Dolina sa utopila v šedej perine nízkej oblačnosti. Presne v takéto jesenné dni vieš, že dole ťa čaká len sychravá depresia, kým hore – nad tisíc metrov – svieti gýčové horské slnko a oblaky vyzerajú ako šľahačkové more. Decká si dohodli víkend u babky, takže plán bol jasný: naložiť drahú do našej vernej „Dračice“ a vyraziť na sever, prekročiť moravské hranice a pozrieť sa na inverziu pekne zvrchu. Lysá hora: Výstup na kráľovnú Morasko Sliezskych Beskýd.
Heslo dňa: Bezručovi na blízku, dotkneme sa obelisku.
Na Bumbálke nás privítal mladý český policajt, ktorý cez stiahnuté okienko nakukol dovnútra a s úsmevom sa spýtal, či niekoho nevezieme v kufri. „Do tohto kufra by sa nezmestil ani jazvec,“ odpovedám. „V to doufám,“ mávol rukou a pustil nás ďalej do beskydského kráľovstva.
Z Malenovíc cez „geniálnu“ skratku k Ivančene
Parkovisko pri hoteli Petra Bezruča v Malenoviciach praskalo vo švíkoch. Našli sme poslednú škáru po odchádzajúcom aute, nahodili batohy a okolo pol jedenástej vyrazili po zelenej značke.
Hneď v úvode som dostal „spásonosnú“ myšlienku: skrátiť si serpentínu priamo cez les. Bola to blbosť taká kolosálna, že popri nej je aj Eiffelovka len malá vežička. Mokré lístie, 45-stupňový sklon a terén ako v pralese. Po desiatich minútach fučania a šmýkania sme mali tepovku na maxime a nohy plné blata. Ponaučenie pre všetkých: držte sa značky po zelenej a modrej.
Keď sme sa konečne napojili na riadny chodník, dorazili sme k mochyle Ivančena.
🕯️ Príbeh mohyly Ivančena
Ivančena nie je len kopa kamenia. Je to pietne miesto a symbol slobody. V roku 1946 tu skauti postavili prvý drevený kríž na pamiatku piatich kamarátov popravených gestapom na sklonku vojny. Odvtedy každý okoloidúci priložil kameň.
Komunistickému režimu bola mohyla tŕňom v oku – v 80. rokoch ŠtB a bezpečáci kontrolovali turistom batohy a nútili ich kamene vyhadzovať do lesa. Ľudia ich však nosili tajne ďalej. Dnes je z toho monumentálna kamenná mohyla s kameňmi z celého sveta – od Mount Everestu až po drobné maľované kamienky od detí.
Hore k obelisku: Hladkanie plechu a vrcholový babylon
Z Ivančeny stúpanie prituhuje. Pod nami sa otvoril Malenovický kotol a pred nami sa z hmly vynoril červeno-biely stožiar vysielača.
Hlúpy nápad niekdajších staviteľov dláždiť chodník kameňmi položenými na hranu preverí každé koleno a členok. Drahá nahodila tempo a ušla mi dopredu. Na rázcestí Malchorka rozhodím paličkami a pýtam sa partie moravských turistiek, kadiaľ ísť: „Neviem, kade mi ušla žena.“ So smiechom ma posielajú po žltej.
O necelé dve hodiny stojíme na vrchole Lysej Hory (1 323 m n. m.).
Hore fúka ostrý vietor, no výhľad vyráža dych. Na jednej strane dymia komíny Vítkovíc a v diaľke sa rysuje Ostrava, na druhej strane sa na obzore dvíha celá Malá Fatra – nezameniteľný Kriváň, Veľký Choč s typickou bradavicou, Rozsutce a zub Kľaku. Dohľadnosť bola snáď 70 kilometrov.
Kult „Hladícího bodu“
Pri známom vrcholovom kamennom obelisku je plno. Všetci stoja v rade, aby si pohladili malú mosadznú tabuľku zapustenú v kameni. Je tak vyleštená tisíckami dlaní, že pôvodný nápis už nikto neprečíta. Kto sa nedotkol „hladícího bodu“, akoby na Lysej ani nebol.
(Bizarná perlička: Pohrebná služba z neďalekého Příbora sa volá tiež Obelisk – dúfajme, že väčšina návštevníkov hladí ten správny obelisk po vlastných nohách).
Chata Maraton, polievkový maratón a pestrý svet
Na obed sme zamierili k Bezručovej chate, no rad hladných turistov sa tiahol až von. Skúsili sme vedľajšiu chatu Maraton (pomenovanú po slávnom Emilovi Zátopkovi). Masa ľudí rovnaká, no hlad zvíťazil.
Po dvadsiatich minútach berieme trojuholníkovú tácku:
- Zelňačka: klasická kapustnica, neurazí, ale od pravej valašskej kyselice má kúsok ďalej.
- Kulajda: poctivá, kôpru až-až, hríbov poskromne, ale zahriala kráľovsky.
- Káva, makový koláč a orosený Radegast.
Sedieť na chate a sledovať osadenstvo je zážitok sám o sebe: vedľa seba sedia chlapíci z hnutia Hare Krišna, vysekaní bežci v kompresných podkolienkach, celá rodinka v tričkách „Fantastická štvorka“, bajkeri s blatovým pásom na chrbte aj partia Polynézanov. Lysá hora spája všetky svety.
Zostup cez Ondrášove diery a krčmu U Veličků
Dolu sme sa vydali po červenej značke. Cesta vedie okolo Ondrášových dier – systému puklinových pseudokrasových jaskýň, kde podľa legendy zbojník Ondráš schovával ulúpené poklady. Dnes tam majú prístup len netopiere a speleológovia s lanami.
Z červenej odbočujeme na žltú trasu a cez les schádzame k legendárnemu hostincu U Veličků – jednej z najstarších dochovaných drevených krčiem v Beskydoch (funguje nepretržite od roku 1825).
Objednávame Kofolu – je studená ako nebožtík v mrazáku a padne po strmom zostupe fantasticky. Vnútri je atmosféra, kde sa čas zastavil pred sto rokmi. Nič tu nemenia, aby podnik nestratil svoju drsnú dedinskú dušu. A vonku? Suchý záchod pekne rozdelený: dvere pre „chłopov“ a dvere pre „robky“.
Od Veličků už len zbehneme k Satinským vodopádom, kde hučí spenená horská riečka Satina v hlbokej skalnej tiesňave, a po lesnej asfaltke uzatvárame okruh späť pri aute v Malenoviciach.
🏃♂️ Bežecký a turistický kult: Keď je Lysá hora drogou
Na Lysú horu nechodíte len na výlet. Pre tisíce miestnych je to celoživotná posadnutosť:
- Klub LH365: Elitná komunita bláznov, ktorí vyjdú na vrchol každý jeden deň v roku. V snehu, víchrici, daždi či pri 30-stupňových horúčavách.
- LH24 (Extrémna 24-hodinovka): Zimný zimomriavkový závod, kde tí najlepší borci stihnú vybehnúť z Ostravice na vrchol a zbehnúť dole 13 až 14-krát za 24 hodín bez spánku v treskúcom mraze.
- Lysacup: Legendárny zimný etapový pohár v behu do vrchu.
🚴 Cyklistika a bežky na Lysej hore
Pre cyklistov (Cestný monument z Papežova)
Ak máte radi bolesť v nohách, Lysá hora ponúka najťažšie asfaltové stúpanie na Morave:
- Trasa: Krásná (Papežov) ➔ vrchol Lysá hora
- Parametre: Dĺžka 8,5 km, prevýšenie 600 m, priemerný sklon cez 8 %.
- Cesta je vyhradená len pre cyklistov, peších a lesnú správu (zákaz bežných áut). Povrch je kvalitný asfalt. Zjazd je za odmenu, ale bacha na peších turistov!
Pre bežkárov a skialpinistov
V zime sa z Ostravice a Krásnej stáva raj pre skialp a fitness bežkárov. Hore vedie populárna stopa cez Albínovo náměstí a Ivančenu. Vrcholové partie však často trpia silným vetrom a ľadovými platňami – bez mačiek či nesmekov v batohu v zime na Lysú ani nechoďte.
❓ Často kladené otázky (FAQ)
Malenovice (Hotel Petr Bezruč / Rajská bouda): Ideálne na okruh cez Ivančenu a návrat cez U Veličků.
Ostravice (pri stanici ČD alebo Sepetná): Klasický nástup po červenej značke s možnosťou prísť pohodlne vlakom.
Krásná (Papežov): Štart pre cyklistov a najpohodlnejší peší výstup po asfalte.
Áno, ale výhradne po asfaltovej ceste z Krásnej (Papežova). Všetky ostatné turistické chodníky (z Ostravice, Malenovíc) vedú cez balvany, korene a strmé kamenné schody, kde je kočík nepoužiteľný.
Áno, chodníky sú voľne prístupné. Majte psa na vôdzke (najmä v oblasti Malenovického kotla, kde je prírodná rezervácia) a vezmite mu dostatok vody – vo vyšších polohách nie sú studničky.
Lysá hora je najdaždivejším a najveternejším miestom Moravskosliezskych Beskýd (ročný úhrn zrážok presahuje 1 500 mm). Aj keď v doline svieti slnko, na vrchole môže byť teplota o 10 stupňov nižšia a fúkať silný nárazový vietor. Vždy pribaľte vetrovku a náhradnú vrstvu.
