Bajkom na Berlin

by

Začalo to nevinne. Online reklamou na spiatočnú letenku za 4,99€. Vyvetrať hlavu a vôbec… Vždy som sa rozhodoval skôr, ako premýšľal. Až keď boli letenky booknuté vyvstala základná otázka. Berlín? A načo?

  1. Berlín má krásne rovinaté terény, množstvo cyklotrás a veľa kanálov.
  2. Berlín je mesto mnohých tvárí – možno …
  3. V Berlíne bude krásne … aspoň nad nulou a nebude mrznúť (začiatok marca).
  4. A dá sa vôbec Berlín spoznať za dva a pol dňa?

Bežných turistov delím do dvoch skupín. Tá prvá (poznávacia) sa dovezie do centra a preštrachá všetko od Reichstagu, Brandenburskej brány, cez Charlie Checkpoint, až po Alexanderplatz. Zobdivuje nákupné centrum na Potsdamerplatz, nejaké to múzeum, obchytá zbytky Berlínskej steny. Navštívi všetky bezplatné galérie, dá si nejakú kávičku a niečo pošopuje. Tá druhá (mladežnícka) to má jednoduchšie. Nájde najlacnejší hostel, celý deň prespí, večer si nájde pub s lacným pivom, kde sú mladé baby a parí. Ak sa ich spýtate: „Ako bolo na Alexanderplatzi?“, spýtajú sa, či myslím to námestie, kde je lacný kebap a pivo. O Reichstagu ani nepočuli.

Rozhodol som sa, že ja budem originálny. Iný. Kríza stredného veku človeku dovoľuje klásť si aj iné výzvy.

Berlin on foot. Without public transport.

4 dni bez akéhokoľvek plateného dopravného prostriedku. Plánovanie začalo.

Letisko Schönefeld je umiestené 22 km od centra. Hľadal som ubytko niekde uprostred cesty, ale nakoniec predsa vyhralo centrum. „Friedrichstrasse a Charlie Checkpoint sú v dosahu pol maratónu. To dám.“ Myslel som si. Požičovňa bicyklov priamo v CHECKIN hoteli. Viete si predstaviť lepšiu výzvu?

Ryanair si ma určite zamiloval. Takú ľahkú batožinu nemal snáď nikto. 2 tričká, 1 tepláky, tenisky, foťáčik, buksa a Garmin. Všetko ostatné na sebe. Všetko čo potrebujem v navigácii a na webe. Hodinový let sa zadaril. Na záchodoch prezliecť a vybehnúť. Môj prvý nemecký pol maratón už tak zdarne nedopadol. Po 3 kilometroch som pochopil, že bežím zle. Vraciam sa a znova zle, 6 kilákov za mnou a zase sa motám niekde mimo. A Charlie Checkpoint stále ďalej a ďalej. Nie. Never navigácii. A never, že sa vymotáš poklusom v uliciach v miliónovom meste. Dobieham k nejakej železničnej stanici a vzdávam to. 3,20€ ma nezabije a už o hodinu ležím v teplej posteli. Nedá mi to vybehnem znova. Náhradný program Friedrichstrasse hore dole a pres spánkom zapisujem 14 kiláčikov. Viem, sklamal som všetkých, ktorí mi verili. Ale veril mi vôbec niekto? Ráno vstávam s novým elánom. Bike na deň za 10 éčiek. To je kauf. Pokiaľ nepochopíš, čo je 23 kg bezprevodový city bajk.

berlin-0583Cez múr, Petere 2016

Ráno: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bicykel a vyrážam. Smer sever. Tá sedánka je snáď pre liliputána. Pýtam si imbusák. Takto v podrepe jazdiť nie je to pravé orechové. Chyba lávky. Spoznávam prvé kvality city rent servisu. Žiaden imbusák. Žiaden servis. Ale ak pôjdem toť za roh, tam určite pomôžu. Pretočím kolená v podrepe za roh. Zavreté. Druhý rent tiež zavretý. Matne si spomínam, že priamo pod vežou na Alexanderplatze je Fat bike rental. Taká tá independent požičovňa fúzatého päťdesiatnika – hipstera. Otvorená: furt. V kačacom podrepe tam za 10 minút pristávam. Otvorené, chlapci sa smejú a … pomáhajú. Nó problém. Dvíham sedlovku o 40 cm vyššie a konečne sa normálne veziem. Ešte dofúkam pneumatiky a … všetko je, ako má byť. No bolo by.

Po desiatich kilometroch, keď sa blížim k východnej časti Berlína Pankov, si pripadám ako ventilátor. Kadencia vyše sto a priemerka láme rekordnú hranicu 9,7 km/hod. To už snáď kurňa môžem aj behať. Tí Berlínčania sú fakt pohodlní. S takýmto prevodom na rovinu, to sa natočíme. Každú chvíľu zastavujem. Melanchólia sociku na mňa funguje. Prechádzam cez obrovské parky, športoviská i záhradkárske kolónie. Tisíce chát, tisíce troj-árových pozemkov s tými najestetickejšími úpravami. Staré vane ako bazény, kochlíky so zmrznutými muškátmi, sádrové bociany, levy, domácky zhlobené sedenia, kríkové zákutia. Za sociku mal každý svoj vlastný malý svet. Pankov. Východný Berlín rospoznáte od západného ľahko. Oba svety však majú svoju jedinečnú krásu. Vyrážam okolo kanálov na Spandau. Zase slepá. Obchádzam. Zase slepá. A nie je to jedno? Točím ostošesť. Dvacka km za mnou a ja sa cítim, akoby ich bolo sto. Navyše sa nejak rozvykláva rúčka. Na prd prevod, na prd rúčka. Snažím sa ju dotiahnuť a zrazu: „Kurňa to ťahá. Lepšie ťahá. Veď to prehadzuje.“ Vstavaný prešmykovač? Verte. Ak vám odchádza rúčka a zle sa ťahá, je načase prečítať si návod.

berlin-0360Pankow estetika, Petere 2016

Chceš dobrý Kebab? Vypadni na Pankow. Ak vám niekto povie, že 3 eurá na kebab a pivo v Nemecku nestačia, neverte mu. Niekde medzi Pankow a Spandau sa to určite dá. Garmin ma zas posiela niekam donikam. Ako sa tá blbosť obsluhuje. Opäť som niekde: In the middle of  nowhere. Idem kam ma oči vedú, spolieham sa len na svoj inštinkt, hľadám tie najkrajšie cestičky. Garmin aj s navigáciou už odpočíva vo vrecku. Míňam Siemens. Zas cesta nikam. Pri pohľade na funkčnosť a uniformnú estetiku továrenských budov začínam chápať zmysel pre nemeckú disciplínu a Bauhaus. Zas cesta nikam. Točím. Chápem prečo. Zase voda. Berlín je samá voda. A vietor. Silný protivietor. Ale pri kozmickej rýchlosti 14,9 km/h sa to dá. Dorážam do Spandau. Industriál za mnou a krásna citadela vpravo. Jazerá a pekné mesto. Lodenica, ramená, obraciam naspäť. Šlapem ďalších 30 km v protivetre. Osemdesiatka za mnou. V Tiergarten obdivujem sochy symbolizujúce silu nemeckého národa. Silu, ktorú pri myšlienke na ďalšie pivo definitívne strácam. Preberie ma až prvý kontakt s Reichstagom a Brandenburskou bránou. Paráda. monumentálne. Tí japonci sa dokážu fotiť všade. Blížim sa k zóne Berlínskeho múru. Ruská ambasáda je skutočne dominantná. Ritter zdarma. 70 centov bez akcie naozaj nieje veľa. Dopĺňam cukry. Ak sú cyklocesty popri kanáloch, tak je to pohádka. Človek si občas potrebuje prevetrať hlavu. Doobedná bilancia: 87 kiláčikov, parky, párky, psíčkari, všade pohoda, šport. Objavujem portugalskú vinotéku. Grand reserva Tinto Cao 2007 a prekvapivá iberská šunková hostina zakončila prvý deň. Večera za 22 éčiek je tiež spôsob, ako sa dostanete v Berlíne ku kvalitnému sklenenému poháru. Nič z toho sa nedá z metra objaviť. Líham unavený do postele. Hoďka, dve stop time a vyrážam znova na nočnú šichtu. Na kole do nočného Berlína. Spoznávam život centra. Pri Galérii odstavujem. Led Zeppelin na živo. Ten chlapec pred Berlínskym dómom vie naozaj hrať. Prekonávam vlastnú lakomosť a vyťahujem 2 eurá. Zaslúži si. Pridáva Rolling Stones. Rološi a Berlínsky dóm po desiatej večer idú naozaj dohromady.

berlin-0482

Druhý deň: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bike a vyrážam. Smer Potsdam (tiež Postupim). Smer juhozápad. Cyklotrasa okolo Havelsee mi príde ako z iného sveta. Jeden by nepovedal, že je len 20 km od centra. Schádzam úplne k jazeru. Paráda. Nádhera. Ticho. Žiadni otravní turisti, iba prázdne lodenice, príroda a kľud. Trochu kopečky a už som pri Postupimskom moste. Má svoju históriu. Chápem, prečo tu mali konferenciu. NeuerGarten, Sansussi, Babelsberg. Užívam si parkový piknik. To som nespomínal? Každý dobrý city bajk musí mať veľký košík. A v košíku máš vďaka Lídlu dokonalý piknik. Brusnice, banány, pohár vína, dopečené pečivo, syr a šunka. Príbor? Nie som dokonalý. Ale po 40 km dobre padne aj z ruky. Ležím v tráve. Pod stromom. Vnímam drobné kvapky mrholenia a som happy. Sám so sebou a svojimi myšlienkami. Priestor pre život. Kto sem zasadil tú viktoriánsku architektúru? Paráda. Nechce sa mi odísť. Otáčam s pocitom, že sa sem vrátim. Zatnem sa a prehrmím Greenwaldským lesíkom až do Charlottenburgu. Ak tam budete, tú radnicu rozhodne nemôžte obísť. Začínam sa orientovať. Najlepší prehľad získate na mapách zastávok MHD. Perfektné. Nádherný kaštieľ. Obieham ho. Zas cesta nikam. Iba nemocnica. Ďalší krásny kanál a … plot. 80 km limit som splnil. Francúzsku a Americkú zónu už mám celkom zmáknutú a zajtra doobeda ešte doplním časť tej ruskej.

Dávam zas hoďku, dve oddychu a nastupuje poobedná šichta. Berlín žije naplno. Hľadám aj uja Zeppelina, ale včera asi zarobil dosť. Unter den Linden. Kulisy a symboly, ktoré nesmú chýbať žiadnemu vodcovi, ktorý chce z národa urobiť „hrdý národ“.

berlin-0497Potsdamer Platz žije aj v noci, Petere 2016

Francúzi, nemci, rusi, obelisk, brana, moderné štvrte, … Zastavujem sa v Rosneri. Dve deci veltlínu 1,25, Ritter 0,70, Meridol 2,40. Tento obchod sa mi páči. Zastavujem sa pri Wilhelmstrasse. Kvádre pamätníka židovského holokaustu vyvolávajú rešpekt. Stojím na mieste, kde skončil Hilter. Bunker zrovnali so zemou a dnes tam je parkovisko. Kto by to povedal. Uvedomujem si, aké je dôležité byť sám so sebou a premýšlať. Presúvam sa na Potsdamerplatz. Najväčšie obchodno zábavné centrum Nemecka vrie aj po desiatej vo švíkoch. Berlín žije. Je 23,00 a ja mám za sebou 12 hodín na bajku. Kilečko padlo. Začínam byť na seba hrdý. V posteli.

berlin-0595Berlínske kanály, Petere 2016

Tretí deň: 9,00 Automatová káva, croissant s medom, odomykám bike a vyrážam. Smer východný Berlín. Mám iba štyri hodiny. Dám všetko? Už žiadne trápne turistické zastávky. Kreuzberg, Friedrichshain, Treptow. Mám čo robiť. Šlahám popri kanáloch urputných 20 km/h. Berlínska stena. Musím stáť. Malá čína. Stojím zase. Úžasné. Toto nie je žiaden skanzem. Živý socík prekladaný tou najmodernejšou architektúrou. Kanál nezradí. V Treptow objavujem park. Aj druhý. S tým najväčším pamätníkom sovietskym vojskám. Premýšľam, čo prináša doba. Po pomníku mládežníci trénujú na skatoch. Stále lepšie, ako keď si naši politici stavajú na hroboch Slavína okázalé sídla. Tie parky sú obrovské. Stvorené na beh. Mäkké podložie. Tu by sa behalo. Furt by som behal. Každé mesto má svoju atmosféru, ale Berlín je jedinečný. Cítim to v každom póre. Milujem ten pocit. Inštinkt, keď prvé čo ťa napadne je tá najsprávnejšia vec. Chcel som spoznať Berlín za dva a pol dňa, ale nejde to. Fakt to nejde. Dve hodiny chýbali. Chcel som dôjsť na Muggelsee. Otáčam na letisko a odvážam tam batoh. Spoznávam cestu a naspäť to hravo dám. Polmaratón, grandiózne finále na letiskový záchod. Ešte prezuť tenisky, vyzliecť smradľavé upotené tričko a už som znova štandardný turista typu A. Niektorí videli aj Brandenburskú bránu aj Dóm, aj Alexanderplatz. Mnohí shopovali. Mládežníci nestihli nič. Iba dve pivárne. Ale tá blond čajočka stála za to.

Spokojný nasadám do lietadla a za pol druha hodiny sa už vyvaľujem doma na gauči.

Kam najbližšie?

Somewhere on foot. Without public transport.

PS: Stále neviem, či majú Nemci radi jazz. Keď som hľadal ubytovanie, chcel som sa socializovať. Skúsil som AirBnB. Našiel som tri ubytovania a poslal im dotaz. Neozval sa nikto. Až potom som si uvedomil, že ako prihlasovacieho avatara na Facebooku mám fotku toho najčernejšieho Miles Davisa. Ale potom som sa ukľudnil. V predajni vinylov som Davisovo TUTU našiel na čestnom mieste medzi vychytávkami. Predsa len majú jazz radi. Ale radšej si ako avatara nabudúce zvolím milú usmiatu študentskú tvár.

Pozn.: Ak chceš vidieť celú galériu klikni na next page

Čo by ste mali robiť aby sme dokázali pri športe splynúť v jedno telo, alebo ako sa správať na cyklotrase ...
Čítať Viac
Ako si dopriať viac radosti
Sneh ako menžester, počko skoro ideálne, sneží. Márne predstieram lyžiarsku techniku. Okrem tej so záchodovým posedom žiadnu nemám. Všetci ma ...
Čítať Viac
Ideálne je vyhrať. Super je dôjsť do cieľa, je fajn nebyť posledný a keď už nedôjdete, mali by ste mať ...
Čítať Viac
Košík, pohodlné riaditká a obyčajné pedále. Môj Bianchi milujem. ale mestský bicykel má pred cesťákom v európskych veľkomestách vždy navrch ...
Čítať Viac
Bajkom okolo Sitna, v noci na Sitno a druhý deň Javorina. To bolo v pláne. Počasie a neprajné živly však ...
Čítať Viac
Náš pôvodný zámer bol čisto športový. Trochu pobicyklovať, pochodiť, pobehať, zrelaxovať. Kto mohol predpokladať, že Janko príde s prevratným nápadom ...
Čítať Viac
One Response to "Bajkom na Berlin"

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *