Dva skvelé tipy na výlety neďaleko Krakowa: Energolandia a bane Wieliczka.

Ak sa bežný mestský človek so záľubou v knihách a pokojných prechádzkach rozhodne navštíviť Energolandiu, netuší, čo ho čaká. Zato tí, čo majú adrenalín v krvi presne vedia, do čoho idú. Park Energylandia sa nachádza neďaleko Krakova a je jedným z najväčších zábavných parkov v strednej Európe.

Park Energolandia

Aj my chceme zažiť jednu z najťažších horských dráh, husiu kožu a výrony adrenalínu do krvi. Preto dnes stojíme pred bránami parku, kde nás víta obrovský klaun a ešte väčšia fronta ľudí. Už pri vstupe vás ohromí neskutočný rámus z reproduktorov a detský krik miešajúci sa s hlukom horských dráh. Sme tu ako seniori dobre?

Povieš si, začnem s niečím menším. Avšak aj najbližší „detský“ kolotoč dosahuje rýchlosť takmer 100 km/h. S odvahou nám vlastnou sme nastúpili na menej desivú „Mliečnu dráhu“. Po pár sekundách, visiac dole hlavou sme pochopili, že to nebude jednoduchý deň. V stánku s názvom „Pojedz a zabav sa“ sme si objednali čosi, čo vyzeralo ako hotdog s kôpkou hranoliek. V skutočnosti to neboli hranolky ale cibuľové krúžky a hotdog bol plnený nejakou neidentifikovateľnou fašírkou.

S touto náložou v bruchu sme sa vybrali na „Apokalypse“, ďalšiu horskú dráhu, ktorá sľubovala zažiť „koniec sveta“. Po jazde, ktorá zahrňovala nekonečné kľučkovanie, otočky a prudké pády, sme boli presvedčení, že koniec sveta naozaj prišiel – aspoň pre náš žalúdok.

Na kolobke okolo Visly

Čo všetko objavíš, ak obkolobežkuješ nábrežia Visly?

Viac

Čo dodať. Horské dráhy v Energolandii treba absolvovať. Úplne iný zážitok vám dodá soľná baňa Wieliczka, ktorá je iba na skok (dokonca verejnou dopravou) od Krakowa.

Soľná baňa Wieliczka

Ponúka dve trasy: Turistickú a Banícku. Každá z trojkilometrových trás vám zaberie zhruba 2-3 hodiny. Dole do bane našliapete až 380 schodov. Ale hore vás vyvezie výťah. :-) Asi v strede trasy nájdete Karczmu Górnicza, ktorá sa nachádza 125 m pod zemou. Ponúka jedlá poľskej kuchyne a hlavne pivo.

Baňa je obrovská. Prístupné sú iba 2% soľného bludiska. Za viac ako 700 rokov bolo vo Wieliczke vyvŕtaných 26 šácht a bolo vyhĺbených 9 miliónov m³ dutín po ťažbe.

Kazimír III. bol jediným poľským kráľom, ktorého jeho potomkovia prezývali Veľký. Nie náhodou! Hovorí sa, že Poľsko zdedil postavené z dreva a zanechal ho vybudované z tehál. Menej často sa však spomína, že by to nemohol urobiť – nebyť príjmov z ťažby soli, ktoré v tom čase tvorili až 1/3 príjmov kráľovskej pokladnice. 

Absolútne jedinečná je prechádzka okolo soľného jazera. Energolandia a bane Wieliczka, to sú dva horúce tipy pre aktívnych cestovateľov. Ak máte v Krakowe voľný deň, nezaváhajte a užite si tento skvelý zážitok.

Kazimierz

Za tajomstvami a mystikou krivých uličiek starej židovskej štvrti

Viac

Objav Krakow

• Kostkovic Krakow: na kolobežke do srdca kráľovského mesta
• Kolobežkou okolo Visly
• Oswienčim: Auschwitz a Birkenau memento minulosti
• Židovská Kazimierz a jej tajomstvá

Príspevok Energolandia a bane Wieliczka: Dva tipy na výlet kúsok od Krakova zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Krakow: Kazimierz. Jidish. Bývalá židovská štvrť. Ak je Krakow opradený legendami, potom Kazimierz duplom. Dodnes sa traduje príbeh o Alchemikovi z Kazimierza, ktorý sa údajne snažil nájsť tajomstvo premeny bežných kovov na zlato. Trochu mystickejšie zneje legenda o tajomnej žene v bielom, ktorá sa údajne objavuje na niektorých uliciach Kazimierza v neskorých nočných hodinách.

Nič nové, ale nevylučujem to. Najmä po požítí zopár drinkov. Faktom však ostáva, že nikto nevie, kam sa podeli všetky židovské rodiny počas druhej svetovej vojny, ani koľko ich skončilo v iba 26 km vzdialenom Oswienčime.

Kazimierz

Kazimierz bola pred druhou svetovou vojnou hlavná židovská štvrť v Krakove, so siedmymi synagógami, židovskými obchodmi a trhmi. Pôsobil tu aj Ján Karský, ktorý sa odhodlal zastaviť holocaust v Poľsku. Počas vojny sa veľa zničilo a väčšina obyvateľov bola deportovaná do koncentračných táborov. Po vojne Kazimierz začala upadať, aby v posledných desaťročiach znovu ožila.

Dnes je Kazimierz miesto, kde sa stretávajú umelci, študenti a turisti, aby si vychutnali atmosféru jeho úzkych uličiek a historických budov. Kazimierz je podobný fenomén, ako Trastevere v Ríme. Pulzuje to životom, mladými nezávislými umelcami, grafitami a malými pubmi, ktoré dotvárajú genius loci tohto miesta. Objavili sme tu tiež rozsiahlu indickú komunitu.

Jedna z najznámejších legend hovorí o diablovi z Kazimierza. Vraj sa zjavuje v podobe elegantného predajcu a navádza ľudí na míňanie peňazí a zlé skutky. Miestni veria, že kto sa s ním stretne, musí byť veľmi opatrný, aby sa nenechal zlákať jeho ľstivými rečami a trikmi. Neviem, či bol ten Ind na trhovisku onen diabol. Pravda však je, že tibetské misy skončili v našich ruksakoch a my sme odchádzali o 4 kg ťažší a 200 eur ľahší. Krakow na kolobežke s touto náložou už preverí.

• Krakow do srdca kráľovského mesta na kolobežke
• Na kolobežke okolo Visly
• Oswienčim Auschitz a Birkenau

Príspevok Kostkovic Krakow: Kazimierz a jeho tajomstvá zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pri plánovaní tohto výletu sme mali dva ciele. Spoznať Krakow na kolobežke a zároveň vyskúšať prevoz najväčšej skladacej kolobežky Kostka s označením Tour Max Fold, ako bežnej batožiny v medzinárodnom rýchliku. Náš vlakový výlet začal v Bratislave, s prestupom v Břeclavi.

Prestup v Břeclavi dopadol nad očakávania. Zabalená kolobežka, akoby do kupé odjakživa patrila. Zapadla medzi ostatné batožiny, akoby tam ani nebola. Prevoz kolobežky vlakmi v typizovanom kupé tak vôbec netreba riešiť. Iba pre doplnenie, cestou späť sme išli v otvorenom vozni, ale aj tam sa kolobka v uličke pri tých ostatných kufroch akosi stratila. Náš verdikt na otázku 2 teda znie: Kolobka a vlaky? Nó problém.

Krakow

História Krakova siaha tisíce rokov dozadu. Mesto bolo dôležitým obchodným centrom už v stredoveku a zohrávalo kľúčovú úlohu v histórii Poľska. Je tu mnoho pamiatok: Kráľovský hrad na Waweli, Jagelonská univerzita, Hlavné námestie s Rynkom i množstvo sakrálnych pamiatok, najmä kostol Najsvätejšej Panny Márie.

Špeciálnymi kapitolami sú nábrežie Visly, bývalá židovská štvrť Kazimierz, či Soľné bane Wieliczka. Mesto si počas vojen užilo svoje. Od 18. storočia spadalo striedavo pod vládu Poľska, Rakúska, Pruska i Ruska. Počas druhej svetovej vojny Nemecka a opäť Poľska. Dnes je jedným z najpopulárnejších turistických cieľov v Európe.

Dvakrát som sa tu stretol s Krzysztofom Pendereckim, predstaviteľom hudobnej avantgardy druhej polovice dvadsiateho storočia. Keď som pri mojej predošlej návšteve počul jeho Dias Irae naživo, temer som to nerozchodil. Úplnou náhodou som zavítal do kostola sv. Petra a Pavla, ktorý je zrejme prvou barokovou stavbou celého Krakova a práve v ten deň tu Penderecki dirigoval svoj koncert. Dnes som vošiel do kostola znova. Tentokrát do krypty. Stretol som ho druhýkrát. Bolo ticho.

Nech sa pustíš ktoroukoľvek uličkou do centra, vždy prejdeš cez Planty a skončíš na Rynku. Ak pôjdeš od Barbakanu okolo Muzea Czartoryskich, môžeš sa pokochať aj dielom Leonarda da Vinciho.

Rynek Główny

Centrálne námestie v Krakove je jedným z najväčších stredovekých námestí v Európe. Nachádza sa tu kostol Najsvätejšej Panny Márie s oltárom Vita Stossa, radničná veža a Sukiennice - historická tržnica, známa dnes najmä gýčovými poľskými suvenírmi a erbami jednotlivých vojvodstiev.

Námestie, kedysi pokojné a romantické, je teraz preplnené turistami, ktorí sa neustále zastavujú, aby urobili svoju dokonalú fotku. Ak sa im náhodou dostaneš do záberu, priprav sa na otrávené pohľady, pretože tvoje prepotené telo sa nehodí do ich starostlivo kurátorovaného Instagramu.

Napriek všetkému majú uličky Rynka neopakovateľné čaro. Každý turista má v ruke smartphone, bedeker a mapu, na ktorých sú vyznačené všetky "must-see" miesta. Prvým cieľom je samozrejme tržnica - suvenírový obchod, pretože každý vie, že najlepšou cestou, ako sa vcítiť do ducha mesta, je kúpiť si magnetku na chladničku a tričko s nápisom "I ♥ Krakow".

Centrum Krakova je ako nepretržitá reality show, kde miestni obyvatelia hrajú neochotných hercov a turisti nadšených divákov, ktorí si fotia každý detail, aby nakoniec skončili na nejakej terase alebo mladší, v McDonalde.

Hneď vedľa McDonaldu sa muzicíruje. Zastavujeme a odkladáme kolobežky. Janko má v burgerárni niečo dôležité na práci. Keď vyjde, vidím jeho šťastný a spokojný úsmev. Zadarilo sa. Opäť sme raz zachránili nejaký krík pred agresívnym hnojivom. Chlapci so saxofónmi a tubou to medzitým riadne roztočili. Ćo Johny ušetril na WC, to som ja minul na street kultúru. Hneď som bol ľahší o 2 éčka. Euro či zloty, to v Poľsku neriešia. Poďakujú za všetko, čo príde. :-)

Kolobežkou po zákutiach Krakowa

Na kolobežke sme ako na krídlach. Kým peší turista obíde to obrie námestie, má nohy ako olovo. Nám stačí urobiť pár krát brnk a sme na opačnom konci. Práve mesto je miesto, kam kolobežka patrí. Pokiaľ chcete často zastavovať a fotiť, tak bicykel je neobratný a nepraktický. Na kolobežke je to hračka. Navyše má stojan.

Na Kostke budíme zaslúženú pozornosť. Konečne som stredobodom. Chvíľami sa zdá, že by sme mohli byť aj súčasťou tohto turistického cirkusu. Prenajmem kolobežku na 30 minút za 20 zlotých? Už asi desiaty človek sa ma pýta: "Ako to jazdí? Kde to má motor?" Keď ukazujem na vlastné nohy, neveria.

Najväčšou radosťou pre nás je, keď sa podarí nájsť miesto, kam turisti ešte neprenikli. Ale tieto miesta sú vzácne. Ak o nich píšeme, tak skôr či neskôr sa o nich dozvedia aj ostatní, ktorí sa chvália objavovaním "skrytých pokladov".

A tak sa možno aj z nášho obľúbeného jazz baru u Muniaka stane o rok ďalší bod na turistickej mape, kde sa budeme pretláčať o miesto s niekým, kto si objedná long drink a fotí si ho namiesto muziky z každej strany. Hrajú denne od 21:30 do skorého rána. Náš kamarát tam hrával na klavír denne vyše roka. Potom to vzdal. Potreboval sa už vyspať. :-)

Krakow na kolách

Johny je v nadšení. Deva mu zamávala. Celá tržnica je obkolesená konskými povozmi, na ktorých sedia namiesto kočišov mladé vyšnurované devy, samá krv a mlieko. Ak si k nim však prisadnete, zosadnú a pustia otca alebo manžela, ktorý vás prevezie a následne skasíruje. Efektívny, rokmi overený turistický marketing v praxi. Nás si nevšímali. Sú skúsení a vedia, že pri kolobežkároch nemajú šancu. Krakow na kolobežkách je proste iný svet.

Pre ľudí okolo kočov to musí byť ako žiť v trvalom stave dejavu. Každý deň poobedná šichta do neskorého večera. Denne s tým istým milým úsmevom a lákavým pohľadom na turistov, ktorí ich namiesto kšeftu neustále fotia. Denne do rovnakého zvuku erdžania a kulís vyštafírovaných kočov, zbierania konských hovien a drgáľania sa po tých istých cestách a dlažobných kockách, za nepretržitého cvakania fotoaparátov. Každý deň tie isté otázky, ten istý monológ: "Tu je kostol, tam je Wawel. Áno, táto cukráreň je naozaj starobylá. Nie, Wi-Fi v koči nemáme. Áno, tá krypta bola postavená už v 14. storočí. Nie, nespadne, keď do nej vojdete. Áno. pri I ♥ Krakow určite zastavíme. Tento obraz kúpiť sa naozaj vyplatí...."

Kazimierz

Za tajomstvami a mystikou krivých uličiek starej židovskej štvrti

Viac

Wawel

Krakov je plný mystiky a tajomstiev. Legende o drakovi naozaj ťažko uveriť, hoci plynový horák sa spúšťa z papule draka každých 5 minút. Legenda o Zlatom rohu je o čosi vierohodnejšia. Niekde v blízkosti Krakova, pod povrchom starej borovice, je ukrytý zlatý roh, ktorý prináša bohatstvo tomu, kto ho nájde. My sme ho nenašli. Možno preto, že iba čisté a spravodlivé srdce môže tento poklad získať a to my nemáme. Wawelský zámok je údajne domovom niekoľkých duchov, vrátane ducha kráľovnej Barbory Radziwiłłovej a rytiera, ktorý stráži poklady hradu. Tiež sa traduje, že niekde na nádvorí Wawelského zámku je ukrytá žltá kocka, ktorá má magické schopnosti. My sme ju nájsť skúšali, ale s kolobežkami nás cez bránu nepustili. Zároveň nás strážnik upozornil, že ak si necháme kolobežky pred bránou, môžu zľahka tajomne zmiznúť. Nech to radšej nerobíme.

Najviac ma zaujal Stradomský triangel. Tento tajomný triangel sa údajne nachádzal medzi dnešnými ulicami Stradom, Podzamcze a Poselska. Legenda hovorí, že ľudia, ktorí prešli cez tento triangel, zmizli bez stopy. Aj sa stalo. Otočím sa a Johnyho nikde. Našiel som ho až po polhodine. Tvrdil, že si potreboval nutne odskočiť.

Oswiencim

Auschwitz a Birkenau ako mementá minulosti sú aktuálne aj dnes

Viac

Krakovské podzemie

Fascinujúcou súčasťou histórie Krakowa je jeho podzemie. Chodby a pivnice pod hlavným trhom sú spojené s kráľovským zámkom na Waweli. Slúžili ako úkryt, obchodné miesta a dokonca aj väzenie počas stredoveku. Počiatkom dvadsiateho storočia, tu údajne vznikla aj experimentálna manufaktúra na centrovanie kolobežkových kolies. Podzemie aj Wawel rozhodne stoja za návštevu.

Dnes som si do podzemia obliekol môj nový kolobežkový outfit. Zaujal ešte viac ako kolobežka.

Planty

Okolo celého starého mesta sú hradby. A okolo hradieb je zelený park. Zovú ho Planty. Park veľmi komfortne obkolesuje celé mesto. Tak dokonale, až sa človek musí zamyslieť nad pôvodným zámerom architektov. Vznikol pre prechádzky mešťanov? Možno. Chceli ho využiť ako skvelú cyklotrasu okolo mesta? Táto téza má hneď dve medzery. Za prvé, v čase vzniku parku ešte bicykle iba vznikali a za druhé, parky sú natoľko znivelované a geometricky poprepájané, že priam vyvstáva hypotéza, že boli určené pre kolobežky.

Opýtali sme sa preto niekoľkých Krakovčanov, ale nevedeli nám odpovedať. Stále však veríme svojej hypotéze, že uvedené parky vznikli najmä ako kolobežkové rozjímacie a diskusné dráhy pre akademikov Jagiellonskej univerzity, Tá je jednou z najstarších a najprestížnejších univerzít v strednej Európe. Jej história siaha až do 14. storočia, keď ju založil kráľ Kazimír III. Veľký. Popri Mikulášovi Kopernikovi tu študoval aj matematik Banach. A tu sa dostávame k podstate.

Matematika a kolobežka

Kostkovci tvrdia, že prvú kolobežku vyrobili v roku 1998, keď Marek Kostka vymyslel a zmontoval prvý prototyp pre svojho syna. Aké však bolo naše prekvapenie, keď sme v záhradách Planty neďaleko Jagelonskej Univerzity objavili tieto sochy?

Kostkova legenda tým nabrala vážne trhliny, pretože s kolobežkami boli zachytení najvýznamnejší poľskí matematici Otto Nikodym a Štefan Banach, ktorí už v roku 1916 po podvečernej jazde diskutovali na lavičke o matematike. Pomohli tak geniálnemu Steinhausovi vyriešiť problém konvergencie čiastkových súčtov Fourierovho radu.

Ich neuveriteľný matematický talent sa vraj vyvinul práve tu, pri kolobežkovaní v parku. Ich riešenie bolo publikované v Bulletin International de l'Académie Sciences de Cracovie a zapísalo tak matematikov aj ich úžasné stroje do histórie. Musím podotknúť, že ich kolobežky boli z hľadiska funkčnosti a geometrie nápadne podobné Kostkovým modelom Tour Max Fold a Rebel. Mnohí naše uzávery označia za fikciu, ale čo to znamená v 21. storočí, keď sa objavujú objavné hypotézy o plochosti zeme?

Na kolobke okolo Visly

Čo všetko objavíš, ak obkolobežkuješ nábrežia Visly?

Viac

Nočný Krakow

Chcete pariť? V Krakove je veľa skvelých pivníc. Piváreň Browar Lubicz v svojich historických pivničných priestoroch ponúka široký výber vlastných špeciálov. Ešte širší sortiment pív a skvelé jedlo ponúka Stara Zajezdnia Krakov. Ale ideálnou voľbou pre milovníkov remeselného piva sú Pinta Craft Beer Pub, Omerta Craft Beer Pub, alebo Multi Qlti Tap Bar. V Krakowe sme dokonca objavili aj Ministerstvo Sleďa a Vodky.

Čo dodať záverom?

Krakow na kolobežke je úžasný. Pohybujete sa inak, vnímate inak, sústredíte sa na iné, vidíte iné. Kolobežka je prirodzená. Pri pokojnej jazde - keď sa kocháte mestom - si zároveň len tak mimovoľne preťahujete telo. Cvičíte a užívate si, ani o tom neviete. Urban turizmus a poznávanie mesta z kolobežky má pre nás úplne nové parametre. Dostanete sa na miesta, kam sa bežný turista nedostane. Presun v meste je pritom rýchlejší než čokoľvek iné. Zosadnete kedy chcete. A keď trochu pridáte, zároveň posilňujete a odbúravate tuky. Celé nábrežie Visly obídete za pár hodín. To sa to pivko večer oveľa ľahšie pije.

• Kolobežkou okolo Visly
• Oswienčim, Auschwitz a Birkenau
• Kazimierz a jeho tajomstvá

Príspevok Kostkovic Krakow: na kolobežke do srdca kráľovského mesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Legendy hovoria, že medzi Vislou a Dneprom severne od Karpát leží pravlasť Slovanov. Rozhodli sme sa preto zmapovať okolie mesta. Krakow: na kolobežke okolo Visly.

Visla preteká cez celé Poľsko, Krakov i Varšavu a končí až v Baltickom mori. S našimi kolobežkami sme sa uspokojili s okruhom +/-20 km okolo centra. Z pod stanice sme vyrazili čosi po deviatej. Tri krát brnk a boli sme pri Barbakane. Štyri krát brnk a boli sme pri Rynku. Brnk, brnk a už sa blížime popri Jagelonskej univerzite k nábrežiu pod Wawelom.

Janka na nábreží ihneď zaujal stoporený monument. Chvíľu mi trvalo presvedčiť ho, že sa jedná o bežné slnečné hodiny. Odložil kolobku a zvalil sa na schody. Niekto si mohol myslieť, že už po ránu má starý dedo dosť. Pravá príčina však tkvela v Johnyho umeleckej duši. Urobiť jedinečný záber Vawelu v slnečnom protisvetle vyžaduje aj obete.

Bulwar Rodła

Schádzame k vode a vyrážame popri prístavných stojiskách proti prúdu. Popod most Dębnicki cez Bulwar Rodła. Šesť kilometrovú trasu k ústiu rieky Rudawa sme mali naplánovanú na doobedie. Na Tour Max sme ju však zvládli aj s fotením za necelú hodinku. Ktosi povedal, že kolobežky sú zážitkové. Nie sú. Sú rýchle. Tak rýchle, že na dokonale vyžehlenom asfaltovom povrchu celé nábrežie Visly prefičíte za chvíľu. To je inak aj skúsenosť z mesta. Všade ste za chvíľu. Skôr ako v aute, skôr ako v električke a určite skôr ako pešo. :-)

Pri plánovaní sme objavili na okraji mesta akési krasové vyvýšenie a jaskyne. Čo tak vyskúšať kolobežky v kopcoch a v teréne? Obchádzame Rudawu, kostol Sv. Jána Krstiteľa a zastavujeme až pod Zwierzynieckim mostom. Na jeho druhej strane vidíme už len športoviská, cyklotrasu popri Visle a prvé, trochu stúpajúce kopce.

Kostkovic Krakow

Na kolobežke k Wawelu a do srdca kráľovského mesta

Viac

Zbojnícka jaskyňa

Vrch Księża sľuboval niekoľko prírodných jaskýň. Nenašli sme ani jednu, iba atómový bunker a modrú turistickú značku, o ktorej doteraz vedieme spory: Bola určená pre kolobežky alebo nie? Nebola. Ale Kostka kolobežky to bez problémov zvládli. Chránená prírodná rezervácia Skałki Twardowskiego patria medzi to najkrajšie, čo sme v Krakowe zažili. Či už na kolobežke, na bicykli alebo peši, odrazu sa ocitnete v inom svete, kam sa bežný turista nikdy nedostane.

Vytŕčajúce skaly na flow-traile preverujú našu schopnosť efektívne sa im vyhnúť, plynule prekĺznuť a neodrieť pritom zánovný spodok rámu. Občas sa to i podarí. Zastavujeme na niekoľkých pointoch. Na prvých dvoch sú úžasné výhľady, na treťom potrebujeme čurať a úplne hore si spravíme piknik.

Zakrzówek

Bomba prichádza na záver. Raziac si cestu roklinami a úzkym krasovým chodníkom objavujeme jazero Zakrzówek. Prvý pohľad naň je monumentálny. Až neskôr sa dočítame, že vzniklo v druhej polovici 20. storočia v opustenom vápencovom lome. Dnes je to prirodzená relaxačná zóna Krakowa na plávanie, potápanie, turistiku a lezenie po skalách. Farba jazera dáva tušiť solídnu hĺbku.

Chodník okolo skalných okrajov nás núti stále zastavovať, obdivovať výhľady a stále vyťahovať smartfony. Jazdiac okolo hornej hrany jazera, objavujeme množstvo ďalších turistických i cyklo chodníčkov. Sme hore. Najvyššie ako sa dá. Raj na prechádzky, pikniky a kolobkové zjazdy. Objavujeme Alej Elvisa Presleyho. Ako náruživí muzikanti sme nemohli zvoliť inú trasu dole k Visle.

Na dvoch kolách

Asi 3 km zjazd na kolobežke bol boží. Začíname pociťovať rozdiely medzi Rebelom a Max Tourom. Rebel je obratnejší v meste ale na dlhšie trasy jednoznačne volím 26/20 Tour Max. Podľa oficiálnych zdrojov z webu sa príbeh kolobežiek Kostka začal písať v roku 1998, kedy Marek Kostka vyrobil pre svojho syna prvý model. Odvtedy sa kvalita posunula už na (G7) 7. generáciu. Táto história však po návšteve Planty parku pri Jagelonskej univerzite nabrala vážne trhliny.

Najkrajšie jaskyne v okolí Krakowa

Keďže našim cieľom bolo objaviť jaskyne a všetky sme trestuhodne minuli, prikladám aspoň zoznam najkrajších jaskýň v okolí Krakova a Malopolského vojvodstva:

1. Jaskyňu Wieliczka nájdete iba kúsok od Krakowa, v blízkosti známej soľnej bane Wieliczka. Jej unikátna krása spočíva v soľných útvaroch, jazierkach a soľných sochách, ktoré vytvorili sami baníci.
2. Jaskyňa Ojców sa nachádza v rovnomennom Ojcow National Parku a ponúka nádherné podzemné priestory s unikátnymi vápencovými formáciami.
3. Jaskyňa Wierzchowska Górna je súčasťou jaskynných systémov v Pieninách. Je známa svojimi krasovými útvarmi a nádhernými podzemnými sálami.
4. Jaskyňa Niedźwiedzia Medvedia jaskyňa sa nachádza pod úpätím Kralického Snežníka a je plná netopierov. Jej názov je odvodený od faktu, že bola v minulosti domovom medveďov.

Nábrežie Visly

Spúšťame sa opäť k vode. Prechádzame po prúde, povedľa saleziánskeho areálu, parádnou cyklotrasou, druhou stranou. Opäť v civilizácii a v inom svete. Vietor priaznivý, kolobky odvaľujú. 5 km prekonáme bez zastávky, ani nevieme ako. Prehrčíme popod Wawel a zastaví nás až hotel Forum. Architektonicky mimoriadne impozantná stavba, na ktorej balkónoch však vidíme rásť už niekoľko metrové kríky a náletové dreviny.

Pod hotelom nafukovací balón a lunapark, pod ním značka "koniec trasy". Mimoriadne účinný marketingový koncept. Návrat je možný iba cez lunapark. :-) Pripomenul som si Port de Sollér na Mallorke. Tiež tam bola na útesoch umelo prerušená nosná turistická trasa. Na nej si domáci otvoril vyhliadku a začal veselo predávať pomarančovú šťavu.

"Kolotoč alebo žvanec?", pýtam sa Janka.
Ten nezaváha a volí plné brucho.

Kazimierz Masala

Neviem, kde sa v bývalej židovskej štvrti nabralo toľko Indov ale nesťažujem sa. Indickú kuchyňu mám veľmi rád. Otáčame preto späť na most, urobíme z neho zopár fakt pohľadnicových výcvakov a pálime do centra Kazimierzi, na obed. Kolobežky majú svoju výhodu. Raz cesta, raz chodník, flexibilne sa prispôsobujeme semaforom, premávke i davom. O chvíľu už tlačíme kuracie na masale.

Poobede ešte zastavujeme na miestnom trhovisku. Chyba či príležitosť? Od miestneho indického trhovníka zjednáme dve nemalé tibetské misy. Znejú krásne. Sme ťažší o 4 kg a ľahší o stovku eur. Sľubujeme si, že dnes už nákupným zvodom nepodľahneme.

Kazimierz

Za tajomstvami a mystikou starých uličiek a židovskej štvri

Viac

Bulwar Kurlandski

Ani by som si ju nevšimol, keby Jankovi nepadla sánka. Akoby si Draculova faninka a metalová kapela sadli spolu na kávu a vymysleli nový módny trend. Už viem, čo znamená Gothic. Celá v čiernom, umrlčo nastajlovaná, celá ovešaná, okrajkovaná, na hrubých vysokých opätkoch stojaca. Celá čierna. A keď hovorím celá, myslím tým aj vlasy, nechty, oblečenie a možno aj náladu. Všetko okrem bielej pleti. Vyzerala ako kombinácia upíra a modelky, ktorá práve vyliezla z truhly. Zaujímalo by ma, koľko času to dievča ráno strávi len maľovaním očí, aby vyzerali tak strašne, akoby nespala aspoň tri dni. Ale zhodli sme sa. Tá prdel za to stála. Fotku nepridávam, bol som tak prekvapený, že som nestihol.

Krakow: na kolobežke okolo Visly

Zvyšok putovania už je mestsky nudný. Hausbóty, krčmičky a diskotéky na člnoch. Čulý ruch mladých ľudí, ktorý ožíva podvečer a končí hlboko po polnoci. Svet, ktorý sme si ako starí seladoni už dávno preskákali. Dojazdíme popod dva železničné a jeden diaľničný most až na koniec. K priehrade. Za ňou je už len výstavisko, železničné depo a nejaká elektráreň.

Cestou späť si užívame pohodu v parkoch a oceňujeme kvalitu architektúry mestského bývania. Krakow sa za 15 rokov, kedy som tu nebol, neuveriteľne zmenil. Dnes je to elegantné, vybudované kráľovské mesto a nám len ostáva premýšľať, kde sme urobili pri čerpaní eurofondov na Slovensku chybu.

Podvečer pod Wawelom

Jazdu okolo Visly končíme pri západe slnka pod Wawelom. Je máj. Turisti i domáci tu posedávajú nad riekou ako lastovičky a sledujú premeny Visly. Máme za sebou peknú trasu temer 28 km a viac ako 200 nastúpaných metrov. Kolobežky Kostka sa osvedčili. Ani raz nás na trase nenechali. Naproti bicyklu, kolobežka má minimum komponentov.

Je to easy. Kolobežka, to sú vlastne len dve kolá spojené stúpadlom. Plus riadidlá a brzdy, to dá rozum. Nič ďalšie ani nepotrebujete. Stačí sa len odraziť… a ako krásne to ide! Rýchlejšia než chôdza, menej náročná než beh. Ľahko zastaviť a zosadnúť.

Skúsili sme asfalt, chodníky, mestskú premávku, protivietor, prevýšenia i terénne turistické traily. Kolobka je dostatočne rýchla, prekoná aj solídne vzdialenosti, pritom však umožní kdekoľvek zastaviť a nadýchať sa miestnej atmosféry.

Krakow: na kolobežke okolo Visly. Viac než dosť na jednodňový zážitok. Spoznali sme pritom miesta, ktoré 90% turistov nikdy neobjaví. Na zajtra kolobky odkladáme. Mierime na Auschwitz.

• Krakow do srdca kráľovského mesta na kolobežke
• Kazimierz, staré zákutia a mystika
• Oswienčim Auschitz a Birkenau

Príspevok Kostkovic Krakow: na kolobežke okolo Visly zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Osobitné údaje o počte obetí v Osvienčime sa líšia. Celkový počet, ktorý zahŕňa obete holokaustu, politických väzňov, Rómov, gayov, ľudí so zdravotnými postihnutiami a iných skupín, sa odhaduje na viac ako milión. Oswienčim: Auschwitz a Birkenau ako memento a poučenie aj do dneška.

Oficiálne udávaný počet 1,4 milióna obetí zahŕňa tých, ktoré zomreli v plynových komorách, na vyčerpanie a podmienky v pracovných táboroch, na choroby, podvýživu a násilie alebo boli popravení. Bolo to jedno z najstrašnejších miest na svete počas druhej svetovej vojny a zároveň symbol nacistického teroru a genocídy.

Vyrazili sme vlakom z Krakowa.

Auschwitz

Auschwitz bol nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor počas druhej svetovej vojny. Nachádzal sa na okraji mesta Oświęcim v dnešnom Poľsku. Tábor bol otvorený v roku 1940 a pôvodne slúžil na väzenie a pracovný tábor pre politických väzňov. Postupne sa stal centrom pre vyhladzovanie Židov, Rómov, Poliakov a ďalších skupín, ktoré nacisti považovali za nepriateľské alebo nežiadúce. Iba málokto z dnešných neonacistov chce počuť, že ďalšími na rade v čistení germánskej krvi sme mali byť my, slovania.

V Auschwitzi bola hlavná administratíva oboch táborov. Prvých politických väzňov ešte evidovali a fotili. Neskôr v období transportov židov a cigánov ich už iba evidovali. V tretej fáze po roku 1944 skončila i táto evidencia a vozne smerovali už iba do vyhladzovacích sektorov.

Kto sa dostal do zóny smrti, za plot sa už živý nedostal.

Zóna smrti

Tábory Auschwitz I a Auschwitz II-Birkenau boli najväčšími časťami tohto komplexu. V Birkenau nacisti vybudovali dve obrie plynové komory a krematóriá, kde vykonávali hromadné vraždy ľudí v plyne. Na dvesto ľudí stačila jedna plechovka cyklónu B. (vyššie na fotke)

Brzezinka

Tábor tiež známy ako Birkenau, bol vyhladzovací. Nemci ho umiestnili v lesíkoch na druhom konci mesta. Najväčší a najhroznejší tábor v rámci komplexu, kde vykonávali hromadné popravy a vraždy prostredníctvom dvoch plynových komôr pomocou plynu Cyklon B. Ľudia tu zomierali na nespravodlivé pracovné podmienky, choroby a podvýživu.

Celý komplex Auschwitz-Birkenau je dnes múzeum a pamätník, ktorý pripomína obete holokaustu a nacistického teroru. Zomrelo tu jeden a pol milióna ľudí. Najmä dnes, v období nárastu neonacizmu a extrémizmu je to dôležité miesto na udržanie pamäti na hrôzy neznášanlivosti a vojny a na význam boja proti rasizmu, xenofóbii a násiliu voči ľuďom.

Sektory tábora Birkenau

Birkenau, často nazývaný aj Auschwitz II, bol obrovský, rozdelený do niekoľkých sektorov:

1. Židovský sektor (Mexico): Tento sektor bol pôvodne určený pre väznenie židovských väzňov. ŽIli v preplnených barakoch, v neľudských podmienkach.
2. Sektor pre politických väzňov (Canada): Tento sektor bol vyhradený pre politických väzňov alebo činy proti nacistickému režimu.
3. Sektor pre Rómov (Zigeunerlager): Tento sektor bol určený pre väznenie Rómov, ktorí boli podrobení rovnako hrozným podmienkam ako židia.
4. Pracovný sektor: Niektoré časti tábora boli určené pre väzňov, ktorí boli vybraní na nútenú prácu v priemyselných závodoch alebo poľnohospodárstve.

Sektory boli súčasťou brutálnej reality života v Birkenau. Ten, kto prežil selekciu, bol vystavený krutému zneužívaniu, hladu, chorobám a násiliu.

Terezín sektor

Špeciálnu funkciu mal sektor Terezín. V ňom ste našli dokonca jedáleň, periny, detské preliezačky, ihrisko, šmykľavky. Slúžil iba na jedno. Keď prišiel transport s deťmi, umiestnili ich sem na niekoľko hodín a filmovali. Film potom zaslali do Terezína (alebo iných zberných táborov) rodičom, aby videli, ako sa majú ich deti dobre. Deti boli ešte v ten večer zvyčajne splynované.

Práve toto sa ukázalo ako najefektívnejšia forma, ako dostať ľudí v transporte do vagónov. Hlásili sa za svojimi deťmi sami. A nacisti priznávali, že najťažšia úloha spočívala v tom, udržať ľudí do poslednej chvíle v nádeji.

Dobrý ujo Mengele

Samostatný sektor tu mal vyhradený Josef Mengele, nemecký lekár a dôstojník SS, ktorý bol známy svojimi krutými a neludskými experimentmi na väzňoch, najmä deťoch. Vykonával medicínske experimenty, najmä na dvojčatách, ktoré boli väznené v tábore. Jeho experimenty boli extrémne bolestivé, neetické a často smrteľné. Zahŕňali chirurgické zákroky bez anestézie, infekčné choroby, inzulínové šoky a iné formy mučenia. V sektore mal dokonca vlastné krematórium. Jeho cieľom bolo zistiť genetické vlastnosti, ktoré by podporili nacistickú rasovú ideológiu.

Mengele bol medzi deťmi v tábore spočiatku mimoriadne obľúbený. Predstavte si, že vaše dieťa je podvýživené, osamelé, má na celý deň jeden zemiak a kôrku chleba a príde dobrý ujo. Ponúkne mu pomaranč, čokoládu alebo cukrík. No nešli by ste do sektora s dobrým ujom?

Po vojne sa Mengele snažil uniknúť spravodlivosti a žil pod rôznymi menami v rôznych krajinách. Nikdy nebol chytený a vydaný spravodlivosti. Zomrel v roku 1979 v Brazílii. Jeho hrozné zločiny zostávajú výzvou pre spoločnosť, aby sa podobné hrôzy nikdy nezopakovali.

Nacistické peklo

Významnými veliteľmi tábora Auschwitz-Birkenau boli Rudolf Höss, ktorý bol prvým veliteľom tábora Auschwitz a slúžil od jeho otvorenia v roku 1940 až do roku 1943. Bol zodpovedný za organizáciu a prevádzku tábora a tiež za prvé experimenty s plynom. Po ňom sa stal veliteľom tábora v roku 1943 Arthur Liebehenschel. Bol zodpovedný za dozor nad tábormi Auschwitz I, Auschwitz II-Birkenau a Auschwitz III-Monowitz. Nacistické peklo dokonal v roku 1944 Richard Baer. Bol na čele tábora počas obdobia, keď nacisti spustili hromadne vykonávané vraždy v plynových komorách v Birkenau.

Títo muži priamo zodpovedali za smrť minimálne 1,4 milióna ľudí z celej Európy, vrátane masových popráv, vyhladzovania a medicínskych experimentov. Po vojne bola väčšina z nich súdená za vojnové zločiny s verdiktom: trest smrti.

Väčšinu špinavej práce však robilo tzv. "sonder komando", zložené zo samotných väzňov. Tí triedili pri selekcii korisť a spravovali plynové komory a krematóriá. V posledný deň tábora ich nacisti nahnali do komôr a obe komory vyhodili do vzduchu. Nesmel zostať žiaden dôkaz ani svedkovia týchto zverstiev.

Epilóg

Aj po sedemdesiatich rokoch od týchto zverstiev navštívi múzeum každoročne temer dva milióny návštevníkov. Pri prechádzke medzi ostnatými drôtmi jednotlivých sektorov vidíme veľa mladých ľudí. Aj škôl. A to je dobre. Žijeme totiž čudnú dobu, keď kadekto tieto šialené zverstvá spochybňuje a relativizuje. Kto sa z histórie nepoučí, je zväčša odsúdený prežiť si svoje peklo znova.

Najznámejší prípad popravy významného veliteľa tábora v Osvienčime bol prípad Rudolfa Hössa, ktorý bol prvým veliteľom tábora Auschwitz. Po vojne Rudolfa Hössa chytili britské vojenské jednotky a následne ho vypočúvali. Počas tohto vypočúvania priznal svoje zločiny a poskytol dôležité informácie o prevádzke tábora Auschwitz.

Rudolfa Hössa odsúdil na smrť vojnový tribunál a obesili ho v Auschwitzi, v zóne smrti, hneď vedľa plynovej komory. Tam, kam osobne posielal tisíce väzňov. Bolo to 16. apríla 1947. Jeho poprava bola jednou z mála príležitostí, keď boli hlavní páchatelia nacistických zločinov postavení pred spravodlivosť a potrestaní za ich zločiny.

• Krakow do srdca kráľovského mesta na kolobežke
• Kazimierz, staré zákutia a mystika
• Na kolobežke po brehoch Visly

Príspevok Oswienčim: Auschwitz a Birkenau ako memento a poučenie dneška zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.