Ak hľadáte aspoň jeden dôvod navštíviť Ostravu, Dolní Vítkovice sú odpoveďou. Post industriálny areál vás svojou špecifickou estetikou úplne pohltí. Padá to na vás a je len na vašej predstavivosti, aké peklo muselo byť vo vnútri za plnej prevádzky. Baňa Hlubina, koksovňa a vysoké pece. Dnes sa z bývalých Vítkovických vysokých pecí stali turistické kulisy, aké nemajú obdoby možno v Európskom formáte.
Kuriózne dnes areál poznajú skôr mladší. Možno kvôli skvelým múzeám, festivalu Colours of Ostrava alebo kultúrnych a športových podujatí, ktoré Ostraváci v areáli pravidelne organizujú.
Dolní Vítkovice
Vysoké pece našli svoj nový život. V roku 2008 bol areál zapísaný na zoznam Európskeho kultúrneho dedičstva. Tie rúry na vás doslova padajú. Gigantické rozmery celého komplexu, špeciálne však vysokých pecí, nedovolia odložiť fotoaparát.
Areál ponúka aj niekoľko komentovaných okruhov ale naše kolobežky nám boli prednejšie. V týždni a mimo sezóny je tu najlepšie. Nie sú tu davy ľudí, ktoré vám bránia vnoriť sa do seba a vnímať kolosálnosť komplexu. Trochu nás zamrzelo, že vyhliadka na Bolt Tower bola dnes zatvorená, ale nevadí. Nabudúce.
Vysoké pece a Bolt tower
Ak máte radi industriál a chcete si Dolní Vítkovice naozaj užiť, vyhraďte si na to celý deň. Nebojte sa zobrať aj deti. Malý a Veľký svet techniky rozhodne nesklamú.
Galerie Gong
Podobne ako nás nesklamalo po desiatich kilometroch na kolobežkách Informačné centrum s galériou Gong, plnou socialistickej industriálnej nostalgie a skvelým ručne robeným čajom, s čerstvo upečenou bagetou a cheesecakom. Fakt, kašlite na espresso, vypýtajte si ten čaj. Skvelý,
Multifunkčná aula bývalého plynojemu naplnila pri hľadaní WC aj moje minimalistické chute. Takto akosi si predstavujem funkcionalistický dizajn. 🙂
Koksárna a Hlubina
Vyrážame von. Sme sami. Mierne popŕcha ale nám to nevadí. Genius loci tohto miesta nemôžeš obdivovať v zástupe ľudí. Samota iba násobí pocit pokory pred tými monštrami. Urobíme ešte rozlúčkové kolečko okolo Koksárny a dolu Hlubina.
Aby nebolo veľa práce s uhlím, baňa Hlubina sa nachádza v tesnej blízkosti koksárne a vysokých pecí. Kedysi prepravu uhlia zabezpečovali pásové prepravníky. Ťažiť sa začalo v hĺbke 210 m a najhlbšia štôlňa na 10 podzemnom poschodí bola v roku 1961 prehĺbená na 1022 metrov pod povrch. Jazda výťahom hore a dole, často rýchlosťou 15m/s musela byť pre nepripravených slušný adrenalín. Dnes, po ukončení fárania, môžete v Ostrave pocítiť emócie „baníka“ iba na dole Landek, aj iba v turistickej hĺbke 10m pod povrchom.
Vítkovická Štítová kolonie
Presúvame sa do centra Vítkovíc. Volajú to aj „Město z červených cihel“. Na Mierovom námestí nás víta Radnica s pamätnou doskou zakladateľa Nových Vítkovíc – Paula Kupelwiesera. Bývalý závodný hotel, kostol. radnica aj domy sú postavené z neomietnutých červených tehál. Názvy ulíc však jasne hovoria, kto tu bol pred revolúciou pánom. Moskevská, Ruská, Jeremenkova, Mírová, …
Viete o tom, že kedysi nad každou baňou v Ostrave bola obrovská červená pat cípa hviezda? Ak svietila, úderníci v ten deň splnili plán. Ak nie, bola tma a neboli prémie. Ale o tom viac pri Dole Michal.
Práve Štítová kolonie bola cieľom našej Vítkovickej výpravy. Podobne ako Baťove domy v Bratislavskej Trnávke alebo Ľudové námestie sú tieto domčeky svedkom kvality života strednej vrstvy priemyselnej výroby v predvojnovom Československu.
Kolónia nie je veľká. Obídete ju za polhodinky. Máte pocit akoby ste prechádzali uličkami starého anglického Sheffieldu. Panuje klišé, že Ostrava je čierna. Dnes už nie je. Ale kedysi bola. Zasvätení hovoria, že ak si prešiel za sociku v Ostrave z jedného konca na druhý, z bielej dederónky bola šedá. Vidno to aj na fasádnych tehličkách. Niekde už očistené, niekde pôvodné. Rozdiel je markantný.
Deň vo Vítkoviciach sme zakončili obchodne. 🙂 Namiesto piva sme prefiltrovali dve naozaj rozsiahle vetešníctva. Nedalo sa inak. Ponúkali artefakty Vítkovickej doby.
Kostkovic Ostrava
Na kolobežke po moravskoslezskej metropole a jej najzaujímavejších miestach.
