Bingen wine ride. Víno a cyklistika. Tieto dve záľuby k sebe patria rovnako prirodzene ako kvalitný reťazový olej a dobre nastavené prehadzovačky. Po tom, čo sme s rodinou prebicyklovali rakúske Neusiedler See, čarovné Wachau či nemecké údolia riek Mosel, Inn a Sára, sme nepredpokladali, že by nás Porýnie mohlo ešte niečím zásadným zaskočiť. Vinársky región na brehu Rýna Bingen am Rhein nás dlho lákal.

A potom prišlo pozvanie do vinárskeho srdca Rýna, neďaleko Frankfurtu a Wiesbadenu. Výsledok? Bingen Wine Ride. Tak sme pomenovali zážitkový cyklistický raj, na ktorý len tak nezabudneme.

Bingen am Rhein: Keltská história, myšia veža a mystika

Centrom celého regionu je mesto Bingen am Rhein v spolkovej krajine Porýnie-Falc. Pôvodný keltský názov osady bol Bingium, čo v preklade znamená niečo ako „diera v skalách“. Práve tu sa nachádza slávne úžina Binger Loch – nebezpečné skalnaté miesto na rieke, kde v minulosti museli lodníci prekladať tovar na menšie plavidlá.

Bingen bol už v staroveku dôležitým uzlom. Začínala tu Via Ausonia, rímska vojenská cesta spájajúca Rýn s Trierom. Mesto sa preslávilo aj legendou o Myšej veži (Binger Mäuseturm) stojacej na ostrovčeku v rieke, v ktorej vraj lakomého biskupa Hatta z Mainzu za trest zaživa zjedli myši.

Bingen je navyše rodiskom svätej Hildegardy von Bingen – stredovekej mystičky, abatiše, lekárky a výnimočnej hudobnej skladateľky, ktorej podmanivú stredovekú hudbu absolútne milujem.

🗺️ Hranice teritória Bingen Wine Ride

• Západná hranica: Historické mestečko Bacharach s hradom Stahleck (miesto, ktoré nesmiete za žiadnych okolností obísť).
• Východná hranica: Kaštieľ a mestečko Johannisberg s prívozom v neďalekom Winkeli a svetoznámym rizlingom.
• Južné centrum: Mesto Bingen am Rhein na sútoku Nahe a Rýna.
• Charakter krajiny: Údolie Rýna je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Steny kaňonu sa prudko dvíhajú priamo od rieky a ukrývajú stovky kilometrov cestičiek medzi vinohradmi aj v hlbokých lesoch.

Náš základný tábor u motorkára Klausa: Kopečky vs. rovinka

Ako experti na ekonomické a autentické cestovanie sme si ubytovanie vyhľadali cez AirBnB v malej dedinke Oberheimbach, ležiacej asi dva kilometre od samotnej rieky. Našli sme skvelý rodinný apartmán za výbornú cenu.

Náš domáci Klaus bol kapitola sama o sebe. Pán v rokoch, telom aj dušou veteránsky motorkár, ktorý si stroje sám montuje v garáži. Od prvej minúty sme si padli do oka.

V tíme sme mali odlišné stratégie. Syn Peter Jr. sníval o pohodovom rovinatom bicyklovaní popri rieke s častými koštovkami vína. Ja ako senior som naopak pokukoval po okolitých kopcoch. Asfaltové cestičky zarezané do strmých vinohradov budili rešpekt už od pohľadu. A hneď za vinicami sa navyše rozprestieral hustý, voňavý les pretkaný sieťou poctivých cyklotrás.

Výšľap nad Bacharach: Hrad Stahleck a stredoveká Wernerkapelle

Kopečky vyhrali na plnej čiare. Zvolili sme smer na Bacharach. Až večer po dojazde mi dopplo, odkiaľ mi bol tento názov taký povedomý – miestnu nedostavanú gotickú katedrálu Wernerkapelle poznam z desiatok obrazov starých stredovekých majstrov!

Naše ubytovanie ležalo v polovici kopca, čo slúžilo ako optimistický argument, že to hore nebude ďaleko. Nebola to pravda. Nastúpali sme ďalších 350 výškových metrov, kým sme sa dostali na samotný hrebeň.

No tie výhľady! Ten neskutočný pokoj a atmosféra. Presne pre tieto momenty v sedle má význam žiť.

Zvolili sme nádherný hrebeňový trail. Po 15 kilometroch jazdy po hrebeni sa pred nami otvoril úchvatný pohľad na hrad Stahleck, týčiaci sa priamo nad Bacharachom. Hradov je tu mimochodom neúrekom – v stredoveku slúžili ako strážne pevnosti na ochranu viníc. Víno bolo strategickou surovinou, o ktorú sa viedli reálne vojny. Kto by nechcel chlastať.

Bacharach patrí do svetového dedičstva UNESCO. Prvé zmienky pochádzajú z 11. storočia a v roku 1314 tu korunovali nemeckého kráľa Ľudovíta Bavorského. Mesto bolo historicky najdôležitejším prekládkovým uzlom obchodu s vínom. Práve tu sa víno prekladalo z malých lodí z obávaného Binger Lochu na veľké obchodné plavidlá. Odtiaľ pochádza aj slávne označenie vína „Bacharacher“.

🚲 Ako si užívať cyklotrasy nad Rýnom

• Pre pohodárov a rodiny (Pobrežná cyklotrasa): Hlavná asfaltová cyklotrasa vedie po oboch brehoch Rýna. Je dokonale rovná a plynulá. Treba však počítať s väčším počtom rekreačných cyklistov a elektrobicyklov.
• Pre vrchárov a cestárov (Vinohradnícke asfaltky): Cesty obsluhujúce vinohrady sú vyasfaltované, no ponúkajú brutálne stúpania so sklonom často cez 16%. Keďže sú ľudia pohodlní, hore nestretnete okrem nás ani nohu.
• Pre MTB a gravel (Lesné hrebene): Hrebene nad vinicami ukrývajú stovky kilometrov značených poľných a lesných ciest. Všetko je perfektne prepojené a prehľadne označené.

Zážitkový rituál: Piknik s výhľadom za milión

Ak zakážete cyklistovi kopečky, je to ako odoprieť fajčiarovi cigaretu. V úseku medzi mestami Rüdesheim, Lorch a Bacharach na rovinu naozaj nie je najmenší dôvod. Steny údolia sa dvíhajú prudko do výšky a vy nemáte problém na pár kilometroch nastúpať stovky výškových metrov.

Po každom takomto výšľape sme si dopriali náš rodinný zážitkový rituál. Výbava je jednoduchá: malý batoh, bageta, poctivá šunka, lokálne syry, fľaška chladeného rizlingu, ovocie, vývrtka a dva sklenené poháre.

Otvoriť si fľašku s výhľadom na meandrujúci Rýn, kde pod vami ticho plávajú výletné lode, je tá najlepšia odmena za spotený dres. Ticho, pokoj a panoráma vám dobijú batérie lepšie než akýkoľvek ionťák.

Logistika na Rýne: Kompy, železnica a nemecká dokonalosť

Rieka Rýn je tepnou celého regiónu. Nákladné aj výletné lode tu pulzujú v plnom nasadení. Po oboch stranách rieky vedie mimoriadne rýchla, čistá a presná železnica, v ktorej bez problémov prepravíte bicykle.

Zaujímavosťou je, že jediný pevný most v širšom okolí – slávny Hindenburgov most pri Rüdesheime – bol počas druhej svetovej vojny zbombardovaný a dodnes sa zachoval len ako memento. Spojenie medzi brehmi tak zabezpečujú prevozné kompy (Fähre).

Otestovali sme hneď tri prepojenia:

• Niederheimbach – Lorch,
• Bingen – Rüdesheim a
• Winkel – Ingelheim.

Kompy premávajú často a presne. Oplatí sa kúpiť si obojsmerný lístok, ktorý platí počas celého dňa na ktorejkoľvek z nich. Popri rieke nájdete množstvo dobre vybavených kempov, kde sa dá za hubičku najesť i ubytovať.

Počas celej cesty ma fascinovala neskutočná čistota a systém. Všade kvety, nikde žiadne odpadky. Na vlastné oči som videl, ako miestny starší pán zdvihol po turistoch odhodenú plechovku a odniesol ju do koša. Všetko tu funguje, má svoj systém a každý ho podvedome dodržiava.

Degustačné pravidlo: Vypustite supermarkety, hľadajte vinárov

Ak ide o víno, odporúčam kompletne ignorovať bežné obchody a supermarkety. Degustovať treba priamo u lokálnych vinárov.

Jedno z najlepších vín zájazdu (Eisenbach-Korn, ktoré získalo occlusion na prestížnej AWC Vienna) sme objavili úplne náhodou priamo v našej zapadnutej dedinke Oberheimbach. Ich rizling bol ľahký, iskrivý, svieži a minerálny. Chuťou pripomínal najlepšie kúsky z rakúskeho Wachau, no cena bola neporovnateľne príjemnejšia – najmä preto, že vinárstvo ležalo mimo hlavnej turistickej magistrály.

Ak ste však fajnšmekri, musíte navštíviť Schloss Johannisberg. Práve tu sa zrodil kultový Riesling Trocken, ktorý je považovaný za absolútny vrchol Porýnia. Je to miesto s neopísateľným géniom loci. Za pohárik si síce priplatíte, ale každý jeden dúšok stojí za to!

🍷Top 7 vinárstiev v Bingen am Rhein

1. Schloss Johannisberg (Johannisberg / Geisenheim) Svätý grál Porýnia. Historická kolíska odrody Riesling. Ich prívlastkové vína (Spätlese, Auslese) patria k svetovým legendám. Areál kaštieľa ponúka nezabudnuteľnú degustáciu s výhľadom.
2. Weingut Ratzenberger (Bacharach) Kráľ strmých svahov. Rodinné vinárstvo z Bacharachu špecializujúce sa na minerálne, suché rizlingy zo strmých bridlicových viníc (známa trať Bacharacher Posten). Ich šumivé sektové vína vyrobené tradičnou metódou sú svetové.
3. Weingut Bischel (Bingen am Rhein) Moderná špička priamo v Bingene. Bratia Christian a Matthias Runkelovci vytvorili z rodinného vinárstva v Bingene svetovú značku. Ich rizlingy z viníc Scharlachberg a Hackenheim pravidelne zbierajú 95+ bodov v medzinárodných rebríčkoch.
4. Weingut Theresa Breuer / Georg Breuer (Rüdesheim am Rhein) Ikona pravého brehu. Theresa Breuer patrí k najuznávanejším vinárkam v Nemecku. Ich vlajkové rizlingy z viníc Rüdesheimer Berg Schlossberg a Nonnenberg sú minerálne, elegantné a stvorené na dlhé zrenie.
5. Weingut Knyphausen (Erbach / Kiedrich) Aristokratická tradícia. Vinárstvo s históriou siahajúcou do roku 1818. Známe svojimi sviežimi, minerálnymi rizlingami a Pinot Noir z vyhlásenej vinice Erbacher Marcobrunn.
6. Weingut Eisenbach-Korn (Oberheimbach) Náš tajný rodinný favorit! Menšie, poctivé rodinné vinárstvo skryté v údolí Oberheimbachu. Ich ľahké, iskrivé a minerálne rizlingy získali ocenenia na *AWC Vienna*, no ceny si stále držia na mimoriadne priateľskej úrovni pre cyklistov.
7. Weingut Toni Jost – Hahnenhof (Bacharach) Špecialista na bridlicové vína. Vinárstvo s 300-ročnou tradíciou vyrába legendárny rizling z vinice Bacharacher Hahn, ktorá sa vyznačuje výraznou mineralitou, tónmi marhúľ a dlhou dochuťou.

Niederwald kontra Paulaner pasca

Tropické letné tridsaťštvorky dokážu cyklistu postaviť pred ťažké morálne dilemy. Z mestečka Rüdesheim vedie k monumentálnemu pamätníku Niederwald vyhliadková lanovka prekonávajúca strmé vinohrady.

Pre každého hrdého hobby cyklistu je však psou povinnosťou zakončiť deň poctivým výšľapom v pedáloch s prevýšením cez 300 metrov.

Mne však tento športový cieľ brutálne prekazila záhradná piváreň Paulaner. Šľapať vyčerpaný a dehydrovaný v pekelnej horúčave do 15-percentnej stojky je koniec koncov totálna zdravotná nezodpovednosť, no nie? Keď som uvidel, ako pán čašník točí orosené, chladené mníchovské kvasinkové pivo, Paulaner vyhral K.O. systémom. A nemal som ani najmenšie výčitky svedomia!

Slovo na záver: Bingen am Rhein nás čaká znova

Dolina Rýna je unikátny mix histórie, stredovekých hradov (Rheinstein, Sooneck, Ehrenfels, Stahleck), špičkovej cyklistickej infraštruktúry a fantastického vína.

Toto miesto sme určite nenavštívili naposledy. Ak milujete bicykel, dobré jedlo, kopce a víno, mám pre vás jednoznačnú radu: zaraďte Bingen am Rhein do svojich cestovateľských plánov. Takýchto rozprávkových cyklistických lokácií v Európe naozaj veľa nenájdete!

Cestou späť sme ešte objavili navyše historický Bamberg.

GPS Trasy

• Bacharach - Bingen - Oberheimbach
• Bingen - Johannisberg

Príspevok Bingen am Rhein: Zážitkový cykloraj, strmé kopečky a najlepší rizling nad Rýnom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

už je to pár rôčkov, čo sme si naplánovali turistický výstup na Vtáčnik z Kľakovskej doliny a Ostrého Grúňa. Nielen preto, že každý sa na Vtáčnik zberá z Kamenca a Lehoty pod Vtáčnikom. Najmä preto, že Kľakovskú dolinu považujeme dodnes za neobjavený krásny kút Slovenska. Stres, ruch, dopravná zápcha, mestský chaos, hluk? Zabudnite. Totálne ticho.

– To dá.
– Nedá.
– Dá.
– Chcete ho zabiť? Veď má iba šesť.
– Uvidíme.

Potom sa šesťročný Kubo posadil na bicykel, za štyri dni v Kľakovskej doline pod Vtáčnikom nastúpal vyše tritisíc výškových metrov, vyšliapal na samotný vrchol Vtáčnika a večer o jedenástej sa ešte dožadoval partičky Faraóna.

Kým väčšina turistov mieri na Vtáčnik zo známejšej západnej strany (z Kamenca alebo Lehoty pod Vtáčnikom), Kľakovská dolina z pohronskej strany je klenot, ktorý si stále zachováva pokoj konca sveta.

Historické obce Kľak, Ostrý Grúň a Hrabičov, pamätníky SNP, trasa starej lesnej železničky, Ivanov salaš, Pokutský vodopád, medvedie historky, poctivá domáca kuchyňa a dvanástka za drobné – to je kulisa pre jeden z najkrajších komunitných výstupov na Vtáčnik.

🌲 Kľakovská dolina itinerár: Keď je jeden deň žalostne málo

Do Kľakovskej doliny nemá zmysel prísť len na otočku na pár hodín. Samotný výstup na Vtáčnik je naplánovaný na sobotu. My však prichádzame už vo štvrtok ráno. Skladáme veci v v Dopraváriku na Ostrom Grúni, vyťahujeme bicykle a ideme si užiť okolie.

Začíname zľahka. Máme predsa medzi sebou aj 6 ročného Kuba. Hore asfaltkou k pamätníku na Kľak. Tam začne mierne frflať, že do kopca to už nejde. Volíme manipulatívnu stratégiu. Vyhlasujeme horské a výškové prémie a body za technickú jazdu. Očakávanie medaile dokáže veľa. Zrazu je všetko inak. Ani sa nenazdáme a sme na Kľakovskej zvážnici, ktorá nás naozaj ambicióznym chodníkom prevedie okolo celej hory až ku železničnému Kamennému mostu Pokuty. GPS trasa MTB výstupu tu >

Po stopách Lesnej železničky a Pokutského mosta

Doprava dreva do Žarnovice bola kedysi záležitosťou konských záprahov, až kým v 20. rokoch 20. storočia nepostavili úzkorozchodnú lesnú železničku. Hoci ju v 60. rokoch zrušili, jej teleso dnes funguje ako parádna cyklotrasa a náučný chodník:

• Trasa vás privedie aj k unikátnemu kamennému mostu Pokuty.
• Pokračuje popri divokom Pokutskom potoku k Pokutskému vodopádu (najväčšiemu andezitovému vodopádu v pohorí).
• Lesné zvážnice cez sedlo Javorinka nám poskytli nádherné panoramatické výhľady do celej doliny.

🐻 Medvedia diplomacia a plemenný býk

Pri potulkách dolinou rýchlo pochopíte, že ste v hlbokých lesoch. Ak na zemi nájdete čerstvú medvediu stopu, najlepšou taktikou je hlasný rozhovor, cinkanie roľničiek a búchanie turistickými palicami.
A ak na spodnej lúke natrafíte na miestneho plemenného býka, ktorý k vám mieri s pomykávaním hlavy – zachovajte pokoj. Miestni tvrdia, že vás len prišiel privítať.

Prvý deň sme po skvelej večeri zakončili Veltlínom, Tramínom a špekačkovo-opekacou dorážačkou. Výhodňarská úderka na čele so Zuzanou sa tiež nezaprela. V návale radosti z detských kolotočov vyhostili unaveného Kuba a začali sa točiť a húpať sami. :-)

Na Rúbaný vrch

Druhý deň bolo na programe okolie Rúbaného Vrchu. Je to hrebeňový prechod cez pohorie Vtáčnik, ktorý vás po žltej značke dovedie až k Buchlovským skalám a Žarnovu. Na naše prekvapenie až do sedla Javorinka a Obíc vedie dokonalá asfaltová cyklotrasa. Asfalt je fajn, ale nie to pravé. Motanica po lesných zvážniciach je to, prečo sme sem prišli. Hodili sme pohľad na Kuba a neprotestoval. Ani sme nevedeli ako a boli sme pod Tatrou.

Náš tip 🚩 pre skúsených MT bikerov. Skaly, korene, skoky. Okolo Javorinky vedie úžasná zvážnica s tými najlepšími výhľadmi do celej Kľakovskej doliny.

Obice

Nad Obicami nás zastavil pud sebazáchovy. Našli sme na zemi čerstvé medvedie stopy. Jediný, kto mal odvahu pokračovať bol Kubo. Zodpovední to radšej obrátili smer Mackova dolina.

Doobedný trail sme zokruhovali cez Hrabičov a lesnícky skanzen k miestnej pstruhárni pri vlekoch Ostréhu Grúňa. Pstruh by sa aj chytiť dal, ale kto nám ho urobí? Ako obed poslúžili klasicky chlieb, paštika a orosené. GPX trasa tu >

"Čo s načatým večerom?" povedal by jeden. Rozhodli sme sa preskúmať okolie Ostrého Grúňa. Nemýlili sme sa. Skvelá motanica. Každá cesta vedie niekam. Zvyčajne do súkromného dvora, odkiaľ na vás vybehne fakt nasratý pes. Po ďalších 11 km, pri ktorých sme nastúpali ďalších 600m (GPX trasa) sme sa rozhodli odparkovať bicykle pri miestnej krčme a dobre sme spravili. Našinec orosenú 12-tku za 1,10 € už hocikde nekúpi.

Kľak a Ostrý Grúň. Dve dediny vypálene za vojny nemcami žijú svojim kľudným životom. Počas SNP sa stali obce miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss.

🥾 Výstup na Vtáčnik z Kľaku: Pohodovejší štart a strmé finále

Sobotný spoločný výstup na Vtáčnik (1346 m n. m.) začal priamo v obci Kľak. Odtiaľto vedie zelená turistická značka, ktorá je oproti strmáku z Kamenca o niečo prívetivejšia, no záver stále dokáže vyžmýkať tričko do poslednej kvapky.

Profil a priebeh výstupu:

1. Z Kľaku na Ivanov salaš a Škurátku: Úvodné kilometre vedú miernym stúpaním po lesných cestách a lúkach okolo Partizánskej doliny. Skupina ide pokope, tempo je rozvážne.
2. Stena nad Partizánskou chatou (Záverečný kilometer): Tu sa končí ležérny výlet. Posledný úsek od chaty pod vrchol má prevýšenie 300 metrov na niečo vyše kilometri. Skupina sa natiahne, pľúca pracujú na maximum, no les sa pomaly otvára a pomedzi zakrpatené bučiny presvitá andezitový vrchol.

Trasu na Vtáčnik vám opisovať nebudem. Choďte tam sami a nechajte sa príjemne prekvapiť. Môžem iba sľúbiť, že prechádzka to nebude a nudiť sa tiež nebudete. Od toho plemenného býka na spodnej lúke sa naháňať nenechajte. Keď sa k vám blíži pomykávajúc hlavou, znamená to iba, že vás má rád. Aj keď začujete zúrivý štekoť a zavíjanie smečky vlkov, vedzte, že to len strážne psy konča dediny zavetrili medveďa. :-) Ak však natrafíte na medvedí trus v ktorom sa povaľujú zhrdzavené roľničky, pridajte radšej do kroku. :-)

🚩 Vrcholový rituál: Boj o fotku a výhľady na pol Slovenska

Na odlesnenom andezitovom temene Vtáčnika pri veľkom kovovom dvojkríži vládne nefalšovaná horská eufória. Nechávame sa očarovať Vtáčnikom. Naposledy sme tu boli na Silvestra. Z Kamenca. Pod dvojmetrovou vrstvou snehu to vyzeralo úplne inak.

Dnes, unavení, doštípaní od horských múch, no s úsmevom od ucha k uchu vyťahujeme lepeňáky, jablká a termosky. Začína sa tradičná vrcholová tlačenica o najlepšiu fotku pri kríži.

Výhľady z vrcholu berú dych:

• Celá Hornonitrianska kotlina, Bojnický zámok a Prievidza ako na dlani.
• V diaľke sa črtajú hrebene Malej Fatry, Kremnických a Štiavnických vrchov.

Po polhodine fotenia, smiechu a vzájomného hecovania sa obloha začína zaťahovať. V horách netreba pokúšať šťastie – padáme rýchlym krokom dole, aby sme stihli prísť pod strechu skôr, než sa spustí letná búrka.

🍻 Cieľová stanica: Hostinec U Krejzinky

Keď v celej Kľakovskej doline márne lovíte mobilný signál, cieľová krčmička U Krejzinky v Kľaku je oázou civilizácie.

Len čo dorazíme a objednáme orosené pivo a kofolu, vonku sa spustí poctivý letný lejak s hromami. Sedieť v teple pod prístreškom, počúvať bubnovanie dažďa a hodnotiť nastúpané výškové metre s partiou priateľov je ten najlepší reštart, aký si človek môže priať.

Posledný deň väčšina ľudí pojme ako návrat domov. Nie však my.  Nedeľnými raňajkami víkend nekončí. Natlačíme párky, sardinkovú pomazánku a osladený čaj a už sedíme na bicykloch. Vyrážame. Smer náučný chodník lesnej železničky, Glesgove tále a Ivanov salaš s cieľom:

Pokutské vodopády

Ak sme včera plakali pri výstupe na Partizánsku chatu prvýkrát, dnes sme si to na bajkoch zopakovali. Práve odtiaľ vedie výborná zvážnica, ktorá vás prevedie Markovou stranou popod vodopády až k spodnej hájovni. Čaká nás už iba rýchly padák dole asfaltkou a cesta domov. Svieti slnko. Lúka vonia čerstvo pokoseným senom. A Števo si povzdychne: "Čo s načatým večerom? Domov sa mi nechce." GPS trasa tu

Záverečnú bilanciu robíme až na Šinvegu v Bratislave. Celkovo sme za 4 dni nastúpali čosi cez 3400m. Objavili sme nádherný zabudnutý kút Slovenska a uisťujeme sa, že sa s bicyklami ešte vrátime.

🧭 Praktický sprievodca trasou z Kľakovskej doliny

Základná trasa z Kľaku (Zelená značka)

• Trasa: Obec Kľak ➔ Partizánska dolina ➔ Ivanov salaš ➔ Škurátka ➔ Partizánska chata ➔ vrchol Vtáčnik (tam a späť).
• Parametre: Dĺžka 12 km | prevýšenie +680 m | čas chôdze cca 4:00 až 4:30 h.
• Pre koho: Najvhodnejší variant pre rodiny so zdatnejšími deťmi a turistov, ktorí hľadajú menej exponovaný výstup.

Hrebeňový okruh z Ostrého Grúňa (Žltá + Červená značka)

• Trasa: Ostrý Grúň ➔ Klenová ➔ Kláštorné vráta ➔ Kláštorská skala ➔ Vtáčnik ➔ Kľak.
• Parametre: Dĺžka 16 km | prevýšenie +820 m | čas chôdze cca 5:30 h.
• Pre koho: Pre milovníkov skalných vyhliadok a fotogenických andezitových veží na Kláštorskej skale.

V Kľaku všetky dopravné tepny končia. Naopak, tie turistické začínajú:

• Kľak – Partizánska dolina – Ivanov salaš – Škurátka – Vtáčnik
• Ostrý Grúň – Klenová – Kláštorné vráta – Kláštorská skala – Vtáčnik
• Kľak – Ivanov salaš – Škurátka – Vodopád na Pokutskom potoku
• Kľak – Škurátka – Vtáčnik – Homôlka – Gronštolne – Prochot

❓ Často kladené otázky (FAQ)

A záverom?

• Počasie vyšlo na jedničku. Neexistuje zlé počasie. Iba nepripravený turista. Nenechajte sa odradiť predpoveďou počasia. Nie ste predsa z cukru.
• Ak hľadáte pokoj, harmóniu a kľud, objavte koniec sveta. Navštívte Kľakovskú dolinu.
• Ponúka skvelé turistické trasy a cyklotrasy. Asfaltové, aj zvážnicové. Pre začiatočníkov aj dosť pokročilých. Pokročilejším odporúčam zísť na lesné zvážnice. Fakt sme sa bavili a sú z nich krásne výhľady. GPS trasy nájdete v texte.
• Ak ste ležérnejší spoznajte náučný chodník a železničku. Chyťte si pstruha. Objavte Riečky. Viac o turistických možnostiach nájdete tu Kľakovská dolina.
• Určite si vyšliapnite Ivanov salaš a kúpte si predtým roľničku :-) ale hlavne:
• Nepregaučujte život pred televízorom a vypadnite do prírody. Skutočné priateľstvá, dobrodružstvá a zážitky nájdete až vtedy, keď opustíte zónu vlastnej lenivosti a pohodlia.

Tak zas na nejakom stretku. Aby život stál za to.

Príspevok Spoločný turistický výstup na Vtáčnik z Kľakovskej doliny a Ostrého Grúňa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa v svetovej cyklistike povie zážitkové výkonnostné nebo, väčšine ľudí okamžite napadnú dvetisícky vo Francúzskych Alpách alebo talianske Dolomity. A ak sa povie Dolomity, neexistuje slávnejší a kultovejší pojem než Sella Ronda.

Sella Ronda je legendárny horský masív (Gruppo del Sella), ktorý obkolesujú štyri svetoznáme talianske strediská: Alta Badia, Val Gardena, Arabba a Val di Fassa. Vďaka asfaltovému prepojeniu týchto dolín vznikla unikátna možnosť obísť celý masív za jediný deň – či už po cestách na cestnom bicykli, alebo po horských trailoch a poľných cestách na MTB.

🚴 Sella Ronda na cestnom bicykli: Základné parametre

Obísť Sella Rondu na cestnom bicykli znamená zdolať 4 ikonické horské priesmyky, z ktorých dva presahujú nadmorskú výšku 2 000 metrov.

• Trasa (okruh): Arabba ➔ Passo Pordoi ➔ Passo Sella ➔ Passo Gardena ➔ Passo Campolongo ➔ Arabba (alebo v opačnom smere)
• Dĺžka okruhu: cca 52 – 55 km
• Prevýšenie: cca 1 750 m
• 4 Priesmyky:

  1. Passo Pordoi (2 239 m n. m.)
  2. Passo Sella (2 240 m n. m.)
  3. Passo Gardena (2 121 m n. m.)
  4. Passo Campolongo (1 875 m n. m.)

🔁 V smere alebo proti smeru hodinových ručičiek?

Jednou z najväčších výhod Sella Rondy je jej kompaktnosť. Na niečo vyše 50 kilometroch nastúpate 1 750 výškových metrov, no cesty sú plynulé, serpentíny ako z rozprávky a výhľady na kolmé vápencové steny Dolomitov nemajú vo svete obdobu.

• V smere hodinových ručičiek (oranžová trasa): Tradičnejšia a pre mnohých plynulejšia trasa.
• Proti smeru hodinových ručičiek (zelená trasa): Ponúka trochu iný profil stúpaní, no rovnako úchvatné scenérie.

Tip pre pohodovú jazdu: Ak si chcete užiť pokojné cesty bez davov motorkárov a karavanov, vyhýbajte sa júlu a augustu. Najlepší čas na návštevu je jún alebo september, kedy je počasie stabilné a premávka minimálna.

🚴‍♂️ Sella Ronda MTB / XC: Traily, lanovky a prach

Ak vymeníte hladký asfalt za široké plášte horského bicykla, Sella Ronda vám otvorí úplne druhú tvár. V okolí celého masívu vedie hustá sieť udržiavaných singletrailov, poľných ciest a horských chodníkov.

• S využitím lanoviek (Hero Style): Môžete využiť miestne kabínové lanovky, ktoré vás vyvezú na jednotlivé priesmyky, a vy si užívate najmä technické zjazdy dole do dolín. (Pozor, pri využívaní lanoviek počítajte s cenou za celodenný bike-pass).
• Čisto za svoje: Pre fyzicky zdatných MTB-čkárov existuje oficiálna horská trasa Sella Ronda MTB, ktorá má dĺžku okolo 58 km a prevýšenie cez 3 300 m (ak nejdete lanovkami).

My sme si vyšliapali na XC niekoľko horských trailov k lanovkám a dole, poobede sme sa prezuli a peši sme vyskúšali horský trail z Paso Pordoi na Marmoladu.

Singletraily na Sella Ronde sú skvele udržované. Ich slabosťou je, že smerujú od lanovky k dolnej stanici. Ak si turista a prišiel si s bajkom, tak plať.

🟡 Sella Ronda Bike Day: Keď patrí celý masív iba cyklistom

Každoročne v júni sa na Sella Ronde koná známy Sella Ronda Bike Day. V tento deň sú všetky 4 priesmyky kompletne uzavreté pre automobilovú dopravu a cesty patria výhradne desiatkam tisíc cyklistov.

Ak máte radi neopísateľnú atmosféru, davy ľudí a pocit, že celú horskú cestu máte len pre seba bez výfukových plynov, je to zážitok na celý život. Kto však hľadá komorný pokoj a ticho hôr, nech si zvolí termín mimo túto akciu.

🏡 Ubytovanie a základňa: Prečo práve Arabba?

Ako ideálna základňa pre tento okruh sa nám dlhodobo osvedčila Arabba. Leží priamo na trase pod Passo Pordoi a Campolongo, ponuka ubytovania je tu bohatá a ceny mimo zimnej lyžiarskej sezóny bývajú viac než rozumné.

Navyše z Arabby máte okrem samotnej Sella Rondy na skok aj ďalšie legendárne okruhy – napríklad výjazd na Passo Fedaia pod ľadovec Marmolada alebo okruh cez Passo Valparola smerom na Cortinu d'Ampezzo.

📝 Zhrnutie:

• Obtiažnosť: 3.5/5 (vďaka kratšej dĺžke 50 km je okruh zvládnuteľný pre každého trénovaného hoblíka).
• Povinná výbava: Vytiahnutý fotoaparát / mobil, vetrovka do dlhých zjazdov z dvetisícoviek a chuť dať si na každom priesmyku poctivé talianske espresso.
• Ešte pridám zopár tipov na MTB. Na XC v tomto pripade zabudnite MTB Lupfen 54, Zugspitze X

Príspevok Sella Ronda: Kultový cyklokruh talianskych Dolomitov, ktorý musí zažiť každý cyklista zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na Tokání je pre nás legenda, ktorú si musíte zaslúžiť každým jedným litrom potu vypusteným na rynartickom asfalte. Ak hľadáte srdce Českého Švajčiarska, kde sa história kniežacieho rodu Kinských mieša s vôňou ihličia a spáleniska, ste tu správne.

Táto lokalita nie je len bodom na mape, je to rituál. Miesto, kde sa bicykel stáva nástrojom sebapoznania a kde po prekonaní strmých stúpaní zistíte, že ticho hôr má oveľa väčšiu hodnotu než akýkoľvek digitálny komfort tam dole v údolí.

Rynartice

Vertikálne utrpenie v sedle bicykla

Môj MTB výlet začína v Rynarticiach. Ak máte „pivnú kondíciu“ ako ja, toto chvíľami 30% stúpanie vás preverí rýchlejšie než akýkoľvek záťažový test u lekára. Cesta sa dvíha nekompromisne a ja len sledujem, ako sa predné koleso snaží odlepiť od zeme. Ale ten pocit, keď sa konečne prehupnem cez horizont a predo mnou sa otvorí lesná cesta smerom Na Tokání, je na nezaplatenie.

Je to ten moment, kedy sarkasticky poďakujete svojmu bruchu a nohám, že to ustáli a zapnete si bundu na zjazd, ktorý vás čaká.

Na Tokání

Keď sa cesta poddá vašej vôli a konečne dorazíte do cieľa, ticho vás doslova prefacká. Na Tokání je križovatkou ciest. Užije si tu cyklomakač i pivopič.

"Plzeň?"
"Tu čapujú Plzeň."

Na Tokání odbočujem na socializáciu. Jedna Plzeň a debata s miestnymi o sezónach v týchto horách. "V zime? Zabudni. Snehu po krk, pluží sa len výnimočne a často sa aj týždeň nedostaneš dole.", vnímam reakcie pri stole spolusediaceho patriota: "Ale je tu stále ticho a krásne. Hlavne bez davov."

Dal som si na chvíľu „padla“, vyložil nohy a sledoval tie obhorené skaly. Je tu čosi mystické v tom, ako tie chaty dvojitý požiar takmer zázrakom obišiel, hoci plamene oblizovali ich okenice. Akoby aj ten oheň mal rešpekt k histórii rodu Kinských.

Lovecké chaty v štýle Álp: Keď knieža vedelo, kde si dať pivo

Asi mäknem. Je to ako nostalgia vytesaná do dreva. Miesto Na Tokání dostalo názov podľa tokania tetrovov, ale dnes tu skôr počuť tokanie unavených turistov. Knieža Rudolf Kinský tu v 19. storočí vybudoval areál loveckých chát v alpskom štýle.

Je to bizarný pohľad – uprostred divokých českých lesov nájdete architektúru, ktorú by ste čakali skôr v Tirolsku. Tieto chaty prežili veľa. V roku 1905 vyhoreli, v 20. rokoch ich obnovili a v rokoch 2020 a 2026 opäť pocítili silu ohňa. Je to miesto s tuhým korienkom, ktoré sa odmieta vzdať.

Vtedy a Teraz: Mordor v priamom prenose

Dnes je to MTB prejazd cez spálenú krajinu. Mali sme to šťastie (alebo smolu?), že sme tadiaľto prechádzali ešte pred prvý požiarom v roku 2022. nebol jediný. Práve táto časť Českého Švajčiarska bola zasiahnutá ďalším veľkým požiarom na prelome apríla a mája 2026. Oheň vypukol medzi Jetřichovicami, Rynarticami a Tokáňou a zasiahol približne 100 hektárov lesa. Hasiči ho likvidovali niekoľko dní za pomoci vrtuľníkov.

Dnešný kontrast je mrazivý. Cesta Na Tokání vás dnes vedie cez úseky, ktoré vyzerajú ako scéna z Pána prsteňov. Sivé kmene bez kôry stoja ako mŕtvi vojaci na stráži. Ale všimnite si tú silu – pod tými obhorenými pahýľmi sa už tlačí nová, jasne zelená tráva a brezy.

Príroda tu nerobí tlačové besedy o obnove, ona proste rastie. Je to surové, smutné, ale zároveň fascinujúco živé.

🚲 MTB na Zadní Jetřichovice, cyklistický zen

Môžete sa pustiť smerom na Jetřichovice alebo skúsiť technickejšie pasáže smerom k hranici. Ja som volil Zadní Jetřichovice a cyklookruh okolo riečky Křinice až ku Kirnitzschtalu. Môžete tu cez mostík prejsť aj na druhú stranu, do nemeckého Saského Švýcarska.

Cesta späť popri Jetřichovickom potoku však mala iné grády. Za celú kjazdu som nestretol živej duše.

 💥FAQ: Na Tokání na dvoch kolesách

Príspevok Na Tokání: MTB výšľap, kde dych končí a pivo začína dávať zmysel zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak máš gravel, horský bicykel alebo terénnu kolobežku Kostka, České Švajčiarsko je jedna z najkrajších oblastí v strednej Európe. Nie kvôli cyklochodníkom, ale kvôli kombinácii pieskovcových skál, hlbokých lesov, zabudnutých osád a ciest, kde občas stretneš viac srniek než ľudí. Predstavujeme našich 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku:

1. Tokáň a Česká cesta – kráľovská klasika

Jetřichovice – Vysoká Lípa – Na Tokáni – Dolní Chřibská – Rynartice – Jetřichovice

• približne 22 km
• stredná náročnosť
• legendárna Lovecká chata Tokáň
• lesné úseky v srdci národného parku
• po požiari nové výhľady na skalné steny

Práve túto trasu odporúča aj správa regiónu ako jeden z najkrajších okruhov.

2. Kyjovské údolie – najkrajšia dolina regiónu

Kyjov – Zadní Doubice – Kyjov

• 13 až 25 km
• vhodné aj na pohodové jazdenie
• rieka Křinice
• skalné steny
• minimum áut

Mnohí miestni považujú Kyjovské údolie za krajšie než turisticky preslávené Hřensko. Je to jeden z najmalebnejších kútov národného parku.

3. Doubice – Saské Švajčiarsko – Tokáň

Doubice – Kyjov – Hinterhermsdorf – Zadní Jetřichovice – Tokáň – Doubice

• cca 32 km
• ideálny gravel okruh
• prechod medzi Českom a Nemeckom
• lesné cesty bez premávky

Ak by som mal odporučiť jedinú trasu na reportáž, bola by to táto. Striedajú sa tu lesy, lúky, opustené osady a výhľady.

4. Českou cestou medzi Křinicou a Kamenicou

Kyjov – Zadní Jetřichovice – Česká cesta – Vysoká Lípa – Jetřichovice

• 35 až 55 km
• ideálne pre gravel
• vedie najdivokejšími časťami parku

Po požiaroch získala táto trasa úplne nový charakter. Miesta, kde kedysi bol hustý les, dnes otvárajú panorámy na pieskovcové veže.

5. Hřensko a Labské vyhliadky

Hřensko – Mezní Louka – Zadní Jetřichovice – Bad Schandau – Hřensko

• približne 40 km
• náročnejšia
• výhľady nad Labe
• spojenie Českého a Saského Švajčiarska

Patrí medzi najfotogenickejšie trasy celého regiónu.

6. Tolštejnský okruh

Srbská Kamenice – Jedlová – Tolštejn – Jiřetín – Chřibská – Tokáň

• 50 km+
• kopcovitejší profil
• rozhľadne
• staré horské osady

Skôr pre športovejší deň. Odmenou sú výhľady na Lužické hory aj České Švajčiarsko.

7. Belveder a Labské pieskovce

Srbská Kamenice – Růžová – Labská Stráň – Belveder

• 30 km
• menej známa trasa
• fantastické výhľady na kaňon Labe

Vyhliadka Belveder patrí medzi najstaršie turistické vyhliadky v Čechách.

Ak by som mal vybrať len tri

🥇 Doubice – Tokáň – Saské Švajčiarsko
🥈 Kyjovské údolie a Zadní Doubice
🥉 Jetřichovický okruh cez Tokáň

Práve tam nájdeš najviac kontrastov: vypálené lesy, mladé brezové porasty, opustené samoty, staré lovecké chodníky a pocit, že sa pohybuješ v krajine, ktorá sa práve znovu rodí. To je dnes možno ešte zaujímavejší príbeh než samotná Pravčická brána.

FAQ: Cyklistika NP České Švajčiarsko

upgrade 2026

Príspevok Top 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa rebrík stane vaším jediným priateľom. Malá Pravčická brána je oveľa prístupnejšia ako jej veľká sestra. Ak máte strach z výšok, táto brána a lúpežnícky hrad Šaunštejn vás preveria. Zabudnite na pohodlné schodiská. Tu leziete hore po úzkych železných rebríkoch vkliesnených priamo do skalných puklín.

Pamätám si ten pocit – chladný kov v dlaniach, podo mnou prázdno a sústredenie na každý ďalší krok. Je to vertikálna terapia šokom. Po požiari sú výhľady zhora ešte bizarnejšie – vidíte tie sivé stráne, kde predtým bol nepriehľadný les. Ste kráľmi pieskovca.

Malá Pravčická brána

Skromná sestra, ktorú si môžete „osahať“

Doviezli sme sa k nej po cyklotrase upotení po malom stúpaní. Malá Pravčická brána stojí len kúsok od Šaunštejna. Oproti svojej slávnej „veľkej“ sestre má jednu obrovskú výhodu. Môžete po nej legálne kráčať. Je to presne to miesto, kde si sadnete na pieskovec a len tak pozeráte do údolia.

Žiadne bariéry, žiadne vstupné, len čistý kontakt s kameňom. Objavíte miesto na tichú desiatu, kým pod tou „veľkou“ bránou stoja davy v rade na pivo.

Hrad Šaustejn: Bizarný život na skalnej ihle

Hrad Šaunštejn preveril naše pivné bruchá. Zmestíme sa na úzkych rebríkoch? S trochou snahy sa to podarilo. Šaunštejn nebol nikdy hradom v klasickom zmysle. Objavili sme skôr pevnostný systém na skalných blokoch. Lúpežní rytieri tu v 14. storočí žili v drevených nadstavbách. Ukotvili ich vo vytesaných drážkach, ktoré vidno dodnes.

Ako v Meteore. Predstavte si tú logistiku – dostať hore jedlo, vodu a víno bez tých moderných rebríkov. Bol to život na hrane v každom zmysle slova.

📌 Praktické tipy: Rebríky a skaly

Príspevok Hrad Šaunštejn a Malá Pravčická brána: Rebríky, strach a lúpežnícka sloboda zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tu sa natáčali scény najslávnejšej českej rozprávky. S princeznou Krasomilou sa v televízii stretávame každé Vianoce. Málokto však vie, že Dolský mlýn prežil aj príbehy, ktoré by vydali na temný román.

Dolský mlýn

Filmárska ilúzia vs. krutá realita. Keď sem v roku 1952 prišli filmári natáčať Pyšnú princeznú, mlyn už bol opustený a vyrabovaný. Filmári potrebovali lepší záber, tak zbúrali hotel, ktorý stál oproti. Kazil im panorámu. Ničili skutočnú históriu, aby vytvorili rozprávkovú ilúziu. Aj taká bola vtedajšia éra.

Rod mlynárov Pohl: Stáročia v jednej rodine

Najstaršia zmienka o mlyne je z roku 1573, ale jeho zlatá éra je spojená s rodom Pohlovcov. Tí ho udržali neuveriteľných niekoľko storočí. Prežil požiare, prestavby na barokovú podobu, aj atentáty na mlynára v roku 1910.

Mlyn mal kedysi tri kolesá – dve na mletie obilia a jedno na pílu. Bol to svet sám pre seba – pekáreň, paliareň aj hotel pre prvých turistov. ktorí sa chceli plaviť na loďkách cez Ferdinandovu tiesňavu.

Chlieb verzus neresti: Divoký západ v pohraničí

Po druhej svetovej vojne sa história mlyna zlomila. Potomkovia Pohlovcov museli odísť. Mlyn sa stal svedkom úpadku. Kroniky opisujú vtedajší kraj ako Divoký západ.

Dosídlenci rabovali opustené nemecké domy. Z mlyna mizlo všetko – dosky z podláh, schody i kusy strechy. Z hotela sa na istý čas stal dokonca nevestinec. Majestátnu ruinu znovuobjavil až režisér Bořivoj Zeman.

Roklina z Vysokej Lípy: trail pre MTB šialencov

Z Vysokej Lípy vedie k mlynu jedna z najkrajších roklín Českého Švajčiarska. Ja som ju skúsil zdolať s bicyklom. Bola to chyba. Na tomto „strašidelnom trailíku“ bicykel viac prenášate ako sa veziete.

Radšej ho nechajte doma. Ak však patríte k MTB šialencom, dlhá cesta späť do Jetřichovíc dnom rokliny okolo rieky Kamenice vás odmení skvelou jazdou. Je balzamom na dušu. Ponúka ticho a mystiku, ktorú na preplnenej Pravčickej bráne nenájdete.

Vedeli ste, že v rokline Kamenice sa kedysi stretávali tri svety? mlynársky, pašerácky (pašoval sa tadiaľto tabak a soľ) a začínajúci turistický.

Praktické tipy: Dolský mlýn

Čo potrebujete vedieť (Status 2026)

• Terén: Cesta z Vysokej Lípy je strmá a kamenistá. Ak idete s deťmi, voľte nosič, kočík tu nepretlačíte bez straty nervov.
• Filmárska realita: Ruina je v horšom stave než vo filme Pyšná princezná. Dnešná podoba mlyna je výsledkom práce dobrovoľníkov, ktorí sa ho snažia zachrániť pred úplným rozpadom.
• Najlepší čas: Skoro ráno v pracovný deň. Mlha v rokline pri rieke Kamenice dodáva mlynu ten pravý murakamiovský vibe, ktorý davy turistov cez víkend spoľahlivo zabijú.

Yoast FAQ: Tajomstvá Dolského mlýna

Príspevok Dolský mlýn: Tajomná ruina z Pyšnej princeznej a história rodu Pohl zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Blato, sychravo a jarné počasie odrádza od túžby zajazdiť si iba mäkším povahám. Aj dnes som vytiahol horák, reku: "Dám nejaký kilometer, aby sa tá šošovicová ľahšie vstrebávala." Terén v okolí Babice je naozaj dosť ílovitý. MTB Bojná zvykne cyklistu v takých chvíľach prekvapiť. Mám už predošlú skúsenosť a mám aj rozum. Ten hovorí: "Nelez do polí. Nelez ani na poľné cesty, lebo sa zaboríš a zadrbeš tak, že to ani o týždeň nedáš dole."

MTB Okolo Babice

Znudene som zvládol prvú desinu po asfalte. Cesty vlhké, ale bez dažďa, príjemne, ani nefúkalo. Predsa len to skúsim. Za dedinou som vyliezol na poľnú cestu a išlo to. Ďalších desať kilákov bezo zmeny. Krásny pocit, nálada, atmosféra, endorfíny. Do toho volá sused, že či nejdem na bajk. "Veď som", vravím mu "a idem krížom na Bojnú", poznamenávam veselo. Uznanlivo zahmkal a ja som sa pobral ďalej.

Na zvážniciach Inovca

Zrazu predo mnou traktor. Vravím si: "toto nebude dobré." A nebolo. Už po chvíli vo vyjazdených koľajach som pochopil, že čo 100 metrov, to kilo blata navyše. Otočiť sa? Naspäť to je dlhá cesta a hanba k tomu. Veď som utrúsil čosi o MTB Bojná.

Ego prvýkrát vyhralo a ja som prišiel po pol hodine pod Staré Kopanice. Teda nie ja, ale ten korpus človeka a bicykla obhádzaný blatom zo všetkých strán. Trochu sa rozpršalo a mne začalo byť do smiechu. Už je všetko jedno. Rovno som zamieril do hory na lesnú cestu. Veď to opadá.

Keď prehrá zdravý rozum viackrát

To prehral zdravý rozum po druhý krát. Kto mal vedieť, že lesáci budú aj v tomto daždi zvážať drevo? Ak som mal predtým nejaké miesta čisté, po tejto skúsenosti ostali čisté iba oči. Mal som totiž na nich brýle, alebo aspoň to, čo z nich zostalo.

Jazda ako remeň. Vlhkosť nadeľuje svoje rozkoše. Spomínam na starú ruskú pesničku o krokodílovi, ktorý sa cez narodeniny váľal celé hodiny radostne v blate. Cítil som jasné súvislosti. A tak vám dám tri dobré rady k jarnej bajkovačke:

Inovecká MTB skúsenosť

1. Ak prší, nelez na polia. Najmä nie na oráčinu a ťažobné lesné cesty.
2. Ak ti je jasné, že neprejdeš bez strát, vykašli sa na hrdinstvá a otoč to. Ihneď to otoč. Alebo choď radostne ďalej. Potom sa ale nečuduj a uži si to blato dosýta.
   A do tretice:
3. Ak je po niekoľkodennom daždi, ak prší a ak si v paži ďaleko od civilizácie, maj zo sebou aspoň náhradnú dušu a pumpu. Ak totiž pichneš a bude ťa čakať niekoľko hodinové tlačenie v lese, v daždi a v blate, spomenieš si určite popri bohovi aj na Borisa Polevoja a jeho Príbeh ozajstného človeka.

Do kúpeľne priatelia. Zhadzujem to, čo sa ešte nedávno volalo farebným cyklodresom. Vážim o tri kilá viac.

Príjemný deň, užite si jarnú bajkovačku na Považskom Inovci a reštartu nazdar. :-)

Príspevok MTB Bojná: Keď je ego väčšie ako tvoj rozum zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.