Nemám rada zimu. Takú tú, čo ti vlezie pod bundu, do topánok aj do nálady. Ale Južnú Moravu mám rada vždy. Tak padla voľba: Zimná prechádzka okolo Valtíc. Aj v januári. Lebo tu platí jednoduché pravidlo: keď ti je vonku zima, o chvíľu sa niekde zohreješ. Na tele aj na duši. Víno, káva, koláč, polievka. Prípadne všetko naraz.

Práve preto je Južná Morava pre nás istota. Miesto, kam sa dá vyraziť aj v zime, keď nechceš gaučovať, ale zároveň netúžiš po heroických výkonoch. Navyše – ideálne aj na rodinný výlet, pokojne s deťmi či psom. A tak padla voľba na Valtice.

Prečo práve Valtice (aj v zime)

Valtice sú menšie vinárske mesto na juhu Moravy, ktoré väčšina ľudí pozná vďaka Lednicko-valtickému areálu. Zámok, vinice, pamiatky roztrúsené v krajine tak elegantne, že máš pocit, akoby niekto kreslil krajinu pravítkom a pohárom vína.

My sme si tentoraz vybrali cieľ, ktorý zvládne naozaj každý – Kolonádu na Reistne. Žiadna dráma, žiadne prevýšenia, len príjemná zimná prechádzka okolo Valtíc s výhľadmi a dostatkom priestoru na detské tempo… a psie dobrodružstvá.

Z centra mesta rovno do vinohradov

Auto sme zaparkovali priamo na hlavnom námestí. V zime bez stresu, parkovací automat po ruke, žiadne krúženie. Odtiaľ už len nasledovať 🔴 červenú turistickú značku – popri zámku, ulicami mesta a plynulo medzi vinohrady.

Asfaltová cesta okolo Valtíc vedie mierne do kopca, ale naozaj len symbolicky. Trasa má približne 2 kilometre a zvládli by ju aj deti na odrážadle (ak im neprekáža zima). My sme to mali „spestrené“ naším jazvečíkom Fantou, ktorý si vinohrady okamžite osvojil ako osobné ihrisko.

Vrchol dňa? Keď spoza kopca vybehla srna a Fantine poľovnícke gény sa prihlásili o slovo. Našťastie, po pár metroch jej došlo, že jazvečík predsa len nie je vlk. Hon skončil skôr, než začal, a my sme pokračovali ďalej – pomedzi vinice, ktoré v zime pôsobia trochu smutne, ale o to poetickejšie.

Kolonáda na Reistne: cieľ, ktorý vidíš už z diaľky

Zablúdiť sa nedá. Kolonáda je dominantou krajiny a vidíš ju prakticky po celý čas. Romantická klasicistická stavba z 19. storočia stojí na vrchu Reistenberg (Homola) a pôsobí presne tak, ako má – trochu vznešene, trochu teatrálne a veľmi fotogenicky.

V januári je síce kolonáda prístupná, ale vyhliadková plošina je otvorená len od apríla do októbra. To nám však náladu nepokazilo. Aj spod kolonády je výhľad na Valtice krásny a ten „hlavný dôvod“ na návrat je vlastne už jasný.

Hovorí sa, že z plošiny vidno vinohrady, Lednicu, Mikulov, Malé Karpaty aj rakúsky Schattenberg. My tomu veríme. A na jar alebo v lete si to prídeme overiť osobne. Samozrejme, aj s Fantou – psy sem majú vstup povolený.

Príspevok Zimná prechádzka okolo Valtíc: vinohrady, kolonáda a pokoj Južnej Moravy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zjesenilo sa. Vzduch vonia po hrozne a lístie sa hrá na paletu farieb. Pálava volá vinicami, ale my sme sa tentoraz rozhodli ísť proti prúdu. Žiadne burčiaky, žiadne davy. Len pokoj, voda a vtáky. Lednické rybníky – miesto, kde sa jeseň usadí ako maľba.

Ako sa tam dostať

Z Břeclavy smerom na Lednice, hneď oproti autocampu Apollo, je menšie parkovisko. Tam sme nechali auto – a rovno na parkovisku nás privítala prvá informačná tabuľa náučného chodníka Lednické rybníky. Ako sme neskôr zistili, bola to vlastne posledná tabuľa trasy. My sme sa totiž vydali v protismere – ale úprimne, na tejto ceste neexistuje zlý smer.

Okolo štyroch rybníkov

Náučný chodník vedie okolo štyroch jazier: Nesyt, Hlohovecký, Prostřední a Mlýnský rybník.
My sme zvládli tri z nich – a začali sme pri Mlýnskom rybníku. Lesná cesta sa vinula tesne popri brehu, a tak sme nemali šancu zablúdiť. Na každej križovatke stačilo držať sa vody – a tá nás viedla.

Apollónov chrám: prvá zastávka

Len pár metrov od parkoviska sa týči elegantná klasicistická stavba – Apollónov chrám. Patrí medzi takzvané „salety“ Lednicko-valtického areálu, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Osem dórskych stĺpov, terasa s výhľadom na jazero a atmosféra dávnych čias.
Keby sme išli trasu „správne“, zrejme by sme si tu v závere posedeli. Ale keďže sme boli len na začiatku, čakali sme ešte na svoju odmenu.

Hraničný zámoček: medzi Rakúskom a Moravou

Z lesa sme sa vynorili pri Hlohoveckom rybníku, kde nás privítal Hraničný zámoček – ďalší klenot Lednicko-valtického areálu. Kedysi skutočne stál na hranici Rakúska a Moravy, čo pripomína aj nápis na fasáde: Zwischen Österreich und Mähren.
Dnes je z neho štýlový hotel s reštauráciou, kde si môžete dopriať kávu alebo zmrzlinu na terase s výhľadom na hladinu.

Rybničný zámoček a ornitologické rozhľadne

Po krátkom oddychu sme sa stočili späť – tentoraz po druhej strane rybníkov. Krajina sa otvorila, vietor voňal trstinou a slnko sa zrkadlilo na hladine.
Poslednou zastávkou bol Rybničný zámoček, pôvodne domček rybárov a poľovníkov vtáctva, dnes elegantné miesto na oslavy a ubytovanie. Odtiaľ to bolo k autu už len asi tri kilometre – ideálny čas spomaliť a užiť si pokoj jesenného dňa.

Popri ceste sme míňali ornitologické rozhľadne, z ktorých sme sledovali divé husi, kačice a množstvo vtáctva, ktoré v Bratislave človek neuvidí ani v ZOO. Lednické rybníky patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality v Českej republike a sú zapísané aj na zozname mokradí medzinárodného významu.

Záver: balzam na dušu

Na tachometri sme mali takmer 12 kilometrov, ale v hlave úplné ticho.
Po náročnom týždni to bol balzam – voda, ticho, vietor v trstinách a pár kačíc, ktoré sa nestarajú o svet okolo.
Lednické rybníky nie sú o výkone. Sú o tom, ako sa zhlboka nadýchnuť.

Tipy na výlet v okolí:

• Zastavte sa v Ledniciach (zámok, skleník, Minaret).
• Prejdite sa po Pálave alebo si spravte vínny okruh Mikulov – Pavlov.
• Na bicykli sa dá celý Lednicko-valtický areál zvládnuť ako pohodový víkendový trip.

Príspevok Lednické rybníky: jesenný tip na výlet v srdci Pálavy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Rozhľadňa Akátová věž sa nachádza na vrchu Výhon, ktorý je súčasťou Dyjsko-svrateckého úvalu a so svojou výškou 355 m n. m. je zároveň jeho najvyšším bodom. Rozhľadňu postavili na Pálavských lúkach nad mestom Židlochovice a práve tam sme začali náš výlet.

Židlochovice

Do Židlochovíc sme sa doviezli autom. Hneď pri vstupe do mesta nás hnedé informačné tabule smerovali na parkovisko k rozhľadni na Výhone. Bez problémov sme zaparkovali na ulici Legionářská a ďalej sme už pokračovali po vlastných. Sledovali sme zelené turistické značenie.

Miernym stúpaním sme popri domoch prešli až na koniec mesta a plynule sme asfaltovú cestu vymenili za príjemne širokú prašnú cestu, ktorá nás previedla pomedzi vinice až na otvorené lúky. Tam sa nám po prvýkrát naskytol výhľad na vežu v celej jej kráse. Z tohto bodu nám už chýbal iba posledný minivýšľap k cieľu našej cesty. Z miesta, kde sme nechali auto, sme k rozhľadni prešli cca 2 km.

Rozhľadňa Akátová věž

Rozhľadňa Akátová věž je skutočné krásna. Už z jej názvu je zrejmé, že ju postavili z agátového dreva, ktorého v okolí veže rastie neúrekom. Rozhľadňa svojím architektonickým výzorom pripomína hradnú vežu. Veža dosahuje výšku takmer 18 m. Na jej vrchol sa vystupuje točitým schodiskom obloženým agátovými trámami. Schodisko dovedna tvorí 76 schodov, z toho tri betónové hneď v úvode výstupu, 61 drevených a na úplný záver 12 kovových schodov.

Vežu oficiálne otvorili v roku 2009. Vstup na ňu je možný celoročne a bezplatne.   

Výhľady na Pálavu

Z veže sa nám naskytol výhľad na Pálavu. Výhľad na okolitú krajinu bol skutočne excelentný, keďže v čase našej návštevy sa všetko naokolo prebúdzalo zo zimného spánku. Jar je skutočne čarovná....

Z vrchu veže sme si všimli ešte niečo zaujímavé, iba pár metrov od nej. Samozrejme, zvedavosť nám nedovolila odísť bez toho, aby sme zistili, čo to je. Keď sme zišli z veže, naše kroky zamierili k tomu čudesnému útvaru v tvare gule s krížom. Až následne som si vygooglila, že táto inštalácia predstavuje jedno zo zastavení v rámci Krížovej cesty v Židlochoviciach.  

Rozhľadňa Akátová věž je prístupná viacerými cestami. Ale keďže na tento výlet sme sa opäť vybrali autom, do mesta sme sa vrátili tou istou cestou, ktorou sme vyšli k rozhľadni. A potom sme sa tým naším autíčkom odviezli ešte do Hustopeče, aby sme si vychutnali výhľady z ďalšej rozhľadne. Tentokrát v mandľových sadoch.... Ale o tých sme písali už minulý rok.

Príspevok Rozhľadňa Akátová věž na vrchu Výhon zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak ste fanúšikmi Pálavy a rozhľadní a neustále hľadáte niečo nové, rozhledna Kobylí by mala byť na vašom zozname. Nie je to len taká obyčajná veža s rebríkom a schodmi, kde sa pri každom druhom stupni pýtate, či to za ten výhľad stojí. Nie, tu je to iné!

Rozhľadňa na Kobylom vrchu je kúsok architektonickej geniality, ktorá premenila špirálovitý chodník na dobrodružstvo. Vážne, stačí sa prejsť a ste hore. Bez zadýchania, bez boja s gravitáciou, bez potreby prehodnocovať svoj vzťah k turistike. To je presne ten typ miesta, kde aj deti nadšene bežia hore a dospeláci sa tvária, že ich kolená s tým nemajú žiaden problém.

Rozhledna Kobylí

Rozhľadňa sa nachádza v malebnej obci Kobylí na južnej Morave, presnejšie na vrchu Homole, vo výške 334 m n. m. Ak sa vám zdá, že to neznie ako alpská výška, máte pravdu, ale verte, že výhľad odtiaľ stojí za to. Okrem vína (ktoré, čo si budeme hovoriť, je tu všade) si užijete panoramatický výhľad na Pálavu, vinice a pri dobrých podmienkach dokonca aj Malé Karpaty.

Ako sa tam dostať?

Navigácia nás priviedla na neplatené parkovisko pre návštevníkov rozhľadne (majú tu dve, takže žiaden stres s parkovaním). Odtiaľ vedie k rozhľadni pohodlná, asi 500-metrová cestička. Ideálne aj pre rodiny s kočíkmi alebo starých rodičov, ktorí chcú mať výhľad bez námahy.

Prečo je taká výnimočná?

Rozhledna Kobylí má dĺžku 65 metrov a postupne sa díha do výšky 7,6 metra. Najväčší šok? Nemá ani jeden schod! Áno, čítate správne. To znamená, že sa na ňu dostane každý – deti, kočíky, cyklisti, babky, dedkovia a možno aj zvedavé kozy z okolitých pastvín.

Na podlahe rampy objavíte informačné tabule so šípkami, ktoré ukazujú na zaujímavé miesta v okolí alebo prinášajú fakty z histórie obce Kobylí. Celoročne otvorená, zdarma a s parádnym výhľadom? Toto je miesto, kde sa jednoducho musíte vybrať.

Pálavské dojmy

Rozhledna Kobylí nás dostala! Ale keďže sme tam boli vo februári, vinohrady boli ešte taký trochu "zimný minimalizmus". Preto sme si povedali, že sa sem určite vrátime, keď bude viac tepla, viac farieb a samozrejme viac ochutnávok v okolí. Lebo povedzme si úprimne, k dobrému výhľadu patrí aj dobré víno!

Takže ak hľadáte miesto na pohodový výlet, kde sa netreba šplhať po nekonečných schodoch a ešte si užijete dychberúcu panorámu, Kobylí vrch je pre vás to pravé.

Príspevok Rozhledna Kobylí: výhľad na vinice ktorý nemá schody zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vlakom a bicyklom do Moravské Amazonie. Je to jedinečná oblasť na Južnej Morave, iba kúsok od poslednej vlakovej stanice Kúty. Stretávajú sa tu rieky Morava a Dyje. Táto divoká a malebná oblasť sa vyznačuje rozmanitou faunou, hustými lesmi, mokraďami a ramenami riek, ktoré vytvárajú fascinujúce scenérie. Cykloturistika je tu skvelý spôsob, ako toto prírodné bohatstvo objaviť. Pritom je iba na skok zo stanice Kúty.

Sútok Moravy a Dyje

Najväčším lákadlom tejto oblasti je sútok riek Morava a Dyje, kde sa obe rieky stretávajú na trojhraničnom bode medzi Českom, Rakúskom a Slovenskom. Trasa vedie cez lužné lesy s bohatou flórou a faunou, ideálnou pre milovníkov prírody. Trasa z Kútov k sútoku je približne 10 km (jednosmerne) pri ľahkej náročnosti. ktorú zvládnu aj rodiny s deťmi. Sútok riek Moravy a Dyje nás očail, divoká príroda, pozorovanie vtákov, zvierat a pokoj na duši.

Lužní lesy v oblasti Pohansko

Pohansko, nachádzajúce sa na juhu od Břeclavi, je archeologické nálezisko a jedno z významných lokalít Veľkomoravskej ríše. Trasa vedie cez lužné lesy plné mŕtvych ramien, a ponúka pokojné prostredie s mnohými zastávkami pri historických a prírodných pamiatkach.

Z Kútov cca 15 km jednosmerne po hrádznej cyklotrase. Archeologické nálezisko Pohansko a zámok Pohansko vás očarí a objavíte krásne moravské lužné lesy. V lete pozor na komáre. Repelent odporúčame ako povinnú výbavu.

Lednicko-valtický areál

Hoci táto trasa nie je priamo v sútoku Moravy a Dyje, treba ju spomenúť. Lednicko-valtický areál je blízko a ponúka krásne cyklotrasy popri historických zámkoch, rybníkoch a záhradách. Obľúbená cyklotrasa vedie z Lednice cez zámok Valtice až k hraniciam s Rakúskom. Top pre rodiny s deťmi.

Podľa typu trasy sa z Břeclavi do Lednice – Valtice areálu dostanete do 10 km. Z Kútov je to ďalších 15 km. Na cestách sú na cyklistov zvyknutí. Zámky Lednice, Valtice a Mikulov vás nadchnú. Nádherné rybníky, záhrady a pamiatky UNESCO nájdete na každom kilometri. Ak ste ešte nezažili Lednice, neváhajte. Nádherný turistický kút na juhu Moravy.

Cyklotrasa Mikulčice – Kopčany

Táto trasa spája významné historické miesta na česko-slovenskej hranici. Vedie cez historické nálezisko v Mikulčiciach, kde sa nachádzajú pozostatky Veľkomoravskej ríše, až po malú obec Kopčany, kde môžete navštíviť starobylý Kostol svätej Margity.

Moravská stezka

Moravská stezka je dlhšia cyklotrasa, ktorá vedie popri rieke Morava. Táto cyklotrasa sa dá spojiť s trasami okolo sútoku Moravy a Dyje a prechádza cez krásnu oblasť Moravy, vrátane vinohradov a dediniek s tradičnou architektúrou. Celá Moravská stezka má dĺžku viac ako 300 km, ale môžete si vybrať najkratšie úseky v okolí Kútov a Břeclavi.

Rybničná sústava a Niva Dyje

Niva Dyje je prírodná rezervácia s množstvom rybníkov, ktoré slúžia ako dôležité miesta pre pozorovanie vtákov. Trasa vedie popri rybníkoch s scenériou, kde si môžete vychutnať ticho a pokoj tejto oblasti. Dĺžka cca 10-20 km v závislosti od konkrétnej trasy. Zaujívavé cyklotrasy a pozorovanie vtákov, rybníkov, bohatá flóra a fauna to istia.

Cyklotrasa Lanžhot – Soutok

Lanžhot je hraničná obec medzi Kútmi a Břeclavou. Táto cyklotrasa vedie z obce Lanžhot cez lužné lesy až k sútoku Moravy a Dyje. Cesta je veľmi nenáročná a vedie krásnou prírodou. Ojedinelé močariská a lesy vám vyrazia dych. Ako cesta do praveku. Celý cyklo okruh zvládnete do 30 km.

Odporúčania pre cykloturistov v Moravskej Amazónii:

• Výbava: vzhľadom na vlhkosť oblasti a lužným lesom sa odporúča mať kvalitný bicykel s dostatočným zabezpečením pred vodou. Nezabudnite na repelent proti hmyzu a dostatok vody.
• Najlepší čas na návštevu: Jarné a letné mesiace sú najvhodnejšie. Vtedy je príroda v plnom rozkvete a teplote. Pozor na záplavy. Amazonie je podmáčaná a často aj pod vodou. Preto tu často vyhlasujú zákaz vstupov na lesné chodníky.
• Ísť vlakom a bicyklom do Moravské Amazonie je lepšie ako autom. Vlaky chodia často a nemusíte riešiť a parkovanie a vracanie sa k autu. Začnete v kútoch, skončíte v Břeclavi.
• Pozorovanie vtáctva: Oblasť je rajom pre ornitológov, takže si vezmite ďalekohľad na pozorovanie vtákov, ako sú bociany, volavky či orly.

Vlakom a bicyklom do Moravské Amazonie

Moravská Amazonie je skvelou destináciou pre tých, ktorí milujú prírodu, ticho a pokoj. Objavíte prevažne nenáročné cyklotrasy, vhodné pre rodiny s deťmi. Ponúkajú množstvo krásnych výhľadov a jedinečných prírodných zážitkov. Ale to hlavné, celá oblasť je iba kúsok od stanice Kúty, kam sa dostanete z Bratislavy za pár eur a hodinku vlakom.

Príspevok Vlakom a bicyklom do Moravské Amazonie alebo prečo vystúpiť z vlaku v Kútoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na FB som si prednedávnom prečítala status jednej panej, v ktorom sa posťažovala, že ten jej bocian, ktorý s ňou mal letieť na Pálavu, ju omylom odhodil o 200 km ďalej. Úplne chápem ponosy tejto panej, cítim to nejako podobne. Ten môj bocian ma síce odhodil o trochu bližšie k Pálave, ale aj tak minul cca o 100 km. A tak mi nezostáva nič iné, iba sa spoliehať, že možno raz sa mi splní môj sen väčšinu svojho času tráviť v tejto krásnej oblasti. A zatiaľ sa môžem tešiť aspoň na občasné výlety týmto smerom. Tentokrát na Pálavské vrchy. :-)

Pavlov

Jeden taký sme absolvovali v jednu krásnu aprílovú sobotu. Počasie vôbec nenaznačovalo, že v kalendári aktuálne „svieti“ apríl, ale zdalo sa, že ráno sme sa zobudili do horúceho letného dňa. Dňa ako stvoreného na prechádzku ponad juhomoravské vinice.

Náš výlet sme začali v Pavlove, do ktorého nás doviezli „naši“ chlapi. Vyhodili nás v centre dediny a už iba v čisto babskej zostave sme sa vybrali na prechod Pavlovskými vrchmi. Naším prvým medzicieľom bol Dívčí hrad (tiež Děvičky, Maidberg alebo Maidenburg). Zablúdiť sa nedalo, cesta k hradu bola v dedine super označenú hnedými šípkami, ktoré za dedinou nahradila zelená turistická značka.

Dívčí hrad

Opustili sme cestu ponad vinice a vošli sme do lesa. Tu nás čakalo jediné prudšie stúpanie nášho výletu. Stúpanie však netrvalo dlho a už po pár minútach sme sa dostali na križovatku ciest priamo pod hradom. K hradu to už bolo len pár krokov. Tesne pod hradom stojí malá búdka, v ktorej sme si zakúpili lístky a mohli sme vstúpiť do areálu hradu.

Hrad síce nie je veľký a v zásade z neho zostali zachované iba obvodové múry, ale určite stojí za pozretie. A úplne najviac stoja za to výhľady z neho. Pohľad na zvlnené polia a vinice, dedinu pod nami a vodnú nádrž Nové Mlýny je úžasný. Ťažko sa ho dalo nabažiť. Napokon sme to zvládli a vrátili sme sa pod hrad na križovatku ciest, aby sme si vybrali, ktorou pôjdeme ďalej.

Cez Pálavské vrchy

Vybrali sme si cestu do Mikulova po červenej. A tak sme začali mierne stúpať k najvyššiemu bodu tohto výletu – k vrchu Děvín (549 m. n. m.). Stúpanie nebolo náročné a ani dlhé. Červená značka nás síce nevyviedla až k vysielaču na Děvíne, ale nám to nevadilo, keďže excelentné výhľady sa nám ponúkali aj počas prechodu tesne pod vrcholom Děvína. Následne sme začali klesať.

Klesaním sme sa dostali k ďalšiemu výhľadovému miestu, kde sme sa opäť chvíľu zdržali a pokračovali sme ku križovatke ciest „Soutěska“. Odtiaľ sme sa mohli vrátiť okruhom do Pavlova, my sme však pokračovali ďalej po červenej do Mikulova.

Sirotčí hrádek

Červená nás o chvíľu doviedla najprv na kraj lesa, odkiaľ sa nám naskytol pohľad na náš druhý medzicieľ – hrad Sirotčí hrádek a následne nás voviedla do obce Klentnice. 

Prešli sme kus cesty obcou a červená značka nás odviedla vpravo, aby sme sa kratučkým výstupom dostali až k samotnému hradu. Neveľký hrad so zaujímavou dvojdielnou dispozíciou tvorí typickú siluetu Pavlovských vrchov. Po krátkej prehliadke hradu sme pokračovali v našich plánoch. Stále sme sa nechali viesť červenou značkou, prešli sme popri futbalovom ihrisku a opäť začalo krátke stúpanie. Vyšli sme na „stolovú horu“, odkiaľ sa nám naskytli opäť tie fascinujúce výhľady na vinicami pokrytú krajinu. Pálavské vrchy. Prešli sme kúsok od vysielača a začali sme zostupovať po chodníku pomedzi kríky, ktorý bol upravený do schodiska nadol. Doviedol nás až ku viniciam.

Na Mikulov

Ďalej sme pokračovali popri viniciach. Dlhší čas sme išli iba rovno, no neskôr nás značka odklonila vpravo, aby sme vyšli na kopček, kde sa nám naskytol ďalší nádherný výhľad – priamo na mesto Mikulov. Nasledoval zostup k jaskyni na Turoldu, ktorá sa nachádza tesne za mestom Mikulov. A pomedzi mikulovské domčeky sme prešli až do centra mesta, záverečného cieľa nášho výletu.

A áno, po dobrom neskorom obede, sme skončili v jednej z mnohých vinární     

Príspevok Pálavské vrchy, túra hrebeňom ponad juhomoravské pivnice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prišla jar. Tohto roku asi aj trochu skôr, ako by sa očakávalo. Jarnú krásu možno obdivovať takmer na každom kroku, my sme sa vybrali na Južnú Moravu, konkrétne výlet do Hustopeče. Na Hustopečskom starom vrchu totiž stojí vo výške cca 300 m. n. m. na okraji mandľového sadu pomerne nová rozhľadňa (otvorená bola v roku 2012) a z nej by mal byť dokonalý výhľad priamo do rozkvitnutého sadu.

Mandľové sady

Unikátne nielen v Čechách, ale aj v celej Európe. Mandľové sady v Hustopeče obsahujú niekoľko stoviek stromov. Sú najkrajšie práve v období, keď sú stromy v kvete. Začiatok jari je ideálny na ich návštevu. Aj keď som presvedčená, že príjemné prostredie poskytnú návštevníkovi počas celého roka.

Rozhľadňa v Hustopeče

K rozhľadni vedie niekoľko dlhších či kratších cestičiek. Na niektorých sa nachádzajú aj náučné tabule. My sme boli na tento výlet trochu nepripravení, takže sme si z ciest nemohli vyberať. Išli sme od parkoviska, na ktoré nás doviedli navigačné šípky v meste. Naozaj sa nedalo zablúdiť. Na každej križovatke boli šípky, ktoré nás bezpečne doviedli na parkovisko.    

Auto sme nechali na parkovisku a my sme sa ďalej vybrali peši k rozhľadni, ktorú bolo vďaka jej polohe na kopci vidno už zďaleka. Prešli sme cca kilometer a dostali sme sa k rozhľadni. A priamo pod ňou sa nám naskytol pohľad, ktorý asi ani neviem opísať.

Radšej pridávam niekoľko fotiek, pričom musím skonštatovať, že fotka nezachytí tú krásu, ktorú sme my videli naživo. Skrátka: Bolo to nádherné.

Mandľové sady Hustopeče

Trochu sme sa poprechádzali pod rozkvitnutými stromami. Cítili sme sa ako v rozprávke. Mandľovníky sme chceli obdivovať aj z výšky, ale na rozhľadňu sme napokon nešli. Bolo tam nekonečne veľa ľudí a vôbec nás nelákalo postaviť sa do radu ku nim. Výhľad z rozhľadne je nepochybne nádherný, my sme však boli spokojní aj pod stromami.

V malej búdke pri sade sa dali kúpiť maškrty z mandlí. Samozrejme, neodolali sme a trochu sme si pomlsali. Potom už len cesta späť k autu.

Výletík to bol naozaj kratučký, ale na estetické zážitky naozaj veľmi bohatý. A keď sme už boli na Morave, samozrejme, museli sme pokračovať ďalej. Cez vodnú nádrž Nové Mlyny do Mikulova. A to už je klasika. Výlet do Hustopeče a mandľových sadov sa vydaril. Pálava je proste dokonalá v každom ročnom období.

Príspevok Výlet do Hustopeče zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Aj srnky, aj kopce, aj blato, aj víno, aj zámky, aj čarodejnice. Hlavne dobrá partia, slnko a vietor vo vlasoch a prvomájová Pálava. Prvomájová Pálava turistická i cyklistická začala búrlivo. 4 stupne nad nulou a intenzívny dážď už od Bratislavy odradili aj ortodoxných "7 kopciarov". Nie však nás.

Čo predpoveď počasia od piatku sľúbila, to splnilo. V sobotu sme sa prebudili do krásneho slnečného rána. Naše dve partie (turistická a cyklistická) boli už od 9,00 v teréne. Na sobotu bol naplánovaný prechod Pálavou cez náučný chodník od Pavlova do Mikulova.

Pavlov, Dívčí a Sirotčí hrad

Náučná trasa Pavlov, Dívčí hrad, Sirotčí hrad, Mikulov, Kalvária dali zabrať. Inak pohodová vychádzka s prevýšením okolo 750 m sa po intenzívnom piatkovom daždi premenila na blatové klzisko. Niekoľko zadkov si to aj odnieslo. Ako sa spúšťame z hradu dole, zrazu nás niekto osloví. "Nie ste vy zo 7 kopcov?", Áno" vravím a zdravím ďalšiu partičku jedenástich utajených. :-)

Cestou stretávame aj štvrtú skupinku. A na nášho parťáka, Frantu v zhone zabúdame. Že mám vybitý mobil, telefón aj GPS vravieť nemusím. Vek nepustí.

Naučná stezka na Mikulov

Nad Pavlovom objavujeme skvelý bufet kde podávajú Žbrndu (miestnu malinovku s rovnomenným názvom) a skvelé ne-euro pivo. V Kletnici stretávame doprovodné vozidlo. Zbiera deti a prvých odpadlíkov. Hrdinovia idú ďalej. Cestou stretávame davy turistov, každý má v ruke vínový pohár. Bohvie prečo. Náučná stezka cez Pálavské vinohrady od sklípku ku sklípku musí byť náročná. :-)

Kalvária Mikulov

V Mikulove po výdatnom obede lámeme ešte krížovú cestu. Až na vrch. Volíme kratšiu cestu a bajky musia ísť stranou. Toto sa naozaj na bicykloch nedá. Šplháme sa medzi skalami ako kamzíci, výhľad nám všetko vynahradí. Dojazd okolo strednej Mlynskej nádrže už len poistí kilometre. Večer pripravujú deti vystúpenie, otvárame lahvinku a niektorí hrdinovia vrátane Lejdy ihneď spia.

Lednicko Valtický areál

Nedeľný plán je jasný. Vyjazd na Lednicko Valtický areál okolo priehradnej nádrže Nové mlýny a ešte trochu navyše. Bulhary, Lednice, Januv hrad, 3 grácie, Valtice, Sedlecká pohraničná cesta, Mikulov a Dolné Vestenice. Obdivujeme Marcelu, ktorá ako začiatočník s nami dáva nášup 85 km na krosovom bicykli. Aj to vyzerá, že má toho plné kecky, ale neprizná. Nedeľný večer prebieha v duchu pálenia moravských čarodejníc.

Zámoček Belvedere

V pondelok nás čaká krásne, ale veterné počasie. Ráno 5 poobede 20 stupňov, ale ten vetrík 36 km/h radšej bicykle odkladáme a dávame lednicko - valtický areál po svojich. Ak si chcete užiť turistiku a nezblázniť sa z davu, nechoďte radšej cez sviatok do Ledníc. Odparkujte niekde popri rybníkoch a trasách, ideálne Bulhary, Hlohovec, alebo zámoček Belvedere a užite si kľud v nekonečných a skvelo udržovaných parkoch plných mokradí a rybníkov. Neviem si predstaviť, ako to tu funguje, keď majú v lete komáre raj. :-)

Lednicko Valtický areál

Výlety na Pálave sú príjemné a nenáročné

Prvomájová Pálava turistická i cyklistická sa vydarila. Tu je zopár rád, ak si chcete Pálavu užiť:

1. Na Pálavu deň nestačí, ideálne predĺžený víkend.
2. Ubytovanie je tu kvôli intenzívnemu cestovnému ruchu celkom problém. Ak ste náročnejší, dajte pozor na jeho kvalitu. Kempy sú lacné a zväčša do pohody.
3. Pálava je o zámkoch, cyklistike a o víne. Tomu je všetko podriadené.
4. Ak chcete spoznať čo najviac, ideálny je bicykel. Všetko je cyklistom prispôsobené. Cyklotrasy, cesty, pamiatky, ... nebojte sa ísť aj s malými deťmi. Viete si voliť náročnejšie trasy i veľmi rekreačné túry. Na cestách sa jazdí veľmi ohľaduplne.
5. V lete je celé okolie posiate tisíckami cykloturistov. Ak preferujete kľud, voľte radšej pracovné dni, alebo mimo sezónu. Jar a jeseň sú na Pálave najkrajšie. A nie je tam tak teplo.
6. Ideálnym východiskom pre Pálavské vrchy sú Dolné Vestenice a Pavlov (priamo na priehrade). Ak máte bicykel aj Strachotín a širšie okolie. Všetko je prepojené.
7. Neobíďte veľmi moderne poňaté archeo múzeum v Pavlove. Ak chcete absolvovať Lednicko - Valtický areál, nemusíte byť v Ledniciach v centre, ktoré sú až preturizované. Voľte radšej menšie dedinky popri ceste: napr. Bulhary, Valtice, ....
8. Kľúčové trasy sú:
   - Náučná stezka Pálava (Pavlov, Mikulov) a
   - Vinná stezka Pavlov
   - Lednicko Valtická cyklomagistrála (štartuje v Ledniciach, ide cez všetky pamiatky, Valtice, až do Mikulova.)
9. Ak idete urobiť jednodňovku na bicykli využite spoj ZSSK do Kútov. Vlak chodí hore, dole, každú hodinu. A prevezte sa po starej ceste cez Moravu a Břeclav do Ledníc. Už za Kútami smerom na Lanžhot vás čaká nádherná oblasť Podluží. Po celej ceste (aj cez Břeclav sú perfektne značené cyklotrasy)

photo: Reštartnisa, Peter Kovaľ, Ivan Labic

Príspevok Prvomájová Pálava turistická i cyklistická zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.