POhľad na kaňon Sa Calobra
Ak si chceš vyčistiť zuby, stačí ti kefka a Meridol. Ak si chceš vyčistiť hlavu, vyšplhaj sa na kopec. Hore prídeš na iné myšlienky, oslobodíš sa, začneš myslieť inak, vyčistíš hlavu a ešte aj ušetríš.
Ideme do toho naplno. Pri Ince odbočíme do hôr a parkujeme kúsok od kláštora v Llucu. Práve tu začína a tu je osadený nultý mílnik pútnej cesty do Compostely. Informačne pre Doda a extrémistov – je to 1.621 km po svojich.
Nastupujeme na povestnú červenú hrebeňovku GR 221 a vyrážame smerom na Coll de Prat.
Je perfektne značená i udržovaná. Žiadne mreže. Predpokladaný čas výstupu 4:21 hod. Pekne. Potom sa musíme ešte vrátiť naspäť. Nie, nie sme extrémisti, ani sadomaso. Po krásnych troch hodinách stúpania odstavujeme pod hrebeňom Puig de Massanella na Cassa De Galilea. Znie to historicky a vážne, ale v podstate sa jedná u ruinu salaša.
Posledné kilometre výstupu v skalách bol celkom brutál. Nastúpali sme 810 výškových metrov a zistili sme, že lietať tu môže kadečo. Kozy, ovce, vtáky, ale i skaly. Cestou dole sme objavili jednu na zem spadnutú o veľkosti malej Fiatky. Pred hodinou tam ešte nebola.
Je tu kľud, je krásne a ticho. Priestor na rozjímanie. Nádherné výhľady, všetko je pod vami, aj tie problémy akosi odídu stranou. Ste naplnení poetikou a šťastní. Nechce sa vám dole. Hory sú majestátne aj v tom, že nikomu nedovolia vás otravovať. Pokiaľ, si vypnete mobilný telefón. “Prosím vás, vy organizujete tých 7 kopcov, 3 jazerá? Viete mi povedať o tom niečo viac? A môžem sa ešte prihlásiť?” Preboha, teraz nie!!! Vypínam telefón a užívam si výhľad. S obavou premýšľam, čo mi povie členok smerom dole.
Nepovedal nič, za to ja som povedal. A viackrát. Ale publikovať to tu nemôžem. Skuvíňal som, ale som prežil. Za odmenu som pri aute spráskal polku melóna a jedno pivo.
Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Ešte žijeme, ešte sa hecneme, nie sme sráči. Ešte nekončíme.
A spúšťame sa do 9 km vzdialenej Sa Calobry. Ide odtiaľ jeden z najúžasnejších kaňonových trailov Torrent de Pareis. 600 metrov stúpania na 7 km a si opäť nad kláštorom v Llucu. Dolu na Sa Calobre nájdete tú najtajnejšiu pláž, ktorá je prístupná iba cez dve jaskyne. Tiež tu nájdete kopček zmrzliny za 2 €. Na pivo sme sa radšej nepýtali.
Sme hore. Na totálku vyflusnutí. Na šrot.
Večer je jasný, Playa Muro, pivo, lehátka, pivo, more, pivo, pobehovanie na boso v piesku, chvastanie sa, pivo a večer … Faustino VII. To nie je divadelné predstavenie, ale výborná Rioja. K tomu čerstvé morské plody z trhu za 9,90 kilo. Opečieme na masielku.
K tomu plán na zajtra. Chodíme spať čoraz skôr. 3. deň je že vraj kritický. Žeby únava? Zajtra dáme niečo zľahka. Padneme do postele, otvoríme dobrú knihu, ihneď zatvoríme oči a zobudíme sa až ráno.
