najkrajšie turistické a bežecké traily Mallorky

100 km Mallorca trails – 1

by

Lehátko so slnečníkom na deň 13,80 €. Stredomorská paela, ako „plate of the day“ za skvelých 18 €. V lete patrí Mallorca all inclusive turistom. Ľahni si, občas sa namoč, do mora nemoč a hlavne jedz a pi a kupuj suveníry.

Mimo sezónu sa však Mallorca zázračne mení. Každý cyklista ju pozná, ako Mekku jarnej prípravy a jesenných dozvukov cestnej cyklistiky. Má však Mallorka čo ponúknuť aj turistom? Vytiahli sme preto bežecké a outdoor vybavenie, trailové tenisky a rozhodli sme sa za 6 dní objaviť  najkrajšie turistické a bežecké traily Mallorky.

Príprava

9,90 € tam a 19,90 € naspäť. No neleť. Seď v robote a pracuj. Sme lakomci a rozhodnutie, či tenisky alebo bicykel bolo veľmi jednoduché.

  • Prevoz bicykla ako batožiny 120 €,
  • požičanie solídneho bicykla na týždeň 140 €,
  • požičanie economy car na týždeň 52 €.

Ak to „zošérujeme“ medzi dvoch, aktívna exotika za hubičku a ostrov je náš. Ak chceš zažiť Mallorku, auto naozaj rozhoduje. Všetko je síce do 50 km. Blízko. Ale dostať sa tam treba.

Na internete hľadáme články o najkrajších trailoch Mallorky a vychádzajú nám stovky výsledkov. Drvivá časť z nich sú pre nás nezmyselné ponuky cestovných kancelárií, ale našli sme aj dve fakt dobré.

D1: Port de Sollér

Po zlomenom členku sme začali zľahka. Sollér je jedno z najkrajších miest Mallorky. Snáď jediné miesto na svete, kde chodí stará električka pomedzi stoly v reštaurácii na námestí. Tú cestu električkou si nenechajte ujsť. Nostalgia Lisabonu na vás zašumí. Premáva medzi centrom mesta a 4 km vzdialeným prístavom, odkiaľ sme sa vybrali na prvý trail.

Severný trail

Po dvoch neúspešných pokusoch dostať sa na nástup na severný trail popri hotelovom rezorte, ktorý pôsobí že na týždeň tam si treba zobrať hypotéku, otváram radšej Locus. Štart trailu by mal byť tu. Trate tam naznačené boli, ale majitelia hotela si zjavne povedali, že hotelový hosť nemá čo behať mimo rezort. Tak ich preventívne zahradili. Cestu nachádzame až o kilometer nižšie. Prvé kilometre prechádzame tými najkrajšími olivovými sadmi s prastarými olivovníkmi. Pri pohľade na storočné olivy ma napadá, že najväčší estét a umelec je samotný čas. Sme v 200 m.n.m., ale to už sme dnes boli niekoľko krát. Dole aj hore. Dnešný 15 km „zľahka“ trail sme plánovali zakončiť skalným výstupom okolo Puig de Bálitx (550 m.n.m,) keď tu zistíme, že cesta tam je tiež prehradená. Zákaz vstupu súkromný pozemok. Okolo nás idúci nemci informujú, že druhý koniec trasy je takisto prehradený. Ale na konci je nádherná terasa, kde si môžme dať výborný pomarančový džús. Trochu si zakonšpirujem. Developeri a hotelieri asi pochopili, že bohatý turista s vyvrtnutým členkom a rozbitou hlavou asi nebude to najlepšie PR pre návštevnosť hotela a preventívne zasiahli.

V ponuke je iba bezpečné nebezpečenstvo. Aký to omyl.

Trail viedol cez rozsiahle pozemky maníka, ktorý si na mieste prehradenia otvoril stánok. Postavil tam vyhliadkovú terasu a predával práve ten čerstvo odšťavnený pomarančový džús, olivy a lokálne víno. Dobrý marketingový koncept. Prečo ich púšťať ďalej, keď tu každý môže ostať stáť. V trhovom kapitalizme sa už zorientovali aj bežný Mallorčania. Nechávame mu 2 x 2,5  € za dva fakt dobré džúsy s bonusovým výhľadom na more a vraciame sa späť. Škoda. Rozhodneme sa teda pre prídavok.

Výstup na Torress

Torress je pevnosť, ktorá strážila prístav proti pirátom. Objavujeme tu neoficiálne single traily, zjavne na horáky. Fajne. Priestor aj na MTB. Chceme sa spustiť k hotelovým komplexom a ďalšie prekvapenie. Opäť trail prehradený. Turistov si tu naozaj vážia. Ak sú v rezorte, treba ich tam zavrieť. Nachádzame neoficiálnu cestičku okolo skalného masívu. Je tam čosi ako jaskyňa. Hore zisťujeme, že je to len výklenok, ale parádny. V skalách sú lezci. Veľa lezcov. Mallorka má teda čo ponúknuť aj climberom.

Po 4 hodinách pohodového trailu sa spúšťame k autu. Ponáhľame. Ide búrka. A nie ledajaká. Po tej včerajšej ostala na severovýchode ostrove doslova spúšť a 11 mŕtvych. Mali sme šťastie, že bývame na druhom konci. Náhlime. Začínam cítiť následky zlomeného členku. Radšej 20 km do kopca, ako jeden v tempe zo strmého kopca.

Navečer relaxácia. Aby sme predbehli búrku, presúvame sa na severný koniec ostrova. Pristávame na Playa de Muro a za pár minút sme vo vlnách. Ach naše otlaky a vďačné nohy. Plávanie v mori považujem za najlepšiu regeneráciu po akomkoľvek výkone. Nohy chrochtajú blahom. Po 30 minútach padajú prvé kvapky. To nás neserie, ale tie blesky áno. Urýchlene sa presúvame domov, kde nás čaká skvelá Rioja.

D2: Formentor trails

Severný skalný výbežok ma lákal odjakživa. Až k majáku vedie nádherná asfaltová trasa. Nikdy som to na bicykli nedal.

Odstavili sme v Pollenci pod Formenterom a snažili sa nájsť večer naplánovaný okruh okolo zátoky. Najkrajšie turistické a bežecké traily Mallorky. Prvý pokus, „zakľúčeno“. Druhý pokus „zakľúčeno“. Mreže a zámky. Domáci si turistické chodníky fakt strážia. Vzrastá obava, že najdôležitejším prvkom akéhokoľvek trailu je mreža, zámok a plot. Nástup na trail sme našli tradične až o kilometer ďalej.

Dobrý tip. Nástup spoľahlivo nájdete podľa odparkovaných áut. Temer pri každom štarte trailu je divoké (neplatené) parkovisko.

Banálny príbeh opusteného kočíka. Aj tak by sa dala nazvať fotka, ktorú sme spravili hneď v prvých skalách. Okolo nás samé kozy a kamzíky. Ich hovná a … kočík. Kto sa sem preboha vyštveral s detským kočíkom? A prečo ho tu, v koryte spádu vody nechal. Napadajú nás súvislosti s predvčerajšou búrkou, po ktorej ostali stovky rozbitých aut, 11 mŕtvych  a komplet vytopené dve mestá. Asi chytili do náručia dieťa (to najcennejšie čo mali) a prášili stadiaľ ostošesť. Keď už ťaháte deti na vysokohorské túry a trúfate si na to aj s kočíkom, odporúčam aspoň očkom pozrieť na predpoveď počasia.

Formentor

Prechádzame nádherným údolím medzi dvoma hrebeňmi Puig de Morral. Okolo nás sú samí štíhli ľudia. Tí tlstejší, ktorých je na Mallorke väčšina, ležia na lehátkach a konzumujú svoj all inclusive. Na konci nás čaká ostrý zostup a nádherná lagúna, ktorá je bežným ľuďom bez lode neprístupná. Zbadáme cestičku v skalách, nádherný trailík. Slováci. Šplháme hore napriek zákazu. Zhora nádherné výhľady, ale platíme za to vlastnou krvou. Ak tam píšu, že toto nie je udržovaný trail, treba im veriť. Ak napíšu že nevstupovať, treba poslúchať. Tie 40 cm kríky plné osteňov sme naozaj podcenili.

Pri ceste naspäť nás napadne vyšplhať ako bonus až na vrchol Formentora. Odstavujeme auto v priesmyku a poďho nahor. 5,1 km s neskutočnými výhľadmi. Všade naokolo je len more. A na konci je veža s rozhľadňou. Ignác vraví: „Máme smolu, ak tam vyberajú vstupné.“ Ja hovorím: „Majú smolu, ak oni z toho vstupného žijú.“ Vstupné nevyberali, ale na vežu sa dalo vyšplhať iba cez rebrík. Príjemná možnosť nazerať ženám pod sukne.

Večer zakončujeme na najsevernejšej časti ostrova na majáku Cap de Formentor. Nie, žeby tam boli nejaké super výhľady, ale musí tam každý. Tlačenica, motanica, lebo …. koniec sveta.

Do mora sa dostávame až o siedmej večer. Hodiť sa do mora, pivo, vytrepať nohy, čo to vybudovať, pivo, osoliť pluzgiere a dva kiláčiky prechádzky na boso v piesku. Áno. Potom paela s morskými plodmi a lahvinka nejakého riadne vychladeného miestneho vína. Presne takto si predstavujem pekný deň.

D3: LLuc trail a Sa Calobra

Ak si chceš vyčistiť zuby, stačí ti kefka a Meridol. Ak si chceš vyčistiť hlavu, vyšplhaj sa na kopec. Hore prídeš na iné myšlienky, oslobodíš sa, začneš myslieť inak, vyčistíš hlavu a ešte aj ušetríš.

Ideme do toho naplno. Pri Ince odbočíme do hôr a parkujeme kúsok od kláštora v Llucu. Práve tu začína a tu je osadený nultý mílnik pútnej cesty do Compostely. Informačne pre Doda a extrémistov – je to 1.621 km po svojich. Nastupujeme na povestnú červenú hrebeňovku GR 221 a vyrážame smerom na Coll de Prat. Je perfektne značená i udržovaná. Žiadne mreže. Predpokladaný čas výstupu 4:21 hod. Pekne. Potom sa musíme ešte vrátiť naspäť. Nie, nie sme extrémisti, ani sadomaso. Po krásnych troch hodinách stúpania odstavujeme pod hrebeňom Puig de Massanella na Cassa De Galilea. Znie to historicky a vážne, ale v podstate sa jedná u ruinu salaša.

Posledné kilometre výstupu v skalách bol celkom brutál. Nastúpali sme 810 výškových metrov a zistili sme, že lietať tu môže kadečo. Kozy, ovce, vtáky, ale i skaly. Cestou dole sme objavili jednu na zem spadnutú o veľkosti malej Fiatky. Pred hodinou tam ešte nebola.

Na streche Mallorky

Je tu kľud, je krásne a ticho. Priestor na rozjímanie. Nádherné výhľady, všetko je pod vami, aj tie problémy akosi odídu stranou. Ste naplnení poetikou a šťastní. Nechce sa vám dole. Hory sú majestátne aj v tom, že nikomu nedovolia vás otravovať. Pokiaľ, si vypnete mobilný telefón. „Prosím vás, vy organizujete tých 7 kopcov, 3 jazerá? Viete mi povedať o tom niečo viac? A môžem sa ešte prihlásiť?“ Preboha, teraz nie!!! Vypínam telefón a užívam si výhľad. S obavou premýšľam, čo mi povie členok smerom dole.

Nepovedal nič, za to ja som povedal. A viackrát. Ale publikovať to tu nemôžem. Skuvíňal som, ale som prežil. Za odmenu som pri aute spráskal polku melóna a jedno pivo.

Sa Calobra

Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Ešte žijeme, ešte sa hecneme, nie sme sráči. Ešte nekončíme.

A spúšťame sa do 9 km vzdialenej Sa Calobry. Ide odtiaľ jeden z najúžasnejších kaňonových trailov Torrent de Pareis. 600 metrov stúpania na 7 km a si opäť nad kláštorom v Llucu. Dolu na Sa Calobre nájdete tú najtajnejšiu pláž, ktorá je prístupná iba cez dve jaskyne. Tiež tu nájdete kopček zmrzliny za 2 €. Na pivo sme sa radšej nepýtali.

Sme hore. Na totálku vyflusnutí. Na šrot.

Večer je jasný, Playa Muro, pivo, lehátka, pivo, more, pivo, pobehovanie na boso v piesku, chvastanie sa, pivo a večer … Faustino VII. To nie je divadelné predstavenie, ale výborná Rioja. K tomu čerstvé morské plody z trhu za 9,90 kilo. Opečieme na masielku. K tomu plán na zajtra. Chodíme spať čoraz skôr. 3. deň je že vraj kritický. Žeby únava? Zajtra dáme niečo zľahka. Padneme do postele, otvoríme dobrú knihu, ihneď zatvoríme oči a zobudíme sa až ráno.

Druhá časť. 100 km Mallorca trails – skalné reefy Cales de Mallorca.

Nórsko 2018

Nórsko 2018

Nórsko 2018 - expedičný denník a testament ľudského odhodlania "There are three ways how to go on a vacation. There ...
Čítať Viac
Ramsau am Dachstein 2018

Ramsau am Dachstein 2018 zimný kemp

V januári sme so Sporttourom absolvovali ďalší ročník zimného bežkárskeho kempu v Ramsau. Malá dedinka ležiaca v nadmorskej výške 1200 ...
Čítať Viac
Terre Siciliane 2017 - 100 km po svojich 1

Terre Siciliane 2017 – 100 km po svojich 1

Terre Siciliane 2017 - 100 km po svojich. Po roku som sa opäť odhodlal rozbehať pred zimnou sezónou. Po minuloročnom ...
Čítať Viac
Sella Ronda

Sella Ronda 2017

Keď sa v cyklistike povie zážitkové výkonnostné nebo, zvyčajne zaznie Francúzske Alpy a TdF alebo Dolomity. Ak sa povie Dolomity, ...
Čítať Viac
Najkrajšie pláže Portugalska za 6 dní.

6 dní Faro beaches, 100 km running trails

Najkrajšie pláže Portugalska za 6 dní. Opäť som sa raz nekriticky hecol a kúpil lacnú posezónnu letenku do portugalskeho Faro. Stavil ...
Čítať Viac
ISLAND 2016 expedičný denník časť 1

ISLAND 2016 expedičný denník časť 1

Ako absolvovať Island bez preťaženia rodinného rozpočtu. Prirodzene pod stanom ...
Čítať Viac
Ako sme sa retardili alebo reštart challenge za 7 dní - časť 1.

Ako sme sa retardili alebo reštart challenge za 7 dní – časť 1.

Driemajúc jedno letné popoludnie v práci som si tak nejak uvedomil, že ostatní kolegovia vždy niekam na týždeň zmiznú, potom ...
Čítať Viac

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *