Keď v Arabbe alebo Corvare preberáte cyklistické mapy Dolomitov, väčšina ľudí mieri automaticky na Sella Rondu. Kto však hľadá niečo divokejšie, surovejšie a nasiaknuté históriou, ten odbočí na Passo Valparola (2 168 m n. m.) smerom na Cortinu d’Ampezzo.nu d’Ampezzo.
Niekedy sa hovorí, že každý horský priesmyk v Taliansku má svoju vlastnú dušu. Ak je Passo Pordoi elegantné a Passo Fedaia pod ľadovcom majestátne, Valparola je ako pristátie na Mesiaci.
🚵♂️ Výstup: Z La Ville do krajiny kamenia
Štartujeme z doliny Alta Badia z obce San Cassiano (La Villa). Cesta na Passo Valparola odtiaľto meria približne 13 kilometrov s prevýšením cez 800 metrov.
Sklon stúpania je príjemne konštantný, väčšinou sa drží okolo 6 až 8 %, no cesta vás postupne vyvádza z lesa do pásma kosodreviny a neskôr do nehostinnej, skalnatej pustatiny. Stromy miznú. Okolo cesty ostávajú len obrovské vápencové balvany, ktoré vyzerajú, akoby ich tam pred tisíckami rokov rozhadzovali obri.
Záhuba nožného svalstva prichádza až v záverečných dvoch kilometroch pred sedlom, kde cesta nekompromisne pritvrdí k 10 percentám. Dýchanie je čoraz ťažšie, no odmenou je neskutočná kulisa vrcholu Sass de Stria (Čertova skala), ktorá sa týči priamo nad cestou.
☕ Rifugio Valparola: Káva pri horskom plese a zákopové spomienky
Akonáhle sa prehupnete cez hranicu 2 168 metrov, privíta vás Rifugio Valparola – charizmatická horská chata, vedľa ktorej sa ukrýva malé, krištáľovo čisté horské pleso Lago di Valparola.
Zosadnúť z bicykla, oprieť cesťák o drevené zábradlie a dať si na terase poctivé talianske presíčko s výhľadom na obrovské skalné steny je čisté vyslobodenie. No toto miesto má aj svoju druhá, temnejšiu tvár.
Priamo vedľa chaty stojí Forte Tre Sassi – stará rakúsko-uhorská pevnosť z roku 1898. Práve tu, v rokoch 1915 až 1917, prebiehal jeden z najkrutejších horských konfliktov v dejinách. Talianski a rakúski vojaci tu v mrazoch, lavínach a snehu vysekávali do kolmých skalných stien zákopy a štôlne. Dnes tu nájdete vojenské múzeum a po skalách okolo vás sú stále viditeľné pozostatky bodnatých drôtov a kaňonov.
Keď človek sedí na bicykli z karbónu v tesných funkčných handrách a pozerá sa na tie skaly, neubráni sa mrazeniu po chrbte. My tu bojujeme s vlastnou lenivosťou a výškovými metrami. Oni tu pred sto rokmi bojovali o holý život v mínus dvadsiatich stupňoch.
🚀 Zjazd na Passo Falzarego a padák do Cortiny d’Ampezzo
Po káve na Valparole vás čaká krátky, sotva kilometrový zjazd k neďalekému sedlu Passo Falzarego (2 105 m n. m.). Odtiaľto sa otvára jeden z najkrajších a najrýchlejších zjazdov v celých Dolomitoch.
Cesta z Falzarega klesá 16 kilometrov plynulým padákom cez ihličnaté lesy až do kolísky zimných olympijských hier. Do slávnej Cortiny d’Ampezzo. Asfalt je široký, prehľadné serpentíny striedajú rýchle rovinky a rýchlosť na bicykli tu bez väčšej námahy prekračuje 70 km/h. Brzdové kotúče dostávajú zabrať. No ten pocit slobody, keď pred sebou vidíte celé údolie Cortiny obkolesené masívom Cristallo a Tofana, je neopísateľný.
📝 Zhrnutie pre cyklistov:
- Obtiažnosť: 4/5 (najmä ak Valparolu zaradíte ako súčasť dlhšieho okruhu cez Cortinu a Passo Giau).
- Povinná zastávka: Rifugio Valparola (kava, koláč, fotka pri plese a pevnosti Tre Sassi).
- Tip na okruh: Arabba ➔ Passo Campolongo ➔ La Villa ➔ Passo Valparola ➔ Passo Falzarego ➔ Cortina d’Ampezzo ➔ Passo Giau (alebo Falzarego naspäť) ➔ Arabba. (Pozor, toto je už kráľovská etapa pre poctivých chrtov!)
