Opäť sme raz vyrazili na cestu k susedom na Moravu, konkrétne smerom na Jeseníky. Cesta z Bratislavy bola celkom dlhá, no rozhodne nebola nudná. Veď nám hneď po ceste ponúkla jedno malé, absolútne neplánované dobrodružstvo! Keď sme vyrážali z domu, nemali sme ani tušenia, že Železničný skanzen Lupěné existuje.

Niekde za Olomoucom, tesne pri meste Zábřeh na Moravě, sa však pred nami zrazu objavila hnedá turistická tabuľa. Nenápadná, no presne taká, ktorá dokáže v sekunde zmeniť pôvodný plán cesty.

A keďže s nami v aute sedel aj jeden skalný železničiarsky fanatik, nebolo o čom diskutovať. Zbehli sme z hlavného ťahu a po miestnych lokálkach sme sa nechali naviesť ďalšími šípkami až do malebnej obce Lupěné.

Keď sa cyklotrasa stane múzeom pod holým nebom

Zaparkovali sme hneď na začiatku dediny a ďalej pokračovali poctivo po vlastných. Hladká asfaltová cesta pre cyklistov a peších tu verne kopíruje staré železničné koľajnice. Tie nás postupne priviedli k mieste, o ktorom sme ešte pred hodinou vôbec netušili, že existuje.

Skanzen v Lupěnom totiž nie je tradičným múzeom s plotom a pokladňou. Jeho celou expozíciou je vlastne špičková cyklotrasa, vytvorená priamo na násype bývalej hlavnej železničnej trate medzi Lupěným a Hněvkovem u Zábřehu.

Hneď na jej začiatku nás privítal najväčší trhák – nablýskaná parná lokomotíva radu 317 z roku 1950.

Veľkým plusom je, že mašinu si môžete obzrieť a preskúmať aj zvnútra z kabíny rušňovodiča. My sme si ju, samozrejme, prezreli naozaj dopodrobna. Veď keď už máte v aute železničiarskeho nadšenca, bola by obrovská škoda nevypočuť si odborný výklad o každej páke a ventile!

💡 Užitočné fakty: cyklotrasa Lupěné

• Parametre trasy: Dĺžka unikátneho úseku po bývalom zvršku trate je cca 2,5 km (tam a späť ideálne 5 km). Povrch tvoria špičkový hladký asfalt – ideálny pre bicykle, kolobežky aj kolieskové korčule.
• Náučný chodník: Súčasťou cesty je naučný chodník s názvom „Na opuštěném tělese dráhy“, ktorý informuje o histórii trate, technických pamiatkach aj miestnej faune a flóre.
• Historické mosty z roku 1902: Trasa prechádza cez tri pôvodné oceľové železničné mosty z roku 1902, staré strážne domčeky a kamenné kilometerníky.
• Železničný tunel: Na konci cyklotrasy pri Hněvkove sa nachádza pôvodný železničný tunel dlhý 82 metrov.

Mechanické závorové páky a tri historické mosty

Nasadili sme tempo a vybrali sa ďalej po cykloceste za ďalšími exponátmi tejto netradičnej železničnej expozície.

Počas prechádzky objavíte historické mechanické závory, staré semafory či rôzne typy traťových návestidiel. Všetky tieto unikátne exponáty sem putovali zo zrušených železničných staníc alebo z neďalekého železničného depa. Každý z nich vkusne pripomína časy, keď tadeto namiesto cinkajúcich cyklistov a rodín na korčuliach premávali ťažké nákladné a osobné vlaky.

Celá trasa má približne 2,5 kilometra a vedie po autentickom násype opustenej trate. Cestou prekonáva tri oceľové železničné mosty z roku 1902, míňa romantické kamenné strážne domčeky a pôvodné kamenné míľniky.

Na takýchto miestach sa mi neskutočne páči práve to, že minulosť nezostala zakliata niekde za studeným sklom múzea. Človek po nej doslova kráča. Po tom istom kamennom zvršku, kde kedysi duneli oceľové kolesá vlakov, dnes svištia bicykle, kolieskové korčule a prechádzajú sa zvedaví turisti.

Cyklotrasa Lupěné Hněvkov: tunel si nechávame ako dôvod na návrat

Trasa skanzenu je na svojom konci v Hněvkove zakončená skutočnou lahôdkou – pôvodným železničným tunelom.

Ibaže... k nemu sme sa pri tejto prvej návšteve už nedostali.

Pre cyklistu alebo korčuliara je 2,5 kilometra otázkou pár minút. Pre pešieho turistu sa však priama asfaltová trasa tam a späť môže po čase zdať trochu jednotvárna. A tak sme približne v polovici našu malú železničnú výpravu otočili a pomalým tempom sa vrátili späť k parnej lokomotíve.

Tunel teda zostal nepreskúmaný na inokedy. A viete čo? Je to vlastne úplne skvelé! Aspoň máme perfektný dôvod sa sem pri najbližšej ceste na Moravu opäť vrátiť.

Výlety Jeseníky Morava

Keď sa nabudúce vyberieme smerom na Jeseníky, do kufra auta určite pribalíme aj bicykle alebo kolieskové korčule – korčuliarov sme tu totiž stretli naozaj neúrekom. A tentoraz si celú trasu cez mosty až do tunela prejdeme celú!

Niektoré miesta človek objaví úplnou náhodou. A potom má ten správny pocit, že by bola obrovská škoda nechať ich len tak za sebou. Železničný skanzen Lupěné si tak s radosťou pripisujeme na náš zoznam obľúbených moravských zastávok!

Príspevok Železničný skanzen Lupěné: Cyklotrasa, para a neplánované moravské dobrodružstvo zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bingen wine ride. Víno a cyklistika. Tieto dve záľuby k sebe patria rovnako prirodzene ako kvalitný reťazový olej a dobre nastavené prehadzovačky. Po tom, čo sme s rodinou prebicyklovali rakúske Neusiedler See, čarovné Wachau či nemecké údolia riek Mosel, Inn a Sára, sme nepredpokladali, že by nás Porýnie mohlo ešte niečím zásadným zaskočiť. Vinársky región na brehu Rýna Bingen am Rhein nás dlho lákal.

A potom prišlo pozvanie do vinárskeho srdca Rýna, neďaleko Frankfurtu a Wiesbadenu. Výsledok? Bingen Wine Ride. Tak sme pomenovali zážitkový cyklistický raj, na ktorý len tak nezabudneme.

Bingen am Rhein: Keltská história, myšia veža a mystika

Centrom celého regionu je mesto Bingen am Rhein v spolkovej krajine Porýnie-Falc. Pôvodný keltský názov osady bol Bingium, čo v preklade znamená niečo ako „diera v skalách“. Práve tu sa nachádza slávne úžina Binger Loch – nebezpečné skalnaté miesto na rieke, kde v minulosti museli lodníci prekladať tovar na menšie plavidlá.

Bingen bol už v staroveku dôležitým uzlom. Začínala tu Via Ausonia, rímska vojenská cesta spájajúca Rýn s Trierom. Mesto sa preslávilo aj legendou o Myšej veži (Binger Mäuseturm) stojacej na ostrovčeku v rieke, v ktorej vraj lakomého biskupa Hatta z Mainzu za trest zaživa zjedli myši.

Bingen je navyše rodiskom svätej Hildegardy von Bingen – stredovekej mystičky, abatiše, lekárky a výnimočnej hudobnej skladateľky, ktorej podmanivú stredovekú hudbu absolútne milujem.

🗺️ Hranice teritória Bingen Wine Ride

• Západná hranica: Historické mestečko Bacharach s hradom Stahleck (miesto, ktoré nesmiete za žiadnych okolností obísť).
• Východná hranica: Kaštieľ a mestečko Johannisberg s prívozom v neďalekom Winkeli a svetoznámym rizlingom.
• Južné centrum: Mesto Bingen am Rhein na sútoku Nahe a Rýna.
• Charakter krajiny: Údolie Rýna je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO. Steny kaňonu sa prudko dvíhajú priamo od rieky a ukrývajú stovky kilometrov cestičiek medzi vinohradmi aj v hlbokých lesoch.

Náš základný tábor u motorkára Klausa: Kopečky vs. rovinka

Ako experti na ekonomické a autentické cestovanie sme si ubytovanie vyhľadali cez AirBnB v malej dedinke Oberheimbach, ležiacej asi dva kilometre od samotnej rieky. Našli sme skvelý rodinný apartmán za výbornú cenu.

Náš domáci Klaus bol kapitola sama o sebe. Pán v rokoch, telom aj dušou veteránsky motorkár, ktorý si stroje sám montuje v garáži. Od prvej minúty sme si padli do oka.

V tíme sme mali odlišné stratégie. Syn Peter Jr. sníval o pohodovom rovinatom bicyklovaní popri rieke s častými koštovkami vína. Ja ako senior som naopak pokukoval po okolitých kopcoch. Asfaltové cestičky zarezané do strmých vinohradov budili rešpekt už od pohľadu. A hneď za vinicami sa navyše rozprestieral hustý, voňavý les pretkaný sieťou poctivých cyklotrás.

Výšľap nad Bacharach: Hrad Stahleck a stredoveká Wernerkapelle

Kopečky vyhrali na plnej čiare. Zvolili sme smer na Bacharach. Až večer po dojazde mi dopplo, odkiaľ mi bol tento názov taký povedomý – miestnu nedostavanú gotickú katedrálu Wernerkapelle poznam z desiatok obrazov starých stredovekých majstrov!

Naše ubytovanie ležalo v polovici kopca, čo slúžilo ako optimistický argument, že to hore nebude ďaleko. Nebola to pravda. Nastúpali sme ďalších 350 výškových metrov, kým sme sa dostali na samotný hrebeň.

No tie výhľady! Ten neskutočný pokoj a atmosféra. Presne pre tieto momenty v sedle má význam žiť.

Zvolili sme nádherný hrebeňový trail. Po 15 kilometroch jazdy po hrebeni sa pred nami otvoril úchvatný pohľad na hrad Stahleck, týčiaci sa priamo nad Bacharachom. Hradov je tu mimochodom neúrekom – v stredoveku slúžili ako strážne pevnosti na ochranu viníc. Víno bolo strategickou surovinou, o ktorú sa viedli reálne vojny. Kto by nechcel chlastať.

Bacharach patrí do svetového dedičstva UNESCO. Prvé zmienky pochádzajú z 11. storočia a v roku 1314 tu korunovali nemeckého kráľa Ľudovíta Bavorského. Mesto bolo historicky najdôležitejším prekládkovým uzlom obchodu s vínom. Práve tu sa víno prekladalo z malých lodí z obávaného Binger Lochu na veľké obchodné plavidlá. Odtiaľ pochádza aj slávne označenie vína „Bacharacher“.

🚲 Ako si užívať cyklotrasy nad Rýnom

• Pre pohodárov a rodiny (Pobrežná cyklotrasa): Hlavná asfaltová cyklotrasa vedie po oboch brehoch Rýna. Je dokonale rovná a plynulá. Treba však počítať s väčším počtom rekreačných cyklistov a elektrobicyklov.
• Pre vrchárov a cestárov (Vinohradnícke asfaltky): Cesty obsluhujúce vinohrady sú vyasfaltované, no ponúkajú brutálne stúpania so sklonom často cez 16%. Keďže sú ľudia pohodlní, hore nestretnete okrem nás ani nohu.
• Pre MTB a gravel (Lesné hrebene): Hrebene nad vinicami ukrývajú stovky kilometrov značených poľných a lesných ciest. Všetko je perfektne prepojené a prehľadne označené.

Zážitkový rituál: Piknik s výhľadom za milión

Ak zakážete cyklistovi kopečky, je to ako odoprieť fajčiarovi cigaretu. V úseku medzi mestami Rüdesheim, Lorch a Bacharach na rovinu naozaj nie je najmenší dôvod. Steny údolia sa dvíhajú prudko do výšky a vy nemáte problém na pár kilometroch nastúpať stovky výškových metrov.

Po každom takomto výšľape sme si dopriali náš rodinný zážitkový rituál. Výbava je jednoduchá: malý batoh, bageta, poctivá šunka, lokálne syry, fľaška chladeného rizlingu, ovocie, vývrtka a dva sklenené poháre.

Otvoriť si fľašku s výhľadom na meandrujúci Rýn, kde pod vami ticho plávajú výletné lode, je tá najlepšia odmena za spotený dres. Ticho, pokoj a panoráma vám dobijú batérie lepšie než akýkoľvek ionťák.

Logistika na Rýne: Kompy, železnica a nemecká dokonalosť

Rieka Rýn je tepnou celého regiónu. Nákladné aj výletné lode tu pulzujú v plnom nasadení. Po oboch stranách rieky vedie mimoriadne rýchla, čistá a presná železnica, v ktorej bez problémov prepravíte bicykle.

Zaujímavosťou je, že jediný pevný most v širšom okolí – slávny Hindenburgov most pri Rüdesheime – bol počas druhej svetovej vojny zbombardovaný a dodnes sa zachoval len ako memento. Spojenie medzi brehmi tak zabezpečujú prevozné kompy (Fähre).

Otestovali sme hneď tri prepojenia:

• Niederheimbach – Lorch,
• Bingen – Rüdesheim a
• Winkel – Ingelheim.

Kompy premávajú často a presne. Oplatí sa kúpiť si obojsmerný lístok, ktorý platí počas celého dňa na ktorejkoľvek z nich. Popri rieke nájdete množstvo dobre vybavených kempov, kde sa dá za hubičku najesť i ubytovať.

Počas celej cesty ma fascinovala neskutočná čistota a systém. Všade kvety, nikde žiadne odpadky. Na vlastné oči som videl, ako miestny starší pán zdvihol po turistoch odhodenú plechovku a odniesol ju do koša. Všetko tu funguje, má svoj systém a každý ho podvedome dodržiava.

Degustačné pravidlo: Vypustite supermarkety, hľadajte vinárov

Ak ide o víno, odporúčam kompletne ignorovať bežné obchody a supermarkety. Degustovať treba priamo u lokálnych vinárov.

Jedno z najlepších vín zájazdu (Eisenbach-Korn, ktoré získalo occlusion na prestížnej AWC Vienna) sme objavili úplne náhodou priamo v našej zapadnutej dedinke Oberheimbach. Ich rizling bol ľahký, iskrivý, svieži a minerálny. Chuťou pripomínal najlepšie kúsky z rakúskeho Wachau, no cena bola neporovnateľne príjemnejšia – najmä preto, že vinárstvo ležalo mimo hlavnej turistickej magistrály.

Ak ste však fajnšmekri, musíte navštíviť Schloss Johannisberg. Práve tu sa zrodil kultový Riesling Trocken, ktorý je považovaný za absolútny vrchol Porýnia. Je to miesto s neopísateľným géniom loci. Za pohárik si síce priplatíte, ale každý jeden dúšok stojí za to!

🍷Top 7 vinárstiev v Bingen am Rhein

1. Schloss Johannisberg (Johannisberg / Geisenheim) Svätý grál Porýnia. Historická kolíska odrody Riesling. Ich prívlastkové vína (Spätlese, Auslese) patria k svetovým legendám. Areál kaštieľa ponúka nezabudnuteľnú degustáciu s výhľadom.
2. Weingut Ratzenberger (Bacharach) Kráľ strmých svahov. Rodinné vinárstvo z Bacharachu špecializujúce sa na minerálne, suché rizlingy zo strmých bridlicových viníc (známa trať Bacharacher Posten). Ich šumivé sektové vína vyrobené tradičnou metódou sú svetové.
3. Weingut Bischel (Bingen am Rhein) Moderná špička priamo v Bingene. Bratia Christian a Matthias Runkelovci vytvorili z rodinného vinárstva v Bingene svetovú značku. Ich rizlingy z viníc Scharlachberg a Hackenheim pravidelne zbierajú 95+ bodov v medzinárodných rebríčkoch.
4. Weingut Theresa Breuer / Georg Breuer (Rüdesheim am Rhein) Ikona pravého brehu. Theresa Breuer patrí k najuznávanejším vinárkam v Nemecku. Ich vlajkové rizlingy z viníc Rüdesheimer Berg Schlossberg a Nonnenberg sú minerálne, elegantné a stvorené na dlhé zrenie.
5. Weingut Knyphausen (Erbach / Kiedrich) Aristokratická tradícia. Vinárstvo s históriou siahajúcou do roku 1818. Známe svojimi sviežimi, minerálnymi rizlingami a Pinot Noir z vyhlásenej vinice Erbacher Marcobrunn.
6. Weingut Eisenbach-Korn (Oberheimbach) Náš tajný rodinný favorit! Menšie, poctivé rodinné vinárstvo skryté v údolí Oberheimbachu. Ich ľahké, iskrivé a minerálne rizlingy získali ocenenia na *AWC Vienna*, no ceny si stále držia na mimoriadne priateľskej úrovni pre cyklistov.
7. Weingut Toni Jost – Hahnenhof (Bacharach) Špecialista na bridlicové vína. Vinárstvo s 300-ročnou tradíciou vyrába legendárny rizling z vinice Bacharacher Hahn, ktorá sa vyznačuje výraznou mineralitou, tónmi marhúľ a dlhou dochuťou.

Niederwald kontra Paulaner pasca

Tropické letné tridsaťštvorky dokážu cyklistu postaviť pred ťažké morálne dilemy. Z mestečka Rüdesheim vedie k monumentálnemu pamätníku Niederwald vyhliadková lanovka prekonávajúca strmé vinohrady.

Pre každého hrdého hobby cyklistu je však psou povinnosťou zakončiť deň poctivým výšľapom v pedáloch s prevýšením cez 300 metrov.

Mne však tento športový cieľ brutálne prekazila záhradná piváreň Paulaner. Šľapať vyčerpaný a dehydrovaný v pekelnej horúčave do 15-percentnej stojky je koniec koncov totálna zdravotná nezodpovednosť, no nie? Keď som uvidel, ako pán čašník točí orosené, chladené mníchovské kvasinkové pivo, Paulaner vyhral K.O. systémom. A nemal som ani najmenšie výčitky svedomia!

Slovo na záver: Bingen am Rhein nás čaká znova

Dolina Rýna je unikátny mix histórie, stredovekých hradov (Rheinstein, Sooneck, Ehrenfels, Stahleck), špičkovej cyklistickej infraštruktúry a fantastického vína.

Toto miesto sme určite nenavštívili naposledy. Ak milujete bicykel, dobré jedlo, kopce a víno, mám pre vás jednoznačnú radu: zaraďte Bingen am Rhein do svojich cestovateľských plánov. Takýchto rozprávkových cyklistických lokácií v Európe naozaj veľa nenájdete!

Cestou späť sme ešte objavili navyše historický Bamberg.

GPS Trasy

• Bacharach - Bingen - Oberheimbach
• Bingen - Johannisberg

Príspevok Bingen am Rhein: Zážitkový cykloraj, strmé kopečky a najlepší rizling nad Rýnom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sme balili bicykle po cyklopotulkách po vinárskom kraji Bingen am Rhein, padol bláznivý nápad: „Dáme si ešte krátku zastávku v Bambergu! Hodinka-dve v sedle a neoľutujete,“ povedal domáci.“ A bola to čistá pravda. Keď sa k tomu pridala informácia, že len o kúsok ďalej leží slávny Bayreuth, kde od roku 1876 organuzujú ikonické operné slávnosti Richarda Wagnera (Bayreuther Festspiele) – bolo rozhodnuté. Poldeň Bamberg na bicykli musel byť.

Bamberg na bicykli

Bamberg (staronemecky Babenberg) leží v úrodnom údolí medzi dvoma ramenami rieky Regnitz v Bavorsku. Miestni ho hrdo volajú Franský Rím, pretože sa rovnako ako ten taliansky rozprestiera na siedmich kopcoch.

Obísť ho na bicykli vôbec nie je problém. Najväčší problém je odolať sladkostiam v historických cukrárňach a obísť bez povšimnutia miestne pivovary!

🎭Malé Benátky a radnica priamo na rieke

Naša cyklistická exkurzia sa začala v historickej meštianskej časti (Bürgerstadt). Domy sú tu natlačené jeden na druhý a mesto je prepletené sieťou úzkych kľukatých uličiek. Na brehoch rieky Regnitz sa týčia očarujúce domčeky, v ktorých kedysi bývali rybári. Tejto štvrti nikto nepovie inak ako Malé Benátky (Klein Venedig).

Bamberg sa však pyšní svetovou raritou. Takúú nikde inde v Európe neuvidíte: Alte Rathaus (Stará radnica) stojí doslova v strede rieky na umelom ostrove a moste!

🍺Čo v bedekroch o Bambergu nenájdete

⛪Biskupská časť: Bamberský jazdec a barokový luxus

Prešli sme cez most okolo zámku Geyerswörth a vyšliapli do pedálov smerom do biskupskej štvrte (Bischofsstadt). Tu sa atmosféra okamžite mení. Namiesto tesných meštianskych uličiek sa pred nami otvorili monumentálne priestranstvá.

Dominantou mesta je Bamberská katedrála. Postavili ju v románsko-gotickom štýle so štyrmi štíhlymi vežami. Je to už tretí chrám z rokov 1211–1237, keďže prvé dva vyhoreli. Vo vnútri ukrýva spomínanú svetoznámu sochu Bamberského jazdca – ideál stredovekého rytiera v životnej veľkosti.

Priamo naproti Starému kniežaciemu dvoru (Alte Hofhaltung) zo 16. storočia dala cirkev na prelome 17. a 18. storočia postaviť nádhernú barokovú Novú rezidenciu (Neue Residenz). Dnes v jej reprezentatívnych priestoroch sídli štátna galéria starých majstrov.

Rozprávkový zážitok dotvára najmä jej ružová záhrada (Rosengarten). Zažijete z nej neskutočný výhľad na strechy celého mesta.

Krátka zastávka, na ktorú sa nezabúda

Aj keď naša návšteva Bambergu trvala len pár hodín, opäť sa potvrdilo, že najlepšie zážitky na cestách bývajú tie neplánované. Prebehnúť Bamberg na bicykli cez dláždené mosty, dať si kávičku s koláčom na námestí a spláchnuť to lokálnym dymovým pivom Rauchbier je presne ten typ spomienky, ktorá vám ostane v hlave naozaj dlho.

Ak budete mať niekedy cestu okolo severného Bavorska, bicykle z nosiča rozhodne neskladajte. Bamberg za tú krátku zachádzku stojí každým jedným šliapnutím do pedálov!

Príspevok Bamberg na bicykli: Franský Rím, dymové pivo a radnica postavená na vode zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Moravskosliezske Beskydy majú zvláštnu mágiu. Stačí prejsť hranicu cez Makov alebo Bumbálku, nechať za chrbtom slovenskú diaľnicu a svet okolo zrazu zmení rytmus. Kopce tu nie sú také skalnaté a drsné ako Vysoké Tatry, ale nenechajte sa oklamať ich oblými chrbtami – keď si na nich naložíte dvadsať kilometrov v nohách alebo tridsať na bajku, pľúca vám to pripomenú veľmi rýchlo.

Beskydy sú o vôni čučoriedok, horkom Radegaste z pípy, strmých zvážniciach, dreveniciach rozosiatych po grúňoch a výhľadoch, ktoré za jasného dňa pošlú pozdrav až na Malú Fatru či Roháče.

Tento článok slúži ako hlavný rozcestník a brána do regiónu. Prevedieme vás tromi spôsobmi, ako si Beskydy užiť naplno – pešo, na bicykli aj v zime na bežkách – a predstavíme 7 kultových lokalít, z ktorých sa môžete prekliknúť priamo na detailné reportáže a overené trasy.

🧭 Ako si užiť Moravskosliezske Beskydy: 3 outdoorové svety

🥾 1. Hrebeňovky a pešia turistika

Beskydské chodníky majú unikátny charakter. Spájajú hlboké jedľovo-bukové lesy, drevenú architektúru a panoramatické lúky:

• Kultové vrcholy: Legendárny výstup na Kráľovnú Beskýd – Lysú horu, alebo mystický hrebeň z Pustevien na Radhošť.
• Tiché zákutia: Masív Smrku, divoká Kněhyně či poetické chodníky okolo Soláňa.
• Pre koho: Pre každého – od rodín s kočíkmi po spevnených cestách až po hltačov výškových metrov, čo naháňajú východy slnka.

🚴 2. Cyklistika, gravel a cesta

Beskydy sú pre cyklistov rajom dvoch tvárí:

• Pohodové roviny bez áut: Fenomenálna Cyklostezka Bečva ponúka tridsať kilometrov bezpečného asfaltu popri rieke, kde sa veziete s vetrom v chrbte a zastávkou na frgál v každej dedine.
• Kopce a horské stojky: Asfaltové výjazdy na Pustevny, Soláň a Bumbálku pre cesťáky preveria. Zvážnice v Podolánkach pod Smrkom, hrebeňové traily zo Soláňa na Vsacký Cáb a cestný monument z Papežova na Lysú horu dodajú adrenalín. K tomu plus stovky kilometrov lesných ciest a trailov okolo Čeladnej pre gravel a MTB.

⛷️ 3. Zimná stopa na bežkách

Keď na Valašsku napadne sneh na scénu nastupuje Beskydská magistrála:

• Výborne upravované stopy na hrebeni Pustevny – Martiňák, okolo Soláňa či bežecké okruhy v podhorí Čeladnej.
• Žiadny hluk vlekov, len vŕzganie snehu pod lyžami a teplá kyselica na horskej chate.

📍 7 tvárí Beskýd: Kde začať a kam vyraziť?

Každé z týchto miest má vlastné genius loci a vlastný príbeh. Vyberte si svoj cieľ a prečítajte si detailné reportáže z jednotlivých kútov Moravskosliezskych Beskýd:

👑Lysá hora – Kráľovná Beskýd a ranných inverzií

Najvyšší vrchol (1323 m n. m.), kultový obelisk a pohľad na celú panorámu Karpát.

Lysá hora nie je len obyčajný kopec – je to miestne náboženstvo. Bezručove výplazy, bežci naháňajúci osobný rekord v stúpaní z Ostravice a turisti čakajúci na chate Maraton na kulajdu a pivo. Výstup z Malenovíc okolo mohyly Ivančena alebo cez Satinské vodopády a krčmu U Veličků patrí k povinnej výbave každého outdooráka. Súčasťou článku je aj pohľad na extrémne preteky LH24, komunitu LH365 a najťažšie cyklistické stúpanie na Morave z Papežova.

👉 Detailná reportáž s trasami z Ostravice, Malenovíc aj Krásnej.

🏛️Pustevny a Radhošť: Mýtická hrebeňovka a Jurkovičov sen

Architektonický unikát Dušana Jurkoviča, Valašská stezka v oblakoch a davy, ktoré sa dajú ľahko obísť.

Farebné drevené chaty Libušín a Maměnka pôsobia ako z rozprávky. Hoci sú Pustevny turistickým magnetom, stačí obuť bežky smerom na Martiňák alebo nasadnúť na bike a za prvou zákrutou nájdete pokojné horské zvážnice s výhľadom do celého kraja.

👉 Ako si užiť Pustevny bez davov + najlepšie trasy na bike a bežky

🎨Soláň – Valašský Olymp a vrch umelcov

Pokojnejšia sestra Pustevien, kde sa stretáva umenie, drevorezba a panorámy.

Sedlo Soláň (861 m n. m.) je centrom maliarov a rezbárov. Nájdete tu ikonickú Zvonicu, náučný chodník s drevenými plastikami a fantastickú bežkársku či cyklistickú hrebeňovku vedúcu až na Bumbálku alebo Vsacký Cáb. Doplnené o návštevu Velkých Karlovíc – rozprávkového údolia dreveníc, kde sa natáčal seriálový Protějov.

👉 Výstup na Soláň z Velkých Karlovíc a Hutiska + tipy na MTB traily

🚴Cyklostezka Bečva – Kráľovná pohody pozdĺž rieky

Viac ako 30 kilometrov po bezpečnom asfalte bez áut pozdĺž Rožnovskej a Vsetínskej Bečvy.

Ak hľadáte dokonalý rodinný cyklovýlet, začnite pri priehrade v Hornej Bečve a pustite sa dolu prúdom cez Prostřední a Dolní Bečvu až do Rožnova. Cesta mierne klesá, vedie cez lesy a lúky a je posiata odpočívadlami a lokálnymi bufetmi.

👉 Cyklostezka Bečva – tipy na jednodňové aj víkendové okruhy.

🍺Rožnov pod Radhoštěm – Srdce regiónu, skanzen a pivovar

Kultúrne a gastronomické zázemie pod kopcami.

Rožnov je ideálnou základňou. Valašské múzeum v prírode (Drevené mestečko a Valašská dedina) vám ukáže, ako sa tu žilo kedysi, Jurkovičova rozhľadňa ponúkne výhľad na mesto a v miestnom pivovare načerpáte energiu na ďalšie horské dni. Praktický sprievodca kultúrou, pravými valašskými frgálmi a rodinným oddychom.

👉 Víkend v Rožnove – skanzen, rozhľadňa a ako sa nestratiť v pivovare.

🌲Čeladná & Podolánky – Oáza pokoja v tieni Smrku

Keď v doline nie je sneh na bežky, prichádza na rad MTB jazdenie po zľadovatených zvážniciach pod Smrkom, wellness v rehabilitačnom centre a debaty s bežcami z LH365.

Zelené údolia, golfové rezorty v prírode a divoké nástupy na najťažšie vrcholy. Čeladná spája moderný wellness a luxusný pokoj podhorských rezortov s drsnou beskydskou divočinou. Odtiaľto vedú najlepšie zvážnice do hlbokých dolín Podolánok a strmý výstup na druhý najvyšší vrchol Beskýd – Smrk (1 276 m n. m.).

👉 Čeladná na dvoch kolesách a túra na divoký Smrk.

💡 Praktické tipy Moravskosliezske Beskydy

Príspevok Moravskosliezske Beskydy: Kde končí asfalt a začína mentálny reštart zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Skôr než skúsení a ostrieľaní bežkári sme vždy boli skôr nadšení nadšenci. A tak nás raz osud a vidina zimnej idylky zaviali na „tú druhú“, severnú stranu Pustevien a Radhošťa – priamo do rehabilitačného strediska Čeladná.

Miestne prospekty a chýry sľubovali desiatky kilometrov pravidelne upravovaných bežkárskych trás po rovinatých lúkach v tieni masívu Smrku. Realita v doline? Hardly no snow. Suché lúky, zelená tráva a snehu tak na prekrytie, na pol palca.

Našťastie platí staré pravidlo: Optimista je ten, kto verí v snehovú kalamitu. Pesimista (alebo skúsený realista) je ten, kto si do kufra auta pribalí aj horský bicykel. A presne tento bicykel mi zachránil celý predĺžený víkend.

🚵‍♂️ Ľadové zvážnice pod Smrkom: Adrenalín, na ktorý nezabudneš

Čo sme zameškali v bielej stope na bežkách, to sme okamžite dohnali pešími túrami po okolí a zimným jazdením na horskom bicykli.

Vytiahol som bike a vyrazil do hlbokých lesných dolín smerom na Podolánky a bočné zvážnice zarezávajúce sa pod Smrk (1 276 m n. m.) a Kněhyni. Kým v dedine bolo sucho, o dvesto výškových metrov vyššie začínalo to pravé zimné peklo:

• Asfalt vystriedal ujazdený sneh a stvrdnuté ľadové platne.
• Každá zákruta na lesnej zvážnici bez hrotových plášťov bola čistý balet na dvoch kolesách a pumpovanie adrenalínu do žíl.
• A ten božský pokoj! V týchto odľahlých dolinách nestretnete celé hodiny ani živú dušu – len hučanie horskej rieky Čeladenky a mohutné bukovo-smrekové lesy.

🧖‍♂️ Sauna, dve Plzne a borci z LH365

Našou základňou bolo Beskydské rehabilitačné centrum v Čeladnej. Areál s parkom, historickými liečebnými domami a malým wellnessom so saunou sa stal mojou večernou svätyňou.

Po celom dni na mrazivom vzduchu na bajku nie je nič lepšie, než sa prehriať v saune a zakončiť to niekoľkými orosenými Plzňami v miestnej reštaurácii.

Práve v saune som natrafil na neskutočnú partiu chlapíkov. Boli to účastníci legendárneho extrému LH24 (24 hodín na Lysej hore) a jeden z nich dokonca patril k elitnému kultu LH365 – komunite ľudí, ktorí vyjdú na vrchol Lysej hory každý jeden deň v roku, 365 dní v kuse, nech padajú traktory alebo zúri víchrica.

Debaty o tom, ako človek v noci v mraze šliape trinásty výstup na vrchol, kým ja som cez deň bojoval so zľadovatenou zvážnicou, mali neskutočné čaro.

🏡 Český vidiek, golfové rezorty a poctivé vepřo-knedlo

Čeladná má fascinujúcu dvojakú tvár.

Na jednej strane tu vidíte moderný rozvoj z eurofondov, luxusné hotely, moderné rehabilitačné pavilóny a jedno z najlepších majstrovských golfových ihrísk v strednej Európe (kde sa hrala aj európska PGA Tour).

No stačí zájsť kúsok za roh do starých miestnych hostincov a nájdete ten pravý, nefalšovaný český vidiek. Drevené stoly, štamgasti, kachľová pec a poctivá kuchyňa, kde svíčková na smetaně s brusnicami a vepřo-knedlo-zelo chutia presne tak, ako ich varievali babičky. Žiadne michelinské maniere, ale čistá horská poctivosť za rozumný peniaz.

🧊 Finále na Pustevnách: V teniskách proti lanovke

Záver pobytu patril návšteve Pustevien z tejto „druhej“, severnej strany – z Ráztoky v Trojanoviciach.

Rozdelili sme sa na dva tábory:

• Cappucino krídlo: Nastúpili na sedačkovú lanovku z Ráztoky a nechali sa pohodlne vyviezť ponad zasnežené koruny stromov až na Pustevny.
• Peší partizán: Ja som to pojal ako osobnú výzvu a po Kniežacej ceste som to vybehol hore v teniskách.

Hore na hrebeni sa nám otvoril úplne iný svet. Kým dole v Čeladnej kvitla tráva, hore vládol sneh a stihli sme aj roztápajúce sa ľadové kráľovstvo. Jurkovičov Libušín a Maměnka obalené námrazou, dychberúce ľadové sochy a výhľady do celého Moravskosliezskeho kraja boli dokonalou bodkou za víkendom plným kontrastov.

Na Pustevny som si o dva dni neskôr vybehol aj druhýkrát – tentoraz už na lyžiach. Moje nové bežky Peltonen Nanogrip s karbónovými palicami dychtili po endorfínoch možno ešte viac než ja. Vyviezol som sa lanovkou a niekoľkokrát otočil parádnu trasu Pustevny – Martiňák. Endorfíny nesklamali a v rozmarnej nálade som sa pustil do posledného slalomového zjazdu, keď vtom – prásk! Lyže síce vydržali, no moje karbónové palice skončili moravsky „vejpůl“. A tento elegantný pád, pri ktorom som si statočne vykrútil bedro, sa neskôr podpísal aj pod moju endoprotézu bedrového kĺbu.

🧭 Outdoorový sprievodca: Čo robiť v Čeladnej a okolí?

1. Pre cyklistov a gravelistov

• Okruh okolo Smrku a Čeladenky: Čeladná ➔ údolím Čeladenky na Podolánky ➔ sedlo Pod Smrkem ➔ Ostravice ➔ Čeladná (cca 28 km horského terénu).
• Trasa na Ondřejník: Výšľap na masív Ondřejníka (Solárka) s panoramatickým výhľadom na celú hradbu Beskýd.

2. Pre peších turistov

• Výstup na Smrk (1 276 m n. m.): Druhý najvyšší vrchol Beskýd. Na rozdiel od Lysej hory tu nie je žiadna chata, lanovka ani asfaltka – len divoký, strmý kamenistý výstup pre skutočných milovníkov samoty.
• Náučný chodník prameňov Čeladenky: Pohodová rodinná prechádzka lesoparkom a podhorskými lúkami.

3. Pre bežkárov (keď Perinbaba poslúchne)

• Bežecký areál v Čeladnej priamo na lúkach golfového ihriska ponúka v prípade dobrých snehových podmienok vyše 15 km strojovo upravovaných stôp s minimálnym prevýšením.

❓ Často kladené otázky (FAQ: Čeladná)

Príspevok Čeladná, iná tvár Beskýd: Keď ťa sklamú bežky, zachráni ťa bajk a výšľap na Pustevny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sme pred pätnástimi rokmi prvýkrát zložili bicykle v Rožnove a vyrazili smerom na Hornú Bečvu, pripadali sme si ako v inom vesmíre. V časoch, keď sa na Slovensku o skutočných cyklotrasách ešte len nesmelo snívalo a cyklista bol na cestách len lovnou zverou medzi kamiónmi, na Morave vybudovali niečo nevídané. Cyklostezka Bečva nás očarila. Samostatný hladký asfaltový pás, drevené cyklomosty cez meandrujúcu rieku, kryté odpočívadlá, prehľadné mapy a žiadne autá.

Práve vďaka tejto cyklotrase sme sa do Moravskosliezskych Beskýd doslova zamilovali. Zo západného Slovenska cez Žilinu, Makov a Bumbálku je to len na skok. Cyklostezka Bečva sa stala našou srdcovkou, ku ktorej sme sa vracali nejednu sezónu – a práve z jej sedla sme postupne objavovali Soláň, Pustevny a Radhošť, Čeladnú aj kráľovskú Lysú horu.

🚲 Geniálny koncept: Bývať môžeš kdekoľvek v údolí

Najväčšia výhoda celého údolia Rožnovskej Bečvy je úplná sloboda: ak máte so sebou bicykel, je úplne jedno, kde ste ubytovaní.

Či máte penzión v tichu Hornej Bečvy, kempujete v Prostrednej Bečve, bývate v rušnejšom Rožnove, alebo v dedinke Zašová – stačí vyjsť z dverí, po pár metroch sa napojiť na cyklotrasu a ste v bezpečí vlastného cyklistického sveta. Žiadne nakladanie bicyklov na auto, žiadny stres s parkovaním.

🗺️ Profil trasy: Z podhoria až k sútoku riek (32 km čistého zjazdu)

Celý úsek z Hornej Bečvy do Valašského Meziříčí meria približne 32 kilometrov. Výškový profil je za odmenu – od priehrady na Hornej Bečve (cca 560 m n. m.) až do (Valmezu) Valašského Meziříčí (cca 295 m n. m.) prakticky neustále mierne klesáte pozdĺž toku rieky.

Trasu zvládne naozaj každý: malé deti na odrážadlách, rekreační cyklisti na mestských bicykloch, gravelisti aj hltači kilometrov na cesťákoch.

📍 Etapy a najkrajšie zastávky na trase

1. Horní Bečva: Priehrada a horský kľud

Štart (alebo cieľ) v lone hôr.

• Vodná nádrž Horní Bečva: Čistá horská voda obklopená lesmi, ideálna na letné kúpanie, paddleboard alebo oddych na pláži.
• Tip na predĺženie: Odtiaľto vedú strmšie výjazdy na Bumbálku, Hlavatú či k prameňu Vsetínskej Bečvy.

2. Prostřední a Dolní Bečva: Odbočka na hrebene

Malebné podhorské dediny s typickou valašskou architektúrou.

• V Prostřední Bečve odbočuje cesta vedúca hore na Pustevny (ak máte chuť na poriadny horský výšľap).
• Trasa tu vedie po brehu rieky, cez drevené mostíky a lúčne úseky s výhľadom na masív Radhošťa.

3. Rožnov pod Radhoštěm: Srdce trasy a pivovarská základňa

Po 15 kilometroch mierneho klesania vchádzate do Rožnova. Trasa vedie priamo okolo mestského parku a Valašského múzea v prírode.

🍺 Naša tajná pivovarská centrála

Rožnovský pivovar a najmä jeho bočná neoficiálna terasa pod stromami bola dlhé roky naša ranná štartovacia a večerná cieľová stanica. Poctivý kvasinkový ležiak, studená kofola a niečo teplé pod zub po desiatkach kilometrov v nohách chutia presne tam najlepšie na svete.

4. Zubří a Zašová: Pokojná rovina bez áut

Z Rožnova pokračuje cyklotrasa moderným úsekom popri meandroch rieky. Míňate Zubří (mesto hádzanej) a malebnú pútnickú obec Zašová. Tento úsek má perfektný široký asfalt, kde sa dá bezpečne predbiehať a užiť si rýchlu plynulú jazdu.

5. Valašské Meziříčí („Valmez“): Sútok a zámocký park

Trasa vás privedie až k sútoku Rožnovskej a Vsetínskej Bečvy:

• Oddýchnite si v rozsiahlom anglickom parku Zámku Kinských alebo na nádvorí Zámku Žerotínov.
• Vo Valmeze sa Rožnovská vetva Cyklostezky Bečva spája s Vsetínskou vetvou (ktorá prichádza z Velkých Karlovíc a Vsetína).

⚡ Športová výzva: Celá štreka tam a späť (64+ km)

Kým pre rodiny s deťmi je ideálny jednosmerný zjazd z Hornej Bečvy do Valmezu a návrat cyklobusom či vlakom, my sme si zamilovali poctivú celodennú štreku: Valašské Meziříčí ➔ Horná Bečva ➔ Valašské Meziříčí.

• Smerom hore (proti prúdu): Mierne, takmer nebadateľné stúpanie, ktoré vám však po 30 kilometroch poctivo zahreje nohy.
• Smerom dolu (po prúde): Zásluhou mierneho klesania a vetra v chrbte idú bicykle prakticky samy.
• Odmena: Zastávka na kúpanie na priehrade Horní Bečva, frgál na Dolnej Bečve a záverečné pivo na terase v Rožnove.

FAQ❓Často kladené otázky Cyklostezka Bečva

Príspevok Cyklostezka Bečva: Ako sme objavili cyklistický raj medzi Hornou Bečvou a Valmezom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

už je to pár rôčkov, čo sme si naplánovali turistický výstup na Vtáčnik z Kľakovskej doliny a Ostrého Grúňa. Nielen preto, že každý sa na Vtáčnik zberá z Kamenca a Lehoty pod Vtáčnikom. Najmä preto, že Kľakovskú dolinu považujeme dodnes za neobjavený krásny kút Slovenska. Stres, ruch, dopravná zápcha, mestský chaos, hluk? Zabudnite. Totálne ticho.

– To dá.
– Nedá.
– Dá.
– Chcete ho zabiť? Veď má iba šesť.
– Uvidíme.

Potom sa šesťročný Kubo posadil na bicykel, za štyri dni v Kľakovskej doline pod Vtáčnikom nastúpal vyše tritisíc výškových metrov, vyšliapal na samotný vrchol Vtáčnika a večer o jedenástej sa ešte dožadoval partičky Faraóna.

Kým väčšina turistov mieri na Vtáčnik zo známejšej západnej strany (z Kamenca alebo Lehoty pod Vtáčnikom), Kľakovská dolina z pohronskej strany je klenot, ktorý si stále zachováva pokoj konca sveta.

Historické obce Kľak, Ostrý Grúň a Hrabičov, pamätníky SNP, trasa starej lesnej železničky, Ivanov salaš, Pokutský vodopád, medvedie historky, poctivá domáca kuchyňa a dvanástka za drobné – to je kulisa pre jeden z najkrajších komunitných výstupov na Vtáčnik.

🌲 Kľakovská dolina itinerár: Keď je jeden deň žalostne málo

Do Kľakovskej doliny nemá zmysel prísť len na otočku na pár hodín. Samotný výstup na Vtáčnik je naplánovaný na sobotu. My však prichádzame už vo štvrtok ráno. Skladáme veci v v Dopraváriku na Ostrom Grúni, vyťahujeme bicykle a ideme si užiť okolie.

Začíname zľahka. Máme predsa medzi sebou aj 6 ročného Kuba. Hore asfaltkou k pamätníku na Kľak. Tam začne mierne frflať, že do kopca to už nejde. Volíme manipulatívnu stratégiu. Vyhlasujeme horské a výškové prémie a body za technickú jazdu. Očakávanie medaile dokáže veľa. Zrazu je všetko inak. Ani sa nenazdáme a sme na Kľakovskej zvážnici, ktorá nás naozaj ambicióznym chodníkom prevedie okolo celej hory až ku železničnému Kamennému mostu Pokuty. GPS trasa MTB výstupu tu >

Po stopách Lesnej železničky a Pokutského mosta

Doprava dreva do Žarnovice bola kedysi záležitosťou konských záprahov, až kým v 20. rokoch 20. storočia nepostavili úzkorozchodnú lesnú železničku. Hoci ju v 60. rokoch zrušili, jej teleso dnes funguje ako parádna cyklotrasa a náučný chodník:

• Trasa vás privedie aj k unikátnemu kamennému mostu Pokuty.
• Pokračuje popri divokom Pokutskom potoku k Pokutskému vodopádu (najväčšiemu andezitovému vodopádu v pohorí).
• Lesné zvážnice cez sedlo Javorinka nám poskytli nádherné panoramatické výhľady do celej doliny.

🐻 Medvedia diplomacia a plemenný býk

Pri potulkách dolinou rýchlo pochopíte, že ste v hlbokých lesoch. Ak na zemi nájdete čerstvú medvediu stopu, najlepšou taktikou je hlasný rozhovor, cinkanie roľničiek a búchanie turistickými palicami.
A ak na spodnej lúke natrafíte na miestneho plemenného býka, ktorý k vám mieri s pomykávaním hlavy – zachovajte pokoj. Miestni tvrdia, že vás len prišiel privítať.

Prvý deň sme po skvelej večeri zakončili Veltlínom, Tramínom a špekačkovo-opekacou dorážačkou. Výhodňarská úderka na čele so Zuzanou sa tiež nezaprela. V návale radosti z detských kolotočov vyhostili unaveného Kuba a začali sa točiť a húpať sami. :-)

Na Rúbaný vrch

Druhý deň bolo na programe okolie Rúbaného Vrchu. Je to hrebeňový prechod cez pohorie Vtáčnik, ktorý vás po žltej značke dovedie až k Buchlovským skalám a Žarnovu. Na naše prekvapenie až do sedla Javorinka a Obíc vedie dokonalá asfaltová cyklotrasa. Asfalt je fajn, ale nie to pravé. Motanica po lesných zvážniciach je to, prečo sme sem prišli. Hodili sme pohľad na Kuba a neprotestoval. Ani sme nevedeli ako a boli sme pod Tatrou.

Náš tip 🚩 pre skúsených MT bikerov. Skaly, korene, skoky. Okolo Javorinky vedie úžasná zvážnica s tými najlepšími výhľadmi do celej Kľakovskej doliny.

Obice

Nad Obicami nás zastavil pud sebazáchovy. Našli sme na zemi čerstvé medvedie stopy. Jediný, kto mal odvahu pokračovať bol Kubo. Zodpovední to radšej obrátili smer Mackova dolina.

Doobedný trail sme zokruhovali cez Hrabičov a lesnícky skanzen k miestnej pstruhárni pri vlekoch Ostréhu Grúňa. Pstruh by sa aj chytiť dal, ale kto nám ho urobí? Ako obed poslúžili klasicky chlieb, paštika a orosené. GPX trasa tu >

"Čo s načatým večerom?" povedal by jeden. Rozhodli sme sa preskúmať okolie Ostrého Grúňa. Nemýlili sme sa. Skvelá motanica. Každá cesta vedie niekam. Zvyčajne do súkromného dvora, odkiaľ na vás vybehne fakt nasratý pes. Po ďalších 11 km, pri ktorých sme nastúpali ďalších 600m (GPX trasa) sme sa rozhodli odparkovať bicykle pri miestnej krčme a dobre sme spravili. Našinec orosenú 12-tku za 1,10 € už hocikde nekúpi.

Kľak a Ostrý Grúň. Dve dediny vypálene za vojny nemcami žijú svojim kľudným životom. Počas SNP sa stali obce miestom jedného z najbrutálnejších masakrov civilného obyvateľstva na území Slovenska, ktorý vykonala nacistická jednotka Edelweiss.

🥾 Výstup na Vtáčnik z Kľaku: Pohodovejší štart a strmé finále

Sobotný spoločný výstup na Vtáčnik (1346 m n. m.) začal priamo v obci Kľak. Odtiaľto vedie zelená turistická značka, ktorá je oproti strmáku z Kamenca o niečo prívetivejšia, no záver stále dokáže vyžmýkať tričko do poslednej kvapky.

Profil a priebeh výstupu:

1. Z Kľaku na Ivanov salaš a Škurátku: Úvodné kilometre vedú miernym stúpaním po lesných cestách a lúkach okolo Partizánskej doliny. Skupina ide pokope, tempo je rozvážne.
2. Stena nad Partizánskou chatou (Záverečný kilometer): Tu sa končí ležérny výlet. Posledný úsek od chaty pod vrchol má prevýšenie 300 metrov na niečo vyše kilometri. Skupina sa natiahne, pľúca pracujú na maximum, no les sa pomaly otvára a pomedzi zakrpatené bučiny presvitá andezitový vrchol.

Trasu na Vtáčnik vám opisovať nebudem. Choďte tam sami a nechajte sa príjemne prekvapiť. Môžem iba sľúbiť, že prechádzka to nebude a nudiť sa tiež nebudete. Od toho plemenného býka na spodnej lúke sa naháňať nenechajte. Keď sa k vám blíži pomykávajúc hlavou, znamená to iba, že vás má rád. Aj keď začujete zúrivý štekoť a zavíjanie smečky vlkov, vedzte, že to len strážne psy konča dediny zavetrili medveďa. :-) Ak však natrafíte na medvedí trus v ktorom sa povaľujú zhrdzavené roľničky, pridajte radšej do kroku. :-)

🚩 Vrcholový rituál: Boj o fotku a výhľady na pol Slovenska

Na odlesnenom andezitovom temene Vtáčnika pri veľkom kovovom dvojkríži vládne nefalšovaná horská eufória. Nechávame sa očarovať Vtáčnikom. Naposledy sme tu boli na Silvestra. Z Kamenca. Pod dvojmetrovou vrstvou snehu to vyzeralo úplne inak.

Dnes, unavení, doštípaní od horských múch, no s úsmevom od ucha k uchu vyťahujeme lepeňáky, jablká a termosky. Začína sa tradičná vrcholová tlačenica o najlepšiu fotku pri kríži.

Výhľady z vrcholu berú dych:

• Celá Hornonitrianska kotlina, Bojnický zámok a Prievidza ako na dlani.
• V diaľke sa črtajú hrebene Malej Fatry, Kremnických a Štiavnických vrchov.

Po polhodine fotenia, smiechu a vzájomného hecovania sa obloha začína zaťahovať. V horách netreba pokúšať šťastie – padáme rýchlym krokom dole, aby sme stihli prísť pod strechu skôr, než sa spustí letná búrka.

🍻 Cieľová stanica: Hostinec U Krejzinky

Keď v celej Kľakovskej doline márne lovíte mobilný signál, cieľová krčmička U Krejzinky v Kľaku je oázou civilizácie.

Len čo dorazíme a objednáme orosené pivo a kofolu, vonku sa spustí poctivý letný lejak s hromami. Sedieť v teple pod prístreškom, počúvať bubnovanie dažďa a hodnotiť nastúpané výškové metre s partiou priateľov je ten najlepší reštart, aký si človek môže priať.

Posledný deň väčšina ľudí pojme ako návrat domov. Nie však my.  Nedeľnými raňajkami víkend nekončí. Natlačíme párky, sardinkovú pomazánku a osladený čaj a už sedíme na bicykloch. Vyrážame. Smer náučný chodník lesnej železničky, Glesgove tále a Ivanov salaš s cieľom:

Pokutské vodopády

Ak sme včera plakali pri výstupe na Partizánsku chatu prvýkrát, dnes sme si to na bajkoch zopakovali. Práve odtiaľ vedie výborná zvážnica, ktorá vás prevedie Markovou stranou popod vodopády až k spodnej hájovni. Čaká nás už iba rýchly padák dole asfaltkou a cesta domov. Svieti slnko. Lúka vonia čerstvo pokoseným senom. A Števo si povzdychne: "Čo s načatým večerom? Domov sa mi nechce." GPS trasa tu

Záverečnú bilanciu robíme až na Šinvegu v Bratislave. Celkovo sme za 4 dni nastúpali čosi cez 3400m. Objavili sme nádherný zabudnutý kút Slovenska a uisťujeme sa, že sa s bicyklami ešte vrátime.

🧭 Praktický sprievodca trasou z Kľakovskej doliny

Základná trasa z Kľaku (Zelená značka)

• Trasa: Obec Kľak ➔ Partizánska dolina ➔ Ivanov salaš ➔ Škurátka ➔ Partizánska chata ➔ vrchol Vtáčnik (tam a späť).
• Parametre: Dĺžka 12 km | prevýšenie +680 m | čas chôdze cca 4:00 až 4:30 h.
• Pre koho: Najvhodnejší variant pre rodiny so zdatnejšími deťmi a turistov, ktorí hľadajú menej exponovaný výstup.

Hrebeňový okruh z Ostrého Grúňa (Žltá + Červená značka)

• Trasa: Ostrý Grúň ➔ Klenová ➔ Kláštorné vráta ➔ Kláštorská skala ➔ Vtáčnik ➔ Kľak.
• Parametre: Dĺžka 16 km | prevýšenie +820 m | čas chôdze cca 5:30 h.
• Pre koho: Pre milovníkov skalných vyhliadok a fotogenických andezitových veží na Kláštorskej skale.

V Kľaku všetky dopravné tepny končia. Naopak, tie turistické začínajú:

• Kľak – Partizánska dolina – Ivanov salaš – Škurátka – Vtáčnik
• Ostrý Grúň – Klenová – Kláštorné vráta – Kláštorská skala – Vtáčnik
• Kľak – Ivanov salaš – Škurátka – Vodopád na Pokutskom potoku
• Kľak – Škurátka – Vtáčnik – Homôlka – Gronštolne – Prochot

❓ Často kladené otázky (FAQ)

A záverom?

• Počasie vyšlo na jedničku. Neexistuje zlé počasie. Iba nepripravený turista. Nenechajte sa odradiť predpoveďou počasia. Nie ste predsa z cukru.
• Ak hľadáte pokoj, harmóniu a kľud, objavte koniec sveta. Navštívte Kľakovskú dolinu.
• Ponúka skvelé turistické trasy a cyklotrasy. Asfaltové, aj zvážnicové. Pre začiatočníkov aj dosť pokročilých. Pokročilejším odporúčam zísť na lesné zvážnice. Fakt sme sa bavili a sú z nich krásne výhľady. GPS trasy nájdete v texte.
• Ak ste ležérnejší spoznajte náučný chodník a železničku. Chyťte si pstruha. Objavte Riečky. Viac o turistických možnostiach nájdete tu Kľakovská dolina.
• Určite si vyšliapnite Ivanov salaš a kúpte si predtým roľničku :-) ale hlavne:
• Nepregaučujte život pred televízorom a vypadnite do prírody. Skutočné priateľstvá, dobrodružstvá a zážitky nájdete až vtedy, keď opustíte zónu vlastnej lenivosti a pohodlia.

Tak zas na nejakom stretku. Aby život stál za to.

Príspevok Spoločný turistický výstup na Vtáčnik z Kľakovskej doliny a Ostrého Grúňa zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Slovinci milujú cyklistiku. A naozaj si nemyslím, že je to len vďaka fenoménom ako Tadej Pogačar či Primož Roglič. Odkedy sa Slovinsko pred viac ako desiatimi rokmi stalo našou pravidelnou dovolenkovou destináciou, vnímam túto krajinu ako mimoriadne priateľskú k dvoch kolesám. Kamkoľvek sa človek pohne, stretáva dokonale upravené cyklotrasy, ohľaduplných vodičov a ľudí, pre ktorých je bicykel prirodzenou súčasťou každodenného života.

Našu letnú dovolenku trávime každoročne na slovinskom pobreží. Hoci má len približne štyridsať kilometrov, Slovinci dokázali aj na tomto malom kúsku Jadranu vytvoriť cyklistickú infraštruktúru, ktorú by im mohli závidieť aj omnoho väčšie prímorské štáty. Medzi najobľúbenejšie úseky patrí pobrežné spojenie medzi Izolou a Koperom. Práve táto ranná cyklojazda sa stala našou milou rodinnou tradíciou.

Z Izoly do Koperu: Pobrežná cesta bez jediného auta

Izola, pokojné mestečko s príjemným historickým centrom a uvoľnenou stredomorskou atmosférou, je doslova pretkaná cyklochodníkmi. Naša trasa vedie od rezortu San Simon smerom na Koper. Prechádza okrajom mesta a následne sa napája na nádhernú pobrežnú cestu, z ktorej pred rokmi úplne vylúčili automobilovú dopravu. Dnes patrí výhradne cyklistom, korčuliarom, bežcom a peším.

A je to skutočne skvelá jazda!

Po jednej strane sa trbliece Jadranské more, po druhej sa dvíhajú zelené svahy istrijského pobrežia. Človek šliape do pedálov takmer bez námahy a ani si nevšimne, ako rýchlo kilometre ubiehajú. Zrazu sa pred nami otvorí panoráma mesta Koper.

Ješte pred vstupom do mesta nás zakaždým privítajú upravené mestské pláže. Ak by niekto zatúžil po zmene od slanej vody, môže sa osviežiť v bazéne so sladkou vodou. Hneď vedľa sa nachádza športový areál s volejbalovými a basketbalovými ihriskami. Koper jednoducho športom žije – dôkazom je aj futbalový štadión FC Koper a lezecká stena v jeho tesnom susedstve.

💡 Užitočné fakty a rodinné tipy

• Cesta Parenzana: Slavná pobrežná cyklotrasa využíva časť trasy historickej úzkokoľajnej železnice Parenzana, ktorá v rokoch 1902 až 1935 spájala Terst s chorvátskym Porečom.
• Rezervácia Škocjanski zatok: Je najväčšia brakická (miešaná sladko-slaná) mokraď v Slovinsku s rozlohou 122 hektárov. Žije tu takmer 260 druhov vtákov (čo je viac ako polovica všetkých druhov pozorovaných v celom Slovinsku!).
• Kamenné koňe v mokradiach: V rezervácii sa voľne pasú ohraničené stáda Camargueskych koní a podolských kráv. Pomáhajú prirodzene udržiavať vegetáciu v mokradiach bez použitia ťažkej techniky.

Prírodná oáza priamo pri prístave: Škocjanská zátoka

Okolo štadióna vedie naša každoročná cesta k jednému z najzaujímavejších prírodných miest slovinského pobrežia – k Škocjanskej zátoke (Škocjanski zatok).

Táto lokalita je najväčšou brakickou prírodnou rezerváciou mokradí v Slovinsku. Na ploche 122 hektárov vytvára jedinečný ekosystém. Okolo rezervácie vedie približne dvojkilometrový náučný chodník doplnený drevenými pozorovacími stanovišťami a vežami. Z nich môžete sledovať život v mokradiach bez toho, aby ste rušili ich prirodzený rytmus.

Bicykle sme nechali pri návštevníckom centre a vydali sa pešo na náučný chodník. Cestou sme sa pristavili pri výbehu s francúzskymi Camargueskými koňmi a postupne sme prechádzali od jednej pozorovateľne k druhej. Všade vládol neskutočný pokoj, prerušovaný len vtáčím spevom a šumením vetra v trstine.

Tento rok nás pred návštevníckym centrom privítalo milé prekvapenie – otvorený letný bar! Usadili sme sa na terase, objednali si osviežujúcu limonádu a vychutnávali si pokojné letné ráno. Potom sme sa opäť vrátili k bicyklom a dokončili okruh okolo zátoky.

Koper: Benátsky šarm a káva v stieni histórie

Hoci je Koper najväčším slovinským prístavom, návštevníkov si získa predovšetkým svojím starobylým centrom s výraznou benátskou architektúrou.

Radi sa jeho úzkymi kamennými uličkami túlame, hoci bicykle v tejto historickej časti mesta radšej iba tlačíme vedľa seba. Je to totiž miesto, ktoré si vyžaduje pomalé, pohodové tempo.

Ani tento rok sme nevynechali zastávku v našej obľúbenej kaviarni na námestí. Dali sme si skvelú kávu a tradičný sladký škocjanski piškót, posedeli v chladivom stieni historických budov a potom sa vydali na cestu späť.

Z centra sme sa napojili na tú istú pobrežnú cyklotrasu, po ktorej sme ráno prišli. More sa opäť lesklo po našej pravej ruke a Izola sa každým kilometrom približovala. Za sebou sme mali príjemnú rannú 25-kilometrovú rozcvičku a pred sebou celý deň pri mori. Presne pre takéto rána sa do Slovinska vraciame znova a znova!

Príspevok Slovinské pobrežie na bicykli: Z Izoly do Koperu a za vtákmi do Škocjanskej zátoky zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.