Väčšina turistov sa ťahá do kopcov. Čím vyššie, tým lepšie. Na Gran Canarii to tak celkom neplatí. Úžasné momenty človek zažije v roklinách. Jednou z najzážitkovejších je
Barranco de Los Cernícalos patrí popri rokline Azuaje medzi najkrajšie rokliny Gran Canarie. Voda tu tečie 365 dní v roku a vy to cítite na každom kroku. V hornej časti rezervácie podľa bujnej zelene, v dolnej (pri Lomo Magulo) podľa aquaduktov, ktoré križujú kaňon.
Koryto rokliny Los Cernicalos sa nachádza v špeciálnej prírodnej rezervácii Los Marteles (Valsequillo) a tiež v chránenej krajinnej oblasti Lomo Magulo v Telde. Navigácia nás poslala autom najkratšou cestou do Lomo Magulo. Nerobte tú chybu. Z jedného brehu rokliny na druhý vedú dve cesty. Pohodlná cez Telde alebo táto – tá najkratšia. Nebolo to veľké prevýšenie, možno sto, dvesto metrov. Ale mal som pocit, že klesáme do pekla. Cesta, lepšie chodníček medzi domami bol tak úzky, strmý a kľukatý, že sme mali problém vytočiť sa s malým autom.
Poučenie: Ak počujete v diaľke trúbenie ihneď zastavte. To sa v protismere do kopca valí dvadsať rokov starý nákladiak s otrlým domácim šoférom, ktorý to chce vyjsť hore na dvojke a bez zastavenia. Vy v jeho snahách nie ste podstatní. A ak nechcete v 20% stúpaní cúvať kľukato do kopca, po ceste, ktorá je užšia ako cyklistická tretra, zastavte a včas uhnite.
Práve tento prechod bol to najadrenalínovejšie, čo sme v rokline zažili. Teda okrem prírodných krás rokliny Cernicallos.
Výstup doporučujem rozdeliť na dve časti. Vrchnú časť prírodnou rezerváciou až k vodopádom a jaskyni od piknikových zón Los Arenales – Merendero del Barranco de Los Cernícalos. Na traily vstúpite popri vodnom kanáli rovno do panenskej prírody a džungle starých stromov, vŕb, kaktusov a cukrovej trstiny. 7 km trasa (hore, dole) vám zaberie 3 hodiny, pokiaľ nefotíte. Ale to sa nedá.
Ak fotíte rátajte s hodinou navyše. Stále budete zastavovať. Cesta nie je tak exponovaná ako Azuaje ale úseky okolo vodopádov si pýtajú kvalitnú trekkingovú obuv. Občas preskakujete občas sa temer plazíte. K tomu vlhké a šmykľavé skaly.
Choďte ráno, čo najskôr a vyhnite sa víkendom a sviatkom. Trasa je najmä medzi domácimi veľmi obľúbená. Na trase nenájdete žiadne bufety. Čo si nezoberiete zo sebou, to nemáte. Celý prechod od pobrežia Telde až na vodopády má 13 km. V dolnej časti sa však oplatí túru skrátiť prechodom cez kaňon de San Miguel y El Pastel po Telde.
Máme na to dva dôvody. Spodný úsek k pobrežiu až tak atraktívny nie je a v San Juan (historickej časti Telde) predávajú skvelé pivo Tropical, vrátane jeho citrónovej verzie.
Ak chcete mať zážitok dokonalý zídite pri Lomo Magulo do rokliny de San Miguel y El Pastel, ktorá je prirodzeným pokračovaním kaňonu až k pobrežiu. Ocitnete sa v inom svete plnom histórie, autenticity a aquaduktov.
Kdesi nad námi kikiríka kohút. A počuť aj džavot sliepok. Priamo nad nami, na mieste, kde si predstavujeme tú najúžasnejšiu terasovú reštiku dotvára atmosféru slepičáreň. Patrí sem. 🙂
Ale priznám, nechcel by som byť v tej rokline za prívalového dažďa, keď sa voda valí z temer dvojkilometrových štítov pohoria Tejeda.
Pri Telde sa roklina rozširuje. Je čas z nej vystúpiť. Tropical volá. Už dva dni plánujeme, že nazrieme do centra historickej časti Telde, San Juan. Kolorit koloniálnych uličiek a miestnej baziliky San Juan rozhodne stojí za hodinové zastavenie.
