Ak si cestný cyklista a nebol si na Malorke, tak to nehovor nahlas v žiadnej kaviarni. Pozerali by sa na teba, akoby si jazdil Shimano s Campa reťazou. Cyklokemp Malorka nie je „ďalšia cyklo destinácia“, je to rituál. Ja som si ho odkrútil už dvakrát – vždy na jar, keď sú doma ešte rukavice a tu už krátky rukáv a prepotený dres.

Nevieš do čoho ideš, ale ideš naplno

Prvý raz som prišiel s partičkou, kde nikto nevedel, čo presne čaká. Mali sme jediné isté: ráno bike, večer pivo. Zvyšok doplnil ostrov. Kempy sa nachádzajú v Playa de Muro a priamo pod letiskom v Les Meravelles. Tu sa každý večer vyprázdňujú bufetové stoly, počítajú watty a klikajú Garminy ako v kasíne.

Cez deň? Jazdili sme všetko: od rýchlych roviniek do Petry a Manacoru až po kultový zjazd Sa Calobra. Niekto zjazdoval ako kamikadze, iní to brali ako výstup s prekonaním vlastného ega. Ja som v polovici výšľapu zistil, že som si nezobral gél. Skvelé rozhodnutie. Hranolky v kaviarni po tom výstupe boli najlepší športový výživový doplnok sezóny.

Cyklistika a cortado

Malorka je ako keby niekto zobral mapu, zavolal troch pro-tímových mechanikov a povedal: "Chlapci, spravte raj."
Dokonale značené cesty. Minimálna premávka. Časté skupinky jazdcov, ktoré ťa väčšinou predbiehajú. Našťastie ploty okolo ciest reálne chránia pred vetrom. Práve tie ploty sme najviac ocenili.

30, 60 alebo100 km výjazd? Všetko máš pod nosom. A vždy (aj keď to nechceš) to končí pivom a cortadom. Cortado je kávový nápoj pochádzajúci zo Španielska (a veľmi populárny aj na Malorke). V skratke espresso + trochu teplého mlieka (nie napeneného ako pri cappuccine) s cieľom „zjemniť“ horkosť espressa, ale nezabiť ho mliekom ako pri latte. Vždy sme to zapili pivom.

Promenádna klasika pre kávopičov

Palma – Es Trenc a naspäť. Takéto okruhy sa zvyknú zažiť cez tretí „regeneračný deň“. Niektorí kávopiči ho dávali denne. Z hotela sme vyrazili pozdĺž mora – áno, reálne cyklochodník vedie pár metrov od pláže. Turisti ťa zdravia, domáci ťa púšťajú a sem-tam musíš zabrzdiť, lebo selfie. Ale má to čaro.

Za mestom sa rozšíri obzor, nastúpi mierny vetrík a ty si pripadáš ako v závere etapy Vuelty. Ibaže s viacerými zastávkami na zmrzlinu. A bez televízneho prenosu. Užili sme si aj krásne ženské zadky, to keď sa skupina cyklistiek za kruháčom rozhodla spraviť si cikpauzu.

Palma de Mallorca

Staré mesto ti neukáže všetko hneď. Zabudni na rovné ulice. Je to labyrint. A keď si myslíš, že vieš, kde si, objavíš malý gotický kostol alebo vnútorné nádvorie s fontánou a stromom, čo rastie cez strechu. A tiež veľa estetiky. :-)

Zablúdiť = vyhrať

Jazdili sme ráno cez staré mesto pred návalom ľudí. Kolesá klopkali po dlažbe, vôňa rannej kávy z bistier stúpala z otvorených dverí a zrazu sa pred nami vynorila La Seu – katedrála, ktorá pôsobí ako mix Batmanovej jaskyne a Barcelonskej Sagrady. Monumentálna a pritom pokojná.

TIP: Zájdite do Carrer de Can Serra – tam je mikro-kaviareň v arkádach, kde vám cortado spraví starší pán, ktorý má ruky ako by točil espresso od roku 1973. Možno aj točil.

A hneď vedľa? Kaštieľ La Almudaina – kráľovský palác, kde kedysi písali dejiny. A teraz tam píšu iba vstupenky. Ale dvory, arkády, ticho... ak by som tam mal zobrať bike, tak iba s karbónovým rámom. Z úcty. Ale s bicyklami aj tak nevpúšťali.

Cyklokemp Malorka: Najlepšie trasy, tipy a zážitky

Lluc a Sa Calobra

• Nádherný kláštor, nultý kilometer pútnej cesty Santiago de Compostela.
• 26 serpentín, zjazd do pekla, výšľap do neba.
• Jaskyňa s prechodom na pláž a hiketrail života.
• Zmrzlina na spodku stojí za to, ale nebude zadarmo.
• Prečítaj si svoj posledný testament, než sa pustíš dole.

Sollér cez Coll de Sóller

• Starý kamenný most, výhľady a espresso, ktoré ti zachráni deň.
• Pobrežný trail za pomarančmi.
• Električka, ktorá ti líže penu z piva
• Pomalý, nostalgický 300 m výjazd na Palmu.

Petra & Manacor

• Vidiecke cesty medzi mandľovými sadmi.
• Nádherné výhľady z kopca.
• Petra: jedno z tých miest, kde zaparkuješ 50 bicyklov pred jednou kaviarňou.
  („Bicykel ťa tam odfotí“ – ako povedal jeden kamarát.)

Cap de Formentor

• Konečná. Maják. Vizitka ostrova. Autá všade.
• Úzka cesta, strmý útes, vietor, dramatický horizont.
• Foťák na krku a brzdy v poriadku – inak tam radšej nechoď.

Záver? Zbaľ si dres a choď

• Cestovka alebo sólo? Ak si zažil cyklokemp Malorka, vieš, že ranné „koho čakáme“ a večerné „kto zaspal pri pive“ je tiež súčasť. Výkon môže mať mnoho tvárí.
• Neber si zbytočne ťažký bike. A keď, tak si daj do kufra aj druhú kazetu – 34ka vzadu ti zachráni kolená.
• Kedysi predával Air Berlin letenky pre prvých sto pasažierov s prepravou bicyklu grátis. Dnes tomu odzvonilo. Ber vlastný bajk iba vtedy, ak si naň veľmi zvyknutý. Na mieste si požičiaš karbónový, slušne vybavený cestný bajk, na týždeň, v cene leteckej prepravy.
• A keď nevieš kadiaľ – choď tam, kde ide najviac cyklistov. Oni už vedia prečo.

Príspevok Cyklokemp Malorka: 6 dní v sedle, 500 zákrut, 100 cortád, veľa piva, paelly, kopcov a vetrov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Letné horúčavy gradujú, občas sa cítime ako roztopený zmrzlinový kornútik v aute bez klímy a tak zvažujeme, kam sa vyberieme na letnú dovolenku. Rozhodovanie bolo tento rok tak trochu kompromisom medzi našimi predstavami a predstavami mojich rodičov. Väčšina teenagerov považuje cestovanie s rodičmi za maximálne trápne. My sme vo svojich trinástich rokoch neboli iní. Časom sme však dospeli a krátko po štyridsiatke zisťujeme, že cestovanie s rodičmi vie byť často aj zábava. Dve generácie, jeden ostrov a žiadna ponorka: Ako sme prežili výlet na Malorku s rodičmi?

Na Malorku s rodičmi

Moji rodičia v dôchodkovom veku ešte nikdy neleteli lietadlom a tak sme im chceli dopriať tento zážitok. A prečo vravím o kompromisoch? Boli sme zvyknutí cestovať sami – low-cost – bez cestovky, nájsť si ubytovanie cez booking a objavovať krásy ostrovov ako je Nórsko, Island, či Azorské ostrovy požičaným autom.

Naši nám však v tomto asi moc nedôverujú a tak ako barličku chcú mať slovenskú delegátku (veď človek nikdy nevie), takže tentokrát to dávame formou all inclusive cez jednu nemenovanú cestovku. Po dlhom zvažovaní, kam sa vybrať sme si zvolili Malorku – perlu Stredozemného mora.

Malorka

Ostrpv Malorka je najväčší z Baleárskych ostrovov a okrem krásnych pláží s tyrkysovým morom a bielym pieskom, ponúka toho omnoho viac, čo sa oplatí preskúmať.

Stan sme teda tentokrát vymenili za hotelovú izbu s vlastnou kúpeľňou a kávu z variča sme vymenili za ľadové drinky v bare. A vlastne sme si povedali, že i to je fajn. Oddych a ničnerobenie. V dnešnej dobe plnej stresu, náhlenia sa a vyhorení, je potrebné na chvíľu zastaviť, spomaliť a vydýchnuť si. To isté som povedala i svojmu manželovi Ľubkovi, ten však pasívne oddychovať nevie a tak behal každé ráno ešte pred východom slnka 13-kilometrové okruhy po letovisku.

Ja som sa ho pokúsila v tomto nasledovať. Avšak len v myšlienkach – ležmo, z postele. A tak, aby sme i z tejto dovolenky mali o trochu viac zážitkov ako len ležanie na pláži, požičali sme si na deň auto a rozhodli sme sa preskúmať aspoň Cap de Formentor a záhrady D´Alfabia.

Cap de Formentor

Cesta na Cap de Formentor je sama o sebe zážitkom. Je plná ostrých zákrut, tunelov a scenérií, ktoré ju robia obľúbenou aj medzi cyklistami. My sme sa autom dostali len na záchytné parkovisko a odtiaľ nás na výbežok odviezol autobus. Lístok stojí pre jedného 3 eurá.

Cap de Formentor sa nachádza na severovýchodnom výbežku ostrova Malorka. Poznáme ho aj ako „koniec sveta“ a poskytuje dychberúce výhľady na Stredozemné more. Útesy dosahujú výšku až 300 metrov nad morom. Na samotnom konci výbežku stojí maják Far de Formentor, ktorý postavili v roku 1863. Je najvyššie položeným majákom na ostrove a stále aktívne slúži na navigáciu lodí.

Prírodná rezervácia

Oblasť je súčasťou chráneného prírodného územia. Môžete tu pozorovať rôzne druhy vtákov – napríklad sokola alebo orla. Cap de Formentor je tiež domovom endemickej flóry a fauny. Po ceste späť sme sa zastavili aj na Mirador Es Colomer, kde sme objavili úžasné panoramatické výhľady. Patria medzi najikonickejšie na celom ostrove. Zo zaujímavostí ešte spomeňme, že toto miesto navštívilo i mnoho umelcov, básnikov, či spisovateľov, napríklad i osobnosti ako Winston Churchill či Charlie Chaplin.

Jardines D´Alfabia

Formentor sme objavovali doobeda, neskôr poobede sme sa vybrali na opačný smer - obdivovať nádherné záhrady Jardines D´Alfabia. Nachádzajú sa pri ceste medzi hlavným mestom Palma de Mallorca a Sollérom, v pohorí Serra de Tramuntana. Na rozdiel od rušných turistických miest ponúkajú ticho, tieň a meditáciu – ideálne miesto na únik od horúčav a ruch letovísk.

Vďaka svojej atmosfére a zachovalému historickému charakteru sú záhrady s obľubou využívané i ako kulisa pre filmy, svadby či reklamné kampane. Nájdete tu palmy, citrusy, bambusy, staré viniče, lotosy, či jazierka s leknami. Jednou z najväčších atrakcií je vodná alej, kde vodné trysky vytvárajú oblúky cez cestu. Nemohli sme si tento pôsobivý zážitok v horúcom počasí nechať ujsť a tak sme sa i my tryskajúcou vodou osviežili.

Záhrady D´Alfabia majú korene v arabskom období z 10.–13. storočia, keď bola Malorka pod nadvládou Maurov.

Ako sme prežili výlet na Malorku s rodičmi?

Niečo nové sme objavili, niečo nové sme sa naučili a rodičia prvýkrát leteli. I oni si let užili prilepený na okne, naučili sa pár nových anglických fráz – „white wine“ zvládli bravúrne a vlastne celý pobyt bola s nimi jedna veľká zábava. Takže misia splnená a určite sa na Malorku niekedy i mimo sezóny radi vrátime.

Malorka nám ukázala, že spomaliť je v poriadku. A že aj keď cestovky a bufetové stoly nie sú našou DNA, niekedy je fajn vypnúť a nechať sa len tak unášať. Lebo oddych nie je o tom, čo robíme, ale s kým to robíme.

Malorka

Hiking. more a najkrajšie miesta Malorky

Viac

Príspevok Dve generácie, jeden ostrov a žiadna ponorka: Ako sme prežili výlet na Malorku s rodičmi zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak si chceš vyčistiť zuby, stačí ti kefka a Meridol. Ak si chceš vyčistiť hlavu, vyšplhaj sa na kopec. Hore prídeš na iné myšlienky, oslobodíš sa, všetko spomalí. Žiadne notifikácie. Žiadne „mohol by si ešte…“. Len ty, ticho a vietor. Možno aj nejaká tá divá koza. Ale to sa tu ráta. Dnes trochu kultúry, nábožnosti: Lluc: Kláštor a trail cez Pas des Grau.

Kláštor Lluc: Nultý míľnik

Auto nechávame kúsok pod kláštorom v Llucu. Áno, Lluc, kláštor, kde začína nultý míľnik pútnej cesty do Santiaga de Compostela. Taký ten moment, keď si povieš, že okej, mám nohy, mám vôľu… a pred sebou 1 621 km. My dnes dáme „len“ výstup k Pas des Grau. Malá ochutnávka večnosti.

Kláštor sám o sebe stojí za zastávku – najvýznamnejšie pútnické miesto na Malorke, legendárna Čierna Madona, mnísi, spevácky zbor nenápadných anjelov a šialene predražené suveníry. História tu visí vo vzduchu ako hustá kadidlová para. Ale neprišli sme kadidlovať. Prišli sme šliapať.

Lluc trail & GR222

Z Llucu sa napájame na krásne udržiavanú GR222. Áno, nie GR221, tá ikonická chrbtica Mallorky, ale jej mladšia a tvrdohlavejšia sestra. Hneď na začiatku trasy sme obdivovali skvele vybudované piknikové a kempové (stanovacie) miesta podĺž trasy.

Naše stúpanie vedie k prechodu Pas des Grau (alebo Bretxa Vella, pre fajnšmekrov), čo je stará kamenná trhlina v hrebeni pod Puig de Massanella. Predpokladaný čas výstupu? 4 hodiny a 21 minút. Povedzme si úprimne – ak to pôjde podľa plánu, niekde sme spravili chybu.

Cesta nahor

Začíname svižne, míňame les, ovce, turistov v teniskách s výrazom „máme GPS, čo sa môže pokaziť“. Značenie je jasné, chodník tvrdý ako ekonomika v recesii. Po dvoch hodinách prichádzame k ruine bývalého salaša Cassa de Galilea. Znie to romanticky, no je to skôr pripomienka toho, že všetko raz padne. Aj dom, aj ego.

Posledné metre výstupu do Pas des Grau sú ako pľuvnutie kamennej prírody do tváre – úzky chodník, sypké kamene, exponované miesto, kde sa lepšie nepozerať dole. Až tam hore, medzi dvoma svetmi, si uvedomíš, že Malorka nie sú len lehátka, pivo a opaľovací krém.

Kamene, ktoré padajú

Sme pod hrebeňom Massanella, druhého najvyššieho vrchu ostrova. Na dohľad Puig Tomir, ikonický štít, čo sa vypína ako zarputilé JA. Sme naplnení výhľadmi, vetrom a slnkom. Niekto si robí čaj, niekto zapisuje do denníka. Ja len mlčím. Lebo hory si nežiadajú slová, ale prítomnosť.

Naspäť ideme tou istou trasou. Kamene sa menia na pasce a členky na obeť. Jedna skala padla pred chvíľou. Veľká ako Fiatka. To len tak, aby si vedel, že príroda nemá v pláne čítať tvoje recenzie na Google.

Odmeny

Pri aute prebieha nábožný rituál: melón. Pivo. Ticho. Všetci sme o niečo tichší. Unavení. Iní. Hory z teba vždy niečo zoberú. Ale ak sa im podarí zobrať tie správne veci – stres, ego, malichernosti – tak to vlastne bol výhodný obchod.

Lluc Kláštor a trail – Fakty a tipy

• Kde to je: Kláštor Lluc sa nachádza v pohorí Serra de Tramuntana. Autom sa dá prísť z Incy (západná Mallorka).
• Pas des Grau (Bretxa Vella): Sedlo pod Puig de Massanella vo výške cca 1 200 m n.m. Trasa je súčasťou GR222.
• Dĺžka trasy: cca 12 – 14 km tam a späť
  Prevýšenie: cca 800 – 900 m
  Čas výstupu: 4–5 hodín (závisí od stavu nôh a psychiky)
• Náročnosť: Stredná až vyššia. V závere technický terén – pozor na voľné kamene.
• Kedy ísť: Najlepšie marec – máj a september – november. V lete môže byť brutálne teplo, v zime môže byť zatvorená cesta a klzký terén.

Čo si zobrať:

• Pevné turistické topánky
• 2 litre vody minimum (nie je tu kde doplniť)
• Slnečné okuliare, opaľovací krém, pokrývku hlavy
• Energetická tyčinka alebo bageta so všetkým, čo doma nezješ

Čo neprehliadnuť:

• Kláštor Lluc a nultý míľnik
• Vyhliadky z Pas des Grau
• Staré ovčie salaše a ruinózne kamenné stavby – Mallorka ako z čias, keď sa ešte chodilo peši, nie na trojkolkách

Ak chceš viac, ostáva len vyraziť na Lluc Kláštor a trail GR222 cez Pas des Grau. Kamene čakajú. A ty vieš, že ich znova pôjdeš počúvať.

Príspevok Lluc: Kláštor a trail cez Pas des Grau, GR222 trasa posiata kozami a kameňmi zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Čo ťa nezabije, to ti buď zlomí členok alebo ťa posilní. Po dnešku máme oboje. Po prechode kláštorného trailu okolo Lluc sa ešte necítime ako svätí, ale určite už vieme, kde by sme ich v prípade núdze mohli volať. Dnešný cieľ? Torrent de Pareis – legendárny výstup zo Sa Calobra.

Port de Sa Calobra

Kam sa cesta ohýba ako had s vertigom. Z hlavnej cesty pod Puig Major (1 436 m, najvyšší vrch Mallorky, mimochodom zatvorený kvôli vojenskému radaru), odbočujeme na legendárnu Ma-2141. Deväť kilometrov čistého, asfaltového chaosu. Cesta do Sa Calobra je akoby si si sadol na horskú dráhu, ale namiesto bezpečnostného pásu máš len ručnú brzdu a dôveru vo fyziku.

Táto ikonická serpentína, známa aj ako „Via de Nus de Sa Corbata“ (Uviazaná kravata), je miláčikom motorkárov, cyklistov, adrenalínových influencerov a benzínových psychopatov.

Cykloprejazd priesmykom

Sami sme si ju dali pred dvoma rokmi na cesťákoch. A verte, bol to endofínový aj adrenalínový zážitok.

Na konci tohto asfaltového čreva sa rozprestiera Port de Sa Calobra – malý záliv, skrytý pod kolmými stenami pohoria Tramuntana. Vyzerá ako z reklamy na poslednú dovolenku pred smrťou. Nájdeš tu najtajnejšiu pláž Mallorky – Cala sa Calobra, prístupnú len cez dva dramatické tunely vytesané v skale. Vzduch vonia soľou, cigaretovým dymom a miernym zúfalstvom z parkovania.

Torrent de Pareis: trail, ktorý nemá rád slabochov

Začíname pešiu túru cez Torrent de Pareis. Tento kaňonový prechod nie je len výstup – je to výsmech komfortnej zóne. Na štarte sa tvárime odhodlane. Veď čo? Veď keď bude najhoršie, tak sa otočíme.

Nebolo. Ale ani dobre.

Torrent de Pareis znamená „Rieka dvoch“ – dvoch tokov, čo sa spájajú v hlbokom kaňone, ktorý si voda vyžrala do tvrdého vápenca počas miliónov rokov. Celý výstup je vlastne suchým korytom rieky. Skáčeš po balvanoch, šmýkaš sa po kameňoch, na niektorých miestach musíš použiť ruky, zadok alebo dôstojnosť. Občas všetko naraz.

Prevýšenie 600 m na 7 kilometroch znie vcelku nevinne, ale keď to rozložíš do úzkych skalných pascí a šmykľavých kameňov, máš zadok v ohni a ego v prachu. Kondičku sme asi nadhodnotili. Ale aj tak to stojí za to. Lebo zrazu, po hodinách funenia, sa ocitneš nad kláštorom Lluc, na miestach, kde už aj stromy dávno vzdali svoje ambície.

Skončili sme na šrot

A tak to má byť. Večer fiišujeme klasicky. Playa Muro. Pivo, more, piesok, ďalšie pivo. Pobehovanie naboso, chvastanie, smiech, viac piva. Faustino VII na stole. Nie operný spevák, ale fajnová Rioja. K tomu čerstvé morské plody z trhu. Sme opálení, zničení a neskutočne spokojní.

Plánujeme ďalší deň: zajtra dáme niečo ľahké... (smiech v pozadí). GR221 cez Coll de Prat a Puig de Massanella. Keď už umrieť, tak na krásu.

Zaujímavosti, zaplatené potom

Torrent de Pareis – kultový výstup

• V roku 2003 bol vyhlásený za prírodný monument.
• Ide o najznámejší kaňonový prechod na Mallorke – a zároveň jeden z najťažších (mimo ferrát a lezeckých trás).
• V kaňone sa natáčali scény do filmov, vrátane španielskych thrillerov.
• Vstup zdola (zo Sa Calobra) je síce dramatickejší, ale náročnejší než výstup zhora.
• V lete sa kaňon mení na prírodnú saunu – treba mať rozum a veľa vody.

Cesta na Sa Calobra – kult medzi cyklistami

• Cestný výšľap z prístavu na hlavnú cestu má cca 700 m prevýšenia.
• Každý profík, čo trénuje na Mallorke, ho pozná. Nám to pred dvoma rokmi skoro vyrazilo pľúca cez uši.
• Zvrátené štatistiky: 12 km, priemerný sklon 7 %, 26 zákrut, najdlhšia rovina má asi 10 metrov.

Praktické tipy – Torrent de Pareis hike

Najlepší čas na výstup

• Apríl až jún, alebo september – október.
• V lete neodporúčané – extrémne teplo + žiadna voda + riziko úpalu = najrýchlejšia cesta do nemocnice.
• V zime môže byť cesta mokrá, kĺzavá alebo zatopená.

Čo si vziať

• Topánky s dobrou podrážkou – výhradne pevné turistické, nie tenisky.
• Aspoň 2,5 l vody – NIE JE tu žiadny prameň.
• Ľahké jedlo, tyčinky, oriešky – bageta s jamónom opäť raz víťazí.
• Mapa, GPS aplikácia, offline režim – v kaňone často nie je signál.
• Rukavice (voliteľne) – ak máš citlivé ruky, budú sa hodiť pri lezení po ostrých kameňoch.

Sa Calobra a Torrent de Pareis ťa nepustia len tak. Zoberú ti dych, spália stehná, lýtka a potom ti ponúknu satisfakciu. S výhľadom. So zážitkom, adrenalínom. S dôkazom, že keď máš nohy a trochu tvrdohlavosti, zvládneš aj jeden z najťažších trailov na Malorke.

Príspevok Sa Calobra & Torrent de Pareis: Keď ťa Malorka otestuje zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

GR221 Malorka trail, deň 4. V pláne bol „relaxačný“ deň. Turistický detox. Po troch dňoch šliapania sme si chceli dať niečo ľahké. Cieľ bol jasný. Dať to hore, dať to dole … a prežiť. Hrebeňový výstup na Col de Prat okolo masívu Puig de Massanella, druhého najvyššieho vrchu Malorky. Čo môže byť relaxačnejšie, než výstup do výšky vyše 1 200 m n. m.? Asi všetko.

GR221 Malorka trail

Ráno parkujeme pri nádrži Gorg Blau, kde sme včera skončili. Sme v srdci pohoria Serra de Tramuntana, na legendárnej turistickej magistrále GR221 – Ruta de Pedra en Sec. Klasika. Kamenná chrbtica ostrova. Každý správny hiker, čo povie „Malorka“ a nemyslí pri tom len na sangríu a slnečníky, ju pozná.

Cieľ: výstup cez Col de Prat – sedlo pod Massanellou, s panorámou, ktorá má ambíciu rozbiť ti dušu.

Výstup na Col de Prat

Keď ti GPS sľubuje pohodu, ale nohy kričia „zrada!“. Trasa od priehrady začína nevinnou chôdzou po betónovom aquadukte. Romantika. Rovinka. Teplé slnko, výhľady na jazero, kozy sa pasú, vtáky spievajú. A ty si hovoríš: „To bude pohoda. To dám v sandáloch.“

Lenže potom to príde. Stúpanie.

A nie hneď brutálne – najprv miernych 10 %, potom 15 %, potom 20 %, potom … kamenný záťah. Niekoľko úsekov je pokrytých voľnými balvanmi, akoby ich tam zhodili nahnevaní bohovia Malorky počas obednej prestávky. K tomu ostré svetlo a mimo lesa takmer žiadny tieň.

Do toho vytekajúce pramene, erózia a blato. Veľa blata. Najprv len všade les a ty vidíš len skaly a stromy, skaly a kry, občas stúpiš do kozích hovien…. Čistá radosť smerom hore. Dostávame sa nad hranicu lesa. Vrchol masívu je už len kúsok. Opticky. Prekonať ten kúsok nás stálo ďalšiu hodinu.

A potom... všetky tie "schody", čo sa hýbu pod nohami. Ak sa pohnú štyri naraz, máš grátis aj mini-zemetrasenie. Oproti nám sa valia dvaja angličania. Požičali si MTB bicykle. Tuná? Načo.

Sedlo stále ďalej a ďalej

Z lesa sa postupne dostávame nad hranicu vegetácie. S výškou rastie výhľad – a vnútorný monológ. Otázky typu „Prečo som si neľahol na pláž?“ alebo „Kedy sme sa rozhodli, že toto je dovolenka?“ sa striedajú s tichým úžasom z krajiny. Nad tebou kamenné steny Massanelly, pod tebou ostrov dýchajúci v slnku. Dúfame, že hore bude aspoň niečo. Výhľad, lúka, hocičo, … čo by zdôvodnilo náš nepremyslený čin neležať pri pláži, neslopať pivo, ale štverať sa po týchto skalách niekam do neba.

Vrchol sedla je ako záverečná facka – posledný prudký úsek ti vyžmýka lýtka ako uterák.

A potom... plot. Panenka skákavá, vidím plot. Preboha kto tu v tisícmetrovej výške, kde nerastie okrem lišaja a machu nič, potreboval stavať plot. A koľko ho staval? Žeby mystika moderného sveta?

Col de Prat (1205 m n.m.)

V sedle stíchne aj hyperaktívny mozog. Na vrchole sedla Col de Prat je ticho, ktoré nie je prázdne. Je to tich., Usadí sa v hlave ako dobré víno. Na dohľad máš Puig de Massanella (1 364 m), najvyšší dostupný vrchol Malorky. Objavíš celú Serra de Tramuntana rozprestretú ako 3D mapu.

Sadáme. Otváram poslednú plechovku piva, Ignác vyťahuje bagetu, jamón, paradajky a syr. Poézia do pikniku zabalená. A aj keď paradajky chutili ako mokrá handra z Lidlu, nič by sme nemenili.

Paradajková karma

Dajme niečo o španielskych paradajkách a globálnej spravodlivosti. Ach, tie paradajky. Gumené guľky z najbližšieho supermarketu. Bez chuti, bez vône, bez duše. Je to zvláštny druh uspokojenia, keď zistíš, že tieto plastové plody často jedia aj samotní Španieli. Karma. Rovnosť. Všetci sme v tom spolu – taká globálna potravinová depresia.

Prečo ísť túto túru?

Výstup cez Col de Prat patrí k najkrajším úsekom GR221. Je to trasa, kde zažiješ:

• výrazné prevýšenie a výškový rozdiel (cez 600 m hore),
• kombináciu lesa, skál, otvorených výhľadov,
• minimum ľudí – horský pokoj bez masovej turistiky,
• a možnosť pokračovať na samotný Puig de Massanella, ak máš ešte silu a chuť.

Tipy na cestu – ak nechceš len trpieť, ale aj prežiť:

Najlepší čas na túru:

• Marec – máj a október – november – príjemné teploty, menej ľudí.
• Jún – september – veľmi teplo, odporúča sa ísť skoro ráno.
• Zima je zlá: možné zrážky, niekedy sneh vo vyšších polohách.

Výbava na výstup:

• Turistické topánky – pevná podrážka, členkové, ideálne vibram.
• Minimálne 2 l vody na osobu – žiadne pramene počas výstupu nenájdeš.
• Ľahké jedlo a snacky – bageta a jamón vítané, paradajky na vlastné riziko.
• Slnečné okuliare a opaľovací krém – trasa je dlhý čas na silnom UV a priamom slnku.
• Mapa alebo aplikácia – odporúčam mapy.cz

Trasa v skratke:

• Štart: Gorg Blau (vodná nádrž, parkovanie pozdĺž cesty)
• Cieľ: Coll de Prat
• Čas: cca 2,5 – 3 h hore, rovnaký čas naspäť
• Výškový rozdiel: cca +650 m

Finišujeme ako každý deň v mori. Mallorca nie je len pláž a párty. Je to ostrov, ktorý má hory s dušou a chodníky, ktoré ťa preveria. Col de Prat je toho dôkazom. Niekedy totiž musíš vystúpiť nad stromy, aby si konečne počul samého seba.

Príspevok GR221 Malorka trails: Výstup na Col de Prat okolo Puig de Masanella zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Severný skalný výbežok ma lákal odjakživa. Až k majáku vedie nádherná asfaltová trasa. Nikdy som to na bicykli nedal.

Odstavili sme v Pollenci pod Formenterom a snažili sa nájsť večer naplánovaný okruh okolo zátoky. Najkrajšie turistické a bežecké traily Mallorky. Prvý pokus, “zakľúčeno”. Druhý pokus “zakľúčeno”. Mreže a zámky. Domáci si turistické chodníky fakt strážia. Vzrastá obava, že najdôležitejším prvkom akéhokoľvek trailu je mreža, zámok a plot. Nástup na trail sme našli tradične až o kilometer ďalej.

Dobrý tip. Nástup spoľahlivo nájdete podľa odparkovaných áut. Temer pri každom štarte trailu je divoké (neplatené) parkovisko.

Banálny príbeh opusteného kočíka. Aj tak by sa dala nazvať fotka, ktorú sme spravili hneď v prvých skalách. Okolo nás samé kozy a kamzíky. Ich hovná a … kočík. Kto sa sem preboha vyštveral s detským kočíkom? A prečo ho tu, v koryte spádu vody nechal. Napadajú nás súvislosti s predvčerajšou búrkou, po ktorej ostali stovky rozbitých aut, 11 mŕtvych  a komplet vytopené dve mestá. Asi chytili do náručia dieťa (to najcennejšie čo mali) a prášili stadiaľ ostošesť. Keď už ťaháte deti na vysokohorské túry a trúfate si na to aj s kočíkom, odporúčam aspoň očkom pozrieť na predpoveď počasia.

Formentor

Prechádzame nádherným údolím medzi dvoma hrebeňmi Puig de Morral. Okolo nás sú samí štíhli ľudia. Tí tlstejší, ktorých je na Mallorke väčšina, ležia na lehátkach a konzumujú svoj all inclusive. Na konci nás čaká ostrý zostup a nádherná lagúna, ktorá je bežným ľuďom bez lode neprístupná. Zbadáme cestičku v skalách, nádherný trailík. Slováci. Šplháme hore napriek zákazu. Zhora nádherné výhľady, ale platíme za to vlastnou krvou. Ak tam píšu, že toto nie je udržovaný trail, treba im veriť. Ak napíšu že nevstupovať, treba poslúchať. Tie 40 cm kríky plné osteňov sme naozaj podcenili.

Pri ceste naspäť nás napadne vyšplhať ako bonus až na vrchol Formentora. Odstavujeme auto v priesmyku a poďho nahor. 5,1 km s neskutočnými výhľadmi. Všade naokolo je len more. A na konci je veža s rozhľadňou. Ignác vraví: “Máme smolu, ak tam vyberajú vstupné.” Ja hovorím: “Majú smolu, ak oni z toho vstupného žijú.” Vstupné nevyberali, ale na vežu sa dalo vyšplhať iba cez rebrík. Príjemná možnosť nazerať ženám pod sukne.

Večer zakončujeme na najsevernejšej časti ostrova na majáku Cap de Formentor. Nie, žeby tam boli nejaké super výhľady, ale musí tam každý. Tlačenica, motanica, lebo …. koniec sveta.

Do mora sa dostávame až o siedmej večer. Hodiť sa do mora, pivo, vytrepať nohy, čo to vybudovať, pivo, osoliť pluzgiere a dva kiláčiky prechádzky na boso v piesku. Áno.

Potom paela s morskými plodmi a lahvinka nejakého riadne vychladeného miestneho vína. Presne takto si predstavujem pekný deň.

Ďalšie časti 100km Mallorca trails

Príspevok 100km Mallorca trails: Formentor zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak by ste dúfali, že na Cala Varques sa pohodlne dostanete, tak nedúfajte. Každý jeden pohľad treba zaplatiť tvrdým a dlhým výšľapom. Všetko, čo máme radi. Aký je to rozdiel medzi komerčnými "all inclusivovými" plážami a touto krásnou, drsnou divočinou?

Porto Cristo

Pieskovce a vápenec na hrane mora majú skvelú vlastnosť. Vytvárajú krasové prostredie. Jaskyne, zálivy, rífové podesty, to beriem. Ale preboha, prečo máme chodiť po skalách ostrých ako žiletka.

Cala Varques

Už keď toho máme plné kecky otáčame. "Ten zošup k moru a následný výšľap nedáme." Až doma zisťujeme, že sme sa otočili iba dvesto metrov od najcennejších jaskynných pláží. More tu poddolovalo pieskovec tak, že pláž sa nachádza 30 metrov hlboko v jaskyniach, vzdialených 300 metrov od pobrežia. Plynie z toho ponaučenie. Ak sa pripravuješ, pripravuj sa poriadne. Aby si nedopadol ako pablb, ktorý sa po hodinách chôdze otočí sto metrov pred cieľom.

Cales de Mallorca

Posledný deň trailu sme mali naplánované zdolať v okolí Manacoru tie najkrajšie pobrežné skalné zákutia. Locus map (turistická navigácia) nám ukázala niekoľko prírodných chodníkov, ako sa k nim čo najbližšie autom dostať. Prvá cesta. Mreža. Súkromný pozemok. Druhá cesta. Mreža. Súkromný pozemok, pozor pes. Otáčame do Cales de Mallorca. Odstavujeme po slovensky, bezplatne, vedľa hotelového smetiska. Niekoľko miestnych típkov si nás čudne obzerá. "Chcú nám vybrať auto? Alebo pozvať na panáka?" Ale nie. Iba sa zašívajú a nevedia, čo si majú o nás myslieť. Vyhodnocujeme ich ako nie nebezpečných.

Prejdeme dvesto metrov a .... Nirvána. Máme také pravidlo, dať do jednej galérie iba 6 fotiek. Najradšej by som ich dnes dal stovky. Nádhera.

Toto je miesto, pre ktoré sme sem prišli. Kilometre pobrežia, kde viac stojíš ako chodíš. Musíš stáť a pozerať sa na to. Odfotiť sa to nedá. Iba zažiť. More je neuveriteľná masa. Perpetuum mobile. Čistá energia. Harmónia. Estetika. Sila. Vlny udierajú v cyklických rázoch. A je to počuť.

Vtáci medzi vtákmi. Spoločnosť nám robia iba vtáky. Čo by tu "allinclusiváci" robili? Žiaden bufet, žiadni animátori, žiaden servis. Iba čistá príroda. Trojmetrové vlny trieskajúce o pobrežie. Keby ma otrepali o skaly, tak sa už nepreberiem. Objavujeme tie najkrajšie zákutia Mallorky. Exkluzívne finále. Ohromná sila, živel a pritom úplný pokoj v duši. Zmierenie. Nie je dôvod premýšľať nad politikou, daňami, nespravodlivosťou sveta, pozemskými vecami. Toto je to miesto. Ktoré som hľadal.

Chvíľu som si myslel, že budem básnikom. Že splyniem s prírodou, že tu budem, podobne ako more večne. Voľný ako vták, slobodný, ktorému stačí tá ryba z mora. Ako tomu starcovi od Ernesta. Potom sa ozval Ignác: "Nebude to pivo v kufri už teplé?" Hneď som prišiel na iné myšlienky.

Je podvečer. Ležíme na lehátku na Playa Muro. Slaní od kúpeľa. Opálení od slnka. Bilancujeme uplynulý týždeň:

100km Mallorca trails: záverečná bilancia

• Letenka hore, dole 29,90€
• Namiesto mini ekonomického auta nám dali Nissan Qashquai 4x4. Menšie nemali, každý chce ekonomické. A peniaze chcú. 56,7€ za týždeň, to sa dá.
• AirBnB ubytovanie v rákosí, aké si nevymyslíš.
• Denné čerstvé morské plody za cenu slovenskej lacnej salámy, skvelé víno a tie najchutnejšie hurmikaki priamo zo stromu.
• Za 6 dní 89,5 km v teniskách s prevýšením temer 5000 m.
• Nádherné výhľady, zážitky a úplne nový pohľad na Mallorcu.
• Prežili sme tiež historickú búrku ostrova.
• Aj duša malého Slováka ostala celá (španielske paradajky musia jesť aj oni)

Príspevok 100km Mallorca trails: Cales de Mallorca zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Dnes vyrážame skoro ráno. Pofandiť. V centre Mallorky práve štartuje Zafiro Maratón.

Zafiro maratón

Mega akcia. Beží sa 10K, polmaratón a celý maratón. Len na polmaratóne je registrovaných viac ako 1600 účastníkov. Danica, Marcela a Miro.

Aj my tam máme svoje želiezka v ohni. Aby sme sa dostali na štart prejdeme 6 km pešo od miesta, kde parkujeme. Spolu dáme len po Palme temer 12 km.

Aj my chceme medailu. Kričíme, tlieskame, mávame, povzbudzujeme. Tlieskame, dupeme a popri tom si pozeráme tie najmalebnejšie zákutia hlavného mesta Mallorky. Trasa maratónu vedie tak, aby ste nič hodnotné z Palmy nevynechali.

Huriavk, krik, bubny, tance, disco, ….

Sme starí dedkovia, tak sa radšej hneď po ukončení a gratuláciách porúčame. Čaká nás ďalšia etapa: Un paraiso natural. Porto Cristo,  Cala Varques a Cales de Mallorca. Skalné reefy, zálivy, kaňony, previsy, jaskyne, útesy, pieskovce  … proste Slovenský raj na rovine, po oceánsky a po malorsky.

Príspevok 100km Mallorca trails: Zafiro Palma Marathon zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.