Ak hľadáte trasu, kde zhon mestskej civilizácie strieda hlboké ticho lesov, vôňa starého dreva a architektúra, akú nenájdete nikde inde na svete, Karpatská drevená cesta je vaším dokonalým cieľom. Tento fascinujúci turisticko-poznávací projekt sa ťahá od podhoria Tatier, cez Šariš a Horný Zemplín, až po najvýchodnejšie hranice Národného parku Poloniny s Poľskom a Ukrajinou.

Východné Karpaty zdobí unikátny súbor drevených sakrálnych stavieb – prevažne gréckokatolíckych a pravoslávnych cerkví, no nájdete tu aj rímskokatolícke kostoly a evanjelické artikulárne chrámy. Mnohé z nich pochádzajú zo 16. až 18. storočia a spája ich neskutočná stavebná technika: boli postavené tradičnou zrubovou konštrukciou, pôvodne bez použitia jediného kovového klinca.

Architektonický zázrak: Ako spoznať karpatskú cerkev?

Karpaty sú križovatkou dvoch veľkých kultúrnych svetov – západného (latinského) a východného (byzantského). Práve v drevenej architektúre Východného Slovenska sa tieto vplyvy spojili do neopakovateľného štýlu:

• Trojdielnosť a trojvežatosť: Tradičná zrubová cerkev sa skladá z troch častí usporiadaných na jednej osi z východu na západ: babinec (vstupný priestor pre ženy), hlavná loď (priestor pre veriacich) a svätyňa / oltár (presbytórium smerujúce na východ).
• Ikonostas – srdce chrámu: Interiéru dominujú bohato vyrezávané a maľované drevené steny plné ikon, ktoré oddeľujú svätyňu od hlavnej lode. Ikonostasy podliehajú prísnym kanonickým pravidlám s výjavmi zo Starého a Nového zákona.
• Šindľové strechy a cibuľovité vežičky: Budovy sú pokryté dreveným šindľom a zakončené tepanými kovovými krížmi, z ktorých každý má svoj vlastný originálny ornament.

Najkrajšie chrámy na trase

Zatiaľ čo niektoré drevené kostolíky v priebehu dejín premiestnili do skanzenov, väčšina z nich dodnes stojí na svojich pôvodných miestach v malých zapadnutých dedinkách, kde stále slúžia svojmu pôvodnému účelu.

Topoľa (Pod poloninskými lúkami)

Chrám sv. Michala Archanjela (r. 1700): Fotogenická zrubová cerkev ležiaca na svahu nad dedinou. Hneď vedľa chrámu sa nachádza samostatná drevená zvonica a vojenský cintorín z 1. svetovej vojny. V obci pôsobil aj významný rusínsky buditeľ Alexander Duchnovič.

Inovce (Ticho pod hranicou)

Cerkva archanjela Michala (r. 1836): Patrí k najmenším dreveným chrámom na Slovensku. Trojdielna zrubová stavba prikrytá valbovou šindľovou strechou sa nachádza v tesnej blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice. Zastavte sa tu, požiadajte o kľúč správcu a zažite pocit, kde počuť trávu rásť.

Ruská Bystrá (Klenot v Zozname UNESCO)

Chrám prenosenia moštov sv. Mikuláša (r. 1730): Tento gréckokatolícky drevený chrám ukrytý pod masívom Vihorlatu pre jeho mimoriadnu svetovú hodnotu v roku 2008 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (spolu s ďalšími 7 slovenskými drevenými kostolmi). Má kompaktný, archaický vzhľad s cenným ikonostasom z 18. storočia.

Kalná Ráztoka (Unikátna obielená cerkev)

Chrám sv. Bazila Veľkého (r. 1750): Na prvý pohľad sa odlišuje od ostatných. Jej zrubové steny z vonkajšej strany omietli hlinou a obielili vápnom na ochranu pred nepriaznivým počasím. Vďaka tomu vyzerá ako murovaná stavba zakrytá šindľovou strechou, čo jej dodáva starobylý ráz.

Zboj / Bardejovské kúpele (Zachránená pamiatka)

Chrám sv. Mikuláša (r. 1775): Pôvodne stál v hraničnej obci Zboj v Poloninách. Počas 2. svetovej vojny armáda obec silno poškodila, no chrám sa podarilo zachrániť. V roku 1967 ho premiestnili do skanzenu v Bardejovských kúpeľoch, kde patrí k najkrajším ukážkam karpatského staviteľstva.

6. Frička a Kožany (Perly Šariša)

• Frička (18. storočie): Chrám sv. Michala s dochovaným oltárom z roku 1716.
• Kožany (r. 1760): Gréckokatolícka cerkev s unikátnou vnútornou nástennou maľbou a vzácnou ikonografiou, ktorá patri medzi najvýznamnejšie na východnom Slovensku.

Ako objavovať Karpatskú drevenú cestu?

Karpatská drevená cesta nie je diaľnica s masovým turizmom. Je to zážitková trasa, ktorú si najlepšie vychutnáte pomalým tempom.

• Zo sedla bicykla (Gravel & MTB raj): Podhorie Polonín, Laborecká vrchovina a Ondavská vrchovina ponúkajú tiché asfaltové cesty III. triedy a spevnené cyklotrasy s minimálnou automobilovou premávkou. Objavovať kostolíky na bicykli je pravdepodobne najkrajší spôsob, ako túto krajinu nasať.
• Sprievodcovský B-Plán a kultúrny tip: Ak sa vyberiete po trase cez Medzilaborce, určite navštívte Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré predstavuje svetový unikát pop-artu v kontrastnom prostredí rázovitého Rusínskeho regiónu.
• Ako sa dostať dovnútra? Väčšina drevených chrámov býva z bezpečnostných dôvodov zamknutá. Na dverách alebo informačnej tabuli však takmer vždy nájdete telefónne číslo na miestneho správcu alebo babku z susedného domu. Po zavolaní vám chrám veľmi radi odomknú, urobia krátky výklad a umožnia vám nahliadnuť do ticha storočných interiérov. (Nezabudnite nechať drobný milodar na údržbu chrámu!)

📍Praktické info pred cestou

• Ubytovanie: Zabudnite na obrovské hotelové komplexy. Najlepší zážitok ponúkajú malé rodinné penzióny, drevenice a chalupy prevoňané drevom v obciach ako Osadné, Nová Sedlica, Ulič či v okolí Sniny a Bardejovských kúpeľov.
• Stravovanie: Vychutnajte si tradičnú rusínsku a zemplínsku kuchyňu – ochutnajte domáce pirohy, tatarčané pirohy (z pohánkovej múky), či poctivý mačanku.
• Rešpekt k tradíciám: Mnohé z týchto objektov sú stále živými domami modlitby. Pri návšteve interiérov dodržiavajte vhodné oblečenie, ticho a pred fotografovaním sa vždy opýtajte na povolenie.

Často kladené otázky (FAQ) – Karpatská drevená cesta

📍 Tip navyše: Ak sa niekedy vyberiete spoznávať históriu Východných Karpát v okolí Medzilaboriec, neobíďte Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.

Príspevok Karpatská drevená cesta: Turisticky neobjavený poklad Slovenska a unikátne sakrálne klenoty zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte najdivokejší kút Slovenska, kde sa čas spomalil a oblohu v noci zdobia tisíce hviezd bez svetelného znečistenia, Kremenec Poloniny ponúka neopakovateľné dobrodružstvo na samotnom východe našej krajiny.

Národný park Poloniny (Bukovské vrchy) ukrýva storočné bukové pralesy zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO, voľne žijúce zubry hrivnaté a slávny vrch Kremenec (1 221 m n. m.) – najvýchodnejší bod Slovenska a unikátne trojmedzie troch štátov. V rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá je to povinnosť pre každého milovníka nespútanej divočiny.

Kremenec: Trojmedzie troch štátov a prales Stužica

Kremenec (1 221 m n. m.) je geografickým klenotom celého regiónu. Práve na jeho vrcholovej plošine sa stretávajú hranice troch krajín: Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Bod trojmedzia zdobí masívny kamenný granitový stĺp.

Cesta na Kremenec vedie cez Národnú prírodnú rezerváciu Stužica – jeden z najstarších a najzachovalejších pralesov v Európe, kde obrovské storočné buky a jedle tvoria kulisu ako zo starodávnych báji. Poloniny sú zároveň vyhlásené za Park tmavej oblohy, nakoľko tu nameriate najnižšie svetelné znečistenie na celom Slovensku.

Turistické trasy na Kremenec v Poloninách

Tu sú najkrajšie trasové možnosti pre objavovanie najvýchodnejšieho cípu republiky:

Okruh z Novej Sedlice cez Stužicu na Kremenec (Najkratší a najobľúbenejší)

Štartuje v najvýchodnejšej obci Slovenska – v Novej Sedlici. Stúpate po červenej značke cez pôvodný prales Stužica až k hraničnému stĺpu na Kremenci. Späť sa môžete vrátiť po červenej/zelenej hrebeňovke cez vrch Čierťaž dole do Novej Sedlice.

• Trasa: Nová Sedlica ➔ Prales Stužica ➔ Kremenec ➔ Čierťaž ➔ Nová Sedlica
• Dĺžka / Prevýšenie: cca 19 km (okruh) | stúpanie cca 950 m
• Čas: cca 6:30 až 7:30 h

Viacdňová hrebeňovka Bukovských vrchov (Pre skutočných dobrodruhov)

Legenda medzi slovenskými trekmi. Trasa vedie z Osadného (alebo zo Stariny) po červenej hraničnej značke cez Balnicu, Ruské sedlo, Ďurkovec, Jarabú skalu a Pľašu až na Kremenec s cieľom v Novej Sedlici.

• Parametre: 50+ km | 2 až 3 dni s nocľahom vo voľne prístupných útulniach a táboriskách priamo na hrebeni.
• Osobná skúsenosť: Ak vás zaujíma, ako vyzerá trojdňové putovanie po tomto hrebeni podané bez servítky a s nefalšovaným východniarskym humorom, prečítajte si autentickú reportáž: Poloniny, Kremenec a Sninský kameň po zemplínsky.

Jednodňový výstup na Maguru zo Stakčína

Príjemný rodinný výstup od vodnej nádrže Stariná cez obec Jalové (kde nájdete ikonický drevený kostolík) až na vrchol Magura (656 m n. m.).

Cyklotrasy v Poloninách: Po stopách drevených chrámov

Hoci sú samotné pralesné chodníky určené výhradne peším turistom, podhorie Polonín je pre horských aj cross cyklistov rajom bez masovej premávky:

Rodinný B-Plán a výlety v okolí

• Cesta po drevených chrámoch (Cerkvách): Unikátny kultúrny trip autokomplexom alebo bicyklom. Mnohé kostolíky pochádzajú zo 17. a 18. storočia a sú postavené bez jediného klinca.
• Sninský kameň a Morské oko (Presah do Vihorlatu): Zo Sniny je to len na skok k vyhasnutej sopke Sninský kameň (1 006 m n. m.) a k fotogenickému hradenému jazeru Morské oko.
• Relax pri Sninských rybníkoch: Biokúpalisko Sninské rybníky ponúka skvelé zázemie pre kempovanie, kúpanie a regeneráciu po náročnom treku.

📍Praktické info pred návštevou

• Pozor na hraničné pásmo: Kremenec a celý hrebeň ležia na prísne stráženej schengenskej hranici s Ukrajinou. Neustále majte pri sebe platný doklad totožnosti (cestovný pas alebo občiansky preukaz) pre prípad kontroly Hraničnou a cudzineckou políciou. Vstup na ukrajinskú stranu mimo oficiálnych priechodov je prísne zakázaný.
• Voda na hrebeni: Zdroje pitnej vody a studničky na hrebeni môžete nájsť v horúcich letných mesiacoch vyschnuté. Vždy si so sebou berte dostatočnú zásobu vody.
• Výbava a divočina: V Poloninách žijú zubry, vlky aj medvede. Pri bivakovaní na vyhradených táboriskách nikdy nenechávajte potraviny voľne pri stane.

FAQ – Kremenec a Poloniny

Často kladené otázky

Príspevok Kremenec Poloniny turistické trasy cyklotrasy: Trojmedzie východu, UNESCO pralesy a drevené kostolíky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky a cyklotrasy od Remetských a Zemplínskych Hámrov alebo náučný chodník zo Sniny cez Sninský kameň. Morské oko turistika, cyklotrasy.

Turistické trasy

Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.). Po modrej turistickej značke sa k nemu dostanete za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko. K nemu turistov zavedie žltá turistická značka, začínajúca pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), výstup trvá cca 30 minút, ale tým potulky po Vihorlate iba začínajú.

Morské oko

je pre väčšinu z nás ten najzapadnutejší cieľ vo Vihorlate. Na samom východe Slovenska. A práve preto sme zvolili Morské oko ako cieľ v 7 kopcov 3 jazerá. Práve miesta ako Vihorlat, Poloniny, Krupinské vrchy, či Latorica sľubujú ticho, čistú prírodu a možno posledné nekomerčné, turisticky nepokazené miesta na Slovensku.

Ako prvá v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá zdolala Morské oko Mária:

... od parkoviska (Krivec) sa k Morskemu oku dostane clovek intuitivne - je tam aj nejaka znacka, ale hlavne je to asfaltka.... na Sninsky kamen sa da dostat viacerymi vyznacenymi trasami, my sme sli najkratsou (okolo laveho brehu morskeho oka) a zo sninskeho kamena sme sli po cervenej trase, ktora kopiruje hranicu medzi kosickym a presovskym krajom a z tej sme odbocili na zelenu smerom na Krivec (parkovisko)... trasa vyzera byt málo vyuzivana, su tam aj popadane stromy z burok, ktore treba obchadzat a chvilku sme sli po potociku.... navyse my sme po cely ten cas nestretli ani cloveka :-) ale nie sme ziadni velki turisti a zvladli sme to bez problemov a bola to naozaj pekna prechadzka... ak sa uz clovek dostane na morske oko, bola by skoda sa pri nom len odfotit, otocit sa na pate a ist domov.

Ukážka celkom krásneho 16 km výšľapu. Ale ak ste sa do Sniny vybrali, dajte si čas. Kľudne si užite čistú prírodu Vihorlatských vrchov aspoň na víkend.

Túra na Sninský kameň

Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Aj keď má v názve prívlastok sninský, jeho vrchol sa nachádza v okrese Humenné, na území Vojenského obvodu Valaškovce.

Vrchol je vzdialený približne 7 kilometrov juho-juhovýchodne od mesta Snina. Ak štartujete na Morské Oko turistika zo Sniny, pôjdete cezeň. Sninský kameň je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa zvládnete pomocou železných rebríkov.

Príspevok Morské oko turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pre bežného mestského človeka, ktorý sa dostane až do Novej Sedlice, predstavuje tento výlet nezabudnuteľnú cestu do jednej z najnepreskúmanejších a najzaujímavejších lokalít na Slovensku. Prales Stužica v Poloninách patrí k zážitkovým unikátom. Ak máš pocit, že život je plný stresu, technológií a všade je príliš veľa ľudí, tento prales je práve pre teba. Je to miesto, kde aj internet má dovolenku a komáre sú tvojimi jedinými spoločenskými spojencami. Nezabudni na repelent.

Signál? Čo je to signál?

Ak máš závislosť na smartfóne, prales Stužica je presne to miesto, kde sa môžeš z tohto problému vyliečiť. Tu nefunguje Wi-Fi, neexistuje 4G, a dokonca aj staré dobré SMSky sú len vzdialenou spomienkou. Tvoja najväčšia starosť bude, či sa ti podarí nájsť správny chodník, prameň vody a nie či máš dosť lajkov na Instagrame.

Príroda ako z rozprávky

Stužica je jedným z posledných pralesov v Európe, takže sa priprav na skutočný zážitok z divočiny. Staré, mohutné stromy, ktoré pamätajú časy, keď bol internet ešte len sci-fi. A ak budeš mať šťastie, možno narazíš na niektorého z miestnych obyvateľov – rysa, vlka či medveďa. (Pozor, tieto stretnutia sú len na vlastné riziko a medvede si nepýtajú autogramy!)

Poloninský detox zdarma

Zabudni na drahé wellness pobyty. Pobyt v pralese Stužica ti poskytne dokonalý detox od civilizácie. Čistý vzduch, ticho a pokoj. Žiadne honosné spa procedúry, iba osviežujúca voda z lesných potokov (ak ich nájdeš a ak je voda) a túra po nekonečných chodníkoch. Ak potrebuješ cieľ, zvoľ si Kremenec.

Autentické zážitky

Žiadne bezpečnostné zóny, žiadne označené trasy pre turistov s kočíkmi. Stužica je miestom, kde sa môžeš naozaj stratiť – doslova aj obrazne. Ak sa ti podarí nájsť cestu späť, môžeš sa pochváliť, že si skutočný dobrodruh. A ak nie, aspoň budeš mať príležitosť zažiť, aké to je byť súčasťou prírodného sveta bez zásahov moderných technológií.

Prales Stužica

Navštíviť prales Stužica je zážitok, ktorý sa zapíše do pamäte každému a navždy. Bivak na útulni, hľadanie vody, nočné zvuky a čistá obloha, občas sa stratíš a nevieš kde si. Divočina, ticho i obavy. Prales Stužica je miesto, kde môžeš naozaj vypnúť (doslova aj obrazne), prežiť skutočné dobrodružstvo a objaviť krásu a divokosť prírody. Možno tu nájdeš (niekde medzi starými stromami, poloninskými lúkami a tichými potokmi aj samého seba. Za predpokladu, že opustíš zónu komfortu, necháš za sebou pohodlie svojho domova a vyrazíš. Stačí si zbaliť batoh, nechať doma technológie a vyraziť!

Prales Stužica aj jeho obyvatelia (najmä komáre) na teba s otvorenou náručou čakajú. A ak si o tom chceš prečítať v pravej Zemplínštine, choď sem. Schválne, koľko porozumieš. :-)

foto: zdroj wikipedia

Príspevok Objavujeme prales Stužica v Poloninách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

...sobota.... draha na Vychod pre mňe draha domu... to ňé že daľeko... lem dakedy pomaly... všadzi daľeko dze nikoho nepoznaš... draha dobra.. idzeme.. Beckov. Strečno.. Liptov... Tatry.. Spišský hrad .. furt maš co patrec... šumné to máme... Draha do Sniny trimala pejc hodzin daco... keby sme znali žali by sme i Golonku... mali sme voľné mejsco... aspoň by sebe natrenoval... už sme na mejscu.. ubytovali sme še... obid.. nakup... a idzeme do Zemplinskych Hamroch... lom.. No ta po tej modrej... calkom ostro. Tu prestávka... tam diškurka.. a pijeme.... vodu.... cicho.. ole popať tam.. maľučka sareňka.. a sama.. no nič .. idzeme daľej... neda še nič robic... až banujem že som ku zbačil...

Ta už sme skoro na verchu... idzeme po schodoch a patrim, že jich nit... a ja sam.... patrim a vidzim, že burka nas nemine... ta to už mocno blizko... Už hrimi... už vidzec i čuc... paru fotky a idzeme dolu... Miloš idze perši... neška z toho nič... zaš hrimi... idzeme het.. ten burkovčak počeka... šicke me cale.. Jutre idzeme na Kremenec a daľej....

deň 1 na Kremenec

hutori še, že šicke drahy idu do Rima ta tota naša idze na Kremenec... ale tam nekončime... čeka nas hrebeň...

Kremenec... Šedlo pod Čierťažu.... Jaraba skala.... Pľaša... Ruské šedlo...

nedzeľa rano pejc hodzin... šidame do motora a idzeme do Novej Šedlici. Naš šofer še vola Miro... a to dobry chlop. Robíme prestavku... hlavne Miro na cigaretľu... no a my patrime na Starinu... ci pána!.... V Uliču patrime tote male koscelky.... mocno šumné... Po draže zastavujeme u Zboju u šandaroch. Neznam či to treba ale Miro... domaci.. vyzna še.

Konečná... vystupovac... lučime še... uvidzime še v pondzelok.... pul šedzmej idzeme do lesa... mojo parťáci a kolegove Jaro a Miloš su v predu a ja takoj za nima... štritame skupinu turistoch... dojsc su rozospate... špia len tak pod plachtu... robíme co možeme... les hraje svoju špivanku... no krasota... idzeme daľej... tu abo tam dajaka vodyčka... les mocno šumný... kuščičko adrenalinu na lavkoj cez jarok ale prešli me... Draha idze dobre... hutorime.. .cicho sme... sluchame... kračame... mordujeme še z blatom.

Kremenec nebudze zadarme... to dobry brižok... No a už my tu!Hurá!... prestavka... fotky.. diškurujeme... lučime še s poľakami a idzeme daľej... Chviľa še vyčerjala... asi daco budze... Parťak Miloš dajaky nesvuj... nebiruje burky.

Šedlo pod Čierťažu využijeme na prestávku... kolo nas hrimi... kruci še to kolo nas... pul hodziňky nam pomohlo... už po šickym... hore briškom dolu briškom a do toho išče blato... ale išče mi nespadnul... idzeme... odpočivame... dakedy patrime bo tu jest vyhľady jak na Jarabej skale... Zaš hrimi... pul hodzina v leše... bereme daco do diždža a idzeme na Pľašu.

Pada drobny diždžik a duje vitor. Ochladzilo še. Može tu nit teľo co patrec ale petriš take co indzej nit. Kľud a pokoj. Zateľ me na chodniku nikoho neštretli. No a už po burkoj i po diždžu. Ta sme dešli na Kruhliak. Ta teraz nas čeka už lem zejsc do Ruskoho šedla. Idzeme do šedla... a už mi na rici... no ta še stalo.. a tak mi merkoval žeby mi nespadnul. Podiškurovali me a idzeme do Cichej doliny... noclegi jest.. polivka... pirohy... i pivo... normálne chata... pul šedzmej sme v cieľu ... peršoho dňa...

Poloniny 2.dzeň...

išče maly zažitok zo včera... chatár nas ubytoval... predal nam polivku i pivo... žal peňeži a pošol... do rána sme buli na chace same... keby sme znali ta piva sebe kupime vecej... ta aspoň tri abo štyri a ňe dva jak še hutori u nas... ta že nazad do Ruskoho šedla a idzeme na Balnicu. Ta proci včerajšku čistá paráda. Dakedy jest mejsca kec vyjdzeme z lesa a už riadne peče. V leše dobre.... už paru kilometre patrime do blata a sledujeme stopu... ale nezname co to. Išče sme furt nikoho neštretli. Draha idze dobre a už sme skoro v Balnici... je tu kopa dzeciskoch z Humenoho... škoľare... vylet... opikajú... grilujú a gravča... sklep zavarty a vlačik neidze... ta idzeme daco žejsc do chladku... no a teraz už lem dolu brižkom... chodničok še volá že naučny..možeme popatrec ... vysoke jedle.. buky... smreky... duby... smrekovce...

Každa dražka raz končí ta i tota naša... no a už sme z lesa von... ta slunočko dobre hreje... perša znamka o Osadnim... mineralny prameň... joj... pivko... by som sebe dal... ta še kuščiko rušame... štritame peršich domacich... ta dze tu mace karčmu?.... pri medvedzoj do doleva... a to živý?.... ňe dreveny... no a už sme tu... hurá... ta sme to zrobili... pred karčmu paru domacich.... keľo piva chlopi... a to me lem veci položili... pivo parádne... ta išče tri... no a to už hutorime z Borisom, že chto tu šicko u karčme už bul.... Miro už tu... Ta ne....

Zbohom... ale Dovidzeňa.... idzeme do Sniny... jutre Morské oko a Sninský kameň...

a že na Vychodze nič nemame...

...vtorok ráno...

mušime še popratac... frištik, kavej, diškurujeme... co keby sme išli ma Morské oko a Sninský kameň? Ta dobre, idzeme... mocno sme blizko že bi me to obišli... Miloš nas budze podporovac z bufetu.... kušcičko ma problem... ta idzeme dvojo... zo začatku treba ijsc do brižka... ale vecka už fajne... drapeme še po drabiňkoj.... no a neveľo a už me na verchu... sláva... mocno dobre... šicko nam vyšlo... nebudzem opisovac co sme tu vidzeli... vyberce še a zrobce sebe svojo portrety... prežijce svojo zažitky... a majce svojo spominaňe... kušcičko boľa nohy... ale toto cicho a kľud še neda zaplacic... wifi tu nit... signal nehľedaj.... cheche... no ta co už... mušime ijsc het... verim tomu že še vracime... taky maly chrobačok u hlave už je :-)

Ak by ste potrebovali preklad do slovenčiny :-) nájdete ho tu Poloniny po Slovensky

Príspevok Poloniny, Kremenec a Sninský kameň po zemplínsky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Medzi tohtoročné ciele 7 kopcov 3 jazerá patria aj Poloniny. Pre nás je to dosť ďaleká cesta na východ, ale prečo nie. Vybrali sme sa vlakom a bicyklom na VN Starina.

Nočným vlakom do Humenného a Stakčína

So Zuzkou sme sa dohodli opäť ísť nočným vlakom, to znamenalo vstávať cca o polnoci. Tento nočný vlak moc nemusím, ale keďže nebola iná možnosť ako tam byť ráno, išla som. Jedna takáto cesta sa predsa dá vydržať.

Naložili sme bicykle a zvyšok cesty predriemali. To som ale ešte netušila, že pôjdeme týmto nočným vlakom aj nazad. :-)

Cestou do Humenného vlak nabral meškanie 45 minút. Zdá sa, že to je nič, ale pre nás to bolo dosť. Nestihli sme prípoj do Stakčína. Našťastie kamaráti z východu vymysleli plán, ako nás do Stakčína dopraviť. Ušetrili sme asi hodinku.

Stakčín

Konečne sme v Stakčíne. Pekne sme sa zvítali a ideme. Pokračujeme smerom k vodnej nádrži. Bicyklom na VN Starina, ktorá je ďalším z tohtoročných cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2023 ZSSK restart challenge. Cesta je mierne rozbitá, aktuálne sa robia nové cyklochodníky.

Miernym stúpaním pokračujeme po zelenej cykloznačke popri Starine. Sem-tam už vidíme po pravej strane vodu. Medzi cestou a vodou je les. Pri tom najkrajšom výhľade sa zastavíme a urobíme pár fotiek. Zrazu počujeme, ako niekto kričí: "oni sa tam kúpu!"  Pekne sme sa na tom pobavili. Kúpanie nebol náš zámer. Ale v pláne bol krásny výlet na bicykloch cez zaniknutú dedinku Ruské na Ruské sedlo.

VN Starina

Starina je najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku a zároveň je najväčším zdrojom pitnej vody v Strednej Európe. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 rusínskych dedín z dôvodu ochranného pásma zdroja pitnej vody nad nádržou v 70. rokoch 20. storočia. Jednou z týchto dediniek je aj Ruské. Cestou nachádzame ešte cintoríny a opustené ovocné sady, prístrešky. Od Ruského smerom na Ruské sedlo aktuálne robia asfalt. Po kameni sa ide trošku ťažšie, ale tento úsek však netrvá dlho.

Pokračujeme po staršej asfaltovej ceste. Cez les vedie ešte aj pôvodná kamenná cesta. Ani sa nenazdáme a sme hore.

Ruské sedlo

Ruské sedlo dosahuje výšku 801 m. n.m. a rozdeľuje Slovenskú a Poľskú republiku. Je tam malá rozhľadňa a výhľad na slovenskú stranu.

Kúsok pod Ruským sedlom je prameň Cirochy. Samozrejme, že sme ho neobišli. Je to krátka zachádzka do lesa okolo malej útulne.

Prameň Cirochy

Dole pokračujeme už smerom na Topoľu. Od Ruského je zase tá rozostavaná cesta, tak prišiel nápad: skratka. Skratka po zelenej turistickej značke. Cestička fajn, avšak predtým týždeň pršalo, takže veeeľa blata. 2x sme preliezli potok a nakoniec sme vyšli v sedle Zálomy. Ďalej už po ceste, až do Stakčína.

Cyklovýlet vlakom a bicyklom na VN Starina a Ruské sedlo sa nakoniec skvelo vydaril. Hoci počas celej trasy nebolo kde sa zastaviť. Zaslúžené pivko bolo až v Stakčíne.

A na záver - obligátny nočný vlak ZSSK domov. :-)

Ďalšie tipy na výlety vlakom

• Slovenský raj a Tomášovský výhľad vlakom
• 10 najkrajších vlakových tratí Slovenska
• Palcmanská Maša vlakom cez 3 národné poklady Slovenska
• Vlakom a bicyklom na Považský hrad

Príspevok Vlakom a bicyklom na VN Starina a Ruské sedlo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Už veľa krát som chcela toto pohorie navštíviť. Poloniny, Kremenec. Mala som veľké plány. Kde začnem, kde skončím, aby som si oddýchla niečo popozerala, ale nikdy s toho nič nebolo.

Prečo?

Čítala som na nete, že je to v podstate hraničné miesto. Stále sa pohybujete okolo hraníc. Tiež ma odrádzalo, že je tam málo vody. A nakoniec, nieje to práve môj "naj" druh pohoria. Samé lesy. Ja mám radšej výhľad. Niečo ako Malá Fatra.

Toto všetko ma odrádzalo. Ale prišiel čas na zmenu. Mám zvedavú priateľku. Zivku, môjho psa. A aj sama som už bola zvedavá, ako tie slávne Poloniny vlastne vyzerajú. Tak sme sa tam vybrali. Od Soboty do utorka som strávila v Poloninách. Spolu so Zivkou sme  prešli 47 km, bolo super ...

Na Novú Sedlicu

Prišiel deň D. V sobotu ráno vstávam skoro, niečo ešte zjem a cestujeme smer Košice za drahým a kamoškou.

Vlak nám odchádza 11:01 takže pohoda. Je dosť horúco, ale Zivka neprotestuje. Spolu nás ide 9 ľudí.

Vlak nás priviezol do Humenného, odtiaľ prestup na Stakčín. Tam sme prišli asi 13:30. Problém bol dostať sa do Novej Sedlice. No Saška (kamarátka) je super. Povedala si, že nebude hodinu a pol čakať na bus a bude stopovať. Podarilo sa .

Chlapík nás odviezol až do cieľa a nič za to nechcel. Dobrí ľudia ešte žijú. Len treba veriť. Samozrejme, prvé čo bolo,  kým sme sa pustili hore smer Kremenec, dali sme si v dedine pivko. V tej horúčave padlo super. Stihli sme aj rozbiť pohár. Ale čože. Črepiny prinášajú šťastie.

Batohy na plecia a pustiť sa do šľapania.

Čaká nás cca 800 výškových metrov. V tom dusne to bude zaberák. Ale nikam sa neponáhľame. Ideme pomaly, krok za krokom. Zivka pomáha Saške. Nieje turistka a ťahanie do kopca pomôže. Má čo robiť. Ja idem len v sandáloch. Terén to dovoľuje.

Na Kremenec...

Vody je málo. Taký ozaj dobrý potok, kde sme si aj nabrali vodu bol až v 940 m.n.m. Krátky oddych. Na hrebeň nás čakalo už len necelých 300m.

Niečo pred ôsmou nás čaká záverečný výstup. Keď som videla ten strmý stupák, mala som dosť. Zvládla som to s malými útrapami. Konečne hore. Kremenec, najvýchodnejšej a najvyšší vrchol s tromi naj:

1. Slnko tu vychádza o hodinu skôr ako v Bratislave,
2. je tu najtmavšia obloha na Slovensku a
3. stretávajú sa tu tri hranice.

No teraz sme sa tu stretli my. Zvyšok partie už bol v cieli. Okrem nich asi 10 ďalších turistov. Spolu nás tam bola tlupa asi 20 ľudí a dvaja psy. Zivka mala konečne kamoša z Čiech, Simona. Nuda nehrozila. Milujem, keď dôjdeme do cieľa, sadneme a začneme kecať. Každý ako keby sa roky poznal. Všetci sme sedeli spolu v kruhu s varičmi. Jeden uvaril čaj, druhý kávu, iný večeru... no proste toto milujem na horách.

Tú ľudskosť

Možno človek musí vynaložiť veľké množstvo síl. Ale nestojí to za to? Určite áno. Vidieť mliečnu dráhu, krásnu prírodu,... Takto sme si vychutnali prvý deň a zaľahli.

Vstávame skoro. Je 6:40.

Na Okruhliak...

Približne 21 km s tisícdvesto metrovým prevýšením. Hore a dole. Dosť. Má byť aj teplo, tak si dávame rannú kávičku. Zivka by už najradšej išla, no musí vydržať naše raňajky. Super ovsené vločky, zbaliť sa a ideme. Ešte do mapy zistiť, kde naberieme vodu. Mala by byť na Čierťaži. To je aj jedno z ďalších miest na zaľahnutie.

Naberáme vodu a ideme ďalej. Výstup na kopec Čelo,... sa mi zdalo akoby som mala dáke dejavú z výstupu na Kremenec. Predo mnou kopec. Ale dnes mám výhodu. Zivka ma ťahá. Som pripútaná pásom k postroju. A ťahá riadne. Je to neskutočná pomoc. I závisť. Každý mi ju závidí. A ja som na ňu neskutočná hrdá.

Odmenou sú čučoriedky. Je ich všade a dosť. Super občerstvenie.

Pomaličky prichádzame na Ďurkovec. Musím povedať, že sú odtiaľ krásne výhľady. Zisťujeme tiež, že sa nám stratil parťák. Dal si odpočinok a už hodinu ho niet. Signál je tu slabý. Píšeme SMS, neodpisuje. Povedali sme si, že pôjdeme po najbližší prameň, ktorý sme mali na ceste a počkáme ho tam.

Už teraz vieme že dnešný cieľ nedáme. No nevadí. Nič sa nedeje. Dôležité je, že si to každý užíva. Počasie super.

Povedali sme si, že dôjdeme aspoň na Plasu. No tam nieje voda. V pondelok by sme mali k ďalšiemu prameňu veľmi ďaleko. Nakoniec sme zakempovali niekde medzi. Asi hodinu od cieľa ale s vodou. Voda je v horách základ. A najmä v lete. Vo vode sa pomaly rozkladajú aj Zivkine granuly. Dnes si fakt zamakala. Pri večeri zrazu šustot. Ktosi prichádza. A tu hľa, náš kamoš. Super. Opäť všetci spolu.

Úzkokoľajka na Okruhliaku

V pondelok smerujeme do Poľska. Chceme sa povoziť na miestnej úzkokoľajke na Okruhliaku. Čaká nás Poľsko. A ešte jedno stúpanie a potom klesanie do Majdanu. Odtiaľ ide vláčik.

Toho klesania som sa bála najviac. Nohy už dávali o sebe vedieť. Čím viac sme sa približovali k civilizácii, tým viac ľudí bolo na kopcoch. Vody nikde. Museli sme šetriť s tým, čo sme si nabrali posledné ráno. 4 km asfaltka nepotešila. Ale ťahá nás vidina piva.

Áno. Sme tu. Rýchlo kupujeme lístky a potom oddychovať. Máme 2 hoďky čas do odchodu vlaku. Pivko, hranolky a relax v miestom potoku. Studená voda je presne to, čo sme potrebovali. Zivka ani nevravím. Na prekvapenie sa dalo platiť aj kartou a eurami.

14:40 nastupujeme do vláčiku. Sprievodca hneď zistil že sme zo Slovenska. Otvoril nám extra vagón. Cesta trvala 40 min a prišli sme do Balnice. Nič extra cestou na tejto miestnej lesnej železnici neuvidíte, ale zažiť to treba. V cieli sme si oddýchli. A ja s priateľom sme sa rozlúčili.

Musíme schádzať dole do Osadného. Zvyšok partie pokračuje, my máme bohužiaľ povinnosti doma. Zostup dole do dediny bol veľmi bolestivý. Nohy nás fest bolia. Musíme sa aspoň priblížiť. Skončili sme asi pol hodiny od osady. Super. Spravili si oheň, najedli a zaľahli.

Poloninský Happy End

Ráno nastupujeme na bus a do Humenného, odtiaľ na vlak do Prešova. Zážitky sú neskutočné. Pozná to každý, kto miluje hory a prírodu...

Príspevok Poloniny. Na najvýchodnejší kopec Slovenska, Kremenec. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jedno z najkrajších prírodných jazier na Slovensku - Morské oko

je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom.

Pri Oku je množstvo nádherných a romantických zákutí.

Odporúčam prísť k jazeru skoro ráno, keď sa príroda okolo jazera prebúdza a merať čas vtáčími hodinami - na brehu sa nachádza tabuľa s informáciami o nich

Jazero je súčasťou chránenej prírodnej oblasti. Je tretím najväčším jazerom na Slovensku. Jeho rozloha je 13,8 ha, dĺžka približne 750 metrov a hĺbka v preliačinách dna dosahuje až 26 metrov

Voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb. Hemží sa to tu jalcami, žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy. Lov, kúpanie či člnkovanie je zakázané (5. stupeň ochrany). Pomenovanie Morské oko dostalo jazero pre svoju blankytne modrú farbu vody pripomínajúcu morskú hlbočinu a podľa tvaru ľudského oka

Jazero sa dá obísť celé dokola

V priľahlých lesoch sa dajú vidieť čarovné veci - Vihorlatské vrchy majú neobyčajne bohatú faunu a flóru

V bukových lesoch Vihorlatu sa skrýva aj Malé Morsko oko.

Výhľady z Vihorlatu na Zemplín so známou Zemplínskou šíravou i ďalej na juh až do Maďarska

A toto je už pohľad na Vihorlatské vrchy zo Sninského kameňa. V diaľke najvyššie vyčnieva samotný vrch Vihorlat - najvyšší v pohorí (1076 m n.m.).  Celý hrebeň Vihorlatských vrchov sa tiahne v dĺžke asi 53 km, zatiaľ čo jeho šírka je maximálne 11 km. To znamená, že tieto vrchy sú jedným z najdlhších horských celkov Západných Karpát - na Slovensku sa však nachádza len ich časť, východný úsek leží na území Ukrajiny.

Vihorlatské vrchy sú sopečného pôvodu, čo by uhádol asi každý už pri prvom pohľade na ne. Na opačnom konci hlavného hrebeňa sa snaží bujná vegetácia pohltiť Sninský kameň - dominantný skalný útvar nad Morským okom.

Z úctyhodnej výšky na Sninskom kameni vidno, že jazero svojim tvarom naozaj pripomína ľudské oko. Som rada, že som sa o tom mohla opäť presvedčiť a dúfam, že nie naposledy.

Yes I think to myself: what a wonderful world.

Ďakujeme autorke: Emílii Stajskovej Hamrákovej

Príspevok Fotoesej o Morskom oku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.