Morské oko hladina
je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom.
Pri Oku je množstvo nádherných a romantických zákutí.
Odporúčam prísť k jazeru skoro ráno, keď sa príroda okolo jazera prebúdza a merať čas vtáčími hodinami – na brehu sa nachádza tabuľa s informáciami o nich
Jazero je súčasťou chránenej prírodnej oblasti. Je tretím najväčším jazerom na Slovensku. Jeho rozloha je 13,8 ha, dĺžka približne 750 metrov a hĺbka v preliačinách dna dosahuje až 26 metrov
Voda Morského oka je významným biotopom mnohých druhov rýb. Hemží sa to tu jalcami, žije tu pstruh potočný a dúhový, čerebľa, slíž, karas a iné vzácne druhy. Lov, kúpanie či člnkovanie je zakázané (5. stupeň ochrany). Pomenovanie Morské oko dostalo jazero pre svoju blankytne modrú farbu vody pripomínajúcu morskú hlbočinu a podľa tvaru ľudského oka
Jazero sa dá obísť celé dokola
V priľahlých lesoch sa dajú vidieť čarovné veci – Vihorlatské vrchy majú neobyčajne bohatú faunu a flóru
V bukových lesoch Vihorlatu sa skrýva aj Malé Morsko oko.
Výhľady z Vihorlatu na Zemplín so známou Zemplínskou šíravou i ďalej na juh až do Maďarska
A toto je už pohľad na Vihorlatské vrchy zo Sninského kameňa. V diaľke najvyššie vyčnieva samotný vrch Vihorlat – najvyšší v pohorí (1076 m n.m.). Celý hrebeň Vihorlatských vrchov sa tiahne v dĺžke asi 53 km, zatiaľ čo jeho šírka je maximálne 11 km. To znamená, že tieto vrchy sú jedným z najdlhších horských celkov Západných Karpát – na Slovensku sa však nachádza len ich časť, východný úsek leží na území Ukrajiny.
Vihorlatské vrchy sú sopečného pôvodu, čo by uhádol asi každý už pri prvom pohľade na ne. Na opačnom konci hlavného hrebeňa sa snaží bujná vegetácia pohltiť Sninský kameň – dominantný skalný útvar nad Morským okom.
Z úctyhodnej výšky na Sninskom kameni vidno, že jazero svojim tvarom naozaj pripomína ľudské oko. Som rada, že som sa o tom mohla opäť presvedčiť a dúfam, že nie naposledy.
Yes I think to myself: what a wonderful world.
Ďakujeme autorke: Emílii Stajskovej Hamrákovej
