Na dnes sme si vybrali nenáročnú zimnú túru cez Moštenické travertíny na ľahko dostupný Kozí chrbát 1 330 m.n.m.
Kozí chrbát patrí geograficky do pohoria Starohorské vrchy. Je ich najvyšším vrcholom. Nachádza sa v NP Nízke Tatry a za pekného počasia sú z neho pekné výhľady na Zvolenskú kotlinu, Nízke Tatry, Veľkú Fatru a Horehronie. Väčšinou sem chodím z Korytnice cez Hiadeľské sedlo, preto som bola rada, keď kamaráti navrhli trasu z Moštenice, ktorú až tak nepoznám. Máme v pláne navštíviť aj Moštenické travertíny, ktoré sa nachádzajú blízko turistickej značky.
Podľa predpovede počasia sa má okolo obeda zamračiť, ideme teda radšej najskôr na hrebeň, kým svieti slnko a túto prírodnú pamiatku si necháme na koniec dňa.
Moštenická Kyslá Voda
Túru začíname pri prameni Moštenickej Kyslej vody. V Moštenici sa nachádzajú štyri známe pramene. Najnavštevovanejším v doline je Jegorovov minerálny prameň, pomenovaný podľa veliteľa Prvej československej partizánskej brigády. Ľudia hovoria, že „moštenická kyslá“ pomáha pri žalúdočných problémoch, tráviacich ťažkostiach a údajne i málokrvnosti.
Asi po pol hodine kráčania po zasneženom lese prichádzame na čistinku s prvými výhľadmi do sedla Zubová. Zem je ešte zamrznutá. Sneh, ktorý pripadol deň predtým, vytvára pekný biely chodník. Kráča sa príjemne, až kým sa nedostaneme do úseku trasy, kde sú popadané stromy. Každý z nás volí individuálnu techniku, ako prekážky zdolať. Dá sa podplaziť, obísť, alebo preliezť. Vzniknú aj komické situácie, hlavne pri plazení popod spadnutý strom, ktoré nás veľmi pobavia.
Miernym stúpaním traverzujeme ďalej. Les a pekný biely sniežik na chodníku sa mení na ľad. Poslúžili by mačky, ale zatiaľ sa nám ich nechce zakladať. To by ešte nebolo najhoršie. Prekvapenie nás čaká až v poslednom úseku výstupu do sedla, kde sa chodník zmení na „blatistý tankodrom“. Pomáhajú palice a okolité stromy. Našťastie to nie je dlhý úsek trasy a tak sa o chvíľu ocitáme v sedle Hadľanka.
Sedlo Hadľanka
Zablatení prídeme k smerovníku a všetci si na zasneženom hrebeni čistíme vibramy. V prvom momente, zaujatí čistením topánok, si ani nevšimneme, že napriek tomu, že je už zamračené, je celkom dobrá viditeľnosť a krásne vidieť hrebeň Veľkej Fatry, Donovaly, Novú hoľu a biele vrcholky Malej a Veľkej Chochule. Topánky sú čisté a až potom vytiahneme foťáky a mobily a pofotíme tieto krásne scenérie. Pokocháme sa, ešte čajík, nejaké čokoládky a poberieme sa k cieľu.
Neočakávaný potravinový prídel
Kráčame, kráčame po zľadovateľom snehu a zrazu na zemi sáčok so špekačkmi a krajcami chleba. Kráčame ďalej a zase ďalšie „občerstvenie“ v podobe zabaleného pečiva. No, niekto, kto to postrácal, bude dnes hladný. Ponúkame naše nálezy turistom, ktorých stretáme, no nikto sa k nim nehlási. Ešte chvíľu a sme pri vrcholovej tabuli.
Kozí chrbát
Prekvapujúce je, že najviac snehu je na vrcholovom hrebeni, kde z neho vietor vytvoril krásne záveje rôznych tvarov. Je bezvetrie a keď sa slnečným lúčom podarí preniknúť na chvíľu cez oblačnosť, príjemne hrejú. Parádny deň.
Dosť dlho sa tu zdržíme, komu by sa chcelo ísť dole. Odkryla sa celá Prašivá, nevieme sa na ňu vynadívať. Škoda, že vrcholky takmer všetkých stromov nachádzajúcich sa na hrebeni Kozieho chrbta víchrica akoby odťala mačetou. S týmto javom sa stretávame na túrach v rôznych pohoriach.
Hiadeľské sedlo
Rozhodla som sa, že zájdem ešte ďalej smerom na Hiadeľské sedlo, kým si zvyšok partie pochutnáva na desiate a tu sú stromy už krásne biele, zasnežené, oplatilo sa kvôli týmto čarovným pohľadom prejsť ešte niekoľko desiatok metrov naviac.
Nájdený „proviant“ nechávame zavesený na tyči na vrchole napospas prírode a vraciame sa naspäť po tej istej trase, stretávajúc ešte mnoho turistov rôznych vekových kategórií vrátane detí s lopármi. To len potvrdzuje, že je to túra vhodná aj pre rodiny s deťmi. „Tešíme“ sa na mazľavé blato v hornom úseku. Robí si s vami čo chce a je mu úplne jedno, kam máte namierené. Aj tak vás nasmeruje iným smerom.
Ja sa mu snažím vyhnúť mimo chodník pomedzi stromy po popadanom lístí a zisťujem, že to nebol najhorší nápad.
Moštenické travertíny
V závere túry nás čakajú ešte spomínané Moštenické travertíny. Už z diaľky vidíme smerovník, ktorý nás k nim zavedie. Travertíny sú stále živé a narastajú vďaka povrchovo tečúcim mineralizovaným vodám v 6 prameňoch.. Niektoré z nich sú mohutné až 20 m, pričom šírka kaskád je 15–100 m. Sú krásne, vyzdobené ešte poslednými zvyškami ľadu. Skladajú sa z mnohých kaskád a vodopádikov. Ich dĺžka je až pol kilometra. Nachádza sa tu vzácna kvetena, takže sa ich určite oplatí navštíviť aj v letnom období, keď je v plnom kvete.
Zimná túra cez Moštenické travertíny na Kozí chrbát sa vydarila.
