ZSSK: Top 10 železničných tratí, ktorými by ste sa mali na Slovensku previezť

ZSSK: Top 10 najkrajších železničných tratí, ktorými by ste sa mali na Slovensku previezť

Železnica, turistika a príroda vo mne odjakživa evokovala silný zážitok. Spýtal som sa preto p. Samuhela zo ZSSK, ktoré sú tie najkrajšie trate, ktoré je možné na Slovensku zažiť. A tu sú:

Prievidza – Horná Štubňa

(v cp trať číslo 145) je železničná trať na Slovensku, ktorá spája Prievidzu a Hornú Štubňu. Jednokoľajná spojnica Hornej Nitry a Turca má dĺžku 37 km a prekonáva pohoria Žiar a Kremnické vrchy. Na trati sú 4 mosty (viadukty), 6 tunelov a 8 zastávok.

Obsluhuje mesto Prievidza, ďalej obce Chrenovec, Jalovec a Ráztočno, nasleduje zastávka v meste Handlová a Remata (tiež uvádzaný názov Remäta). Bralským tunelom trať prekonáva pohorie Žiar a vchádza do obce Sklené, predposlednej zastávky pred Hornou Štubňou, kde sa trať napája na trať 171, spájajúcu Diviaky a Zvolen cez Kremnicu.

Trať môžete využiť ako spojnicu medzi cieľmi Kľak (Fačkovské Sedlo) a Krížna (Gader). Užite si výhľad z pohľadu rušňovodiča

Banská Bystrica – Turčianske Teplice

Dnes už sa preveziete bez medzizastávok v Harmaneckej doline. Škoda. Najkrajšiu časť trate pozdĺž Harmaneckej doliny postavili iba za 4 roky. Úsek medzi Banskou Bystricou a Dolnou Štubňou má dĺžku 40,956 km a prekonávať výškový rozdiel 373,78 m z bystrickej a 125,62 m z turčianskej strany. Najvyšší bod trate dosahoval nadmorskú výšku 692,94 m n. m.. Náročná horská trať na pomedzí Veľkej Fatry a Kremnických vrchov využíva 22 tunelov v súhrnnej dĺžke 12 211 metrov, 112 mostov a priepustov. Na dnešnú dobu neuveriteľné.

V roku 2012 bola v tomto úseku pozastavená osobná doprava a čiastočne nahradená zrýchlenými vlakmi. Zastavovanie vlakov bolo zrušené vo väčšine staníc okrem Hornej Štubňe. Trať skutočne unikátna prepája ciele Krížna a Muráň (Banská Bystrica) s Turčianskou dolinou. Ideálny spoj pre výlet do Turčianskych Teplíc, jeho kúpeľov a aquaparku a tiež pre výstup na Krížnu cez Gaderskú alebo Blatnickú dolinu.

Zvolen – Diviaky

Pôvodná trať Zvolen – Vrútky bola súčasťou železnice Budapešť – Salgótarján – Lučenec – Zvolen – Vrútky s plánovaným prepojením na Košicko-Bohumínsku železnicu. Trať č. 171 s dĺžkou 46 km cez Kremnicu predstavovala hlavnú spojnicu Zvolena s Vrútkami, no po vybudovaní trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa sa ťažisko dopravy presunulo práve tam.

Úsek cez Kremnicu a Hronskú Dúbravu bol premenovaný na Železničná trať Zvolen – Diviaky. Na úseku dlhom 35 km stúpala z nadmorskej výšky 260,62 m n. m. v údolí Hrona do stanice Kremnické Bane vo výške 773 m n. m. Je to jedna z najnáročnejších tratí na Slovensku s množstvom zárezov, násypov i tunelov, aby sa prekonali výškové rozdiely horskej trate.

Na úseku od Trnavej Hory po stanicu Horná Štubňa bolo vybudovaných 10 tunelov so súhrnnou dĺžkou 3 185 m. Užite si výhľad z pohľadu rušňovodiča

Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica

Trať číslo 154 s dĺžkou 20 km. Banská Štiavnica patrila v minulosti vďaka ťažbe vzácnych kovov medzi najdôležitejšie mestá monarchie. Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou.

V roku 1870 sa preto začala stavať úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy s rozchodom jeden meter. Trať bola sprevádzkovaná v auguste 1873 ako prvá verejná úzkorozchodná parná železnica vo vtedajšom Uhorsku. Prejdenie vzdialenosti viac ako 20 kilometrov trvalo približne hodinu a pol. Parný vlak dostal pomenovanie „Štiavnická Anča“, ktoré sa doteraz lokálne používa na označenie vlakovej súpravy premávajúcej na tejto trati.

Trať s horským charakterom (výškový rozdiel 266 metrov) si vyžadovala rozsiahle zemné práce a bolo potrebné vybudovať oceľový most cez Hron s rozpätím (2 x 20,18 + 40,37 m), 300 m dlhý Beliansky a 127 m dlhý Kozelnícky viadukt, 1 194,5 m dlhý Banskoštiavnický (Kolpašský) tunel, až 18 m vysoké násypy a 19 m hlboké zárezy, čím sa trať z Hronskej Dúbravy skrátila z 20,3 na súčasných 19,731 km. Prevádzka na trati bola slávnostne otvorená v roku 1949. Pôvodne plánované predĺženie trate do Pukanca (cez Štiavnické Bane) a do Hontianskych Nemiec (cez Svätý Anton) sa nikdy nezrealizovalo.

(Banská Bystrica) – Brezno – Červená Skala

Železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala (v cp  trať č. 172 s dĺžkou 43 km) je jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Banskú Bystricu a Červenú Skalu. Je súčasťou prepojenia Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice.

Trať je súčasťou tzv. stredoslovenskej transverzály a tvorí časť spojenia medzi Košicko-bohumínskou železnicou (Margecany) s dôležitým dopravným uzlom vo Zvolene. Zároveň spája trať Červená Skala – Margecany s traťou Vrútky – Zvolen údolím Hrona. Železničné spojenie bolo vybudované v troch etapách. Prvý bol sprevádzkovaný úsek z Banskej Bystrice (kde končila trať zo Zvolena) k podbrezovskej železiarni 26. júla 1884. Po Brezno bola trať predĺžená 15. decembra 1895 a úsek po Červenú Skalu až 28. novembra 1903.

Užite si pohľad z Parnej lokomotívy.

Červená Skala – Margecany

Železničná trať č. 173 s dĺžkou 93 km je priamou spojnicou predošlej trate z Banskej Bystrice (v cp označená ako železničná trať číslo 173). Obe trasy prepájajú dva významné ciele výzvy Muráň a Krížnu (BB). Je to jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať, ktorá je súčasťou prepojenia Zvolen – Banská Bystrica – Margecany – Košice.

Výstavba trate v úzkom údolí bola náročná a vyžiadala si vybudovanie množstva zárezov, násypov i 6 mostov s rozpätím viac ako 10 m. Práve na neexistujúcom úseku v okolí Telgártu bolo nutné vybudovať najnáročnejšie stavby, vrátane 281 mostných objektov (najväčším je viadukt pri Telgárte s hlavným oblúkom s rozpätím 32 m) a 9 tunelov s celkovou dĺžkou 3 800 m.

Technicky zaujímavá je tzv. Telgártska slučka – špirálový tunel o polomere 400 m s dĺžkou 1 239 m, ktorý rieši nárast výšky o 31 m v stúpaní do sedla Besník.

Brezno – Tisovec – (Jesenské)

Trať č. 174 s dĺžkou 33 km uprostred Muránskej planiny. Trať z Tisovca do Pohronskej Polhory je od roku 2008 národnou kultúrnou pamiatkou. Na trati boli od roku 2005 prevádzkované občasné jazdy motorovým vozňom. V súčasnosti okrem bežnej prevádzky premávajú na trati aj vlaky s parným vozňom pôvodne z Rumunska.

Parná premávka po ozubnicovej trati normálneho rozchodu je európskym unikátom. Úsek bol časťou plánovanej trate, ktorá mala spojiť horehronské železiarne s Gemerom a zjednodušiť a zlacnieť dopravu materiálu.

Lučenec – Utekáč

Trať č. 162 s dĺžkou 41 km Lučenec – Breznička/Katarínska Huta – Poltár – Kokava nad Rimavicou – Utekáč oslávila v roku 2008 sté výročie. Fotoreportáž z trate a jej histórie nájdete tu:

Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce

Pod Čachticami prechádza na Myjavu jedna z najkrajších jednokoľajových železničných trás č. 121 s dĺžkou 44 km na západnom Slovensku: Nové Mesto n/V. – Myjava – Vrbovce. Prechádza údolím myjavským kopaníc a Višňového a prekonáva značný výškový rozdiel.

Užívame su ju každročne.

Kraľovany – Trstená

Traž č. 181 v dĺžke 56 km. O prepojení Oravy na Košicko-bohumínsku železnicu sa uvažovalo už v roku 1880. Plánovaná trať mala údolím rieky Orava prepojiť Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstenú a cez Suchú Horu pokračovať do Poľska. Otázne bolo miesto napojenia na KBŽ, o ktoré súperili Kraľovany s Ružomberkom. Rozhodnutie padlo na trasu údolím Oravy a 70,4 km dlhú trať sa podarilo sprevádzkovať v posledných rokoch 19. storočia. Náročný terén úzkeho údolia si vyžadoval vybudovanie mnohých zárezov a násypov, 87 m dlhý tunel i 88 m dlhý most ponad Oravu.

V lete 2015 bola na telese zrušenej trate v úseku Trstená – Suchá Hora – Nowy Targ otvorená asfaltová cyklotrasa, súčasť projektu „Historicko-kultúrno-prírodná cesta okolo Tatier“. Cyklotrasa využíva aj mosty bývalej trate s novými mostovkami, uloženými na pôvodných oporných stenách.

Zaujímavosťou je tiež prejazd bývalým koľajiskom stanice Suchá Hora s ruinou staničnej budovy a ďalšími staničnými prvkami. Keď pôjdete na víkend na Roháčske plesá alebo Malinô Brdo, zvážte zastávku. 🙂


a ešte jeden bonus navyše

Slavošovský tunel

V roku 1941 sa začala budovať nová železnična trať zo Slavošoviec na Tisovec, trať sa však nedočkala uvedenia do prevádzky, nakoľko v roku 1945 došlo k politickým a uzemným zmenám a tak v novej povojnovej situácii trať nebola potrebná. Prvý úsek železničnej trate z 2 km tunelom na Kopraš bol dokončený v roku 1944.

Tunel sa zachoval až po dnešok. V rámci výzvy 7 kopcov, 3 jazerá bol v programe popri Zádieľskej tiesňavejaskyniach Slovenského krasu a Rožňave.

 

výber tratí: Mgr. Vladimír Podracký, ZSSK photo: ZSSK, vovlaku.sk, videa: embed link youtube

Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on twitter
Share on email

Ďalšie články autora