Levočské vrchy sú dosť neobjavené pohorie. Vyše 50 rokov tu bol zriadený vojenský obvod Javorina ( 1953-2011) Nachádza sa tu množstvo chát. Z niektorých je už len kamenná zrúcanina. Iné chátrajú. Ale nájdu sa aj opravené a zrekonštruované. Nachádza sa tu aj veľa opustených budov po vojakoch, strelnice, rozhľadne a množstvo nepoznaných výhľadov. Rozhľadne zaniknuté osady a zaujímavosti v Levočských vrchoch.

Pamätník SNP na Javorinke

Javorinka ( 1154m) je vrch na hlavnom hrebeni Levočských vrchov prístupný po cyklotrasách od Zaľubice a od Levočskej doliny. Nepatrí k najvyšším, no výhľady sú odtiaľ pekné. Čo zaujme je aj pamätník SNP. Postavený v roku 1965 na pamiatku obetiam leteckého nešťastia. Zdravotnícke lietadlo tu zostrelili Nemci v októbri 1944. Zo 16 pasažierov prežili piati.

Prameň Torysy

V Levočských vrchoch pramení aj rieka Torysa. Prameň sa nachádza zhruba 3 km od chaty Vinná, je to značené na smerovníku a modrým sprejom na ceste. Následným zjazdom sa dá dostať do obce Torysky. Okolie prameňa je pekne upravené, dá sa posedieť, nachádza sa tu aj informačná tabuľa.

Vrch Javorina s lavičkou lásky

10-ty najvyšší vrch. 1225m. Smerovník síce na vrchole uvádza 1250 no je to chybný údaj. Vrchol je ľahko prístupný po červenej značke z hlavného hrebeňa medzi pamätníkom SNP a chatou Vinná, bližšie k SNP. Na vrchole je aj vrcholová knižka s pečiatkou. Neďaleko je tzv lavička lásky s pekným výhľadom na okolie. Len tie rúbaniská tomu nepridávajú

Ruskinovce

Niečo málo cez 4km za obcou Zaľubica po žltej cyklotrase. Úvod panelka, potom objavíte asfalt v lepšom stave ako niektoré cesty 1. triedy. V minulosti pomerne veľká obec po vzniku vojenského pásma zrovnaná so zemou. Dnes tam je postavený malý drevený kostolík, verejnosti prístupný.

Blažov

Ďalšia z obcí, ktorá padla za obeť. Pekná Blažovská dolina bez zásahu ťažby, len v hornej časti v blízkosti Vaclavaku ťažia. Zo sedla Václavák po 12,5km dlhom zjazde. Dnes už len novo vybudovaná kaplnka.
Rozhľadňa na Čarnej hure (1038m)rozhľadňa prístupna a značená z obce Krásna Lúka, okres Sabinov. Po lesnej ceste je to 4,5km s prevyšenim 470m. Vyhľad na celý Čergov ale za tu namahu stojí

Vysoká pec

Najstaršia zachovaná vysoká pec nachádza sa nad obcou Jakubany cca 5km a od Malého Václaváku, Točni po cca 8km zjazde. Dá sa tam posedieť pri ohnisku. Nachádza sa v nadmorskej výške 712m

Podproč

Nazývaný koniec sveta na Spiši. Dedina je úplne prázdna, nachádza sa vo výške 780m medzi obcami Bijacovce a Oľšavica. Jednoduchší prístup je ale z Bijacoviec. Ide tu pomerne dobrá zvažnica. Z Oľšavice sa ťažšie hľadá značka a dá sa ľahko stratiť v hustom lese. Poslední obyvatelia odtiaľ odišli v 70- rokoch. Ostali tu len opustené drevenice. Zopár z nich je zrekonštruovaných, niektoré ale schátrané. Kostolík je opravený.

Repisko

4-ty najvyšší vrch Levočských vrchov. Výška 1250,8. Je prístupný neznačenou trasou z Čiernej hory. Aj napriek tomu je výrazný. Nemožno si ho pomýliť. Je to ten kopec pred vami keď sa postavíte k informačnej tabuli.

Rozhľadňa Čarna Hura (Čierna kopa)

Z ľavej strany kostola sv. Martina z obce Krásna Lúka vedie trasa na Čiernu kopu ( Čarna Hura ) 1.180 m n. m. Cestou sa môžete občerstviť vodou z horského žriedla. Postavili tu studničku pod lesom. Vedie tu chodník po poľnej ceste s miernym stúpaním. Od studničky ku rozhľadni je stúpanie trochu strmšie, vhodné pre zdatnejších.

Rozhľadne zaniknuté osady a zaujímavosti v Levočských vrchoch. Pozrite si tiež 2. časť: Preživšie i zaniknuté chaty v Levočských vrchoch

Chaty a zaniknuté miesta v Levočských vrchoch

Príspevok Rozhľadne, zaniknuté osady a zaujímavosti v Levočských vrchoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nápad sa zrodil v mojej hlave zo dňa na deň. V lete som mal v pláne everesting na Sliezsky dom (možno ďalšie leto), ale nejako som sa k tomu nedostal. Úvod leta čo sa týka počasia nič moc, dovolenku sa mi veľmi brať nechcelo ak som mal mať 2 pekné dni z celého týždňa. V auguste prišla krátka sezóna pretekov a v jeseni som sa tiež k tomu nedokopal.

Gerlaching na Brnčalku

V lete pribudla na MTbikeri ľudská varianta everestingu s názvom Gerlaching. Čiže nastúpať na jednom kopci 2655 výškových. Ale akosi som tomu nevenoval pozornosť. Ale tak v zime to nikto nerobil, tak prečo neskúsiť. A tak som sa rozhodol, že si v pondelok dám gerlaching na Brnčalku.

Príprava

Dalo by sa povedať, že špeciálnu prípravu som na to nemal. V zime jazdím často, tak si hovorím načo sa nejak špeciálne pripravovať.

Mám za sebou nie jeden zimný výjazd s dĺžkou nad 100km a samozrejme niekedy od rána do zotmenia na bajku. Tu však budem točiť jeden kopec dookola, tak trocha rešpekt, či to dám, tam bol.

Lokalita

Nad lokalitou som nejak ani nerozmýšľal. Samozrejme, že obľúbená Brnčalka. Navyše, teraz sú podmienky skoro ideálne. Chce to ešte trochu snehu. Zimnú trasu cez wintertrail v kosodrevine mám ešte radšej. Minulý rok som si ho ale veľmi neužil. Zima bola tiež biedna na sneh, vytvoril sa až vo februári a pokiaľ sa vytvorili ideálne podmienky prišla "teta korona" a nemal mi kto prešlapávať chodník, keďže chata bola zatvorená. Čiže klasická žltá turistická, alebo modré C-čko z parkoviska na Bielej vode na chatu pri Zelenom plese.

Parametre

Parkovisko 925m, chata 1551m. Matematika nepustí 5 krát hore dole. 7,8km, 620m prevýšenia s priemerom tesne pod 8%.

Ráno, balenie a príchod na Bielu vodu. Budíček ráno o 6. Do roboty sa mi o piatej vstávať nechce, ale na bajk s radosťou. Preto radšej robím poobedné a v zime mi to aj vyhovuje, keďže dni sú krátke a tak mám doobedu dostatok času na bajk aj popri mojej práci.

Čo so sebou vziať?

Čo sa týka jedla tak 4 spojené sendviče so šunkou a syrom by mali stačiť, niečo sladké a proteinové gumové cukríky do zálohy z DMka. Čaj do dvoch termofliaš Elite Deboyo a to je asi všetko. Do batohu ešte beriem jeden náhradný windstoperový dres a náhradné rukavice, no a jedny tenké pod tie hlavné, ak by som už pri poslednom zjazde a návrate domov cítil chlad na ruky.

Auto nemám. Tak na Bielu vodu na bajku.

Ale z domu to mám necelých 13km tak pohoda, 5 km do susednej obce Mlynčeky a niečo okolo 7 lesnou zasneženou asfaltkou na Kežmarské Žľaby, odtiaľ to už je len pár stovák metrov na parkovisko.

Oblečenie

Čo som mál na sebe, môžte vidieť na fotke. Čo sa týka nôh, tak samozrejme zimné tretry Shimano MW7 a merino ponožky značky DNB, pre istotu dávam dvoje, radšej nech mi je teplo, ako podceniť chlad. Väčšinou si v pohode vystačím s mojimi zimnými nohavicami od Northwave, teda ich top modelom, no pre istotu ešte pod ne tenké legíny a navrch vode a vetru odolné kraťasy od Loffleru, ale tie si dávam už viac menej zo zvyku na vrch.

Spodná vrstva tričko s dlhým rukávom Castelli warm, nato dlhý dres tiež od castelli, presný model neviem, ale sú to tie lacnejšie okolo stovky eur :D

No a bunda od Loffleru, označenie softshell warm, asi 2 ročný model. Už ju nevidno, ale majú podobnú náhradu. Kukla od castelli a rukavice značky 45NRTH, ich teplotný rozsah je do mínus 9, ale fakt znesú toho veľa, tenké rukavice pod ne som dal až na posledný zjazd. Rukavice som nakoniec ani nemenil a ani dres.

Štartujeme z Bielej Vody

Príchod na Bielu vodu a začíname. Na parkovisko prichádzam tesne pred 8 ráno. Teplota 10 pod nulou, na pocit mínus 15. Čiže zima no. Ale postupne bude na slnku príjemne. Úvodné jazdy fajn, tretia nič moc a potom si už človek zvykne. Takto nejako by som to zhrnul. Ale trochu sa rozpíšem.

V prvom rade som si musel uvedomiť, že pôjdem 5 krát to isté a nie len raz a potom niečo iné. Brnčalka je dobrý cieľ, som zvyknutý jazdiť tam v tempe. KOM na takmer všetkých čiastkových segmentoch a už som si zobral späť aj ten celkový, len ešte ho musím niekedy vylepšiť :D.

Čiže žiadne bomby od začiatku ale pekne na pohodu. Prehodím pár slov so správcom parkoviska. Už ma pozná. Tak mi len popraje veľa šťastia.

Priebeh

Ak som si pozrel časy tak vždy to bolo tých 5 jázd okolo hodiny. od 61 do 72 minút. Ale občas som zastal napil sa, niečo cvakol. Dá sa povedať, že stále rovnaké tempo. Zjazdy tiež viac menej na pohodu. Spadnúť som nechcel, aj keď neraz som si to valil cez 50. Cesta dole okolo 20 minút, dá sa aj za menej. Ale nešiel som prekonávať osobáky a na Stanov KOM v zjazde by som asi aj tak nemal odvahu.

Prvá jazda

žiaden turista, pondelok ráno tak nič zvláštne. Ale stretol som cyklistu, čo ma trochu prekvapilo. Poznáme sa len zo Stravy a občas sa stretneme na výjazde. Už šiel dole, že či ma môže zastaviť, či idem na čas. Hovorím mu nie, dnes tak na pohodu ale 5 krát. :D Nechcel ma dlho zdržiavať tak mi len poprial, nech sa mi zadarí.

Prichádzam na chatu, už z diaľky sa ku mne rozbehne pes Bruno aj so svojou kamoškou rovnakého chlpatého plemena. Čo to je za plemeno psov neviem. Vlčiaka od yorkshira ale rozoznám :D. Na chate ani nestojím, otočka  a zjazd dole. V prvom zjazde, už sem tam pár ľudí stretnem. Potom ich stretávam opäť, keď idem hore druhý krát.

Keď som niektorým povedal, že to idem točiť 5 krát, nech sa nečudujú keď ma uvidia častejšie, tak len nechápavo na mňa pozrú. Ale povzbudenie vždy poteší. Dole trochu pojem, dám čaj a druhý krát tiež bez zastávky na chate. Hore sa zastavím až pri tretej jazde. Tá sa mi šla najťažšie.

Tretia najťažšia

Dôvod: No bol obed, bolo mi teplo, zobliekať sa mi nechcelo a ani by som to nemal kde dať. Samozrejme porozopínaný, bez rukavíc.

Dávam polievku, tá mi zrobí dobre. Chatár vyšiel von, hovorí mi: "Ty čo sa nudíš?"

Všimol si, že už som tu dnes viackrát.

Na Brnčalke ako doma

S chatárom a aj s celým personálom sa už poznám pár rokov. Sme starí známi. Hockedy som v zime len prišiel hore, otvoril dvere a chatár mi hneď na stôl postavil čaj :D Polievku na lavičke vonku pri -10 som ale ešte nejedol.

Teplota na chate sa veľmi počas dňa nemení. Slnko tam takmer pol roka nezasvieti. Dole prichádzam okolo jednej poobede, čakajú ma ešte dve jazdy.

Keď niektorých turistov stretávam po tretí krát, tak už sa len usmejem Dole pomerne teplo a hore mrazivo. Rukavice stále tie isté, zvláštne, že aj keď sa mi v nich trochu pripotí ruka, v následnom zjazde mi zima nie je. Len na posledný zjazd som pre istotu dal pod ne ešte jedny tenké letné.

Štvrtý zjazd

opäť niečo prejem a ide sa hore posledný krát. Už viem, že to dám. Už som si to len vychutnával. Prichádzam hore 15:45.

Došiel mi už čaj, tak trochu pobudnem na chate, dám čaj a posledný zjazd. Od polovice už zapínam svetlo aj keď (ako tak) je ešte trochu vidno.

Povrch je všade rovnaký utlačený sneh, jediné miesto z ľadom je kúsok za Šalviákom, ale dá sa to pekne obísť po kraji. Zjazdy trochu znepríjemňovali malé diery v strede chodníka od turistov. Ono naposledy keď tak viac snežilo, bolo dosť teplo a vytvorili sa diery. Ale má znova primrznúť a pri dosť mrazivých teplotách sa to myslím zlepší. Možno sa časom už konečne vytvorí wintertrail. 

Finále

Tachometer zastavujem dole na Bielej vode 16:24. Celé mi to trvalo takmer 8 a pol hodín vrátane prestávok. Čistý čas tesne pod 7 hodín.

Celý čas v pohodovom tempe s priemerným tepom 131 a maximom 155. Po spárovaní so stravou vyhodilo prevýšenie 3157m, polar nameral 3255. Odchýlky vždy budú. Navyše celý čas som mal tachometer v drese, aby to v tých teplotách vydržal.

K mojim pocitom len toľko:

Išiel by som do toho znova, možno tam dám ešte polovičný everest. Samozrejme tiež v zime. Je to v hlave, prekonať sa a ísť znova a znova. Je to úplne iné, ako keď idem na výjazd na celý deň a kombinujem rôzne stúpania.

Príspevok MTB: Zimný gerlaching na Brnčalku zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nazdar bajkeri, o chvíľu nám začne zima, tak som si pre Vás pripravil pár riadkov o zimnom jazdení. Tak snáď niekoho motivujem, neodkladať bajk, keď teplota klesne pod nulu a napadne sneh.

Dá sa jazdiť v zime?

Samozrejme, že sa dá. Jazdiť sa dá celoročne. Väčšina ľudí jazdí zhruba od marca do novembra. Potom bajk odložia a začnú opäť až na jar. No sú aj takí, čo ho pri pohľade na biele ráno neodložia na zimný spánok, ale jazdia ďalej. Medzi takých samozrejme patrím aj ja a zimu si viem doslova užiť na bajku naplno. O svoj bajk sa nemusíte báť, či vydrží. Treba sa ale oňho trochu postarať ak ho chceme využívať celoročne, ale k tomu neskôr.

V čom sa odlišuje zimná cyklistika od ostatných ročných období?

V tom, že je vonku sneh. Ale nie, teraz vážne. Jazda na snehu je trochu iná. Vie byť zábavná. Trasy, kde bol v lete asfalt, štrk ,atď sú v zime úplne iné. Kto nevyskúšal, nevie. Ale ono treba hlavne trochu prispôsobiť bajk. Jedinou styčnou plochou sú vaše kolesa, teda plášte. Stačí úplne základna vec, podhustiť plášte. Najjednoduchšia a najlacnejšia úprava, ktorú môžete urobiť.

Na nahustených to po snehu fakt nepôjde. Teda pôjde, ale na mäkších to ide predsa len lepšie, rýchlejšie a hlavne bezpečejšie. Na bezdušákoch kľudne aj tlaky okolo 1 bar na dušiach trochu viac. A pre zvýšenie pohodlia a tiež aj bezpečnosti vyšší vzor a širší dezén.

A k brzdeniu. Nebrzdiť prudko a oproti letu najprv zadnou teda väčšinou, kdežto v lete sa brzdí najúčinnejšie prednou.

Ako dlho jazdiť v zime na bajku, a aké trasy voliť?

Kto chce začať jazdiť v zime, tak určite nie hneď dlhé trasy. Telo si potrebuje zvyknúť na jazdu v chlade. Na bajku sa musíte cítiť dobre, kľudne na začiatok aj 15km trasu na nejakú hodinku pojazdiť. Skúsiť ako sa bajk správa na snehu a postupne zvyšovať čas strávený na bajku v zime. Časom si telo zvykne a potom nieje problém ísť aj trasu, čo chodíte v lete. Áno, mne sa to ľahko hovorí, keď mám Tatry pod nosom a chodníky mi prešlapú turisti. Nie každý má možnosť jazdiť po dobrom snehu, no v každej lokalite sa dá niečo nájsť.

Na čo si treba dať v zime pozor?

Na ľad, teda aj na sneh, ale ten je na rozdiel od ľadu so správne nahustenými plášťami pomerne bezpečný. Jazdiť trasy, ktoré človek pozná. V zjazdoch opatrne. Ideálne je ísť rovnako hore, aj dole a zapamätať si nejaké kritické miesta. Ak sa nedá inak, opatrnosti nikdy nie je dosť. Ak spadnete do snehu, tak sa len otrepete a môžete pokračovať. No na ľade to môže dopadnúť horšie. Viem čo píšem, v zime mám odjazdené tisícky kilometrov a áno padol som už na ľad a myslel som, že sa nepostavím a to som šiel hore kopcom. Veril som si a v sekunde som ležal na ľade.

Ako sa obliecť?

Čo sa týka oblečenia, každý z nás má iné hranice teplôt, ktoré znesie. Ale netreba sa zbytočne naobliekať, človek si myslí, že mu bude zima, ale zima mu bude skôr, ak sa zbytočne veľa oblečie a spotí. Na letnom drese sa dá ušetriť. Ale moja rada, ak chcete jazdiť v zime, do oblečenia sa investovať oplatí. Zabudnite na Decathlon, Lidl a podobne. Dá sa jazdiť aj v tom, možno tak na začiatok skúsiť zimné jazdenie. Ale keď vás to chytí tak si doprajte. Áno bunda stojí 200, nohavice skoro tiež, ale ten rozdiel tam je. Treba si povedať nekupujem to na rok a na pár výjazdov. Tiež som si na začiatku kupoval lacnejšie oblečenie, teraz na nohavice za 50 eur ani nepozriem, to je tak na základnú vrstvu v akcii.

A ešte jedna vec pri oblečení, ak sadnete v zime na bajk, musí vám byť trochu zima, zohrejete sa jazdením. 3 kvalitné vrstvy stačia aj v mrazoch okolo 10 pod nulou. Ešte je fajn si vziať so sebou niečo na prezlečenie do suchého. Ale v zime treba jazdiť tak, aby sa človek príliš nespotil, ono kvalitné membrány to dokážu aj pri zvýšenom tempe.

Pri oblečení trochu ostanem, základ sú nohy a ruky. Nie je nič horšie ako pocit chladu na prstoch. Preto zimné tretry, áno aj návlek poslúži, ale časom si aj tak kúpite tretry. Mne sa osvedčili Shimano MW7. Každý znáša chlad trochu inak. Čo sa týka rukavíc, tak materiály ako windstoper a primaloft. Nezabudnite na čiapku pod helmu. Na zjazd rozhodne doporučujem kuklu, ideálne s windstoperu.

Radšej nech sú vetruodolné, voči vode stačí len odpudivosť. Používam top model značky Pearl Izumi. Základná vrstva ideálne z materiálu merino. Merino by som odporúčil aj pri ponožkách. Dobre to hreje a odvádza to vlhkosť. Spodné tričko s dlhým rukávom asi najlepšie čo som mal Castelli Flanders Warm. Hreje to ako radiátor, cena trochu môže odradiť, predsa len za základnú vrstvu dať 80 eur nie je málo. Ale oplatí sa. Kto vyskúša, iné spodné tričko do mrazov chcieť nebude. Možno to vyzerá blbo, že vám tu spomínam samé drahé veci, ale ja na oblečení nešetrím. Aj vás to začne viac baviť, keď sa môžete spoľahnúť, že vám nebude zima, že to nepremokne atď.

Stredná vrstva, čiže dlhý zateplený dres s vetruodolnosťou. Dobrých značiek, je plno stačí si len vybrať. Mne sa celkom osvedčil rakúsky Loffler, ako aj u letných dresov. Aj zimnú bundu nosím od značky Loffler s gore windstopper membránou. Na zimu stačí vode odpudivosť. Zimné nohavice, tam tiež veľmi záleží na kvalite. Nejde len o membránu, ale aj kvalitu vložky. Tu sa zíde okrem vetruodolnosti aj nejaká ta vode odolnosť. Používam nohavice od Northwave, 10 000mm pomerne postačuje. Zvyknem si ešte na vrch dať úplne nepremokavé kraťasy. Fŕkance od mokrého snehu, prípadne sa dajú použiť aj na jeseň ak začne pršať, nohavice síce slabý dážď zvládnu, no na zadku zvyknú premoknúť, keďže tam sa to odráža od zadného kolesa. Kraťasy opäť od Loffleru. Stránky z ktorých najčastejšie objednávam je slovenský mtbiker, no čo sa týka oblečenia skôr nemecký bike24.

Kde v zime najradšej jazdím?

No samozrejme v Tatrách. Asi nič sa nevyrovná pekne vyšlapanému tatranskému chodníku. Top trasa samozrejme zimná verzia Brnčalky. Ale chcel by som ešte zjazdiť zimnú Kráľovú hoľu.

Prečo mám radšej zimu na bajku?

No ťažká otázka, ja mám rád každé ročné obdbie, ale zima asi skôr kvôli ustálenému počasiu. Znie to zvláštne, ale Tatry majú v zime pomerne ustálené počasie a niekedy som v zime častejšie na bajku ako v tých letných mesiacoch, kedy napr. dosť často aj prší ako to bolo tohto roku. Proste sneh mi nevadí, dážď nemusím.

Treba na zimu nejak špeciálne pripraviť bajk?

Údržba bicykla, tam len toľko. Po každej jazde venujte bajku pár minút. Utrieť od snehu nohy vidlice a strieknuť nato určený olej. Buď univerzálny silikónový alebo mne sa osvedčil Brunox RockShoks Deo. Reťaz a pastorky reťaze, tiež sa oplatí vyutierať od snehu ak jazdíte po cestách tak veľký nepriateľ je soľ. V prípade potreby namazať, mazivom na mokré podmienky. Ja používam Rex Domestique, ale tam je už dosť vysoká cena. Ale celkom fajn mazivá má aj finish line. No ešte medzi bajkermi je populárny squirt. Mazať podľa potreby. Ale kľudne aj po každej jazde ošetriť a namazať vidlicu a reťaz. Pozor nepoužívať to isté. Mazivo na reťaz a olej na vidlicu, to sú dva rôzne produkty, ktoré netreba zamieňať.

O zimnej bajkovačke sme sa z pod Tatier rozprávali s nasim kamarátom, kardionaprávačom a aktívnym súťažným MTB jazdcom Marošom Glevaňákom.

Príspevok Zimná cyklistika, príprava na jazdu v zime s Marošom Glevaňákom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Levočské vrchy sú dosť neobjavené pohorie, keďže vyše 50 rokov tu bol zriadený vojenský obvod Javorina ( 1953-2011) Nachádza sa tu množstvo chát, z niektorých je už len kamenná zrúcanina, niektoré chátrajú, ale nájdu sa aj opravené a zrekonštruované. Nachádza sa tú aj veľa opustených budov po vojakoch, strelnice, garáže a pod. Taktiež spomeniem aj zaujímavé miesta a niektoré vrcholy Levočákov, ktoré sa oplatí navštíviť.

Levočské vrchy sú rozsiahle, ideálne na poznávanie preto odpručame cykloturistiku a MTB.

Pridám aj zopár gpx súborov ktoré sa zídu hlavne pri neznačených lokalitách.

Zrúcanina chaty Sklenár

Asi najznámejšia zrúcanina chaty v Levočákoch. Nachádza sa v lokalite Krížový vrch. Od Zaľubice je prístupná žltou, neskôr zelenou cyklistickou značkou. Pôvodný názov bol Corneliusová chata. Do prevádzky bola daná už v roku 1886, poznačila ju prvá svetová vojna. Gustáv Reichelt v roku 1928 už kúpil opustený objekt. Chatu zrenovoval, no pre nedostatok turistov sa živil aj brúsením skla, preto ten názov Sklenár. Obvodové múry ostali dodnes.

Ruiny chaty pod Javorinou

Ruiny tejto chaty sa nachádzaú neďaleko smerovníka Dvorčanka, lúka, treba po svahu výjsť nad lúku. Hlavná chata bola postavená v roku 1932, nižšie postavili druhú z ktorej ostali už len kamenné múry. Nad chatou bol aj skokanský mostík. Nachádzal sa tu lyžiarský areál Javorina

Ruiny horárne pod Jankovcom

Jankovec 1169m.n.m. Nepatrí síce k tým najvyšším v Levočákoch, patrí mu 17-ta priečka, no platí sa sem ísť. Ako väčšina vrcholov je to neznačené. Čo sa týka prístupu tak zo Zaľubice vedie zelená cyklotrasa do sedla Václavák, odtiaľ vedie cesta po pravej strane od modro značenej cyklotrasy na Malý Václavák. Na Jankovec je to z Václavaku necelé 2km. Pod vrcholom sa nachádzala horáreň z ktorej sú už len ruiny, na vrchole je posed. Posediet sa dá aj pod vrcholom, je tam prístršok, prameň bohužial bez vody a jaskyňa, vchod je pod stromom, dnu je pomerne veľký priestor

Chata Vinná

Najvyššie položená chata, leží vo výške 1180m. Nachádza sa na hlavnom hrebeni neďaleko vrcholu Javorinka. Hrebeňom prechádza modro značená cyklotrasa, nástup možný napr cez sedlo Václavák. Pri chate sa dá posedieť, je tam aj ohnisko. V blízkosti chaty sa nachádza aj malý pamätník Ondrejovi Bendikovi, ktorý na tomto mieste v roku 1944 padol v boji proti fašizmu.

Chata Kameň

O dosť menej známa chata, v nadmorskej výške 1165m neďaleko vrchu Škapová. Prístup je zo sedla Vaclavák, odbočka kde je zákazová značka ( pre autá samozrejme) po cca 200m zjazdu odbočiť na kamenistú cestu a popod Škapovú k chate. Z Vaclaváku je to cca 2,5km. Od chaty sa dá pokračovať po hrebeni na rozsiahlu lúku a pekným lúčnym zjazdom do Repáš. Na chatu sa akosi zabudlo, chcelo by to zrekonštruovať, rozlohou je veľká, dá sa pri nej posedieť no je dosť schátraná, no strecha vyzerá byť ešte celá.

Chata Gehuľa

Asi jedna z najkrajších chát. A zároveň aj najznámejšia. Nachádza sa v nadmorskej výške 1035m ( nový osadenýž smerovník uvádza síce 1050 ale to je vrch Gehuľa) Prístup je po hlavnej cyklotrase od Zaľubice a sedlo pod Krížovým vrchom na Javorinku. Ľahko prístupná aj z Levočskej doliny po žltej a následne zelenej cyklotrase. Prípadne z Ľubickej doliny po žltej. Pekné sú aj neznačené chodníčky k tejto chate, sú využívané predovšetkým poľovníkmi a tak v lete sú dosť zarastené. Ale na jar a na jeseň sú super.

Chata Peklo

Malá chatka so zaujímavým názvom. Leží nad obcou Ihľany zhruba 4km. Okolo chaty začína stúpanie na vrch Ihla.

Chata Hrby

Chata ležiaca v nadmorskej výške 880 v stúpaní z Levočskej doliny po cyklotrase k pamätníku SNP na Javorinke

Chata Hanigovská 680m.n.m.

Chata sa nachádza v stúpani nad bývalou obcou Blažov smerom do sedla Václavák

Chata Poľana

Leží v nadmorskej výške 1081m. Nachádza sa pod vrchom Ihla len neodbočiť na Ihlu ale pokračovať po hrebeni popod vrchol. Z pred chaty sú pekné výhľady. Momentálne je pekne zrekonštruovaná.

Chata Sokolská

Tiež jedna zo zaujímavých chát leží v Ľubickej doline vo výške 760m. Od chaty sa dá neznačeným stúpaním dostať na hrebeň medzi Sklenárom a Gehuľou.

Električkový vozeň Ganz EMU 48.001

Vrak električkového vozňa Ganz, ročník 1965 sa nachádza neďaleko bývalej obce Dvorce. Je skrytá v lese no z jari a na jeseň ju vidieť aj z cesty. Zo sedla pod Krížovým vrchom treba pokračovať po zelenej cyklotrase, no na zákrute zhruba po kilometri treba pokračovať rovno. Na konci prvého stúpania. Električkový vozeň leží asi pol km ďalej po pravej strane v lese.

V ďalšom článku sa pozrieme na rozhľadne, zaniknuté osady a zaujímavé miesta Levočských vrchov

Rozhľadne, zaniknuté a zaujímavé miesta v Levočských vrchoch

Príspevok Chaty, živé i zaniknuté v Levočských vrchoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pohorie východného Slovenska nachádzajúce sa východne od Vysokých Tatier. Považuje sa za najviac zničené pohorie Slovenska. Najvyšším vrchom je Čierna hora s výškou 1289 m.n.m., ktorá aj patrí medzi ciele 5. ročníka výzvy 7 kopcov 3 jazerá 2020. Výšku 1000 m prevyšuje ďalších 42 vrchov. Jedným z cieľov Levočákov môže byť aj vrch Javorinka.

Je síce až 19- tým najvyšším vrchom v poradí. No je ľahko prístupný, je jeden z mála značených, je z neho pekný výhľad a zároveň je na vrchole postavený pamätník SNP. Domáci ešte zvyknú vrchol nazývať aj Vertuľa.

Prístupové trasy

Do Levočských vrchov sa dá dostať zo 4 hlavných miest/ obcí. Dá sa aj z iných, no základné sú mestá Stará Ľubovňa, Kežmarok a Levoča, tiež obce Tichý Potok (okres Lipany) a Jakubany (okres Stará Ľubovňa)

Veľa ciest hore nevedie, buď po značke, alebo rôznymi kombináciami neznačených cestičiek. Podľa obtiažnosti to ťažko rozpisovať, no hlavná trasa nie je nejako náročná.

Z Kežmarku

Kežmarok je historické mesto pod Tatrami. Na Javorinku sá dá dostať dvoma hlavnými značenými trasami so spoločným začiatkom. Každá z nich sa dá rôzne kombinovať.

Ľahšia trasa ( viac asfaltová)

Z centra mesta sa napojíte na cyklochodník po ktorom pokračujete okolo potoku Ľubica. Cyklochodník vedie do obce Vrbov, tak treba z neho na sídlisku Juh prejsť cez potok na druhú stranu ( druhý most, užší ) a pokračujete do obce Ľubica, stále sledujete potok až prídete na križovatku na konci obce.  Je tam aj cyklistický smerovník. Pokračujeme po ceste 3. Triedy do obce Zaľubica. Kto pôjde autom, môže zaparkovať aj tu. Na konci malej obce je tzv. brána bývalého vojenského obvodu. Obrovský priestor, na ktorom bol zriadený vojenský výcvikový priestor Javorina v roku 1953. Zrušený bol oficiálne až v roku 2011. Padli mu za obeť 4 obce- Ruskinovce, Dvorce, Ľubické Kúpele a Blažov.

Bývalý vojenský priestor

Za bránou je križovatka na 2 smery. Všetko sa dá prepojiť, no aby som Vás nezmiatol, prvú trasu ktorú opíšem, bude mať začiatok rovno po zelenej cykloznačke do sedla Václavák. 15km stúpanie, no je to také pohodové, náročnejší je len záver, zhruba posledné 3 km.

Levočský Václavák je taká križovatka viacerých ciest. Povrch je rôzny, panelová cesta, miestami starý asfalt. V dolnej časti značne rozbitý. Jazdili tu dennodenne tanky, tak sa niet čomu čudovať.

Po zhruba 4 km od vstupu do vojenského pásma budete prechádzať okolo bývalej zaniknutej obce Ľubické Kúpele. Je tam aj prístrešok a informačné tabule. Na Václavák sa treba držať zeleného cykloznačenia, odbočiek do dolín je viacero. Dá sa to prípadne aj skrátiť vynechaním sedla Václavák a po príchode k smerovníku Kamenná dolina ústie odbočiť doprava a stúpať dolinou pomerne kvalitnou asfaltkou, ktorou sa dostanete na hrebeň po ktorom treba pokračovať vpravo, z ľavej strany ide cesta zo sedla Václavák.

Stúpanie Kamennou dolinou má zhruba 8 km a opäť sa zdvihne hlavne v závere. Na hrebeni sa treba držať modrého cykloznačenia, alebo červenej TZ. Po chvíli prídete na rázcestie Vinná, odbočka do Torysiek, odporúčam odbočiť a klesnúť zhruba 2,5 km k prameňu rieky Torysa. Je tam aj prístrešok. Potom sa treba vrátiť späť na hrebeň. Budete prechádzať okolo chaty Vinná, nečakajte žiadne občerstvenie, je to len poľovnícka chata.

Jedlo si treba vziať, voda sa dá doplniť z prameňov. Jeden je aj na polceste v stúpaní Kamennou dolinou.

Pri chate sa oplatí zastať, je odtiaľ pekný výhľad, rovnako ako aj z celého hrebeňa. Stále ste vo výške 1100-1200 m.

Často Vás bude sprevádzať aj výhľad na Tatry. Od chaty Vinná vedie trasa na vrchol Javorinka, kde je postavený pamätník SNP. Krátko pred vrcholom v miernom zjazde sa oplatí neprehliadnúť malý smerovník. Zhruba 200m stúpanie po červenej TZ na vrchol Javorina (1250m ) Je to značené len od leta tohto roku, na vrchole je lavička, dá sa posedieť a vychutnať si ten výhľad do dolín Levočských vrchov. Ten strmý stupák sa oplatí ísť.

A ako naspäť? Aby ste a nevracali rovnakou trasou, zjazd sa dá z Javorinky ísť po zelenej TZ, no to by som nadviazal na ťažšiu trasu, keďže je to kamenistý zjazd a dal by sa použiť aj ako výstupová trasa.

Ťažšia trasa ( viac MTB )

Za bránou VO odbočíme doprava a pokračujeme po žltej cykloznačke najprv panelkou, neskôr pomerne kvalitnou asfaltkou. Po zhruba 4 km budete prechádzať cez Ruskinovce, ďalšia zaniknutá obec. Na jej mieste je už len malý drevený kostolík. Dá sa pozrieť aj zvnútra.

Po vyše kilometri sa kvalita asfaltky trochu zhorší no stále ide o lesnú asfaltku a serpentínami vystúpate až do sedla pod Krížovým vrchom.  Je odtiaľ výhľad na Levočskú dolinu. Po žltej cykloznačke sa dá prísť pomerne rozbitou štrkovo asfaltovou cestou do Levočskej doliny a následne po červenej cykloznačke priamo do centra Levoče. Čiže alternatíva pre tých čo vyrazia z mesta Levoča.

Zo sedla pod Krížovým vrchom sa napojíte na zelenú cykloznačku a stúpate väčšinou po štrkovo kamenistej ceste. Po chvíli prejdete okolo smerovníka Dvorce, odtiaľ sa dá krátkym zjazdom ísť pozrieť ďalšiu zaniknutú dedinu. Je tam ale len prístrešok s informačnými tabuľami a starý cintorín. Ak budete pokračovať ďalej po zelenej budete prechádzať okolo zrúcaniny chaty Sklenár, neskôr poľovníckej chaty Gehuľa, stále po zelenej a prídete na rázcestie Kozí hrb odtiaľ sa dá tiež dostať zjazdom do Levočskej doliny, klasická štrková cesta.

Neskôr smerovník Dvorčanka, na kopci nad smerovníkom je zrúcanina chaty Dvorčanka, koho by lákalo sa pozrieť.

Dá sa odtiaľ dostať neznačenou cestou až kúsok od pamätníka SNP na Javorinke. Taká skratka.

Za chatou nasleduje strmé stúpanie stredom je diera, dá sa ísť po kraji, ale sťažujú to kamene. V zjazde to chce tiež dosť techniky. Na konci stúpania doprava a už len rovno po hrebeni, kde sa napojíte na značenú hrebeňovku na Javorinku.

Dá sa to jazdiť okrem leta, vtedy je to dosť zarastené ako aj všetky moje neznačené skratky v Levočských vrchoch.

Ale aby som vás nezamotal tak radšej po zelenej cykloznačke z Dvorčanky rovno až k pamätníku na Javorinke.

Príspevok Javorinka, MTB na Vertuľu, Levočské vrchy 1154 m.n.m. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Predstavujeme TOP 10 MTB výjazdov 2019 Maroša Glevaňáka

Zamkovského chata

Myslím, že chatu špeciálne predstavovať netreba. Rozmýšľal som či sem dať aj nejaký ten môj extrémny výjazd a ako prvé ma napadla Zamka, samozrejme v zimnej verzii, v lete na bajku nemožné. Na Hrebienok zo Smokovca po zelenej TZ a odtiaľ po magistrále červenou až na Zamkovského chatu v nadmorskej výške 1475 m.

Zjazd stoji zato, len pozor na turistov, treba byť ohľaduplní, poďakovať a nezabúdať, že turista má prednosť, nie je to totiž cyklotrasa.

Zimná Brnčalka

Pri zime ešte ostanem, zimná verzia Brnčalky patrí medzi moje najobľúbenejšie zimné trasy. Žltá TZ z parkoviska Biela voda.Trasa na Chatu pod Zeleným plesom je v lete známa nepríjemnými voľnými kameňmi, no v zime je to pekne pod snehom, turisti to pekne prešliapu a hotová diaľnica a ak poriadne nasneží, minimálne 1 a pol metra tak sa v kosodrevine vytvorí wintertrail s dĺžkou cca kilometer.

Jazdíte nad kosodrevinou, čiže je potrebné veľké množstvo snehu a môžem len odporučiť. Tie vlny na ňom sú super keď si to pustíte 50km/h. No treba mať po snehu čo to pojazdené aby to neskončilo pádom.

Ľubovnianske Cyklostopy

Traily v lesoparku nad Starou Ľubovňou cyklostopy pod vrchom Osly. Prístup je od hradu po modrej cykloznačke, alebo je možné si to skrátiť výšľapovým trailom od rázcestia Dlhé role. Po vstupe na začiatok trailov vás čaká ešte krátky výšlap k prístrešku kde už to začína. Začiatok je rozdelený na Vlčiu a Jeleniu stopu. Vlčia je najstaršia a najdlšia. 2,5km dlhý XC trail.

Ten sa ešte neskôr rozdeľuje na ďalšie traily. Dokopy je na výber 8 trailov. Od XC po poriadne enduro. Jelenia je prírodný flow trail s dĺžkou 2,4km, okrem zjazdu vás na ňom čakajú 2 výšlapy. Srnčia stopa pre mňa asi najzábavnejší trail plný vĺn. Líščia je asi najťažšia, vyše 200 naklesaných výškových na cca kilometri, keďže začiatok veľmi neklesá hovorí za všetko.

Lechnica singletrails

Traily v obci Lechnica pri Červenom Kláštore. Na výber sú 3 traily. XC Griftof a Špica, no a nový enduro trail Gvizd. Na XC trailoch po výšlapovke máte pred sebou výhľad na Tri koruny a tak človek nevie či si ma užívať trail, alebo fotiť.

Ide o asi najdlhšie traily na Slovensku. Griftof má 7 a Špica 5km.

Kečka

1225 m vysoký vrchol Starohorských vrchov. Zvolenská kotlina, Horehronie, Chočské vrchy, Veľká Fatra, všetko ako na dlani.

Moja trasa začínala aj končila v meste Ružomberok z ktorého som vyrazil cyklotrasou Cyklokorytnička do Korytnice a cez Hiadeľské sedlo stúpal na Kečku. Zjazd po červenej TZ na Donovaly. Úvod zjazdu dosť technický.

Šípska Fatra

Aj túto trasu som začínal v meste Ružomberok. Trasu by som rozdelil na dve časti. Ľahšia prvá viedla poľnými a lesnými cestami neďaleko Oravy cez Štyri chotáre. Nechýbala zastávka pri rodnom dome Kukučina v obci Jasenova. Druhá náročnejšia časť viedla z obce Studničná, kde je zaujímavý prírodný útvar Sedem kostolov, cez vrchol Radičiná späť do Ružomberka.

Strmo hore, strmo dole. Úvodný padák zo sedla pod Radičinou sa šiel na pešo, potom už fajn. GPX trasa tu.

Wielki Rogacz, hrebeňovka

Vrchol v pohraničnom Poľsku na ktorý sa dá dostať z mesta Stará Ľubovňa cez hraničný vrch Eliašovka. Smerom hore z Eliašovky aj keď prekonáte len 150 výškových je to výživné stúpanie, nechýba ani náročný rockgarden, na Brnčalku to ide ľahšie. Z vrcholu, teda vyhliadky 200m za vrcholom sú pekné výhľady aj na Tatry.

Možností ako dole je viacero. Zjazd do mesta Rytro cez vrchol Niemcowa. v úvode zjazdu nechýba pár rockgardenových pasáži, no kamene sú menšie a je to pekne jazditeľné, nechýba ani singletrack v časti keď už vidno mesto, záver do mesta rýchly zjazd po panelke. Z Rytra sa dá potom vrátiť cez Piwnicznu a Eliašovku späť do Ľubovne.

Odporúčam si to vyšliapať aj k ruinám zámku v Rytre. Riadna stojka, ale výhľad stojí zato. Z vrcholu Wielki Rogacz sa dá ale ešte pokračovať cez Radziejowu na Przehybu, krásna hrebeňovka, na Przehybe je aj chata a z vrcholu Przehyby sa dá tiež dostať pekným zjazdom do mesta Rytro. GPX trasa tu.

Čergovský Minčol

Najvyšší vrch pohoria Čergov. Hraničný vrchol medzi okresmi Stará Ľubovňa, Sabinova Bardejov. Tohto roku som sa naňho dostal z obce Šarišské Jastrabie po žltej TZ ale tras je veľa, hlavne zo Sabinovskej strany, na ktorú sú aj zaujímavejšie zjazdy. Výhľad ak trafíte počasie je tiež super, vidieť aj cca 80 km vzdialené Tatry.

Tohto roku ale nie veľmi zaujímavý zjazd do obce Obručné, nechýbalo tlačenie, prenášanie cez stromy a podobne. Táto strana Čergovského pohoria má čo ponúknuť, len je málo navštevovaná, tak preto je ťažko jazditeľná, navyše to je len turistická trasa, ako som už spomínal jazditeľné je to na Sabinovskú stranu, pod vrcholom je aj kríž z ktorého sú ešte krajšie výhľady. GPX trasa tu.

Levočské vrchy, hrebeňovka a neznačený zjazd z Javorinky

Levočáky sú po Tatrách moja druhá najčastejšie jazdená lokalita a dá sa povedať, že to tam mám podrobne pojazdené vrátane rôznych neznačených cestičiek. Vrch Javorinka je pomerne známy a ľahko prístupný z Kežmarku, Levoče a Starej Ľubovne. s peknými výhľadmi samozrejme aj na Tatry, lepší výhľad je ale zo susednej Javoriny.

Z vrcholu Javorinky vedie viacero značených trás, ja mám radšej ale tú neznačenú s hrebeňovým úsekom a náročným technickým zjazdom ponad zrúcaninu chaty Dvorčanka. GPX trasa tu.

Kráľova hoľa

Myslím, že netreba výnimočne predstavovať, tento kopec som sem zaradil hlavne kvôli výhľadom, len treba mať šťastie na počasie. Smerom dole buď klasika až do Šumiaca alebo to spestriť lesom na Pusté Pole. (GPX trasa tu) Pre odvážnejších by mohli sprístupniť aj turistickú trasu na Andrejcovú, čo je mojim snom zísť takto hrebeň. Bohužiaľ ochranári sú bdelí.

Príspevok TOP 10 MTB výjazdov 2019 Maroša Glevaňáka zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.