Keď je ego väčšie ako tvoj rozum

by

Alebo ako môžeš za hodinu mať o 3 kg viac.

Blato, sychravo, jarné a jesenné počasie odrádza od túžby zajazdiť si iba mäkšie povahy. Aj dnes som vytiahol horák, reku: „Dám nejaký kilometer, aby sa tá šošovicová ľahšie vstrebávala.“ Terén v okolí mojej chalupy je naozaj dosť ílovitý. Mám už predošlú skúsenosť a mám aj rozum. Ten hovorí: „Nelez do polí. Nelez ani na poľné cesty, lebo sa zaboríš a zadrbeš tak, že to ani o týždeň nedáš dole.“

Znudene som zvládol prvú desinu po asfalte. Cesty vlhké, ale bez dažďa, príjemne, ani nefúkalo. Predsa len to skúsim. Za dedinou som vyliezol na poľnú cestu a išlo to. Ďalších desať kilákov bezo zmeny. Krásny pocit, nálada, atmosféra, endorfíny. Do toho volá sused, že či nejdem na bajk. „Veď som“, vravím mu „a idem krížom na Bojnú“, poznamenávam veselo. Uznanlivo zahmkal a ja som sa pobral ďalej.

Zrazu predo mnou traktor. Vravím si: „toto nebude dobré.“ A nebolo. Už po chvíli vo vyjazdených koľajach som pochopil, že čo 100 metrov, to kilo blata navyše. Otočiť sa? Naspäť to je dlhá cesta a hanba k tomu. Veď som utrúsil čosi o Bojnej. Ego prvýkrát vyhralo a ja som prišiel po pol hodine na Bojnú. Teda nie ja, ale ten korpus človeka a bicykla obhádzaný blatom zo všetkých strán. Trochu sa rozpršalo a mne začalo byť do smiechu. Už je všetko jedno. Rovno som zamieril do hory na lesnú cestu. Veď to opadá. To prehral zdravý rozum po druhý krát. Kto mal vedieť, že lesáci budú aj v tomto daždi zvážať drevo? Ak som mal predtým nejaké miesta čisté, po tejto skúsenosti ostali čisté iba oči. Mal som totiž na nich brýle, alebo aspoň to, čo z nich zostalo.

Jazda ako remeň. Vlhkosť nadeľuje svoje rozkoše. Spomínam na starú ruskú pesničku o krokodílovi, ktorý sa cez narodeniny cákal celé hodiny radostne v blate. Cítil som jasné súvislosti.

A tak vám dám tri dobré rady k jarnej bajkovačke:

  1. Ak prší, nelez na polia. Najmä nie na oráčinu a ťažobné lesné cesty.
  2. Ak ti je jasné, že neprejdeš bez strát, vykašli sa na kecy a otoč to. Ihneď to otoč. Alebo choď radostne ďalej. Ale sa nečuduj a uži si potom to blato dosýta. A do tretice:
  3. Ak je zima, ak prší a ak si v paži ďaleko od civilizácie, maj zo sebou aspoň náhradnú dušu a pumpu. Ak totiž pichneš a bude ťa čakať niekoľko hodinové tlačenie v lese, v daždi a v blate, spomenieš si určite popri bohovi aj na Borisa Polevoja a jeho Príbeh ozajstného človeka.

Do kúpeľne priatelia. Zhadzujem to, čo sa ešte nedávno volalo farebným cyklodresom. Vážim o tri kilá viac.

Príjemný deň a reštartu nazdar. 🙂


Ďalšie články autora:

Terre Siciliane 2017 - 100 km po svojich: 2
Terre Siciliane 2017 - 100 km po svojich: part 2. Po Palerme a Sicílskych horách vo vnútrozemí sa presúvam na ...
Čítať Viac
ZSSK: Vlakom na Pálavu
Vyrazili sme vlakom do Kútov. Cieľom nášho cyklovýletu bola tentokrát Pálava. Prirodzene s moravským Podlužím, Lanžhotom, Břeclavou, Mikulovom i Lednicko-Valtickým ...
Čítať Viac
České Švajčiarsko 2017
České Švajčiarsko nie je veľmi vysoké, ale so svojimi labskými pieskovcami patrí medzi top zážitkové destinácie pre turistiku a cykloturistiku ...
Čítať Viac
ZSSK: Vlakom na Malinô Brdo a Roháčske plesá za jeden víkend
Po akcii "Sliezsky dom za jeden deň" sme si dali novú výzvu. Zvládnuť na bicykli Malinô Brdo a Roháčske plesá ...
Čítať Viac
Svojráz amatérskeho vytrvalca a jeho najlepšie výhovorky
Ideálne je vyhrať. Super je dôjsť do cieľa, je fajn nebyť posledný a keď už nedôjdete, mali by ste mať ...
Čítať Viac
Na nočné Sitno a ako to dopadlo
Bajkom okolo Sitna, v noci na Sitno a druhý deň Javorina. To bolo v pláne. Počasie a neprajné živly však ...
Čítať Viac

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *