Keď je ego väčšie ako tvoj rozum

Alebo ako môžeš za hodinu mať o 3 kg viac.

Blato, sychravo, jarné a jesenné počasie odrádza od túžby zajazdiť si iba mäkšie povahy. Aj dnes som vytiahol horák, reku: “Dám nejaký kilometer, aby sa tá šošovicová ľahšie vstrebávala.” Terén v okolí mojej chalupy je naozaj dosť ílovitý. Mám už predošlú skúsenosť a mám aj rozum. Ten hovorí: “Nelez do polí. Nelez ani na poľné cesty, lebo sa zaboríš a zadrbeš tak, že to ani o týždeň nedáš dole.”

Znudene som zvládol prvú desinu po asfalte. Cesty vlhké, ale bez dažďa, príjemne, ani nefúkalo. Predsa len to skúsim. Za dedinou som vyliezol na poľnú cestu a išlo to. Ďalších desať kilákov bezo zmeny. Krásny pocit, nálada, atmosféra, endorfíny. Do toho volá sused, že či nejdem na bajk. “Veď som”, vravím mu “a idem krížom na Bojnú”, poznamenávam veselo. Uznanlivo zahmkal a ja som sa pobral ďalej.

Zrazu predo mnou traktor. Vravím si: “toto nebude dobré.” A nebolo. Už po chvíli vo vyjazdených koľajach som pochopil, že čo 100 metrov, to kilo blata navyše. Otočiť sa? Naspäť to je dlhá cesta a hanba k tomu. Veď som utrúsil čosi o Bojnej. Ego prvýkrát vyhralo a ja som prišiel po pol hodine na Bojnú. Teda nie ja, ale ten korpus človeka a bicykla obhádzaný blatom zo všetkých strán. Trochu sa rozpršalo a mne začalo byť do smiechu. Už je všetko jedno. Rovno som zamieril do hory na lesnú cestu. Veď to opadá. To prehral zdravý rozum po druhý krát. Kto mal vedieť, že lesáci budú aj v tomto daždi zvážať drevo? Ak som mal predtým nejaké miesta čisté, po tejto skúsenosti ostali čisté iba oči. Mal som totiž na nich brýle, alebo aspoň to, čo z nich zostalo.

Jazda ako remeň. Vlhkosť nadeľuje svoje rozkoše. Spomínam na starú ruskú pesničku o krokodílovi, ktorý sa cez narodeniny cákal celé hodiny radostne v blate. Cítil som jasné súvislosti.

A tak vám dám tri dobré rady k jarnej bajkovačke:

  1. Ak prší, nelez na polia. Najmä nie na oráčinu a ťažobné lesné cesty.
  2. Ak ti je jasné, že neprejdeš bez strát, vykašli sa na kecy a otoč to. Ihneď to otoč. Alebo choď radostne ďalej. Ale sa nečuduj a uži si potom to blato dosýta. A do tretice:
  3. Ak je zima, ak prší a ak si v paži ďaleko od civilizácie, maj zo sebou aspoň náhradnú dušu a pumpu. Ak totiž pichneš a bude ťa čakať niekoľko hodinové tlačenie v lese, v daždi a v blate, spomenieš si určite popri bohovi aj na Borisa Polevoja a jeho Príbeh ozajstného človeka.

Do kúpeľne priatelia. Zhadzujem to, čo sa ešte nedávno volalo farebným cyklodresom. Vážim o tri kilá viac.

Príjemný deň a reštartu nazdar. 🙂


Ďalšie články autora:

[pt_view id=”565a05138a”]

Petere

Nadšený biker a bloger, ktorý sa dá bláznivo nahovoriť na akúkoľvek výzvu. Jazdí s radosťou, pre dobrodružstvo, zážitky a endorfín. Jazdí cestu i horu, nie je mu cudzí ani e-bajk. Zakladateľ združenia a blogu Reštartnisa. Reportáže, hiking, turistika, hory, Alpy a cestovateľské zážitky. Sleduj náš instagram aj twitter.

Radi by ste niečo doplnili? Prihláste sa mailom alebo FB kontom.

Prejsť na začiatok