Kysuce sú krajom rozhľadní. Takmer každý výraznejší kopec v Javorníkoch či Kysuckých Beskydách zdobí drevená veža, ktorá ponúka výhľady za odmenu. My sme si pre náš halloweensky výlet vybrali tú najstaršiu a podľa mnohých najsympatickejšiu – Mikovčákovu rozhľadňu na vrchu Kamenité.

🧭 Z Turkova „na inštinkt“: Cesta hore

Náš okruh sa začal v obci Turzovka, konkrétne v časti Turkov (osada U Valčuhov). Ak sa sem vyberiete autom, parkovanie v úzkych uličkách Turkova vyžaduje trochu kreativity a tolerancie domácich.

Hoci sme zo začiatku turistickú značku hľadali márne, Kysuce nás naučili jedno: dôveruj inštinktu a choď hore. * Lúky a osady: Prvé metre cez lúky nad osadou nás odmenili tými najkrajšími jesennými výhľadmi. Slnko vyťahovalo farby z listnatých lesov a cesta ubiehala v dokonalej pohode.

• Nemedovníková chalupa: Cesta lesom nás priviedla k luxusnej horskej chate, ktorá v opustených kopcoch pôsobila ako zjav. Práve tu sme konečne narazili na žltú turistickú značku, ktorá potvrdila, že náš smer je správny.

🔭 Vrch Kamenité (834 m n. m.)

Po krátkom lesnom stúpaní sa pred nami otvorili lúky vrcholu Kamenité. Okrem dreveného prístrešku tu stojí malá, ale mimoriadne fotogenická Mikovčákova rozhľadňa.

• Najstaršia na Kysuciach: Postavená v roku 2005 rodinou Mikovčákovcov, dnes patrí k ikonám regiónu.
• Výhľady: Napriek svojej nízkej výške ponúka za dobrého počasia panorámu, ktorej dominujú Javorníky a Beskydy. My sme mali šťastie – vďaka ostrej jesennej viditeľnosti sa nám na horizonte ukázali aj Vysoké Tatry.

🎃 Halloweensky horor v opustenej chate

Aby sme sa nevracali tou istou cestou, zvolili sme trasu po červenej značke smerom na Dlhú nad Kysucou. Práve tu nás čakala reportážna časť dňa.

Mimo značky, ukrytá v hustom lese, stojí rozpadnutá chata. Vybité okná, myšami ohlodané matrace a dvere obtočené reťazou – ideálne kulisy pre hororový film. Pre naše deti sme tu ukryli „halloweensky poklad“ v podobe strašidiel a tekvíc. Strach v očiach pubertiakov a následný smiech bol tou najlepšou bodkou za výstupom.

🚌 Návrat do Turkova

Zostup z chaty do Dlhej nad Kysucou bol „kysuckou klasikou“ – cestou-necestou cez šmykľavý terén pod vedením nášho neomylného vodcu. Do civilizácie sme sa však dostali v poriadku.

• Logistický tip: Z Dlhej späť do Turkova vedie asfaltka. Ak budete mať šťastie ako my, „stopnete“ si miestny autobus, ktorý vás odvezie priamo k autu U Valčuhov.

📥 [INFO-KARTA] Výlet na Kamenité

• Trasa: Turzovka (Turkov) – Kamenité – Dlhá nad Kysucou – Turkov.
• Dĺžka: 11,5 km (okruh).
• Náročnosť: Nenáročná (vhodná aj pre rodiny s deťmi).
• Čas: cca 4 hodiny pohodovým tempom.
• Zaujímavosť: Mikovčákova rozhľadňa je najstaršou vyhliadkovou stavbou na Kysuciach.

💡 FAQ: Čo treba vedieť pred cestou?

Príspevok Mikovčákova rozhľadňa na Kamenitom: Jesenná idylka a halloweenske dobrodružstvo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vianočný Edinburgh je výzva, ktorá vás buď pohltí svojou históriou, alebo vám (ako mne) ukáže, že aj tie najlepšie plány môže nabúrať jeden tvrdohlavý Bolt.. Ak máte na toto škótske kráľovstvo len 24 hodín, musíte nasadiť rýchle tempo.

Tu je môj návod, ako vyžmýkať z Edinburghu za jeden deň maximum, a to aj v mrazivom decembri.

✈️ Príchod: Lekcia z letiska (Bolt vs. MHD)

Môj príchod bol trochu rozpačitý. Pristáli sme po ôsmej večer a ja som sa spoliehala na Bolt. Po štyroch neúspešných pokusoch o nájdenie vodiča prišlo vytriezvenie.

Moja rada znie: V Edinburghu sa na Bolt nespoliehajte. Stavte na letiskový bus č. 100. Stojí priamo pred halou, lístok (Single ticket) kúpite u šoféra za 6 libier a odvezie vás pohodlne až na Shandwick Place v centre.

🏰 Edinburgh Castle: Dominanta na skale

Ráno sme vyrazili hneď na otváračku o 9:30. Lístky sme mali kúpené online (odporúčam!), aby sme sa nezdržiavali. Namiesto audio sprievodcu som za 6 libier zvolila papierového sprievodcu – krásnu paperbackovú knižku, ktorá nám zostala ako suvenír.

Hrad postavený na čadičovej skale Castle Rock ponúka neskutočné panorámy na Staré aj Nové mesto. Prešli sme ho celý – od škótskych korunovačných klenotov cez väzenské kobky až po slávne delo One o’Clock Gun.

🧙‍♂️ Old Town: Harry Potter a Santovia na motorkách

Z hradu sme zišli na slávnu Royal Mile, no hneď sme odbočili na Victoria Terrace. Je to terasa priamo nad Victoria Street – najfotogenickejšou ulicou mesta s farebnými domčekmi a mačacími hlavami. Práve táto ulica vraj inšpirovala šikmú uličku v Harrym Potterovi. Ak ste fanúšikmi, tu si prídete na svoje – obchodíky s prútikmi sú na každom rohu.

Naše kroky viedli ďalej na Grassmarket. Kedysi popravisko a dobytčí trh, dnes miesto plné barov. My sme tam namiesto popravy „načapali“ niečo oveľa lepšie: Santu Clausa v krčme! Vďaka tomuto výletu už môj syn vie, že Santa nelieta na saniach, ale jazdí na motorke.

⚽ Odbočka pre fanúšikov: Tynecastle Park

Keďže cestujem so synom, zarytým futbalistom, nemohli sme vynechať štadión klubu Heart of Midlothian. Cesta k Tynecastle Park nám pešo zabrala asi 30 minút. Bola mi taká zima, že som odmietla čakať na autobus (grafikon je tu skôr orientačný), a vďaka rýchlochôdzi som sa konečne kvalitne zahriala.

🏛️ Royal Mile a magický Calton Hill

Vrátili sme sa na kráľovskú míľu, ktorá spája hrad s palácom Holyroodhouse (oficiálne sídlo britského panovníka). Táto ulica je srdcom mesta zapísaným v UNESCO a hoci má stovky rokov, stále v nej pulzuje život a obchod.

Záver dňa patril Calton Hillu. Internetové rady neklamali – výhľad na mesto a more pri západe slnka bol priam excelentný. Ak chcete tú najlepšiu fotku Edinburghu, musíte ísť práve sem.

🎄 Vianočný Edinburgh a rozlúčka

Keď sa definitívne zotmelo, zakotvili sme na vianočných trhoch. Atmosféra bola typicky škótska, suveníry krásne a peňaženka... no, tá poriadne zaplakala. Ale stálo to za to.

❄️ FAQ: Čo potrebujete vedieť (rýchle info)

Edinburgh mi dal pocítiť svoju jedinečnú atmosféru a ja už teraz viem, že sa sem musím vrátiť. Nabudúce na dlhšie a určite vyrazím aj za hranice mesta – a nebude to len za lochnesskou príšerou.

Príspevok Vianočný Edinburgh za jeden deň zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Gbely – malé mestečko na Záhorí, známe najmä náleziskami ropy. Tento rok sme sem zavítali ako súčasť výzvy 7 kopcov 3 jazerá, ale pri príprave itinerára sme zistili, že okolie má čo ponúknuť aj mimo Adamovských jazier – vyhľadávanej rekreačnej oblasti a jednej z najvýznamnejších ornitologických lokalít na Slovensku. Zaujala nás Mojmírova bašta.

A tak sme sa pozreli po miestnych zaujímavostiach. A čo sme našli? Rozhľadňu. Lebo keď zbadáme rozhľadňu, máme jasno: cieľ výletu máme. Slovensko ich má neúrekom a takmer každá z nich sľubuje aspoň malý výhľad, ktorý stojí za pár minút chôdze.

Mladučká bašta s veľkým príbehom

Rozhľadňa Mojmírova bašta patrí medzi mladšie stavby – Záhoráci ju dokončili v roku 2023. Na tabuli sme sa dozvedeli, že stavbu iniciovali miestni obyvatelia a vznikla pri príležitosti výročia príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. A že stojí pri drevenom dvojkríži? Práve on bol vlastne dôvodom, prečo sa rozhľadňa postavila. Pri bašte je ešte prístrešok s informačnými panelmi o histórii mesta – maličkosti, ktoré robia výlet o niečo bohatším.

Rozhľadňa sa týči na Ostrom vrchu – vysokom len 255 metrov nad morom, takže dostupná úplne pre všetkých. My sme vyrazili priamo z mesta: auto sme zaparkovali pri cintoríne na druhej strane obce (ak prichádzate od Adamovských jazier), prešli malý úsek po hlavnej ceste a odbočili vľavo. Za poslednými domami sme už vedeli, kam mieriť – a Mojmírova bašta sa pred nami objavila ako cieľ, ktorý netreba hľadať dlho.

Výhľad na štyri svetové strany

Mojmírova bašta je otvorená celoročne. Návod na slektronický vstup uvádzajú priamo na dverách. Vo vnútri sme našli kasičku na dobrovoľné príspevky a potom 46 schodov – ale verte, stáli za to. Na vrchu sa vám naskytne výhľad na všetky štyri svetové strany. Nám počasie až tak neprialo – vietor bol studený, občasná hmla zakryla horizont – ale napriek tomu sme sa kochali. A priznám sa, chvíľu som sa aj usmieval nad tým, ako vietor dokáže človeka „postaviť do reality“ – chvíľa a je po romantike výhľadu, radšej späť k zemi.

Turistika pre rodiny

Mojmírova bašta nie je náročný cieľ, ale určite stojí za to ju zaradiť do itinerára. A ak sa sem vyberiete s deťmi, je tu navyše sladká bodka – ihrisko Hviezdna brána, kde sa môžu deti vyšantiť a dopriať si malú zábavnú prestávku po ceste.

A ešte jedna vec – niekedy je krásne, keď ciele nie sú len vysoké hory alebo populárne jazerá. Niekedy stačí pár minút pri rozhľadni, vietor vo vlasoch, výhľad, ktorý hneď nie je dokonalý, ale aj tak vás rozosmial a naplnil radosťou z malých vecí. Presne to je Mojmírova bašta – mladá stavba, stará tradícia, a pohľad, ktorý dáva výletu presne ten správny „šťavnatý“ záver.

Príspevok Mojmírova bašta: rozhľadňa na Záhorí, ktorá stojí za návštevu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nemám rada zimu. Takú tú, čo ti vlezie pod bundu, do topánok aj do nálady. Ale Južnú Moravu mám rada vždy. Tak padla voľba: Zimná prechádzka okolo Valtíc. Aj v januári. Lebo tu platí jednoduché pravidlo: keď ti je vonku zima, o chvíľu sa niekde zohreješ. Na tele aj na duši. Víno, káva, koláč, polievka. Prípadne všetko naraz.

Práve preto je Južná Morava pre nás istota. Miesto, kam sa dá vyraziť aj v zime, keď nechceš gaučovať, ale zároveň netúžiš po heroických výkonoch. Navyše – ideálne aj na rodinný výlet, pokojne s deťmi či psom. A tak padla voľba na Valtice.

Prečo práve Valtice (aj v zime)

Valtice sú menšie vinárske mesto na juhu Moravy, ktoré väčšina ľudí pozná vďaka Lednicko-valtickému areálu. Zámok, vinice, pamiatky roztrúsené v krajine tak elegantne, že máš pocit, akoby niekto kreslil krajinu pravítkom a pohárom vína.

My sme si tentoraz vybrali cieľ, ktorý zvládne naozaj každý – Kolonádu na Reistne. Žiadna dráma, žiadne prevýšenia, len príjemná zimná prechádzka okolo Valtíc s výhľadmi a dostatkom priestoru na detské tempo… a psie dobrodružstvá.

Z centra mesta rovno do vinohradov

Auto sme zaparkovali priamo na hlavnom námestí. V zime bez stresu, parkovací automat po ruke, žiadne krúženie. Odtiaľ už len nasledovať 🔴 červenú turistickú značku – popri zámku, ulicami mesta a plynulo medzi vinohrady.

Asfaltová cesta okolo Valtíc vedie mierne do kopca, ale naozaj len symbolicky. Trasa má približne 2 kilometre a zvládli by ju aj deti na odrážadle (ak im neprekáža zima). My sme to mali „spestrené“ naším jazvečíkom Fantou, ktorý si vinohrady okamžite osvojil ako osobné ihrisko.

Vrchol dňa? Keď spoza kopca vybehla srna a Fantine poľovnícke gény sa prihlásili o slovo. Našťastie, po pár metroch jej došlo, že jazvečík predsa len nie je vlk. Hon skončil skôr, než začal, a my sme pokračovali ďalej – pomedzi vinice, ktoré v zime pôsobia trochu smutne, ale o to poetickejšie.

Kolonáda na Reistne: cieľ, ktorý vidíš už z diaľky

Zablúdiť sa nedá. Kolonáda je dominantou krajiny a vidíš ju prakticky po celý čas. Romantická klasicistická stavba z 19. storočia stojí na vrchu Reistenberg (Homola) a pôsobí presne tak, ako má – trochu vznešene, trochu teatrálne a veľmi fotogenicky.

V januári je síce kolonáda prístupná, ale vyhliadková plošina je otvorená len od apríla do októbra. To nám však náladu nepokazilo. Aj spod kolonády je výhľad na Valtice krásny a ten „hlavný dôvod“ na návrat je vlastne už jasný.

Hovorí sa, že z plošiny vidno vinohrady, Lednicu, Mikulov, Malé Karpaty aj rakúsky Schattenberg. My tomu veríme. A na jar alebo v lete si to prídeme overiť osobne. Samozrejme, aj s Fantou – psy sem majú vstup povolený.

Príspevok Zimná prechádzka okolo Valtíc: vinohrady, kolonáda a pokoj Južnej Moravy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Veľká Rača. Osobné skúsenosti z Kysúc: Najdlhšia bobová dráha, adrenalín na Dedovke a prečo "ľahká túra" na Raču z úst manžela znamená stúpanie.

„Neboj, je to úplne easy.“

Výlet na Veľkú Raču mi priniesol nielen krásne výhľady, ale aj životnú lekciu:
Nikdy never chlapovi, ktorý ťa chce vytiahnuť na turistiku.

Môj manžel Boris miluje Kysuce. Vie o nich všetko — od najlepších kapustníc až po to, kde sa dá najlepšie zablúdiť. Takže keď prišli predĺžené jesenné prázdniny, zamierili sme do Oščadnice. Náhoda (alebo osud) chcela, že práve nad ňou sa týči jeden z cieľov turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá – majestátna Veľká Rača (1 236 m n. m.).

Lanovka, bobová dráha a atrakcie v stredisku Dedovka

Keďže som bola po celom týždni vyšťavená, požiadala som Borisa, aby vybral ľahšiu trasu.
A on s úplnou istotou zahlásil:

„Neboj, je to easy. Na Dedovku pôjdeme lanovkou, z Dedovky na Veľkú Raču je to len malinký kúsok. Do hodiny sme tam. Všetko po rovine. A v poľskej chate majú tvoje jahodové knedlíky.“

Znie to idylicky, že? Tak sme sa nechali zlákať. Až na tie malé detaily…

Na Dedovku sme sa skutočne vyviezli lanovkou. Štvorsedačka podľa webu premáva po sezóne iba cez víkendy a sviatky, no prvého novembra sa vďaka sviatku otáčala veselo. Spiatočný lístok stál 14 € pre dospelého a 12 € pre dieťa – férová cena za výhľad, ktorý stojí za to.

Atrakcie? Všade kam sa pozrieš. My sme neodolali a vyskúšali najdlhšiu bobovú dráhu na Slovensku. Leteli sme dolu serpentínami, skočili si párkrát do vzduchu a v závere prišla 360° otočka, po ktorej som kričala tak, že ma bolo počuť až v Poľsku.

Na vrchol nás vytiahol vlek — bobovka, ktorá naozaj stojí za hriech.

Trasa Dedovka – Veľká Rača: Keď „rovina“ znamená stúpanie

„Po rovine“ – len keby ju niekto neotočil. Po adrenalíne sme sa vydali „po rovine“ na Veľkú Raču. Môj úžasný muž len akosi zabudol spomenúť, že tú rovinu niekto mierne naklonil. Stúpanie sa začalo nenápadne, ale čím ďalej, tým viac som cítila, že knedlíky budú zaslúžené.

No nevzdala som to. Zhlboka som dýchala, zaťala zuby a krok po kroku kráčala k cieľu.
A treba uznať, že aspoň v jednom mal Boris pravdu — cesta hore nám trvala približne hodinu.

Výhľady aj jahodové knedlíky

Na vrchole Veľkej Rače sa otvorili výhľady, ktoré človeku odpustia aj tých pár nevyžiadaných metrov prevýšenia. Hory na horizonte, šuchot lístia, a niekde v diaľke vôňa Poľska – presnejšie poľskej chaty na vrchole, kde som si konečne dala jahodové knedlíky, o ktorých Boris básnil.
A musím uznať — stáli za to.

Tipy pre výlet na Veľkú Raču

• Štart: Oščadnica – Dedovka
• Lanovka: cez víkend a sviatky (spiatočný lístok 14 € dospelý / 12 € dieťa)
• Bobová dráha: najdlhšia na Slovensku, adrenalín zaručený
• Trasa: Dedovka – Veľká Rača (cca 1 hodina mierne do kopca)
• Cieľ: poľská chata s výborným jedlom (a legendárnymi jahodovými knedľami)
• Bonus: úžasné výhľady na Kysuce a Beskydy

Záver

Veľká Rača je dôkaz, že aj „ľahká túra“ môže byť menším dobrodružstvom — najmä keď vám ju plánuje muž s romantickými sklonom k preháňaniu. Ale ak vám nevadí trochu stúpať, za odmenu dostanete pokoj, výhľady a pocit, že aj Kysuce vedia byť sladké. Doslova.

Príspevok VEĽKÁ RAČA: Turistika, bobová dráha, knedlíky a manželské klamstvá zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Aj mamy potrebujú vypnúť. Les, kapustnica a ticho karpatských ciest sú na to ten najlepší reset. Malý Slavín: Jesenný okruh z Lamača.

Keď aj mamy potrebujú dovolenku od sveta

Aj mamy potrebujú niekedy vypnúť. Najlepšie niekde, kde nepočuť „mami, kde je…?“ každé dve minúty.

Po náročnom pracovnom týždni sme si s Katkou povedali, že v sobotu všetko vypustíme – stres, termíny aj výčitky. Chceli sme len pohodu, pokoj a dobrý vzduch. A kde to všetko nájdeš naraz? No predsa v lese.

Karpatské kopce nás nikdy nesklamú. Nemusíš kvôli nim baliť kufor ani tankovať do plna – lesy okolo Lamača sú liek na všetko.

Malé Karpaty okruh s príchuťou kapustnice

Našu karpatskú klasiku – okruh z Lamača cez Malý Slavín a späť – sme začali na hranici Lamača a Záhorskej Bystrice. Tentoraz sme obišli Cigánsky jarok a vybrali sa asfaltkou. Po zhruba troch kilometroch nás privítal Kačín a s ním aj Lesanka – chatka, ktorá vie presne, čo človek po pracovnom týždni potrebuje: kapustnicu a pokoj. Katka síce nestihla raňajky, ale tu to dobehla s vervou.

Posilnené sme pokračovali ďalej. Na otočisku autobusov sme asfaltku opustili a napojili sa na červenú turistickú značku. Krátke stúpanie, križovatka, pridala sa žltá a my sme si vykračovali po dvojfarebnom chodníku, ktorý po dvoch kilometroch rozdeľovala šípka. Tá by nás zaviedla do Marianky, ale my sme zvolili menej známy smer – cyklocestu s modrou a zelenou značkou.
Tá nás pohodlne doviedla až k Malému Slavínu – tichému miestu s pamätníkom dvoch sovietskych vojakov padlých v druhej svetovej vojne.

Druhé kolo kapustnice a jesenné lúky

Po krátkej pauze sme sa vrátili na asfaltku a zamierili na chatu u Slivu. Tam sme neodolali druhej kapustnici – lebo, ako sa hovorí, na jeseň má kapusta iný level.

Odtiaľ sme pokračovali modrou cyklotrasou smer Snežienka. Po pár metroch sa pred nami otvorila lúka s rybníkom a altánkom. Jesenné farby tu hrali všetkými tónmi a my sme len stáli, dýchali a pozerali.

Na križovatke pod vodnou nádržou sme sa rozhodli neexperimentovať – zabočili sme doprava, späť na Kačín. Strmšie stúpanie nám dalo trochu zabrať, ale po chvíli nás odmenilo výhľadom a krátkym zbehom späť k Lesanke.

A keďže obchádzky sa nebojíme, cestou späť do Lamača sme asfaltku vymenili za lesný chodník cez Cigánsky jarok. Mäkký podklad, ticho lesa a posledné lúče slnka – ideálny záver dňa.

Reset úspešne dokončený

Keď sme dorazili späť do Lamača, hodinky ukazovali 18,5 kilometra. Nohy síce cítili každý z nich, ale hlava bola ľahká ako lístok v jesennom vetre. Cieľ splnený: Malý Slavín, kapustnica dvakrát, čistý vzduch a pokoj. A to všetko bez toho, aby sme museli niekam cestovať.

Les v blízkosti domova niekedy dokáže viac ako víkend pri mori.

Turistika Malé Karpaty (v okolí Bratislavy)

Malé Karpaty sú ako zelené pľúca Bratislavy – tiché, nenápadné, ale neustále prítomné.
Tu je pár tipov, kam sa vydať, keď potrebuješ vypnúť hlavu, ale nie motor auta:

• Mariánska dolina a Marianka
  Najstaršie pútnické miesto na Slovensku, kde sa história mieša s tichom lesa. Krátka, pokojná trasa vhodná aj pre deti. Bonus: kaplnky, potôčik a atmosféra, ktorá akoby spomalila čas.
• Železná studnička – Snežienka – Kamzík
  Bratislavská klasika, no stále vďačná. Ideálna aj pre nenáročných výletníkov. Výhľad z Kamzíka ti pripomenie, že aj veľkomesto má svoje pokojné zákutia.
• Devínska Kobyla a Sandberg
  Kde sa Karpaty stretávajú s Dunajom. Sandberg, to sú výhľady, geologické úkazy a pocit, že si mimo mesta, aj keď si len pár kilometrov od centra. Na jar tu kvitnú hlaváčky a levandule, na jeseň zlatožlté trávy.
• Zochova chata – Veľká Homoľa – Modra
  Stredná obtiažnosť, krásne výhľady, možnosť občerstviť sa po trase. Ideálne pre tých, ktorí si radi zlepšia kondičku a odmenia sa kávou v modranskom centre.
• Pajštún (Borinka)
  Zrúcanina hradu s jedným z najlepších výhľadov v Malých Karpatoch. Nenáročná trasa, ale s atmosférou – a keď máš šťastie, môžeš tu stretnúť aj horolezcov, ktorí si dávajú svoj vertikálny tréning.

Príspevok Malý Slavín: Jesenný okruh z Lamača ako dokonalý reset zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zjesenilo sa. Vzduch vonia po hrozne a lístie sa hrá na paletu farieb. Pálava volá vinicami, ale my sme sa tentoraz rozhodli ísť proti prúdu. Žiadne burčiaky, žiadne davy. Len pokoj, voda a vtáky. Lednické rybníky – miesto, kde sa jeseň usadí ako maľba.

Ako sa tam dostať

Z Břeclavy smerom na Lednice, hneď oproti autocampu Apollo, je menšie parkovisko. Tam sme nechali auto – a rovno na parkovisku nás privítala prvá informačná tabuľa náučného chodníka Lednické rybníky. Ako sme neskôr zistili, bola to vlastne posledná tabuľa trasy. My sme sa totiž vydali v protismere – ale úprimne, na tejto ceste neexistuje zlý smer.

Okolo štyroch rybníkov

Náučný chodník vedie okolo štyroch jazier: Nesyt, Hlohovecký, Prostřední a Mlýnský rybník.
My sme zvládli tri z nich – a začali sme pri Mlýnskom rybníku. Lesná cesta sa vinula tesne popri brehu, a tak sme nemali šancu zablúdiť. Na každej križovatke stačilo držať sa vody – a tá nás viedla.

Apollónov chrám: prvá zastávka

Len pár metrov od parkoviska sa týči elegantná klasicistická stavba – Apollónov chrám. Patrí medzi takzvané „salety“ Lednicko-valtického areálu, ktorý je zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Osem dórskych stĺpov, terasa s výhľadom na jazero a atmosféra dávnych čias.
Keby sme išli trasu „správne“, zrejme by sme si tu v závere posedeli. Ale keďže sme boli len na začiatku, čakali sme ešte na svoju odmenu.

Hraničný zámoček: medzi Rakúskom a Moravou

Z lesa sme sa vynorili pri Hlohoveckom rybníku, kde nás privítal Hraničný zámoček – ďalší klenot Lednicko-valtického areálu. Kedysi skutočne stál na hranici Rakúska a Moravy, čo pripomína aj nápis na fasáde: Zwischen Österreich und Mähren.
Dnes je z neho štýlový hotel s reštauráciou, kde si môžete dopriať kávu alebo zmrzlinu na terase s výhľadom na hladinu.

Rybničný zámoček a ornitologické rozhľadne

Po krátkom oddychu sme sa stočili späť – tentoraz po druhej strane rybníkov. Krajina sa otvorila, vietor voňal trstinou a slnko sa zrkadlilo na hladine.
Poslednou zastávkou bol Rybničný zámoček, pôvodne domček rybárov a poľovníkov vtáctva, dnes elegantné miesto na oslavy a ubytovanie. Odtiaľ to bolo k autu už len asi tri kilometre – ideálny čas spomaliť a užiť si pokoj jesenného dňa.

Popri ceste sme míňali ornitologické rozhľadne, z ktorých sme sledovali divé husi, kačice a množstvo vtáctva, ktoré v Bratislave človek neuvidí ani v ZOO. Lednické rybníky patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality v Českej republike a sú zapísané aj na zozname mokradí medzinárodného významu.

Záver: balzam na dušu

Na tachometri sme mali takmer 12 kilometrov, ale v hlave úplné ticho.
Po náročnom týždni to bol balzam – voda, ticho, vietor v trstinách a pár kačíc, ktoré sa nestarajú o svet okolo.
Lednické rybníky nie sú o výkone. Sú o tom, ako sa zhlboka nadýchnuť.

Tipy na výlet v okolí:

• Zastavte sa v Ledniciach (zámok, skleník, Minaret).
• Prejdite sa po Pálave alebo si spravte vínny okruh Mikulov – Pavlov.
• Na bicykli sa dá celý Lednicko-valtický areál zvládnuť ako pohodový víkendový trip.

Príspevok Lednické rybníky: jesenný tip na výlet v srdci Pálavy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Koniec prázdnin, koniec leta a mňa začína chytať nostalgia. Aby som ju lepšie prekonala, vybrali sme sa trochu vyvetrať na miesta, ktoré mám tak rada. Nie, tentokrát to nie je Pálava, ale niečo veľmi podobné. Neziderské jazero (Neusiedler See). Jazero patrí medzi obľúbené miesta, kde radi trávia čas nielen rodiny s deťmi, ale aj tí, ktorí si radi vychutnávajú čas v krásnom prostredí.

Ako sa dostať na Neziderské jazero

Alebo prečo ignorujeme diaľnicu. Neziderské jazero je dobre známe aj Bratislavčanom a ľuďom z blízkeho okolia. Od Bratislavy je to k nemu necelých 50 km, takže cesta autom netrvá ani hodinu. K jazeru sa dostanete viacerými spôsobmi, ale my leniví paštikári vždy využijeme práve auto. Jazdíme zásadne po „starej“ ceste, teda nevyužívame diaľnicu. Prejdeme okolo Slovákmi milovaného nákupného centra v Parndorfe a kúsok za ním už vchádzame do Neusiedl am See. Mestečko sa nachádza na severnej časti jazera.

Môžete sa rozhodnúť ako obchádzať jazero. Či po jeho ľavej strane smerom na Podersdorf am See, alebo po jeho pravej strane smerom na Rust.  Na náš rozlúčkový výlet s tohtoročným letom sme si vybrali pravú stranu. Nezašli sme však až do Rustu, ale jazdu autom sme ukončili v Breitenbrunne. Za kostolom sme odbočili doľava a po Seestrasse sme sa dostali až k jazeru. Tu nás zastavili až rampy na plážové parkovisko.

Pláž v Breitenbrunne

Celodenné parkovanie nás vyšlo na 12 €. Nebolo však potrebné už platiť samostatne za vstup na pláž. Pláž v Breitenbrunne je v porovnaní s inými okolo jazera menej známa, ale ide o pomerne novú pláž a treba uznať, že je veľmi pekná. Dýcha takmer prímorskou atmosférou. A práve preto sme si ju vybrali za štartový bod nášho výletíku.

Loď, ktorá vonia slobodou

Z miniprístavu vyráža počas prázdnin dvakrát za deň loď do Podersdorfu. Príchod do Breitenbrunnu sme si naplánovali práve tak, aby sme stihli doobedňajší odchod lode. Po zaparkovaní pri pláži v Breitenbrunne sme vyložili bicykle a rovno sme sa postavili za skupinu geriatrických cyklistov, ktorí už disciplinovane čakali na provizórnom nástupišti.

Kapitán lode bol zodpovedný a na svoju loď prišiel spolu s plavčíkom tak, aby sme sa všetci v pohode a včas stihli „nalodiť“. Pomohol nám poukladať bicykle na lodi a presne o desiatej bez meškania sme vyrazili na našu plavbu. Keďže lístky na loď sa nedali kúpiť ani on-line, ani v pokladni na pláži, hneď v úvode plavby kapitán obišiel všetkých pasažierov a skasíroval nás. Lístok na loď stál 15 € na dospelú osobu. Za bicykle sme neplatili, ale tí, čo mali e-biky museli doplatiť 2 € za kus.   

Plavba cez Neziderské jazero trvala približne 40 minút a ja som sa cítila naozaj ako pri mori. Aj keď voda nebola priezračná ako more a stále som mala pred očami pevninu, atmosféra na lodi bola skutočne letná. Mala som aspoň ešte na chvíľu pocit absolútnej slobody a sladkého prázdninového "ničnemusenia".

Maják v Podersdorfe

Len čo sme pristáli v Podersdorfe, pod jeho ikonickým majákom, kapitán nám všetkým pomohol vyložiť bicykle na mólo. Nasadli sme a vyrazili na cyklistickú časť výletu.

Cyklotrasa Neziderské jazero

Cyklocesta vedie od parkoviska pred plážou a my sme sa práve po tejto cykloceste vybrali smerom na Neusiedle am See. Cesta bola najprv asfaltová, neskôr sme prešli na poľnú, ale výborne upravenú. Prešli sme cez Neusiedle am See. Cyklocesta aj keď nejde priamo po pobreží, stále kopíruje jazero. Pokračovali sme popri vlakovej trati ďalej pomedzi vinice.

Prešli sme okrajom mestečka Jois, kde nás lákali malé vinárničky na krátky odpočinok. Odolali sme im, rovnako ako vo Winden am See, ktorého centrom sme prešli neskôr. Opäť sme sa dostali do viníc a cyklocesta nás doviedla ku ceste, ktorou sme ráno prišli autom na pláž v Breitenbrunne. Cyklocesta viedla priamo popri nej a aj táto nás doviedla na pláž. A až tu sme si dopriali odpočinok v plážovom bare.  

Neziderské jazero - krátky výlet, veľká pohoda

Slnko, voda, loď, bicykel a čistá pohoda. Presne pre tento pocit absolvujeme výlet pri Neziderskom jazere takmer každoročne. Je len na našom rozhodnutí, či ho začneme plavbou a následne bicyklovaním. Či uprednostníme najprv sa trošku potrápiť na bicykli a potom si dopriať odmenu v podobe plavby.

Výlet je to síce krátky, ale bohatý na zážitky a vôbec mi nevadí, že už sme ho absolvovali opakovane. Prostredie v tejto časti Burgenlandu sa mi zatiaľ nezunovalo. 

Praktické tipy pre výlet k Neziderskému jazeru

• Auto alebo vlak: Autom z Bratislavy do hodiny, parkovanie v Breitenbrunne 12 €. Dá sa aj vlakom do Neusiedlu.
• Loď: Plavby Breitenbrunn – Podersdorf dvakrát denne počas prázdnin. Lístky kupujete priamo na palube (15 € dospelí).
• Bicykel: Cyklotrasa je kvalitná, vedie vinicami a popri jazere. E-bike má príplatok.
• Jedlo a pitie: Zastávky vo vinárničkách lákajú, ale oplatí sa počkať na plážový bar.
• Kedy ísť: Koniec leta je ideálny – menej ľudí, ale stále dosť tepla na kúpanie aj cyklistiku.

Príspevok Neziderské jazero: Plavba loďou, bicykle a prímorská pohoda hodinu od Bratislavy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.