc hlásia 5, pocitovú radšej neuvádzajú. Možno sme tunajšiu klímu podcenili. Spravili sme pár nákupov nepostrádateľných maličkostí, pár suvenírov a gofri a sme ľahší o 200 eur. Je tu svinsky draho.

Auto sme si požičali od spoločnosti SADcars. Vybral som si ich, lebo som myslel, že sa jedná o progresívny startup Slovenskej Autobusovej Dopravy. Mýlil som sa, auto nám odovzdával čistokrvný Islanďan. Vyzeral ako pravý viking, ešte aj bradu mal vikingskú. Ilúzia exotiky sa rozplynula hneď po tom, čo začal telefonovať plynulou poľštinou. Autíčko Honda Rav4 má nabehaných cez 370 tisíc km a zdobí ho nejeden škrabanec, či preliačina. Viking "Kovacz" ma ubezpečil, že ak pri odovzdávaní vyslovene nebude chýbať kus auta, nikto nič riešiť nebude. Som rád, že som auto nepripoistil proti škrabancom.

Vyrazili sme do Reykjavíku, pozreli sme bájny kostol a slnečnú loď. Všade záplava Aziatov so selfie tyčami.

Do kempu v Pingvellire sme dorazili v noci. Ajka bola zničená cestou, zimou, chytala ju nádcha, a tak som ju ušetril prvého rozkladania tábora a nechal ju odpočívať v aute. S čelovkou na hlave som postavil stan, nafúkol karimatky, rozbalil spacáky, uložil Ajku a šiel som sa umyť do kempového umývadla, kde tiekla len studená voda. Zaspali sme pomerne rýchlo - Ajka asi za 4 sekundy, ja za 40. Ešte pred tým ma stihla dojatým hlasom označiť za "hrdinu", wow!

Ďalšie časti reportáže

1. Island: Landmannalaugar, Geysir – Strokkur – Gullfoss
2. Island: Skógafoss, Fagrifoss – Skaftafell
3. Island: Dettifoss, Dimmuborgir, Laugarbaki, 3 sopky, Akranes
4. Island: Grindavik, Stokkseyri, Blue Lagoon a domov

Príspevok ISLAND 2016 expedičný denník časť 1 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.