Ďalší z cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá sme sa rozhodli absolvovať v rámci nášho prázdninového pobytu na Starých Horách. Tentokrát sme nemali nad čím rozmýšľať, Voľba bola úplne jednoznačná: Túra na Kečku a Kozí chrbát.

Počas nášho pobytu na Starých Horách tropické horúčavy vystriedalo príjemné ochladenie, čo nás ešte viac povzbudilo v našom rozhodnutí absolvovať naplánovanú túru.

Staré hory

Zo Starých Hôr sme vyrazili ihneď po raňajkách smerom na Donovaly. Auto sme zaparkovali na hlavom parkovisku (iba kúsok od Habakukov), parkovanie bolo bezplatné a aj uprostred letnej sezóny tu bolo parkovacieho miesta neúrekom. A mohli sme vyraziť...... Ale kam?

Luxusné lyžiarske stredisko nám ponúklo mnoho reklám, odporúčaní na rôzne cyklotúry, ale nikde sme nevedeli nájsť klasický turistický rozcestník, ktorý by nám určil správny smer. Našťastie zo stránky restartnisa.sk sme vedeli, že máme ísť po červenej značke a tú sme zbadali už aj na drevenom moste, ktorý vedie ponad cestu cez Donovaly. Takže sme sa jej „chytili“ a začali sme stúpať po asfaltovej ceste. Po pravej strane bolo ešte niekoľko hotelov, po ľavej krásne lúky, ktoré sa v zima zmenia na obľúbený lyžiarky svah.

Polianka

Po asfaltke sme sa dostali až do osady Polianka. Na jej konci sme natrafili na spustenú rampu a za ňou sme nastúpili konečne na lesnú cestu. Cesta lesom bola veľmi príjemná. Iba mierne stúpanie nás nevyčerpávalo, nemuseli sme lapať po dychu. Bez problémov sme si aj zaspievali, aby sme sa vyhli prípadnému stretu s huňatým domácim.

Po viac ako pol hodine cesty lesom nás prekvapilo prvé intenzívnejšie stúpanie. Bolo však iba krátke a vzápätí prišlo opäť krátke, ale intenzívne klesanie, ktoré nás doviedlo až na lúku, na ktorej sa chodník rozdelil. Chodník vľavo zasa pomerne prudko stúpal, kratučký chodníček vpravo viedol po rovine k útulni.

Vyhral chodník smerom doprava. Prišli sme k útulni, ktorá bola krásne upravená. Pred ňou už sedelo pár turistov a privítal nás nádherný vlčiak, o ktorom sme sa neskôr dozvedeli, že sa volá Tara. Jeden z prísediacich sa hneď postavil a opýtal sa, či si dáme niečo na pitie. Takýto luxus ma tu prekvapil. Neodolali sme a nechali sme si za pár drobných naliať kofolu a džús. Bolo to veľmi príjemné dobitie energie pre náš ďalší výstup.

Vrátili sme sa späť na križovatku a pokračovali „ľavým“ prudkým chodníkom. Ten nás najprv znova voviedol do lesa, aby nás priviedol na ďalšiu lúku, ktorá už je súčasťou hole Kečka. Doviedol nás až k rozcestníku, ktorý nám potvrdil, že sme práve zdolali prvý cieľ našej cesty – Kečku.   

Kečka   

Naskytol sa nám nádherný výhľad na lúčnu krajinu. Lúky okolo nás zdobili farebné kvety – žlté, modré, fialové, ružové..... A cez ne sme už aj videli definitívny cieľ našej cesty – Kozí chrbát.

Cesta k nemu z Kečky už viedla len cez lúky a pasienky po úzkom chodníku pomedzi vlniacu sa trávu, a keďže sme mali pekné slnečné počasie, čakalo nás atraktívne putovanie do sedla Hadľanka. A odtiaľ už iba posledný prudký výstup až na Kozí chrbát. Pri tomto výstupe sme stretli nešťastného baču, ktorému sa kvôli „ohľaduplným“ jazdcom na štvorkolkách rozutekali ovce a on ich teraz musel hľadať a naháňať po okolitých holiach. S jednou sme mu pomohli a ihneď na to sme záverečný výstup dokončili.      

Kozí chrbát

Krása výhľadu, ktorý sme mali po výstupe na Kečku, sa teraz ešte umocnila. Stáli sme na kozom chrbáte, najvyššom vrchole Starohorských vrchov (1 330 m.n.m.) a z neho sme dovideli nielen na hrebeň Veľkej Fatry s masívom Zvolenu v popredí, ale aj na hrebeň Nízkych Tatier a vrcholky Západných Tatier, na opačnej strane bol vidieť Veľký Choč, ktorý sme všetci štyria spoločne zdolávali v rámci minuloročnej výzvy.

Deň, keď sme absolvovali náš výstup na Kozí chrbát, bol pre turistiku naozaj ideálny - necelých 20 stupňov, príjemný vetrík, ktorý na vrchole pofukoval a jasné slnko; táto kombinácia spôsobila, že sme sa hore zdržali trochu dlhšie a kochali sme sa.

Keďže aj na túto túru sme vyšli autom, museli sme ju naplánovať tak, aby sme sa vrátili do miesta nášho štartu, kde nás naše autíčko čakalo. A preto sme sa z Kozieho chrbta vracali tou istou cestou, ktorou sme naň vyšli. Späť do sedla Hadľanka, cez Kečku, k útulni v sedle pod Kečkou, do Polianky, až na Donovaly.

Túra na Kečku a Kozí Chrbát

Aj keď sme išli cestou, ktorú sme už vlastne poznali, pre nás bola stále atraktívna. Najprv vďaka lesným jahodám, ktorých tu v tomto období rástlo naozaj požehnane. Cestu sme si nimi riadne osladili. A potom vďaka udalosti, ktorá sa stala presne 10 rokov pred absolvovaním tejto túry. 9. júla 2009 o 15.18 h sa totiž narodil náš Maťko.

A keďže presne v tom istom čase sme dorazili do spomínanej útulne, „domáci“ nám po tom, čo sme ho o tejto udalosti informovali, nalial po „domácej“ slivovici a my sme si pripili na Maťkove zdravie. Maťko, ako oslávenec, síce neochutnal, ale aspoň pričuchol. :-) Bola to naozaj príjemná narodeninová oslava. Takú ozajstnú aj s tortou, sme mu pripravili, keď sme boli späť na Starých Horách. 

Záverečné hodnotenie:

Túra na Kečku a Kozí Chrbát na vydarila. Aj keď si myslím, že trasa 17 kilometrov ktoré sme v tento deň zdolali je dosť, považujem túto túru za ideálnu aj pre deti. Ide o nenáročnú hrebeňovku po červenej turistickej značke, ktorá tvorí krátky úsek z Cesty hrdinov SNP. Iba niekoľko prudších stúpaní určite stojí za tie krásne výhľady, ktoré sa naskytnú každému, kto ich zdolá.

Príspevok Túra na Kečku a Kozí Chrbát. Staré hory s rodinou a deťmi zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Okolie Banskej Bystrice ponúka množstvo krásnych cyklotrás, ktoré vedú cez malebné horské oblasti, historické dedinky a prírodné rezervácie. Tu sú niektoré z najkrajších: Cyklotrasy okolo Banskej Bystrice:

Staré hory z Banskej Bystrice cez Španiu Dolinu

• Dĺžka trasy: cca 25 km (okruh)
• Náročnosť: stredná
• Popis: Táto trasa vedie z Banskej Bystrice do Španej Doliny, malebnej banskej obce známej svojou históriou a krásnou architektúrou. Odtiaľ pokračuje do Starých Hôr, ktoré sú vstupnou bránou do Veľkej Fatry. Trasa ponúka nádherné výhľady na okolité hory a lesy, vedie po asfaltových a lesných cestách. Je vhodná pre cyklistov, ktorí si chcú užiť kombináciu prírody a histórie.

Harmanecká jaskyňa cez Harmanec z Banskej Bystrice

• Dĺžka trasy: cca 30 km (tam a späť)
• Náročnosť: stredná
• Popis: Táto trasa vedie z Banskej Bystrice cez Harmanec, kde môžete navštíviť Harmaneckú jaskyňu, jednu z najvýznamnejších jaskýň na Slovensku. Trasa je ideálna pre tých, ktorí hľadajú prírodné krásy a mierne stúpanie. Cesta vedie cez lesné oblasti a je vhodná aj pre rodiny so staršími deťmi.

Donovaly a Šachtičky z Banskej Bystrice

• Dĺžka trasy: cca 40 km (okruh)
• Náročnosť: náročná
• Popis: Táto náročnejšia trasa vedie z Banskej Bystrice na Donovaly, ktoré poznáte z minulosti skôr ako obľúbené lyžiarske stredisko. Sú však aj východisko pre turistické a cyklistické trasy. Po stúpaní na Donovaly trasa pokračuje na Šachtičky, kde sa môžete tešiť na krásne výhľady na Nízke Tatry. Návrat do Banskej Bystrice vedie cez lesné a horské cesty. Trasa je vhodná pre skúsených cyklistov, ktorí hľadajú výzvy a odmeny v podobe nádherných scenérií.

Zvolen cez Hronsek z Banskej Bystrice

• Dĺžka trasy: cca 35 km (tam a späť)
• Náročnosť: ľahká až stredná
• Popis: Trasa vedie z Banskej Bystrice cez Hronsek, kde môžete navštíviť známu drevenú artikulárnu kostolík, až do Zvolena. Cestou prejdete popri rieke Hron a cez menšie dedinky. Trasa je prevažne rovinatá a vedie po asfaltových cestách, čo ju robí vhodnou pre všetky typy cyklistov vrátane rodín. V Zvolene môžete navštíviť zámok a ďalšie historické pamiatky.

Banská Bystrica, Tajov a Králiky

• Dĺžka trasy: cca 20 km (okruh)
• Náročnosť: stredná
• Popis: Táto trasa vedie z Banskej Bystrice do obce Tajov, kde sa nachádza rodný dom spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Trasa pokračuje do obce Králiky, ktorá je známa ako rekreačné stredisko. Cesta vedie cez lesné oblasti a menšie stúpania, je vhodná pre rekreačných cyklistov, ktorí si chcú užiť prírodu a kúsok histórie.

Ľupčiansky hrad cez Slovenskú Ľupču z Banskej Bystrice

• Dĺžka trasy: cca 25 km (tam a späť)
• Náročnosť: ľahká až stredná
• Popis: Trasa vedie z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče, kde sa nachádza Ľupčiansky hrad, jedna z najstarších a najzachovalejších pamiatok v regióne. Pôjdete po asfaltových cestách a miernych stúpaniach. Trasu zvládne každý. Je vhodná pre všetky vekové kategórie. Po návšteve hradu sa môžete vrátiť späť do Banskej Bystrice rovnakou trasou.

Laskomerské traily

• Laskomerské traily sú obľúbeným cieľom horských cyklistov v okolí Banskej Bystrice. Nachádzajú sa v lesoch nad mestom, konkrétne v oblasti Laskomerského dolu, a ponúkajú rôzne pre rôzne úrovne cyklistov, od začiatočníkov až po skúsených jazdcov.
• Systém singletrackov špeciálne upravili pre horskú cyklistiku. Trasy sú rôznej náročnosti, takže si na začiatok začiatočníci aj pokročilí jazdci. Niektoré traily prejdete rýchlo a plynule, iné zas zvládnete technicky s viacerými prekážkami ako sú korene, skaly a skoky.

Cyklotrasy okolo Banskej Bystrice

Tieto cyklotrasy v okolí Banskej Bystrice ponúkajú širokú škálu možností pre rôznych cyklistov – od rekreačných jazdcov až po tých, ktorí hľadajú náročnejšie výzvy v horskom prostredí. Každá trasa prináša jedinečné zážitky a krásne výhľady na prírodu a historické pamiatky regiónu.

Ak máte tipy na ďalšie nádherné cyklotrasy v okolí Urpína a Banskej Bystrice, dajte nám vedieť. Aktívnym prispievateľom sa radi odmeníme pekným tričkom 7 kopcov 3 jazerá.

Príspevok Najkrajšie cyklotrasy okolo Banskej Bystrice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Na dnes sme si vybrali nenáročnú zimnú túru cez Moštenické travertíny na ľahko dostupný Kozí chrbát 1 330 m.n.m.

Kozí chrbát patrí geograficky do pohoria Starohorské vrchy. Je ich najvyšším vrcholom. Nachádza sa v NP Nízke Tatry a za pekného počasia sú z neho pekné výhľady na Zvolenskú kotlinu, Nízke Tatry, Veľkú Fatru a Horehronie. Väčšinou sem chodím z Korytnice cez Hiadeľské sedlo, preto som bola rada, keď kamaráti navrhli trasu z Moštenice, ktorú až tak nepoznám. Máme v pláne navštíviť aj Moštenické travertíny, ktoré sa nachádzajú blízko turistickej značky.

Podľa predpovede počasia sa má okolo obeda zamračiť, ideme teda radšej najskôr na hrebeň, kým svieti slnko a túto prírodnú pamiatku si necháme na koniec dňa.

Moštenická Kyslá Voda

Túru začíname pri prameni Moštenickej Kyslej vody. V Moštenici sa nachádzajú štyri známe pramene. Najnavštevovanejším v doline je Jegorovov minerálny prameň, pomenovaný podľa veliteľa Prvej československej partizánskej brigády. Ľudia hovoria, že „moštenická kyslá“ pomáha pri žalúdočných problémoch, tráviacich ťažkostiach a údajne i málokrvnosti.

Asi po pol hodine kráčania po zasneženom lese prichádzame na čistinku s prvými výhľadmi do sedla Zubová. Zem je ešte zamrznutá. Sneh, ktorý pripadol deň predtým, vytvára pekný biely chodník. Kráča sa príjemne, až kým sa nedostaneme do úseku trasy, kde sú popadané stromy. Každý z nás volí individuálnu techniku, ako prekážky zdolať. Dá sa podplaziť, obísť, alebo preliezť. Vzniknú aj komické situácie, hlavne pri plazení popod spadnutý strom, ktoré nás veľmi pobavia.

Miernym stúpaním traverzujeme ďalej. Les a pekný biely sniežik na chodníku sa mení na ľad. Poslúžili by mačky, ale zatiaľ sa nám ich nechce zakladať. To by ešte nebolo najhoršie. Prekvapenie nás čaká až v poslednom úseku výstupu do sedla, kde sa chodník zmení na „blatistý tankodrom“. Pomáhajú palice a okolité stromy. Našťastie to nie je dlhý úsek trasy a tak sa o chvíľu ocitáme v sedle Hadľanka.  

Sedlo Hadľanka

Zablatení prídeme k smerovníku a všetci si na zasneženom hrebeni čistíme vibramy. V prvom momente, zaujatí čistením topánok, si ani nevšimneme, že napriek tomu, že je už zamračené, je celkom dobrá viditeľnosť a krásne vidieť hrebeň Veľkej Fatry, Donovaly, Novú hoľu a biele vrcholky Malej a Veľkej Chochule. Topánky sú čisté a až potom vytiahneme foťáky a mobily a pofotíme tieto krásne scenérie. Pokocháme sa, ešte čajík, nejaké čokoládky a poberieme sa k cieľu.

Neočakávaný potravinový prídel

Kráčame, kráčame po zľadovateľom snehu a zrazu na zemi sáčok  so špekačkmi a krajcami chleba. Kráčame ďalej a zase ďalšie „občerstvenie“ v podobe zabaleného pečiva. No, niekto, kto to postrácal, bude dnes hladný. Ponúkame naše nálezy turistom, ktorých stretáme, no nikto sa k nim nehlási. Ešte chvíľu a sme pri vrcholovej tabuli.

Kozí chrbát

Prekvapujúce je, že najviac snehu je na vrcholovom hrebeni, kde z neho vietor vytvoril krásne záveje rôznych tvarov. Je bezvetrie a keď sa slnečným lúčom podarí preniknúť na chvíľu cez oblačnosť, príjemne hrejú. Parádny deň.

Dosť dlho sa tu zdržíme, komu by sa chcelo ísť dole. Odkryla sa celá Prašivá, nevieme sa na ňu vynadívať. Škoda, že vrcholky takmer všetkých stromov nachádzajúcich sa na hrebeni Kozieho chrbta víchrica akoby odťala mačetou.  S týmto javom sa stretávame na túrach v rôznych pohoriach.

Hiadeľské sedlo

Rozhodla som sa, že zájdem ešte ďalej smerom na Hiadeľské sedlo, kým si zvyšok partie pochutnáva na desiate a tu sú stromy už krásne biele, zasnežené, oplatilo sa kvôli týmto čarovným pohľadom prejsť ešte niekoľko desiatok metrov naviac.  

Nájdený „proviant“ nechávame zavesený na tyči na vrchole napospas prírode a vraciame sa naspäť po tej istej trase, stretávajúc ešte mnoho turistov rôznych vekových kategórií vrátane detí s lopármi. To len potvrdzuje, že je to túra vhodná aj pre rodiny s deťmi. „Tešíme“ sa na mazľavé blato v hornom úseku. Robí si s vami čo chce a je mu úplne jedno, kam máte namierené. Aj tak vás nasmeruje iným smerom. 

Ja sa mu snažím vyhnúť mimo chodník pomedzi stromy po popadanom lístí a zisťujem,  že to nebol najhorší nápad.

Moštenické travertíny

V závere túry nás čakajú ešte spomínané Moštenické travertíny. Už z diaľky vidíme smerovník, ktorý nás k nim zavedie. Travertíny sú stále živé a narastajú vďaka povrchovo tečúcim mineralizovaným vodám v 6 prameňoch.. Niektoré z nich sú mohutné až 20 m, pričom šírka kaskád je 15–100 m. Sú krásne, vyzdobené ešte poslednými zvyškami  ľadu. Skladajú sa z mnohých kaskád a vodopádikov. Ich dĺžka je až pol kilometra. Nachádza sa tu vzácna kvetena, takže sa ich určite oplatí navštíviť aj v letnom období, keď je v plnom kvete.

Zimná túra cez Moštenické travertíny na Kozí chrbát sa vydarila.

Príspevok Zimná túra cez Moštenické travertíny na Kozí chrbát zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Krásna, slnečná nedeľa. Takou sa ukazovala už pri pohľade z okna vlaku zo Zvolena do Banskej Bystrice. Parádne sa vynímala Krížna v čistom bielom šate. Ako pohronská mladucha. Dnešným naším cieľom boli Sásovské jaskyne v masíve Hrádku pod Panským dielom nad Banskou Bystricou.

Prekvapilo ma, že MHD v Banskej Bystrici je o 40 centrov drahšia ako u nás vo Zvolene, ale čo už? Len tak na porovnanie deň predtým, v sobotu, sme si v Pukanci priplatili 20 centov, ale do Levíc sme sa viezli výletnou trasou po dedinách severovýchodného Tekova. Ale o tom potom... ako hovorieval klasik.

túra pod Panský Diel

Sme v srdci Slovenska, ktoré ešte ako-tak bije. Vystupujeme na konečnej a po známej trase ideme smerom na Panský diel. Počasie je parádne. Nedeľa sa vskutku vydarila. Slnko hreje takmer ako na jar a chodník v snehu je vyšliapaný. Proste - prechádzka. Zasnežené stráne lákajú.

Hoci v porovnaní s počtom obyvateľstva blízkeho banskobystrického sídliska je to minimum. Očakával by som, že to bude ako niekde na jadranských plážach, akurát s tým rozdielom, že plavky nahradia zimné módne "skafandre".

Výhľad zo zasnežených strání banskobystrickej Sásovej je parádny.

Údolia Hrona smerom ku Zvolenu, vzadu Štiavnické vrchy, na západnej strane hrebeň Kremnických vrchov označený televíznou vežou Suchej hory (pred ňou výrazný Laskomer), na východe hrebeň s dominantou Poľanou a Ľubietovským Veprom a pred nami Panský diel.

Sásovské jaskyne

Naším cieľom boli Sásovské jaskyne. Sledujeme modrú turistickú značku, ktorá je v týchto miestach súčasťou náučného chodníka. Pred vrcholom Hrádku (838,5 m n. m.), ktorý - ako napovedá názov - bol sídlom našich pradávnych predchodcov, odbočujeme doľava podľa významových značiek. Chodník je vychodený a zreteľný. V závere nás však čaká zošup z horného okraja vápencových stien na ich spodný okraj. Pár metrov, ale chce to trochu turistickej akrobacie a občas i "zadnú brzdu".

Kaplnka

Sme v prvej jaskyni s názvom Kaplnka. Podzemný priestor s priemerom okolo 15 metrov má dva výrazné otvory. Je tú síce upravené ohnisko, ale podľa plechoviek od piva v ňom pochybujeme, že ho založil prehistorické človek, ktorému jaskyňa poskytla prístrešie. Asi sa správal k prírode ohľaduplnejšie, alebo nemal po ruke nič, čo by jej nenahraditeľne uškodilo.

Ešte smutnejšie je, že aj skromná ľadová výzdoba, ktorú príroda vodopotne sformovala, sa stala terčom kopačiek hlúpych predchodcov. (Schválne nepoužívam slovné spojenie "turistickí predchodcovia", pretože vnímam rozdiel medzi skutočným, slušným, serióznym turistom a hlupákom, ktorí si o sebe myslí, že je turista.)

foto hore: Zaľadnenie netopierej jaskyne pred 10 rokmi

Pozor si treba dávať aj na prípadný "človečinec", ktorý sme - našťastie - svojimi podrážkami neobjavili a - neznehodnotili.

Parádnou ľadovou výzdobou nás v minulosti, tak pred desiatimi rokmi, potešila susedná Netopieria jaskyňa.

Netopieria jaskyňa

Jej dĺžka je 44 m (udáva sa i 57 m) a zakončuje ju skalnatá Galéria a vpravo bočná chodba - Partizánska sieň, ktorá hovorí, že počas druhej svetovej vojny sa v jaskyni ukrývali nielen partizáni, ale i rasovo a politicky prenasledovaní obyvatelia okolia. V minulosti sme tu objavili aj spiaceho netopiera. Teraz ani jedného, pravda, naše baterky ich nemuseli objaviť a navyše sa mohli tieto tvory ukryť vo vyšších častiach jaskyne, kde naše oči nedovidia.

Nech odpočívajú v pokoji, aby na jar mohli vyletieť a pomáhať i nám - druhu Homo sapiens - v odstraňovaní pestrého hmyzu, predovšetkým z nášho pohľadu škodlivého.

Pred vchodom do Netopierej jaskyne je informačný panel. Pred desiatimi rokmi stál voľne pred vchodom. Medzitým hranol, na ktorom je tabuľa, odumrel a je voľne opretý o skalu.

Čo už? Príroda pracuje a človek jej nestíha. To je to najmenšie sklamanie.

Po ľade ani stopy

Väčším je fakt, že na rozdiel spred desaťročia, keď sme sa tu vskutku tešili parádne ľadovej výzdobe, dnes po ľade niet ani stopy. Čím to je? Náhoda? Zlá zima? Alebo je to symbol celkovej zmeny klimatických pomerov? Odpovedať môže len odborník - klimatológ, jaskyniar...

Jaskyňa bola osídlená už od praveku

Netopieria jaskyňa v nadmorskej výške 695 m bola sídlom človeka lužickej kultúry z konca doby bronzovej, teda si spred troch tisícok rokov.

Ako naznačujú archeologické nálezy vtedajší obyvatelia jaskýň v Sásovskej doline sa vôbec nerozpakovali pochutnať si nielen na divine, ale ani na mäsku svojich nepriateľov. Ba práve sa vyžívali v tom, aby mohli vycuckať ich mozog, čo v nich vzbudzovalo presvedčenie, že takto sa do ich svalov a žíl vnesie sila rivalov. Naznačujú to nájdené lebky s neprirodzenými otvormi, ktoré hovoria, že ľudožrútstvo bolo bežnou súčasťou života našich pradávnych predkov.

Kanibalizmus už síce vymrel, ale keď sa tak zamyslíme, tak zvyk vychutnať si niekoho iného z nášho druhu, ba jeho zožranie v prenesenom slova zmysle sa má k svetu i v dnešnej dobe, ba vari viac ako kedykoľvek predtým.

Objavili ju školáci

K archeologickému poznaniu Netopierej jaskyne prispeli školáci. Dvaja chlapci si našli záľubu v objavovaní tajomstiev svojho okolia.

V Partizánskej sieni vykopali bronzovú sekerku, ktorú odovzdali banskobystrickému múzeu, ale svojou aktivitou narušili kultúrnu vrstvu, čím skomplikovali neskorší archeologický prieskum. Ale možno im to vyčítať, zazlievať? Ich nález inšpiroval odborníkov, ktorí sa snažili odkryť tajomstvo jaskýň vo vápencoch sásovského Hrádku.

Sásovské jaskyne pod Panským dielom nie sú turisticky veľmi známe. K jaskyniam sa dostanete podľa významového značenia odbočením z turistického chodníka, ktorý vedie zo Sásovej na Panský diel. Pohodlný traverz sa zmení na strmý chodník, ktorý je v zimných podmienkach ťažšie schodný a pri zaľadnení i nebezpečný.

Príspevok Sásovské jaskyne v masíve Hrádku pod Panským dielom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kopce, vzdychy, kopce, blbé reči o umieraní, kopce a furt len kopce. A nakoniec ... 2 vrcholy.

7 kopcov 3 jazerá sme sa rozhodli začať veľkolepo. Penzión v Španej doline sme komplet naplnili a počko dalo tušiť, že na tento víkend tak skoro nezabudneme. Keďže najmladší z účastníkov ešte nechodí ani do školy, zvolili sme na výstup najkratšiu trasu po modrej.

Cez Šachtičky až hore na Pánsky diel

Mapa sľubovala mierny dvojkilometrový prechod.

Sobota 9,00 štartujeme

Dnes bicykel odkladám. Obetujem sa v prospech priateľom hoblíkom a turistiky.

Všetci plní optimizmu, s túžbou dosiahnuť jeden z prvých vrcholov výzvy 7 kopcov, 3 jazerá. Vyrážame po modrej. Ako prikazuje mapa.

Vyšlápneme kostolné schody, prezrieme krásny kostol (na opravu ktorého poniektorí obyvatelia Španej doliny prispeli:-))  a ako boh káže, pokračujeme nahor. Veď hore. Stále hore po modrej. Až pri odbočke na Staré hory si uvedomujeme, že máme za sebou 250 metrov stúpania a každá trasa má dva konce. Zvolili sme ten druhý.

Haldy

S neochvejným orientačným talentom navrhujem prejsť po horných haldách a cez lúku sa napojiť na trasu na druhej strane. Aj domáci mi potvrdzujú, že je to dobrá voľba. Pohľady z háld na dedinu sú fantastické.

Sobota 10,10 sme tam, kde sme boli na začiatku,

akurát sme nastúpali 300 m a odchodili prvú hodinu. Vidíme trasu a púšťame sa s nadšením do ďalšieho stúpania. Nemôže to byť viac ako 2 kilometre.

Po kilometri a pol nás 12 ročná Terezka upozorňuje, že tá turistická značka akosi nie je modrá, ale zelená.

Áno, sme pri križovatke k šachte Maximilián a Pánsky diel je znovu opačným smerom. Ako potlačiť vzburu a reptanie? Nefungujú už ani tézy, že to bolo naschvál, aby sme videli krásy Španej doliny. Cítim zákerné pohľady a skrytú nevraživosť. Že by som ako vodca stáda zlyhal? Ja? Neomylný?

Sobota 10,55 nastúpali sme 450 metrov, odchodili ďalšiu polhodinu a znova sme na začiatku.

Keď všetko zlyhá, prečítaj si návod. Pýtam sa miestneho: "Kde je modrá trasa?" "Stojíš na nej", Odpovedá pán a pod fúzy sa usmieva. Mám smäd veľký smäd a on má v ruke pivo. Som však hrdý. Žobrať nebudem.

Konečne po modrej

Vyrážame tretím smerom. Inde sa už nedá. Správny tímbilding. Teší sa už len osadenstvo pod 12 rokov. Všetci ostatní ticho zazerajú. Prečo asi?

Chodník má zároveň označenie ako cyklotrasa. Zajtra to dám znova na bicykli.

Oproti mne schádzajú dvaja cyklisti. V očiach im vidím paniku. Pýtam sa: "Ako?" Oni: "Zverina. To sa naozaj nedá." Neverím. Stúpam ďalej. GPS sa asi pokazilo, lebo ukazuje sklony medzi 20% a 30%. A takéto strmáky predsa na Slovensku nie sú. A predsa. Sú, ale o to viac rozbité, vymleté, podmáčané. Šutre, diery, voda, blato, šutre. Osadenstvo odmieta ísť ďalej.

Uvedomujem si, že ako správny vodca musím skupinu rozdeliť na dve skupiny. Vrcholový a servisný (rozumej krčmový) tím. Ten Pánsky diel dnes všetci rozhodne nedáme.

Panský diel

Vrcholový tím v zostave - JA - teda vyrazí. Na moje počudovanie, pridáva sa aj malá Terezka, Ivka a po chvíli okúňania sa odhodlá aj Nataš a Lady. Vyrážame ambiciózne. Žiadne trasy. Kolmo po zjazdovke hore. Max. stúpanie atakuje hodnotu 42%. Fakt sme blázni. Všetci ostatní idú pekne okolo. Srdce mi tepe za ušami.

Sobota 13,10 sme skoro na vrchu Pánskeho dielu

Prvá skupina veselo tlačí na Šachtičkách halušky a baví sa na nás. "Končím. Tu zomriem. Ďalej nejdem." kričí Nataša. Mám skúsenosť. Viem, že to dá. Tak si ju nevšímam a idem ďalej. Ak niečo chce, musí ma najprv dobehnúť. Terezka je už s Lady aj tak dávno hore.

13,45 fotíme sa pri tabuli a odfukujeme. Panský diel sa nám odmenil tými najkrajšími výhľadmi. Vidíme Poľanu, Veporské vrchy, Krížnu, Maguru, Ďumbier. Kozí chrbát a v diaľke aj Chopok. Fotíme. Sme šťastní, všetko je zabudnuté a pomaly schádzame. Prvovýstup je za nami, ostáva len guláš dole na námestí. V Španej je dnes veľká sláva.

Záverečná bilancia

Namiesto 4 km, 9 km. Namiesto 300 metrov stúpania niečo okolo tisíc. Namiesto jedného piva, tri. Moja reputácia neomylného turistického vodcu je tatam. Večer spíme ako nemluvňatá. Zajtra dám to isté, ale bajkom.

Nedeľa 10,00 Balíme a vyrážame

Bicyklom na Panský diel

Servisný tím, prevezie na šachtičky autá, vrcholový tím dá trasu na panský diel znova. Baby pešo, na turisťáka, ja sadám na bajk a pokorím horu svojou pevnou vôľou. Končím za prvou zákrutou. Kto tu ten kopec preboha dal? Kto to má šľapať. A ako mám udržať predné koleso na ceste. Uvedomujem si, že toto bude iný challenge. To nebude na bajku, ale s bajkom.

Fučím, šlapem, fučím, tlačím, fučím šlapem, znova tlačím. Už som v polke kopca. Baby sú beznádejne za mnou. Aspoň si myslím. Ak mi niekto poradí, ako sa znova rozbehnúť na bicykli v 20% svahu, dám mu metál. Tie výmoly ma ničia. Pol metrové diery, šutre ako do základov Spišského hradu.

Doteraz som si myslel, že najväčšou motiváciou šlapať do pedálov je prichádzajúca búrka. Nie je to pravda. Najväčšou motiváciou sú mravce. Stačí pár sekundový kontakt nohy so zemou a máte ich všade.

Šachtičky

S pokorou v mysli vítam pohľad na Šachtičky. Teraz to už bude len sláva. Vydýchavam tepovku, nasadám hrdinsky na bicykel a vyrážam nahor.

To už zisťujem, že servisný tým je na ceste na kopec tiež. A baby, ktoré išli za mnou som nechal iba pár sto metrov. Ego je sviňa. Nahovára vám, že ste lepší, ako ste a vy nie.

Na vrchol dorážam s kolegom cyklistom prvý. Tentokrát regulérnou cestou. Je domáci a hovorí mi, že modrou trasou nejazdí žiaden bajker so zdravým rozumom. Okolo kostola je úplne iná, perfektná šotolinová trasa cez les poza hotel.

V priebehu pol hodiny sa na kopci stretávame všetci. Neuveriteľné. Deväť víťazstiev. Deväť šťastných ľudí. Je úžasné prekonať sám seba a dosiahnuť vrchol.

Príspevok Zo Španej doliny na Panský diel zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Starohorské vrchy, Donovaly turistika. Po roku sa opäť v 7 kopcov 3 jazerá vraciame na úpätia Nízkych Tatier. Turistické trasy a cyklotrasy na Kečku, Kozí chrbát vedú z viacerých smerov. Túry vedú z Korytnice, Donovál i zo Starých Hôr od Banskej Bystrice.

Kozí chrbát

Kozí chrbát (1 330,4 m n. m.) je výrazný hôľnatý vrchol, nachádzajúci sa v Starohorských vrchoch nad Moštenicou pri Banskej Bystrici. Z diaľky viditeľný vrch leží na území NP Nízke Tatry, ktorý zahŕňa celú východnú časť pohoria. Nenáročná turistika v horách je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Z vrcholu je výhľad na Zvolenskú kotlinu i Horehronie.

Korytnica, Donovaly, Moštenica, Hiadeľ. Vraciame sa do Nízkych Tatier. Kozí chrbát je ľahko prístupný z ktorejkoľvek z týchto obcí.

Na Kozí Chrbát sa dostanete po červenej turistickej značke z Hiadeľského sedla, ale najnavštevovanejší smer je od Donovál, tiež po červenej značke. Zmiešané bukové a smrekové lesy sa striedajú s lesnými čistinkami a krásnymi lúkami plnými horských kvetov.

Kečka

V blízkosti Kozieho chrbta sa nachádza aj štít Kečka s výškou 1225 m.n.m. a hrebeň Prašivá vysoký 1753 m.n.m. s Malou a Veľkou Chochuľou.

Z vrcholu je výhľad na celú Zvolenskú kotlinu i Horehronie. Na severnej strane sa naskytá pohľad na Chočské vrchy s dominantným Veľkým Chočom nad Ružomberkom, na západnej strane tiahnu hrebene Veľkej Fatry a na juhu nekonečné vlnky Slovenského Rudohoria a Kremnických vrchov so Skalkou. Viac na BBonline.sk 

Doprava

Kozí vrchol je ľahko prístupný z Donovál, Korytnice i obce Hiadeľ. Stačí odstaviť auto na parkovisku a vyraziť.

Vlakmi ZSSK sa dostanete smerom na Ružomberok a Banskú Bystricu.

• Z Ružomberka pokračujete ďalej bicyklom po cyklotrase alebo autobusom. Kedysi viedla na Korytnicu z Ružomberku aj koľajová trať, ktorá je dnes prerobená na cyklochodník Korytnička.
• Z Banskej Bystrice chodí pravidelne na Donovaly Cyklobus. Odporúčame využiť.

Turistické trasy

odporúčané túry na Kečku a Kozích Chrbát

Donovaly - Kečka - Kozí chrbát - .... Hiadeľské sedlo

Základná trasa. Po červenej trase z Donoval cez Kečku na Kozí chrbát jednosmerne 14 km 644 m stúpania.

Ďalej môžte pokračovať do Hiadeľského sedla a odtiaľ

1. na Prašivú a Malú a Veľkú Chochuľu, (fyzicky náročná hrebeňová trasa pre skúsených turistov) alebo
2. zídete do kúpeľov Korytnica, odkiaľ sa žltou trasou okolo Magury alebo autobusom dostanete naspäť na Donovaly.

Korytnica - Kozí chrbát - Kečka

Okruh Korytnica, Hiadeľské sedlo, Donovaly je možné absolvovať aj z druhej strany. Treba sa však pripraviť na väčšie stúpanie od kúpeľov.

Hiadeľ - Hiadeľské sedlo - Kečka - Donovaly

Odstavíte za Slovenskou Ľupčou v dedinke Hiadeľ. Po modrej trase vyjdete až do sedla, kde sa napojíte na červenú trasu cez Kozí chrbát, Kečku na Donovaly. Jednosmerný okruh 22 km s prevýšením 700 m.

Moštenica - sedlo Hadlanka - Kozí chrbát

Kúsok od Hiadeľu začína v dedine Moštenica žltá trasa do sedla Hadlanka medzi Kečkou a Kozím Chrbátom. Trasa vedie okolo Moštenických travertínov a jednosmerne má cca 10 km s prevýšením 600 m. Môžte sa vrátiť alebo pokračovať na Donovaly.

Po hrebeni NT

Po červenej trase Hrebeňovka Donovaly - Kozí Chrbát - Prašivá - cez Chochule - Košarisko - Skalku na Latiborskú hoľu a Ďurkovú. Kondične náročná trasa, ktorú si môžete skrátiť z Latiborského sedla na Magurku a Železno, alebo zo sedla pod Skalkou do Liptovskej Lúžnej. Táto trasa nie je vhodná pre deti a neskúsených turistov.

Kúpele Korytnica

Známe kúpele Korytnica boli v minulosti pýchou Slovenska. Dlhé roky však už chátrajú a rozpadávajú sa. Zdá sa však, že Korytnici svitá na lepšie časy. Turistika hory liečebná voda...

Tamojšie liečivé pramene, ktoré boli taktiež v dezolátnom stave, pričom si z nich berú vodu ľudia nielen zo širokého okolia i zahraničia, sú teraz úplne vynovené.

Minerálne pramene Jozef, Antonín, Vojtech 1,2 a Žofia majú nové altánky, upravené je aj okolie. Viac 

Cyklotrasy

Východzím bodom k cyklotúram na Kečku a Kozí Chrbát sú Donovaly. Ak však máte pocit, že cyklotúra tohto typu je nad vaše sily (rodiny s malými deťmi a pod...) ponúkame ako bonus túto nenáročnú trasu

Cyklo Korytnička:

Ružomberok - Liptovská osada - Korytnica kúpele a späť. Zážitková, nenáročná cyklotrasa s minimálnym prevýšením 390 m a celkovou dĺžkou do 50 km vedie v civilizácii popri ceste na Donovaly. Ideálna nenáročná cyklotrasa pre rodiny deťmi Viac tu >

Hlavná MTB trasa je však táto:

Donovaly - Kečka - Hiadeľské sedlo - Korytnica

1. Donovaly - Šachtička zhruba 5 km kde sa napjíte na modrú trasu na Kečku
2. Po modrej trase cez Kečku do Hiadeľského sedla 9 km 300/-90 m
3. trail Hiadeľské sedlo - Korytnica 5 km 95/-360 m

Trasu si môžete rozšíriť zjazdom na Banskú Bystricu

• Donovaly - Šachtička 11,9 km 378/-470 m
• Donovaly - Kalište - Baláže 9,5 km 203/-632 m
• a poprípade zozjazdovať Panský diel trail 4,5 km 73/-649 m vyššia technická náročnosť

A ak budete na Donovaloch určite si nenechajte ujsť 2 krátke, ale pekné traily:

1. Okolo Magury (zelená trasa) 2,7 km 137--161 m
2. Nová Hoľa - Žarnovka 4,5 km 58/-483m

Tiež dávame do pozornosti ako bonus výstupový trail

1. Baláže - Krčahy - Motyčky 9,8 km 509/-364 m

Pojazdite Donovaly a MTB traily Nízkych Tatier. Náročnosť necháme na vašej ambicióznosti. Ktorúkoľvek z uvedených trás považujeme za splnenie cieľa.

Kam v okolí Donovaly

• Kúpele Korytnica
• Staré Hory
• Donovaly MTB
• Park Snow Donovaly

Príspevok Kečka, Kozí chrbát turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

alebo ako sme s Lejdy Reštart Challenge započali. Výstup na Sitno, Panský diel a Poľanu.
(Sitno, Panský diel, Poľana)

Predpovedajú obzvlásť škaredý víkend, vytrvalý dážď na celom území, silný vietor, miestami búrky. Ochotníkov na víkendové horodolky ubúda a na žiadne exponované výstupy či hrebeňovky to nevyzerá. Na zadku sa mi však sedieť nechce, tak sa rozhodnem spojiť príjemné s užitočným - zahájením Reštart Challengu. Pre istotu vyberám viac lokalít blízko seba - všade snáď naraz pršať nebude.

Voľba padne na Sitno, Panský diel a Poľanu.

Sitno

Mama tiež spája príjemné s užitočným- okrem rožku s vajcom mi na cestu pribalí aj psa. V takomto nečase sa jej určite nechce chodiť venčiť. Lejdy sa vraj aspoň obetuje, keď stretneme medveďa. Už vidím tie šprinty, naša Lejdy je vskutku obranársky typ.

Na Sitno

Naskočíme do auta a hybaj ho smer Štiavnica. Na rozbehnutie zlupneme Sitno. Vystupujeme pri Počúvadlianskom jazere, obloha sa mračí, Oskara nevidno, zatial však nezaprší. Zapíname trysky v motoroch a brodíme sa cez bahnové more hore lesnou cestou. Mrak sa približuje, vrchol však máme na dosah. Na každom rohu nás lákajú na vrcholového čapáka a guláš veľkými značkami OTVORENÉ. Myslíte že bolo?

Kdeže je ten guláš?

Odfotíme vrcholovku, zahundreme nad zavretou krčmou. Lejdy narobí z vetvičiek zbierku trieskových mravenísk, preskúmame hradisko, orosia nás prvé kvapky a poď ho šprinty dolu. Lejdy od blata nadobúda rôzne odtiene hnedosivej a neveriacky na mna žmurká, keď sa ju snažím dostať do Počúvadlianskeho jazera. Tretí nešťastný žmurk ma presvedčí o tom, že si to nezaslúži. Veď to blato časom opadá samo. Tehla na plyne a letíme smer Špania Dolina. Sitno sme stihli na paničky a hlavne na sucho. Check.

Sitno vrchol- oklamali nás. Žiaden guláš tu nie je.

Hrad Sitno

Cestou do Španej Doliny doplníme v Štiavnici zásoby radlerov. Zrazu vykukne slnko a osvetlí Štiavnické vrchy a kalváriu. Obzerance až mi v krku praská, z toľkej krasoty takmer parkujeme v priekope. Lejdy na mňa flochne. “OK, už jazdím opatrne”, zašomrem...

Panský Diel

V Španej Doline nás pri krčme zastihne otrasne demotivujúce počasie.

Vskutku, ani psa nevyhnať.

Opúšťame sa pri presse s pivkom. Nakoniec sa však vydávame na cestu, večer musíme predsa stihnúť hokej Slovensko - Kanada. Panský diel už Lejdy pozná, značky na stromoch s ňou ani nepotrebujem sledovať. Vybehneme na vrchol, opäť poaportujeme, vrcholovka a po zjazdovke bežíme späť do Španej. Panský diel je jeden ohromne príjemný kopec s malebnými výhľadmi a už sa teším, ako si ho najbližšie vyšlapem na bicykli - ak mi ho samozrejme neznámy dobrotivec vráti aj so zámkom a kusom odpíleného zábradlia.
Počasie nám poprialo a Iľkovi to opäť raz s tou predpoveďou nevyšlo.

Cestou na Panský diel

V dedine v Baníckej Krčme dotankujeme tekutiny. Dotankovať potrebuje aj smädný Nissan. To by však chcelo neminúť peniaze na tresku a podobné gurmánske záležitosti deň predtým. Patrik zachraňuje situáciu a o chvíľu už pípa sms: Na Váš účet pribudla suma milión evri. To sa chodí na výlety tesne pred výplatou... Situácia je zachránená, Nissan nasýtený. Na dnes už len hokej, ten žalostný hokej. Teraz sme však ešte plní entuziazmu a utekáme si nájsť fleka v Detve.

Ako Detvanci rozlúštili záhadu nášho zakliateho hokeja

V Detve pristavujeme pri prvom pajzlíku, kde sa smie so psom. Sedím v obkľúčení miestnych elegánov s borovičkami v rukách, pivom brzdiacich. Scápaní jak rumbagule. Vekový priemer s mojimi “mid-twenties” znižujem na 70. Nechcem zaostávať, a tak objednávam ďalšiu rundu. Lejdy chlapom kradne burizóny z lavice. Začiatok druhej tretiny, 2:0 pre Kanadu. “A vieš prečo Lojzo? Na omšu včera nestihli ísť!”. Ďalšia runda. 3:0 pre Kanadu. “Hudáček, to je taký chudáček, nič tam netrafí.” “Veď to je brankár ty hovädo.” “Brankár, tréner, komentátor...keby vie, tak dá.” Runda tri, štyri. 4:0 pre Kanadu. “Hovädá ruské! chcel som sa ísť vyčurať, ale až mi zaseklo.” Borovičková a Kofolová runda. Lejdy načína ďalší balík burizónov. 5:0 pre Kanadu. “Chlapi, pome radšej miešať betón.”

Zaspávame s Lejdy v aute za cintorínom v poli. Slovenská vlajka vlaje v rytme Chopinovho Marche Funèbre.

Náš bejvák a funclub základňa.

Poľana

Nedeľa ráno. Dážď ťuká na sklo. Ani Lejdy sa nechce z auta. Všade sneží perie z môjho deravého spacáku a Lejdy zanietene pára dvojkríž na vlajke. S malou dušičkou pozeráme na Poľanu spoza prúdov vody za oknom. Zapínam Anténu rock, pretože “hrajú iba rock”. Bohužial stále ten istý a po druhom kole “Immm just a giiiirl” od Gwen Stefani už aj dážd prestane chcieť kvapkať. Využívame príležitosť, preparkujeme do Skliarova a hor sa na Poľanu. Do štyroch hodín sme späť aj s 16km v nohách a 1000m prevýšením. Lejdy sa zmocňuje inštinkt dravca a rozbieha sa za krásnym biojeleňom, ktorého sme vyrušili pri raňajkách. Ale len rozbieha, nakoniec si to predsa len rozmyslí. Predsa len, je to bytová bratislavčanka. Naskočí do auta a jej pohľad vraví za všetko- ideme DOMOV. 3 kopce a skvelý víkend za nami. Improvizované výjazdy sú najlepšie a my sa tešíme na zvyšok challengu a vysávanie auta. Z Lejdy ešte teraz opadávajú blatové dredy a perie zo spacáku.

Poľana

Zvládli sme to!

Príspevok Tri kopce a jeden pes zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.