Na bicykli okolo Tokaja
Hoci väčšina trás na Slovensku smeruje z východu na západ, my sme sa rozhodli už po niekoľký krát tento trend obrátiť. Dôvod? Tokaj.
So všetkým, čo k tomu patrí. Ranná rozcvička, celodenná bajkovačka i večerná ochutnávka. A veru, predĺžený víkend pri ochutnávaní tekutých cibéb uletel ako voda. Klasické tokajské vína sú známe putňovými výbermi. Dnes sa však čoraz viac razia aj suché vína. A veru je čo chutnať. Furmint je základ, ušľachtilé plesne nadhodnota, ktorú v iných lokalitách iba ťažko v takej hojnosti nájdeš.
Všetky vinohradnícke dediny sú podkopané tufovými pivnicami. Kope sa tu roky rokúce a ľahko.
3 obce okolo ktorých sa vinie cyklotrasa uprostred viníc. Bajkom po Tokaji. Treba prísť v septembri. V čase dozrievania hrozna. Novo vysadené vinice i lány, pripomínajúce Bratislavských pozemkových špekulantov. Jasne rozoznať to nové i staré. Na pôde, na cestách, viniciach i infraštruktúre.
Stojíme na Tokaj tower. Európske fondy cítiť na každom kroku, ale i snahu posunúť veci kupredu. Povedal by si, že však čo, kopečky. Ale keď ich pobeháš tak 60 kilákov, nohy sa poďakujú a Garmin veselo zahlási prevýšenie viac ako pol kilometra. Vidno nové i staré.
Keď chvíľu pojazdíš, nájdeš i zbytky Varehovho kráľovstva. Kedysi tabu oblasť, o ktorej sa len šepkalo, dnes navštevujú už iba kačice a sem tam nejaký stratený cyklista. Ak budeš šliapať stále na juh, objavíš hneď tri ďalšie potenciálne zástavky.
Rákoczyho kaštieľ by sám o sebe možno až takou atrakciou nebol. Ale o stretnutí s miestnym kastelánom sa to už povedať nedá. To nie je človek z tohto sveta. To je prírodný úkaz. Jeho kadencia, tempo reči a najmä historky, ktoré sme sa dozvedeli predčili našu najbujnejšiu fantáziu. Každopádne doporučujem ako ťažký divadelný úlet. To sa každý deň nevidí.
Ak pošliapeš ešte južnejšie a prejdeš cez Bodrog, otvoria sa maďarské puszty a roviny. Tak sa dostaneš aj na najnižšie miesto Slovenska (Klin) a do Veľkého Kamenca, na jednu z najjužnejších zrúcanín bývalých strážnych hradov. Mali čo strážiť. Z osamoteného vrchu je nádherná vyhliadka. Okruh sme zakončili pri sútokoch Latorice a Bodrogu.
A Latorica – to je to najkrajšie, čo môžte na Zemplíne vidieť. To je skutočný, prírodný, nedotknutý raj. Miestnym to asi ani nepríde, ale my Blaváci ….
Okruh chránenou krajinnou oblasťou Latorica si určite nedajte ujsť. Nie, nie je to na cesťák. Zabudnite na oficiálne cyklotrasy, na asfalt a bežte hneď na ramená. Tie nekonečné priestory vás dostanú. Tam na všetko zabudnete.
Latorica má mnoho podôb. Keď ešte vychytíte šikmé slnečné svetlo nebudete chcieť od tých gýčových pohľadov odísť.
Východ ponúka veľký potenciál. Životný priestor, príroda, kľud, pokoj, sloboda a tiež degustačná história. Keby bolo viac zamestnanosti, práce a peňazí, mohlo by to byť pekné miesto pre život.
S týmito dojmami sme končili cyklovýlet.
Mimochodom. Takéto niečo ste už ochutnali? 🙂 Bajkom po Tokaji sa jednoducho pojazdiť oplatí.
