Naša prvá expedícia na kolobkách viedla na sever Moravy. Kostkovic Ostrava, na kolobežke po moravskoslezskej metropole. Cieľom bolo otestovať, ako sa dá s kolobežkou vyblázniť v meste plnom ľudí, dopravy a mestského chaosu. Čo všetko sa dá zažiť v meste, ktorého atmosféru spoznať nie je z auta jednoduché.

Sme zástancovia udržateľného rozvoja, minimalizácie uhlíkovej stopy a ekologického náhľadu na život. Pokiaľ nejde o pivo a o pohodlie, tak to aj zväčša platí.

Ostravu sme zvolili hneď z niekoľkých dôvodov:

Ideme vlakom

Ostrava má mimoriadne dobré spojenie z Bratislavy i severu Slovenska s jedným prestupom cez Břeclav alebo Žilinu. Dostať skladaciu kolobežku do vlaku je rádovo jednoduchšie ako bicykel. Navyše jej hlavnú stanicu môžu Slováci ostravákom len závidieť. Čistá, prehľadná, priestorná, so službami i električkovým napojením.

Ostrava je pritom mimoriadne atraktívne mesto vďaka svojej industriálnej hutníckej a baníckej histórii. Je to satelitné mesto, akosi rozlezené. Vítkovice, Havířov, Moravská Ostrava, Slezská Ostrava, Heřmanice, Rychvald,... Dvakrát sme sa tam so ženou vybrali, že sa pozrieme do centra. Dva krát sme išli hodinu diaľničnými prejazdami a uličkami a nedostali sme sa vlastne nikam.

Každá časť Ostravy má totiž vlastné centrum. To, čo vyzerá ako centrum. vlastne centrum nie je. A to, kde centrum je, tam nezaparkuješ. Po skúseností z Vítkovic musím navyše priznať, že každá časť má svoje neopakovateľné čaro. I preto sme usúdili, že pre Ostravu je najlepší dopravný prostriedok bicykel alebo kolobežka. Nanajvýš MHD.

Mesto Ostrava je turistom (Čo sa týka dopravy) veľmi priateľsky naklonené. Rozsiahly a funkčný bikesharing so stojanmi na každom rohu a celodenný lístok len 100 CZK kúpite na lístkomatoch temer na každej zastávke. Uznajte. Ak chcete spoznať Ostravu, ťahať sme auto je zbytočné. Práve preto sme prišli autom. Úsporným a malým. Chceli sme vedieť, či sa dve kolobežky a dvaja postarší páni vmestia do malej Fabie. Ubytovali sme sa cez AirBnB priamo na Sokolskej.

Prvé kilometre: Sad Boženy Němcovej

Sad bol našim prvým testovacím okruhom. Plán bol vyskúšať prvé kilometre v parku a vyskúšať resp. porovnať jazdu na dvoch skladacích kolobežkách z produkcie Kostka. Rebel Max Fold a Tour MAX G6 Fold. Hlavným rozdielom oboch kolobežiek je, že Rebel váži necelých 6 kg, je skladný ale má 16/12 kolesá a Tour Max Fold má k tej skladnosti trochu ďalej. Váha atakuje 10 kg ale má 26/20 kolesá.

Po prvých metroch bolo jasné, že odvaľovanie a zotrvačnosť sú na strane Tour Max Foldu. Na druhej strane Janko je skúsený kolobkár, takže držal so mnou vyrovnané tempo. Kolobežky sme si vymenili a musím priznať, že rozdiel až tak zásadný nebol. Objavili sme základné tajomstvo.

Celé je to o ložiskách, technike jazdy a geometrii

Aj preto nájdete v modelovej rade cenovo veľmi rozdielne verzie Fun a Max. Rozdiel spoznáte až keď na ne vysadnete.

Cykotrasy okolo Ostravice

Keď sme vyšli na cyklotrasu okolo Ostravice, porovnávanie nás veľmi rýchlo prešlo. Dostavila sa totiž číra radosť z jazdy. Vietor vo vlasoch, rýchlosť, nie veľká námaha. Kolobežky Kostka sú hltače kilometrov. Ani sme sa nenazdali a boli sme oproti Vyhliadkovej veži na Prokešovom námestí. Vtedy sme si mysleli, že to je centrum Ostravy. Až Masarykovo námestie a Karolina nám ukázali, kam sa centrum za tie roky posunulo.

Ostrava na kolobežke

V dnešnom pláne bolo navštíviť Slezskoostravský hrad, na ktorom práve prebieha výstava českých korunovačných klenotov a pomotať sa v okolí Dolních Vítkovic. Oba ciele boli na cyklotrase. Keďže predpoveď strašila na poobedie dažďom, poradie sme vymenili a najprv sme zamierili k Belt toweru do Dolních Vítkovic. Kto nebol v Ostrave, toto musí vidieť. Tak veľkolepý zážitok si zaslúži samostatnú reportáž. Kliknite na odkaz.

Kedysi sa tradovalo, že Ostrava je čierne mesto. Nezdieľam ten názor. Naopak. Ostrava je plná zelene a parkov, chodníkov, cyklotrás a modernej výstavby. A buduje sa ďalej. Pri návrate vidno zemné práce na druhom brehu. Jedna cyklotrasa nestačí.

"Kde tu vidíš nejaký hrad? Veď tu nieje ani kopec, ani veža?" s neistotou sa pýta Jano. Pozerám do máp a naozaj. Stojíme priamo pri ňom.

"Musí tu stáť, čakajú nás", rozptyľujem Janove pochybnosti.

Mesto pre ľudí

Po návšteve hradu začína trochu smokliť. Rozbiehame kolobky a užívame si rýchlosť na asfaltovej cyklotrase, rovnej ako žehlička. Ani sa nenazdáme a niekoľko poschodové budovy vystriedajú socialistické záhradkárske kolonie. Stále žijú. Pálime domov. Dávame kávu, trochu posilníme a vyrážame po Sokolskej triede do večernej Ostravy.

Večerná potulky centrom

Začíname byť orazení a zbehlí. Temer som v rýchlosti vbehol pod trolejbus. Všetky dopravné prostriedky idú na elektrinu. Sú mimoriadne tiché. Ideme po chodníkoch i po ceste. Kolobežky sú v meste mimoriadne pohodlné. Stačí zložiť nohu dole a si chodec. Odrazíš sa a fičíš.

Míňame Čapkárnu, Prokeško a zastavujeme až pri pešej zóne na Masarykovo námestie. V jeho bočných uličkách práve začína večerný mestský život. Nájdeme predajňu starých vinyl LP a sme radi, že je zatvorená. Opäť sme ušetrili niekoľko tisíc korún. :-) Práve v týchto dňoch v Česku riešia zavedenie eura. Všetko im zlacnie. Veď uznajte. U nás stojí liter naturalu iba 1,65 u nich až 36 korún. Na Slovensku sa najete za 6 eur. V Čechách pod stovku nič nedostanete. Tie rozdiely sú markantné. :-)

Nová Karolina

Prichádzame do preskleného sveta. Nová Karolina je pomenovaná po niekdajšej bani. Pôvodne bola Karolina zastavaná továrňami ťažkého priemyslu, nachádzala sa tu baňa a koksáreň. Tie ale postupne zanikali a z Karoliny sa stalo opustené územie. V roku 2005 bola vyhlásená urbanistická súťaž z ktorej vznikla - Nová Karolina.

Oveľa viac nás však zaujala opustená fasáda bývalého obchodného domu Ostravica. Tu sa mali natáčať strašidelné hrady, tu je miesto na escape room. Stačí trochu hluku a pri troche fantázie do rána zošedivieš. Ale dosť srandy, tento nenápadný dom (aj s jeho grafity na zadnej stane) pôsobí v svojom úpadku mimoriadne majestátne. Oproti vidíme divadlo Antonína Dvořáka. Iba kúsok ďalej je Divadlo Loutek. To už nezvládame. Nevadí. Nabudúce.

Presúvame sa naspäť k Masarykovmu námestiu a objavujeme predajňu Olomouckých syrečkov. Bez pol kila tvarôžkov neodídeme. Zvažujeme ešte, či Radegastovna alebo Plzeň, nakoniec však vyhráva zodpovednosť. Chceme Ostravu na kolobežke bez nehody. Ťaháme bez piva domov, odkladáme ich a pálime do hospody na točené pod oknom.

Banský industriál

Veľké veci. Dnes máme o 10,00 hodine stretnutie s kastelánom. Ale nie hociakým. S kastelánni hradov som bol už veľakrát ale s kastelánom bane ešte nikdy. Vyrážame zavčas, čaká nás prechod kopcov.

V sade Boženy Němcovej Janko ešte testuje kolobežku. Pokúša sa odviezť malý suvenír. Ale kolobka nevydá. Presúvame sa cez kopec do dolu Michal. Do kopca už kolobežka taká príjemná nie je. Obaja sa večer prichytíme pri myšlienke na elektro pohon.

Luhy rieky Odry

Sadli sme si. Riadna dávka industriálu sa pretiahla z hodiny na viac ako tri. Poobedné menu v podobe ochutnávky rybníkov a mokradí chráneného územia Poodři preto urýchľujeme autom. Odvezieme sa k zámku do Bartošovic, kde začína 7 km náučný chodník. Vyťahujeme kolobežky a....

Kolobežky Kostka. Na konci dňa Janko porovnáva obe kolobežky.

Bitúnok vs Kultúra

Po dvoch dňoch kolobežkovania po meste sa pohybujeme v Ostrave ako doma. Dnes smerujeme do centra, do budovy historického bitúnku. Premenil sa na stánok súčasného umenia, galériu Plato. Trasa je jasná. Cez Masarykovo na Novú Karolinu a uličkami na jatka. Čaká nás Galerie Plato Ostrava.

Ostrava na kolobežke

Poobede sa už len motáme po meste, prezeráme si tehlové centrum Vítkovic. Kostol, radnicu, Štítovú kolóniu. Namiesto piva sme prefiltrovali dve naozaj rozsiahle vetešníctva. Nedalo sa inak. Ponúkali artefakty Vítkovickej doby. :-)

Podvečerný návrat do mesta už prebiehal v obvyklej rutine. Posledné pojazdenie po Masarykovom námestí a vyrážame na Ostravickú cyklotrasu. Vraciame sa už skoro za tmy a nemáme svetlá. Pre kolobkárov odporúčam dokúpiť dobíjateľné zadné svetlo, ktoré sa integruje priamo do rámu. Jazda je oveľa bezpečnejšia.

Čo by som na záver kolobežke vytkol? Snáď len stojan, ktorý je veľmi robustný a pevný. Je na gumke a skladá sa ľahko. Horšie je to už s jeho zdvihnutím. Tí s väčším pupkom alebo s bedrovým kĺbom sa budú musieť pri každom použití prikrčiť. Kvôli tej gumke nejde skopnúť nohou. Keď som to však riešil s Kostkovcami, povedali, že majú aj iný. Pohodlnejší. Stojí však o zopár desať eur viac.

Perlička na záver. Keď sme sa prvý deň kastelána na hrade pýtali, či nám vie odporučiť dobrú piváreň, zopár v centre ich vymenoval. Potom pridal, že je ešte jedna kultovka, ale tá je na konci mesta a asi ju nenájdeme. Místní lihová knihovna. Volá sa to tam Kurnik šopa. Čapujú tam stále 8 špeciálov z malých pivovarov. Stále iné.

Kurnik šopa

Aké bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že hovoril o krčme, do ktorej sme hneď prvý deň vliezli a ktorú sme mali priamo pod oknom. :-)

Viac sa nezmestilo. Ostrava na kolobežke vyšla nad očakávania. 4 dni plné aktívneho pohybu na kolobežkách, nových zážitkov, poznania mesta a skvelých pivných špeciálov. Tak zas, niekedy, Ostrava. Dovidenia.

Príspevok Kostkovic Ostrava, na kolobežke po moravskoslezskej metropole zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V Ostrave sú dve inštitúcie pre vizuálne umenie: Galerie výtvarného umění v Ostravě a Plato. Galerie Plato je však jediná inštitúcia pre súčasne vizuálne umenie, ktorá nebuduje vlastne zbierky ale prináša dočasné výstavy, nové pohľady a témy. Keď som v novom meste, vždy pozerám po stánkoch súčasného umenia. Dávajú mi mnoho inšpirácie a tiež provokujú k zamysleniu.

Preto som rád privítal možnosť stráviť po Dole Michal pár hodín aj v tomto priestore. Pochopiť genius loci tohto nevšedného miesta.

Galerie Plato

Ostrava dáva súčasnému umeniu mimoriadny priestor. Od roku 2012 sa konajú výstavy v Plato Bauhaus. Áno, stavebniny. Mesto vtedy vykúpilo pozemky pod zaniknutou predajňou Bauhaus a poskytli tento surový, naprosto ohromujúci priestor, mladým umelcom. Je iba na škodu, že v tomto roku (2023) Plato asi opustí tento jedinečný experimentálny priestor, pretože získalo dlhé roky chátrajúce, nanovo zrekonštruované priestory historického bitúnku a presťahovali sídlo tam.

Uprchlá, našel skrýš, stále uniká (Zvířecí spravodajství)

Hneď prvá výstava vo vynovených priestoroch "Galerie Plato" rieši tému súžitia človeka a zvieraťa v meste. Ako mi povedala Dita Elbenová, zástupkyńa riaditeľa, kolektív sa ňou trochu aj vyrovnáva s historickým poslaním tejto budovy. Ponúkla mi aj kulantnú odpoveď na otázku, či majú ostraváci radi súčasné umenie:

Ten bitúnok (jatka) tak dlho chátral a toľko ľudí volalo po oprave tejto budovy, že sú dnes šťastní, že je zachránená a plne akceptujú to, čo sa u nás deje. :-)

Zvířecí spravodajství

Zamyslel som sa viackrát, najmä v Newsroom. Zvířecí zpravodajství premenilo galériu na redakciu.. Umelci, deti i bežní obyvatelia sa vo výstave pýtajú mestských zvierat, najmä z Ostravy a okolia, ako sa im žije v našich rodinách a v susedstve rôzneho druhu. Pýtajú sa aj tých, ktoré pred nami utekajú, unikajú z našich pascí a schovávajú sa v puklinách stien, industriálnych štruktúrach a zvyškoch prírody. Pri reportážach detí, ktoré si navyše dielo sami zostrihali, človeka nutne napadne, že práve takto treba pristupovať k deťom a ich výchove. Prirodzeným vyvrcholením bol výpravný vietnamský dokument o živote zvierat na dvojitej projekcii.

Ocenenia

Ostravský projekt premeny budovy bývalých mestských bitúnkov pre potreby galérie súčasného umenia PLATO oslavuje tiež obrovský úspech. Dielo poľského architekta Roberta Konieczneho a jeho štúdia KWK PROMES bolo vybrané – ako vôbec prvá stavba v Česku – medzi päť finalistov prestížnej Ceny Európskej únie pre súčasnú architektúru 2024 Mies van der Rohe Awards.

Ako Dita poznamenala, vždy, keď cestuje, vyhľadáva inštitúcie súčasného umenia. Dáva jej to obraz o tom, aké to mesto je, čím žije, aká tam je scéna, Okrem toho, že je Plato galéria, prináša tiež témy, ktoré sú globálne a fungujú medzinárodne. Snažia sa úplne prirodzene začleňovať umelcov žijúcich v Ostrave, medzi ostatných, pôsobiacich v ČR alebo v zahraničí. Aký to rozdiel medzi týmto myslením a názormi súčasnej ministerky kultúry na slovensku. (povzdych autora)

Práve tie témy vytvárajú synergiu a stierajú rozdiely medzi autormi a krajinami. Prinášajú nové pohľady na vec, sú zaujímavé a mimoriadne inšpirujúce, dopĺňajú sa.

Bauhaus Plato

Galéria neprezentuje len výstavy ale organizuje aj workshopy pre umelcov, mládež i širokú verejnosť. Je to experimentálny priestor pre komunikáciu, kreativitu a synergiu angažovaných ľudí. A práve experimentálne prostredie Bauhaus Plato priniesol do života Ostravy nové výzvy a nové uhly pohľadu.

Aktivity

Okrem výstav Plato pripravuje programy pre rodiny, najrôznejšie vzdelávacie aktivity a tiež vlastný koncertný aj filmový rad. Prevádzkuje nakladateľstvo Octopus Press.

V oboch budovách PLATO nájdete kaviareň, v ktorej sme si dali skvelý čaj. V objekte bývalých bitúnkov, prevádzkujú hydroponickú farmu, v ktorej si môžete kúpiť čerstvý šalát. Živočíšnu „výrobu“ tak premenili na rastlinnú.

V PLATO Bauhause je voľne prístupná knižnica s čitárňou, materiálová knižnica, kníhkupectvo, záhrada a kino.

Výstava Ceny Henricha Chalupeckého 2023

Cena Jindřicha Chalupeckého, nesie meno popredného českého teoretika a kritika výtvarného umenia a literatúry, esejistu a filozofa. Bola založená v roku 1990 z iniciatívy Václava Havla, Jiřího Kolářa a Theodora Pištěka. Je určená etablujúcim sa umelkyniam a umelcom žijúcim alebo pôsobiacim na území Českej republiky.

Výstava Ceny Henricha Chalupeckého 2023 je prezentáciou laureátok a laureáta najvýznamnejšieho tuzemského ocenenia pre nastupujúcu generáciu umelcov a umelkýň. V rámci 34. ročníka sú ocenenými Krištof Brůha, Lenka Glisníková, Petra Janda, Gabriela Těthalová a kolektív StonyTellers. Spoločná výstava sa už druhýkrát koná v galérii Plato Ostrava, kde strieda ďalšie dve pravidelné destinácie, Brno a Prahu.

Výstavu sprevádza projekt Stanice propagandy tohtoročného zahraničného hosťa, ktorým je medzinárodne etablovaný holandský umelec Jonas Staal. Jeho práca sa dlhodobo zaoberá vzťahom medzi umením, propagandou a demokraciou.

Ak ste v Ostrave, zbehnúť na hoďku, dve do Galerie Plato sa rozhodne vyplatí. Ak nie ste zvyknutí na moderné formy, možno budete v prvom momente i trochu zaskočení, určite však odídete s hlavou plnou nových myšlienok.

• Důl Michal
• Galerie Plato
• Dolní Vítkovice
• Slezskoostrravský hrad
• CHKO Poodří

Príspevok Galerie Plato: nádych čerstvej inšpirácie v Ostrave zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po spoznaní zázemia bane prechádzame do druhej časti. Důl Michal, technologický skvost Ostravy s vôňou oleja a mamutích strojov. Nie, že by boli jediné, každá baňa mala veľmi podobnú strojovňu. Ale útlm baníctva a rozvoj Ostravy spôsobil, že toto je možno jediné, kompletne funkčné dochované technologické zariadenie, kam sa môžete ako turista dostať.

Nachádzame sa priamo nad jamou. Je tu niekoľko podlaží. Jedno s koľajnicami na vozíky, ktorými vyvážali čierne zlato do triedičky a koksovne, druhé, osobné, pre baníkov s troma výťahmi.

Výťah

Dva zrkadlové obrie stroje s malou zelenou búdkou. V nej sedel možno najlepšie platený človek na bani. Práve on totiž rozvážal vozíky a ľudí po jednotlivých poschodiach bane.

Obrí výťah obsluhoval tri klietky. Boli obalené iba drôteným pletivom a lietali medzi poschodiami štôlní rýchlosťou až 15 m/s. Nič pre prostatikov, ľudí s tráviacimi problémami a s ľahším žalúdkom. Väčšina nepripravených po zastavení klietku rovno označkovala.

Ak ste sfárali, cesta von pred koncom smeny nebola. Ak bolo treba ísť na potrebu (malú či veľkú) na to slúžil vozík plný uhlia. Hore na triedičke si isto mnohí ponadávali.

Každodenný život baníka

Denně jsme měli k dispozici čisté prádlo i ručník. Fáračky ovšem nesly vrstvu uhelného mouru, ve kterém jsme vleže museli v rubání pracovat. Byla to vrstva mouru, který byl mokrý, protože noční směna zavlažovala při pokuse omezit prašnost - vtlačovala vodu do navrtaných děr. Část vody vytekla i s mourem. Před sfáráním poslední cigareta, kdy si každý zapaloval od druhého. Mít zápalky v kapse fáraček při fárání byl hornický zločin. Pak pod zemí půlhodinová cesta na pracoviště v ostrém tempu. Svážnou jsme sjížděli po kolejích, lampu pod zadkem. Svačina před směnou pod rubáním a po ní vzhůru do rubání.

Zůstala jen obsluha sýpy a doprava. Pracovní nástroje sbíječka a lopata. Havíř kopal a šlepr těpal. Těpat znamená házet narubané uhlí na dopravník. Během chvilky byli všichni zpocení, pot se řinul po zádech, po čele. Jen rychle paží setřít pot a znovu bez přestávky. Zabudovat vykopaný prostor. Denně přesčas asi hodinu. Šlo se vyfárat, až se nakopal potřebný počet vozíků. Jízda do svážné navěšení jako hrozen na posledním vozíku s uhlím. Další půlhodina cesty, vyfárání, cigareta, půllitr mléka, sprcha a cesta domů. Šest dnů v týdnu!

Strojovňa Dolu Michal

Návšteva tejto časti je vskutku impozantná. Všetky stroje sú funkčné. Človek žasne nad dômyselnosťou, s akou už počas prvej republiky dokázali kapitáni priemyslu stavať a ťažiť uhlie. Čo všetko boli schopní ľudia vymyslieť a skonštruovat. Je to obrie.

Trúfam si tvrdiť, že Důl Michal patrí medzi top zážitky, ktoré môže turista v Ostrave objaviť.

V strede strojovne medzi dvoma mega motormi vidíme stoličky. Nečakane je to svadobná sieň. Kastelán nás informuje, že mnohé banícke a ostravské rodiny si stále prajú mať svadobný obrad práve tu. Možno preto, že Důl Michal patrí medzi posledné zachované skanzeny hodnôt, ktoré baníci uctievali. Zdař Bůh synku. Dnes sa Ostrava mení v zelené mesto. Ťažba sa utlmila a mesto začína žiť iným životom. Banícke postuláty pomaly zanikajú.

První brněnská, ČKD, Škodovy závody v Plzni... Motáme sa v strojovni tak dlho, až my volajú z Plato Bauhaus. Namiesto plánovanej hodiny sme tu už tretiu. Ale je to mimoriadne fotogenické miesto.

Koksáreň

Vychádzame von. Prechádzame areálom bývalej koksárne a triedičky. Tá na svoju rekonštrukciu ešte len čaká. Kedysi viedla pod násypníky vlečka s piatimi koľajami. Dnes ostala koľaj iba jedna. Aj tou prichádzajú výletným vlakom poľskí turisti obdivovať tento jedinečný areál.

Rozsvietiť žiarovku parným strojom

Naše posledné korky vedú do kotolne. Majú tu unikátny úplne funkčný parný stroj z roku 1893, s ktorým sa dá ešte aj dnes rozsvietiť žiarovka. Je to asi najdrahšie zapnutie žiarovky v svetovej histórii.

Důl Michal, technologický skvost Ostravy sme jednoducho nemohli obísť. Pozrite si krátku videoupútavku.

Na prvú časť: Důl Michal, autentická chuť koksu a Ostravy

• Důl Michal
• Galerie Plato
• Dolní Vítkovice
• Slezskoostrravský hrad
• CHKO Poodří

Príspevok Důl Michal, technologický skvost Ostravy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zo začiatku som bol trochu neistý. S kastelánmi hradov som hovoril už veľa krát ale s kastelánom zaniknutej bane ešte nikdy. Tak sa mi totiž predstavil Mgr. Vojtěch Polášek, pracovník Národného pamiatkového ústavu v Ostrave pri našej prosbe, či by nás niekde cez tento technický skvost Ostravy previedol. Důl Michal, autentická chuť koksu a Ostravy.

Vyrazili sme skoro ráno. Predsa len jazda cez Slezskou Ostravu na kolobke bola ztuha cez kopeček. Cestou sme míňali Lídl i ZOO. Pri tom Lídli sa ešte pristavíme. :-) Až neskôr sme sa dozvedeli, že leží priamo na najhlbšej diere v Ostrave.

Důl Petr Bezruč fungoval v rokoch 1843–1994. V siedmych jamách sa tu ťažilo veľmi kvalitné uhlie. Bola to najhlbšia baňa v ostravskom revíre - dosahoval do hĺbky 1 368 metrov. V takých hĺbkach je teplota kameňov aj 45°C. Nechcem si tú prácu ani predstaviť. Dnes z dolu Petr Bezruč ostalo iba dvojvežie jamy Terezie, strojovňa s technickým zázemím a Lidl. :-)

Zdař Bůh synku

Národná kultúrna pamiatka nás zaujala od prvej minúty. Dorazili sme trochu skôr. Po krátkom rozhovore s vartášom nám umožnili stráviť polhodinky v exteriéroch areálu. Po zvítaní s kastelánom vchádzame do zázemia bane. Prechádzame miestami, ktorými denne prechádzali baníci pred i po fáračke.

Šatňa

Vstup nám otvára Známkovňa. Nie, nejedná sa o známky ROH. Každý baník mal svoju známku a podľa jej polohy na smene vždy vedeli, kde sa baník nachádza. Snáď najimpresívnejšou časťou Dolu Michal je šatňa.

Prostredie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani v nákladných thrilleroch, pôsobí mimoriadne autenticky. Až tu sme pochopil, prečo šatne v Plato Bauhaus visia na reťazi. Počas fárania tu muselo byť špiny a smradu ale mýlime sa. Vojtech nám ukazuje umné riešenie strešného podlažia, ktoré zabezpečuje dôsledné odvetranie i vysušenie šatstva. Tie sprchy pôsobia trochu klaustrofóbne. Za vojny by som do nich ako žid asi nevliezol. :-)

Kapacita šatní a kúpeľní bola pri najväčšej prestavbe projektovaná pre 1512 baníkov. Počet zamestnancov ale veľmi kolísal a napríklad v druhej polovici 20. storočia prevyšoval pôvodne plánovaný stav dvojnásobne.

Zámerom pamiatkárov bolo zachovať celý areál v jeho pôvodnej podobe tak, ako by ľudia, ktorí tu pracovali, práve včera odišli a zanechali všetko na svojom mieste. Vrátane špinavých stien, ohmataného zábradlia, ošľapaných schodov a oprýskaných náterov. V žiadnom prípade tu nebola snaha čokoľvek vylepšovať alebo skrášľovať. A to sa nadmieru vydarilo.

Geodézia a geológia

Presné mapy žíl boli nevyhnutné. Prechádzame medzi sústavou teodolitov, geodetických prístrojov a historických máp (údajne mimoriadne presných). Najviac nás však zaujali vzorky ťaženého uhlia. Príroda je najlepší umelec. S tým uhlom sa dá nielen kúriť ale aj kresliť. Kastelán vysvetľuje, že čierne uhlie z Ostravy sa využívalo najmä pre ťažký priemysel, vysoké pece a ostravské hute. V menšej miere sa čierne uhlie z iných lokalít využívalo aj v medicíne na lieky a v petrochemickom priemysle.

Ale to už vchádzame na hlavné schodisko. Riadne vyšliapané, najmä pri vnútorných zábradliach. Baníci po šichte šetrili každým krokom. Z celej budovy sála secesná impozantnosť. Bodaj by nie. Ťažilo sa tu už od roku 1842.

Prvá pomoc

Vchádzam do miestnosti prvej pomoci. Pohľad na máre nad vaňou ma zarazí.

"Źiadne máre", hovorí kastelán, to je len miesto prvej pomoci. Baník bol po šichte úplne čierny a toto bolo prvé miesto, kam ho pred prevozom do nemocnice umyli a položili. Tie nosítka zažili veľa: "Ak vám na ruku padol pri závale 30 kg ostrý kameň, bolo po ruke". A že tých baníckych nešťastí nebolo málo. Ak chcete vedieť viac, odporúčam navštíviť stránku Zdař Bůh.

Ja su havíř, kdo je víc?

Skracovali si život, podstupovali obrovské nebezpečenstvo, ale vyfárali von a mali prachy. Boli šľachta, ale vlastne aj trestanci pracujúci v neľudských podmienkach.

O finančných podmienkach baníkov by sa dali rozprávať dlhé storky. V časoch najväčšej ťažby v 70-tych rokoch, kedy boli priemerné výplaty v Československu od 900 do 1800 Kčs, zarábali títo chlapíci bežne od 5000 do 15000 korún.

Motáme sa na mzdovom oddelení, trochu sa i hrabeme vo výplatniciach. Vojta nám ukazuje okienko. Tadiaľ baníci vyhadzovali ženám v obálkach výplaty. Platilo totiž nepísané pravidlo, že po šichte sa išlo k Židovi spláchnuť aspoň troma pivami a v deň výplaty nebolo výnimkou prehýriť celú výplatu v Ostrave za jednu noc. Veď na to boli aj ostravské podniky patrične pripravené.

Nechám len na fantázii čitateľa, čo sa tam muselo diať, keď pivo stálo dve koruny a chlapíci tam za noc nechali niekoľko desať tisíc.

Normy a stachanovci

Prechádzame do kancelárií dispečingu a vedenia. Vojta nám vysvetľuje funkcie tlačidiel. Červený telefón bola priama linka na UV KSČ. To v prípade hromadného závalu, uniku metánu, požiaru alebo iného nešťastia, aby ho vedela strana včas mediálne odkomunikovať.

Viete o tom, že na každej Ostravskej bani (a že ich bolo veľa) bola za sociku červená pätcípa hviezda? Ak v noci svietila, baníci splnili normu. Ak nie, príplatky neboli.

Jedným z najväčších nešťastí v roku 1961 bol požiar na bani Dukla, pri ktorom zahynula pri plnení noriem tretina smeny: 108 baníkov. Za uhlie sa platilo nielen peniazmi ale aj ľudskými životmi. Príbeh najväčšej banskej katastrofy Československa, ktorá mala zostať zabudnutá, natočil v 2018 David Ondríček v mimoriadne sugestívnom filme Dukla 61. Dnes z bane Dukla neostalo vôbec nič.

Zdař soudruch Buch! Taki fajer v ďuře, to není žadna hola řyť, a vi to dobře předevšeckym každy bulač, co se v sedmej třydě zedeeški mudře rozhodnul něbyť jakymsi tym skurvenym ynžinyrkem a pod heslem „Jak chceš poznať spravny smněr, tuš rob učňa v OKaeR“ zarabi jak pořadny chlop, a ni jak jakasi buzna v kvadru. Jak to raz blafně, v ty pjaty cela grunntštreka ganc plna kuřa, zrazu vedro jak přy prvni dupačce a jeden može enem tak krutiť pajšel a chrchlať brykety, něž dosmerfuju lapiduši z HaBeZetki a daju mu počuchať kyslika. Tagže jak tam něvystrčitě kopyta, je to taka mila pauza, jeden němusi v jednym kuse rubať jak chuj, no ni?

Důl Michal

Prechádzame cez asi najväčšiu dobíjaciu stanicu akú sme videli. Záchranný balíček na niekoľko minút a dobitú lampu si berie každý baník na smenu tu. Posledné kroky, posledné pohľady na secesné štuky v budove, pohľad zhora na šatne a vchádzame do tunela.

Ďalej nesmú žiadne elektronické zariadenia, sirky, nič čo by horelo. Ani digitálne hodinky nie. Výbuch metánu by pochoval všetkých. Ak niekto tento zákaz porušil, baníci si to s ním rýchlo vysvetlili.

Jáma

Důl Michal, v krátkom období tiež Důl Petr Cinger, bola hlboká 664 m. Ťažilo sa v nej od roku 1843 až do roku 1995. Potom bola (ako väčšina šácht) zasypaná a zvrchu zabetónovaná. Dnes môžete ako turista sfárať iba v bani Landek, aj to len do hĺbky desať metrov.

Ding, ding, skoro mi utrhlo uši. To len Janko pri výťahoch zatiahol so zvedavosti za páčku. Netušiac, že práve spustil šachtový zvonec.

Druhá časť: Důl Michal - technologický poklad Ostravy

• Důl Michal
• Galerie Plato
• Dolní Vítkovice
• Slezskoostrravský hrad
• CHKO Poodří

Príspevok Důl Michal, autentická chuť koksu a Ostravy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Krajina rybníkov, šírych lúk a lužných lesov, ktorou sa nespútaný tok Odry vinie v nespočetných meandroch ako had. V krajine, kde sa rieka voľne rozlieva do okolia, zaplavuje lúky aj lesy, a spoluutvára tak unikátne mokraďové územie – Oderskú nivu. CHKO Poodří je spoločným dielom človeka a prírody. Človek sa tu naučil hospodáriť a naučil sa aj rešpektu k vodnému živlu. Vznikla tak harmonicky utváraná krajina, kde prirodzené vodné toky dopĺňa rad náhonov a strúh, ktoré predtým poháňali mlyny a dodnes zásobujú vodou rozsiahle rybničné sústavy.

Týmito slovami opisuje chránenú oblasť Natura 2000 rezervácia samotná. V našej trojdennej Ostravskej misii na kolobežkách sme tomu nemohli odolať. Hneď sme si spravili selfie pri Bartošovickom platane a mokradiach.

Do meandrov Odry

Hovorí sa, že Ostrava je čierna, ale my sme zažili pravý opak. Mesto je plné zelene, sadov a cyklotrás. CHKO Poodří v tesnej blízkosti Ostravy nám ponúklo niekoľko ďalších sľubných chodníkov a cyklotrás. Ak by sme však chceli prejsť oblasť celú, cyklookruh okolo hlavnej časti (hoci s minimálnym prevýšením) má 43 km. Toto na kolobežkách nedáme.

Volíme ochutnávku cez Zámecký náučný chodník v Bartošoviciach. Okrem zámku sľubuje 7 km okruh i prechod luhami Odry,hrádzou medzi rybníkmi, Bartošovický mlyn i jabloňové sady.

Vysadáme na kolobky a postupne sa nám otvára krajina prázdnoty. Pokoj, relax, kľud a spätosť s prírodou. Nič lepšie necharakterizuje moje pocity pri prechode touto krajinou. Dávaj pozor kam šlapeš. Tri krát sme zišli z cesty a tri krát sme sa museli vrátiť. Chodník cez premáčanú lúku sme nakoniec nedali.

Na stránkach CHKO Poodří nájdete množstvo dalších trás a turistických chodníkov. Zvyčajne nízkej náročnosti (roviny) a krátších vzdialenosti.

Ďalšie tipy na výlety v Poodrí

• Cyklostezka Okolo Poodří 40 km
• Rezavka 6 km
• Krajinou povodní 7 km
• Kotvice krajinou proměn 6 km
• Stezka Polanskou nivou 3 km
• Za přírodou a historií Proskovic 4 km

Meandre a luhy Odry

Poodrie je skutočnou krajinou vody. Vďaka zachovanému vodnému režimu často dochádza k prirodzeným záplavám. Voda na krátku dobu zaplaví lúky aj lesy a dodá im potrebnú vlahu. Vyschnuté tône sa naplnia vodou a poskytnú priestor na život.

CHKO Poodří je od nepamäti poľnohospodárskou krajinou nesúcou výrazné stopy ľudskej činnosti a nemožno ho preto vnímať ako divokú nedotknutú prírodu. Práve naopak. Harmonická krajina, ktorú dnes obdivujeme, je výsledkom odvekého hospodárenia ľudí v súlade s okolitou prírodou a doposiaľ neskrotenou riekou – Odrou.

Nenájdete tu suveníry, stánky ani zástupy turistov. Zaparkujete nad očakávanie ľahko. Napriek tomu deň v tejto oblasti považujem za jeden z top zážitkov zo spoznávania Ostravy.

• Důl Michal
• Galerie Plato
• Dolní Vítkovice
• Slezskoostrravský hrad
• CHKO Poodří

Príspevok CHKO Poodří, raj pokoja v meandroch Odry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prvé Kostkovic ostravské kolobkovanie viedlo okolo Ostravice. Je tu luxusná cyklotrasa po oboch stranách rieky okolo celej Ostravy s množstvom parkov a cyklomostov. Slezskoostravský hrad nám stál podľa mapy priamo v ceste na Dolné Vítkovice. Nachádza sa totiž na križovatke cyklotrás E, J a O, vedúcich z Beskýd, Hlučínska i Karvinska. So zástupcom kastelána, Mgr. Lukášom Czopikom, sme sa dohodli, že nás hradom krátko prevedie.

"Kde by tu mohol byť hrad?"
Pozerá po okolí Janko: "Veď tu nie je žiaden kopec. Ani veža."
"Niekde tie korunovačné klenoty byť musia."

Zbadáme ho až za zatáčkou a fakt. Slezskoostravský hrad je tu. Stojí napriek všetkým snahám, aby nestál. Z pôvodného hradu zostalo len pramálo. Prejdeme okolo dlhého múru až k bráne a vstupujeme.

História hradu

Odkladáme kolobežky a Lukáš nás berie do podzemia. Cestou nám vysvetľuje, čo sme doteraz nepochopili. Všetko, čo vidíte nad zemou je nové. Zo starého hradu sa zachoval iba jeden múr, základy a vstupná brána.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1297, kedy tu olomoucký biskup Detřich z Hradca uzavrel za prítomnosti opolského kniežaťa Boleslava dohodu s tešínskym kniežaťom Meškom o poľsko-moravskej hranici.

Svoj najväčší rozkvet zažil Slezskoostravský hrad okolo roku 1500, kedy ho prestavali na renesančný zámok a doplnili o delovú baštu, rytiersky sál a obytné a hospodárske budovy. Potom prišla 30 ročná vojna a išlo to ako na páse.

Postupne ho spustošili taliani, dáni a švédi. Nepomohli ani husiti. To, čo zostalo v 17. storočí premenili na vojenskú pevnosť. Roku 1714 kúpil zámok s panstvom rakúsky vojvodca, gróf Henrich Viliam Wilczek a snažil sa ho obnoviť. ale o 60 rokov neskôr objavili v Slezskej Ostrave uhlie a celý hrad postupne poddolovali. Dokonca z dvoch strán.

Bane skazu dokonali

Oproti niekdajšej výške hrad v dôsledku ťažby poklesol o 15 metrov, čím sa stáva asi najviac cestujúcim hradom na svete. Pukliny poškodili väčšinu zámockých budov. V 18. storočí bol už neobývateľný a temer pustý. V roku 1840 vyhorel a urobili tu pivovar. Určite treba dať do pozornosti aj vtedajšie neďaleké Vínne Lázně. Svoje služby relaxácie poskytujú dodnes ale kedysi poskytovali služby iného druhu. :-)

V roku 1940 Slezskoostravský hrad zasiahla povodeň. Dielo skazy dokonalo letecké bombardovanie Ostravy v roku 1944. Ruiny hradu prevzal štát. To už stálo iba zopár múrov. Vlastne jeden múr. V strede nádvoria urobili diskotéku Panoráma, kde sa dalo podľa zasvätených zohnať čokoľvek.

Po revolúcii, zastavení ťažby, zasypaní väčšiny štôlní a následnej rekonštrukcii Sliezskoostravský hrad znova ožil a stal sa najmä kultúrnym a komunitným miestom. Na hrade a v jeho okolí prebieha množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí, ako napríklad Majáles, Cirkulum, Letné shakespearovské slávnosti, Jazz Open a mnoho ďalších.

Korunovačné klenoty

V súčasnosti prebieha na hrade výstava českých korunovačných klenotov (prirodzene ich dokonalých kópií). Autorom znamenitých replík je jeden z najlepších českých a európskych zlatníkov – Jiří Urban. Realizoval napríklad šperky pre anglickú kráľovnú Alžbetu II.

Od mája sa môžete s deťmi tešiť na výstavu bábok. Ak budete s rodinou v Ostrave, Slezskoostravský hrad určite stojí za krátku návštevu.

• Důl Michal
• Galerie Plato
• Dolní Vítkovice
• Slezskoostrravský hrad
• CHKO Poodří

Príspevok Za korunovačnými klenotmi na Slezskoostravský hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte aspoň jeden dôvod navštíviť Ostravu, Dolní Vítkovice sú odpoveďou. Post industriálny areál vás svojou špecifickou estetikou úplne pohltí. Padá to na vás a je len na vašej predstavivosti, aké peklo muselo byť vo vnútri za plnej prevádzky. Baňa Hlubina, koksovňa a vysoké pece. Dnes sa z bývalých Vítkovických vysokých pecí stali turistické kulisy, aké nemajú obdoby možno v Európskom formáte.

Kuriózne dnes areál poznajú skôr mladší. Možno kvôli skvelým múzeám, festivalu Colours of Ostrava alebo kultúrnych a športových podujatí, ktoré Ostraváci v areáli pravidelne organizujú.

Dolní Vítkovice

Vysoké pece našli svoj nový život. V roku 2008 bol areál zapísaný na zoznam Európskeho kultúrneho dedičstva. Tie rúry na vás doslova padajú. Gigantické rozmery celého komplexu, špeciálne však vysokých pecí, nedovolia odložiť fotoaparát.

Areál ponúka aj niekoľko komentovaných okruhov ale naše kolobežky nám boli prednejšie. V týždni a mimo sezóny je tu najlepšie. Nie sú tu davy ľudí, ktoré vám bránia vnoriť sa do seba a vnímať kolosálnosť komplexu. Trochu nás zamrzelo, že vyhliadka na Bolt Tower bola dnes zatvorená, ale nevadí. Nabudúce.

Vysoké pece a Bolt tower

Ak máte radi industriál a chcete si Dolní Vítkovice naozaj užiť, vyhraďte si na to celý deň. Nebojte sa zobrať aj deti. Malý a Veľký svet techniky rozhodne nesklamú.

Galerie Gong

Podobne ako nás nesklamalo po desiatich kilometroch na kolobežkách Informačné centrum s galériou Gong, plnou socialistickej industriálnej nostalgie a skvelým ručne robeným čajom, s čerstvo upečenou bagetou a cheesecakom. Fakt, kašlite na espresso, vypýtajte si ten čaj. Skvelý,

Multifunkčná aula bývalého plynojemu naplnila pri hľadaní WC aj moje minimalistické chute. Takto akosi si predstavujem funkcionalistický dizajn. :-)

Koksárna a Hlubina

Vyrážame von. Sme sami. Mierne popŕcha ale nám to nevadí. Genius loci tohto miesta nemôžeš obdivovať v zástupe ľudí. Samota iba násobí pocit pokory pred tými monštrami. Urobíme ešte rozlúčkové kolečko okolo Koksárny a dolu Hlubina.

Aby nebolo veľa práce s uhlím, baňa Hlubina sa nachádza v tesnej blízkosti koksárne a vysokých pecí. Kedysi prepravu uhlia zabezpečovali pásové prepravníky. Ťažiť sa začalo v hĺbke 210 m a najhlbšia štôlňa na 10 podzemnom poschodí bola v roku 1961 prehĺbená na 1022 metrov pod povrch. Jazda výťahom hore a dole, často rýchlosťou 15m/s musela byť pre nepripravených slušný adrenalín. Dnes, po ukončení fárania, môžete v Ostrave pocítiť emócie "baníka" iba na dole Landek, aj iba v turistickej hĺbke 10m pod povrchom.

Vítkovická Štítová kolonie

Presúvame sa do centra Vítkovíc. Volajú to aj "Město z červených cihel". Na Mierovom námestí nás víta Radnica s pamätnou doskou zakladateľa Nových Vítkovíc - Paula Kupelwiesera. Bývalý závodný hotel, kostol. radnica aj domy sú postavené z neomietnutých červených tehál. Názvy ulíc však jasne hovoria, kto tu bol pred revolúciou pánom. Moskevská, Ruská, Jeremenkova, Mírová, ...

Viete o tom, že kedysi nad každou baňou v Ostrave bola obrovská červená pat cípa hviezda? Ak svietila, úderníci v ten deň splnili plán. Ak nie, bola tma a neboli prémie. Ale o tom viac pri Dole Michal.

Práve Štítová kolonie bola cieľom našej Vítkovickej výpravy. Podobne ako Baťove domy v Bratislavskej Trnávke alebo Ľudové námestie sú tieto domčeky svedkom kvality života strednej vrstvy priemyselnej výroby v predvojnovom Československu.

Kolónia nie je veľká. Obídete ju za polhodinky. Máte pocit akoby ste prechádzali uličkami starého anglického Sheffieldu. Panuje klišé, že Ostrava je čierna. Dnes už nie je. Ale kedysi bola. Zasvätení hovoria, že ak si prešiel za sociku v Ostrave z jedného konca na druhý, z bielej dederónky bola šedá. Vidno to aj na fasádnych tehličkách. Niekde už očistené, niekde pôvodné. Rozdiel je markantný.

Deň vo Vítkoviciach sme zakončili obchodne. :-) Namiesto piva sme prefiltrovali dve naozaj rozsiahle vetešníctva. Nedalo sa inak. Ponúkali artefakty Vítkovickej doby.

• Důl Michal
• Galerie Plato
• Dolní Vítkovice
• Slezskoostrravský hrad
• CHKO Poodří

Príspevok Dolní Vítkovice, industriálna perla Ostravy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.