Väčšina turistov na Islande prebehne len preplnený juh – Zlatý okruh, vodopády Seljalandsfoss a Skógafoss a ľadovcovú lagúnu Jökulsárlón.

Skutočná divočina a geologická surovosť sa však ukrýva na Severe a Západe Islandu.

Tu nájdete najmohutnejší vodopád Európy, lávové labyrinty, kde podľa legiend žijú škriatkovia, najlepšie podmienky na pozorovanie morských obrov a podzemné lávové tunely, v ktorých si otestujete absolútnu tmu.

Severný Mordor: Dettifoss a geotermálne peklo Hverir

Sever Islandu okolo jazera Mývatn pôsobí ako z inej planéty. Všadeprítomná vulkanická aktivita vytvára scenérie, ktoré inde na svete neuvidíte.

Dettifoss: Najmohutnejší vodopád Európy

• Sivá ľadovcová voda rieky Jökulsá á Fjöllum padá do kaňonu Jökulsárgljúfur z výšky 44 metrov s prietokom vyše 190 m³/s.
• Pod nohami cítite doslova tras od vibrácií vodnej masy a vodnú triešť zbadáte z diaľky niekoľkých kilometrov.
• Tip k prístupu: K vodopádu vedú dve cesty – západná (cesta 862, vyasfaltovaná a pohodlná) a východná (cesta 864, štrková, otvorená len v lete, no ponúka dramatickejší surový pohľad).

Hverir / Námafjall: Síra a bublajúce bahno

• Pár kilometrov od Mývatnu leží geotermálne pole Hverir na úpätí vrchu Námafjall.
• Žiadna vegetácia – len červeno-oranžová zem, dymiace kamenné komíny (fumaroly) a bublajúce kade so sivým vriacim bahnom. Zápach síry cítite všade, no vizuálny zážitok je neopakovateľný.

Dimmuborgir: Lávové mesto škriatkov

• Rozsiahle pole stuhnutých lávových stĺpov a veží pripomína zrúcaniny stredovekého hradu.
• Podľa severských legiend je Dimmuborgir bránou do podsvetia a domovom 13 islandských vianočných škriatkov (tzv. Jólasveinar).

Goðafoss: Vodopád bohov

• Elegantný polkruhový vodopád na rieke Skjálfandafljót.
• Má kľúčové miesto v islandskej histórii. Okolo roku 1000 tu zákonodarca Þorgeir Ljósvetningagoði hodil do vody sošky pohanských severských bohov (Ódina, Thora, Freyu), čím symbolicky spečatil prijatie kresťanstva na ostrove.

👉 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu.

Safari na veľryby v Akureyri: Tvárou v tvár keporkakom

Mestečko Akureyri je hlavným mestom severu a leží hlboko v chránenom fjorde Eyjafjörður. Práve tento fjord s pokojnou vodou plnou planktónu a rýb je jedným z najlepších miest na svete na pozorovanie keporkakov (humpback whales).

Rýchločln RIB vs. veľká výletná loď

• Pôvodne sme mali ísť na veľkú vyhliadkovú loď, no vďaka technickej chybe nás bez doplatku preradili na nafukovací rýchločln typu RIB (Rigid Inflatable Boat).
• Dostali sme masívne nepremokavé termo-kombinézy a okuliare.
• Prečo je RIB lepší: Zatiaľ čo veľká loď je pomalá a k veľrybe sa dostane na desiatky metrov, nízky čln RIB manévruje rýchlosťou blesku a dostane vás na úroveň morskej hladiny – len pár metrov od vynárajúceho sa morského obra.

Je to zážitok, keď sa vám 15 metrov od člnu s mohutným výdychom pary vynorí chrbát keporkaka. A ak ešte majestátne ponorí chvostovú plutvu do hlbín oceánu v arktickom mrholení, pochopíte, že prežívate vrchol celej cesty.

Západ Islandu: História, sopečné krátery a podzemné tunely

Západná časť ostrova ponúka kontrast medzi zelenými pastvinami, geotermálnymi prameňmi a starou sopečnou činnosťou.

Skanzen Glaumbær: Ako sa žilo v hlinených domoch

• Objavíte historickú farmu z 18. a 19. storočia, ktorú postavená z trávnatých drnov (turf house).
• Trávnaté mačiny a metrové vrstvy pôdy slúžia dodnes ako dokonalá prírodná tepelná izolácia. Island je krajina, v ktorej prakticky nerastú stromy. Stavebné drevo vnímajú ostrovania skôr ako luxus z naplavenín.

Kráter Grábrók a vodopády Hraunfossar

• Kráter Grábrók: Dokonale tvarovaný sopečný kužeľ, na ktorého okraj vedú pohodlné drevené schody. Zhora sa otvára kruhový výhľad na lávové pole staré 3 000 rokov.
• Hraunfossar (Lávové vodopády): Sú geologická rarita. Voda nevyteká z rieky, ale vyviera v dĺžke takmer jedného kilometra priamo z poréznej lávovej vrstvy Hallmundarhraun. Potom padá tyrkysovými kaskádami do rieky Hvítá.

Lávový tunel Surtshellir

• Takmer kilometer dlhá podzemná lávová jaskyňa, ktorú vytvoril prúd tečúcej lávy pred tisíckami rokov.
• Vstupujete na vlastné riziko – potrebujete pevnú obuv, čelovku a prilbu. Vo vnútri zažijete absolútne ticho a 100 % tmu. Neuvidíte si ani vlastnú ruku centimeter pred očami.

FAQ Severný Island a západ ostrova

Príspevok Sever a Západ Islandu: Safari na veľryby, lávové tunely a krátery zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pokiaľ sa na Islande budete držať len asfaltovej cesty č. 1 (Ring Road), uvidíte úžasné vodopády, ľadovce a útesy. Skutočné severské dobrodružstvo sa však začína až v momente, keď miniete značku s písmenom „F“ a asfalt vystrieda sopečný štrk, lávové polia a divoké rieky bez mostov. Island a F-cesty:

Vnútrozemie (Highlands) a oblasť Landmannalaugar (Dúhové hory) patria medzi najkrajšie a najdrsnejšie miesta na planéte. V tomto článku sa pozrieme na to, čo vás na F-cestách čaká, ako bezpečne zvládnuť brodenie riek a prečo mať pred islandskou divočinou zdravý rešpekt.

Čo sú to F-cesty a aké pravidlá pre ne platia?

Písmeno „F“ v názve cesty pochádza z islandského slova Fjallavegir (horská cesta). Tieto komunikácie prechádzajú nehostinným vnútrozemím a vyznačujú sa:

• Nespevneným povrchom (hrubý štrk, kamene, lávový prach, piesok).
• Výraznou „roletou“ (tzv. vlnitý plech), ktorá pri nesprávnej rýchlosti doslova trasie celým autom.
• Úsekmi bez mostov, kde je nutné brodiť neskrotné horské a ľadovcové toky.

Zákon minima: Bez 4×4 to neskúšajte

Vstup na F-cesty s bežným vozidlom s pohonom jednej nápravy (2WD) je zákonom zakázaný.

1. Pokuty za porušenie sú extrémne vysoké.
2. Všetky poistky pri vjazde s nevhodným autom okamžite zanikajú.
3. Poškodenie podvozku alebo uviaznutie v brode budete platiť v plnej výške (odťah z vnútrozemia stojí tisíce eur).

Trasa F208: Cesta do Dúhových hôr (Landmannalaugar)

Do Landmannalaugar vedie niekoľko trás, pričom najznámejšia je F208:

• Severný prístup (od cesty 26 / F208 sever): Z veľkej časti vyasfaltovaný, bez väčších brodov až po záverečnú rieku pred samotným kempom.
• Južný prístup (F208 juh): Skutočná off-roadová trasa s viac než dvoma desiatkami riečnych brodov, dramatickými kaňonmi a čiernou sopečnou púšťou.

My sme v našej postaršej Honde CR-V (370 000 km) okúsili 26-kilometrový úsek plný výmoľov, ktorý sme prekrstili na „vytriasačku blômb“. Auto vŕzgalo vo všetkých spojoch, no pohon 4×4 držal stopu spoľahlivo. Krajina Islandu sa za oknami menila zo zelenej trávy na čierny Mordor posiaty machom a farebnými ryolitovými masívmi.

👉 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu.

Škola brodenia riek: Ako neutopiť auto

Prejazd cez brod je moment, kedy stúpa tep a v aute zavládne hrobové ticho. Tu sú zásady, ktoré rozhodujú o tom, či prejdete, alebo budete čakať na záchranný tím:

Pred brodom vždy zastavte a skontrolujte terén

• Nikdy nevchádzajte do rieky naslepo len preto, že pred vami niekto prešiel. Hladina ľadovcovej rieky sa v priebehu dňa rýchlo mení (najvyššia býva popoludní, keď sa topí ľadovec, alebo po daždi).
• Ak si nie ste istí hĺbkou, vystúpte a zmerajte ju (palicou alebo nohami v neoprénoch). Zistite, kde má vaše auto nasávanie vzduchu a výfuk.

Zásady správneho prejazdu

1. Zvoľte pohon všetkých kolies (4WD / Low Range) a vypnite stabilizačné systémy, ktoré by vás mohli pribrzdiť.
2. Nevchádzajte do vody v najužšom mieste – úzke miesta bývajú najhlbšie a prúd je tam najsilnejší. Hľadajte širší a plytší úsek.
3. Jazdite šikmo po prúde, nie kolmo proti nemu.
4. Udržiavajte stálu, pomalú rýchlosť (rýchlosť chôdze, cca 5–10 km/h). Cieľom je vytvoriť pred autom malú tlačnú vlnu (bow wave), ktorá udrží vodu pred motorovým priestorom.
5. V rieke nikdy neraďte ani nezastavujte.

Naša skúsenosť pri ceste do údolia Þórsmörk:
Po úspešnom zdolaní piatich brodov sme narazili na šiesty. Ľadovcová rieka mala vyše 40 cm a silný dravý prúd. Naše auto malo výfuk vo výške 35 cm. Hlasovacia komisia zasadla priamo pri brehu a výsledok bol jednoznačný: otáčame. Hrdinstvo na Islande končí presne tam, kde začína riziko utopenia motora.

Landmannalaugar a divoký termálny prameň

Odmena za námahu. Kemp v Landmannalaugar leží priamo na úpätí lávového poľa Laugahraun. Ryolitové hory hrajú neuveriteľnou škálou farieb – od žltej, cez červenú, zelenú až po sivo-modrú.

Aj keď nám plnohodnotnú hrebeňovú túru prekazil hustý lejak, najväčšia odmena leží priamo v kempe: prírodná termálna rieka.

• Z podložia vyviera vriaca geotermálna voda, ktorá sa mieša so studeným horským potokom.
• Výsledkom je ideálna 38–40 °C teplá kúpeľ pod holým nebom.
• Nečakajte žiadne luxusné prezliekarne ani kachličky – prezliekate sa na drevenom móle v daždi a mraze, no ten pocit ponorenia sa do horúcej vody uprostred lávového poľa je neopísateľný.

FAQ: F-cesty na Islande

Príspevok Vnútrozemie Island a F-cesty: Dobrodružstvo v Dúhových horách (Landmannalaugar) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zatiaľ čo v našom hlavnom itinerári a sprievodcoch sme sa sústredili na lávové polia, brodenie F-ciest a boj s arktickým vetrom, každá expedícia má svoju predohru a dohru. A tie bývajú často rovnako divoké ako samotný ostrov. Ako sme prežili cestovanie na Island a návrat domov?

„Na svete je nový trend, na Island leť od Maďara!“

Tento bonusový diel je zákulisným pohľadom na to, ako sa rodil nápad na islandskú výpravu, ako vyzerala naša logistická tortúra so železnicami a prečo sa oplatí báť islandskej colnice. A aké to je vrátiť sa po desiatich dňoch v stane späť do civilizácie.

Ako to celé začalo: Hlasovacia komisia a model „Český turista“

Dovolenka je súbor procesov, ktoré majú vyústiť do príjemného zážitku a relaxácie tela a duše – pokiaľ možno na úkor zamestnávateľa. Vo februári sme sa spoločne rozhodli, že najbližšiu dovolenku nestrávime na nejakej „all-inclusive“ vylihovačke pri mori.

Moje predstavy o lacnejšej a dostupnejšej dovolenke padli za obeť rodinnej demokracii. U nás doma totiž o všetkom hlasujeme: Ajka je predseda komisie, ja člen a zástupca. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda. Ajka zahlásila: „Poďme na Island, žijú tam Elfovia!“ 

Rýchlo som súhlasil, keďže dávam prednosť konfrontácií s Elfom pred dravými predátormi a jedovatým hmyzom, čo mohli byť obyvatelia krajiny, kde sme dosť dobre mohli skončiť, keby Island v hlasovaní neprešiel. Odhlasované, ide sa na Island. Doma o všetkom hlasujeme – Ajka je predseda hlasovacej komisie, ja som člen a zástupca predsedu. Každý máme jeden hlas, v prípade rovnosti hlasov rozhoduje predseda…

Prípravy

Prípravy prebiehali postupne. Prvé dva mesiace sme sa aktívne tešili. V máji sme kúpili letenky na 11. september, t.j. v jeseni a mimo hlavnej turistickej sezóny. V tom momente prišli aj prvé pochybnosti o našej materiálnej, psychickej a fyzickej pripravenosti.

Investovali sme do vybavenia, ktoré budeme môcť využívať aj po skončení dovolenky: stan, karimatky, funkčné oblečenie, spacák (iba mne – Ajka spacák má) atď. Fyzickú pripravenosť sme trénovali výletmi za krásami Slovenska v rámci výzvy Reštartni sa. Snáď len táboreniu nebola venovaná dostatočná príprava. Tréning sa obmedzil na jednu noc stanovania u rodičov na záhrade (vydržali sme do tretej rána a presunuli sa do postele) a jednu noc stanovania pri jazere Neusiedlersee v tropických letných horúčavách.

V rámci hospodárenia a nepreťaženia rodinného rozpočtu sme sa rozhodli pre dovolenkový model „Český turista„: 

• Letenky od maďarského nízkonákladového dopravcu z Budapešti.
• Požičanie najlacnejšieho starého auta 4×4 od poľskej pobočky na Islande.
• Spanie výhradne vo vlastnom stane.
• Žiadne reštaurácie – iba kufor naprataný polievkami, sušeným mäsom, ovsenými kašami a instantnými čokoládami.

Posledné prípravy a balenie prebehli „rýchlo a zbesilo“ – ani nie tri dni pred odchodom. Tento denník je záznamom našej malej expedície, ako aj oknom do duše jej účastníkov. Pre lepšie preniknutie do hĺbky tejto skúsenosti odporúčam čitateľovi ponoriť sa do týchto riadkov v kryosaune, v horskej bystrine, alebo v zimných mesiacoch vonku v neadekvátnom oblečení.

Logistická predohra: Nočný vlak do Budapešti

Cesta na Island nezačína na letisku v Keflavíku, ale na železničnej stanici. Aby sme ušetrili, leteli sme z Budapešti. Plán znel jednoducho: sadnúť v Žiline na nočný vlak a ráno vystúpiť na budapeštianskej stanici Keleti.

Vyrážame. "Niet cesty späť", beží nám hlavou, keď stojíme v predsieni nášho bytíku a pri nohách sa týči hora z batožín. Dva ruksaky 15 a 20 kilo a dve cestovné tašky. Môj ruksak je paradoxne ľahší než Ajkin, ale som dosť sebavedomý chlap na to, aby som nechal ženu niesť ťažší ruksak. Z myšlienok nás násilne vytrhne príchod taxíku. Ešte raz, piaty krát a naposledy prechádzam byt. Na moje sklamanie je voda odstavená a sporák vypnutý – rovnako, ako pri predchádzajúcich štyroch kontrolách. Pri výťahu obaja s vypätím nervov pozorujeme, ako zamykám dvere, aby sme si neskôr boli istí, že som zamkol.

Na vlakovú stanicu cestujeme mlčky. Pri vystupovaní z taxíku sa Ajka zosypala, respektíve rozsypala. Z batohu jej postupne odpadol spacák, aj palice. Úsmevné pohľady okoloidúcich na „backpackerov“ amatérov nás nechávajú vlažnými.

Na stanici sme s dostatočným predstihom a časovú rezervu rozšírenú o meškanie vlaku využívame o návštevu toalety – nie že by sme pred odchodom neboli obaja doma 5-krát, ale stres robí svoje. Cítime, ako nás táto skúsenosť zblíži a upevní náš vzťah. „Zamkol si?!“, spýta sa odrazu Ajka a v očiach má pohľad človeka, ktorý ma úprimnú starosť. Ja mám v tom momente oči podliate krvou, ako potláčam moje najprimitívnejšie agresívne inštinkty.

Vyrážame vlakom do Bratislavy

Náhle je ohlásene nástupište a dav ľudí vyrazí vpred. Vyrážame aj my, i keď náš odpich je vplyvom väčšieho inertného odporu ťažkých ruksakov pomalší. Na nástupišti sa staviame na miesto, kde predpokladáme zastavenie nášho vozňa. Vlak zastavuje a my zisťujeme, že náš vozeň je na opačnej strane nástupišťa.

Realita železníc preverila našu psychickú odolnosť ešte predtým, než sme pocítili prvý islandský závan:

• Kupé malo teplotu fínskej sauny.
• Sedadlá boli potiahnuté poctivou socialistickou koženkou, na ktorú sa človek po desiatich minútach prilepil ako mucha na lapač.
• Spoločnosť nám robili unavení noční cestujúci, z ktorých niektorí vyzerali, že v tom vlaku cestujú bez prestávky od pádu Rakúsko-Uhorska.
• Pán v kupé sa pri pohľade na našu batožinu s úsmevom spýta „Nezabudli ste si akordeón?“ …hajzel premúdrený.

V Bratislave máme hodinku, tak ideme do reštaurácie oproti. „Ja si dám kapustovú“, vravím.
„Dobre a Vám?", čašník pozrie na Ajku.
„Cézar šalát“, objedná si Ajka.
„Nemáme“, odpovedá čašník.
„Slepačí vývar“.
„Nemáme“.
„Tak hovädzí“, zjednáva Ajka.
„Nemáme“.
„Cesnakovú“.
„Nemáme“.
„Mmmm“, Ajka hĺbavo pátra v jedálnom lístku, „jablkový závin?“.

Čašník smutne pokrúti hlavou.
„Minerálku?“, opáči Ajka.
„Samozrejme!“, povie čašník a na tvári sa mu črtá triumf.
„Jemne perlivú“, dodá Ajka a kútiky čašníkovi znova klesnú.
„Alebo, akú máte,“ zmiluje sa Ajka.

Čašník odchádza ako porazený gladiátor, ktorého súper ušetril na naliehanie davu.

Tiež sme svedkami komického výjavu: Korpulentná pani sa snaží vysvetliť trom Číňankám, že keby sa na lavičke potlačili, mohla by si prisadnúť. Chvíľu trvalo než sa dohodli, lebo pani nevedela dobre po čínsky. Jej posunková reč sa podobala skôr záchvatu tropického šialenstva. Tri číňanky sa nakoniec scucli na menšiu polovičku lavičky a pani usalašila telo na ten zvyšok.

Vlak z Bratislavy do Budapešti

Nástup do vlaku neprebehol pokojne, nakoľko sa pri nastupovaní a vystupovaní z nášho vozňa stretli dve české rodinky a zvítavanie sa pretiahlo. Za to sme sa dozvedeli „Jak se má Franta“, „Co dělá Boženka“, no a že „Chudák Pepa je v rozvodovým řízení, ale za všechno stejně může ta jeho vochechule, která neví, jakej je Pepa dobrák.“ Nastúpili sme teda pod dohľadom výpravcu, ktorý rodinnú „sešlost“ rozohnal mávaním plácačkou a rytmickom hvízdaní na píšťalke.

Každé zastavenie na zabudnutej maďarskej staničke sprevádzalo škrípanie bŕzd, pri ktorom tuhla krv v žilách. Keď sme konečne nadránom dolámaní, spotení a poloslepí vystúpili v Budapešti, pripadali sme si ako po úspešnom absolvovaní prvej etapy výcviku pre prežitie v extrémnych podmienkach.

Peripetie v Budapešti

Vystupujeme v Budapešti s túžbou zľahnúť do postele. Vyhliadnem si taxikára, ktorý vzhľadovo pripomína Sándora Petőfiho a idem s ním vyjednať cenu. Vyjednal som, že cenu určí taxameter. Po chvíli sme na mieste, kde by mal byť hotel. Nič tu nie je, asi to bude trocha ďalej. S ťažkou batožinou sa plahočíme v teple, po krajnici frekventovanej cesty. Po 200 metroch sa vzďaľujeme civilizácii, otočka a ide sa naspäť.

Upachtení sme sa vrátili na miesto, kde nás vysadil taxík a zisťujeme, že hotel sme mali za chrbtom. Pani na recepcii nás ubytuje a nasledujúce hodiny trávime praním vecí v umývadle a ich sušením fénom. Máme len pár kusov oblečenia a neblahé tušenie, že táto izba bude nadlho naším posledným luxusom. Nechce sa nám vyberať veci na spanie, ktoré sú pochované hlboko v ruksakoch, takže spíme nahí, čo vyústi do príjemného zážitku, ktorý tu nebude podrobnejšie opísaný.

Ležíme v posteli a uvedomujeme si definitívnosť chvíle. Raňajkujeme výdatne a Ajka si na izbe s posvätnou odovzdanosťou umyje vlasy. Vidina mastnej hlavy ju desí, ale cíti, že tomuto démonu bude musieť v najbližších dňoch čeliť.

Odlet

Nasledoval presun na letisko Ferihegy. Batohy nám pikolík obalí do celofánu, aby nám neodpadli paličky, spacáky a iné, pre expedíciu nepostrádateľné aktíva. Odbavenie je bezproblémové, prechádzame bežnou letiskovou rutinou – vyzuť, rozpažiť, predkloniť, roztiahnuť, zakašlať, atď. Nastupujeme, a konečne letíme. 

Ajku púšťam k oknu, ja sadám do stredu a vedľa si sadá 150 kilový chlap, ktorého kumpáni sedia o tri rady vpredu. Atmosféra hustne s hromadiacimi sa fľaštičkami tvrdého alkoholu na rozkladacom stolíku pred naším spolucestujúcim. Chľastacia šnúra slovenskej partie nberá tempo a ja nadobúdam podozrenie, že obor vedľa nepije pre potešenie z alkoholického opojenia, ale snaží sa dojesť orieškami, ktoré sú zdarma ku každej štvrtej fľaštičke. 

Pristátie v Keflavíku a rešpekt z colnice

Po niekoľkých hodinách letu ponad Atlantik sa pod nami z mrakov vynorila čierna sopečná placka omývaná bielym príbojom. Letisko Keflavík pôsobí moderne, no hneď po vystúpení z lietadla vám arktický vzduch pripomenie, kde ste.

Vietor a ukrutná zima! Aspoň pre nás, čo sme docestovali so slnkom rozpálenej Budapešti. Islandské deti tu síce pobehujú v mikinkách, ale my sme hneď nasadili ťažké kalibre – ľahké jarné bundičky podložené flískami. Cez deň je tu okolo 10°C, pocitovo 5°C. Na noc hlásia 5°C, pocitovú radšej neuvádzajú. 

Pred odletom sme si naštudovali prísne islandské colné predpisy. Island si mimoriadne chráni svoj ekosystém:

• Zákaz dovozu tepelne neupraveného mäsa, salám či surovej šunky.
• Limit 3 kg potravín na osobu.
• Prísne kvóty na alkohol a cigarety.
• Použitá jazdecká a rybárska výstroj musí byť oficiálne dezinfikovaná.

Mali sme plné batohy sušeného jedla, konzerv a kempingového vybavenia. Pri prechode cez colnú zónu sme sa snažili tváriť čo najviac nenápadne – ako dvaja nevinní turisti, ktorí prišli obdivovať mach a lišajníky, a nie prepašovať zásoby sušeného hovädzieho na desať dní. Prešli sme bez straty kvetinky.

V príletovej hale nás čakal prvý povinný krok: nákup plechovkového piva a fľaše šampanského v letiskovom Duty Free shope. Na Islande je alkohol v bežných potravinách tabu (predáva sa len v špeciálnych štátnych obchodoch Vínbúðin za astronomické sumy) a letiskový obchod je jediná šanca, ako si kúpiť prípitok za normálne peniaze.

A potom už vysnívaný trek. 🥾 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu.

Návrat domov: Kultúrny šok naruby

Po desiatich dňoch neustáleho boja s vetrom, sušenia ponožiek na palubnej doske, umývania sa pod studenou záhradnou hadicou a spania na zemi v alobale prišiel koniec expedície. Keďže cestujeme, Ajka má črevné problémy. Naložil som do nej čierneho uhlia ako do pece a dúfam, že to zvládne.

Návrat do civilizácie priniesol opačný kultúrny šok:

1. Teplo a ticho: Prvý pocit, keď nefúka vietor s rýchlosťou 60 km/h a v miestnosti je viac ako 20 stupňov, bol takmer neprirodzený. Človek mal nutkanie neustále kontrolovať, či netreba zaťažiť rohy postele kameňmi.
2. Neobmedzená teplá voda: Otočiť kohútikom a vedieť, že po dvoch minútach nevypne sprcha kvôli vhodenej minci, bol najčastejší dôvod našej eufórie.
3. Pevný príbor: Po tom, čo Ajka jedla polievku z pet fľaše a kastróla, bol pohľad na normálnu antikorovú lyžicu malým sviatkom.
4. Vôňa síry: Ešte týždeň po návrate nám z batohov, vetroviek a vlasov vanul nezameniteľný pach síry z islandských termálnych prameňov.

Záverečné slovo: Oplatilo sa to?

Jednoznačne áno. Island v modeli „Český turista“ nie je dovolenka pre každého. Je to fyzicky aj psychicky náročná cesta, ktorá preverí vybavenie, vašu odolnosť a najmä partnerský vzťah.

Keď však stojíte sami uprostred sopečnej púšte, nad hlavou vám tancuje zelená polárna žiara a v rukách držíte ešus s horúcou polievkou, zabudnete na prebdené noci, maďarské vlaky aj premočené topánky.

Zostane len čistá, nefalšovaná spomienka na krajinu, kde oheň a ľad píšu vlastné pravidlá.

Príspevok Svojráz cestovania na Island zo Slovenska: Plánovanie, cesta na Island a návrat domov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Rozhodnutie ísť na Island pod stan v septembri v modeli „Český turista“ (vlastný stan, spacáky a kufor plný instantných polievok) znie na papieri ako skvelý spôsob, ako nezruinovať rodinný rozpočet.

Realita vás však prefacká hneď prvú noc. Islandské počasie neodpúšťa žiadnu chybu v materiáli ani v plánovaní.

V tomto sprievodcovi sme zhrnuli naše reálne skúsenosti, zlyhania techniky a praktické tipy, ktoré vám ušetria peniaze, nervy a možno aj zdravie.

Výbava na spanie: Ako nezmrznúť

Najväčšia chyba, akej sa môžete dopustiť, je podcenenie nočnej teploty. Aj keď predpoveď hlási cez deň 10 °C, nočná pocitová teplota vplyvom neustáleho arktického vetra a vlhka pravidelne padá k nule alebo pod ňu.

Spacák: Zabudnite na letné modely

• Naša chyba: Ajka mala spacák s deklarovaným limitom do -5 °C, ktorý však v praxi fungoval skôr ako dekorácia do vykúrenej obývačky. Výsledok: nočný tras a obliekanie štyroch vrstiev oblečenia.
• Odporúčanie: Na Island (aj na letné mesiace jún – august) voľte trojsezónny alebo zimný spacák s komfortnou teplotou (T-Comfort) aspoň okolo 0 °C až -5 °C.

Izolácia od zeme je 50 % tepla

• Zima v stane nejde zo vzduchu, ale z premrznutej lávovej pôdy.
• Obyčajná penová karimatka nestačí. Používajte nafukovaciu alebo samonafukovaciu karimatku s tepelným odporom R-value minimálne 3.0 (ideálne 4.0+).
• Náš záchranný zlepšovák: Záchranárska alobalová termofólia (emergency blanket) natiahnutá na podlahu stanu pod karimatky citeľne odrazila chlad zo zeme.

Stan, ktorý prežije islandský vietor

• Vietor na Islande neprichádza v poryvoch, ale duje stabilnou silou hodiny v kuse.
• Stan musí mať pevnú duralovú konštrukciu (hliníkové prúty, nie krehký sklolaminát) a dostatočný vodný stĺpec stropu aj podlahy (minimálne 3 000 až 5 000 mm).
• Vždy dôkladne ukotvite všetky šnúry. Do kamenistej vulkanickej pôdy pomáha zaťažiť kolíky väčšími skalami.

👉 Náš kompletný 10 dňový itinerár po Islande nájdete tu.

Auto, F-cesty a poistenie

Bez auta ste na Islande stratení. Výber vozidla však závisí od toho, kam sa chcete dostať.

Kedy stačí 2WD a kedy je nutné 4×4?

• Ring Road (Cesta č. 1): Celý hlavný okruh okolo ostrova a Zlatý okruh je vyasfaltovaný. V lete a v septembri ho bez problémov zvládnete v malom 2WD aute.
• Vnútrozemie a F-roads (napr. F208 do Landmannalaugar): Zákon aj požičovne striktne vyžadujú pohon 4×4. Jazda s bežným autom na F-cestách je nelegálna a poistka tam neplatí.

Na čo si dať pozor pri požičaní auta

• Vietor a dvere: Najčastejšou škodou na Islande nie je havária, ale vyvrátené dvere. Pri otváraní dverí ich vždy držte oboma rukami – islandský vietor ich dokáže bez milosti ohnúť cez pánty.
• Poistenie proti štrku a popolu (GP / SAAP): Cesty mimo hlavného ťahu sú často štrkové. Odlietujúce kamienky od protiidúcich áut vedia život znepríjemniť. Pripoistenie čelného skla a laku sa na Islande oplatí.
• Brodenie riek: Žiadna bežná komerčná poistka nekryje utopenie motora vo vode pri brodení. Ak vojdete do hlbokej rieky, idete na vlastné riziko.

Zlaté pravidlo tankovania

• V odľahlých oblastiach (najmä na severe a východe) čerpacie stanice nenájdete všade.
• Väčšina púmp mimo miest je plne automatická bez obsluhy. Na platbu potrebujete platobnú kartu s PIN kódom.
• Pravidlo expedície: Vidíš čerpaciu stanicu? Vždy dotankuj doplna.

Kempy, hygiena a prežitie po sezóne

Kempovanie na divoko (wild camping) na Islande na väčšine územia mimo vyhradených kempov zakázali zákonom na ochranu citlivej prírody a machu.

Sezónnosť kempov

• Hlavná kempingová sezóna trvá od júna do konca augusta.
• V septembri mnoho kempov oficiálne zatvárajú – to znamená zamknuté toalety, vypnutá voda a zatvorené kuchynky.
• Trávnaté plochy kempov však často zostávajú voľne prístupné na núdzové postavenie stanu.

Horúca voda a hygiena

• V otvorených kempoch sa za teplú sprchu často platí osobitne. Niektoré novšie kempy berú karty, no v odľahlejších kempoch sa stále stretnete s automatmi na islandské mince (ISK). Vždy majte v zálohe zopár mincí.
• Ak sa chcete uschnúť a zohriať, najlepším riešením sú miestne obecné termálne bazény (sundlaug). Nájdete ich v takmer každej dedine za zlomok ceny komerčných kúpeľov.

Varenie a stravovanie v poľných podmienkach

Ceny v reštauráciách a na čerpacích staniciach na Islande zaskočia. (bežné jedlo v reštaurácii 25–40 €, hot-dog na pumpe 8–10 €). Vlastné varenie ušetrí stovky eur.

Zrada s plynovými kartušami

• Plynové kartuše do lietadla vziať nesmiete. Musíte ich kúpiť na prvej čerpacej stanici alebo v outdoorovom obchode v Reykjavíku/Keflavíku.
• Pozor na typ závitu: najrozšírenejšie sú skrutkovacie kartuše so štandardom Lindal (EN 417), no na niektorých pumpách nájdete len narážacie kartuše Campingaz. Uistite sa, že váš varič a zakúpená bomba do seba pasujú.

Osvedčený expedičný jedálniček

• Základňa zásob: Nakupujte v diskontných supermarketoch Bónus (žlté logo s prasiatkom) alebo Krónan.
• Trvanlivé potraviny: Instantné ovsené kaše s hrozienkami na raňajky, sušené mäso (jerky), oriešky a čokoláda na denné presuny, instantné cestoviny a poctivé polievky na večerné zahriatie.

Často kladené otázky o kempovaní na Islande (FAQ)

Príspevok Kempovanie na Islande: Výbava, auto, financie a ako nezmrznúť pod stanom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sme sa rozhodovali, kam vyraziť, odmietli sme klasické „all-inclusive“ vylihovanie pri mori. Výber destinácie spečatilo Ajkino rozhodné: „Poďme na Island, žijú tam Elfovia!“ A tak sme začali plánovať okruh okolo Islandu autom a pod stanom.

Island nie je Disneyland, je ti zima, keď spíš vonku, vo vrecku už ani cent – mali sme ísť na Duchonku.“

Zvolili sme expedičný model „Český turista“ – letenky v septembri mimo hlavnej sezóny, požičané staršie 4×4 auto, vlastný stan, zásoby sušeného jedla a cieľ prejsť kompletný okruh po legendárnej Ring Road (ceste č. 1) s odbočkami do drsného vnútrozemia.

(Ak vás zaujíma, ako prebiehalo domáce hlasovanie, naša nočná jazda vyhriatym maďarským vlakom a ako sme prešli colnicou, prečítajte si náš samostatný Bonusový článok o plánovaní a ceste na Island).

Tu je náš kompletný 10-dňový itinerár po Islande: reálna trasa, overené zastávky, manželské krízy a čistá severská mágia. Tento denník je záznamom našej malej expedície, ako aj oknom do duše jej účastníkov. Pre lepšie preniknutie do hĺbky tejto skúsenosti odporúčam čitateľovi ponoriť sa do týchto riadkov v kryosaune, v horskej bystrine, alebo v zimných mesiacoch vonku v neadekvátnom oblečení.

Rýchly prehľad expedície

• Dĺžka trasy: cca 2 200 km (Ring Road + Landmannalaugar + poloostrov Reykjanes)
• Čas: 10 plných dní na ostrove
• Doprava: Prenajaté 4×4 SUV (staršia Honda RAV4 s 370 000 km, pracovne nazvaná Joko)
• Ubytovanie: 70 % stan v kempoch, 30 % núdzové ubytovne (keď zlyhal spacák alebo bol kemp zatvorený)
• Termín: Polovica septembra (výhody: menej ľudí, šanca na polárnu žiaru; nevýhody: zatvorené kempy po sezóne, nočné mrazy a premenlivé počasie)

1. deň: Prílet, Reykjavík a nočný krst v Þingvellire

• Trasa: Letisko Keflavík → Reykjavík → Národný park Þingvellir (~100 km)
• Hlavné zastávky: Vyzdvihnutie auta, socha Slnečná loď (Sólfar), kostol Hallgrímskirkja, kemp Þingvellir

Po prílete zo slnečnej strednej Európy nás privítal arktický vietor a 5 stupňov. Naša prenajatá Honda s 370 000 km mala za sebou viac bojov než vikingský náčelník. Viking na pobočke nám plynulou poľštinou oznámil, že pokiaľ z auta pri návrate nebude chýbať celý motor, žiadne škrabance nerieši.

Prehliadka Reykjavíku priniesla prvý kultúrny šok z cien (dve gofry a pár suvenírov = mínus 200 €). Nočný presun do kempu v Þingvellire znamenal prvé stavanie stanu s čelovkou v treskúcom vetre a večernú hygienu v ľadovej vode.

S čelovkou na hlave som postavil stan, nafúkol karimatky, rozbalil spacáky, uložil Ajku a šiel som sa umyť do kempového umývadla, kde tiekla len studená voda. Zaspali sme pomerne rýchlo – Ajka asi za 4 sekundy, ja za 40. Ešte pred tým ma stihla dojatým hlasom označiť za „hrdinu“, wow!

2. deň: Zlatý okruh a prechod do Mordoru (Landmannalaugar)

• Trasa: Þingvellir → Geysir & Strokkur → Gullfoss → F208 → Landmannalaugar (~180 km)
• Hlavné zastávky: Puklina Almannagjá, gejzír Strokkur, vodopád Gullfoss, brody na F-ceste F208, termálny prameň v Dúhových horách

Ráno sme zistili prvú zásadnú vec: Ajkin spacák deklarovaný do -5 °C je v skutočnosti vhodný maximálne na letné prespanie v obývačke. Ranné Theraflu sme oželeli, pretože unifikovaný varič a bomba mali nekompatibilný ventil. Raňajky: suchý fitness chlieb, nutela a sušené mäso.

Prešli sme povinnú jazdu Zlatého okruhu (Golden Circle):

• Þingvellir: Miesto najstaršieho parlamentu sveta, kde sa od seba vzďaľujú litosférické dosky Európy a Severnej Ameriky.
• Strokkur: Gejzír, ktorý s presnosťou švajčiarskych hodiniek každých pár minút vystrelí stĺp vriacej vody.
• Gullfoss: Masívny dvojstupňový vodopád na rieke Hvíta.

Vyrazili sme zavčas ráno a objavovali krásy národného parku, než ho zaplavil prílev ázijských nájazdníkov. Ibaže tentokrát nie sú ozbrojení kopijami, ale selfie tyčami a túžbou spraviť si selfie na každom mieste, kde budú najviac zavadzať ostatným bez ohľadu na to, či za nimi je niečo zaujímavé alebo nie je. Ajke som kúpil v info-centre horúcu čokoládu a bol som za hrdinu označený znova. Mám pocit, že než táto dovolenka skončí, slovo hrdina značne zdevalvuje.

F cesty preveria

Po Gullfosse sme odbočili na obávanú F-cestu (F208) do vnútrozemia. F ako „fuck“. Asfalt vystriedala 26-kilometrová roleta, ktorú sme nazvali „vytriasačka blômb“. Ajka je žena do koča, aj do 4×4. Naviguje a sleduje trakciu kolies v kritických úsekoch. Keď si myslím, že už musíme byť na konci sveta, vidím oproti nám ísť autobus. Po prebrodení prvých riek sme dorazili do kempu v Landmannalaugar.

Túru v Dúhových horách nám zmaril vytrvalý lejak, no večerný kúpeľ v prírodnom horúcom potoku uprostred kempu stál za všetok strach pri brodení. Na noc dostala Ajka môj spacák a ja som sa zabalil do všetkého oblečenia a záchranárskej alobalovej fólie – vyzerala ako živánska pripravená do pahreby, ale prežili sme.

V prameni sa rochní pestrá zmes turistov. Pozerám, všetci majú plavky – nuda, vlastne nie nuda. Ja mám plavky v ruke a kabínky tu nie sú. Nutnosť nepozná žiaden predpis, idem „cicina ven“ a šup do plaviek. Bola mi fakt kosa, takže ak sa aj niekto pozeral, veľký dojem som asi neurobil. Ideme spať, minulú noc sme podcenili, túto noc sme si teda obliekli všetko, čo tu máme. Ajka je priorita a tak jej dávam môj spacák a beriem si jej „hračkársky“. Dávam jej svoju bundu a ešte ju zabalím do tzv. „emergency blanket“, čo je taká alobalová fólia, čo má odrážať teplo. Ajka vyzerá ako živánska do pahreby. Ideme spať.

3. deň: Vodopády juhu a stopka pred Þórsmörkom

• Trasa: Landmannalaugar → Þjófafoss → Seljalandsfoss → Hvolsvöllur (~140 km)
• Hlavné zastávky: Vodopád Þjófafoss, pokus o vstup do údolia Þórsmörk, vodopád Seljalandsfoss, nočná polárna žiara

Ráno sme balili kompletne premočený stan v daždi. Cieľ dňa bol kaňon Þórsmörk. Zdolali sme 5 riečnych brodov. Pri šiestom som musel vystúpiť a zmerať hĺbku nohami: ľadovcová rieka mala 40 cm, náš výfuk bol vo výške 35 cm a poistenie na utopenie motora neexistovalo. Ajka ma zaprisaháva, aby sme to otočili. Keby sme uviazli, tak sa na Islande asi nedoplatíme. Zavelili sme ústup.

Popoludní sme navštívili fotogenický Seljalandsfoss, popod ktorý sa dá prejsť po úzkom mokrom chodníku priamo za vodnú stenu. Kemp v Hvolsvöllure nám ponúkol vytúženú teplú sprchu a v noci nečakaný bonus: zelenú polárnu žiaru (Auroru Borealis) priamo nad naším stanom.

4. deň: Čierny piesok, hľadanie puffinov a výmena auta

Človek sa vie radovať z objatia tepla až po tom, čo okúsi neúprosnú náruč chladu. Nie, že by mi bolo nejak extra teplo, ale smrť už na mňa neprehovárala nad ránom krutým slovom. Dnes sa perie, sušiak som vyrobil natiahnutím šnúry medzi opierkami na hlavu, predných a zadných sedadiel. Celkovo možno tri metre sušiacej šnúry, slušné. Okoloidúcim, ktorí nazrú do nášho auta, sa naskytne pohľad na naše spodné prádlo. 

• Trasa: Hvolsvöllur → Skógafoss → Dyrhólaey → Kirkjubæjarklaustur (~160 km)
• Hlavné zastávky: Vodopád Skógafoss, útesy Dyrhólaey, čierne pláže, porucha motora, výmena auta

Deň sme začali túrou okolo rieky Skógá nad majestátnym 60-metrovým vodopádom Skógafoss. Na útesoch Dyrhólaey sme márne pátrali po ikonických vtákoch puffinoch (mníšikoch bielobradých) – v septembri už odleteli zimovať na otvorené more.

Cestou na východ začala naša Honda štrajkovať. Najprv som mal problémy s gps. Spoliehal som sa na môj redundantný navigačný systém – Ajku s mapou. Tá ju nervózne žmolí a čas od času ju otočí o 180 stupňov.

Na prístrojovke sa rozsvietila kontrolka motora a auto začalo skackať. Do Kirkjubæjarklaustur sme doskackali na zvyškoch vôle. Toto mestečko má v názve 20 písmen! Kemp je tu zatvorený, ale našli sme ubytovňu za lacný peniaz. Recepčný – Poliak ako poleno – nás šupol na malú, sparťanskú, skoro nevybavenú izbu bez kúpeľne. Po posledných dňoch sa cítime ako v päťhviezdičkovom hoteli Grand Imperial.

Poliak zo SADcars sa ma pýta, v akom meste sme uviazli. Keďže som Kirkjubæjarklaustur nedokázal „vyspelovať“, musel som poprosiť recepčného. Viking Kovacz na dispečingu autopožičovne zareagoval ukážkovo: za tri hodiny nám doviezli náhradné auto a my sme medzitým stihli výstup k vodopádu Systrafoss.

Poľský chaseň nám odovzdal nové auto a prezradil, že budova, kde bývame, bola pôvodne jatka. Potom odišiel so skackajúcou Hondou v ústrety neistej budúcnosti.

Ajka si dnes vyzliekla termoprádlo, ktoré nosila posledné tri dni. Je to moja žena, milujem ju a preto túto časť nebudem ďalej rozpisovať.

5. deň: Kryhy v Jökulsárlóne a prechod cez mlieko

• Trasa: Kirkjubæjarklaustur → Skaftafell (Svartifoss) → Jökulsárlón → Seyðisfjörður (~380 km)
• Hlavné zastávky: Čadičový vodopád Svartifoss v NP Skaftafell, ľadovcová lagúna Jökulsárlón s tuleňmi, horský prechod do Seyðisfjörðuru

V národnom parku Skaftafell sme dali peší výstup k vodopádu Svartifoss, ktorý lemujú pravidelné čierne čadičové stĺpy pripomínajúce píšťaly organu.

O hodinu neskôr sme stáli pred jedným z najväčších divov Islandu – ľadovcovou lagúnou Jökulsárlón. Z topiaceho sa ľadovca Vatnajökull sa odlamujú obrovské modré kryhy a plávajú pomedzi zvedavé tulene smerom k oceánu.

Pri ceste sa pásol sob, zastavujeme a fotíme si ho. Vôbec sa nás nebojí.

Záver dňa patril divokým východným fjordom. Horský prechod do malebného mestečka Seyðisfjörður nás preveril hustou mliečnou hmlou s viditeľnosťou na 15 metrov. Cestou v horách nás zastihla hmla, biela ako mlieko. Viditeľnosť 15 metrov, na oboch stranách cesty priepaste. Postupne zmizli zvodidlá, stĺpiky, aj čiary krajníc. Vlniaci sa stredový prúžok na ceste som hypnotizoval očami, ako zaklínač hadov kobru, ktorej hrá na trúbku.

Kemp v Seyðisfjörðure fungoval, no teplá sprcha bola len na islandské mince – ďalšia lekcia otužovania.

6. deň: Severný Mordor: Dettifoss, Dimmuborgir a kúpele

Dnes sme prišli k najmohutnejšiemu vodopáde v Európe – k Detifossu. Ajka pišťala nadšením, keďže na chvíľu spoza mrakov vykuklo slniečko a podaril sa jej záber vodopádu i s dúhou.

• Trasa: Seyðisfjörður → Dettifoss → Námafjall → Dimmuborgir → Goðafoss → Akureyri (~310 km)
• Hlavné zastávky: Najmohutnejší vodopád Európy Dettifoss, geotermálne pole Hverir/Námafjall, lávové skalné mesto Dimmuborgir, vodopád bohov Goðafoss

Severný Island je úplne iná planéta:

• Dettifoss: Obrovská masa sivej ľadovcovej vody valiaca sa do kaňonu Jökulsárgljúfur s brutálnym rachotom.
• Hverir / Námafjall: Bublajúce sírne bahno, dymiace fumaroly a všadeprítomný zápach skazených vajec.
• Dimmuborgir: Labyrint stuhnutej lávy, kde podľa islandských legiend žijú trollovia a vianoční škriatkovia.
• Goðafoss: Elegantný podkovovitý vodopád, do ktorého zákonodarca Þorgeir okolo roku 1000 symbolicky hodil sošky pohanských bohov pri prijatí kresťanstva.

Deň sme zakončili v druhom najväčšom meste Islandu – Akureyri. Spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky.

Prečítaj si reportáže

• Divoký sever a západ Islandu, stretnutie s keporkakmi
• Jazdenie po F cestách a Landmannalaugar
• Kempovanie na Islande a praktické tipy
• Bonus pre tých, čo nemajú cestovania na Island nikdy dosť

7. deň: Safari na veľryby v Akureyri a spanie na benzínke

• Trasa: Akureyri → Glaumbær → Laugarbakki (~210 km)
• Hlavné zastávky: Pozorovanie keporkakov v fjorde Eyjafjörður z rýchločlnu RIB, skanzen Glaumbær, ubytovanie v retro stanici Langafit

V Akureyri sme mali ísť na vyhliadkovú loď za veľrybami. Vďaka technickej poruche nás zadarmo preradili na nafukovacie rýchločlny RIB. V arktickom lejaku a vetre sme si samozrejme sadli v prvej línii v termo-kombinézach, aby sme mali najlepší výhľad. Schytali sme každú kvapku mora. Odmenou bolo vynorenie obrovských keporkakov len niekoľko metrov od nášho člnu.

Veľryba je krásny majestát, inteligentný cicavec s komplexnými spoločenskými väzbami… zaujímalo by ma ako asi chutí, ale keďže hot-dog tu stojí v prepočte 10 €, budem sa tváriť, že jedenie veľrybieho steaku by bolo nemorálne. 

Cestou na západ sme sa zastavili v skanzene Glaumbær – historickej farme s trávnatými strechami z nevypálených mačín, ktoré dokonale izolovali pred krutými zimami. Domčeky na nás dýchajú a rozprávajú príbeh strasti, ale aj radosti života ľudí, čo tu žili. Nechápem, prečo títo ľudia opustili dobrodružný život krvilačných vikingských nájazdníkov a dali sa na farmárčenie na sopečných kameňoch.

Nocľah sme našli v dedinke Laugarbakki v penzióne Langafit (prebudovaná benzínka s vintage kaviarňou a horúcou kaďou pod hviezdami).

8. deň: Lávový tunel Surtshellir, kráter Grábrók a Hraunfossar

Super, pokazil sa mi zips na bunde. Prvé dva dni dovolenky by som to považoval za rozsudok pomalej smrti. Dnes viem, že to zvládnem, ale i tak je to nepríjemné. 

• Trasa: Laugarbakki → Grábrók → Deildartunguhver → Hraunfossar & Barnafoss → Surtshellir → Akranes (~260 km)
• Hlavné zastávky: Sopečný kráter Grábrók, najvýdatnejší horúci prameň Európy Deildartunguhver, lávové vodopády Hraunfossar, podzemná jaskyňa Surtshellir

Tento deň patril geologickým unikátom:

• Grábrók: Dokonale zachovaný sopečný kráter s dreveným chodníkom po jeho hrane.
• Hraunfossar: Stovky malých tyrkysových potôčikov vyvierajúcich priamo spod okraja lávového poľa do rieky Hvítá.
• Surtshellir: Takmer kilometrový lávový tunel v podzemí.

Z islandského outbacku pri vodopáde Hraunfossar posielame pohľadnice. Hádžeme ich do opustenej schránky. Môžno dorazia neskôr ako my, alebo neskôr ako adresáti zmenia adresy, alebo neskôr ako tento vesmír zanikne vo finálnej kataklizme.

Kemp v Akranes bol opäť po sezóne zatvorený a zamknutý, no trávnik bol prístupný. Sprcha z vonkajšej záhradnej hadice s ľadovou vodou pri 5 °C nás definitívne posunula do kategórie ostrieľaných polárnikov.

Stratila sa nám lyžica a druhá miešacia sa najprv ohla a potom jej odpadla hlava. Kto vie, kde súdruhovia z Tescomy urobili chybu. Urobili sme improvizovanú lyžicu z kusu pet fľaše. Ajke sa s ňou zle je, tak žerie z kastrólu ako vlčiak.

Ajka začína byť hardcore, so smiechom a iskričkou v očiach zahlási – „toto kempovanie v zavretých kempoch ma začína baviť“! Stále má upchaný nos, v noci preto chrápe ako drevorubač. Zaistila si prvenstvo – ako jediný drevorubač, keďže na Islande nie sú žiadne lesy. Zlepšovák, emergency blanket dávame na podlahu stanu, rozdiel je cítiť, zo spodu od zeme menej ťahá.

9. deň: Sopečné jazero Kerið a rozlúčka v Modrej lagúne

• Trasa: Akranes → Kerið → Stokkseyri → Grindavík → Blue Lagoon (~190 km)
• Hlavné zastávky: Kráterové jazero Kerið, prímorské mestečko Stokkseyri, geotermálne kúpele Blue Lagoon

Predposledný deň sme venovali uzavretiu okruhu. Navštívili sme kráter Kerið s tyrkysovou hladinou minerálneho jazera na dne. Celkom pekné sopečné jazero – vyberajú na neho vstupné, ako keby ho tu postavili.

V dedinke Stokkseyri sme márne dobýjali múzeum elfov. Je zatvorené, lebo je pondelok. Ajka má vykašliavaciu fázu svojej choroby. V jeden moment vidím, ako do vreckovky vychrchle žlto-zeleno-sivý chriacheľ tvaru, veľkosti a konzistencie rozvarenej halušky. Pokračujeme do Grindaviku.

Večer sme si dopriali zaslúžený oddych v Blue Lagoon (Modrá lagúna). Objednávam lístky deň pred, na posledný termín 19:00, na hodinu pre dvoch, za 80 eur. Ale kto nebol v Blue Lagoon, akoby ani nebol na Islande. Po týždni v stane, prechladnutí a instantných polievkach padla 39-stupňová mliečne modrá voda s kremičitým bahnom ako vykúpenie.

Večer rozkladáme stan. Snívame o domove.

10. deň: Návrat domov

• Trasa: Grindavík → Letisko Keflavík (~25 km)
• Hlavné zastávky: Balenie, odovzdanie auta v požičovni, odlet

Ráno sme v daždi naposledy zbalili stan a vrátili auto. Prešli sme kontrolou a s hlavou plnou neuveriteľných scenérií a telom vyúdeným zo síry a dymu sme zamierili domov.

5 kľúčových rád na okruh okolo Islandu

1. Spacák nepustí: V septembri na Islande nestačí tenký letný spacák. Potrebujete reálny komfort okolo 0 až -5 °C a kvalitnú izolačnú karimatku.
2. Auto 4×4 je brána k slobode: Ak chcete vidieť vnútrozemie (F-cesty ako Landmannalaugar), bežné auto nestačí a požičovne naň zakazujú vjazd.
3. Benzín tankujte pri každej príležitosti: V odľahlých častiach severu a východu sú rozostupy medzi pumpami desiatky kilometrov a mnohé sú len samoobslužné automaty na kartu.
4. September je čarovný, ale má svoje pravidlá: Získate polárnu žiaru a prázdnejšie cesty, no po 15. septembri sa väčšina kempov zatvára a horské cesty môžu po prvom snehu uzavrieť.
5. Island si treba užiť s nadhľadom: Keď prší tretí deň v kuse a vietor lomcuje dverami auta, pomôže len teplý čaj, humor a suché oblečenie.

Deň sme zakončili v druhom najväčšom meste Islandu – Akureyri. Spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky.

Prečítaj si detailné reportáže

• Divoký sever a západ Islandu, vodopády, lávové tunely a keporkaky
• Jazdenie po F cestách, vnútrozemie ostrova a zlatý okruh
• Kempovanie na Islande - čo treba vedieť
• Bonus pre tých, čo nemajú cestovania na Island nikdy dosť

Expedičná báseň na záver

Príspevok Okruh okolo Islandu autom a pod stanom: 10-dňový itinerár bez príkras zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vyrážame ešte za hlbokej tmy. Keď prechádzame popod Štrbu, spoza tatranských štítov sa začína predierať prvé ranné slnko a zlatisté lúče nás oslepujú cez čelné sklo. Je to neklamná predzvesť toho, že nás čaká jeden z tých dokonalých tatranských dní, kedy je obloha vymetená do azúrova a vzduch má chuť čerstvého ľadu. Našim cieľom je Svišťový štít.

Prichádzame do Starého Smokovca, aby sme stihli prvú rannú pozemnú lanovku na Hrebienok (1285 m n. m.). Nožičky si treba na začiatku pošetriť – pred nami je poctivá vysokohorská túra s viac než tisíckou výškových metrov.

Naším dnešným cieľom je Svišťový štít (2383 m n. m.) – majestátny, no neprávom prehliadaný vrchol vypínajúci sa v závere Veľkej Studenej doliny priamo za Zbojníckou chatou.

🍂 Veľká Studená dolina v jesennom šate

Ráno na Hrebienku je ešte poriadne svieže, no s prvými nastúpanými metrami sa telo rýchlo zahreje. Príroda okolo dáva jasne najavo, že leto pomaly odovzdáva žezlo jeseni:

• Okraje kamenistého chodníka lemujú sýtomodré trsy horca luskáčovitého (Gentiana asclepiadea).
• Žltnúca tráva na svahoch Slavkovského štítu a Vareškového plesa žiari kobercami kvitnúceho fialového vresu.
• Prechádzame cez úsek, kde letná búrková prietrž mračien strhla časť chodníka – tatranská divočina si neustále berie priestor späť.

Keďže sme vyrazili skoro ráno, turistov je pomenej. Užívame si pokoj, žblnkot Studeného potoka a ranné ticho, ktoré prerušuje len šuchot našich krokov. Už z diaľky vidíme náš cieľ – skalnatý masív Svišťového štítu, ktorý stráži záver doliny ako mohutná kamenná pevnosť.

🐐 Zbojnícka chata, kamzíčie jasle a vykŕmený svišť

Okolo desiatej hodiny prichádzame k Zbojníckej chate (1 960 m n. m.). Krátky oddych na terase, teplý horský čaj s citrónom a pokračujeme ďalej po modrej značke smerom na sedlo Prielom.

Tu sa začína to pravé tatranské divadlo:

• Priamo pri chodníku sa pokojne pasie stádo kamzíkov aj s tohtoročnými mláďatami. Zvyknuté na rešpektujúcich turistov si nás zvedavo obzerajú, kým malé kamzíčatá s neuveriteľnou ľahkosťou skáču po kolmých balvanoch.
• O pár desiatok metrov ďalej spod skaly vykukne poriadne vypasený svišť. Usilovne hryzie posledné steblá trávy – zima vo výške dvetisíc metrov nepozná zľutovanie a tukové zásoby na niekoľkomesačný zimný spánok sú otázkou prežitia.

🗿 Mimo značených chodníkov: Cesta kamenných mužíkov

Kráčame po oficiálnom modro značenom chodníku až do miesta, kde sa trasa prudko stáča doľava a začína stúpať do suťovísk pod sedlo Prielom.

V tomto bode odbočujeme doprava na viditeľný neznačený chodník, ktorý mieri priamo do svahu Svišťového štítu.

Od tohto momentu preberajú navigačnú štafetu kamenní mužíci:

• Chodník sa strieda so sutinovými a balvanovými poľami.
• Mužíci postavení z naskladaných žulových kameňov spoľahlivo ukazujú najschodnejšiu líniu cez skalné prahy a trávnaté terasy.
• Hoci je terén strmý, ide o čistokrvný chodecký terén bez nutnosti horolezeckého istenia či lezeckých úsekov I.–II. stupňa obťažnosti.

🚩 Vrchol Svišťového štítu (2383 m): Železná trojnožka a božský pokoj

S pribúdajúcou výškou sa horizont otvára. Posledné metre po skalnom hrebeni a stojíme na vrchole!

Prvé, čo udrie do očí, je zvláštna kovová trojnožka (triangulačná pyramída) ukotvená priamo v skalnom podloží. Hoci vizuálne nepôsobí najromantickejšie, ide o historický geodetický bod – svedka presného mapovania Vysokých Tatier z 20. storočia.

👁️ Panoráma, na ktorú sa nezabúda

Kruhové výhľady zo Svišťového štítu patria k najlepším v celých Tatrách:

• Priamo pred vami leží celá Veľká Studená dolina s jej početnými plesami roztrúsenými ako zrkadlá na dne kotliny.
• Ako na dlani máte hradbu velikánov: Gerlachovský štít, Bradavicu, Východnú Vysokú, Vysokú, Rysy, Javorové štíty aj Lomnický a Slavkovský štít.
• V diaľke na severe sa otvára pohľad do divokej a neprístupnej Svišťovej doliny a poľských Tatier.

Najkrajší je však ten kontrast. Kým ďalekohľadom vidíme stovky hlavičiek tlačiacich sa na vrchole Rysov či na reťaziach na Východnej Vysokej, na Svišťovom štíte sedíme len my traja.

Hodina ticha, rozjímania, fotenia a jedenia lepeňákov na vyhriatej tatranskej žule prebehne ako jediná minúta. Je to pocit čistého raja.

❄️ Prečo nie je Svišťový štít značený a čo v zime?

Svišťový štít je pri svojej výške 2383 m n. m. jedným z najľahšie dostupných tatranských štítov v rýdzo chodeckom teréne. O to viac mnohých prekvapuje, prečo naň nevedie oficiálna turistická značka KST.

• Ochrana prírody a TANAP: Dôvodom je predovšetkým ochrana krehkého vysokohorského biotopu svišťov a kamzíkov v závere doliny a regulácia masového turizmu. Podľa Návštevného poriadku TANAP-u je pohyb mimo značených chodníkov v letnej sezóne vyhradený pre organizovaných horolezcov a túry s horským vodcom.
• Skialpový raj v zime: V zimnom období a na jar patrí Svišťový štít a blízke Svišťové sedlo k najobľúbenejším skialpinistickým trasám vo Veľkej Studenej doline s fantastickým zjazdom okolo Zbojníckej chaty.

Zostupujeme tou istou trasou späť. Nohy už v závere doliny cítia každý kameň, no hlava je vyčistená na maximum.

🧭 Praktický súhrn trasy

• Trasa: Starý Smokovec ➔ Hrebienok (lanovka) ➔ Magistrála ➔ Veľká Studená dolina ➔ Zbojnícka chata ➔ odbočka pod Prielomom ➔ Svišťový štít (tam a späť).
• Dĺžka: cca 17,5 km (od Hrebienka a späť)
• Prevýšenie: +1 150 m / -1 150 m (z Hrebienka)
• Čas: 7:00 až 8:00 hodín celkovo
• Náročnosť: Vysokohorská náročná túra (výborná fyzická kondícia, orientácia v skalnom teréne podľa mužíkov).

❓ Často kladené otázky (FAQ)

Príspevok Výstup na Svišťový štít: Tatranský raj ticha, kde stretneš viac kamzíkov než ľudí zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ako spoznať skutočné Algarve a nezblázniť sa v rezortoch? Ak existuje v Európe miesto, kde sa oceán, slnko a surová príroda spojili do dokonalého celku pre každého milovníka aktívneho pohybu, je to Algarve. Južné pobrežie Portugalska si väčšina ľudí spája s preplnenými all-inclusive hotelmi a golfovými rezortmi. Robia obrovskú chybu. Stačí si obuť tenisky, zobrať batoh a vyraziť na útesy. Algarve sprievodca utajenými plážami.

Keď som sa sem pred rokmi vybral prvýkrát, mal som za sebou životný reštart (z pôvodných 136 kg) a pred sebou bláznivú osobnú výzvu: zdolať 100 kilometrov po pobrežných trailoch Atlantiku za jediný týždeň. Výsledkom nebola len spálená energia a zničené nohy, ale najmä objav tých najfascinujúcejších zákutí, aké Pyrenejský polostrov ponúka.

Algarve sprievodca: Divoké útesy, utajené pláže

Tento sprievodca slúži ako váš hlavný rozcestník po najkrajších trailoch, plážach a mestách Algarve.

1. Faro a Ria Formosa: Kde to celé začína (na boso po piesku)

Väčšina turistov pozná Faro len ako tranzitné letisko. My sme z neho spravili štartovací bod celej expedície. Praia de Faro ponúka nekonečné kilometre jemného piesku, kde odhodíte bežecké topánky a zažijete dokonalý barefoot beh popri príboji.

Hneď za dunami sa rozprestiera Ria Formosa – 60-kilometrový labyrint močiarov, lagún a soľných polí, ktorý patrí medzi 7 prírodných divov Portugalska. Trasa vás prevedie z ticha močiarov cez drevené lávky až do sveta superluxusného rezortu Quinta do Lago. A ako bonus? V historickom centre Faro na vás čaká slávna Capela dos Ossos – kaplnka vykladaná kosťami tisícky mníchov.

👉 Čítaj viac: Faro pláže a Ria Formosa

2. Algarve Marinha Trail: Po chrbte draka k skalnému srdcu

Oficiálne vyhlásený za najkrajší turistický trail v Európe (Seven Hanging Valleys Trail). Ak máte v Algarve čas len na jednu jedinú pešiu túru, musí to byť táto.

Šestnásť kilometrov neustáleho stúpania a klesania po 50-metrových kolmých útesoch preverí vašu stabilitu aj kondíciu. Odmenou sú ikonické výhľady: slávna pláž Praia da Marinha, dvojitý skalný oblúk Arco Natural tvoriaci v mori optickú ilúziu srdca, pohľad do dómu slávnej jaskyne Benagil zhora a zostupy po starobylých rybárskych schodoch (Escadinhas) tesaných priamo do skaly.

👉 Čítaj viac: Algarve Marinha Trail

3. Algarve Falésia Trail: Červený Grand Canyon pri Atlantiku

Šesť kilometrov neprerušovaného pásu monumentálnych, 40 metrov vysokých stien, ktoré hrajú všetkými odtieňmi ohnivočervenej a bielej farby. Praia da Falésia vyzerá, akoby niekto kus amerického Grand Canyonu hodil priamo na breh oceánu.

Trail vedie po hrebeni útesov v tieni pínijových borovíc z rybárskej dedinky Olhos de Água až po marínu vo Vilamoure. Je plynulejší, bežecky vďačný a ponúka geniálny prírodný bonus – červený minerálny íl, z ktorého si turisti priamo na pláži robia prírodné omladzovacie zábaly.

👉 Čítaj viac: Algarve Falésia Trail po okraji červeného Grand Canyonu

4. Algarve Oura Trail: Zelený raj a pasca v červenom bahne

Kontrast dvoch svetov. Stačí odísť len pár minút od rušného párty bulváru The Strip v Albufeire a ocitnete sa v ríši surových, zvetraných útesov, skalných tunelov a utajených morských jaskýň.

Tento trail je však aj nekompromisnou lekciou z geológie a rešpektu k prírode. Mäkký ílovitý pieskovec po dažďoch extrémne rýchlo zvetráva. Ak ignorujete varovné tabule a vyberiete sa na „skratku“ cez roklinu, ľahko skončíte ako ja – po pás uviaznutí v tečúcom červenom bahne s teniskami ťažkými ako olovo.

👉 Čítaj viac: Algarve Oura Trail

5. Algarve Loulé: Remeselné srdce a bizarné "UFO" na kopci

Keď si nohy potrebujú oddýchnuť od morského piesku a drsných útesov, odbočte 15 km do vnútrozemia. Mestečko Loulé je hlavným mestom tradičných remesiel južného Portugalska s 800-ročnou tradíciou kováčov, hrnčiarov a medenárov.

Nájdete tu nádhernú maurskú tržnicu, hrad s rímskymi základmi a komíny zdobené ako jemná čipka. Najväčšou raritou je však posvätný vrch Mãe Soberana – starobylá kaplnka z roku 1553, vedľa ktorej vyrástla ultramoderná betónová svätyňa pripomínajúca pristáte bieleho UFO.

👉 Čítaj viac: Algarve Loulé a UFO katedrála

6. Algarve Cala Trail: Utajená pláž vnútri pevniny

Absolútne finále celého putovania. V oblasti Sesmarias objavíte Praia da Cala – zázrak prírody známy ako sinkhole (skalné prepadlisko). Ide o pláž ukrytú v masívnom skalnom kráteri 200 metrov od otvoreného mora, prepojenú s oceánom podzemným tunelom.

Zostup cez úzke skalné rímsy bez zábradlia preverí vašu odvahu. Odmenou je šesť unikátnych, poloprázdnych pláží, sladké klementínky od miestnych farmárov a pohľad domáceho Portugalca, ktorý si od vás pýta GPS súradnice vlastnej krajiny.

👉 Čítaj viac: Algarve Cala Trail a najkrajšie pláže

7. Algarve Sagres: Atlantik trail na konci sveta

Tam, kde končí pevnina a začína nekonečný oceán. Na najjuhozápadnejšom cípe Európy – Cabo de São Vicente – vládne surový vietor, 60-metrové útesy a chladný Atlantik.

Tento trail vás zavedie k legendárnemu majáku svätého Vincenta, kde sa v stánku predáva „Posledná klobása pred Amerikou“, a do pevnosti Fortaleza de Sagres, kde Henrich Moreplavec v 15. storočí odštartoval éru zámorských objavov. Súboj s vetrom na útesoch je tou najlepšou bodkou za návštevou Algarve.

👉 Čítaj viac: Algarve Sagres: Atlantik trail na konci sveta

Najkrajšie pláže Algarve

Algarve sprievodca v popisoch jednotlivých trailov uvádza aj informácie o najkrajších plážach Algarve v ich okolí.

👉 Čítaj tiež Ako som odbehol 100 km po pobreží Algarve.

5 pravidiel pre nezávislého cestovateľa po Algarve

1. Cestujte mimo sezóny: Október až máj ponúka ideálne teploty na pohyb (18–22 °C), poloprázdne pláže a prenájom auta za zlomok letných cien.
2. Kupujte pri ceste: Čerstvé klementínky a pomaranče od farmárov stoja okolo 5 € za 6 kg vrece a dodajú vám energiu na celý deň.
3. Rešpektujte útesy: Pieskovec neustále zvetráva. Nikdy neležte priamo pod stenou a neprekračujte ploty na okrajoch zrázov.
4. Sledujte príliv a odliv: Mnohé skalné tunely a prechody medzi plážami sú priechodné výhradne počas odlivu.
5. Neseďte v rezorte: Zbaľte tenisky, batoh s vodou a vyrazte objavovať. To najkrajšie z Algarve je úplne zadarmo.

Príspevok Algarve sprievodca: Divoké útesy, utajené pláže a najkrajšie traily Portugalska zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Algarve Cala trail bol finálnou odmenou mojich bežeckých snažení po portugalskom pobreží. Doobeda som ešte navštívil portugalské vnútrozemie a objavil pútnické mestečko Loulé. V nohách som už mal z 6 dní vyše sto kilometrov behu, chodenia, lezenia a driapania sa po skalách. Ale ani Calu ani Loulé som si nemohol odpustiť.

Cala Trail: Predstavte si, že kráčate po zvlnenej krajine vnútrozemia Algarve, obklopenej vôňou divokého tymiánu a uschnutej trávy. Oceán nie je nikde v dohľade – od pobrežia ste vzdialení dobrých 200 metrov. A zrazu sa pred vami zničoho nic otvorí obrovská diera v zemi, v ktorej hĺbke sa belie jemný piesok a trblieta tyrkysová voda.

Vítajte na Algarve Cala (Praia da Cala) – na jednej z najúžasnejších a najutajenejších pláží celého Portugalska. GPX trailu.

Ako vzniká pláž vnútri pevniny?

Praia da Cala je dokonalým príkladom geologického fenoménu ktorý nazývajú alpondra alebo sinkhole (prepadlisko).

Milióny rokov podzemná morská voda vyhlodávala mäkké vápencové a pieskovcové podložie vnútrozemia, až sa strop obrovskej jaskyne zrútil. Vznikol tak masívny skalný kráter prepojený s oceánom podzemným tunelom. Dno krátera zalial jemný morský piesok a vznikla tak dokonalá, zo všetkých strán chránená pláž, nad ktorou sa týčia 30-metrové kolmé steny.

Algarve Cala trail: Keď aj domáci krútia hlavou

K pláži nevedú žiadne asfaltové cesty, žiadne hnedé turistické tabule ani záchytné parkoviská. Práve preto si Algarve Cala zachovala svoju absolútnu nedotknutosť.

Ale tým sa výčet zážitkov nekončí. Akoby sa mi chcelo Algarve odmeniť, trail ma previedol cez šesť pláží, pričom každá z nich mala úplne iný charakter i geologické zloženie.

Dnešný deň som sa aj druhýkrát pozastavil nad rífmy, cez ktoré som preliezal. Dnešný trek bol naozaj pre silné povahy. Často som rozmýšľal kam nohu položiť a či vôbec. Rozhodne nič pre all inclusive dámy v lodičkách a deti.

Klementínky a GPX súradnice pre domáceho

Tak, ako každý deň som od miestneho pestovateľa pri ceste kúpil 6 kíl čerstvých klementínok za nepredstaviteľných 5 eur. Sladšia šťava než z týchto citrusov snáď ani neexistuje.

S plným batohom ovocia a dvoma plechovkovými pivami som sa prebil cez krovinatý terén až k okrajom skalných rozsadlín a útesov okolo Algarve Cala. Zostup 100 metrov dole po úzkych skalných rímsach vyžaduje pevnú obuv, opatrnosť a istý krok.

Odmenou boli pláže, kde nebol ani jediný človek. Žiadne ležadlá, žiadne bary, len svätý pokoj, hučanie vody v podzemnom tuneli a steny chrániace pred vetrom. Ale pozor aby ste neuviazli ako pri lastovičkách.

O pláži králikov a lastovičkách?

Pláž Praia da Coelha v preklade znamená „Pláž samičky králika“. Pred stovkami rokov tu totiž na útesoch obklopených borovicami žili tisíce divokých králikov. Keď miestni rybári schádzali k moru, králiky sa im doslova motali pod nohami.

Len 15 minút pešo západne po útesoch sa ukrýva utajená pláž Praia do Ninho de Andorinha (Pláž lastovičieho hniezda). Je to masívny skalný kráter s malou pieskovou plážou vnútri pevniny, do ktorého z mora vedie prírodný tunel. Pred pár rokmi tu nemecký turista pri hľadaní skratky zliezol dole po skalnej rímse, no pri odlive si nevšimol, že príde príliv. Voda zaliala celý tunel aj prístupovú cestu a turista zostal uväznený v skalnom kráteri ako v pasci. Záchranári ho museli vytiahnuť pomocou vrtuľníka. Keď sa ho pýtali, čo tam 4 hodiny robil, povedal: „Robil som si selfie a pozoroval lastovičky.

Keď som fotky z Cala trailu neskôr večer ukázal domácemu Portugalcovi, neveriacky pozeral na obrazovku: „To je u nás v Algarve? Kde to pre boha presne je?“ 

A keď vás miestny obyvateľ žiada o GPS súradnice vlastnej krajiny, viete, že ste objavili skutočný poklad.

Od 50 000 do 6 000 000 €

Portugalci si vôbec pobrežné útesy veľmi cenia. Platili ste už pokutu? Takúto ešte rozhodne nie. Hoci aj toto zaplatiť je možno lepšie ako zrútiť sa s autom alebo motorkou z útesu.

Praktické rady pre objaviteľov Algarve Cala

1. Žiadny servis: Na pláži Algarve Cala nenájdete vôbec nič. Všetko jedlo, dostatok vody a odpadkové vrecká si musíte priniesť (a odniesť) so sebou.
2. Opatrný zostup: Zostupový chodník cez skalný prielom nie je zaistený lanami ani zábradlím. Vyžaduje pevnú obuv (určite nie žabky!) a rozvahu.
3. Mobilný signál: Vnútri skalného krátera signál väčšinou úplne vypadáva. Vychutnajte si ten pocit absolútneho digitálneho detoxu v srdci prírody.

Najkrajšie pláže v okolí Cala trailu

FAQ Algarve Cala / Coelha Trail

Príspevok Algarve Cala Trail: Objav utajenej pláže vo vnútri útesu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.