Morské oko je atraktívnym a častým turistickým cieľom, vedú sem turistické chodníky a cyklotrasy od Remetských a Zemplínskych Hámrov alebo náučný chodník zo Sniny cez Sninský kameň. Morské oko turistika, cyklotrasy.

Turistické trasy

Z Morského oka je neďaleko na obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.). Po modrej turistickej značke sa k nemu dostanete za hodinu a 35 minút pešej chôdze. Neďaleko sa nachádza i menšie jazero Malé Morské oko. K nemu turistov zavedie žltá turistická značka, začínajúca pri turistickom smerovníku Morské oko, kaštielik (618 m n. m.), výstup trvá cca 30 minút, ale tým potulky po Vihorlate iba začínajú.

Morské oko

je pre väčšinu z nás ten najzapadnutejší cieľ vo Vihorlate. Na samom východe Slovenska. A práve preto sme zvolili Morské oko ako cieľ v 7 kopcov 3 jazerá. Práve miesta ako Vihorlat, Poloniny, Krupinské vrchy, či Latorica sľubujú ticho, čistú prírodu a možno posledné nekomerčné, turisticky nepokazené miesta na Slovensku.

Ako prvá v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá zdolala Morské oko Mária:

... od parkoviska (Krivec) sa k Morskemu oku dostane clovek intuitivne - je tam aj nejaka znacka, ale hlavne je to asfaltka.... na Sninsky kamen sa da dostat viacerymi vyznacenymi trasami, my sme sli najkratsou (okolo laveho brehu morskeho oka) a zo sninskeho kamena sme sli po cervenej trase, ktora kopiruje hranicu medzi kosickym a presovskym krajom a z tej sme odbocili na zelenu smerom na Krivec (parkovisko)... trasa vyzera byt málo vyuzivana, su tam aj popadane stromy z burok, ktore treba obchadzat a chvilku sme sli po potociku.... navyse my sme po cely ten cas nestretli ani cloveka :-) ale nie sme ziadni velki turisti a zvladli sme to bez problemov a bola to naozaj pekna prechadzka... ak sa uz clovek dostane na morske oko, bola by skoda sa pri nom len odfotit, otocit sa na pate a ist domov.

Ukážka celkom krásneho 16 km výšľapu. Ale ak ste sa do Sniny vybrali, dajte si čas. Kľudne si užite čistú prírodu Vihorlatských vrchov aspoň na víkend.

Túra na Sninský kameň

Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Aj keď má v názve prívlastok sninský, jeho vrchol sa nachádza v okrese Humenné, na území Vojenského obvodu Valaškovce.

Vrchol je vzdialený približne 7 kilometrov juho-juhovýchodne od mesta Snina. Ak štartujete na Morské Oko turistika zo Sniny, pôjdete cezeň. Sninský kameň je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa zvládnete pomocou železných rebríkov.

Príspevok Morské oko turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pre bežného mestského človeka, ktorý sa dostane až do Novej Sedlice, predstavuje tento výlet nezabudnuteľnú cestu do jednej z najnepreskúmanejších a najzaujímavejších lokalít na Slovensku. Prales Stužica v Poloninách patrí k zážitkovým unikátom. Ak máš pocit, že život je plný stresu, technológií a všade je príliš veľa ľudí, tento prales je práve pre teba. Je to miesto, kde aj internet má dovolenku a komáre sú tvojimi jedinými spoločenskými spojencami. Nezabudni na repelent.

Signál? Čo je to signál?

Ak máš závislosť na smartfóne, prales Stužica je presne to miesto, kde sa môžeš z tohto problému vyliečiť. Tu nefunguje Wi-Fi, neexistuje 4G, a dokonca aj staré dobré SMSky sú len vzdialenou spomienkou. Tvoja najväčšia starosť bude, či sa ti podarí nájsť správny chodník, prameň vody a nie či máš dosť lajkov na Instagrame.

Príroda ako z rozprávky

Stužica je jedným z posledných pralesov v Európe, takže sa priprav na skutočný zážitok z divočiny. Staré, mohutné stromy, ktoré pamätajú časy, keď bol internet ešte len sci-fi. A ak budeš mať šťastie, možno narazíš na niektorého z miestnych obyvateľov – rysa, vlka či medveďa. (Pozor, tieto stretnutia sú len na vlastné riziko a medvede si nepýtajú autogramy!)

Poloninský detox zdarma

Zabudni na drahé wellness pobyty. Pobyt v pralese Stužica ti poskytne dokonalý detox od civilizácie. Čistý vzduch, ticho a pokoj. Žiadne honosné spa procedúry, iba osviežujúca voda z lesných potokov (ak ich nájdeš a ak je voda) a túra po nekonečných chodníkoch. Ak potrebuješ cieľ, zvoľ si Kremenec.

Autentické zážitky

Žiadne bezpečnostné zóny, žiadne označené trasy pre turistov s kočíkmi. Stužica je miestom, kde sa môžeš naozaj stratiť – doslova aj obrazne. Ak sa ti podarí nájsť cestu späť, môžeš sa pochváliť, že si skutočný dobrodruh. A ak nie, aspoň budeš mať príležitosť zažiť, aké to je byť súčasťou prírodného sveta bez zásahov moderných technológií.

Prales Stužica

Navštíviť prales Stužica je zážitok, ktorý sa zapíše do pamäte každému a navždy. Bivak na útulni, hľadanie vody, nočné zvuky a čistá obloha, občas sa stratíš a nevieš kde si. Divočina, ticho i obavy. Prales Stužica je miesto, kde môžeš naozaj vypnúť (doslova aj obrazne), prežiť skutočné dobrodružstvo a objaviť krásu a divokosť prírody. Možno tu nájdeš (niekde medzi starými stromami, poloninskými lúkami a tichými potokmi aj samého seba. Za predpokladu, že opustíš zónu komfortu, necháš za sebou pohodlie svojho domova a vyrazíš. Stačí si zbaliť batoh, nechať doma technológie a vyraziť!

Prales Stužica aj jeho obyvatelia (najmä komáre) na teba s otvorenou náručou čakajú. A ak si o tom chceš prečítať v pravej Zemplínštine, choď sem. Schválne, koľko porozumieš. :-)

foto: zdroj wikipedia

Príspevok Objavujeme prales Stužica v Poloninách zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Poloniny, nachádzajúce sa na východnom Slovensku, sú jedným z najkrajších a najzachovalejších prírodných oblastí v krajine. Tento národný park, založený v roku 1997, je súčasťou Karpatských bukových pralesov, ktoré sú zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Poloniny sa rozprestierajú na území troch krajín – Slovenska, Poľska a Ukrajiny – a ponúkajú návštevníkom jedinečný pohľad na nedotknutú prírodu a bohatú biodiverzitu.

Centrom vstupu do Polonín je Nová Sedlica alebo Snina. Najvyšší vrch na hraničnom pomedzí Slovenska Ukrajiny a Poľska je Kremenec. Poloniny turistické trasy cyklotrasy

Doprava

Centrom vstupu do Polonín je Snina kam sa pohodlne dostanete z celého Slovenska nielen autom, ale aj vlakom: rýchlikom z Bratislavy s jedným prestupom v Humennom.

Poloniny turistické trasy

Mapu Polonín, (presnejšie Bukovských vrchov) zoženiete  len v niektorých väčších kníhkupectvách alebo cez internet. Platí zásada, že na poľskej strane všetky informačné strediská fungujú lepšie a ich mapy (info o Biesczadech z Poľska) sa dajú zohnať v pohode jaj na mieste. Vzhľadom k dvojitému značeniu v niektorých úsekoch (slovenské x poľské) i možnej zmene trasy kvôli počasiu doporučujeme bez mapy do Polonín nechodiť. V tej divočine sa aj pri skrátení trasy mapa celkom hodí. Môžete ich zohnať napr. tu:

• Horný Zemplín - Poloniny
• Bukovské vrchy - Poloniny
• Turistická mapa online Bukovských vrchov a Bieszczad
• Hřebenem Biesczad a Bukovských vrchů s medvědy v zádech

Výlet do Polonín doporučujeme smerovať do letných mesiacov, kedy zvykne byť počasie krásne a slnečné. Vo veľkých horúčavách však môžete natrafiť aj na také sucho, že je lepšie ťahať bágel vody radšej so sebou. Označené studničky môžu byť vyschnuté, alebo plné mlokov a voda je dobrá tak akurát prevarená.

Okruh Nová Sedlica 

prechod na Slovenskej strane. 

Náročnejší trojdňový trek z Osadného do Novej Sedlice (celkovo niečo cez 50 km, 2 noci na hrebeni, tento smer je zrejme príjemnejší)

Obe dedinky Nová Sedlica aj Osadné sú z veľkej časti rusínske s pravoslávnou vierou. Autom alebo vlakom prídete do Sniny (ubytovanie doporučujeme u nášho partnera VIHORLAT RESORT za super ceny hodnotný servis, radi vám vyjdú v ústrety) kúsok obďaleč však je pri Sninských rybníkoch aj priestranný a lacný kemp. Odtiaľ vyrážate.

Po značke cca 1,5 km na autobusovú stanicu, odtiaľ busom do Osadného. Ubytovanie v Penziónu Borovka (majiteľ Boris Ocetník- miestny starosta a krčmár v jednej osobe:-) - príjemní, aktívni ľudia, čo od prvého kontaktu tykajú. Ta sú dve možnosti. Buď v stane na záhrade (voda a kadibudka tiež), alebo v dome samostatný priestor - kuchyňa, kúpelňa, izbičky útulné, čisté + skvelá literatúra (tipy na ďalšie výlety v okolí a miestna história), lacné - vyskúšali sme oboje. Lepšie je zarezervovať sa dopredu telefonicky. Ceny na záhrade za 1,50 € na osobu / v chatke za 8 €; viac na www.borovka.sk, info@borovka.sk. Pokiaľ máte možnosť, doporučujeme navštíviť miestnu krčmičku., dať si pivo, pirohy a majú tam aj zbierku artefaktov nájdených po 2 svetovej vojne. Môžete navštíviť miestnu kostnicu v pravoslávnom kostole, je kúsok od krčmičky.

Môžte tiež prespať v táborisku za dedinou po značke k horám (cca 2 km), za miestom, kde skladujú drevo je miesto pre stany, neďaleko rieka. Zaujímavejšie miesto je až ďalej, pri vstupe do parku, to už ale nie je povolené. :-(

trasa Osadné - Balnica

Po žltej značke (7 km výstup na hrebeň) a Balnica (cca 700 m.n.m., úzkokoľajka, na zastávke chata s malou predajňou (pitie, tyčinky, pohľadnice.., tiež možnosť ubytovania) - Ruské sedlo (cca 800 m.n.m.) po červenej značke (14 km po hrebeni; modrá hrebeňová značka podľa poľského označenia; väčšinou sa ide podľa hraničných kameňov, furt hore dole), nocľah - táborisko  s útulňou a studničkou.

trasa Ruské Sedlo

(800 m.n.m.) - Sedlo pod Čierťažou (červená hrebeňová značka, cca 18 km), poloniny, výhľady, prameň pred Ďurkovcom - najkrajšia polonina na slovenskej strane, na hraničných pätníkoch nájdete aj pozostatky z vojny - stará helma, náboje.., úžasný vykotený strom po pravé strane cesty, nocľah - táborisko s útulňou a studničkou (pekné miesto, príjemný lesík s priľahlou lúčkou, prameň nepríjemne v menšej strži, slabý, ale voda sa dá nabrať - tam by sa hodila aj menšia PETka alebo nejaká nálievka, ohnisko vedľa útulne, prístrešok neďaleko na poľskej strane). Ak si dobre ukryjete jedlo, môžete tam prežiť tú najtichšiu a najkľudnejšiu noc v živote.

trasa Pod Čierťažou - Kremenec

(trojmedzie, vrchol je pár sto metrov vzdialený na Ukrajinskej strane, ale prístup je zakázaný - je tam pohraničná hliadka) - Nová Sedlica (červená značka, cca 13 km) alebo kratšia varianta z Čierťaže po zelenej dole (nezabudnite sa v rieke vykúpať) do Novej Sedlice. Odtiaľ už iba autobusom alebo shuttlom do Sniny. Krčmár v Osadnom vám dá na shuttle telefónne číslo. Ak ste z Bratislavy a vojdete na Sninské námestie žasnete nad cenami. 650 g pizza skvelá pizza pod 3 eurá, to nenájdete hocikde. :-)

Záverečné doporučenia

• Ste v prísne sledovanom hraničnom pásme. Majte zo sebou stále doklad totožnosti.
• Snina je ďaleko. Odporúčame vyhradiť minimálne víkend.
• Ak stanujete, nenechávajte cez noc nezabezpečené potraviny.
• Buďte vybavení tak, aby ste sa mohli spoľahnúť sami na seba. (Voda, lekárnička, spanie, teplo, mapa ....)
• Na svoje si prídu aj milovníci astronómie – Poloniny sú jedným z miest s najnižším svetelným znečistením v Európe, čo z nich robí ideálne miesto na pozorovanie nočnej oblohy.
• Výlet je to krásny, ale náročný. Nezabudnite jedlo, ešusy, vodu, pálenku sebou. Denne sa šliape 5-7 hodín stále hore, dole, od jedného hraničného kameňa k druhému. Zubra ani vlka asi nestretnete, tak si pozrite dokumentárny film Vlčie hory. Stojí za to.

Turistika s deťmi, krátky turistický výstup na Maguru

Jednodenný turistický výšľap od Stakčína k vodnej nádrže Stariná, cez Jalové, kde nájdete taktiež drevený chrám a potom až na vrchol vo výške 656 m.n.m.

Rodinný výlet po drevených cirkvách

V prípade, že sa necítite na niekoľkodňovú dobrodružnú stanovačku, máme pre vás oveľa pohodlnejší poznávací trip po drevených pravoslávnych kostolíkoch. Zvyčajne sú zamknuté, ale vždy je poblíž v dome nejaká babka, správkyňa, ktorá vás kostolíkom rada prevedie. A že to stojí za to. Niektoré okruhy sa dajú zvládnuť bicyklom, pešo i autom. Keďže sa jedná o nenáročný poznávací výlet, okruhy necháme na vás.

Drevené kostolíky

Medzi najznámejšie patrí drevený kostolík v dedinke Ruská Bystrá, ktorý je tiež zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Ďalším zaujímavým miestom je obec Nová Sedlica, kde sa nachádza najvýchodnejšie miesto Slovenska.

Opäť odporúčame ako východzie miesto Sninské rybníky. Náš partner Vihorlat resort vám určite po telefonáte urobí super cenu. :-) V resorte je aj skvelý vonkajší bazén.

Cyklotrasy Poloniny

Tipy na cyklovýlety v Poloninách:

• Poloniny horské lúky
• Poloninská cyklotrasa, 1., 2. etapa
• Cyklochodník ikon (nenáročná trasa)
• Cyklochodník k Ruskému Potoku (hornatá trasa 50 km)
• Cyklochodník cez Malý Bukovec (25 km kopcovitý terén)
• Medzinárodná cyklotrasa R61 - Zelený bicykel (nenáročná trasa)
• Cykloturistické trasy od vodnej nádrže Stariná

Väčšina cyklotrás je orientovaných na crossbike alebo horák. Ak si to ale predsa len chcete užiť na cesťáku, dajte si okolo Polonín akúkoľvek "paved" trasu v dĺžke aspoň 60 km. :-) a objavte v dedinkách aspoň 5 kostolíkov.

foto Alenka Tomanova, Igy,

Príspevok Poloniny turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

...sobota.... draha na Vychod pre mňe draha domu... to ňé že daľeko... lem dakedy pomaly... všadzi daľeko dze nikoho nepoznaš... draha dobra.. idzeme.. Beckov. Strečno.. Liptov... Tatry.. Spišský hrad .. furt maš co patrec... šumné to máme... Draha do Sniny trimala pejc hodzin daco... keby sme znali žali by sme i Golonku... mali sme voľné mejsco... aspoň by sebe natrenoval... už sme na mejscu.. ubytovali sme še... obid.. nakup... a idzeme do Zemplinskych Hamroch... lom.. No ta po tej modrej... calkom ostro. Tu prestávka... tam diškurka.. a pijeme.... vodu.... cicho.. ole popať tam.. maľučka sareňka.. a sama.. no nič .. idzeme daľej... neda še nič robic... až banujem že som ku zbačil...

Ta už sme skoro na verchu... idzeme po schodoch a patrim, že jich nit... a ja sam.... patrim a vidzim, že burka nas nemine... ta to už mocno blizko... Už hrimi... už vidzec i čuc... paru fotky a idzeme dolu... Miloš idze perši... neška z toho nič... zaš hrimi... idzeme het.. ten burkovčak počeka... šicke me cale.. Jutre idzeme na Kremenec a daľej....

deň 1 na Kremenec

hutori še, že šicke drahy idu do Rima ta tota naša idze na Kremenec... ale tam nekončime... čeka nas hrebeň...

Kremenec... Šedlo pod Čierťažu.... Jaraba skala.... Pľaša... Ruské šedlo...

nedzeľa rano pejc hodzin... šidame do motora a idzeme do Novej Šedlici. Naš šofer še vola Miro... a to dobry chlop. Robíme prestavku... hlavne Miro na cigaretľu... no a my patrime na Starinu... ci pána!.... V Uliču patrime tote male koscelky.... mocno šumné... Po draže zastavujeme u Zboju u šandaroch. Neznam či to treba ale Miro... domaci.. vyzna še.

Konečná... vystupovac... lučime še... uvidzime še v pondzelok.... pul šedzmej idzeme do lesa... mojo parťáci a kolegove Jaro a Miloš su v predu a ja takoj za nima... štritame skupinu turistoch... dojsc su rozospate... špia len tak pod plachtu... robíme co možeme... les hraje svoju špivanku... no krasota... idzeme daľej... tu abo tam dajaka vodyčka... les mocno šumný... kuščičko adrenalinu na lavkoj cez jarok ale prešli me... Draha idze dobre... hutorime.. .cicho sme... sluchame... kračame... mordujeme še z blatom.

Kremenec nebudze zadarme... to dobry brižok... No a už my tu!Hurá!... prestavka... fotky.. diškurujeme... lučime še s poľakami a idzeme daľej... Chviľa še vyčerjala... asi daco budze... Parťak Miloš dajaky nesvuj... nebiruje burky.

Šedlo pod Čierťažu využijeme na prestávku... kolo nas hrimi... kruci še to kolo nas... pul hodziňky nam pomohlo... už po šickym... hore briškom dolu briškom a do toho išče blato... ale išče mi nespadnul... idzeme... odpočivame... dakedy patrime bo tu jest vyhľady jak na Jarabej skale... Zaš hrimi... pul hodzina v leše... bereme daco do diždža a idzeme na Pľašu.

Pada drobny diždžik a duje vitor. Ochladzilo še. Može tu nit teľo co patrec ale petriš take co indzej nit. Kľud a pokoj. Zateľ me na chodniku nikoho neštretli. No a už po burkoj i po diždžu. Ta sme dešli na Kruhliak. Ta teraz nas čeka už lem zejsc do Ruskoho šedla. Idzeme do šedla... a už mi na rici... no ta še stalo.. a tak mi merkoval žeby mi nespadnul. Podiškurovali me a idzeme do Cichej doliny... noclegi jest.. polivka... pirohy... i pivo... normálne chata... pul šedzmej sme v cieľu ... peršoho dňa...

Poloniny 2.dzeň...

išče maly zažitok zo včera... chatár nas ubytoval... predal nam polivku i pivo... žal peňeži a pošol... do rána sme buli na chace same... keby sme znali ta piva sebe kupime vecej... ta aspoň tri abo štyri a ňe dva jak še hutori u nas... ta že nazad do Ruskoho šedla a idzeme na Balnicu. Ta proci včerajšku čistá paráda. Dakedy jest mejsca kec vyjdzeme z lesa a už riadne peče. V leše dobre.... už paru kilometre patrime do blata a sledujeme stopu... ale nezname co to. Išče sme furt nikoho neštretli. Draha idze dobre a už sme skoro v Balnici... je tu kopa dzeciskoch z Humenoho... škoľare... vylet... opikajú... grilujú a gravča... sklep zavarty a vlačik neidze... ta idzeme daco žejsc do chladku... no a teraz už lem dolu brižkom... chodničok še volá že naučny..možeme popatrec ... vysoke jedle.. buky... smreky... duby... smrekovce...

Každa dražka raz končí ta i tota naša... no a už sme z lesa von... ta slunočko dobre hreje... perša znamka o Osadnim... mineralny prameň... joj... pivko... by som sebe dal... ta še kuščiko rušame... štritame peršich domacich... ta dze tu mace karčmu?.... pri medvedzoj do doleva... a to živý?.... ňe dreveny... no a už sme tu... hurá... ta sme to zrobili... pred karčmu paru domacich.... keľo piva chlopi... a to me lem veci položili... pivo parádne... ta išče tri... no a to už hutorime z Borisom, že chto tu šicko u karčme už bul.... Miro už tu... Ta ne....

Zbohom... ale Dovidzeňa.... idzeme do Sniny... jutre Morské oko a Sninský kameň...

a že na Vychodze nič nemame...

...vtorok ráno...

mušime še popratac... frištik, kavej, diškurujeme... co keby sme išli ma Morské oko a Sninský kameň? Ta dobre, idzeme... mocno sme blizko že bi me to obišli... Miloš nas budze podporovac z bufetu.... kušcičko ma problem... ta idzeme dvojo... zo začatku treba ijsc do brižka... ale vecka už fajne... drapeme še po drabiňkoj.... no a neveľo a už me na verchu... sláva... mocno dobre... šicko nam vyšlo... nebudzem opisovac co sme tu vidzeli... vyberce še a zrobce sebe svojo portrety... prežijce svojo zažitky... a majce svojo spominaňe... kušcičko boľa nohy... ale toto cicho a kľud še neda zaplacic... wifi tu nit... signal nehľedaj.... cheche... no ta co už... mušime ijsc het... verim tomu že še vracime... taky maly chrobačok u hlave už je :-)

Ak by ste potrebovali preklad do slovenčiny :-) nájdete ho tu Poloniny po Slovensky

Príspevok Poloniny, Kremenec a Sninský kameň po zemplínsky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Medzi tohtoročné ciele 7 kopcov 3 jazerá patria aj Poloniny. Pre nás je to dosť ďaleká cesta na východ, ale prečo nie. Vybrali sme sa vlakom a bicyklom na VN Starina.

Nočným vlakom do Humenného a Stakčína

So Zuzkou sme sa dohodli opäť ísť nočným vlakom, to znamenalo vstávať cca o polnoci. Tento nočný vlak moc nemusím, ale keďže nebola iná možnosť ako tam byť ráno, išla som. Jedna takáto cesta sa predsa dá vydržať.

Naložili sme bicykle a zvyšok cesty predriemali. To som ale ešte netušila, že pôjdeme týmto nočným vlakom aj nazad. :-)

Cestou do Humenného vlak nabral meškanie 45 minút. Zdá sa, že to je nič, ale pre nás to bolo dosť. Nestihli sme prípoj do Stakčína. Našťastie kamaráti z východu vymysleli plán, ako nás do Stakčína dopraviť. Ušetrili sme asi hodinku.

Stakčín

Konečne sme v Stakčíne. Pekne sme sa zvítali a ideme. Pokračujeme smerom k vodnej nádrži. Bicyklom na VN Starina, ktorá je ďalším z tohtoročných cieľov 7 kopcov 3 jazerá 2023 ZSSK restart challenge. Cesta je mierne rozbitá, aktuálne sa robia nové cyklochodníky.

Miernym stúpaním pokračujeme po zelenej cykloznačke popri Starine. Sem-tam už vidíme po pravej strane vodu. Medzi cestou a vodou je les. Pri tom najkrajšom výhľade sa zastavíme a urobíme pár fotiek. Zrazu počujeme, ako niekto kričí: "oni sa tam kúpu!"  Pekne sme sa na tom pobavili. Kúpanie nebol náš zámer. Ale v pláne bol krásny výlet na bicykloch cez zaniknutú dedinku Ruské na Ruské sedlo.

VN Starina

Starina je najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku a zároveň je najväčším zdrojom pitnej vody v Strednej Európe. Jej výstavbe predchádzalo vysťahovanie 7 rusínskych dedín z dôvodu ochranného pásma zdroja pitnej vody nad nádržou v 70. rokoch 20. storočia. Jednou z týchto dediniek je aj Ruské. Cestou nachádzame ešte cintoríny a opustené ovocné sady, prístrešky. Od Ruského smerom na Ruské sedlo aktuálne robia asfalt. Po kameni sa ide trošku ťažšie, ale tento úsek však netrvá dlho.

Pokračujeme po staršej asfaltovej ceste. Cez les vedie ešte aj pôvodná kamenná cesta. Ani sa nenazdáme a sme hore.

Ruské sedlo

Ruské sedlo dosahuje výšku 801 m. n.m. a rozdeľuje Slovenskú a Poľskú republiku. Je tam malá rozhľadňa a výhľad na slovenskú stranu.

Kúsok pod Ruským sedlom je prameň Cirochy. Samozrejme, že sme ho neobišli. Je to krátka zachádzka do lesa okolo malej útulne.

Prameň Cirochy

Dole pokračujeme už smerom na Topoľu. Od Ruského je zase tá rozostavaná cesta, tak prišiel nápad: skratka. Skratka po zelenej turistickej značke. Cestička fajn, avšak predtým týždeň pršalo, takže veeeľa blata. 2x sme preliezli potok a nakoniec sme vyšli v sedle Zálomy. Ďalej už po ceste, až do Stakčína.

Cyklovýlet vlakom a bicyklom na VN Starina a Ruské sedlo sa nakoniec skvelo vydaril. Hoci počas celej trasy nebolo kde sa zastaviť. Zaslúžené pivko bolo až v Stakčíne.

A na záver - obligátny nočný vlak ZSSK domov. :-)

Ďalšie tipy na výlety vlakom

• Slovenský raj a Tomášovský výhľad vlakom
• 10 najkrajších vlakových tratí Slovenska
• Palcmanská Maša vlakom cez 3 národné poklady Slovenska
• Vlakom a bicyklom na Považský hrad

Príspevok Vlakom a bicyklom na VN Starina a Ruské sedlo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Karpatská drevená cesta vedie Horným Zemplínom. Ťahá sa od Tatier až na východné hranice Polonín s Poľskom a s Ukrajinou. Objavíte tu nevídané drevené cerkvy, kostolíky a sakrálne pamiatky Východných Karpát. V rámci turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá sme Horný Zemplín navštívili už dvakrát. Raz Morské oko vo Vihorlate, druhý krát Kremenec - najvyšší a najvýchodnejší vrchol jedinečných bukových pralesov Polonín. Objavili ste však aj sakrálne klenoty tohto územia?

Karpatská drevená cesta

V tomto článku sa chcem venovať turistike po sakrálnych pamiatkach Horného Zemplína. Územie Východných Karpát zdobí celý rad pravoslávnych a gréckokatolíckych drevených kostolíkov s jedinečnou umeleckou a historickou hodnotou.

Zboj

Gréckokatolícky drevený chrám sv. biskupa Mikuláša sa považuje za jeden z najkrajších zrubových drevených chrámov na našom území. Bol postavený v roku 1775. V čase druhej svetovej vojny bola dedinka Zboj veľmi zničená. Bojom padla za obeť aj "drevená cerkov". Po vojne ju opravili a premiestnili na dnešné miesto do Bardejovských kúpeľov.

Poviete si, čo už na kostoloch... Turistov tu stretnete len zriedka. Je to o krajine, o ľuďoch, o tichu a samote, o atmosfére bytia. Žiaden stres a davy. Vrátite sa o storočie naspäť. Iba šum stromov, bzukot včiel a vy.

Drevené kostolíky Horného Zemplína

Karpatská drevená cesta je nevšedná turistická atrakcia. Ponúka viac ako 300 km turistiky a cykloturistiky po takmer 50 objektoch drevenej sakrálnej ľudovej architektúry slovensko-poľského pohraničia. Ide o unikátne prepojenie prírody a drevených sakrálnych objektov európskeho a svetového významu. Na trase Svidník, Medzilaborce, Snina sa zachovalo viac ako stosedemdesiat drevených svätýň (tzv. cerkví): Gréckokatolíckej, Rímskokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej.

Väčšina drevených kostolíkov je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Pochádzajú zo 17. a 18. storočia a patria medzi výnimočné svetové unikáty sakrálneho dreveného ľudového staviteľstva v Karpatoch. Predstavme si len niektoré:

Inovce

Cerkva archanjela Michala bola postavená v roku 1836. Trojdielna zrubová stavba je prikrytá valbovou šindľovou strechou s dvomi vežičkami. Na požiadanie ju tety radi odomknú. Ak si ľahnete na chvíľu na lúku, počujete trávu rásť.

Kožany

Gréckokatolícky drevený chrám v obci Kožany bol postavený v roku 1760. Bol vystavaný v zrubovom štýle. Je jednou z najstarších zachovaných pamiatok na území východného Slovenska. Hlavne kvôli vzácnej výzdobe interiéru a zaujímavému ikonostasu patrí medzi najunikátnejšie sakrálne objekty.

Kalná Ráztoka

Tento chrám sa už na prvý pohľad líši od ostatných drevených kostolíkov. Nie je typicky celý drevený, ale jeho steny sú natreté hlinou a obielené vápnom, vďaka čomu budí dojem murovanej stavby s drevenou strechou a vežičkou. Týmto zásahom sa síce narušila jeho autentickosť, no kúzlo nestratil. Práve naopak, nadobudol starobylý vzhľad, ktorý dotvára priľahlá drevená zvonica a ohrádka obkolesujúca celý areál.

Zväčša barokovým interiérom kostolíkov dominujú bohato zdobené ikonostasy. Mnohé pochádzajú ešte z 18. storočia. V interiéroch nájdete aj rôzne iné historické a umelecké predmety a samostatné ikony. Mnohé kostolíky sú dodnes plne funkčné a svätia sa tam omše.

Tie zamknuté vám radi odomknú, ak sa spýtate správcu v príslušnej dedine.

Frička

Cerkva archanjela Michala bola postavená v 18. storočí. Trojdielnosť zrubovej stavby v exteriéri je naznačená kovovým krížom nad oltárnou časťou, malou vežičkou nad hlavnou loďou a dominujúcou vežou nad babincom. Oltár je datovaný až do roku roku 1716. Neviem, či sa tatranský profil inšpiroval týmito kostolíkmi, ale v drevených stavbách sa cítim skvelo. Dýchajú životom. Aj preto uprednostňujem pred hotelmi pri ubytovaní staré chalupy prevoňané drevom.

Karpatská drevená cesta a drevené kostolíky sa skvelo objavujú na bicykloch. Stačí pár dní, dobre zvolené východzie miesta a okruhy.

Tip navyše: Ak sa niekedy vyberiete spoznávať históriu Východných Karpát v okolí Medzilaboriec, neobíďte Múzeum moderného umenia Andyho Warhola.

Príspevok Karpatská drevená cesta, turisticky neobjavený poklad Slovenska. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Už veľa krát som chcela toto pohorie navštíviť. Poloniny, Kremenec. Mala som veľké plány. Kde začnem, kde skončím, aby som si oddýchla niečo popozerala, ale nikdy s toho nič nebolo.

Prečo?

Čítala som na nete, že je to v podstate hraničné miesto. Stále sa pohybujete okolo hraníc. Tiež ma odrádzalo, že je tam málo vody. A nakoniec, nieje to práve môj "naj" druh pohoria. Samé lesy. Ja mám radšej výhľad. Niečo ako Malá Fatra.

Toto všetko ma odrádzalo. Ale prišiel čas na zmenu. Mám zvedavú priateľku. Zivku, môjho psa. A aj sama som už bola zvedavá, ako tie slávne Poloniny vlastne vyzerajú. Tak sme sa tam vybrali. Od Soboty do utorka som strávila v Poloninách. Spolu so Zivkou sme  prešli 47 km, bolo super ...

Na Novú Sedlicu.

Prišiel deň D. V sobotu ráno vstávam skoro, niečo ešte zjem a cestujeme smer Košice za drahým a kamoškou.

Vlak nám odchádza 11:01 takže pohoda. Je dosť horúco, ale Zivka neprotestuje. Spolu nás ide 9 ľudí.

Vlak nás priviezol do Humenného, odtiaľ prestup na Stakčín. Tam sme prišli asi 13:30. Problém bol dostať sa do Novej Sedlice. No Saška (kamarátka) je super. Povedala si, že nebude hodinu a pol čakať na bus a bude stopovať. Podarilo sa .

Chlapík nás odviezol až do cieľa a nič za to nechcel. Dobrí ľudia ešte žijú. Len treba veriť. Samozrejme, prvé čo bolo,  kým sme sa pustili hore smer Kremenec, dali sme si v dedine pivko. V tej horúčave padlo super. Stihli sme aj rozbiť pohár. Ale čože. Črepiny prinášajú šťastie.

Batohy na plecia a pustiť sa do šľapania.

Čaká nás cca 800 výškových metrov. V tom dusne to bude zaberák. Ale nikam sa neponáhľame. Ideme pomaly, krok za krokom. Zivka pomáha Saške. Nieje turistka a ťahanie do kopca pomôže. Má čo robiť. Ja idem len v sandáloch. Terén to dovoľuje.

Na Kremenec...

Vody je málo. Taký ozaj dobrý potok, kde sme si aj nabrali vodu bol až v 940 m.n.m. Krátky oddych. Na hrebeň nás čakalo už len necelých 300m.

Niečo pred ôsmou nás čaká záverečný výstup. Keď som videla ten strmý stupák, mala som dosť. Zvládla som to s malými útrapami. Konečne hore. Kremenec, najvýchodnejšej a najvyšší vrchol s tromi naj:

1. Slnko tu vychádza o hodinu skôr ako v Bratislave,
2. je tu najtmavšia obloha na Slovensku a
3. stretávajú sa tu tri hranice.

No teraz sme sa tu stretli my. Zvyšok partie už bol v cieli. Okrem nich asi 10 ďalších turistov. Spolu nás tam bola tlupa asi 20 ľudí a dvaja psy. Zivka mala konečne kamoša z Čiech, Simona. Nuda nehrozila. Milujem, keď dôjdeme do cieľa, sadneme a začneme kecať. Každý ako keby sa roky poznal. Všetci sme sedeli spolu v kruhu s varičmi. Jeden uvaril čaj, druhý kávu, iný večeru... no proste toto milujem na horách.

Tú ľudskosť

Možno človek musí vynaložiť veľké množstvo síl. Ale nestojí to za to? Určite áno. Vidieť mliečnu dráhu, krásnu prírodu,... Takto sme si vychutnali prvý deň a zaľahli.

Vstávame skoro. Je 6:40.

Na Okruhliak...

Približne 21 km s tisícdvesto metrovým prevýšením. Hore a dole. Dosť. Má byť aj teplo, tak si dávame rannú kávičku. Zivka by už najradšej išla, no musí vydržať naše raňajky. Super ovsené vločky, zbaliť sa a ideme. Ešte do mapy zistiť, kde naberieme vodu. Mala by byť na Čierťaži. To je aj jedno z ďalších miest na zaľahnutie.

Naberáme vodu a ideme ďalej. Výstup na kopec Čelo,... sa mi zdalo akoby som mala dáke dejavú z výstupu na Kremenec. Predo mnou kopec. Ale dnes mám výhodu. Zivka ma ťahá. Som pripútaná pásom k postroju. A ťahá riadne. Je to neskutočná pomoc. I závisť. Každý mi ju závidí. A ja som na ňu neskutočná hrdá.

Odmenou sú čučoriedky. Je ich všade a dosť. Super občerstvenie.

Pomaličky prichádzame na Ďurkovec. Musím povedať, že sú odtiaľ krásne výhľady. Zisťujeme tiež, že sa nám stratil parťák. Dal si odpočinok a už hodinu ho niet. Signál je tu slabý. Píšeme SMS, neodpisuje. Povedali sme si, že pôjdeme po najbližší prameň, ktorý sme mali na ceste a počkáme ho tam.

Už teraz vieme že dnešný cieľ nedáme. No nevadí. Nič sa nedeje. Dôležité je, že si to každý užíva. Počasie super.

Povedali sme si, že dôjdeme aspoň na Plasu. No tam nieje voda. V pondelok by sme mali k ďalšiemu prameňu veľmi ďaleko. Nakoniec sme zakempovali niekde medzi. Asi hodinu od cieľa ale s vodou. Voda je v horách základ. A najmä v lete. Vo vode sa pomaly rozkladajú aj Zivkine granuly. Dnes si fakt zamakala. Pri večeri zrazu šustot. Ktosi prichádza. A tu hľa, náš kamoš. Super. Opäť všetci spolu.

Úzkokoľajka na Okruhliaku

V pondelok smerujeme do Poľska. Chceme sa povoziť na miestnej úzkokoľajke na Okruhliaku. Čaká nás Poľsko. A ešte jedno stúpanie a potom klesanie do Majdanu. Odtiaľ ide vláčik.

Toho klesania som sa bála najviac. Nohy už dávali o sebe vedieť. Čím viac sme sa približovali k civilizácii, tým viac ľudí bolo na kopcoch. Vody nikde. Museli sme šetriť s tým, čo sme si nabrali posledné ráno. 4 km asfaltka nepotešila. Ale ťahá nás vidina piva.

Áno. Sme tu. Rýchlo kupujeme lístky a potom oddychovať. Máme 2 hoďky čas do odchodu vlaku. Pivko, hranolky a relax v miestom potoku. Studená voda je presne to, čo sme potrebovali. Zivka ani nevravím. Na prekvapenie sa dalo platiť aj kartou a eurami.

14:40 nastupujeme do vláčiku. Sprievodca hneď zistil že sme zo Slovenska. Otvoril nám extra vagón. Cesta trvala 40 min a prišli sme do Balnice. Nič extra cestou na tejto miestnej lesnej železnici neuvidíte, ale zažiť to treba. V cieli sme si oddýchli. A ja s priateľom sme sa rozlúčili.

Musíme schádzať dole do Osadného. Zvyšok partie pokračuje, my máme bohužiaľ povinnosti doma. Zostup dole do dediny bol veľmi bolestivý. Nohy nás fest bolia. Musíme sa aspoň priblížiť. Skončili sme asi pol hodiny od osady. Super. Spravili si oheň, najedli a zaľahli.

Poloninský Happy End

Ráno nastupujeme na bus a do Humenného, odtiaľ na vlak do Prešova. Zážitky sú neskutočné. Pozná to každý, kto miluje hory a prírodu...

Príspevok Poloniny. Na najvýchodnejší kopec Slovenska, Kremenec. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jedno z najkrajších prírodných jazier na Slovensku - Morské oko

je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom.

Pri Oku je množstvo nádherných a romantických zákutí.

Odporúčam prísť k jazeru skoro ráno, keď sa príroda okolo jazera prebúdza a merať čas vtáčími hodinami - na brehu sa nachádza tabuľa s informáciami o nich

Jazero je súčasťou chránenej prírodnej oblasti. Je tretím najväčším jazerom na Slovensku. Jeho rozloha je 13,8 ha, dĺžka približne 750 metrov a hĺbka v preliačinách dna dosahuje až 26 metrov

Voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb. Hemží sa to tu jalcami, žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy. Lov, kúpanie či člnkovanie je zakázané (5. stupeň ochrany). Pomenovanie Morské oko dostalo jazero pre svoju blankytne modrú farbu vody pripomínajúcu morskú hlbočinu a podľa tvaru ľudského oka

Jazero sa dá obísť celé dokola

V priľahlých lesoch sa dajú vidieť čarovné veci - Vihorlatské vrchy majú neobyčajne bohatú faunu a flóru

V bukových lesoch Vihorlatu sa skrýva aj Malé Morsko oko.

Výhľady z Vihorlatu na Zemplín so známou Zemplínskou šíravou i ďalej na juh až do Maďarska

A toto je už pohľad na Vihorlatské vrchy zo Sninského kameňa. V diaľke najvyššie vyčnieva samotný vrch Vihorlat - najvyšší v pohorí (1076 m n.m.).  Celý hrebeň Vihorlatských vrchov sa tiahne v dĺžke asi 53 km, zatiaľ čo jeho šírka je maximálne 11 km. To znamená, že tieto vrchy sú jedným z najdlhších horských celkov Západných Karpát - na Slovensku sa však nachádza len ich časť, východný úsek leží na území Ukrajiny.

Vihorlatské vrchy sú sopečného pôvodu, čo by uhádol asi každý už pri prvom pohľade na ne. Na opačnom konci hlavného hrebeňa sa snaží bujná vegetácia pohltiť Sninský kameň - dominantný skalný útvar nad Morským okom.

Z úctyhodnej výšky na Sninskom kameni vidno, že jazero svojim tvarom naozaj pripomína ľudské oko. Som rada, že som sa o tom mohla opäť presvedčiť a dúfam, že nie naposledy.

Yes I think to myself: what a wonderful world.

Ďakujeme autorke: Emílii Stajskovej Hamrákovej

Príspevok Fotoesej o Morskom oku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.