Oswienčim: Auschwitz a Birkenau ako memento a poučenie dneška

Osobitné údaje o počte obetí v Osvienčime sa líšia. Celkový počet, ktorý zahŕňa obete holokaustu, politických väzňov, Rómov, gayov, ľudí so zdravotnými postihnutiami a iných skupín, sa odhaduje na viac ako milión. Oswienčim: Auschwitz a Birkenau ako memento a poučenie aj do dneška.

Oficiálne udávaný počet 1,4 milióna obetí zahŕňa tých, ktoré zomreli v plynových komorách, na vyčerpanie a podmienky v pracovných táboroch, na choroby, podvýživu a násilie alebo boli popravení. Bolo to jedno z najstrašnejších miest na svete počas druhej svetovej vojny a zároveň symbol nacistického teroru a genocídy.

Vyrazili sme vlakom z Krakowa.

Auschwitz

Auschwitz bol nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor počas druhej svetovej vojny. Nachádzal sa na okraji mesta Oświęcim v dnešnom Poľsku. Tábor bol otvorený v roku 1940 a pôvodne slúžil na väzenie a pracovný tábor pre politických väzňov. Postupne sa stal centrom pre vyhladzovanie Židov, Rómov, Poliakov a ďalších skupín, ktoré nacisti považovali za nepriateľské alebo nežiadúce. Iba málokto z dnešných neonacistov chce počuť, že ďalšími na rade v čistení germánskej krvi sme mali byť my, slovania.

V Auschwitzi bola hlavná administratíva oboch táborov. Prvých politických väzňov ešte evidovali a fotili. Neskôr v období transportov židov a cigánov ich už iba evidovali. V tretej fáze po roku 1944 skončila i táto evidencia a vozne smerovali už iba do vyhladzovacích sektorov.

Kto sa dostal do zóny smrti, za plot sa už živý nedostal.

Zóna smrti

Tábory Auschwitz I a Auschwitz II-Birkenau boli najväčšími časťami tohto komplexu. V Birkenau nacisti vybudovali dve obrie plynové komory a krematóriá, kde vykonávali hromadné vraždy ľudí v plyne. Na dvesto ľudí stačila jedna plechovka cyklónu B. (vyššie na fotke)

Brzezinka

Tábor tiež známy ako Birkenau, bol vyhladzovací. Nemci ho umiestnili v lesíkoch na druhom konci mesta. Najväčší a najhroznejší tábor v rámci komplexu, kde vykonávali hromadné popravy a vraždy prostredníctvom dvoch plynových komôr pomocou plynu Cyklon B. Ľudia tu zomierali na nespravodlivé pracovné podmienky, choroby a podvýživu.

Celý komplex Auschwitz-Birkenau je dnes múzeum a pamätník, ktorý pripomína obete holokaustu a nacistického teroru. Zomrelo tu jeden a pol milióna ľudí. Najmä dnes, v období nárastu neonacizmu a extrémizmu je to dôležité miesto na udržanie pamäti na hrôzy neznášanlivosti a vojny a na význam boja proti rasizmu, xenofóbii a násiliu voči ľuďom.

Sektory tábora Birkenau

Birkenau, často nazývaný aj Auschwitz II, bol obrovský, rozdelený do niekoľkých sektorov:

  1. Židovský sektor (Mexico): Tento sektor bol pôvodne určený pre väznenie židovských väzňov. ŽIli v preplnených barakoch, v neľudských podmienkach.
  2. Sektor pre politických väzňov (Canada): Tento sektor bol vyhradený pre politických väzňov alebo činy proti nacistickému režimu.
  3. Sektor pre Rómov (Zigeunerlager): Tento sektor bol určený pre väznenie Rómov, ktorí boli podrobení rovnako hrozným podmienkam ako židia.
  4. Pracovný sektor: Niektoré časti tábora boli určené pre väzňov, ktorí boli vybraní na nútenú prácu v priemyselných závodoch alebo poľnohospodárstve.

Sektory boli súčasťou brutálnej reality života v Birkenau. Ten, kto prežil selekciu, bol vystavený krutému zneužívaniu, hladu, chorobám a násiliu.

Terezín sektor

Špeciálnu funkciu mal sektor Terezín. V ňom ste našli dokonca jedáleň, periny, detské preliezačky, ihrisko, šmykľavky. Slúžil iba na jedno. Keď prišiel transport s deťmi, umiestnili ich sem na niekoľko hodín a filmovali. Film potom zaslali do Terezína (alebo iných zberných táborov) rodičom, aby videli, ako sa majú ich deti dobre. Deti boli ešte v ten večer zvyčajne splynované.

Práve toto sa ukázalo ako najefektívnejšia forma, ako dostať ľudí v transporte do vagónov. Hlásili sa za svojimi deťmi sami. A nacisti priznávali, že najťažšia úloha spočívala v tom, udržať ľudí do poslednej chvíle v nádeji.

Dobrý ujo Mengele

Samostatný sektor tu mal vyhradený Josef Mengele, nemecký lekár a dôstojník SS, ktorý bol známy svojimi krutými a neludskými experimentmi na väzňoch, najmä deťoch. Vykonával medicínske experimenty, najmä na dvojčatách, ktoré boli väznené v tábore. Jeho experimenty boli extrémne bolestivé, neetické a často smrteľné. Zahŕňali chirurgické zákroky bez anestézie, infekčné choroby, inzulínové šoky a iné formy mučenia. V sektore mal dokonca vlastné krematórium. Jeho cieľom bolo zistiť genetické vlastnosti, ktoré by podporili nacistickú rasovú ideológiu.

Mengele bol medzi deťmi v tábore spočiatku mimoriadne obľúbený. Predstavte si, že vaše dieťa je podvýživené, osamelé, má na celý deň jeden zemiak a kôrku chleba a príde dobrý ujo. Ponúkne mu pomaranč, čokoládu alebo cukrík. No nešli by ste do sektora s dobrým ujom?

Po vojne sa Mengele snažil uniknúť spravodlivosti a žil pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Nikdy nebol chytený a vydaný spravodlivosti. Zomrel v roku 1979 v Brazílii. Jeho hrozné zločiny zostávajú výzvou pre spoločnosť, aby sa podobné hrôzy nikdy nezopakovali.

Nacistické peklo

Významnými veliteľmi tábora Auschwitz-Birkenau boli Rudolf Höss, ktorý bol prvým veliteľom tábora Auschwitz a slúžil od jeho otvorenia v roku 1940 až do roku 1943. Bol zodpovedný za organizáciu a prevádzku tábora a tiež za prvé experimenty s plynom. Po ňom sa stal veliteľom tábora v roku 1943 Arthur Liebehenschel. Bol zodpovedný za dozor nad tábormi Auschwitz I, Auschwitz II-Birkenau a Auschwitz III-Monowitz. Nacistické peklo dokonal v roku 1944 Richard Baer. Bol na čele tábora počas obdobia, keď nacisti spustili hromadne vykonávané vraždy v plynových komorách v Birkenau.

Títo muži priamo zodpovedali za smrť minimálne 1,4 milióna ľudí z celej Európy, vrátane masových popráv, vyhladzovania a medicínskych experimentov. Po vojne bola väčšina z nich súdená za vojnové zločiny s verdiktom: trest smrti.

Väčšinu špinavej práce však robilo tzv. „sonder komando“, zložené zo samotných väzňov. Tí triedili pri selekcii korisť a spravovali plynové komory a krematóriá. V posledný deň tábora ich nacisti nahnali do komôr a obe komory vyhodili do vzduchu. Nesmel zostať žiaden dôkaz ani svedkovia týchto zverstiev.

Epilóg

Aj po sedemdesiatich rokoch od týchto zverstiev navštívi múzeum každoročne temer dva milióny návštevníkov. Pri prechádzke medzi ostnatými drôtmi jednotlivých sektorov vidíme veľa mladých ľudí. Aj škôl. A to je dobre. Žijeme totiž čudnú dobu, keď kadekto tieto šialené zverstvá spochybňuje a relativizuje. Kto sa z histórie nepoučí, je zväčša odsúdený prežiť si svoje peklo znova.

Najznámejší prípad popravy významného veliteľa tábora v Osvienčime bol prípad Rudolfa Hössa, ktorý bol prvým veliteľom tábora Auschwitz. Po vojne Rudolfa Hössa chytili britské vojenské jednotky a následne ho vypočúvali. Počas tohto vypočúvania priznal svoje zločiny a poskytol dôležité informácie o prevádzke tábora Auschwitz.

Rudolfa Hössa odsúdil na smrť vojnový tribunál a obesili ho v Auschwitzi, v zóne smrti, hneď vedľa plynovej komory. Tam, kam osobne posielal tisíce väzňov. Bolo to 16. apríla 1947. Jeho poprava bola jednou z mála príležitostí, keď boli hlavní páchatelia nacistických zločinov postavení pred spravodlivosť a potrestaní za ich zločiny.

Pošli ďalej
Pavel Trevor
Pavel Trevor

Aktívne cestovanie, spoznávanie a objavovanie nových svetov ma totálne napĺňa. Pocit hodenia do vody. Keď nevieš čo príde za minutu a všetko je len na tebe.

Articles: 107