Niektoré túry vzniknú spontánne. Iné si vás nájdu samé. Táto sa začala ďaleko od Slovenska – na divokých Lofotách, kde sme ako skupina zdieľali kilometre, ticho a rešpekt k prírode. Práve tam sme si sľúbili, že keď sa náš sprievodca Tibor objaví na Slovensku, stretneme sa znovu a vyrazíme na dvojdňovú túru s prespaním v horách. Voľba padla na menej známe, no o to krajšie Volovské vrchy.
Chata Predná Holica (Lajoška)
Z Hýľova sme sa lesom postupne dostali k Chate Predná Holica – miestu s hlbším príbehom, než sa na prvý pohľad zdá. Oficiálne nesie názov podľa vrchu Predná Holica, no medzi turistami sa udomácnilo meno Lajoška. Podľa Ľudovíta Konrádyho, predsedu Karpatského spolku, ktorý významne rozvíjal túto oblasť, chatu pomenovali už v roku 1929. Prvá útulňa tu však stála už v roku 1914 – jednoduchá, drevená, ale dôležitá pre turistov Volovských vrchov.
Po prvej svetovej vojne bola značne poškodená a v roku 1925 vyrástla nová chata. V posledných rokoch prešla výraznou rekonštrukciou (2020–2023), ktorá zlepšila komfort ubytovania a zázemie pre turistov, pričom zachovala pôvodný horský charakter. Okolie chaty prekvapí – ohniská, posedenia, malá kaplnka a dokonca aj malé domčeky na pozorovanie hviezd. Z horných častí lúky pri chate sa otvára čiastočný výhľad na Košice, Košickú kotlinu a Slanské vrchy. Večer tu plynie inak – dobré jedlo, milá obsluha, rozhovory, ktoré prirodzene zapadajú do horskej atmosféry.
Kojšovská hoľa
Ráno sme po raňajkách vyrazili na Kojšovskú hoľu, najvyšší bod východnej časti Volovských vrchov (1246 m n. m.). Tento vrch je obľúbeným cieľom turistov, cyklistov aj milovníkov prírody. Jeho sila spočíva nielen vo výške, ale aj v priestore a atmosfére, ktorá obklopuje každého, kto sem vystúpi. Z vrcholu sa otvárajú fantastické výhľady: pri dobrej dohľadnosti vidieť Vysoké Tatry, časť územia Maďarska aj Ukrajiny. Okolité obce a mestá budete pozorovať ako na dlani.
Na vrchole stojí meteorologická stanica a neďaleko nej pamätná tabuľa SNP, ktorá pripomína odvahu minulých generácií. Kojšovská hoľa je známa aj svojou mierovou horou – symbolickým miestom pokoja, kde stojí presne 49 mierových stĺpov, odkazujúcich na 49. rovnobežku.
Výstup na dvakrát
Počas našej túry sme mali krásne počasie – jasnú obloha, slnko a ideálne svetlo na fotografie. Kojšovskú hoľu navštevujem niekoľkokrát do roka a vždy je iná – iné počasie, iné svetlo, iný pocit.
Len týždeň pred našou dvojdňovou túrou som sem prišla so psom. Hustá hmla pohltila všetko okolo. Každým krokom sme sa dostávali bližšie k vrcholu, až sa hmla pomaly dvíhala a na pár minút ukázala kopce, svetlo prechádzajúce cez oblaky – akoby hora sama rozhodovala, kto uvidí jej krásu.
Turistika Volovské vrchy
Po krátkej prestávke sme pokračovali k Chate Erika, kde nás čakal obed a oddych, a potom zostup do Zlatej Idky, kde sme sa rozlúčili s vedomím, že naše spoločné cesty ešte neskončili. Spontánne výlety ako tento sú tie, ktoré sa zapíšu najhlbšie do pamäti.
Volovské vrchy možno nemajú dramatické štíty, ale ukrývajú pokoj, krásu a príbehy o ľuďoch, ktorí tu žili, o horách, ktoré si pamätajú každý krok, a o miestach, ktoré dokazujú, že nie všetko sa dá plánovať. A keď sa vás niekedy opýta niekto: „Prečo práve sem?“ – odpoveď je jednoduchá: tieto hory majú dušu.
