Keď predpoveď počasia na Slovensku hlási dážď, väčšina ľudí to zabalí a ostane doma. Pre nás je to len signál pozrieť sa na radar o pár kilometrov ďalej. Niekedy to znamená sadnúť ráno do auta a ukrajovať hodiny po asfalte. Cieľ je jasný: nájsť okno bez zrážok a zažiť poctivý deň v horách. Cieľ: Bieszczady turistika.

Počasie nás tentoraz vytlačilo do poľských Bieszczad – do divokého, veterného a magického pohoria priamo na hranici Poľska, Slovenska a Ukrajiny.

Kráľovstvo šeliem a poľský „Koniec sveta“

Turistika v Bieszczadoch má úplne iný charakter ako naše Tatry. Nenájdeš tu žiadne ostré skalnaté štíty ani zaisťovacie reťaze. Namiesto nich sa pred tebou otvoria obrovské, nekonečne zvlnené hrebene pokryté vysokou trávou. Týmto horským lúkam nad hranicou lesa tu nikto nepovie inak ako Poloniny.

Väčšina územia patrí pod Bieszczadský národný park. Je to divočina v najčistejšej podobe. Žije tu najväčšia populácia medveďov, vlkov a rysov v Poľsku. Okrem šeliem tu však natrafíš aj na poľskú kultúrnu bizarnosť: Poliaci hovoria, že keď niekto chce utiecť od civilizácie a od všetkých problémov sveta, jednoducho „Rzuć shifted wszystko i jedź w Bieszczady“ (Nechaj všetko tak a choď do Bieszczad). Je to ich oficiálny národný symbol slobody a konca sveta.

Bieszczady turistika. 🐺Vedeli ste, že...?

• Taxikárska máfia na Przełęcz Wyżnia: Logistika prechodových túr je tu zvládnutá s poľskou vynachádzavosťou. Pri parkovisku visia ceduľky s telefónnymi číslami na miestnych taxikárov. Stačí zavolať a za pár minút pre teba príde dodávka. Šoféri sú často miestni rázovití chlapíci, ktorí ti za 15 minút jazdy porozprávajú viac príbehov o medveďoch a pašerákoch než akýkoľvek sprievodca.
• Odkiaľ má meno Chatka Puchatka? Najslávnejšia chata na hrebeni sa pôvodnie volala len Observation Post. Názov Chatka Puchatka jej dal poľský jaskyniar a námorník Władysław Harasyczuk podľa rozprávky o Mackovi Pú (Winnie the Pooh sa v poľštine volá Kubuś Puchatek).
• Kríž na nepravom vrchole: Na Smereku stojí obrovský oceľový kríž. Zaujímavosťou je, že nestojí na hlavnom, najvyššom vrchole (1222 m n. m.), ale na nižšom, nepravom vrchole. Ten hlavný je totiž kvôli ochrane vzácnej prírody pre turistov prísne zatvorený!

Z Kalnice na Smerek: Keď ti vetrisko opucuje hlavu

Našu prechodovú túru začíname logistickým manévrom. Auto nechávame na parkovisku v sedle Przełęcz Wyżnia. Využívame tabuľu s taxikármi, o pár minút už sedíme v dodávke a šofér nás vezie do obce Kalnica. Odtiaľ už štartujeme po vlastných.

Z Kalnice na Smerek (1222 m n. m.) vedie chodník spočiatku lesom. Stúpanie je súvislé, no ako náhle pretneš hranicu lesa, krajina sa v sekunde zmení. Pred nami sa otvára prvá polonina. Výhľady sú neskutočné, no okamžite cítime aj druhú stránku Bieszczad – neúprosný, hulákajúci vietor. Na otvorených hrebenech sa nemá kde zaseknúť, takže ti za pár minút dokáže dokonale opucovať hlavu.

Prichádzame ku krížu na Smereku. Kríž tu postavili z iniciatívy bývalého farára z Cisny a v roku 2018 k nemu pribudla tabuľa pripomínajúca 100. výročie obnovenia poľskej nezávislosti. Krátka pauza na čaj z termosky, pár fotiek a pokračujeme ďalej po hrebeni.

Prechod cez Osadzki Wierch na Chatku Puchatka

Úsek zo Smereka cez Osadzki Wierch (1 253 m n. m.) patrí k tomu najlepšiemu, čo môžeš v Bieszczadách odchodiť. Chodník sa vlní po otvorenom hrebeni. Kráčaš po mäkkej trave, mierne stúpania sa striedajú s klesaniami a okolo teba sa rozprestiera nekonečná mozaika zelených odtieňov.

Naším finálnym cieľom na hrebeni je kultová Chatka Puchatka na Polanine Wetlinskej. V minulosti to bola len sparťanská vojenská pozorovateľňa a neskôr drsná horská útulňa bez tečúcej vody a elektriny. Legendárny chatár Lutek Pińczuk tu desaťročia vytváral atmosféru, na ktorú spomínajú generácie turistov.

Dnes tu stojí úplne nová, moderná drevená chata. Stratila síce kus zo svojej pôvodnej zálesáckej divokosti, no stále ponúka skvelé útočisko, teplo a zaslúženú kapustnicu (bigos) či teplý čaj pred záverečným zostupom.

Z Chatky Puchatka už len zbiehame dole do sedla Przełęcz Wyżnia, kde nás čaká zaparkované auto.

Záver

Bieszczady a turistika v nich nám znova ukázala, že hory nemusia mať dva tisíce metrov na to, aby ti vzali dych. Je to krajina priestoru, vetra, ticha a neskutočnej slobody. Ak ťa domáce predpovede počasia opäť raz zradia, už vieš, ktorým smerom otočiť volant!

Príspevok Bieszczady turistika: Poľské poloniny a Chatka Puchatka ponúkajú krásny víkend zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte klasický katalógový pobyt, kde sa váš najväčší fyzický výkon obmedzí na presun z hotelovej izby k plážovému baru s presladeným drinkom, tento článok pokojne zatvorte. Cyprus sprievodca aktívneho cestovateľa vyzerá úplne inak. Je to ostrov dvoch tvárí, dvoch kultúr, drsných horských masívov, kde sa v zime lyžuje, a opustených pobrežných trailov, kde namiesto turistov stretnete len divoké kozy a vôňu tymianu.

Poďme sa pozrieť na to, ako spoznať skutočný Cyprus na vlastnú päsť – od 2000-metrovej strechy ostrova až po najkrajšie divoké pláže a tajuplnú tureckú časť.

Pohorie Troodos a Paphos Forest

Väčšina ľudí vníma Cyprus ako vyprahnutý kus zeme. Stačí však staručkou Ford Fiestou preťať prvé podhorské serpentíny a ocitnete sa v inom svete. Na streche Cypru. Pohorie Troodos útočí na výšku 2000 m n. m. (najvyšší bod Olympus). Zakiaľ čo dole na pobreží sa ľudia kúpu, tu hore vás prefacká poriadna kosa a v zime sa tu regulérne lyžuje.

Najväčším klenotom sú Atalanti a Artemis trails – turistické chodníky, ktoré sa vinú vo výške okolo 1800 metrov priamo po vrstevniciach. Kráčate tu po 92 miliónov rokov starom oceánskom dne (bývalé prehistorické more Tethys) a obchádzate sukovité kmeňe prastarých čiernych pínií a cyprusov (Troodos Juniper), z ktorých niektoré majú viac ako 800 rokov. Hlava sa tu čistí sama a ticho lesa prerušujú len panoramatické výhľady na distrikty Limassol a Paphos.

Hlbšie vo vnútrozemí, v tajuplnom Paphos Forest, nájdete absolútnu stratu civilizácie a cédrové údolí. Práve tu, skrytý v horách, leží monumentálny a bohatstvom dýchajúci monastier Kykkos – jedno z najposvätnejších miest pravoslávneho sveta.

🥾 Prečítajte si autentické reportáže z hôr:

• Troodos: Turistika na streche ostrova Cyprus
• Paphos Forest a Kykkos Monastery: Turistické klenoty Cypru

Divoký poloostrov Akamas a Polis

Raj pre traily a beh. Ak existuje miesto, ktoré definuje pojem „bežecký a trekový raj“, je to Akamas Peninsula na severozápadnom cípe ostrova. Zabudnite na asfalt. Tu vládne piesok, more, čistá šotolina, singletracky a ostré útesy padajúce do gýčovo tyrkysového mora.

Základňou pre túto oblasť je ospalé mestečko Polis Chrysochous, odkiaľ sa dajú podnikať tie najlepšie výpady. Medzi absolútne trekové povinnosti patria:

• Smigies Trail: Chodník vedúci po samotnom hrebeni poloostrova Akamas, ktorý otvára výhľady na obe strany pobrežia súčasne a viaže sa k nemu legenda o Stavrosovi.
• Adonis a Aphrodite Trail: Chodníky, ktoré štartujú pri slávnych Aphrodite's Baths (Afroditine kúpele). Cestou míňate divoké sady s granátovými jablkami, stúpate na skalnaté hrebene a hneď po zostupe môžete skočiť rozhorúčení priamo do mora.

🏃‍♂️ Naplánujte si presné trasy na Akamase:

• Akamas Peninsula: Pobrežné traily a najkrajsie pláže Cypru
• 100km Cyprus Trails: Akamas zo strany Polis
• Smigies Trail: Po hrebeni Akamas za legendou o Stavrosovi
• Adonis a Aphrodite Trail Hike: Granátové jablká a kúpanie

Najkrajšie pláže Cypru

Od divočiny po komerčný gýč. Cyprus má jedny z najčistejších vôd v Európe (ocenené Modrou vlajkou). Ako aktívni cestovatelia však hľadáme pláže, kam netreba platiť vstupné a kde nestojí 500 lehátok vedľa seba.

1. Blue Lagoon (Akamas): Absolútny vizuálny vrchol Cypru. Voda je tu taká čistá a tyrkysová, že lode vyzerajú, akoby sa vznášali vo vzduchu. Autom sa sem nedostanete – buď sem dobehnete v rámci trailu, prídete na horskom bicykli, alebo si prenajmete štvorkolku.
2. Lara Beach (Akamas): Divoká, široká piesočná pláž, ktorá je chránenou prírodnou rezerváciou. Prečo? Práve tu totiž kladú svoje vajcia chránené korytnačky (Caretta caretta). Žiadne bufety, žiadne slnečníky. Len surová príroda, vlny a piesok.
3. Nissi Beach a Fig Tree Bay (Ayia Napa / Protaras): Ak chcete zažiť ten pravý, jemný biely piesok ako z Karibiku, musíte sa presunúť na východ ostrova do oblasti Ayia Napa.
   Nissi Beach je svetoznámy gýč – plytká voda, malý ostrovček, na ktorý prejdete suchou nohou. Cez deň je to masovka a párty zóna, no ak sem prídete na ranný beh o siedmej ráno, zažijete neskutočný vizuálny pokoj.

Paphos a Larnaka:

Spojenie behu a histórie. Ak hľadáte ideálne mesto, kde spojiť ranné naberanie bežeckých kilometrov s objavovaním histórie, Paphos je jasná voľba. Pobrežná promenáda a okolité traily vás zavedú priamo k antickým vykopávkam a slávnym Hrobkám kráľov (Tombs of the Kings), ktoré sú zapísané v UNESCO. Bežíte, po ľavej strane vám hučí more a po pravej sa pozeráte na tisícročné grécke stĺpy.

Na druhej strane ostrova leží Larnaka – pre väčšinu ľudí len miesto, kde pristanú lietadlom. Larnaka má však obrovské čaro vďaka svojmu Slanému jazeru (Larnaca Salt Lake). Od neskorej jesene do jari sa sem sťahujú tisíce ružových plameniakov. Trailový chodník vedúci okolo jazera, ktorý prechádza aj popri posvätnej mešite Hala Sultan Tekke, patrí k najlepším rovinatým trasám na ostrove.

👟 Bežecko-historický sprievodca:

• Paphos: Ako spojiť bežecké traily, spoznávačku a históriu

Severný Cyprus (Turecká časť)

Spoznať Cyprus inak. Ak chcete pochopiť skutočnú tragédiu a zároveň fascinujúcu diverzitu tohto ostrova, musíte prekročiť demilitarizovanú zónu (tzv. Zelenú líniu spravovanú OSN) a prejsť na Severný Cyprus (Severocyperská turecká republika). Stačí ukázať pas na jednom z hraničných priechodov (napríklad priamo uprostred rozdeleného hlavného mesta Nikózia na ulici Ledra) a ocitnete sa v inom svete.

V momente sa zmení všetko: grécke nápisy vystrieda turečtina, kostoly sa zmenia na mešity s minaretmi, namiesto frapé pijete silný turecký čaj z malých pohárov a zo všadiaľ vonia kebab a baklava.

Čo na severe nevynechať?

• Famagusta (Gazimağusa) a Varosha: Mesto duchov Varosha bolo kedysi najluxusnejším letoviskom stredomoria, kde dovolenkovala Elizabeth Taylor. Po invázii v roku 1974 ho obohnali ostnatým drôtom a ostalo zamrznuté v čase. Dnes je časť z neho prístupná – bizarný a mrazivý zážitok, kedy sa prechádzate medzi rozpadávajúcimi sa luxusnými hotelmi zo 70. rokov.
• Pohorie Kyrenia (Beşparmak): Drsné, vápencové pohorie na severe ponúka brutálne pešie treky. Určite objavte tri stredoveké križiacke hrady postavené priamo na ostrých skalných bralách: St. Hilarion Castle. (Vraj inšpiroval Walta Disneyho k nakresleniu paláca pre Snehulienku), Buffavento a Kantara. Na výhľady odtiaľto na severné pobrežie a šíre more smerom k Turecku určite nezabudnete.

🍽️ Gastronomické pravidlo cestovateľa: Nikdy si nepýtaj menu!

Ak sa chcete na Cypre naozaj dobre najesť a doplniť kalórie po ťažkom traile, okamžite vypadnite z turistických zón. Nájdite malú, ospalú dedinku v podhorí Troodosu alebo zapadnutú tavernu na severe.

Zásadné pravidlo znie: Nikdy si nepýtajte jedálny lístok. Spýtajte sa majiteľa, čo majú dnes navarené. Zvyčajne vám ponúknu len jedno, maximálne dve jedlá, ktoré varia pre seba a miestnych štamgastov. Ochutnáte tak skutočné, neoklamané cyperské Meze, pomaly pečené jahňacie Kleftiko, syr Halloumi priamo od farmára alebo pravý turecký Ceviz Macunu (sladké zelené vlašské orechy).

FAQ: Čo vedieť pred cestou na Cyprus

Cyprus sprievodca aktívneho cestovateľa. Opýtajte sa?

Príspevok Cyprus: Sprievodca aktívneho cestovateľa – traily, hory, najkrajšie pláže a tajomstvá ostrova 2026 zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáš miesto, kde sa môžeš stratiť v bludisku vertikálnych pieskovcových stien, preliezať skalné okná, dýchať čistý lesný vzduch a večer padnúť do postele s pocitom, že ti odpadnú kolená, České Švajčiarsko, sprievodca labyrintom skál je tvoja cieľová destinácia. Nie nadarmo tento kraj očaril romantických maliarov.

Po veľkom požiari sa opäť spamätáva a ak vieš, čo tam hľadať, očarí aj teba – aj bez toho, aby si musel lakťami pretláčať tisíce turistov. Tento hub zhŕňa naše osobné zážitky a konkrétne trasy, ciele, skryté vyhliadky, kaňony a historické miesta. Počas viacerých návštev sme objavovali aj Labské pískovce a nemeckú časť, tzv. Saské Śvajčiarsko. Náš sprievodca reflektuje aktuálny stav chodníkov, uzáverov a regenerácie lesa pre rok 2026.

Zabaľ pevné topánky, zásobu vody a poďme na to. Čaká ťa jedno z najväčších turistických prekvapení v Čechách.

Pravčická brána a Soutězky (Mezní louka)

Ak keď našou najčastejšou základňou sú Doubice, ktoré prezývame aj "Mozkové lázně" naše putovanie začneme na opačnom konci národného parku, na Mezní louce. Práve odtiaľto vedú trasy na Divoké souťezky a Veľkú Pravčickú bránu. Je to najväčšia pieskovcová skalná brána v Európe a ikona celého regiónu.

• Veľká Pravčická brána
• Divoké Soutězky Hřenska

Hrad Šauštein a Dolský Mlýn (Vysoká Lípa)

Ak sa presunieme o pár km ďalej do Vysokej Lípy, objavíme ideálnu základňu na výstupy k Malej Pravčickej bráne (áno aj taká je). Iba kúsok od nej môžete objaviť pozostatky lúpežníckeho hradu Šaustein. Ak sa vám nechce škriabať do kopca, môžete po zadku zvládnuť schody kaňonu k Dolskému mlýnu. Práve tam sa natáčali sekvencie kultovej českej rozprávky Pyšná princezná

• Zrúcanina hradu Šaustein
• Tajomstvo Dolského Mlýna
• Malá Pravčická brána

Okruh okolo Jetřichovic

Presúvame sa o pár kilometrov k Jetřichovicam. K asi snáď najkrajšej túre okolo vyhliadok Rudolfův kamen, Skalní kaple, Kesslerovej desky cez Viléminu stěnu a Mariinu skálu naspäť. Ak by som mal dať iba jedinú túru v Českom Švajčiarsku, práve toto by bola ona. Tu vznikajú tie najkrajšie gýčové fotky západu slnka nad morom lesov. Ako zvládnuť tento parádny okruh, zistíš tu:

• Na Rudolfův Kamen, okolo Jeťrichovic
• MTB zen: Na Tokání, Zadní Jetřichovice

V Jetřichoviciach určite neobíďte žltú trasu na hrad Falkenštejn. Ale pozor, ak ste turisti konzumenti, s pivným bruchom, nemáte garanciu, že sa cez tie úzke schody dostanete až nahor.

• Lúpežnícký hrad Falkenštein

Mozkové lázně Doubice

Ak preletíte Rynartice a Dolní Chřibskú so zrúcaninou Chřibský hrádek a skalní vyhlídkou dostaneme sa až k našej základni, dedinke Doubice. Fakt neviem, čím nám tak učarovala, či tým pokojom alebo turist-less prírodou. Práve odtiaľto štartujú tie najkrajšie cyklovýšľapy po druhej strane pohoria. Objavili sme tu Kyjovské údolie. Ak preferuješ pokojnejšie, no o to magickejšie trasy lemované meandrami potoka a skalnými masívmi, Kyjov ťa dostane. Pozri si naše reporty:

• Zadní Doubice a Taubenstein, památnik pochodu smrti
• Černá Brána okolo Křynice

Bicyklom sa v pohode dostaneš na niekoľko trás, ktoré 90% turistov nikdy neobjaví.

• 7 najkrajších cyklotrás v Českom Švajčiarsku

Labské pískovce a Děčín

Kaňony a skalné mestá, ktoré ti vyrazia dych. Kde sa tiesňavy končia, nastupuje majestátna rieka Labe. Kaňon Labských pieskovcov medzi Děčínom a Hřenskom je najhlbším pieskovcovým kaňonom v Európe. Pohľad z vyhliadky Belvedér na rieku zarezanú hlboko v skalách ti na chvíľu navodí pocit, že si niekde v severoamerickom národnom parku.

Děčín nie je len prestupná stanica. Je to brána do vertikálneho sveta pieskovcových stien, kde môžeš kombinovať turistiku s dychberúcimi výhľadmi na riečny kaňon. Kompletného sprievodcu nájdeš tu:

• Labské pieskovce: Rajská kulisa okolo Děčína

Saské Švajčiarsko (cezhraničný bonus)

Pieskovcové skaly nepoznajú štátne hranice. Hneď za tou nemeckou sa krajina mení na Saské Švajčiarsko (Sächsische Schweiz), kde na teba čaká električka v Bad Schandau i ikonický most Bastei, stolové hory (ako Lilienstein alebo Königstein) a neskutočne (nemecky precízne) vybudované chodníky na vrcholky skál.

Prečo je skvelý nápad spojiť oba národné parky do jedného tripu a ako si naplánovať prechody z jednej strany na druhú? To si prečítaj v našom expedičnom článku. A ak ti prdne v bedni, a rozhodneš sa zdolať nejaké rokliny s deravými teniskami a kolobežkou, prečítaj si náš report z Bad Shandau. Dá ti dosť dôvodov na to, aby si to nerobil.

• Veľkonočné České a Saské Švajčiarsko
• Bad Schandau a kolobežka: zapeklitý prípad stratenej rokliny

Kde sa ubytovať?

Našou strategickou základňou mimo hlavného turistického ruchu sú zväčša Doubice. Ak však chcete mať všetko no dosah, Krásná Lípa a Jetřichovice sú vaše strategické základne, odkiaľ sa netreba presúvať autom.

🎒 Tipy na prežitie v pieskovcovom labyrinte

České Švajčiarsko sprievodca turistickými trasami a cyklotrasami.

1. Zabudni na sandále: Chodníky sú plné piesku, koreňov a rebríkov. Kvalitná obuv s dobrou podrážkou ti zachráni členky.
2. Vstávaj skôr ako ostatní: Ak chceš mať Pravčickú bránu alebo most Bastei chvíľu len pre seba, musíš si privstať. Ranná hmla medzi skalami navyše vyzerá miliónkrát lepšie ako poludňajšie ostré slnko.
3. Rešpektuj prírodu: Pieskovce sú krehké a tunajšie lesy si prešli ťažkými časmi. Drž sa vyznačených chodníkov – tie najlepšie výhľady sú aj tak bezpečne zaistené.

České Švajčiarsko ťa otestuje, vyvetrá ti hlavu od kancla a zaručene ti dodá potrebnú dávku endorfínov. Vyber si trasu, zbaľ batoh a vyraz objavovať tento skalný zázrak!

Príspevok České Švajčiarsko: Sprievodca labyrintom skál, kde vypneš hlavu a nevypneš foťák zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak ste v Českom Švajčiarsku, určite nevynechajte Labské pískovce a kaňon Labe smerom na Děčín. Labská Stráň a Tiské skály tvoria majestátnu kulisu tohto mesta.

Labské Pískovce

Najstaršia vyhliadka s vôňou Plzne

Vyhliadka Belvedér je najstaršou v Českom Švajčiarsku. Ponúka nádherné výhľady na Labský kaňon. Leží kúsok od Labskej Stráne a pohodlne sa sem dostanete bicyklom aj autom. Červená značka vás povedie po skalnom chodníku vo výške 160 metrov nad riekou. Najkrajšie chvíle tu zažijete pri západe slnka.

Vedeli ste, že na terase Belvedéru sa kedysi konali koncerty pre šľachtu? Hudobníci hrali v skalnom výklenku, ktorý fungoval ako prírodný zosilňovač.

Poznanie patriota

Užívame si zaslúžené pivko. Slnko zapadá. "Wunderschönen. Genial. Leckeres Bier", zaznieva na terase vyhliadky. Sme pri Nemecku a je to počuť: "Wo bist du wieder gelaufen?" pýta sa staršia pani svojho psíka, kým nastupuje do šedého Mercedesu.

"Mami, nám sa už nechce. Poďme úž... Už nevládzem. Ani wifi tu nemajú." ozve sa zrazu rodná materčina.

Neviem čím to je, ale vždy v zahraničí sa z nás stávajú nesmierni patrioti. Stačí počuť slovenský dialekt a hneď sa bratáme. Napriek tomu, že doma by sme sa možno v lyžičke vody utopili. :-) "Odkiaľ ste? Kam idete? Kde bývate? Čo sa oplatí, čo nie?" Otázky plynú ako to Labe. Veď si stretol krajana. V cudzom prostredí spriaznenú dušu. Jazyk nás spája.

Určite nie ten hovädzí, ktorý som si dal na večeru. Šípková omáčka s hovädzím jazykom je v tejto oblasti tradičná poľovnícka špecialita

Labská stráň je miesto, kde sa oplatí tráviť pri roztočenej Plzni unavené večery.

Labská stráň - kaňon Labe

Národná prírodná pamiatka kaňon Labe (Labský kaňon) sa tiahne už od Dečína až k Hřensku. Kaňonom preteká rieka Labe. Jej brehy lemujú vysoké pieskovcové skaly okolo ktorých vedú značené turistické trasy s množstvom skalných vyhliadok. Hľadajte Labské Pískovce.

Tiské steny

Ako labyrint, v ktorom ožívajú legendy. Z Labskej Stráne sa chystáme do ríše, ktorú si za svoju kulisu vybrali aj tvorcovia Narnie. Prírodná pamiatka Tiské steny nie je len skalným mestom, je to skutočný labyrint. Spolu s Ostrovskými a Rajeckými stenami tvoria raj, kde sa pieskovcové veže a mohutné stĺpy týčia do výšky cez 600 metrov.

Traduje sa, že v Tiských stenách žijú škriatkovia, ktorí zmenia smer ciest každému, kto do skál vstúpi s nečistými úmyslami. Možno aj preto tam vidno skôr rodiny a mladých turistov ako politikov.

Môžete si vybrať z dvoch okruhov – Malé a Veľké steny. Odporúčam však zahodiť mapu a nechať sa viesť intuíciou cez úzke tiesňavy a previsy. Tu sa nežije podľa informačných tabúľ, ale podľa toho, čo vidíte v skalných útvaroch. Vstup do stien stráži kostol sv. Anny v Tisé, alebo môžete začať pri Turistickej chate.

Vstupy do stien sú dva. Prvá vedie od parkoviska pri kostole sv. Anny v Tisé, druhý začína u turistickej chaty. Spojnicou obidvoch miest je červeno značená trasa prechádzajúca po hrebeňoch.

Nech si vyberiete ktorúkoľvek cestu, Tiské steny vás prekvapia svojou surovou architektúrou, ktorú vietor a voda brúsili milióny rokov. Je to miesto, kde sa ľahko stratíte v čase, najmä ak sa prestanete ponáhľať ako tá rodinka na Belvedéri, čo hľadala wifi.

❓FAQ: Labská Stráň a Tiské skály

Príspevok Labské Pískovce a Tiské skály: skalnatá kulisa Dečína zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Nechajte auto hore na Meznej, nadýchnite sa a pripravte sa na rituál. Tie nekonečné schody z Meznej dolu na divoké soutězky Hřenska... na tie jednoducho nezabudnete. Mali sme obrovské šťastie, že sme si tie schody z Meznej odšliapali už viackrát.

Dnes je to vlastne jediná autentická cesta, ktorou sa dostanete k vode. Kým hlavná tepna cez Edmundovu soutězku smerom od Hřenska stále spí pod nánosom popola a uzavretých brán (stav 2026), zostup z Meznej k Meznímu můstku vás hodí priamo do centra diania.

Neleňte a do kaňonov vstúpte z Meznej

Tie schody... na tie jednoducho nezabudnete. Keď idete dole, kolená vám hrajú vlastnú symfóniu, ale ten pohľad, keď sa pred vami otvorí roklina, je za odmenu. Dole pri rieke Kamenici pochopíte, prečo sme tu. Objavíte tie najkrajšie zákutia okolo Divokej soutězky, ktoré sa vám z člnka v tej „Tichej“ (Edmundovej) predtým ani nesnívali. Je to surovejšie, tichšie a oveľa viac „vaše“.

Prievozníci a ich „vtipný folklór“

Plavba loďkou si raraďte ako povinnú jazdu. Nám vtedy stačila tá spiatočná, do Hřenska. Prievozník stojí na zadku lode, bidlom sa opiera o dno a sype zo seba tisíckrát hovorené historky, ktoré počul snáď už aj cisár pán. Keď vám ukáže „skalnú gorilu“ a vzápätí zatiahne za špagát, aby spustil „umelý vodopád“, musíte sa usmiať.

Je to gýč? Možno. Alebo presne tá absurdita, ktorú milujeme. Bizarný mix prírodnej monumentálnosti a ľudského divadielka. Dnes je Edmundova (Tichá) soutězka pre verejnosť uzavretá (stav 2026) kvôli nebezpečným stromom. Akoby bola „mŕtvou zónou“, kde stromy stoja ako obhorené zápalky. To robí z návštevy Divokej soutězky o to vzácnejší zážitok a dodáva plavbe až mystický rozmer prežitia.

Bizarná talianska stopa v Českom Švajčiarsku

Vedeli ste, že tie galérie a tunely okolo soutěziek vysekali koncom 19. storočia talianski odborníci na tunely? Knieža Edmund Clary-Aldringen chcel v Českom Švajčiarsku z nepriechodnej rokliny urobiť turistický magnet. Predstavte si tých chlapov, ako tu pred 140 rokmi ručne drvili pieskovec, aby sme my dnes mohli pohodlne kráčať s foťákom v ruke.

Je to fascinujúca pripomienka toho, že aj túto „divočinu“ vybudovali ako luxusný zábavný park monarchie.

📌 Praktické tipy pre Soutězky Hřenska

Príspevok Divoké soutězky Hřenska – Tie schody z Meznej si naše kolená dodnes pamätajú zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Čaká nás jeden z najkrajších turistických výšľapov na Rudolfův kámen a vyhliadky okolo Jetřichovic. Na bicykli som toho veľa nenazbieral a nešiel som ani rýchlo. Hlavným dôvodom bol fotoaparát. Fotíte každých 300 metrov. To sa fakt nedá. A Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen je výnimočný hike.

🥾 Trasa: Purkartický les – Kulíšek – Vilemínina stěna – Rudolfův kámen – Mariina skála – Jetřichovice | GPS trek Strava tu > |

Druhú fázu dňa zvyčajne makám, len keď musím. Tu som musel. Príroda nepustí. Vyrazili sme traja. Ja, moja manželka Hanka a môj belgický ovčiak Lejdy. Už po prvých krokoch do Purkartického lesa sme zbadali niekoľko výškových predelov. Tie drobné bodky, čo sa mrvili hore, boli ľudia.

Purkartický les

Výstup od Kulíška je krásny a pohodový. Poviete si – 10 kilometrov nie je veľa a nie sme ani vysoko. Pravdou je, že týmto smerom to išlo fakt hladko.

V Purkartickom lese som zažil svoju prvú osamelosť. Dostihla ma babská realita. Hanka zahlásila: „Končím, toto nie je pre mňa. Čakám ťa dole na káve.“

Ostali sme na ceste dvaja, ale tie psie oči neveštili nič dobrého. Lejdy sa totiž náramne bojí výšok a tiež je veľmi lenivá. Neznáša rebríky a ešte viac neznáša moje turistické ambície. Na jednej strane odchádzajúca panička, na druhej láska a oddanosť k páničkovi. Uhádli ste – vyhrala láska k paničke a lenivosť.

Už pod Rudolfovým kameňom som ostal úplne sám. To, čo prišlo potom, ma však definitívne pripútalo k turistike. Zažil som jeden z najkrajších trekov v českých horách. Bolo tam všetko: schody, skoky, reťaze, zábradlia a 300-metrové diery pod nohami. Výhľady boli proste skvelé. Ak sa ocitnete v Českom Švajčiarsku, tento okruh si rozhodne nenechajte ujsť.

Jetřichovický okruh

Je ako rozprávka vytesaná do kameňa s tými najúžasnejšími prírodnými kulisami. teda aspoň pokiaľ nehorelo. Na druhej strane požiar odhalil skalné masívy.

Rudolfův kámen: 170 schodov do „mordoru“

Toto je ten najväčší test pre vaše kolená aj „pivnú kondíciu“. Čaká vás presne 170 schodov a rebríkov. Pôvodne sa skala volala Ostrý kámen, ale Rudolfov kámen znie oveľa majestátnejšie. Neďaleko, smerom na tokání, nájdete tiež obrovský skalný previs Balzerovo ležení. Tm som sa ale nedostal.

Vilemínina stěna: Romantické vyznanie v skale

Túto stenu pomenovali po Vilemíne Kinskej, manželke kniežaťa Rudolfa. Pôvodne sa volala Černá stěna. Príbeh rodu Kinských tak dodáva celému miestu pekný romantický podtón.

Mariina vyhlídka a nový altánok

Od roku 2021 tu stojí nový drevený altánok. Nahradil ten starý, „rozheganý“ z 19. storočia. Je to dôležitý detail. Mnohí turisti majú v pamäti ešte tú pôvodnú verziu, ale táto nová je robustnejšia a lepšie vás ochráni pred vetrom. Málokto tuší, že keď po nej dnes kráčame, v podstate stojíme na dne pravekého oceánu.

Nakoniec som si ešte vybehol na pozostatky hradu Falkenštejn. Výstup je riešený moderným kovovým schodiskom a roštami. Pre niekoho so závratmi možno dôležitá informácia.

Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen rozhodne patrí medzi to najlepšie, čo môžete zažiť nielen v Českom Švajčiarsku, ale v celých Čechách.  Hoci pieskovec vyzerá masívne, je to jeden z najmäkších materiálov. Stačí silný dážď a zo skál sa odplavujú ďalšie milimetre histórie.

Kontrast po požiari: Sila a krása v popole

Práve z týchto vyhliadok uvidíte najväčší rozdiel. Na jednej strane sa zelenajú údolia, ktoré oheň ušetril. Na druhej strane svietia „strieborné“ svahy s obhorenými kmeňmi. Je to vizuálne najsilnejší moment na pochopenie rozsahu požiara z roku 2022.

NP České Švajčiarsko

Krajina, ktorú stvorilo more a čas

Tento národný park patrí k štyrom najcennejším prírodným celkom v Čechách. Štát ho vyhlásil v roku 2000, aby ochránil unikátne pieskovcové skalné mestá, brány a veže, ktoré vyrastajú nad súvislé lesy. Parkom pretekajú tri rieky – Kamenice, Křinice a Labe. Každá z nich do krajiny vyhĺbila veľkolepý kaňon.

Názov České Švajčiarsko sme si požičali z nemeckého Sächsische Schweiz. Toto pomenovanie používame od 18. storočia pre nemeckú časť Labských pieskovcov. K názvu Sächsische Schweiz sa viaže historka o dvoch švajčiarskych maliaroch (Graff a Zingg), ktorým tie skaly pripomínali domovinu.

Tie skaly sú v skutočnosti pozostatkom nánosov z druhohôr. Pred 100 miliónmi rokov tu špliechalo teplé a plytké more. Desiatky miliónov rokov sem rieky navážali piesok z oblastí dnešných Krkonôš a Jizerských hôr.

Potom sa celá krajina zdvihla, more ustúpilo a zostali pieskovcové vrstvy. Čas ich neúprosne obrusoval, až sa väčšina z nich rozpadla. To, čo obdivujeme dnes, je len malý zlomok pôvodnej masy. A aj tieto zvyšky sa pred našimi očami neustále rozpadajú.

Zo zostupu do Jetřichovic.

Jetřichovice

Znamenali pre nás gastronomické precitnutie. Dole v dedine ma už čaká zvyšok posádky. Beky vrtí chvostom. Celá šťastná, že som späť a že so mnou nemusela šliapať nahor. Hanka sa zatiaľ obzerá po nejakom dobrom jedle. Po výkone si zaslúžime poriadny obed. Zastavujeme v nádhernej drevenici pod skalou. Sľubuje autentickú domácu českú kuchyňu.

„Dejte si slepíčí polívku a slivkové knedlíky,“ navrhuje domáci. Poslúchneme ho. Dostaneme však supermarketový vývar z vegety a mrazenej zeleniny. K tomu polotovarový, vysušený „švestkový knedlík“ z mrazničky, len veľmi jemne posypaný makom. Naozaj veľmi jemne.

Na záver prichádza čašník s obrovskou kalkulačkou v ruke: „Chutilo vám?“ Začína rátať a nám sa pretáčajú panenky. Mlčali sme. Aj takýto podtón môže mať česká pohostinnosť.

V Českom Švajčiarsku určite existujú miesta, kde ich robia z čerstvého tvarohového cesta – to je potom ten pravý gastronomický zážitok, ktorý stojí za hriech. My sme to šťastie nemali.

Doubice

Mozgové kúpele a návrat k podstate

Potom už nasledujú len samé sociálne plusy. Obchod, buřty, cibuľka, čerstvý kváskový chlieb a pivo... Mozgové kúpele Doubice. Preto sem chodíme? Kvôli tomu pokoju a pohode. Áno, wifinu aj farebnú telku so 64 nemeckými kanálmi síce majú, ale načo? Večer nás čakajú krajšie veci.

Plápolajúci oheň predsa odjakživa víťazí nad televíznymi reklamami či chatovaním. Všimli ste si niekedy, že okrem momentu, keď za vami beží medveď, je práve sedenie pri táboráku jednou z mála chvíľ, kedy človek úplne zabúda na svoje civilizačné návyky?

Toľko hviezd som na oblohe nevidel už celú večnosť.

FAQ: Jetřichovické vyhlídky

Príspevok Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen s výhľadmi a neloajálnym psom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Keď sa rebrík stane vaším jediným priateľom. Malá Pravčická brána je oveľa prístupnejšia ako jej veľká sestra. Ak máte strach z výšok, táto brána a lúpežnícky hrad Šaunštejn vás preveria. Zabudnite na pohodlné schodiská. Tu leziete hore po úzkych železných rebríkoch vkliesnených priamo do skalných puklín.

Pamätám si ten pocit – chladný kov v dlaniach, podo mnou prázdno a sústredenie na každý ďalší krok. Je to vertikálna terapia šokom. Po požiari sú výhľady zhora ešte bizarnejšie – vidíte tie sivé stráne, kde predtým bol nepriehľadný les. Ste kráľmi pieskovca.

Malá Pravčická brána

Skromná sestra, ktorú si môžete „osahať“

Doviezli sme sa k nej po cyklotrase upotení po malom stúpaní. Malá Pravčická brána stojí len kúsok od Šaunštejna. Oproti svojej slávnej „veľkej“ sestre má jednu obrovskú výhodu. Môžete po nej legálne kráčať. Je to presne to miesto, kde si sadnete na pieskovec a len tak pozeráte do údolia.

Žiadne bariéry, žiadne vstupné, len čistý kontakt s kameňom. Objavíte miesto na tichú desiatu, kým pod tou „veľkou“ bránou stoja davy v rade na pivo.

Hrad Šaustejn: Bizarný život na skalnej ihle

Hrad Šaunštejn preveril naše pivné bruchá. Zmestíme sa na úzkych rebríkoch? S trochou snahy sa to podarilo. Šaunštejn nebol nikdy hradom v klasickom zmysle. Objavili sme skôr pevnostný systém na skalných blokoch. Lúpežní rytieri tu v 14. storočí žili v drevených nadstavbách. Ukotvili ich vo vytesaných drážkach, ktoré vidno dodnes.

Ako v Meteore. Predstavte si tú logistiku – dostať hore jedlo, vodu a víno bez tých moderných rebríkov. Bol to život na hrane v každom zmysle slova.

📌 Praktické tipy: Rebríky a skaly

Príspevok Hrad Šaunštejn a Malá Pravčická brána: Rebríky, strach a lúpežnícka sloboda zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Doubice a Kyjovské údolí vnímame ako skutočné mozgové kúpele. Dobré pivo, pokoj, drevené sochy, ticho pieskovcových skál a chlad riečky Křinice spoľahlivo vygumujú každý mestský stres. Nepotrebujete tu žiadne drahé meditačné aplikácie. Stačia vám dobré topánky a ochota uznať, že príroda má v tomto kúte Českého Švajčiarska jednoznačne navrch. Keď nás omrzia davy pod Pravčickou bránou, smerujeme práve sem. Do hlbokého kaňonu riečky Křinice. 

Hlavu sme si tu čistili už niekoľko krát a stále sa vraciame. Hoci sa svet vonku medzitým zbláznil, v tejto zabudnutej dedinke a v hlbokom kaňone stále plynie čas len podľa rytmu vody narážajúcej na balvany. Navyše tu si les zachoval svoju hustú zelenú tvár aj po ničivom požiari z roku 2022. 

Doubice

Drevený bizár a pivný exil

Vojdete do obce a namiesto ľudí vás vítajú stovky drevených prízrakov. Draci, rozprávkové bytosti, ale aj drevení politici v životnej veľkosti strážia lúky okolo legendárnej Starej Hospody. Doubice sú anomália. Považujeme ich za hlavné mesto českej pohody, kde sa realita ohýba podľa nálady miestneho rezbára Karla Fialu.

Naša pivná kondícia tu vždy dostane zabrať. Sadáme si na terasu, objednávame orosenú odmenu a sledujeme ten drevený cirkus. Je to miesto, kde sa nikto nikam neponáhľa. Ak áno, miestni ho rýchlo vyliečia trefnou poznámkou.

Kyjovské údolí

| MTB trek na strava tu > |

To je pravidelná terapia lesom a zmiznutými svetmi. Z Doubíc sa vždy na bicykloch presúvame do Kyjova, čo je v podstate len jedna ulica a pár chalúp, ktoré strážia vstup do rokliny. Riečka Křinice tu v priebehu vekov vyryla hlbokú jazvu do krajiny. Kráčate alebo bicyklujete po dne kaňonu a skaly ako Sfinga, Obria hlava alebo Lev na vás pozerajú s kamennou tvárou.

Na rozdiel od Pravčickej brány tu nečakajte žiadne stánky s predraženými magnetkami. Našli sme tu len vôňu ihličia a posvätný pokoj. Skúste si výstup na Kyjovský hrad. Naše pľúca pri tých strmých schodoch protestovali, ale ten výhľad na nekonečné more lesov im rýchlo zavrel ústa.

Kyjov býval kedysi centrom sklárstva, dnes tu vládne len mach a ticho. Vybrali sme sa pešo po žltej značke, dychčali sme hore na Kinského vyhlídku, ale ten výhľad nás hore dostal. Pieskovec tu tvorí bludisko, v ktorom sa radi strácame. 

Zadní Doubice

Našou srdcovkou zostáva Bratský oltár (Bratrský oltář). Je to skrytá skalná terasa, kde sa v časoch náboženského prenasledovania potajomky schádzali veriaci. Cítiť tam tú pokoru. Kúsok ďalej sme narazili na Zadní Doubice.

Tu si príroda berie späť to svoje. Pustili sme sa na bicykloch hlbšie do údolia až k miestu, ktoré už na mape nenájdete. Po vojne zo Zadních Doubic vyhnali pôvodných obyvateľov a domy nechali napospas osudu.

Dnes tam uvidíte len základy pohltené machom a pamätník obetiam pochodu smrti. Je to mrazivé miesto. Ukazuje nám, že sme tu len na krátkej návšteve. Príroda tu s eleganciou upratuje stopy po ľudskej existencii a robí to s mrazivým tichom. Vyviezli sme sa až k hraničnému mlynu a ďalej do Nemecka na vyhliadkovú vežu Hinterhermsdorf.

Naspäť vás trasa dovedie až k Brtníkom. V zime tu všetci hľadajú Jaskyňu víl (Jeskyně víl) s úžasnými ľadovými krápnikmi, ale aj v lete má toto údolie svoje čaro. Prešli sme sa k Brtnickému hrádku – ďalšej skalnej pevnosti, kde si možno lúpežníci kedysi sušili gate.

Kyjovský okruh: Preverenie podrážok

Trasa údolím nie je žiadna prechádzka nákupným centrom. Cesta vás vedie cez úzke skalné štrbiny a klzké korene. Keď sme sa konečne vyškriabali k Bratskému oltáru, pochopili sme, prečo sa tu ľudia v časoch náboženského prenasledovania schovávali.

Pieskovec neprezrádza tajomstvá. Vtedy aj dnes ponúka úkryt každému, kto hľadá slobodu pred svetom tam vonku.  Kyjovské údolí nie je len turistická značka, je to pre nás stav mysle.

| turistický trek na strava tu > | Kyjovské údolí – Přehrada – Doubice rázcestí

Krásná Lípa

Pre doobedie a bicykel „padla“. Pohodlne vyklesáme 2 km po asfalte do administratívneho centra NP Krásnej Lípy. Prvý kontakt na polozbúrané domy názov nepotvrdzuje. Až keď sa dostane človek na námestie pochopí, ako je tu krásne.

Najmä ak objaví súkromný pivovar Falkenštein s jeho špeciálmi. Určite stojí za to navštíviť aj Centrum Českého Švajčiarska. Ľudia sú tu pripravení a veľa uvidíte aj sa dozviete. Autom sa presúvame naspäť do Doubic. Večerná ohník pri chate volá.

📌Doubice a Kyjov: praktické tipy

Príspevok Doubice a Kyjovské údolí – mozkové lázně v kraji drevených prízrakov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.