Ako každý rok aj tento sme sa zišli v stodole Bufetu na Dobrom mieste. Je to ideálne miesto pre Bratislavčanov i cezpoľných, ľahko dosiahnuteľné vlakom, MHD, autom, bicyklom i pešo. V sobotu pred vianocami sme sa stretli už deviaty krát. A ako každý rok sme si opäť vychutnali medailobranie 7 kopcov 3 jazerá 2024 ZSSK restart challenge a Kardionápravníka v plnej paráde.

Povestná Šusťova fazuľová bola doplnená o dva druhy kapustnice, narodeninovú tortu, plno zákuskov a čaj i varené víno nás rozohrievali už od dvanástej hodiny. Začali prípravy. Rozkladanie pohárov, medailí, tričiek, fotopublikácií, vypisovanie diplomov... Skladačka Liberty od Mayo bike, tiež knihy od CBS Slovakia, mapy od VKU Harmanec, ceny ZSSK, ceny Homepoint... I čosi na zahriatie z Paľkových páleníc v okolí Nitry. Ďakujeme všetkým partnerom za podporu. :-)

Tentokrát prišli na čas Mikuláš i Mária. Mikuláš doniesol niečo pre deti i dospelých. Ale chrípka a choroby sklátili temer stvrtinu detského osadenstva, ktorým posielame mikulášsky darček poštou. Mária je okrem behu povestná aj svojim cukrárskym umením a tentokrát sa pochlapila nádhernou čokoládovou narodeninovou tortou k desiatemu výročiu Kardionápravníka a 7 kopcov 3 jazerá.

Sladká odmena sa dostala všetkým, ktorý vydržali temer dvojhodinové vyhodnotenie výziev a vyhlasovanie cien. A bolo čo rozdávať. :-)

7 kopcov 3 jazerá 2023 v číslach

V deviatom ročníku turistickej výzvy sa celkovo zapojilo 876 účastníkov, 5 skupín (kluby KST, skupiny 5+ členov a pod...) a 34 rodín s deťmi.

Hiking, turistika, cyklistika

• Všetkých desať cieľov splnilo 73 účastníkov
• Všetkých 11 cieľov, vrátane bonusového splnilo ďalších 61
• 5 a viac cieľov splnilo 286 účastníkov

Rodiny s deťmi

• 2 rodiny s deťmi dali všetkých 11 cieľov
• ďalších 11 rodín splnili kritérium 5+ na udelenie diplomu a medaily

Skvelé výkony, gratulujeme všetkým.

Každý účastník ktorý splnil minimálny počet 5 cieľov získal knižku 7 kopcov 3 jazerá 2024, diplom a medailu. Niektorí aj pohárové ocenenia. Ocenili sme najmä dlhoročných účastníkov, ktorí splnili všetkých 11 cieľov.

Pohárové ocenenia

• Lucia Temiaková - rodinná cena
• Renáta Baďurová - rodinná cena
• Milan Straka
• Antonia Spálová- KST Koplotovce
• Pavel Kristínek - Paliho družina
• František Trnovec
• Katarína Syneková
• Ján Boďo
• Zuzana Behulová
• Roman Guci Hutník

Vecné ceny losovali opäť deti

Celoročné vyhodnotenie Kardionápravníka nájdete tu.

Posedenie

Potom sme vás už len omedailovali, odiplomovali a rozdali výročný bulletin s kopcom spomienok.

Všetci, ktorí ste sa nezúčastnili medailobrania, môžete si ceny vyzdvihnúť po osobnej dohode s Natašou v Bratislave alebo nechať si ich poslať ako minulý rok poštou.

Pravidlá sú rovnaké. Zasielame Slovenskou poštou, poštovné a balné je po zdražení služieb pošty 7€. Ak chcete poslať ceny poštou vyplňte e mail tu

Mail na zaslanie poštou musí obsahovať presnú doručovaciu adresu a zoznam ľudí, pre ktorých zaslať ceny. Balíky posielame postupne po medailobraní a úhrade poštovného na náš účet. Samozrejme pribalíme jedno tričko. Napíšte do mailu veľkosť. Neprevzaté balíky opätovne neposielame.

Posedenie po medailobraní

Posedenie sa napriek slušnej zime ako každý rok pretiahlo do neskorých večerných hodín.

Dáte to s nami aj v jubilejnom desiatom ročníku?

Všetko o budúcom ročníku nájdete tu:

Ďakujeme vám všetkým za účasť a skvelú atmosféru na medailobraní 2024. Veľmi si vážime, že ste s nami. Ak nebolo všetko úplne tip top prepáčte. Sme neziskové združenie a robíme to najmä z entuziazmu a lásky k prírode a pohybu. Najlepšie ako vieme.

Tešíme sa spolu už na 10. ročník, v ktorom vás čaká znova zopár prekvapení. Veríme, že sa opäť aktívne zapojíte.

Príspevok Medailobranie 7 kopcov 3 jazerá 2024 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

12. októbra sme dali už tradičný jesenný výstup na Schneeberg. Niesol sa v duchu pohodového počasia. Aspoň sme si mysleli. Dole. 6 členná posádka bola tohto roku rozšírená o 13 ročnú Mišku, ktorá, ako nám sama na konci povedala prekonala samu seba. Volili sme klasickú trasu popri zubačke Salamander. A dali sme to až hore.

Puchberg

Parkujeme v Puchbergu. Výstup popri staniciach lanovky je pohodový, ale dá zabrať. Stúpanie nepustí ani na meter a furt len 10% a viac. Po tretiu zastávku sa to v pohode dá.

Až keď nastúpite na skalný chodník do kosodreviny začína to pravé mäso. Stokrát ste obanovali, že ste sa nenechali ako ostatní rakúski penzisti vyviezť až hore. Aj zvažujete, že by ste sa ten posledný úsek zviezli. Ale ste lakomí. A na Schneebergu to dobre vedia. A tak je úplne jedno, či si kúpite lístok odspodu alebo z predposlednej stanice, ani či to dáte hore a naspäť. Cena je nemalá a prakticky rovnaká. Vyslovene výhodná pre seniorov a deti. Iba z úplnej skúposti dodám, že vláčikári o veľa prichádzajú. Najmä o tie najkrajšie výhľady a panorámy smerom na Puchberg a Semmering a tiež o pocit naprosto heroického výkonu zo zdolania celej trasy.

Hochschneeberg Bahnhof

Ste hore. Na konečnej. Očká vám svietia smerom k staničnej krčmičke s tými najväčšími pudingovými buchtami na svete a pivom. Chyba lávky. Žiadna buchta, žiadne pivo. Pokračujeme ďalej.

Pred nami je sedlo a za ním ešte niekoľko kilometrový úsek s 300 m prevýšením na úplný vrchol. Asi sme sa museli zblázniť. V rýchlosti sa prezliekame v miestnej modernej (rozumej garážovej) galérii a ideme ďalej.

Veterný výstup na FisherHutte

Nikto to nemohol čakať, nikto predpokladať. Ale mohol. Už večer hlásili nárazový vietor, ale to čo sme zažili na vrchu sa nárazovým vetrom nazvať nedá. Miška levitovala niekoľko sekúnd v povetrí a keď vzdušný vír nadvihol aj mňa a hodil o skalu o dva metre ďalej, začal sa medzi nami a počasím budovať rešpekt.

Aj sme chceli niečo natočiť, ale nevydalo. Iba Dodo zabojoval. Hneď ako som vytiahol foťák z puzdra, puzdro uletelo a už ho nikto nenašiel. Hore je kríž ako všade a malá meteorologická stanica. Začali sme milovať jej záveterné strany. Na snahu o zokruhovanie oboch vrcholov sme všetci radi zabudli.

Zopár rýchlych fotiek, štvornožky zostup pod hrebeň. Tam vietor poľavil. Krátke pivko v krčmičke a rýchlo dole, aby sme nevychladli. Cesta dole už trochu bolela. Ale kopec sme dali všetci. Tešíme sa znovu o rok. Celkovo sme prešli 24 ,7 km a nastúpali 1661 m. To sa dá. :-)

Jesenný výstup na Schneeberg sa opäť vydaril. GPS track nájdete tu 

Príspevok Jesenný výstup na Schneeberg zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Aj srnky, aj kopce, aj blato, aj víno, aj zámky, aj čarodejnice. Hlavne dobrá partia, slnko a vietor vo vlasoch a prvomájová Pálava. Prvomájová Pálava turistická i cyklistická začala búrlivo. 4 stupne nad nulou a intenzívny dážď už od Bratislavy odradili aj ortodoxných "7 kopciarov". Nie však nás.

Čo predpoveď počasia od piatku sľúbila, to splnilo. V sobotu sme sa prebudili do krásneho slnečného rána. Naše dve partie (turistická a cyklistická) boli už od 9,00 v teréne. Na sobotu bol naplánovaný prechod Pálavou cez náučný chodník od Pavlova do Mikulova.

Pavlov, Dívčí a Sirotčí hrad

Náučná trasa Pavlov, Dívčí hrad, Sirotčí hrad, Mikulov, Kalvária dali zabrať. Inak pohodová vychádzka s prevýšením okolo 750 m sa po intenzívnom piatkovom daždi premenila na blatové klzisko. Niekoľko zadkov si to aj odnieslo. Ako sa spúšťame z hradu dole, zrazu nás niekto osloví. "Nie ste vy zo 7 kopcov?", Áno" vravím a zdravím ďalšiu partičku jedenástich utajených. :-)

Cestou stretávame aj štvrtú skupinku. A na nášho parťáka, Frantu v zhone zabúdame. Že mám vybitý mobil, telefón aj GPS vravieť nemusím. Vek nepustí.

Naučná stezka na Mikulov

Nad Pavlovom objavujeme skvelý bufet kde podávajú Žbrndu (miestnu malinovku s rovnomenným názvom) a skvelé ne-euro pivo. V Kletnici stretávame doprovodné vozidlo. Zbiera deti a prvých odpadlíkov. Hrdinovia idú ďalej. Cestou stretávame davy turistov, každý má v ruke vínový pohár. Bohvie prečo. Náučná stezka cez Pálavské vinohrady od sklípku ku sklípku musí byť náročná. :-)

Kalvária Mikulov

V Mikulove po výdatnom obede lámeme ešte krížovú cestu. Až na vrch. Volíme kratšiu cestu a bajky musia ísť stranou. Toto sa naozaj na bicykloch nedá. Šplháme sa medzi skalami ako kamzíci, výhľad nám všetko vynahradí. Dojazd okolo strednej Mlynskej nádrže už len poistí kilometre. Večer pripravujú deti vystúpenie, otvárame lahvinku a niektorí hrdinovia vrátane Lejdy ihneď spia.

Lednicko Valtický areál

Nedeľný plán je jasný. Vyjazd na Lednicko Valtický areál okolo priehradnej nádrže Nové mlýny a ešte trochu navyše. Bulhary, Lednice, Januv hrad, 3 grácie, Valtice, Sedlecká pohraničná cesta, Mikulov a Dolné Vestenice. Obdivujeme Marcelu, ktorá ako začiatočník s nami dáva nášup 85 km na krosovom bicykli. Aj to vyzerá, že má toho plné kecky, ale neprizná. Nedeľný večer prebieha v duchu pálenia moravských čarodejníc.

Zámoček Belvedere

V pondelok nás čaká krásne, ale veterné počasie. Ráno 5 poobede 20 stupňov, ale ten vetrík 36 km/h radšej bicykle odkladáme a dávame lednicko - valtický areál po svojich. Ak si chcete užiť turistiku a nezblázniť sa z davu, nechoďte radšej cez sviatok do Ledníc. Odparkujte niekde popri rybníkoch a trasách, ideálne Bulhary, Hlohovec, alebo zámoček Belvedere a užite si kľud v nekonečných a skvelo udržovaných parkoch plných mokradí a rybníkov. Neviem si predstaviť, ako to tu funguje, keď majú v lete komáre raj. :-)

Lednicko Valtický areál

Výlety na Pálave sú príjemné a nenáročné

Prvomájová Pálava turistická i cyklistická sa vydarila. Tu je zopár rád, ak si chcete Pálavu užiť:

1. Na Pálavu deň nestačí, ideálne predĺžený víkend.
2. Ubytovanie je tu kvôli intenzívnemu cestovnému ruchu celkom problém. Ak ste náročnejší, dajte pozor na jeho kvalitu. Kempy sú lacné a zväčša do pohody.
3. Pálava je o zámkoch, cyklistike a o víne. Tomu je všetko podriadené.
4. Ak chcete spoznať čo najviac, ideálny je bicykel. Všetko je cyklistom prispôsobené. Cyklotrasy, cesty, pamiatky, ... nebojte sa ísť aj s malými deťmi. Viete si voliť náročnejšie trasy i veľmi rekreačné túry. Na cestách sa jazdí veľmi ohľaduplne.
5. V lete je celé okolie posiate tisíckami cykloturistov. Ak preferujete kľud, voľte radšej pracovné dni, alebo mimo sezónu. Jar a jeseň sú na Pálave najkrajšie. A nie je tam tak teplo.
6. Ideálnym východiskom pre Pálavské vrchy sú Dolné Vestenice a Pavlov (priamo na priehrade). Ak máte bicykel aj Strachotín a širšie okolie. Všetko je prepojené.
7. Neobíďte veľmi moderne poňaté archeo múzeum v Pavlove. Ak chcete absolvovať Lednicko - Valtický areál, nemusíte byť v Ledniciach v centre, ktoré sú až preturizované. Voľte radšej menšie dedinky popri ceste: napr. Bulhary, Valtice, ....
8. Kľúčové trasy sú:
   - Náučná stezka Pálava (Pavlov, Mikulov) a
   - Vinná stezka Pavlov
   - Lednicko Valtická cyklomagistrála (štartuje v Ledniciach, ide cez všetky pamiatky, Valtice, až do Mikulova.)
9. Ak idete urobiť jednodňovku na bicykli využite spoj ZSSK do Kútov. Vlak chodí hore, dole, každú hodinu. A prevezte sa po starej ceste cez Moravu a Břeclav do Ledníc. Už za Kútami smerom na Lanžhot vás čaká nádherná oblasť Podluží. Po celej ceste (aj cez Břeclav sú perfektne značené cyklotrasy)

photo: Reštartnisa, Peter Kovaľ, Ivan Labic

Príspevok Prvomájová Pálava turistická i cyklistická zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Manín, Vrchteplá, Čičmany

Víkend treba využiť naplno. Volili sme preto skorý ranný rýchlik do Považskej Bystrice. Batohy sme už deň vopred hodili ostatným do batožiny. Rýchla ranná káva, nejaký lepeňák a na ľahko štartujeme. Železnica vždy prekvapí. Máme síce rezervácie na bicykle, ale cez davy nastupujúcich, zmietajúcich sa ľudí sme radi, že sa vôbec dostaneme s bicyklami do vlaku. Sme v inom vozni, ktorí je rezervovaný pre iných, ale tí sú tiež inde. Po krátkom chaose sa vďaka vlakvedúcemu všetko upokojí a už si iba užívame cestu. Vlak je cyklistov plný, o diskusie kto čo zvládol, kde bol, kde ešte nie, nie je núdza. S miernym meškaním už po desiatej vystupujeme v Považskej Bystrici a vyrážame smer Manínska tiesňava a Vrchteplá.

Stúpanie k pamätníku SNP vo Vrch teplej patrí ku každoročným hajlajtom tohto regiónu. Okrem športovcov - motorkárov stretávame aj ozajstnú konskú silu. Hovorí sa, že najkrajší pohľad je z chrbta koňa. Možno. Ale po zdolávaní posledných metrov stúpania na pamätník zvažujeme, že najkrajší pohľad je z vrcholu kopca s niečím dobre vychladeným v ruke.

Cyklojazda na Súľov

Plní optimizmu pokračujeme lúkou na Súľov. Na hrad sa nám bicykle trepať nechce, tak si dávame nádherný údolný trail, ktorý nás prevedie popod väčšinu skál okolo miestneho tunela. Ešte dva hupáčiky a sme v Rajci. Sme si teda mysleli, že hupáčiky. "Vycvaknúť? Alebo zatlačiť?" Sedlo Pastúch zabezpečuje prvé krvavé stopy na kolenách. Ešte sa smejeme. Sme hore. Míňame odbočku na budzogáň a spúšťame sa do Zbyňova. Rajecké Teplice poskytnú skvelý obedný stop-time a čaká nás posledný úsek do Čičman. (GPX trek Považská Bystrica -Vrchteplá -Súľov -Čičmany)

Prichádzame podvečer. Máme za sebou 62,5 km na horákoch, s prevýšením vyše 1000 m. Na terén a starých dedkov nie zlé. Keď som prvýkrát počul o ubytovaní v zrekonštruovanom kaštieli v Čičmanoch, nebol som si istý. Výsledok však predčil všetky očakávania. Skvelý komfort, obsluha a ochota za naozaj rozumné peniaze. Jeden z najlepších tipov na ubytovanie tohto roku. Pomaly sa zlieza zvyšok partie. Ďalší dvaja cyklisti prichádzajú ... ako turisti.  Po zverejnení plánovaných trekov nás v tom nechali samých. :-)

Na druhá deň sa na Súľove zliezajú hneď 4 skupiny. 3 turistické a jedna naša MTB.

MTB z Čičman na Súľov

Ráno je opäť všetko inak. Po výdatných raňajkách vyrážame so Števom a Tamarou v štvorčlennej zostave na Súľov. Vo Fačkove priberáme ďalší tandem: Stana a Alana. Zrýchlenia a hecy. Bušiči a provokatéri na prvý pohľad. "Ale veď my sme kávopiči. Nie, nedáme sa vyhecovať." Dávame si čestný cieľ: Čím menej asfaltu. Tamara ide. Pri terénnych výšľapoch pozeráme ako puci. Tá baba vylezie všetko. Má snáď zašitý nejaký motorček? "Nemá." odpovedá: "Má len muža športovca a ten ju vycvičil. Zajtra sa tiež pridá." S ego obavami počúvame. :-)

Už v Rajeckej Lesnej za Kofolou schádzame z oficiálnych ciest. Tamara nám ukazuje nádhernú terénnu skratku na Malú Čiernu. Pred nami je sedlo Marek. To už fučíme po prvých 300 výškových. "V Čičmanoch je medvedica so 4 mláďatami. Dajte pozor a buďte ohľaduplní." Ratuje nás ďalší makač idúci v protismere zo Súľova. Cykloturista ako remeň. Aj si zabrecháme, ako bolo kedysi dobre a ako teraz miznú lesy, aj čo to popolitizujeme. Po dvanástej sa spúšťame na Hradnú. Plán stretnúť sa o 11,00 na parkovisku je tatam. Včerajšie prázdne parkovisko je autami cez víkend doslova zatrepané. Nechýba povinné parkovné výpalné.

Náučný chodník Súľovské skaly

Zatiaľ pešia partia dáva Súľovský hrad

Na mobile mám zo desať neprijatých hovorov od skupiniek, s ktorými sme sa mali stretnúť. Chyba logistiky. Meškáme.

Keď vidíme tie davy otáčame a voľba padá na Roháčske sedlo. "Brutus. Záhul. Zverina." Keď to slovo použijeme tretí krát, Stano sa spýta, čo to znamená. Žilinský žargón zjavne tomu "Blaváckemu" nerozumie všetko. Keď vidím tie padáky s obavou pozerám na svoje SPD (zacvakávacie tretry). Dám to alebo pôjdem na držku?

"Prinajhoršom dáš papuláka." poučuje ma Stano z ich miestneho - žilinského - žargónu. Padáme na Lietavu. Blíži sa večer a sme v polceste. Lietavský hrad máme na dosah, ale radšej točíme. Cez sedlo Patuch. Ďalšia tristovka výškových. Pomaly začíname strácať zmysel pre humor. Až do chvíle, keď Alan zavalí. "Aha odbočka na Budzogáň. To bude kúsok."

Budzogáň

Neverte Žilinčanom. Na okraj Žibridu sme to dali skôr s bicyklom, ako na bicykli. Jediný Stano to vylámal skoro na vrchol. Získal tým náš doživotný rešpekt. Povinné fotečky, trochu krvi, ďalší padák a už iba nudné 20 km stúpanie domov. Čo vám poviem. 72,9 km s prevýšením do 1200 m v teréne, ktorý ani náznakom nemožno nazvať cyklopriateľský. (GPX trek Súľovské skaly 2)

V Čičmanoch nám ešte Tamara zahlási, že zajtra sa pridáva aj ďalší horský bušič Peter. Jej manžel. Večer preháňame, zveličujeme a chválime sa. Popri nás zdolávalo Súľov ešte ďalších 7 peších skupín.

Druhá skupina zdolala s radosťou náučný chodník Súľovské skaly. Cestou míňali niekoľko ďalších 7 kopcových skupín. Nataša s Lejdy si špeciálne vychutnali prechody cez rebríky. Boli aj slzy a slová odporu a vzdoru. "Nie. ďalej nejdem. Toto je nezodpovedné." Že vraj padli aj horšie nadávky, ale pritom som nebol. Večer spolu chválime miestnu 18-tku. Nie čašníčku, ale čierne pivo. Bez ionťáka do postele ani náhodou. Nazajtra plánujeme len krátky prechod z Čičman na Fačkovské sedlo a možno do vylámeme na Reváň.

Čičmany - Fačkovské sedlo - Kľak

Z pôvodnej zostavy sme zostali len traja. Zvyšok sa vyváža do Fačkovského sedla a volia peší výstup cez Reváň priamo na Kľak. A nám Čičmany od prvej minúty dávajú najavo, že týchto 12 km bude pekelne zaslúžených.

Vyrážame po Štefánikovej magistrále a už po 5 minútach sme v 22% stúpaní. Šutre, rigoly, lámačka. Dostávame sa pod Čičmanské zjazdovky. S úľavou prijímame, že Tamara dostala defekt.

Dvojročné mlieko v bezdušákoch nezabralo. Fajn. Každá minúta oddychu dobrá. :-)

Potom to ide ráz na ráz. Hore 200, dole 200, hore 300, dole 200, lesný trail, po ktorom išla noha človeka naposledy pred vojnou. Skaly, konáre, prudké zátačky, nepriechodný terén. To už väčšinu trasy tlačíme. Tuto zacvakávať je čistá samovražda. "Krásna lúčka. Ale kde je značka?" Míňame okoloidúceho pocestného. Je nabalený ako tatranský nosič. Ide pešo z Dukly až na Devín. Musí to byť pevná nátura. "To chcete ísť cez Fačkov?" Keď nás zbadá s bicyklami, uchechtne sa. "Jasné. Niet cesty späť", odpovedáme. Iba pokrúti hlavou. Do 30 minút máme pochopiť prečo. Bežne sa robia cesty po vrstevnici, ale táto nie.

Klesanie na Fačkov

Keď mi GPS zahlási sklon 47,5 % začínam típka chápať.

To už netlačíme. To sa vlastne plazíme do kopca a pred sebou posúvame bicykle. Krok dopredu, dva podšmyknuté naspäť. Predtým, než sa vyškrabeme na Homôlku príde chvíľa predstaviť výraz: "Dať papuláka".

To keď pribrzdíte a hlavou preletíte cez kormán na držku s nohami v tretrách a bicykel saltom preletí cez vás. Bedřichovi sa to práve podarilo. Bývalý gymnasta. Padať, ... to vie. Sme hore. Nad Fačkovskými zjazdovkami. Tá malá bodka dole je spodná stanica vlekov. "Toto máme zísť? Ako? Na rogale?" Riziko ďalších papulákov rastie. "Preboha, to nezastavím." Kŕčovito zvieram brzdy. Kolesá stoja, ale bicykel sa šmýka dole svahom ďalej. Parádny zjazd. Začínam pluhovať. Trávu strieda šotolina. "Tu keď sa zrýpem, to bude sakra na dlho." Šmykom klesám, helma sa natriasa, okuliare mi spadli a ja vidím smrť. Nie, nemodlím sa. Vycvakávam jednu nohu a snažím sa dobrzdiť tretrou.

Terén sa vyrovnáva. Klesanie už je pod 35%. To sa dá. Zastavujem a predýchavam. Ďalších sto metrov padáku sa radšej šmýkam povedľa bicykla.

Horák, to nie je len ťahať. To je aj technika a stabilita. A adrenalín. Tiež lišaje a kľúčne kosti. Rešpekt. Nasadám o 100 metrov nižšie a frajersky dochádzame k salašu pod Kľakom. Aj to je špecifikum zážitkových horáckych cyklotúr. 3 hodiny, 12, 3 km a vyše 1000 metrov prevýšenia. Na cesťáku by som dal za ten čas pomaly kilečko. Tu je trek, (GPX Čicmany - Fačkov) ale ani ten nie je presný. Elektronika v mnohých miestach zlyhala. Našťastie, my sme celí.

Peter ešte v bufete zavalí, že dajme aj Reváň. Svorne s vďakou odmietame. Pešia skupina prichádza z Kľaku o hodinku neskôr.

Manín

Podvečer nám nedalo. Dali sme si ešte dúšok Manína. Ale to je "story" na inokedy.

Počasie skvelé. Rajec úžasný. Zážitky bohovské. Kečka celá. Už po prvom pive sa tešíme, kam nabudúce?

Levočáky, Slovenský kras, Malá Fatra, Inovce, .... V 5. ročníku 7 kopcov 3 jazerá 2020 máme neskutočné cyklotraily. Niekoľko bikeparkov i zopár fakt mtb vychutnávok. Aj napriek corona vírusu a omedzeniam veríme, že si v lete užijeme mtb cyklistiku viac ako pominulé roky. Toto leto bude o Slovensku a výjazdoch po našich horách.

Príspevok Čičmany, Súľov, Rajec: MTB výjazd 7 kopcov 3 jazerá zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

27.4.2019 sa zapísal do historických análov Rohožníckych rybníkov a celého záhoria ako prvý ročník nordic walking akcie Rohožnícka 12. O temer medzinárodnom význame tohto podujatia svedčí to, že sa ho zúčastnili nielen priatelia od slnečných jazier a my, ale aj priatelia z ďalekého Zemplína. Ich dojmy najlepšie sprostredkuje priama výpoveď.

Nordic walking Rohožník 12

Šickym šumný dzeň!

Neznam dze sce včera buli, ale my buli tam dze vy včera nebuli. My buli včera u Rohožniku. A vy dze?

Včera okolo pulosmej ráno me išli na motoru s Peťom Ertlom a Natašu do Rohožníka.Po draže me kus diškurovali...no a opať tam...už Rohožník.. U valale me še pytali... že kadzi draha na totu Rašelinu... .no trafili me. Ta me zaparkovali... no a som še začal rozpatrac... že koho tu poznam... No ziscujem že voni me poznaju.. ta ňe šicke... lem dachtore. Zato Peťa Ertla poznaju šicke. Dojsc ho vidno od žeme...asi zato že vyrosnul. A jak tak slucham pri pive co Peťo kupil... ta vun skoro stadzi... z Levároch lem mi zabul že z ktorych.

Jak tak patrim tak to maju dobre porobene. Bufet idze.. guľaš še vari... registracia akurat začala. Scel som štyrku... že to budze raz dva a vecka by som sebe dal dvanacku....ale pivo. Ta nakonec idzem dvanácku... Pivo budze vecka. Ta sme še vybrali. Ja ...Peter Peter...Ivana...Ivi... Ta raz voni pred nami...a raz my... Ta... diškurujeme... a idzeme... Taka dobra špacirka... hlavňe... že sme vonka.

No popať tam jaká chatočka. Vitajte! A vy ste Kovaľ. Ta hej. "No ci pana i tu me znaju?" Tak kuščičko hutorime vypráviame... aj rozprávame. Šicko tu maju porichtovane... len opikac. Ta opikame špekačky a tak sebe hutorime... že už ani toto špekačky netake jak dakedy... ale to nešicko. Dobra partia še tu zešla a toto je vecej... jak špekačky. No nič idzeme daľej. Dzekujeme a dovidzeňa!

Dražka nam idze dobre.Diškurujeme... šmejeme še... a tak to má buc... idzeme po lešiku a tu pred nami... take male jazerko... že bufet pri jazere... u bufece nikeho... zato je tu šmišna značka. Chlop /asi/ na kolenoch hľeda fľašku. Rozdumujeme co ma jaky vyznam tota značka. Ja hutorim... že keby ši hľedal fľašku... máš ju na žemi... Pri kapľičkoj druha kontrola.... štempeĺ.... kus diškurujeme... a idzeme... daľej.... po drže me štretli.... i starostu. No a už me u valale. Chtoška hutori... že jake tu maju obchodne centrum.

Ta idzeme po valale a tam chlop ošekuje stroma. "Dobrý deň! Pán Boh pomáhaj!... " "Daj Boh! Co to za strom? Borovica." Richtujeme na maja. Kus sme diškurovali a sme še doznali... že kec maj še kus vecej poleje... ta še može i zlamac..... Ta še majce... a naj še vam maj nepolame. Ta už nedaľeko. Bufet už vidno. Hurá!Dostali sme diplomčok... dali sme guľašik... pivko... pohutoreli sme... dobre bulo. Dzekujem šickym co še o toto postarali! Bizovne kec dožijeme.... še tam na druhy rok štretneme.

Dzekujem a dovidzeňa!... kec vam dluho.... ta nečitajce šicko... radšej price do Rohožníka../dluho som to pisal...a paru raz mi še netrafil/

- spísal roku pána 2019 Peter Kovaľ

Porád se rozsvíciuo. Pjekné, pjekné. Ufám ani Macek by to tak parádno nenapsau. Eném tých ertepel mohuo být v tém guláší vác...

Borovičky ze Záhorá

Baby z Nordic walking Rohožník máme radi.

Sú mimoriadne priateľské, aktívne (veď sú záhoráčky) a zorganizovali krásnu akciu. Krásnu aj preto, že sa nepreteká. Čira radosť z partie, pohybu, nordic walking a krásnej prírody Malých Karpát. Vyhral každý kto sobotu nepresedel na gauči. Zúčastnil sa každý so srdcom aktívneho športovca a bojovníka. Malé Karpaty a lesy v okolí Rohožníka ti učarujú. Na kontrolných stanovištiach nás čakali aj zálesácke úlohy. V cieli guláš a skvelá partia.

Nordic walking Rohožník

Dobrým dôvodom pre návštevu tejto mimoriadne príjemnej akcie je aj fakt, že časť kratšej trasy vedie cez vojenské lesy, ktoré sú inak verejnosti neprístupné. Sú v nej lesné piesčité chodníky a zákutia priam ideálne na nordic walking.

V prvom ročníku sa akcie zúčastnilo celkom 127 účastníkov, z toho 78 na 12 kilometrovej a 49 na 4 kilometrovej trase. Všetci to prežili.

Foto Peter Kovaľ

Prišli sme tento rok a rozhodne prídeme na guláš aj na ten druhý.

Veľa zdaru baby znova o rok.

Príspevok 1. ročník Nordic walking Rohožnícka 12 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nádherné počasie, nádherné preteky, nádherní ľudia a skvelá atmosféra.

Tri trate a jeden spoločný cieľ Kamzík. KBK53, BK26 a RK16.

„My“ sme sa postavili na štart prestížneho 20. ročníka Salomon Baba - Kamzík 26 km, kde sa zišla bežecká špička lesného behu a to aj vďaka tímu Salomon/Suunto, nakoľko preteky boli prvýkrát zaradené do GOLDEN TRAIL NATIONAL SERIES a taktiež Slovenský atletický zväz vyhlásil preteky ako Majstrovstvá Slovenska v horskom behu.

V absolútnom poradí obsadil Taras neskutočné 7. miesto / 6. v kategórii v kategórii s časom 01:45:14 a to hneď za špičkovými bežcami z ČR z tímu Salomon/Suunto.

Ďalší neskutočný výkon podal Erik, kde v absolútnom poradí obsadil 31. miesto a 6. v kategórii.

Klobúk dolu pred výkonom Márie, ktorá v absolútnom poradí obsadila 37. miesto a do cieľa dobehla ako 4. žena v kategórii.

Aj vďaka týmto výsledkom tím Reštartnisa.sk obsadil úžasné 3. miesto v súťaži tímov, kde nás iba 58 sekúnd delilo od 2. miesta. Na prvom mieste sa bezkonkurenčne umiestnil tím Salomon/Suunto.

Gratulujeme aj Matúšovi, ktorý obsadil v 3. behu Rača – Kamzík nádherné 3. miesto a všetkým bežcom všetkých tratí a aj bosonohému Pavlovi Sovičovi od Priateľov Behu Ležérneho.

Príspevok Bežali sme preteky Salomon Baba – Kamzík zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vianočné výstupy na zasnežené kopce sa už stali vo výzvach Reštartnisa tradíciou.

• 2016: Vianočný výstup na Kľak
• 2017: Štefánsky výstup na Vápennú
• 2017: Silvestrovský výstup na Minčol
• 2018: Štefánsky výstup na Zobor
• 2018: Silvestrovský výstup na Vtáčnik

V krásnej tradícii vianočných výstupov budeme pokračovať. Nielen preto, že brodenie polmetrovým snehom a zasneženou krajinou je krajšie, ako sa rýpať v blate. Ale aj pre ten punč, guláš a priateľskú atmosféru, ktorú stretká podobného typu ponúkajú. Vianočné výstupy tiež preveria naše rady z hľadiska morálky a odhodlania obuť vibramy, pobaliť batoh, pribaliť svačinu, vykročiť a podstúpiť tú mimoriadnu fyzickú tortúru rozhýbať sa namiesto ležania na pohodlnom vianočnom gauči.

Áno. Gaučujeme a veľmi radi. Radi si však aj dokazujeme, spoznávame sa, kamarátime sa, hecujeme sa, kecáme, schválime sa, preháňame a popritom objavujeme tie najkrajšie zimné "Mrázikovské" zákutia.

"Nepíš toľko Silvester sa blíži, kto to bude čítať?"

Silvestrovský výstup na Vtáčnik

Už od Kamenca z Amfiku sme volili zelenú- najkratšiu trasu. Ale najkratšia nevystihuje podstatu. Ona je hlavne najstrmšia. Naozaj sa tu nehrajú na žiadne zbytočné oddychové serpentíny. Navalíš rovno hore a šlapeš. Čo ti však ešte nedochádza, že to bude treba zošľapať aj dole. Na snehu, v ľade i blate. Pri 900 m.n.m. blato konečne mizne a my sa postupne prepracovávame cez zľadovatelý chodník až do polmetrových snehových závejov. Našťastie žiadne brodenie v snehu. Viac ako 400 tohtoročných účastníkov prešliape chodník dokonale. Stojiská a odpočívadlá sú plné turistov. Každý niečo otvára. Fotí. Bratá sa. Niektorí pozerajú na ľadové platne s obavou. Celkom na mieste.

Pedagogický imperatív:"Už nechcem vidieť žiadneho z našich účastníkov (najmä začiatočníkov) na zimných výstupoch bez mačiek."

Také aké vidíte na nasledujúcom obrázku si kúpite doslova za pár eur, nič nevážia a pomôžu vám predísť úrazu a ochrániť zdravie. Zo strmého zľadovateného šmykľavého terénu urobia namiesto stresu a neistoty skutočný zážitok.

Pozn: Zimnej turistickej výbave budeme venovať špeciálny článok.

Na vrchol Vtáčnika

Nadmorská výška preveruje fyzičku aj hlavu. Dať si 7 km po rovinke je jedna vec. Dať si to však s temer 800 metrovým prevýšením na ľade a v snehu je niečo úplne iné. Skupina míňa skupinu. Našťastie tá hlavná niekoľko sto členná tlupa je ešte pod nami. Chvíľkové rovinky striedajú skutočné padáky. Vieš počítať. 7 km a 800 m znamená viac ako 10% priemerné prevýšenie. Ak ideš chvíľu rovno, zákonite musí nasledovať úsek, kde pôjdeš pomaly štvornožky.

Nedramatizuj. Vtáčnik je pekný a pohodový výlet.

"Na takýto výstup ma už v zime nedostaneš." Počúvam povedľa a v duchu sa smejem. Nie, nie. Ani dnes, ani pri výstupe a ani tesne po ňom určite nie je čas na plánovanie ďalšieho treku. To až zajtra, zajtra. Keď sa z toho vyspia a svalovica ustúpi.

Nikto nikdy netvrdil, že Vtáčnik (podobne ako ďalšie kopce z výzvy) je so svojimi 1346 výškovými metrami ľahký kopec. Ale challenge je od toho, aby nás preveril, aby sme dokázali niečo viac, prekonali vlastné hranice komfortu a pohodlia. Výzva a výhra. Samého nad sebou. Hrdosť na to, keď si hore, keď si to dal, dokázal, ... stojíš tam v tichu s priateľmi, tlačíš lepeňák, posiluješ sa pohárikom čaju, tvrdého,... Si s ľuďmi, ktorých si vážiš a veríš im. Ak by takí neboli, neliezli by hore. Nešportovali by. Neboli by družní. Sebestrední egoisti a lenivci majú iné priority.

Komunita 7 kopcov je skvelá. Stretávaš celé skupiny, psíčkarov, rodiny s deťmi, seniorov, makačov, veselé bandy, .... Všimol si si všade naokolo úsmev? Never tomu, že sú to len endorfíny. Je to skutočná radosť zo zimy, snehu, zážitku. Pocit spolupatričnosti, keď vieš kto si a kam patríš....

Na vrchole stovky ľudí. Turisti z Kamenca pod Vtáčnikom odvádzajú dobrú prácu. Organizujú už 16. ročník.

7 kopcov 3 jazerá. Dnešný cieľ, Vtáčnik. Si šťastný. Mrzneš, čakáš, bratáš sa na vrchu dlhšie ako ostatní, veď si si to vymyslel. Fotíš sa so skupinkami, ktoré postupne dorážajú. Hreje ťa pocit, že to čo robíš funguje a má význam.

Zostup je už iná pesnička. Kolená dostávajú riadne zabrať. Hreje ťa iba chuť na guláš a fakt, že najbližšie dni nebudeš poznať nič iné, ako telku a gauč. V rozhovoroch s Františkom nám cesta ubehne rýchlejšie, než by sme čakali.

Prvý výstup na Vtáčnik je za nami. Určite sa sem ešte tento rok vrátim. V lete a na bajku. Túto výzvu si nenechám ujsť.

Až keď doma vystupujem z auta, cítim ako mi nohy zdreveneli. Vždy tá istá chyba. Strečing. Zajtra bude svalovica ako mrak."Z postele ma nedostanú ani za tehlu zlata", zariekam sa.

Už ráno je znovu všetko inak. Erik si dal dnes návdavkom Vtáčnik znova, rovno dvakrát. To vyžaduje odozvu. Práve sedím na bajku a ťahám na Valy, pod Marhát: "Žiadne kopečky, len tak zľahka. Na hranicu snehu. Blíži sa nový rok. Snáď to nepreváľam na gauči." :-)

Milí reštarťáci, kardionápravníci, 7 kopciari, turisti, cyklisti a naši kamaráti

Ďakujeme vám za dôveru a prajem Vám veľa šťastných kilometrov. Veľa krásnych zážitkov pri turistike a spoznávaní Slovenska. Veľa zdravia, šťastia, lásky, priateľstva. Veľa osobných výhier a nielen vo výzve 7 kopcov 3 jazerá.

Aby stál budúci rok za to.

Petere

Príspevok Silvestrovský výstup na Vtáčnik zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Rozhýbať sa s plnými pupkami po vianociach vyžaduje značnú dávku sebazaprenia. Práve preto sme ako prvý výšľap nasadili ten Štefánsky- na Zobor. Mierna lesostep s malými prevýšeniami. Nenáročná. Ľahký cieľ. Poznáme to. Bežný človek videl Zobor stokrát z diaľnice, ale ani raz zvrchu. A pritom Zoborská lesostep má čo ponúknuť.

Cez lesostep na Dražovce

Ideálnym štartom na Zobor je parkovisko od sanatória (Nemocnica Sv. Svorada). Okrem Svoradovho prameňa s veľmi chutnou vodou a Svoradovej jaskyne pouka aj križovatku väčšiny turistických trás. Môžte si vybrať krátky, miestami kúsavý trail nahor, ale ak ste stravoholic, naháňate kilometre a výškové metre, môžte si naložiť v okolitej lesostepi aj riadne dávky. Náš Štefánsky mix naozaj nesklamal. Turisti, detičky, bajkeri, tí zodpovední aj tí, čo všade meškajú. Vytvorilo sa viac tímov s jediným cieľom. Pripnúť si skalp Zoboru za opasok v tento krásny vianočný deň.

Skupina disciplinovaných (prišli načas) po krátkej porade zvolila dlhšiu trasu po modrej do Dražoviec, cez Kaplnku, Pliešku, Mišov vrch na Tri duby. Odtiaľ na Zobor, Pyramídu a modrým okruhom naspäť.

Dražovecká kaplnka

Trasa do Dražoviec je príjemná, nenáročná a kľudne ju zvládne aj dvojročné dieťa. Hlavne ak ho tata nesie v noši. Pod Plieškou sme sa však rozdelili. Posledné 2km klesanie sme Natašu, zodpovedné mamy a deti opustili a dali sme to ku kaplnke iba v základnej výkonnostnej skupine.

Dražoveckú kaplnku nájdete vyrazenú aj na známkach a eurách. Spolu s kaplnkou Sv. Juraja pod Marhátom sú považované za najstaršie murované sakrálne stavby na Slovensku.

Ak chcete vidieť Jaguár z vtáčej perspektívy a zažiť foto nirvánu, sem sa. Ak nespadnete cez okraj priepasti (bývalý lom), zažijete nádherné výhľady do širokého okolia. Vedie odtiaľ aj divoký trail (možno aj cyklo) priamo dole. Dobrá skratka.

Andy na horáku medzičasom nelenil a zdolal vrchol Zoboru po červenom singletraily v priebehu hodiny. Nelenila aj opozdilá Žilinská úderka pod vedením Aďky. Vo vrcholovej knihe nám nechala akýsi zoologický odkaz o slimákoch. "No to sa niekomu ide, ak si dá 4 kiláčiky namiesto 14." Stretli sme sa až pri Troch duboch.:-)

Túra na Zobor a Pyramídu

Dub musí byť našim národným stromom. Križovatku s názvom Tri Duby môžte nájsť temer v každom pohorí. Ak sa z Dražoviec vymotáte cez Pliešku a Mišov Vrch až sem, čaká vás posledná kapitola.

Výstup na samotný Zobor a prechod cez sedlo na Pyramídu. Výškové metre nás už dávno rozbili na niekoľko skupiniek. Ako obyčajne odchádza mi v mraze mobil. Nielenže netrekujem, ani neprijímam žiadne hovory. Nepraktické ale príjemné. Stretneme sa na Facebooku. Podchvíľou ma zastavuje nejaká skupinka, potom druhá tretia. "Vy ste Petere z Reštartnisa?" "Áno a to je Lejdy." kontrujem.

Najväčšiu rivalitu o prvenstvo na vrchole predvádzajú práve psy. Špeciálne feny. Vrčia po sebe, rafajú, dokazujú si aj v tento adventný čas. Pomôže len tvrdá ruka a pevný remeň.

túra na Zobor

Na Zobor sa môžte dostať rôznymi spôsobmi. Na bajku, po svojich, vlečením psom, aj na koni. Najväčšie zimomriavky však vyvolal maník, ktorý to vyšplhal bez akéhokoľvek istenia kolmo po skale. Výstup na koni pôsobí tiež majestátne. Ale keď vidíte nešťastného majiteľa 50kg vážiaceho šteniatka mastifa, ako ho brešúc od radosti vláči po blate, príde vám toho majiteľa aj trochu ľúto. :-)

Okrem vlkodlakov, zakusujúcich sa v hlbokých lesných roklinách malým deťom do zadnice sme na Mišovom vrchu tiež objavili kultové pohrebisko lenivých turistov. Práve tu sa obetujú duše tých, ktorí to chcú na poslednom kilometri zbabelo vzdať. Ak ste leniví, vyhnite sa tomuto miestu oblúkom. Objavili sme aj domovské ohnisko dvanástich mesiačikov. Dôrazne upozornite deti, aby v lese nekričali a neutekali od vás na väčšiu vzdialenosť ako je 17 km.

Špeciálne ak neznesiteľne fučí a píska v ušiach.

Pyramída je často omylom považovaná za vrchol Zobora

Zobor je však spolu s archelologickým náleziskom Zoborský hrad zhruba o kilometer ďalej cez Sedlo pod Zoborom.

Vedľa pyramídy stojí tiež zbúraný Miléniový pamätník postavený v roku 1896 na počesť 1000. výročia vzniku Uhorského kráľovstva. Dlho nevydržal. Po rozpade monarchie ho dali Slováci preventívne zbúrať. Do roku 2009 išla na Pyramídu z Nitry aj lanovka. Dnes je nefunkčná. Občerstvenie ponúka len kultová maringotka.

Hore však fučalo, fučalo, fučalo.

Záverom krátka bilancia

• 15,3 km s 600 m prevýšenia máme v nohách. Pozrite si aj ostatné trasy.
• Nestratili sme ani jedno dieťa. To najmenšie odpochodovalo celý úsek až po 3 duby po svojich. Tlieskame Dadovcom.
• Naše psy svoju prestíž ustáli. Lejdy má stále nenatrhnuté ucho.
• Zmeškaní nás naháňali a opisovali ako slimákov. Nabudúce to Remekovcom natreme. Kacianovi potiahnu.
• Vrchol zdolali všetci. Jediný kto zdochol bol opäť môj ajfón. Veď ... zima.
• Bolo fajn trochu sa po Vianociach rozhýbať a naštartovať plnenie cieľov. Nataša sa prekonala. Zuzana si do toho blata konečne priniesla aj snežné mačky. Pre istotu. Na Vtáčniku ich rozhodne bude potrebovať viac.
• Náš hlavný krokomerač a fotograf František nezaháľal. Má naštartované na ďalšie ocenenie.
• Andy si skalp singletrailu bezpečne zavesil za opasok.

túra na Zobor

Nepodceňte Zobor a okolitú lesostep, má čo ponúknuť. Trucovité kopce, perfektné cyklotraily i históriu.

A čo záverom. Práve dopisujem. Je večer. Chcem vstať z gauča, ale akosi to nejde. Telo neposlúcha. Nohy z betónu. Úplne som vytvrdol. Žeby svalovica? Žeby dosť? Neva, zajtra to rozbicyklujem.

Príspevok Štefánsky turistický výstup na Zobor zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.