7 otázok pre Liberty bajkera Petra Božíka

by

Keď som ho stretol prvýkrát pozeral na mňa zvysoka. Hodne zvysoka.

Sedel totiž na kostitrase.

Jazdu na kostitrase považujem za čistú esenciu cyklistickej nostalgie, ktorú môžeš zažiť a pritom si rozbiť nos. Jazdí na ňom každý rok a pritom pomáha tým, ktorí to potrebujú. Stará sa o bicykle SMkárom na ich každoročnej jazde Od Tatier k Dunaju. Tohto roku v máji sa jej spolu zúčastníme tiež. Peťo okrem veľmi ľudského prístupu, ochoty vždy pomôcť a zapojiť sa navyše reprezentuje na Slovensku značku mestských bicyklov Liberty.

Ako si sa dostal k výrobe bicyklov?

Jazdím od mala a k bicyklom mám blízko. Ešte pred revolúciou som s otcom v kuchyni v paneláku opravoval bicykle všetkým známym. Neskôr sa mi spolu s kamarátom a spoločníkom Martinom Liptákom podarilo získať pôvodne Československú značku Liberta na Slovensku pod naše krídla. Začali sme pod Libertou budovať vlastné bajky a ako sa výroba postupne rozširovala a začali sme expandovať aj na český trh, museli sme pristúpiť k rembrandingu značky na názov Liberty. Viac menej z donútenia okolnosťami sme sa tak dopracovali k dnešnej produkcii pod novou značkou. Liberty sa orientuje na cenovo prístupné bicykle a elektrobicykle výhradne do mesta. Naše bicykle používajú práve tak hipsteri na ceste do kaviarne, ľudia voziaci sa denne na nákup alebo do práce, skladačkári ako aj babky na ceste do kostola.

Na čo kladiete pri vývoji Liberty najväčší dôraz?

Cenová prístupnosť, výbava, pohodlie a jednoznačne spoľahlivosť. Máme najväčšiu radosť, keď sa k nám zákazníci vracajú a vravia. „Mal som od vás bicykel a chcem ho znovu.“ Dnes bežní ľudia veľa krát obrátia korunu, kým si niečo kúpia a veľmi zvažujú do čoho investujú. Teší ma že naša obchodná sieť sa stále viac rozrastá. Dnes predávame vo viac než sto obchodoch na Slovensku a v Čechách. Tiež aj v Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Lotyšsku. Najviac sa predávajú mestské bicykle s vysokou mierou pohodlia a tiež skladačky kvôli mobilite. Z roka na rok zaznamenávame aj nárast predaja elektro bicyklov. Už dnes tvoria jednu štvrtinu všetkých objednávok.

Ako ste sa dostali k elektrobicyklom

Náš prvý elektro bicykel bol model Comfy. Mal nastupovanie iba 18 cm nad zemou. Práve vďaka nemu sme sa dostali na slovenský a česky trh ako výrobcovia pohodových mestských elektro bicyklov. To nás nakoplo. Dnes je tá ponuka veľmi široká a hlavne, naša ponuka bicyklov je z 80% postavená na tom, že akýkoľvek bicykel ktorý robíme vieme postaviť aj ako elektro bicykel. Do predného, zadného kolesa alebo na stred domontujeme motor a ďalšiu elektroniku s batériou. Máme aj stredový motor s torzným snímačom. Ten prekrýva okrem mestských aj športové kategórie.

Všetko ma svoje pre a proti a je len na užívateľovi aby si zvolil svoje preferencie.

Poznám ľudí, čo na elektrobajkoch jazdia bežne aj 100 km. Záleží na tom ako tomu pomôžeš. Treba to brať stále tak, že to nie je elektrický bicykel ale bicykel s pomocným elektromotorom. Motorček ti má pomáhať. Ty máš šliapať. Pokiaľ to niekto berie ako motorku, že sa chce nechať voziť a čipovať to na 40 km tak pomaly bude potrebovať elektráreň alebo prejde 20-30 km a skončí. Budúcnosť je určite vo vývoji nových typov batérií. Budú mať väčšiu kapacitu a budú sa rýchlejšie dobijať. Vývoj ide dopredu. Dnes sme svedkami toho, že dobiť auto trvá kratšie ako dobiť telefón.

Dnes sme svedkami toho, že dobiť auto trvá kratšie ako dobiť telefón.

A všetko je to o tom, ako to sprístupniť ľuďom. Sloboda v meste.

Tiež je ešte zakorenené, že ja predsa nie som taký lenivý/slabý/invalid aby som sa nechal voziť elektrickým bicyklom. Ale keď sa s niekým o tom bavím: „Chceš si kúpiť elektro bicykel?“ Pýtam sa koľko najazdíš na normálnom bicykli 1000- 2000 km?

Ak si kúpiš elektro bicykel najazdíš minimálne dvakrát toľko. ak nie viac. Lebo odpadá psychická zábrana. Prídem z roboty domov a dneska som uťahaný. Dneska nevládzem, idem si radšej ľahnúť, pozrieť televízor, idem robiť niečo, hocičo, len nie von športovať, lebo sa unavím ešte viac . Alebo prídem domov a dneska fúka vietor, dneska je teplo, dnes sa mi nechce, kto by do takého sparna išiel, dneska je zima, čokoľvek, alebo prídem neskoro a už by som to nestihol…

Naopak. prídem z roboty a idem si na elektro bicykli trochu vyvetrať hlavu. Dnes sa mi nechce, ale idem sa len tak odviezť A IDEM. Verím tomu a mám aj také poznatky od kamarátov, že ideš na ten elektrobajk a vieš si dať aj riadny záhul. Ale je to len o tom, že si na bicykel sadneš a zrazu prejdeš násobne viac. Vidíš násobne viac a omnoho častejšie na ňom sedíš. Zrazu skončí rok a ty si zistil: „Veď ja som skoro stále alebo omnoho častejšie na bicykli ako predtým.“

A teraz kto je lenivejší? Ten kto prejde 1000 km za rok na obyčajnom bajku alebo ten, kto prejde 4000 km na elektrobajku? Kto vydal zo seba viac energie? Kto sa viac dostal do prírody, do mesta alebo kdekoľvek ? A je to len o tom psychickom bloku. “Nie to nechcem, dnes nie lebo…“ O túto výhovorku prídeš sám pred sebou. Sadneš na elektro bicykel a používaš ho.

A v tom sú elektro bicykle zaujímavé.

Ako pohodový bicykel v rámci práce, prepravy, aby som došiel niekam na schôdzku, na úrad, do obchodu, niečo vybaviť, niekam si odbehol, radšej elektrický. Je to rýchlejšie, človek sa neupachti. Nespotíš sa. Sadneš si do auta, autobusu a si spotený. Na elektro bicykli sa nespotíš. Nemusíš hľadať parkovisko, nemusíš zaň platiť a potom pokračovať ďalej peši. Tomuto sa na bicykli vyhneš a zvládneš to hlavne rýchlo a zábavne. V tomto prípade určite elektrický.

Ja to nechcem presadzovať namiesto obyčajných bicyklov. Áno, ten kto športuje a maká na bicykli na výkon. nech to robí. Nie nevymieňaj ho za elektrický bicykel. Toto je alternatíva, toto je niečo, čo je úplne iné. Alebo je to niečo, čo vás vie k cyklistike pritiahnuť. Jazdíš na elektrobajku a zrazu zistíš, že ani nepotrebuješ ten elektrický, chceš nabrať ešte väčšiu kondíciu a kúpiš si aj cesťák, alebo horák. To sa deje bežne.

Uz aj škodovka začala vyrábať auta s integrovanou kolobežkou. Presne tá teória poslednej míle. Zaparkuj a odvez sa. Viem, že aj vy ste sa začali venovať kolobežkám. Vidíš v tom budúcnosť?

Snažíme sa sledovať trendy a zdalo sa nám to byť veľmi rozumná investícia. Lebo bicykel aj keď sa niekam dopravíš potrebuješ zaparkovať a nechať tam. Kdežto kolobežku si zoberieš do hypermarketu pod košík a máš ju zo sebou. Ideš s ňou na úrad a nebojíš sa, že ju nenájdeš. Máš ju v ruke. Tá myšlienka sa nám zdala byť veľmi rozumná. Veľmi dobrá. Ale už mame trochu skepsu. Nemyslím, že bude až tak naplnený potenciál, ktorý to mohlo mať.

Kolobežka do mesta ešte áno, segway však do mestskej premávky nepatrí.

V meste sa auto stáva príťažou ale chýba cyklistická infraštruktúra.

Nie sú na to vytvorené chodníky ani trasy. Bezpečnosť v meste a aj tá preprava na kolobežke nie je úplne pohodlná. Musíš to vedieť zvládať a pre človeka, ktorý nie je úplne zručný, to môže robiť trochu problémy. Predsa len, ak kolobežka ide 25 km/h a musíš okamžite zabrzdiť, a ťažisko nie je ideálne umiestnené, pod sebou máš iba dosku, vpredu máš riadidlá, o ktoré sa síce oprieš ale nemá ťa čo držať, lebo nesedíš na bicykli a nedrží ta tvoja vlastná váha… máš tendenciu prepadnúť a rozbiť si prinajmenšom držku. Nehovoriac už o rozbitých chodníkoch, dierach na cestách, kanáloch, tam to všetko veľmi trpí.

Takže mali sme od toho veľké očakávania ale teraz sme skôr v skepse. Nevidíme, že by toto bola ta správna a najmä bezpečná cesta prepravy do budúcna.

Bezpečnosť na bicykli v meste to je veľká téma

Má to niekoľko rovín. Najmä cyklotrasy. Základom využitia bicykla v meste sú bezpečné trasy. Je to taký kolotoč. Politici hovoria: „Vytvoríme vám podmienky, keď začnete používať bicykle. Bezpečné cyklocesty nevybudujeme, lebo ľudia nejazdia na bicykli. A ľudia nejazdia na bicykli, lebo nie sú bezpečné trasy.“

A tento uzol treba niekde rozťať. Jediné, ako to my dnes vieme zmeniť je predsa len začať na tých bicykloch jazdiť. Bohužiaľ nie je to z môjho pohľadu tá správna cesta, ale ja skôr viem začať jazdiť na bicykli ako prinútiť politika vybudovať cyklochodnik. Hoci ako slovenskí patrioti sa snažíme aj o tieto veci.

Najdôležitejším faktorom však je vzájomná ľudská tolerancia a slušnosť. Autá, chodci, cyklisti často zdieľajú ten istý priestor a mali by byť k sebe ohľaduplní.

Druhá vec je bezpečnosť bicykla.

Prídem pred poštu, pred Kaufland a čo s elektrobajkom?

Všetci chcú aby cyklisti boli vítaní, ale nerobia nič pre ich zabezpečenie. Ak chcú prevádzkari, aby cyklisti využili ich služby, (nemyslím len obchody a poštu ale aj penzióny, reštaurácie, hrady, turistické atrakcie, mali by sa postarať aby sa cyklista o odložený bajk nemusel báť.

Jedna vec je dostať cyklistu k sebe, druhá vyťažiť z toho maximum.

Je to o precitnutí majiteľov prevádzok, o konkurencii, kto začne ponúkať lepšie podmienky. Môžem cyklistov ťažko a draho prilákať na svoje služby a nakoniec to stroskotá na tom, že nie je kam odložiť bicykel. A pritom táto služba by nemusela byť až tak drahá a problematická … bezpečne vám uložíme váš bicykel. A majú zákazníka, lebo oni to ponúkajú a ostatní nie.

Ako by si rozdelil dnes podľa vlastnej skúsenosti mestských cyklistov?

Každá kasta si vyžaduje svoje. Určite významnou skupinou sú pohodári. Čím pohodlnejší nástup, výstup a posed.

Dnes nastupuje tiež socializácia, móda a dizajn. Hlavnou požiadavkou však stále na Slovensku hlavne v menších mestách ostáva pomer cena/ výkon/ úžitkové vlastnosti. Potrebujem to na prepravu po meste, aby bol dostatočne pohodlný, aby som trasu dokázal zvládnuť s čo najmenšou námahou, aby to bolo všetko funkčné, snáď aby bol ľahký, pokiaľ ho potrebujem v meste niekam vynášať, znášať, čo sa často môže stať a možno nejaké to inteligentné riešenie v elektre.

Sleduieme aj nástup gravel bajkov, ktoré sú dostatočne rýchle na ceste ale prejdeš s nimi bez problémov aj nejaký terén.

Vo veľkých mestách sú určite významnou skupinou aj skladačkári. Skladací bicykel sa v autobuse a vo vlaku vníma ako batožina. Pre jazdu v aute to platí na posledný kilometer tiež. Pre mesto máme pripravenú aj vychytávku s remeňovým pohonom. Už nikdy nebudeš zaolejovaný.

A potom tá hlavná kategória, ľudia ktorí chcú pekný bicykel.

A čo kostitras?

Ako atrakcia. Občas sa idem previezť. Hlavne predtým čo sa teraz už veľmi blíži: Od Tatier k Dunaju so sklerózou multiplex. Budem musieť naň vysadnúť a trochu trénovať, lebo to, čo Jarka Valčeková tento rok naplánovala zadarmo nebude. Je sa na čo tešiť. Bez tréningu to určite nepôjde. Je tam, ak sa nemýlim aj 150 km etapa a to na tom kostitrase usedieť, to bude ťažká výzva.

Uvidíme sa tam.

Rozprávali sme sa s Petrom Božíkom, spolutvorcom pohodových mestských bicyklov Liberty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *