Väčšina ľudí príde do Atén kvôli jednej veci – Acropolis of Athens. A je to pochopiteľné. Parthenón patrí medzi najikonickejšie pamiatky sveta. Lenže Atény sú oveľa viac než antický kopec. Objav Atény inak. Stačí zísť pár ulíc z turistických trás a mesto sa zrazu zmení. Objavíš murály, staré taverny, malé galérie a štvrte, kde sa žije úplne iný život. Čo vidieť v Aténach?

Tu je 11 miest, kde som mal pocit, že objavujem skutočné Atény. Tento zoznam som rozdelil na povinné turistické klasiky a alternatívne miesta, kam bežný turista nezablúdi.

🎙️Nerád čítaš? Vypočuj si podcast

4 turistické štandardy, ktoré musíš zažiť

Existujú miesta, ktoré sú v Aténach povinné z dobrého dôvodu. Bez nich by mozaika mesta nebola kompletná. Čo musíš v Aténach zažiť?

Antické Atény okolo Akropolis a Partheonu

Chodník okolo Akropolis, Hadriánova knižnica a Ancient Agora. To je duchovné centrum antického grécka. Ak chcete vedieť, odkiaľ máte najlepšie výhľady na Akropolu a kde je najšmykľavejšia skala s výhľadom prečítaj si

👉 Najkrajšie výhľady na antické Atény

Panathenajský štadión (Kallimarmaro)

Mramorová pýcha, kde ožila moderná olympiáda. Na najfotogenickejšie miesto stadiónu kuriózne nepotrebuješ vstupenku. Vieš ako na to?

👉 Panathenajský štadión: Príbeh olympijskej pýchy

Chrámy Atén a byzantské ticho

Malé kostolíky i veľké katedrály rozosiate medzi modernou zástavbou Monastiraki poskytujú úžasnú atmosféru i mnohé bizarné prekvapenia. Objav byzant medzi železiarstvami alebo najmenší kostol schovaný pod podlažím hotela. Kompletný sprievodca chrámami Atén tu:

👉 Byzantské Atény: Ticho v tieni mramoru

Pireus a prístav:

Miesto, kde Atény stretávajú Egejské more ponúka tri rozličné tváre. Ultra modernú architektúru Národnej opery, surový prístavný industriál i romantiku turistických prístavných mól. Prečo sem nejsť autom a kde nájdeš skvelého bezplatného sprievodcu?

👉 Pireus: Od operného ticha po hluk lodných motorov

7 alternatívnych miest Atén, ktoré turisti väčšinou nevidia

Ak chceš zažiť Atény bez filtrov, musíš zísť z hlavných bulvárov. Tu mesto odhadzuje masku pre turistov a ukazuje svoju skutočnú, niekedy drsnú, ale vždy fascinujúcu tvár.

Exarchia – anarchistická duša mesta

Exarchia je pravdepodobne najkontroverznejšia štvrť v meste. Už desaťročia je spojená s anarchistickým hnutím, protestmi a silnou alternatívnou kultúrou. Na stenách sú stovky grafitov – niektoré sú obyčajné čmáranice, iné skutočné politické manifesty.

Ale Exarchia nie je len o rebélii. Sú tu malé kníhkupectvá, alternatívne bary, hudobné kluby i kaviarne plné študentov. Objav miesto, kde Atény diskutujú samy so sebou.

👉 Anarchia pod Akropolou: Exarchia ako zrkadlo Atén

Anafiotika – kykladská dedina pod Akropolou

Len pár minút od davov v Plaka sa skrýva miesto, ktoré vyzerá ako malý grécky ostrov. Štvrť Anafiotika postavili v 19. storočí robotníci z ostrova Anafi, ktorí prišli stavať kráľovský palác.

Ak chceš mať pocit, že si na Santorini, nájsť skutočné biele steny, modré dvere, úzke uličky a mačky na múroch, opusti komerčnú Plaku a vyšplhaj sa až pod Akropolu.

👉 Anafiotika jedinenčný zážitok spod Akropoly

Metaxourgeio – štvrť, ktorá sa znovu rodí

Ešte pred pár rokmi patrilo Metaxourgeio k najdrsnejším štvrtiam v centre mesta. Drogy, opustené domy, prostitúcia. Dnes sa tu pomaly objavujú galérie, dizajnové štúdiá a nové bary. Mladí Aténčania objavili, že tu môžu bývať blízko centra za stále relatívne dostupné ceny. Objav jednu z najmalebnejších a najkontraverznejších štvrtí Atén:

👉 Metaxourgeio: Zabudnutá štvrť Atén medzi grafitmi a galériami

Kerameikos – tiché miesto starých Atén

Na okraji rušného nočného života v Gazi sa nachádza jedno z najtichších miest v meste. Kerameikos bol v antike hlavným cintorínom Atén a zároveň miestom, kde do mesta vstupovali obchodné cesty. Dnes je to pokojný archeologický park plný starých náhrobkov, stromov a trávy.

Psiri – streetartová galéria vedľa Monastiraki pod holým nebom

Štvrť Psiri leží len pár krokov od Monastiraki, no atmosféra je úplne iná. Úzke uličky sú plné muralov, remeselných dielní, malých barov a tradičných tavern. Niektoré steny tu maľovali aj známi streetartisti ako Wild Drawing, ktorých práce dnes poznajú milovníci urban artu po celom svete. Spoznaj street art atén.

👉 Monastiraki: Keď steny Atén kričia

Central Market (Varvakios Agora) a Big Bazaar

Ak chceš vidieť Atény bez filtrov, choď na Varvakios Agora. Je to hlučné, chaotické a plné pachov. Ryby, mäso, koreniny, zelenina a predavači, ktorí kričia cez celý trh. Turisti sem občas zablúdia, ale väčšina návštevníkov sú stále miestni. Ale najbizarnejšia pecka je Big Bazzar. Blšák rozmerov, aké som ešte nezažil.

👉 Big Bazaar: Aténsky archív zbytočností a príbehov

EMST

Prečo vymeniť suveníry z Plaky za EMST Atény? Objavte moderné umenie, kinetické sochy Theodorosa a výstavu Why Look at Animals?

👉 EMST Atény: Súčasné umenie vs turistický gýč Plaky

Čo zažiť v Aténach?

Atény sú zvláštne mesto. Na jednej strane stojí Akropola, symbol západnej civilizácie. Na druhej strane štvrte plné graffiti, improvizovaných barov a kreatívneho chaosu.

Možno práve v tom je ich čaro.

Ak sa odvážiš zísť z hlavných turistických trás, zistíš, že Atény nie sú len múzeum pod holým nebom. Sú to živé, hodne chaotické a nesmierne zaujímavé mesto.

Praktické tipy pre Atény (FAQ)

Záver: Prečo milovať Atény?

Objav Atény inak. tento historický megapolis nie je len múzeum pod holým nebom. Sú to živé, chaotické a nesmierne zaujímavé mesto kontrastov. Ak sa odvážiš zísť z hlavných trás, nájdeš dušu, ktorá ťa prinúti vrátiť sa.

Príspevok Objav Atény inak: 11 miest, ktoré musíš zažiť (Od Akropoly po drsnú Exarchiu) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V poľskej Vroclavi (Wrocław) sme objavili aj štvrť Nadodrze. Názov by sa dal (podľa rieky) voľne preložiť aj ako Nadodrie. Zatiaľ čo ostrovy v centre sú nablýskanou výkladnou skriňou Vroclavu, stačí prejsť cez most a ocitnete sa v Nadodrzi – v mieste, kde rieka Odra stráca svoju turistickú tvár a ukazuje tú surovú, umeleckú. Objavte vroclavské Nadodrze.

Túto štvrť vám bedekre staré desať rokov opíšu ako „miesto, kde si radšej pevne držte batoh“. My sme sem však neprišli kvôli adrenalínu, ale kvôli zázraku na ulici Roosevelta. Na miesto, kde sa susedia vďaka grafity stali umelcami a betón začal dýchať.

Detektívka na dvoch kolesách

Nájsť tento dvor bola v našom prípade malá orientačná detektívka. Hoci sme objavovali Vroclav kolobežkami, ktoré nás robia v meste rýchlymi, Nadodrze nás nútilo spomaliť. Kľučkovali sme medzi starými činžiakmi, až kým nás mapy a intuícia nevtiahli do nenápadného vchodu na Roosevelt street medzi číslami 5 a 22.

A potom to prišlo. Úder farieb, textúr a emócií. Strávili sme tam viac ako hodinu. Nie preto, že by sme nevedeli nájsť cestu von, ale preto, že každých desať metrov sme našli detail, ktorý nás zastavil.

Od čaju k svetovému unikátu

Všetko to začalo banálne – šálkou čaju. Keď umelci Mariusz Mikołajek a Witold Liszkowski v roku 2013 prišli do schátraného dvora, miestni na nich nepozerali ako na záchrancov. Boli to „tí čudní s farbami“, čo nemajú ani vodu, ani elektrinu. Ale pani Maria im priniesla čaj. A potom prišla pani Irena. A pán Zenon.

Dnes má toto dielo vyše 1 200 metrov štvorcových. Volajú ho „ne-nástenná maľba“ (non-mural), pretože to nie je len plochý obraz. Je to mix maľby, keramiky, skla a sôch, ktoré vystupujú zo steny.

TIP: Nezabudnite pod bruškom keramickej osy pohľadať miesto, kde je zamurovaná časová kapsula z roku 2015!

Čo nás dvor na Rooseveltke naučil o humanizácii?

Tento projekt nie je „art washing“ (keď niekto len premaľuje špinu) ani pseudo grafity čmáranice. Je to lekcia zo sociálnej inklúzie v praxi:

1. Umenie nie je pre elity: Na stenách nie sú len reprodukcie Van Gogha či Muncha. Sú tam portréty miestnych obyvateľov, ich mačiek, psov (pozitívne zdravíme fenku Szeidi!) a dokonca aj fanúšikovské symboly miestneho futbalového klubu.
2. Spoluvlastníctvo mení správanie: Keď si tú stenu namaľuješ sám, nedovolíš nikomu, aby na ňu nastriekal vulgárny nápis. Miestna „problémová mládež“ sa stala strážcom tohto umenia, ktoré dnes obdivujú objavitelia z celého sveta.
3. Búranie samoty: Ako spomínala pani Maria v archívnych textoch: „Predtým sme sa navzájom nepoznali. Dal nás dokopy dvor.“ Humanizácia priestoru nie je o nových lavičkách, ale o tom, že ten priestor prinúti ľudí rozprávať sa.

Inšpirácia pre nás všetkých

Keď sme sa prepletali medzi keramickými sochami pod „bruškom osy“, kde je ukrytá časová kapsula, uvedomil som si jedno memento: Aj v sociálne zlom prostredí sa niečo dá. Stačí jeden blázon s víziou (v tomto prípade umelec Mikołajek) a komunita, ktorá dostane šancu namiesto prednášky o slušnom správaní chytiť štetec do ruky.

Nadodrze nám ukázalo, že ak dáte ľuďom hrdosť na miesto, kde žijú, zmeníte ich DNA. Umenie tu nechráni obrazy v galérii, ale chráni dôstojnosť ľudí na dvore.

Ponaučenie z Nadodrze? Nabudúce, keď uvidíte vo svojom meste ošarpaný dvor, nevolajte len upratovaciu čatu a nenadávajte na jeho obyvateľov. Skúste zavolať niekoho, kto vie počúvať susedov a má dosť odvahy na to, aby im dovolil namaľovať ich sny priamo na fasádu.

FAQ I Čo vidieť I Vroclavské Nadodrze

Príspevok Vroclavské Nadodrze: Sprievodca dvorom, kde street art zachránil ľudí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po Krakove, Varšave a Gdansku mala Vroclav uzavrieť našu poľskú kolobežkovú epopeju. Netušili sme, že Vroclav na kolobežkách nás najprv oklame.

🎙️Nerád čítaš? Vypočuj si podcast

Deň 1: Poľské benátky a ostrovy Odry

Vroclav sa nezdá. Centru tu nie je centrom. Vystúpili sme z vlaku. Zložili sme batožinu v bytíku blízko stanice, rozložili skladacie kolobežky Kostka a bez mapy ihneď vyrazili smerom k Odre. O desať minút sme už kľučkovali po mostoch okolo kanálov. Rieka tu netečie, ona sa vetví. Sedem ostrovov, desiatky lávok. Preto volajú miestni Vroclav aj „poľské Benátky“.

Najväčší z ostrovov – Ostrów Tumski – pôsobí ako iné mesto. Gotické veže, plynári zapínajúci večer ručne lampy, ticho.

„Tak toto je centrum?“ pýtam sa.

Nie je.

Skutočný Rynek Glowny je úplne inde. Vroclav si centrum stráži ako tajomstvo.

Na Tumskom ostrove nás dostala nielen Katedrála sv. Jána Krstiteľa ale najmä výstava v nej. Neviem si predstaviť podobnú monumentálnu inštaláciu "poslednej večere" na Slovensku.

Z úplne iného súdka je moderná inštalácia Nawa od Oskara Ziętu so zrkadlovými oblúkmi medzi stromami. Minulosť a súčasnosť sa tu nehádajú. Len stoja vedľa seba.

Večer sme sa vracali okolo Panoramy Racławickej – 114 metrov dlhého kruhového obrazu z roku 1894. Jeden z najväčších svojho druhu v Európe. Obraz sem previezli po vojne z Ľvova ako silný symbol "presťahovaného" mesta.

Vedeli ste, že Vroclav patrila postupne Čechám, Rakúsku, Prusku aj Nemecku? Až po roku 1945 sa stala definitívne poľskou. Preto tá architektonická schizofrénia. A preto je taká fascinujúca.

Sumár: 14 km, 6 hodín na kolobežke

A tiež prvé poznanie: kolobežka je v meste rýchlejšia než električka a slobodnejšia než auto. Mosty, dlažba, nábrežie – nič z toho nie je problém (pravda, tie dlažobné kocky občas áno)

Oceníš, keď môžeš kolobežku jedným pohybom zložiť a vojsť do električky alebo galérie.

Náš tip: Medzi hlavnou budovou Polytechniky a Geocentrom premáva lanovka Polinka. Vedie priamo nad Odrou. Skladacia kolobežka je do nej ideálna – ušetríš si kilometre obchádzania cez mosty a máš výhľad na mesto z výšky.

Deň 2: Centrum, bunkre a trpaslíci

Na kolobežky sme nastúpili skoro ráno. Vroclav sa ešte len prebúdzala. Obrovský okruh nás viedol okolo OC Wroclavia, k ikonickej Vodárenskej veži.

Wieża Ciśnień

Keď sme k nej dokolobežkovali, pôsobila ako z románu. Červená tehla, 63 metrov výšky, novogotické detaily. Wieża Ciśnień z roku 1904 nevyzerá ako technická stavba. Skôr ako hradná veža, ktorá zablúdila do 20. storočia. Miestni ju bez váhania nazývajú „najkrajšou vodárenskou vežou sveta“. A úprimne? Ťažko by si hľadal vodárenskú vežu, ku ktorej sa ideš odfotiť ako katedrále.

Iba kúsok od nej (pri nábreží) je Hydropolis - unikátne centrum vedomostí o vode v historickom podzemnom zásobníku na vodu. Pred vchodom je najdlhšia vodná tlačiareň v Európe (voda padá a vytvára nápisy). S kolobežkou tam zaparkuješ za sekundu.

Pokračujeje k vlaku do neba okolo najvyššej budove mesta – Sky Tower. Moderné vrstvy mesta sa tu miešajú so starými ako akvarel po daždi.

Najväčšie prekvapenie a dnešný cieľ? Poľský vlak do neba a Muzeum Współczesne Wrocław v štvrti Szepin. Sídlí v nadzemnom protileteckom bunkri z roku 1942. Brutálny betón, ktorý dnes ukrýva súčasné umenie. Otvorené v roku 2011, unikátne svojou lokalitou i prezentovanými dielami. Minulosť, ktorá mala chrániť pred bombami, dnes chráni obrazy.

👉 Zamyslenie Poľský vlak do neba
👉 Viac o Muzeum Współczesne Wrocław

Dzielnicą Czterech Wyznań

Podvečer sme sa rozhodli potúlať po Dzielnici Czterech Wyznań – štvrti štyroch vierovyznaní. Katolícky kostol, pravoslávny chrám, evanjelický kostol a synagóga v pešej vzdialenosti pár minút od seba, to je aj na tolerantnú Európu trochu nahusto.

Hľadali sme sakrálne stavby a našli sme perfektnú vegánsku reštauráciu, nočný bar a Neon Gallery na Ruskej ulici. Staré reklamné neóny z 60. a 70. rokov dnes svietia ako spomienka na socialistický dizajn a vytvárajú kulisu pre kreatívcov a mladých influencerov.

Neon Gallery

👉 Viac o multikulturálnom a kreatívnom priestore a nočnom živote Neon Gallery.

Rynek Glowny

Do centra mesta na Rynek Glowny sme dorazili až podvečer. Farebné domy, gotická radnica, svetlo, ktoré sa láme na dlažbe. Mesto sa tu hrá na renesanciu, hoci je mladšie, než vyzerá.

Vedeli ste, že Vo Vroclave je viac než 400 bronzových trpaslíkov roztrúsených po meste.? Začalo sa to ako protikomunistický happening v 80. rokoch. Dnes ich deti milujú a turisti naháňajú. Existuje aj trpaslík na kolobežke. Volá sa Hulajanek a nájdeš ho (príznačne) pred predajňou kolobežiek v blízkosti cyklotrás.

Sumár: 27 km a 10 hodín na nohách a kolobežke

Kolobežka Kostka tu ukázala svoju silu: veľké kolesá zvládnu dlažbu, skladací rám nás pustil do múzea, a my sme za deň videli viac, než by sme zvládli peši za týždeň. Áno kolobežka je ideálnym dopravným prostriedkom na spoznávanie mesta. Je výhodnejšia ako bicykel, lebo nemusíš neustále nasadať a zosadať. Stačí zložiť nohu.

Praktický Scooter-hack: Vroclav má jedno špecifikum – "maćkovú dlažbu" (veľké mačacie hlavy) v úplnom centre. Kým Rynek je pre kolobežku s malými kolesami "vibračná skúška", hneď vedľa neho vedie Promenada Staromiejska. Je to zelený pás s hladkým asfaltom/mlatom, ktorý kopíruje bývalé hradby a vodnú priekopu. Pre kolobežku je to "diaľnica" cez centrum bez trasenia hlavy.

Deň 3: Vroclav ako mekka umenia

Ráno cez mosty, okolo ZOO, smer Hala Stulecia – UNESCO pamiatka z roku 1913, revolučná železobetónová kupola. Vedľa stojí ihla Iglica – symbol povojnovej výstavy, o ktorej sme dlho rozmšľali, či to je umenie alebo nejaký pozostatok zabudnutého žeriavu.

A trochu ďalej Japonské záhrady a ticho medzi kaprami koi.

Náš prvý dnešný cieľ? Contemporary Art vo Four Domes Pavilion – jedna z najlepších galérií súčasného umenia v Poľsku a možno i v EU. Privítala nás manažérka múzea, Iwona Dorota Bigos. Prechádzali sme zbierkami, ktoré dokazujú, že Vroclav nie je len historická kulisa. Je to pulzujúce laboratórium dneška.

👉 Viac o Four Domes Pavilion

Popoludní Národné múzeum. Gotika, renesancia, baroko. Kurátor Michał Antoni Pieczka nám rozprával o stredovekých oltároch tak zanietene, až som mal pocit, že sochy dýchajú. Nie nadarmo sa hovorí, že Vroclav je mekkou poľského umenia. V roku 2016 bola Európskym hlavným mestom kultúry.

👉 Viac o Národnom múzeu Vroclav

Večer bol v znamení slalomu medzi turistami po nábreží Odry. Keď sme okolo unavene kráčajúcich turistov leteli podvečer na kolobežkách, videl som v mnohých očiach neskrývanú závisť. Mierny dážď nás zrýchľoval. Freska kaviareň ponúkla pivo a pokoj.

Sumár: 18 km 8 hodin

Gastrotipy pre "kolobežkový pohon"

Vroclav je tiež známa svojou gastronómiou:

• Hala Targowa je historická tržnica (blízko piesočného ostrova), kde kúpite najlepšie pirohy a čerstvé ovocie na cestu. Interiér s betónovými oblúkmi je pre milovníkov architektúry a fotografie povinnosť.
• Pasibus: Je považovaný za lokálnu legenda burgerov, ktorá začínala ako foodtruck. Po 27 km v nohách padne určite vhod.

Deň 4: Nadodrze a iné Vroclavy

Turistické centrum sme nechali za chrbtom. Mierime do Nadodrze.

Štvrť, ktorá bola kedysi zanedbaná, dnes žije galériami, dielňami a street artom. Objavujeme starú zrekonštruovanú stanicu i komunitné dvory s cieľom objaviť záhradu grafít, ktorá vznikla v spolupráci s centrom OKAP. Street art tu nie je vandalizmus. Je to kultivácia priestoru. Dvory s murálmi sme nakoniec našli na ulici F.D. Roosevelta. Postavy tu doslova vystupujú zo stien.

👉 Pozri Mural garden na Rooseveltke

Tu sa ukazuje výhoda citytouringu na kolobežke najviac. Vchádzaš do ulíc, ktoré by si peši obišiel, autom minul a v MHD ani nespoznal. Kolobežka je mestský kompas.

Pozor na nočné jazdy cez obrubníky! Johny si z Vroclavi odniesol nielen 80 GB fotiek, ale aj načreté rebro ako suvenír. Vroclavská dlažba neodpúšťa nepozornosť, ani keď sa pozeráte na krásne neóny.

Sumár: 23 km a takmer 10 hodín v nohách.

Prečo Vroclav na kolobežkách Kostka?

• rýchle presuny medzi ostrovmi a štvrťami
• zvládnutá dlažba aj nábrežné cesty
• skladací rám umožní vstup do galérií i dopravy
• mesto na dosah, oveľa väčší akčný rádius než pešo
• nulové parkovné, nulový stres

Na druhý deň už len skladanie kolobežiek a vlak domov.

Vroclav nás nevyčerpala. Len otvorila ďalšie plány a otázky. Kam v Poľsku ďalej?

FAQ: Vroclav na kolobežkách

Príspevok Kostkovic Vroclav: na kolobežkách v meste ostrovov a poľského umenia (4-dňový sprievodca mestom) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Slovensko nie sú len hory a hrady, je to mozaika príbehov, nárečí a skrytých zákutí. Myslíte si, že svoju krajinu poznáte ako vlastnú dlaň? Pripravili sme pre vás najväčšiu zbierku testov. Vedomostné online kvízy o Slovenku sú určené pre váš relax a pobavenie.

Zvyčajne majú desať otázok a vyberáte si jednu z 4 odpovedí. Sú bezplatné, nepotrebujete sa nikde registrovať, ani evidovať. Výsledky vidíte hneď. Na Restartnisa si môžete preveriť svoje znalosti z geografie, histórie aj tradičnej kultúry. Trúfnete si na všetky?

🏔️ Slovenské hory a príroda

Pre turistov a tých, ktorí najradšej trávia čas s batohom na chrbte. Tieto kvízy preveria, či poznáte naše hory, doliny a štíty nielen podľa názvu, ale aj podľa ich tajomstiev.

• Poznáte Tatranské doliny?
• Vysokotatranské hrebene
• Turistické chaty vo Vysokých Tatrách
• Vrchy a pohoria na Slovensku
• Vysoké Tatry a Zamagurie z neba
• Poznáte slovenské hory?

🏰 Hrady, zámky, rozhľadne a história

Slovensko je hradná veľmoc. Ale viete, kde straší a ktorý hrad nikdy nebol dobytý? Otestujte svoje historické vedomosti. Kvízy o Slovensku: Hrady, zámky, rozhľadne:

• Poznáte slovenské hrady a zámky?
• Najkrajšie rozhľadne Slovenska
• Poznáte hrady v Prešovskom kraji?
• História šľachtických rodov a ich hradov.

🗺️ Mestá, obce a regióny

Každý kút Slovenska má svoje "naj". Od najmenších obcí až po rekordy našich krajských miest. Koľko toho viete o slovenských mestách a regiónoch.

• Dolný Kubín a okolie z neba
• Banská Štiavnica a okolie z neba
• Čarovné Horehronie
• Trenčín a okolie z neba
• Čadca a okolie z neba
• Sobrance, Vihorlat a okolie z neba
• Lučenec a okolie z neba
• Žilina a jej okolie
• Ružomberok a okolie z neba
• Nové mesto nad Váhom a okolie

🗣️ Nárečia, tradície a slovenčina

To, čo nás robí unikátnymi, je náš jazyk a zvyky. Rozumiete ešte východniarčine, záhorákom alebo starým slovenským výrazom? Kvízy o Slovensku vám všetko prezradia.

• Znáš hutoric po vyhodňarsky?
• Rozumieš záhorácky a trnavácky?
• Slovenčina – perličky z gramatiky

Reštart výzva: Ste „Expert na Slovensko“?

Naše kvízy o Slovensku nie sú vždy jednoduché. Tvríme ich s našim partnerom CBS Slovensko. Ak zvládnete aspoň 10 z nich na viac ako 80%, zaslúžite si titul Expert na Slovensko. Zdieľajte svoje výsledky s priateľmi a zistite, kto z vašej svorky má najlepší prehľad!

Tip redakcie: Kvízy o Slovensku pravidelne obmieňame a dopĺňame o nové témy. Sú voľné, určené len na vaše pobavenie. Uložte si túto stránku medzi záložky a vráťte sa k nám otestovať svoje vedomosti znova. Budeme radi ak sa s nami podelíte o výsledok.

Príspevok Poznáte Slovensko naozaj dobre? Otestujte sa. Vedomostné online kvízy o Slovensku! zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Gratulujem. Ak si sa dostal až sem, dokázal si niečo, čo 90 % ľudí vzdá po prvých dvoch týždňoch. Prekonal si krízy, vyvrátil vlastné výhovorky a zistil si, že to kilo týždenne dole nie je mágia, ale výsledok tvojej disciplíny. Siedmy krok však nie je cieľom, je to nový štart. Dnes sa naučíme, ako premeniť tento úspech na doživotný štýl, aby si sa už nikdy nemusel vracať na začiatok.

Ako vyhrať boj s nadváhou natrvalo?

Najväčšia pasca chudnutia nie je v tom, ako kilá zhodiť, ale ako ich nevrátiť späť. Mnoho ľudí vníma program ako „trest“, ktorý po dosiahnutí cieľa skončí a oni sa vrátia k starým návykom. To je priama cesta k jojo efektu. Skutočné víťazstvo nastáva v momente, keď si uvedomíš, že tvoj nový režim ťa neobmedzuje, ale oslobodzuje.

Pravidlo 80/20: Život nie je askéza

Nemusíš byť svätý 100 % času. Tajomstvo dlhodobého úspechu leží v rovnováhe. Ak 80 % tvojho týždňa tvorí kvalitné jedlo a pravidelný pohyb, zvyšných 20 % môžeš venovať oslave, obľúbenému jedlu alebo relaxu. Tento prístup odstráni pocit viny, ktorý zvyčajne vedie k totálnemu zlyhaniu.

Staň sa fanúšikom pohybu, nie jeho obeťou

Ak si si doteraz pohyb „odtrpel“, zmeň disciplínu. Nebaví ťa trenažér? Choď do lesa. Ak ťa nudí plávanie, skús bicykel, kolobežku, nordic walking. Pohyb ti musí prinášať radosť a endorfíny, nie depresiu. Pamätaj na Borisa Plintoviča a jeho postreh: "tí, čo ostanú, sú tí, ktorí v pohybe našli radosť, nie povinnosť."

3. Váha je len číslo, dôležitý je pocit

Prestaň sa vážiť každý deň. Tvoja hmotnosť kolíše podľa vody, soli či stresu. Sleduj radšej, ako ti sedí oblečenie, ako sa ti dýcha pri chôdzi do schodov a či si opäť doiahneš na tie povestné šnúrky na topánkach. To sú tvoje skutočné trofeje.

4. Reštart je proces, nie cieľová páska

Nadváha sa nevráti zo dňa na deň. Vracia sa nenápadne, po gramoch, cez drobné ústupky.

• Maj svoj „varovný systém“: Ak tvoja váha stúpne o viac ako 3 kilá nad tvoj cieľ, okamžite sa vráť k úlohám z 1. a 2. týždňa. Nečakaj, kým to bude 10 kg.
• Plánuj si víkendy: Práve voľné dni sú najväčším rizikom. Maj vždy pripravený plán na túru alebo výlet, aby si nepresedel sobotu pri chladničke.

5. Tvoje nové „JA“

Dnes už vieš, že cukor je droga a že tvoje telo potrebuje pohyb rovnako ako vzduch. Už nie si ten človek, ktorý hľadá výhovorky, prečo sa niečo nedá. Si človek, ktorý povie „DOSŤ“ a koná. Si inšpiráciou pre svoje okolie, aj keď si to možno ešte neuvedomuješ.

Tvoje úlohy pre život po Reštarte:

• Hýb sa denne: Aspoň 30 minút chôdze, aj keď je vonku škaredo.
• Voda je základ: Nikdy sa nevráť k sladeným nápojom.
• Počúvaj telo: Jedz, len keď si hladný, nie keď si smutný alebo v strese.
• Spoznávaj Slovensko: Naše hory sú tvoja najlepšia telocvičňa a psychoterapeut v jednom.

Zvíťazil si nad sebou samým. Teraz si to užívaj a nikdy sa neobzeraj späť!

Príspevok Reštart07 Udržateľnosť: Ako vyhrať boj s nadváhou natrvalo? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

„Malé Karpaty sú pohorie, ktoré máme rovno „pod oknom“. Tú najbližšiu časť máme poprechádzanú krížom – krážom, tohto roku sme sa však rozhodli bližšie spoznať aj tie vzdialenejšie zákutia týchto krásnych lesov. Napriek tomu, že najvyššie vrchy majú len niečo cez 700 m n. m., pohorie je bohaté na množstvo prírodných aj historických skvostov.

My sme sa vybrali za tými najznámejšími – najprv sme zdolali všetky značené malokarpatské 700-vky a k tomu sme pridali aj všetky zrúcaniny, ktoré sa v tejto oblasti zachovali. Spoznávali sme ich autenticky, v tempe našej rodiny a s deťmi v pätách.

💡 TIP PRE PLÁNOVANIE: Ak hľadáte technické detaily, mapy a kompletný zoznam dvanástich lokalít, pozrite si nášho nového 👉Sprievodcu hradmi a zrúcaninami v Malých Karpatoch.👈 V tomto článku nižšie vám zasa prinášame naše osobné rodinné postrehy, ako sme tieto výlety zvládli v praxi.“

Ako sme spoznávali malokarpatské hrady

Rada by som vám predstavila naše rodinné výstupy na zrúcaniny ukryté v Malých Karpatoch v poradí, v akom sme ich my, Cvikovci, s našimi dvoma deťmi postupne objavovali. Keďže Malé Karpaty nie sú veľkým pohorím, všetky ciele boli v zásade veľmi ľahko dostupné. Naše deti síce už nepatria k tým najmenším, som však presvedčená, že celú našu „Karpaty tour“ by bez väčších problémov zvládli aj menší turisti.

Pajštún

„Malokarpatské ciele sme začali plniť tými najbližšími. Voľba padla na Pajštún. Keďže sa neďaleko nachádza aj Dračí hrádok, rozhodli sme sa spojiť oba ciele do jedného výletu.

Hrad Pajštún sa týči nad obcou Borinka. Tento obranný hrad z 13. storočia definitívne zničili až napoleonské vojská na začiatku 19. storočia. Odvtedy je z neho ruina, ktorá je dnes obľúbeným cieľom nielen pre Bratislavčanov. Vďaka ľahkej dostupnosti je tu takmer vždy plno, no hradný areál je dostatočne rozsiahly na to, aby ste sa tu necítili obmedzovaní. Atmosféru dotvára niekoľko ohnísk, ktoré návštevníci naplno využívajú.

Cesta pod hradby Najjednoduchší prístup na Pajštún vedie priamo z Borinky, no využiť môžete aj trasu zo Stupavy či dlhší pochod z Lamača cez Marianku. My sme si však výlet naplánovali inak.

Z centra Borinky sme sa nevybrali najkratšou cestou, ale prešli sme až na koniec obce smerom na Medené Hámre. Po pár stovkách metrov sme nastúpili na lesnú cestu, ktorá nás bez problémov doviedla najskôr k Dračiemu hrádku.

Dračí hrádok

Dračí hrádok, niekedy nazývaný aj Hadí hrad, mal voľakedy funkciu kráľovského strážneho hradu. Dnes už z neho nezostalo takmer nič, viditeľná je iba časť múru osadenia vstupného mosta. Vďaka týmto podmienkam možno zhodnotiť, že Dračí hrádok je z nami navštívených malokarpatských zrúcanín v súčasnosti tá najmenšia a teda jej prehliadkou sme nezabili veľa času 🙂

Z Dračieho hrádku sme pokračovali ďalej po žltej turistickej značke až k rozcestníku „Pod Kozliskom“ a ďalej sme pokračovali až na hrad Pajštún.

Viac o našej ceste za prvými dvoma hradmi nájdete tu >

Plavecký hrad: Strážca Záhoria

„Ďalší z našich cieľov leží na záhoráckej strane Malých Karpát – priamo nad obcou Plavecké Podhradie. Práve odtiaľto vedie najjednoduchší výstup, hoci k hradu sa dá dostať aj inými cestami, napríklad z Plaveckého Mikuláša. Výlet si môžete predĺžiť aj o výstup na blízky vrch Vápenná.

Cesta z Podhradia je síce o niečo strmšia, ale nie je náročná a trvá približne 20 až 30 minút. Deti výšľap zvládnu bez problémov a odmenou im (a nielen im) bude nádherný výhľad na Záhorskú nížinu.

Plavecký hrad kedysi plnil najmä strážnu funkciu. Dnes je to pomerne dobre zachovaná zrúcanina a významná dominanta západnej časti pohoria. Je viditeľný už z diaľky a právom patrí medzi najobľúbenejšie turistické ciele v regióne.

Ako sme zvládli zimný výstup na Plavecký hrad sa môžete dočítať tu

Ostrý Kameň: Na streche Malých Karpát

Aj tento výlet sme absolvovali tak, že sme v ňom spojili dva ciele. Hoci to nebolo vopred plánované a išlo skôr o spontánne rozhodnutie... ale poďme pekne po poriadku.

Prvotným cieľom bol hrad Ostrý Kameň – najvyššie položená zrúcanina v Malých Karpatoch. Tomu zodpovedal aj výstup, ktorý bol zo všetkých našich hradných potuliek asi najnáročnejší. Netreba však zabúdať, že sme v Malých Karpatoch, takže žiadne 'zdrvujúce' stúpanie nečakajte.

Samozrejme, do kopca treba šliapať a chvíľami aj pomerne prudko, no hrad je stále dobre dostupný aj pre menších turistov. Odmenou za vynaloženú námahu je úchvatný výhľad na hrebeň pohoria a na vodnú nádrž Buková, ktorú máte priamo pod nohami.

Korlátko

My sme ho spojili s návštevou hradu Korlátka. Z Ostrého Kameňa na Korlátko sa dá prejsť aj peši, my sme však využili auto (až v aute sme totiž usúdili, že keď sme už tak blízko nášho ďalšieho cieľa, bola by škody nevyužiť to). Doviezli sme sa do Cerovej; cesta nás vyviedla až na parkovisko k samotnému hradu. Takže v tento deň sme navštívili dva pohraničné hrady postavené na ochranu tzv. Českej cesty a zároveň sme spojili dva úplne rozdielne ciele – prvý najťažšie dostupný a druhý (asi) najľahšie dostupný cieľ našej „Karpaty tour“. 🙂

Ak by ste chceli vedieť viac o našom výlete na Ostrý kameň a Korlátko, môžete si to prečítať tu

Biely Kameň: Prekvapenie nad vinohradmi

„Konečne sme zamierili aj na východnú stranu Malých Karpát. Vybrali sme sa na Biely Kameň, o ktorom sme netušili, že je od Svätého Jura skutočne len na skok.

Zaparkovali sme v centre mestečka a zostala som v úžase. Hoci som cez Jur prechádzala miliónkrát, až teraz sme objavili jeho čarovné uličky. Toto vinohradnícke mesto si skutočne zaslúži každú pochvalu a náš výlet sme (po návrate z lesa) zakončili presne tak, ako sa na Jur patrí – posedením pri skvelej káve a miestnom vínku.

Vyrážame na hrad Z centra sme sledovali značky, vošli do lesa, raz sme si vydýchli a... boli sme tam. Toľko k našej „turistike“. Ruiny sú ukryté v hustých korunách stromov, čo hradu dodáva tajomnú atmosféru, no kvôli pokročilému rozpadu múrov sme museli byť pri prieskume opatrní.

Chceli sme si trasu predĺžiť až na Biely Kríž, ale prietrž mračien rozhodla za nás. Premoknutí do nitky, ale vysmiati, sme sa vrátili do mesta. Bol to skôr milý relax než horský výkon, no pre rodiny s tými najmenšími deťmi je Biely Kameň absolútne ideálnym cieľom.

Hrad Branč: Osamelý strážca kopaníc

Za Brančom sme sa vybrali do typického kopaničiarskeho kraja. Hrad tróni na vysokom kopci nad obcou Podbranč a vďaka jeho bielej siluete ho vidíte už z diaľky.

Hoci sa dá zaparkovať takmer pod bránou, my sme auto nechali v dedine. Chceli sme si užiť aspoň krátku prechádzku okolo miestneho cintorína, ktorá nás doviedla až na vrchol. Stúpanie je krátke, no v ten deň bolo cez 30 stupňov, takže sme sa na hradby vyštverali poriadne zapotení.

Kruhový výhľad na svet Hrad je dnes pekne upravený a hoci z neho ostali len obvodové múry, pôsobí majestátne. Najväčším zážitkom je však ten úchvatný kruhový výhľad. Myjavskú pahorkatinu a okolité kopce máte ako na dlani.

Opäť sa tu nedá hovoriť o náročnej turistike, no ako rodinný výlet je Branč absolútna špička. Je to presne to miesto, kde vypustíte deti na lúku uprostred hradieb a len si užívate ten pokoj kopaničiarskeho kraja.

Katarínka

Hoci je prístup ku Katarínke nenáročný, v tomto prípade platí: za málo peňazí, veľa muziky. Atmosféra v okolí ruín je napriek výletníkom magická. Ak budete mať šťastie na otvorenú vežu, určite neváhajte a vystúpte hore. Tých pár strmých schodov za ten výhľad rozhodne stojí.

Najväčšie prekvapenie nás však čakalo hneď vedľa – Lesná železnička. Pôvodne slúžila priemyslu, dnes je to úžasná historická atrakcia. Mali sme šťastie, že vláčik práve premával, a tak sme sa ním všetci odviezli. Bol to ten typ nevšedného zážitku, pri ktorom sa dospelí usmievajú rovnako úprimne ako deti.

Katarínka je miesto, ktoré vás nabije energiou a deti zabaví tak, že na konci dňa budú v aute spokojne spať. 🙂

Určite odporúčam.   

Devín: Pešo cez bratislavskú džungľu

Hoci bývame v Lamači a Devín máme takmer pod nosom, vybrali sme si ho až ako finále nášho malokarpatského roka. Namiesto pohodlnej cesty autom či MHD sme sa rozhodli pre turistickú výzvu a vyrazili sme z domu po svojich.

Cesta cez Dúbravskú hlavicu nás poriadne prekvapila. Masa ľudí nás neomylne doviedla k novej rozhľadni na Devínskej Kobyle. Musím uznať, že hoci tam bolo tesno, architektúra veže aj výhľad sú naozaj pôsobivé. My sme však po chvíli s úľavou odbočili späť do lesa, smerom k nášmu pôvodnému cieľu.

Pohľad, ktorý sa neomrzí Najkrajší moment prišiel tesne pred cieľom. Keď sme na chvíľu opustili značený chodník a vystúpili na kopec nad cestou, naskytol sa nám čarokrásny pohľad: hrad Devín ako na dlani, majestátny Dunaj a pod ním tichá dedinka.

Devín síce nie je voľne prístupný ako ostatné zrúcaniny v našom zozname, no zaplatiť vstupné sa oplatí. Prechádzka touto historickou lokalitou nad sútokom dvoch riek má v sebe silu, ktorá vás prinúti na chvíľu sa zastaviť a vnímať dejiny strednej Európy. Je to skutočne dôstojná bodka za každou potulkou Malými Karpatmi.

Čachtický hrad

Toto je jeden z dvoch hrad z „Karpaty tour“, ktorý sme nezdolali v tomto prvom „covid“ roku. Návštevu Čachtického hradu sme už však absolvovali v rámci výzvy 7 kopcov 3 jazerá v zime 2018 a následne aj mimo výzvy v lete 2019. O tom, ako sme tento cieľ zabsolvovali, som už písala v samostatnom článku u Čachticiach.

V skratke však môžem zhrnúť, že aj návšteva Čachtického hradu je nenáročná a pre deti veľmi príjemná, či už v lete alebo zime.   

Dobrá Voda: Tajomstvo ukryté v lesoch

Dobrá Voda bola dlho naším posledným restom, no v jednu príjemnú májovú nedeľu sme sa konečne dočkali. Aj v tomto prípade ide skôr o príjemnú prechádzku než o náročný výstup, hoci zdatnejší turisti si ju môžu predĺžiť až k spomínanej Katarínke. My sme si však tentoraz dopriali skôr 'lenivý' rodinný režim.

Cez cintorín do histórie Naša prechádzka začala v centre obce. Cesta k hradu je vskutku netradičná – vedie priamo cez miestny cintorín, kde odpočíva aj básnik Ján Hollý. Krátko nato sme v lese natrafili aj na tiché ruiny starého židovského cintorína. Tieto zastavenia dodávajú výletu zvláštnu, pokojnú atmosféru.

Hrad, ktorý sa netýči, ale skrýva Dobrá Voda má svoje unikátne čaro v tom, že sa netýči na vysokom brale, ale je doslova vtiahnutá do lesa. Hoci ide o zrúcaninu, patrí k najrozsiahlejším v celých Malých Karpatoch. Keď sa pred vami zrazu spomedzi stromov vynoria mohutné veže a obvodové múry, máte pocit, že ste objavili stratený svet. Celá trasa trvá sotva dvadsať minút a je ideálna aj pre tých najmenších objaviteľov, ktorých bavia tajomné zákutia.

Rodinné výlety po hradoch a zrúcaninách

Týchto 11 lokalít patrí k malokarpatskej výletnej klasike, no pohorie v sebe ukrýva aj ďalšie, menej známe zvyšky hradieb, ktoré na svoje znovuobjavenie ešte len čakajú. Možno sa k nim raz vrátime ako skutoční objavitelia – stačí len dostať ten správny tip.

Malé Karpaty však nie sú len o ruinách. Ak máte chuť na zachovalú históriu, nájdete tu aj krásne hrady a zámky, ktoré trónia priamo v centrách našich miest a obcí. Ich návšteva nie je o turistike, ale o príjemných prechádzkach s deťmi, ktoré zvládne naozaj každý. Stačí len vyraziť!

Príspevok Ako sme spoznávali malokarpatské hrady s deťmi: Naše rodinné postrehy a tipy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sme sa s Johnym vybrali na sever, netušili sme, že nás Gdaňsk (Poľsko) takto pohltí. Baltik a Severné Poľsko nie je len o mori. Je to zmes stredovekej histórie, industriálnej moderny a miest, kde sa zastavil čas. Gdaňsk: kompletný sprievodca trojmestom (Gdaňsk, Sopot, Gdyňa) a divokým severom vám poradí, čo robiť v Gdaňsku a ako sa nezblázniť z parkovného.

Trojmestie: Tri svety v jednom

Každé z týchto miest má inú dušu. Gdaňsk je historický a hrdý, Sopot elegantný a Gdyňa drsne prístavná.

• Gdaňsk a jeho poklady: Srdcom je Staré mesto s ikonickým žeriavom Gdański Żuraw. Ak hľadáte jantár, Mariacka ulica je povinnosť. Pre modernú kultúru zamierte do dokov – priestory 100cznia a Elektryków sú miestom, kde Johnyho konzervatívne hodnoty narazili na acidový beat a street art. Neobíďte ani Múzeá Solidarity a II. svetovej vojny, sú to svetové unikáty.
• Sopot – kúpeľná pohoda: Sopot je miesto, kde sa chodí „ukázať“. Majú tu najdlhšie drevené molo v Európe (na ktoré sme my nakoniec nešli, lebo nás viac bavila atmosféra v uličkách).
• Gdynia – sny o mori: Ak milujete lode a vôňu nafty, prístav Gdynia vás dostane. Je to prístav s dušou dobrodružstva, kde kotvia legendárne lode ako Dar Pomorza.

Polostrov Hel: Na samý koniec Poľska

Ak chcete zažiť pocit, že ste na konci sveta, polostrov Hel (alebo po našom „peklo“) je to pravé miesto. Táto úzka kosa zeme sa tiahne do Baltu a ponúka bizarný úkaz: z jednej strany (záliv) je ticho a pokoj, z druhej (otvorené more) divoký vietor a vlny.

• Chalupy: Raj pre surferov a kempistov s dušou socialistickej rekreácie.
• Mesto Hel: Rybie bary, majáky a „parkovacie orgie“. My sme sa otočili na päte a zaparkovali o 300 metrov ďalej zadarmo – nenechajte sa nachytať na predražené celodenné parkoviská.
• Łeba a poľská Sahara: Ak máte radi piesok, duny v Słowińskom národnom parku pohlcujú lesy priamo pred vašimi očami.
• UFO v kukurici: Cestou z Helu sme v kukuričnom labyrinte našli lietajúci tanier a traktoristov s anténami. V Poľsku je skrátka možné všetko.

Praktické info na cestu

Doprava v Gdansku

Väčšina výletov začína na Gdaňsk letisko (Lech Wałęsa). Ak chcete byť pánmi svojho času, car rental Gdaňsk je najlepšia voľba, hoci do Sopotu či Gdyne sa v pohode dostanete aj prímestským vlakom (SKM). Na Hel dokonca premáva sezónny trajekt priamo z Gdaňska.

Ubytovanie a ceny

Ubytovanie Gdaňsk hľadajte podľa toho, čo preferujete. Staré mesto je drahšie a hlučnejšie, okrajové časti sú pokojnejšie. Celkovo sú ceny v Gdaňsku pre Slováka priaznivé, pozor si dajte len na turistické pasce v prístavoch a predražené „mimo sezónne“ parkoviská.

Počasie Gdansk

Počasie v Gdaňsku je vrtkavé ako Johnyho nálada pred rannou kávou. Baltický vietor vie byť ostrý aj počas slnečného dňa, takže „windstoperka“ je váš najlepší priateľ. Ideálny čas na návštevu je jar alebo skorá jeseň – menej ľudí, viac autenticity. Aktuálne počasie v Gdansku si pozrite tu.

Čo vidieť v okolí?

Ak máte auto, určite si urobte výlet na hrad Malbork. Je to najväčšia tehlová stavba na svete a zážitok, ktorý vás prenesie o pár storočí dozadu.

Tip na záver: Ak vás Gdaňsk: sprievodca trojmestom slobody a jantáru zaujal, nezabudnite si prečítať naše detailné reportáže z jednotlivých miest, ktoré nájdete v odkazoch v texte. Gdaňsk, Baltik a severné Poľsko nie sú len cieľom. Je to cesta!

Príspevok Gdaňsk: sprievodca trojmestom slobody a jantáru, čo vidieť? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tohtoročné medailobranie 7 kopcov 3 jazerá a Kardionápravníka 2025 malo svoje dve špecifiká. Bolo jubilejné - desiate a v tejto podobe aj posledné. Ako každý rok aj tento sme sa zišli v stodole Bufetu na Dobrom mieste. Je to ideálne miesto pre Bratislavčanov i cezpoľných, ľahko dosiahnuteľné vlakom, MHD, autom, bicyklom i pešo. V sobotu, na Mikuláša, sme sa stretli už desiaty krát. A ako každý rok sme si opäť vychutnali stretnutie 7 kopcov 3 jazerá a Kardionápravníka v plnej paráde.

Povestná Šusťova fazuľová bola doplnená o držkovú a kapustnicu, Paliho produkty z pálenice, Kolárovie grilážky a Mariine zákusky, čaj i varené víno nás rozohrievali už od neskorých večerných hodín.

Ďakujeme nšim partnerom: LIBERTY, SOREA, CBS a HOMEPOINT za podporu.

Mikuláš nemohol tradične chýbať 🙂

V novom šate a s novými tvárami

Po desiatich ročníkov mení turistická výzva 7 kopcov 3 jazerá svoju tvár. Doslovne. My, pôvodní organizátori, Petere s Natašou sme sa rozhodli odobrať sa do turistického dôchodku a odovzdať žezlo mladším. Náš nástupca Pavel Kristínek, ktorý roky organizuje výstupy s Paliho družinou nás presvedčil a podujal sa vo výzve pokračovať, A my veríme, že jej vdýchne nový a mladší vietor do plachiet a tešíme sa na ďalší ročník ako radoví účastníci výstupov.

Čo sa v 7 kopcov 3 jazerá mení

Základná zmena 11. ročníka spočíva v jeho dobrovoľnosti. Už žiadne registrácie, evidencie cieľov, diplomy ani ocenenia. Ak chcete zapojte sa,. Pridajte sa na výstup alebo zvládnite cieľ sami. Pochváľte sa v skupine 7 kopcov 3 jazerá, ktorá naďalej naplno funguje ako platforma na motiváciu negaučovať, stretká a spoločné výstupy. Budeme radi, ak sa stretneme na niektorom z kopcov a jazier. Ide predsa o spoznávanie krás Slovenska a zmysluplne, aktívne naplnený čas. Všetky podrobnosti o cieľoch a trasách nájdete aj naďalej na stránkach Restartnisa.

7 kopcov 3 jazerá 2025 v číslach

V ostatnom, desiatom ročníku turistickej výzvy sa celkovo zapojilo viac ako 623 účastníkov.

Hiking, turistika, cyklistika

• Všetkých desať cieľov splnilo 28 účastníkov
• Všetkých 11 cieľov, vrátane bonusového splnilo ďalších 32
• 5 a viac cieľov splnilo 162 účastníkov

Skvelé výkony, gratulujeme všetkým.

Ocenenia

Vecné ceny losovali opäť deti

Ďakujeme za vašu dlhoročnú podporu a účasť. Prežili sme spolu úžasné zážitky, výstupy, stretnutia a vznikli mnohé priateľstvá. Pokračujeme s Palim Kristínkom ďalej, v novom šate.

Ciele 2026

Tešíme sa na stretnutia na ďaších kopcoch a jazerách. Ak chcete s nami voľne pokračovať (bez registrácie, štartovného a evidencie) aj v ďalších ročníkoch, ciele na budúci rok si môžete pozrieť tu.

Príspevok Medailobranie 7 kopcov 3 jazerá a Kardionápravníka 2025 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.